Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 21. máj 2025

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 59Ek/128/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6125210353
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 05. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marko Hudák
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2025:6125210353.2

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnom konaní oprávnených 1./ A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom
D. XXXX/XX, XXX XX E. – C. F. G., 2./ A. H. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/X, XXX XX I., právne
zastúpení Mgr. Ľudmilou Krajinčákovou Blahovou, advokátkou so sídlom Jána Hollého 1468/9, 951 35
Veľké Zálužie, proti povinným 1./ C. E. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XXXXX/XX H., XXX XX E. – C.
F. K., 2./ A. B. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. M. XXXX/X, XXX XX E. – C. F. K., právne zastúpení

Advokátska kancelária JUDr. Jozef Holič s. r. o., so sídlom Poľovnícka 4, 900 27 Bernolákovo, IČO 51
163 730, o vymoženie 817,04 eur s prísl., vedenom súdnym exekútorom JUDr. Andreou Ondrejkovou,
Exekútorský úrad Bratislava so sídlom Na križovatkách 47, 821 04 Bratislava, pod sp. zn. 207EX 39/25,
o návrhu povinných na zastavenie exekúcie, takto

r o z h o d o l :

Návrh povinných na zastavenie exekúcie z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnení sa návrhom na vykonanie exekúcie doručenom súdu dňa 21.01.2025 domáhali od
povinnýchvymoženia817,04eurnapodkladeexekučnéhotitulu–uzneseniaMestskéhosúduBratislava
IV č.k. B5-15C/200/1998-286 zo dňa 12.03.2024 v spojení s uznesením Mestského súdu Bratislava
IV č.k. B5-15C/200/1998-329 zo dňa 23.10.2024. Exekučný súd dňa 30.01.2025 vydal poverenie na
vykonanie exekúcie pod sp. zn. 59Ek/128/2025, ktorým poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie
vo veci hore uvedených účastníkov.

2. Súdny exekútor dňa 29.04.2025 doručil súdu návrh povinných na zastavenie exekúcie, v odôvodnení
ktorého prostredníctvom právneho zástupcu uviedli nasledovné. Pretože predmetná exekúcia je začatá
aj na slovenské pomery neobvykle neskoro, bola podaná na Ústavný súd SR dňa 05.01.2025 sťažnosť
pre porušovanie práv a základných slobôd účastníkom konania vo veci 15C/200/1998, kedy bol
žalobcom otec povinných B. N. H.. V roku 2012 súd rozhodol vo veci 15C/200/1998-185 dňa 19.04.2012

tak, že vo veci samej zaviazal žalovaných zaplatiť trovy žalobcovi. Rozhodnutie sa stalo právoplatným
09.05.2012 (viď odôvodnenie v uznesení na str. 286 uznesenia vyššieho súdneho úradníka JUDr.
Tomáša Vachana). Žalobca B. N. H. dňa XX.XX.XXXX zomrel. Na Slovensku žijúce deti vzali čiastočne
žalobu späť a súd v roku 2018 priznal trovy žalovaným vo výške 100 %. Predmetné rozhodnutie sa
malo stať právoplatným 16.04.2019. Niet podkladov, ktorými by mohli správnosť a zákonnosť preveriť.
V roku 2024 Mestský súd Bratislava IV vydal postupne rozhodnutie, v ktorom zaviazal dvoch z troch

dedičov zaplatiť žalovaným A. B. a A. H. C. po 408,52 eur, ktorých uplatnenie nikdy dedičom doručené
nebolo. Podaná bola sťažnosť a dňom spísania návrhu na zastavenie exekúcie aj žiadosť o odklad
vykonateľnosti exekučného titulu. Proti doručenému upovedomeniu o začatí exekúcie podávajú povinní
toto podanie podľa poučenia exekútora, pričom navrhujú, aby exekútor toto podanie predložil súdu, aby
tento exekúciu zastavil. Po rozhodnutí súdu ešte za života žalobcu v roku 2012 žalobca v roku XXXX
zomrel a do konania vstúpili dedičia a dvaja z nich podali návrh na späťvzatie zostatku rozhodnutej

