Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 16. júl 2025

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 59Ek/593/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120269131
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 07. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marko Hudák
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2025:6120269131.2

Uznesenie

OkresnýsúdBanskáBystricavexekučnomkonaníoprávnenéhoPlatiťsaoplatís.r.o.,sosídlomMostová
2, 811 02 Bratislava – mestská časť Staré mesto, IČO 45 684 618, právne zastúpený Jakubčák,
advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Michalská 14, 811 03 Bratislava – mestská časť Staré Mesto,
IČO 47 255 706, proti povinnému A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. A. XXXX/X, XXX XX D. – E.
F. G., o vymoženie 167,98 eur s prísl., vedenom súdnym exekútorom Mgr. Marcelou Zummerovou,

Exekútorský úrad Michalovce so sídlom ul. kpt. Nálepku 22, 071 01 Michalovce, pod sp. zn. 196EX
186/20, o námietkach oprávneného proti upovedomeniu o zastavení exekúcie, takto

r o z h o d o l :

Námietky oprávneného proti upovedomeniu o zastavení exekúcie sp. zn. 196EX 186/20 zo dňa
16.04.2025 vydaného súdnym exekútorom Mgr. Marcelou Zummerovou, Exekútorský úrad Michalovce
so sídlom ul. kpt. Nálepku 22, 071 01 Michalovce z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručenom súdu dňa 16.03.2020 domáhal od
povinného vymoženia 167,98 eur s prísl. na podklade exekučného titulu – platobného rozkazu
Okresného súdu Košice I, č.k. 37Csp/123/2016-32 zo dňa 14.03.2017. Exekučný súd dňa 14.04.2020
vydal poverenie na vykonanie exekúcie pod sp. zn. 59Ek/593/2020, ktorým poveril súdneho exekútora
vykonaním exekúcie vo veci hore uvedených účastníkov. Exekúcia sa v zmysle ust. § 57 ods. 1
Exekučného poriadku začala dňa 14.04.2020, kedy bolo poverenie doručené do elektronickej schránky

súdneho exekútora.

2. Súdny exekútor dňa 16.04.2025 vydal upovedomenie o zastavení exekúcie v zmysle ust. § 61n ods. 1
písm. d) Exekučného poriadku, a teda z dôvodu, že pri exekúcii vedenej na majetok fyzickej osoby sa do
piatich rokov od začatia exekúcie alebo od posledného zexekvovania majetku nepodarilo zistiť majetok
alebo príjmy, ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou a ktoré by stačili aspoň na úhradu trov exekútora.

3. Proti upovedomeniu súdneho exekútora o zastavení exekúcie oprávnený v zákonnej lehote
podal námietky, pričom namieta nesprávnosť vydania napadnutého upovedomenia najmä z dôvodu
nesprávnych/neúplných zistení súdneho exekútora ohľadom majetku povinného a neúčelnosti
zastavenia exekučného konania. Podľa odbornej literatúry exekútor po prijatí poverenia na vykonanie
exekúcie zisťuje majetok povinného v potrebnom rozsahu, a to viacerými spôsobmi (lustrácie, osobné

zisťovanie, súčinnosť tretích osôb, súčinnosť povinného, vyhlásenie povinného o svojom majetku).
Výsledky zisťovania zaznamená v zozname majetku povinného (bližšie pozri § 39). (Števček, M.,
Kotrecová, A., Tomašovič, M., Molnár, P. a kol. Exekučný poriadok. Komentár. 3. vydanie. Praha :
C. H. Beck, 2018, s. 380). Z oznámení – správ o majetku povinného, vydaných súdnym exekútorom
v zmysle ustanovenia § 59 ods. 3 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti (Exekučný poriadok) nijakým spôsobom nevyplývajú úplné majetkové pomery povinného.

Súdny exekútor vykonal zisťovanie majetku povinného len formou automatického elektronického
zisťovania podľa údajov, ktoré sú dostupné prostriedkami elektronickej komunikácie, z prostredia svojhoExekútorského úradu. Oprávnený ma za to, že z uvedených správ o majetku povinného vyplýva, že
súdny exekútor nedostatočne preveril a zistil majetkové pomery povinného a jeho skutočná majetková
situácia môže neopodstatňovať zastavenie exekúcie pre nemajetnosť (najmä môže vylučovať fatálne

následky, viazané na uplynutie piatich rokov od začatia exekúcie alebo od posledného zexekvovania
majetku povinného). Z uvedených správ o majetku povinného nevyplýva, že by povinný súdnemu
exekútorovi poskytol súčinnosť v zmysle ustanovenia § 40 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) ani predložil vyhlásenie o svojom majetku v
zmysle ustanovenia § 41 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti

(Exekučný poriadok). Rovnako v správach o majetku povinného súdny exekútor neuvádza, že použil
donucovacie opatrenia v zmysle ustanovenia § 43a a nasl. zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok). Oprávnený má za to, že by v danom prípade
nebolo uloženie donucovacích opatrení neprimerané alebo v rozpore s ustanoveniami zákona č.
233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok). Oprávnenému nie
je zrejmé, prečo počas exekučného konania nedošlo k vykonaniu exekúcie predajom hnuteľných vecí,

ktorých povinný je vlastníkom/spoluvlastníkom. Oprávnený nepredpokladá, že povinný naozaj nevlastní
žiaden hnuteľný majetok, ktorý sa v nehnuteľnostiach, kde žije resp. v jeho domácnosti nachádza. V
prípade povinného, ktorý je fyzickou osobou však možno predpokladať, že takáto osoba, ktorá musí mať
z čoho žiť, musí mať príjem a to možno aj mimo oficiálnych príjmov od zamestnávateľov, vyplácaných
povinnému v hotovosti, a spravidla aj má hnuteľný majetok vo svojom obydlí nevylúčený z exekúcie

v zmysle ustanovenia § 115 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok), resp. podliehajúci exekúcii. Následne, všetok hnuteľný majetok nepatriaci do
taxatívnehovýpočtuvecíuvedenýchvustanovení§115zákonač.233/1995Z.z.osúdnychexekútoroch
a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), má byť exekútorom zistený, spísaný a speňažený. To má o
to väčší význam pri relatívne menších pohľadávkach pri ktorých je exekúcia predajom hodnotnejších

vecí neprípustná alebo neprimeraná tak, aby boli rešpektované práva aj povinného za súčasného
uspokojenia vymáhaného nároku oprávneného, ktorý mal povinný splniť spravidla dávno pred začatím
exekúcie. Z predložených správ o majetku povinného nijakým spôsobom nevyplýva, že súdny exekútor
za účelom zistenia hnuteľného majetku povinného preveril peňažnú hotovosť u povinného na adrese
trvalého pobytu povinného, vykonal osobné zisťovania hnuteľného majetku povinného na adrese

trvalého pobytu povinného (táto zrejme nie je prázdna), požiadal o súčinnosť tretie osoby, a to vlastníka
nehnuteľnosti, kde má povinný evidovaný trvalý pobyt, požiadal o súčinnosť tretie osoby, a to o odpoveď
od zamestnávateľov povinného, vykonal osobné zisťovania peňažnej hotovosti a hnuteľného majetku
povinného v sídle zamestnávateľa povinného, požiadal o súčinnosť prípadne tretie osoby žijúce v
spoločnej domácnosti s povinným, vykonal ďalšie úkony za účelom zistenia majetku povinného, ktoré

umožňujú ustanovenia zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.

4. Oprávnený k tomuto v ďalšej časti námietok poukazuje aj na odôvodnenia Uznesenia Okresného
súdu Banská Bystrica – pracovisko upomínacieho a exekučného konania zo dňa 06.12.2024, sp. zn.