žaloby. Došlo k zastaveniu konania a ďalšie konanie už pre odstup času a nekompletnosť jednej agendy
sa stal neprehľadným. V každom prípade, pre uplynutie lehoty dlhšej ako 6 rokov malo za následok, žedošlo k porušeniu práv účastníkov konania na prejednanie veci v primeranej lehote. Porušený bol čl.
48 ods. 2 Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru. Uplynutím času aj zákon o súdnych poplatkoch (po troch
rokoch) nedovoľuje vymáhať ani vrátiť súdny poplatok a analogicky súd nesmie pri porušení práva na

spravodlivý proces rozhodovať, lebo tým porušuje zákon, spôsobuje škodu v zmysle zákona č. 514/2003
Z.z. a normy postavené nad zákon Slovenskej republiky. Po podanej sťažnosti exekútor musí akceptovať
odkladný účinok tohto podania a mal by prostredníctvom exekučného súdu na čas do rozhodnutia
Ústavným súdom SR exekúciu zastaviť.

3. Exekučný súd konštatuje, že oprávnení sa k návrhu povinných na zastavenie exekúcie nevyjadrili.

4. Podľa § 45 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“) exekučným titulom
je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.

5. Podľa § 48 ods. 1 Exekučného poriadku exekučné konanie sa začína na návrh.

6. Podľa § 48 ods. 2 Exekučného poriadku exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený
požadovaťsplnenienárokuzexekučnéhotitulupreto,žepovinnýdobrovoľnenesplnilto,čomuexekučný
titul ukladá. Z dôvodov podľa osobitného predpisu môže návrh podať aj Justičná pokladnica.

7. Podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a)
po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný
titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho
exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2), d) sú tu iné

skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu, e) je predpoklad, že iná povinnosť uložená
exekučným titulom, najmä povinnosť niečoho sa zdržať alebo niečo strpieť, ktorú okrem povinného
nemôžu vykonať iné osoby, bude dobrovoľne a riadne plnená aj bez vedenia exekučného konania;
predpokladá sa, že iná povinnosť je dobrovoľne a riadne plnená, ak od posledného porušenia tejto inej
povinnosti uplynulo najmenej 6 mesiacov.

8. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku Povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15
dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie
exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku
dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.

9. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora.
Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa
k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor
vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich

pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie
exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.

10. Podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a
rozhodneotrováchexekúcievrátaneurčeniaichvýšky;inaknávrhzamietne.Aksúdnávrhnazastavenie

exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie
je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému.

11. K námietkam povinných uvádzaných v návrhu na zastavenie exekúcie ohľadom základného konania,
keď poukázali na priebeh konania, že pôvodný žalobca zomrel, pričom jeho dedičia vzali čiastočne

žalobu späť v dôsledku čoho súd priznal žalovaným trovy vo výške 100 %, exekučný súd uvádza, že
predmetné okolnosti sú bez právneho významu v súvislosti s posudzovaním dôvodnosti a prípustnosti
prebiehajúcej exekúcie. Exekučný súd ako nedôvodné vyhodnotil aj námietky povinných ohľadom
plynutia lehoty 6 rokov, čo malo za následok porušenie práv účastníkov konania na prejednanie veci v
primeranej lehote, ako aj 3-ročnej lehoty ustanovenej zákonom o súdnych poplatkoch, keď jej uplynutím

nemožno súdny poplatok vymáhať a ani vrátiť a to s pokazom na nasledovné. Exekučný poriadok na
jednej strane umožňuje povinnému uplatniť procesnú obranu podaním návrhu na zastavenie exekúcie,
ktorého účelom je zastavenie exekúcie z dôvodov taxatívne stanovených zákonom, na strane druhej
zároveň ustanovuje, že v návrhu možno namietať predovšetkým tie skutočnosti, ktoré nastali po vznikuexekučného titulu a ktoré sú povinnému známe ku dňu podania návrhu na zastavenie exekúcie. Na
vyššie uvedené námietky preto nie je možné prihliadať z dôvodu, že návrh na zastavenie exekúcie nie
je opravným prostriedkom, má smerovať proti exekúcii a nie proti exekučnému titulu. To znamená, že

dôvodom podania návrhu na zastavenie exekúcie môže byť existencia tých skutočností, ktoré nastali až
po jeho vzniku. Ak by existovali pred vznikom exekučného titulu, nie je možné ich uplatniť v exekučnom
konaní, pretože ich relevancia sa skončila vydaním vykonávaného rozhodnutia, ktoré je exekučným
titulom. Pre pochopenie účelu exekučného konania súd poukazuje na to, že v rámci exekučného konania
je predmetom rozhodovania nútené uskutočnenie výkonu príslušného vykonateľného rozhodnutia čo

znamená, že v tejto fáze konania preto nie je priestor na rozhodovanie o skutočnostiach, o ktorých sa
rozhoduje v konaní, ktoré predchádzalo vydaniu exekučného titulu a v ktorom sa poskytuje procesná
ochrana ohrozenému alebo porušenému subjektívnemu právu alebo právom chránenému záujmu. Preto
ak povinní namietajú vyššie uvedené, ide o skutočnosti, ktoré nastali pred vznikom exekučného titulu
a tieto mali byť zo strany povinných namietané v konaní, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, teda v
základnomkonaní.Preúplnosťsúddodáva,žeexekučnýsúdnemožnozažiadnychokolnostípovažovať

za odvolací súd alebo súd dovolací, teda súd, v ktorého právomoci je prieskum vecnej správnosti
rozhodnutia v pôvodnom (základnom) konaní, keďže v systéme súdnej moci je zaradený v jej poslednej
fáze, ktorej úlohou je zabezpečiť vymožiteľnosť práva. V exekučnom konaní sa právo nenachádza,
iba sa vykonáva a teda návrh na zastavenie exekúcie nemá slúžiť ako ďalší opravný prostriedok
proti rozhodnutiu, ktoré je v predmetnej exekúcii exekučným titulom. Súd s poukazom na uvedené je

preto viazaný právoplatným a vykonateľným rozhodnutím súdu a nie je v jeho kompetencii rozhodnutie
všeobecného súdu vecne posudzovať. V exekučnom konaní súd nie je príslušný skúmať hmotnoprávnu
správnosť exekučného titulu, resp. preskúmavať vecnú správnosť rozhodnutia (vrátane postupu orgánu,
ktorý exekučný titul vydal) vydaného v základnom konaní (tzv. materiálnu vykonateľnosť). Obsahom
tohto rozhodnutia je viazaný a musí z neho vychádzať, pričom prípadné vady základného konania (aj

vtedy, ak by skutočne existovali) sa do exekučného konania neprenášajú. To znamená, že vytýkané
nedostatky v základnom konaní sú pre exekučné konanie bez právneho významu (NS ČR 20 Cdo
1940/2008).

12. Pokiaľ povinní poukazujú na skutočnosť, že voči exekučnému titulu bola podaná ústavná sťažnosť

a žiadosť o odklad vykonateľnosti exekučného titulu, exekučný súd ani na základe uvedeného
nemôže exekúciu zastaviť. V týchto súvislostiach je nutné uviesť, že nevyhnutnou podmienkou vedenia
exekučného konania je skutočnosť, že rozhodnutie súdu, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie,
je spôsobilým exekučným titulom počas celého exekučného konania. Predpokladom spôsobilosti
súdneho rozhodnutia byť exekučným titulom je jeho právoplatnosť a vykonateľnosť. Aby rozhodnutie

bolo exekučným titulom musí teda disponovať vlastnosťou vykonateľnosti, a teda takou vlastnosťou,
ktorá umožňuje nútené splnenie tej povinnosti, ktorá bola rozhodnutím uložená. Podanie ústavnej
sťažnosti nemá vplyv na právoplatnosť a vykonateľnosť napadnutého rozhodnutia. Napriek tomu, že
účastník konania podá proti exekučnému titulu sťažnosť na ústavnom súde, napadnuté rozhodnutie
zostáva naďalej právoplatné a vykonateľné a je teda spôsobilým exekučným titulom a to až do času

právoplatného rozhodnutia ústavného súdu o jeho zrušení.