68Ek/1648/2018, v ktorom tunajší súd uviedol nasledovné: „13. Exekučný súd tak zastáva názor, že
spôsob výkonu exekúcie ako postup exekútora smerujúceho k donúteniu povinného plniť pohľadávku
oprávneného s jej samotným vymožením, resp. prostriedkami vymoženia nemožno stotožňovať. Zo
samotnej povahy (exekučného) záložného práva je zrejmé, že to samotné k úhrade pohľadávky (samo
o sebe) viesť nebude, ide o prostriedok zabezpečovací, no zároveň môže byť dostatočný na donútenie

povinného na plnenie, a ako taký jednoznačne napĺňa definičný význam slova vykonania - uskutočnenia
exekúcie. Exekúciu možno v súlade s § 62 vykonať len jedným zo spôsobov uvedených v exekučnom
poriadku. Síce zriadenie exekučného záložného práva vo výpočte § 63 ods. 1 písm. a) až f) chýba,
zo systematického zaradenia § 167 a nasl. Exekučného poriadku - „Zriadenie exekučného záložného
práva po ustanoveniach o výkone exekúcie predajom nehnuteľnosti a pred výkonom exekúcie predajom

podniku však možno spoľahlivo dospieť k záveru, že tento zákonom upravený prostriedok predstavuje
jeden z legálnych prostriedkov donútenia povinného plniť a splniť pohľadávku oprávneného vrátane
trov exekúcie s vyhliadkou ďalšieho (budúceho) možného predaja nehnuteľnosti, pre ktorú bolo toto
exekučné záložné právo zriadené. S predajom nehnuteľnosti tak priamo súvisí a nevyhnutne k nemu
smeruje. Aj keď teda nie je priamo prostriedkom vymoženia vymáhanej sumy činnosťou exekútora

v užšom zmysle slova, kedy ten takpovediac priamo „odoberá peniaze“ zo sféry povinného, môže
slúžiť s naplneniu účelu exekúcie, a to k uhradeniu oprávneným vymáhanej pohľadávky „dobrovoľne
nasilu“ pod donútením exekútora. Úmyslom zákonodarcu pritom bolo nepochybne pripísať tomuto
prostriedku rovnakú právnu silu ako ostatným „tradičným“ spôsobom výkonu exekúcie, kedy zvolilrovnakú slovnú formuláciu - zexekvovanie (v zmysle prvej vety § 167 ods. 1 Exekučného poriadku). 14.
Pod zexekvovaním majetku tak možno rozumieť, kedy sa konkrétny predmet vlastníctva povinného (inak
tiež akákoľvek majetková hodnota povinného vrátane pohľadávky) stal predmetom výkonu exekúcie

samotnej, teda kedy exekútor voči tomu ktorému predmetu vlastníctva povinného začal vykonávať
niektorý zo spôsobov výkonu exekúcie podľa § 63 ods. 1 písm. a) až f) Exekučného poriadku
vrátane zriadením exekučného záložného práva (ak hovoríme o peňažnej pohľadávke), t.j. kedy bol
majetok povinného (exekúciou) postihnutý. Ak teda hovoríme o poslednom zexekvovaní majetku
postihnuteľného exekúciou, máme na mysli čas, resp. dátum, ku ktorému sa zo strany exekútora

voči takto postihnuteľnému majetku začal vykonávať niektorý zo spôsobov výkonu exekúcie, ako to
súd už vyššie uviedol. Poverený súdny exekútor začas s výkonom exekúcie zriadeným exekučného
záložného práva na dotknutú nehnuteľnosť na základe žiadosti zo dňa 02. 12. 2021 (ako uviedol
oprávnený v podaných námietkach), kedy poverený súdny exekútor vydal exekučný príkaz na zriadenie
exekučného záložného práva na dotknutú nehnuteľnosť. 15. Súd mal zo spisového materiálu za
nesporne preukázané, že exekútor o existencii vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti vedel

už dňa 02. 12. 2021, kedy vykonal prvú lustráciu v katastri nehnuteľnosti. Bolo tak nanajvýš v záujme
exekútora,abysvýkonomexekúcievočipredmetnejnehnuteľnostizačalčonajskôr,nielenprezlepšenie
ďalšieho procesného postavenia oprávneného, no aj pre skoré vymoženie pohľadávky oprávneného ako
primárneho účelu výkonu exekúcie. 16. Nehnuteľnosť predstavuje osobitný predmet výkonu exekúcie.
Tú totiž nemožno bez ďalšieho vyhodnotiť ako majetok podliehajúci exekúcii. Aby sa jej predmetom

mohla stať je potrebný súhlas oprávneného - na jej predaj či prípadne zriadenie exekučného záložného
práva alebo súhlas súdu. Zistenie vlastníckeho/spoluvlastníckeho práva k nehnuteľnosti tak samo o
sebe nepredstavuje prekážku pre vydanie upovedomenia o zastavení exekúcie z dôvodu neexistencie
exekúciou nepostihnuteľného majetku. Ako súd vyššie uviedol, tá sa stáva exekúciou postihnuteľnou
až po súhlase oprávneného či súdu. Súd však na tomto mieste rovnako konštatuje, že po tom, ako sa

nehnuteľnosť predmetom exekúcie stane, resp. po tom, ako ju exekúciou so súhlasom oprávneného či
súdu možno postihnúť, dôvod na zastavenie exekúcie pre nezistenie majetku podliehajúceho exekúcii
už v ďalšom nie je daný, a súdny exekútor je povinný v exekúcii pokračovať. 17. V univerze tejto úvahy
exekučný súd nepovažuje dobu 5 rokov za „neprekročiteľnú“. Ak by sa počas plynutia pôvodnej doby
bezvýslednosti zistenia majetku podbiehajúceho exekúcii (pričom platí to, čo súd uviedol vyššie) objaví

majetoktaktopostihnuteľnýazároveňzexekvovanýniektorýmzpostupovpodľa§63ods.1písm.a)ažf)
exekučnéhoporiadkuvrátanezriadeniaexekučnéhozáložnéhopráva,tátorozhodnádoba5rokovzačne
plynúť nanovo. Poverený súdny exekútor je v takom prípade povinný postupovať v súlade s príslušnými
ustanovenia o možnom spôsobe výkonu exekúcie tak, aby bola pohľadávka v čo najkratšom časovom
úseku vymožená v celistvosti (prípadne v časti) za rovnakého rešpektovania princípu proporcionality.

Opačným výkladom by sme došli k absurdnému záveru (ad absurdum) a síce, kedy na naplnenie
hypotézy ustanovenia § 61n ods. 1 písm. d) by stačila samotná skutočnosť, že predmetom exekúcie
(za neexistencie žiadneho iného majetku) je len nehnuteľnosť a uplynutie rozhodnej doby 5 rokov.
Exekúcia by sa tak zastavila v situácii, keď je vymoženie pohľadávky oprávneného stále perspektívne,
inak povedané, stále možné, čo by bolo v rozpore so samotným účelom exekúcie. Zriadenie exekučného

záložného práva preto exekučný súd považuje za jeden z možných, plnohodnotných prostriedkov
zexekvovania nehnuteľnosti (majetku povinného v zmysle § 61n ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku).
Podmienky na vydanie upovedomenia o zastavení exekúcie podľa § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného
poriadku preto dané neboli, keďže ešte počas plynutia pôvodnej doby 5 rokov od samotného začatia
exekúcie či zistenia existencie dotknutej nehnuteľnosti došlo k jej zexekvovaniu zriadením exekučného

záložného práva.“ K tomuto oprávnený poukazuje aj na odôvodnenia Uznesenia Okresného súdu
Banská Bystrica – pracovisko upomínacieho a exekučného konania zo dňa 06.02.2025, sp. zn.
67Ek/1291/2019, v ktorom tunajší súd uviedol nasledovné: „Súd sa v tejto súvislosti stotožnil s
tvrdením oprávneného podporeným predloženými dôkazmi (list vlastníctva č. XXXX, evidovaný H.
I. J., Katastrálny odbor, pre Katastrálne územie J., Obec J., Okres J., PARCELY registra "C") z

ktorého vyplýva, že povinný je podielovým spoluvlastníkom 1/1 predmetných nehnuteľností - rodinného
domu. Na uvedenej adrese súčasne povinný v zmysle výsledku elektronickej lustrácie v Registri
obyvateľov nemá hlásený trvalý alebo prechodný pobyt, teda sa neuplatní limitácia predaja pri drobnej
exekúcii predpokladaná v § 63 ods. 3 Exekučného poriadku. Ďalej poukazuje na to, že v konaní
o námietkach proti upovedomeniu o zastavení exekúcie vydanému súdnym exekútorom je práve