13. Vo svetle uvedeného exekučný súd zároveň uvádza, že aj v exekučnom konaní sa v súvislosti
s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, ktorým povinný vyvoláva spor medzi oprávneným a
povinným o vyriešenie otázky dôvodnosti a prípustnosti prebiehajúcej exekúcie, uplatňuje prejednacia

zásada. Strana sporu má v zmysle uvedenej zásady nielen povinnosť tvrdenia, ale zároveň aj dôkaznú
povinnosť. Úspech účastníka tak závisí jednak od unesenia bremena tvrdiť skutočnosti, ktoré môžu
privodiť jeho úspech v konaní a jednak bremena tieto skutočnosti preukázať. Ak účastník konania
neoznačí dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe
takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných

dôkazov. Podľa čl. 8 Civilného sporového poriadku totiž strany sporu sú povinné označiť skutkové
tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi. Exekučný súd má v
konaní postavenie arbitra, ktorý zisťuje skutkový stav z návrhu povinného na zastavenie exekúcie, príp.
z vyjadrenia oprávneného k tomuto návrhu. Preto sa kladie jednoznačná požiadavka na účastníkov
konania, aby vo svojich podaniach zrozumiteľne a konkrétne poukázali na tie okolnosti, ktoré by svedčili

o tom, že je tu dôvod na zastavenie exekúcie, resp. že je návrh na zastavenie exekúcie potrebné
zamietnuť. Exekučný súd s poukazom na skutočnosť, že nie je jeho úlohou vyzývať účastníkov konania
na predloženie alebo označenie takých dôkazov aby mu zabezpečil úspech v spore, musí preto
konštatovať, že bolo výlučne na povinných predložiť súdu relevantný dôkaz o podaní ústavnej sťažnostia žiadosti o odklad vykonateľnosti exekučného titulu, inak nemožno prijať iný záver než ten, že povinní
v tomto smere dôkazné bremeno neuniesli.

14. Exekučný súd napokon pre úplnosť dodáva, že počas priebehu exekúcie môže nastať situácia, za
ktorej dochádza k dočasnej strate vykonateľnosti exekučného titulu. Ide o prípady, ak príslušný orgán,
do ktorého právomoci spadá rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti napadnutým rozhodnutiam,
rozhodne o odklade vykonateľnosti exekučného titulu. Rovnako to platí aj v tých prípadoch, ak ide o
rozhodovanie Ústavného súdu SR, keď tento v zmysle ust. § 129 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom

súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov môže na návrh sťažovateľa
odložiť vykonateľnosť napadnutého právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo iného zásahu, ak by
právnymi následkami napadnutého právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo iného zásahu hrozila
závažná ujma a odloženie vykonateľnosti nie je v rozpore s verejným záujmom. Je potrebné zdôrazniť,
že takýto odklad vykonateľnosti trvá najneskoršie do právoplatného skončenia konania o ústavnej
sťažnosti (právoplatnosťou rozhodnutia ústavného súdu vo veci samej), ak ústavný súd nerozhodne

o jeho skoršom zrušení. Skutočnosť, že by ústavný súd konajúci o ústavnej sťažnosti povinných voči
rozhodnutiu súdu, ktoré je v posudzovanej veci exekučným titulom, odložil jeho vykonateľnosť, v štádiu
exekučného konania, keď poverenie na vykonanie exekúcie bolo súdnemu exekútorovi poverenému
vykonaním exekúcie doručené, nezakladá právomoc exekučného súdu prebiehajúcu exekúciu zastaviť.
Uvedené je však dôvodom na odklad exekúcie súdnym exekútorom v zmysle ust. § 61h ods. 1 písm.

h) Exekučného poriadku.

15. Vychádzajúc z vyššie uvedeného a zo skutočnosti, že povinní v návrhu na zastavenie exekúcie
vykonávanejnavymoženiepeňažnéhoplnenianeuviedližiadneďalšieskutočnostiodôvodňujúceprávny
záver o zániku vymáhaného nároku, o zrušení exekučného titulu, ani o skutočnostiach brániacich

vymáhateľnosti exekučného titulu, pričom neexistuje ani dôvod zastavenia exekúcie podľa osobitného
predpisu, súd rozhodol tak, že návrh povinných na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného
poriadku zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na

Okresnom súde Banská Bystrica.

Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.

Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa sťažovateľ domáha.

V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu
možné a účelné.