povinnosťou súdneho exekútora reagovať na námietky oprávneného, ktoré smerujú voči ním vydanému
upovedomeniu a preukázať súdu všetky skutočnosti, z ktorých je možné vyvodiť záver o správnosti
postupu súdneho exekútora pri vydaní námietkami spochybneného upovedomenia. Pokiaľ tomu tak nie
je, ako v prejednávanej veci, nemôže súdny exekútor očakávať iný výsledok konania o námietkach akoten, že ním vydané upovedomenie bude súdom zrušené. Premietnutím uvedeného na prejednávanú
vec tak bolo práve na súdnom exekútorovi, aby preukázal súdu, a to bez akejkoľvek výzvy, všetky
úkony, ktoré vykonal na zistenie majetku povinného a obzvlášť mal svoju pozornosť zamerať na tvrdenia

oprávneného v námietkach.“ Ďalej oprávnený poukazuje aj na odôvodnenia Uznesenia Okresného
súdu Banská Bystrica – pracovisko upomínacieho a exekučného konania zo dňa 18.02.2025, sp. zn.
40Ek/1204/2019, v ktorom tunajší súd uviedol nasledovné: „Súd po posúdení námietok oprávneného
má za to, že tieto sú dôvodné. Z vyjadrenia povinného mal súd síce preukázané, že súdny exekútor
vykonával v priebehu exekúcie jemu dostupné lustrácie na zistenie majetku povinného, a to lustrácie v

bankách, v Sociálnej poisťovni, v evidencii vozidiel ako aj na katastri nehnuteľností, avšak z vyjadrenia
súdneho exekútora nie je súdu známe, či zisťoval tiež hnuteľný majetok povinného, resp. či vyzval
povinného na podanie vyhlásenia o majetku, z ktorého by bolo možné zistiť hnuteľný majetok povinného
a následne vykonať exekúciu predajom hnuteľných vecí. Rovnako súdu nie je známe, či za účelom
zistenia majetku povinného žiadal súdny exekútor o súčinnosť tretie osoby (vlastníka nehnuteľností,
kde má povinný evidovaný trvalý pobyt), ktoré by mohli mať u seba majetok podliehajúci exekúcii podľa

§ 42 Exekučného poriadku. Súdny exekútor len stroho skonštatoval, že vykonal lustrácie v registroch
jemu dostupných, a preto sú splnené podmienky na zastavenie exekúcie pre nemajetnosť povinného.
Na výzvy súdu, aby sa súdny exekútor vyjadril ku konkrétnym námietkam oprávneného, súdny exekútor
vôbec nereagoval. Vzhľadom na to, že súd nemá zo dostatočne preukázané zisťovanie majetku a
príjmov povinného súdnym exekútorom, ktoré by mohli byť postihnuté výkonom exekúcie, nemožno

potomprijaťzáveronemajetnostipovinnéhoadôvodnostizastaveniaexekúciesúdnymexekútorom.Len
samotnévykonanielustráciivregistrochdostupnýchsúdnemuexekútorovisnegatívnymvýsledkomešte
neodôvodňuje nemajetnosť povinného.“ Zároveň je zrejmé, že povinný uspokojuje svoje životné potreby.
Zákonným predpokladom na postup podľa § 61n ods. 1 písm. d) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) je vykonanie takého zisťovania majetkových

pomerov povinného, na základe ktorého možno nepochybne vysloviť záver o tom, že sa nepodarilo
zistiť majetok alebo príjmy povinného, ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou a ktoré by stačili aspoň
na úhradu trov exekútora. Vzhľadom na vyššie uvedené oprávnený má za to, že súdny exekútor v
dostatočnom rozsahu nepreukázal splnenie zákonných podmienok ustanovenia § 61n ods. 1 písm. d)
zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), aby bolo

toto exekučné konania z dôvodu, že pri exekúcii na majetok povinného sa do 5 rokov nepodarilo zistiť
majetok. Prípadné zamietnutie námietok proti Napadnutému upovedomeniu a právoplatné zastavenie
exekúcie podľa § 61n ods. 1 písm. d) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti (Exekučný poriadok) bez dostatočného zistenia aktuálnych majetkových pomerov povinného
by bolo predčasné a nezákonné. Oprávnený tiež považuje zastavenie tohto exekučného konania za

neúčelné, nakoľko síce uplynula „doba bezúspešnosti“ konania (t. j. v stanovenej lehote 5 rokov nebol
zistený nový majetok ani dosiahnutý výťažok), ale v blízkej dobe môže (na základe predchádzajúceho
zistenia a zablokovania majetku) dochádzať k uspokojeniu predmetnej pohľadávky, pretože pohľadávka
oprávneného získa poradie uspokojovanej pohľadávky (najmä po vykonaní zistení, ktoré uvádza
oprávnený vyššie, alebo aj zrážkami zo mzdy, účtu v banke atď.) a naopak, uspokojenie pohľadávky

oprávneného bude pravdepodobne bezúspešné práve v prípade zastavenia exekúcie a nutnosti
iniciovania nového exekučného konania. (Števček, M., Kotrecová, A., Tomašovič, M., Molnár, P. a
kol. Exekučný poriadok. Komentár. 3. vydanie. Praha : C. H. Beck, 2018, s. 391). Je úlohou aj
Okresného súdu Banská Bystrica – pracovisko upomínacieho a exekučného konania v konkrétnom
prípade posúdiť, či sú, alebo nie sú splnené zákonné podmienky na postup podľa § 61n ods. 1 písm.

d) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), nakoľko
z prípadnej aktuálnej nemajetnosti povinného nemožno vyvodzovať záver o tom, že ani v budúcnosti
nemožno očakávať takú zmenu majetkových pomerov povinného, ktorá by umožňovala úspešný výkon
exekúcie. Nemenej dôležitou skutočnosťou je aj zohľadnenie oprávnených záujmov oprávneného, lebo
v prípadne zastavenie exekúcie sa môže zhoršiť jeho postavenie vo vzťahu k povinnému, napr. strata

poradia pohľadávky pri určitých spôsoboch výkonu exekúcie v prípade vedenia viacerých exekúcii voči
povinnému alebo premlčanie prejudikovaného nároku. Taktiež oprávnený má za to, vzhľadom na vek
povinného, že majetkové pomery povinného nie sú také, resp. nebudú také, že by exekúciu bolo možné
a nutné zastaviť. S poukazom na vyššie uvedené oprávnený podáva námietky proti upovedomeniu o
zastavení exekúcie a žiada, aby súd podaným námietkam vyhovel, upovedomenie o zastavení exekúcie

zrušil a pokračoval v exekučnom konaní voči povinnému.

5. Súdny exekútor vo vyjadrení k námietkam oprávneného proti upovedomeniu o zastavení exekúcie
uviedol,ženámietkypovažujezaúčelové.Oprávnenýnepoukazujenažiadenreálnymajetokpovinného,ktorý by mohol byť postihnutý v exekučnom konaní a to aj s prihliadnutím na účelnosť exekučného
konania. Vzhľadom na horeuvedené považuje námietky oprávneného za nedôvodné.

6. Podľa § 61n ods. 1 písm. d) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“) exekútor
vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ak pri exekúcii vedenej na majetok fyzickej osoby sa do
piatich rokov od začatia exekúcie alebo od posledného zexekvovania majetku nepodarilo zistiť majetok
alebo príjmy, ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou a ktoré by stačili aspoň na úhradu trov exekútora.

7.Podľa§61nods.3Exekučnéhoporiadkuakjedôvodnazastavenieexekúcievcelosti,vupovedomení
o zastavení exekúcie podľa odseku 1 exekútor vyzve oprávneného na zaplatenie náhrady výdavkov
(§ 198 ods. 2). Upovedomenie o zastavení exekúcie spolu s výzvou na zaplatenie náhrady výdavkov
doručí exekútor účastníkom konania.

8. Podľa § 61n ods. 4 Exekučného poriadku ak ide o dôvod zastavenia exekúcie podľa odseku 1 písm.
c) až e) a g), môže účastník konania do 15 dní od doručenia upovedomenia o zastavení exekúcie podať
u exekútora námietky proti upovedomeniu o zastavení exekúcie a výzve na úhradu trov exekútora.
Námietky spolu s napadnutým upovedomením o zastavení exekúcie a výzvou na úhradu trov exekútora
predloží exekútor bezodkladne súdu na rozhodnutie. Nedôvodné námietky súd uznesením zamietne. Ak

súd námietkam vyhovie, uznesením upovedomenie o zastavení exekúcie zruší alebo výzvu na úhradu
trov exekútora vráti exekútorovi na prepracovanie. Ak námietky neboli podané alebo nie sú prípustné,
doručí exekútor upovedomenie o zastavení exekúcie súdu.

9. Podľa § 61n ods. 5 Exekučného poriadku exekučné konanie sa končí, ak a) námietky neboli podané

alebo nie sú prípustné, doručením upovedomenia o zastavení exekúcie súdu, b) námietky boli podané,
právoplatnosťou uznesenia o zamietnutí námietok.

10. Podľa § 61n ods. 7 Exekučného poriadku lehoty podľa odseku 1 písm. c) a d) sa predlžujú o dobu
odkladu exekúcie.

11. Posúdenie nemajetnosti povinného a teda dôvodu vedúceho k zastaveniu exekúcie spadá do
rozhodovacej činnosti súdneho exekútora povereného vykonaním exekúcie, ktorý ak po vykonaní
všetkých zákonných postupov pre zisťovanie majetku povinného dospeje k záveru, že je tu daný dôvod
zastavenia exekúcie z dôvodu, že nebol zistený majetok alebo príjmy povinného, ktoré by podliehali

exekúcii a ktoré by postačovali aspoň na úhradu trov exekútora, vydá upovedomenie o zastavení
exekúcie. Inak povedané, ak súdny exekútor v rámci exekučnej činnosti nezistí žiadny zexekvovateľný
majetok počas piatich rokov od začatia exekúcie alebo posledného zexekvovania majetku, je jeho
zákonnou povinnosťou v predmetnom konaní vydať upovedomenie o zastavení exekúcie. Z dikcie
§ 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku vyplýva, že nie je na vôli, resp. rozhodnutí súdneho

exekútora, či upovedomenie o zastavení exekúcie vydá alebo nie (vyjadrené slovným spojením „súdny
exekútor vydá“), práve naopak v prípade, ak nastane dôvod uvedený v § 61n ods. 1 písm. d)
Exekučného poriadku, súdny exekútor je povinný upovedomenie o zastavení exekúcie vydať. Účelom
takto zákonom zakotveného dôvodu zastavenia exekúcie je zabrániť neprimeranej dĺžke exekučných
konaní v tých prípadoch, keď exekučné konanie nie je možné úspešne ukončiť z dôvodu, že povinný

nedisponuje dostatočným majetkom, ktorý by postačoval na uspokojenie pohľadávky oprávneného.
Vo väzbe na uvedené exekučný súd ako irelevantnú vyhodnotil námietku oprávneného o neúčelnosti
zastaveniaexekučnéhokonania,nakoľkosíceuplynula„dobabezúspešnosti“konania,alevblízkejdobe
môže dochádzať k uspokojeniu predmetnej pohľadávky, ako aj námietku oprávneného, že z aktuálnej
nemajetnosti nemožno vyvodzovať záver o tom, že ani v budúcnosti nemožno očakávať takú zmenu

majetkových pomerov povinného, ktorá by umožňovala úspešný výkon exekúcie.

12. Súdny exekútor okamihom začatia exekúcie v zmysle ust. § 57 ods. 1 Exekučného poriadku a
teda po doručení poverenia na vykonanie exekúcie zisťuje majetok povinného v potrebnom rozsahu
a to s poukazom na § 1 písm. a) v spojení s § 2 písm. a) až g) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti

Slovenskej republiky č. 68/2017 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona Národnej rady
Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok)
a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, kedy je povinný zisťovať majetok
povinného lustráciami účtov povinného v bankách alebo pobočkách zahraničných bánk, nehnuteľnostípovinného evidovaných v katastri nehnuteľností, lustrácie v evidencii Sociálnej poisťovne, pohľadávok
povinného podľa Centrálneho registra exekúcií, obchodných podielov povinného podľa obchodného
registra, vozidiel povinného podľa evidencie vozidiel a vykonaním lustrácií v iných evidenciách, v ktorých

sú vedené záznamy o majetku povinného.

13. Za účelom posúdenia správnosti a zákonnosti postupu súdneho exekútora, keď v posudzovanej
veci exekúciu zastavil z dôvodu nemajetnosti povinného, ktorý je fyzickou osobou, exekučný súd
sa oboznámil s obsahom súdneho spisu a súdnym exekútorom predloženými lustráciami majetku

povinného a konštatuje, že súdny exekútor v priebehu exekúcie hromadnou elektronickou lustráciou
zisťoval, či povinný je evidovaný ako majiteľ účtu vedeného v banke, resp. v pobočke zahraničnej banky
so sídlom na území SR (vykonaných 12 lustrácií), avšak všetky s negatívnym výsledkom s výnimkou
lustrácie zo dňa 15.04.2020, 10.07.2020 a 25.10.2024, keď bolo zistené, že povinný má vedený účet
vo Všeobecnej úverovej banke a.s. Súdny exekútor v tejto súvislosti dňa 16.04.2020, 16.09.2020
a 21.11.2024 doručil uvedenej banke exekučný príkaz na vykonanie exekúcie prikázaním pohľadávky

z účtu v banke, avšak tento spôsob vykonania exekúcie zostal bezvýsledný. Exekučný súd len pre
doplnenie uvádza, že pre úspešnosť aplikácie tohto spôsobu vykonania exekúcie je relevantná nielen
výška zostatku na účte, ale aj výška nepostihnuteľnej sumy, ktorá sa povinnému nesmie zraziť z jeho
mesačnej mzdy alebo z iných príjmov (§ 70 Exekučného poriadku), ak má povinný mzdu zasielanú na
účet v banke a zároveň aj na sumu stanovenú zákonom, ktorá exekúcii nepodlieha (§ 104 Exekučného

poriadku). Z výsledkov lustrácií (5 lustrácií) v informačných systémoch Ministerstva vnútra SR, konkrétne
v evidencii vozidiel vyplýva, že povinný nie je vlastníkom ani držiteľom motorového vozidla. K pozitívnym
zisteniam v súvislosti s majetkom povinného nedošlo ani lustráciou v evidencii Sociálnej poisťovne.
Z výsledkov pravidelne vykonávaných lustrácií (vykonaných 52 lustrácií v priebehu exekúcie) bolo
preukázané, že povinný nie je zamestnaný, a zároveň nie je poberateľom dôchodkovej, úrazovej,

nemocenskej dávky, ako aj dávky v nezamestnanosti. Lustráciou v katastri nehnuteľností (19 lustrácií
vykonaných v priebehu exekúcie) nebolo zistené vlastníctvo povinného k nehnuteľnostiam evidovaných
v katastri nehnuteľností. V nadväznosti na uvedené možno konštatovať, že súdny exekútor v priebehu
exekúcie vykonal viaceré lustrácie za účelom zistenia majetku povinného, avšak ich výsledky neviedli
k zisteniu, že povinný vlastní majetok, resp. má príjmy, ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou a ktoré

by stačili aspoň na úhradu trov exekútora.

14. Pokiaľ oprávnený v námietkach uvádza, že povinný je fyzickou osobou u ktorej možno predpokladať,
že takáto osoba, ktorá musí mať z čoho žiť, musí mať príjem a to možno aj mimo oficiálnych príjmov od
zamestnávateľov, vyplácaných povinnému v hotovosti, a spravidla má aj hnuteľný majetok vo svojom

obydlí, exekučný súd tu poukazuje na skutočnosť, že aj v exekučnom konaní sa uplatňuje prejednacia
zásada, v zmysle ktorej tvrdiť skutočnosti a navrhovať na ich preukázanie dôkazy je vecou strán sporu.
Teória procesného práva podmieňuje úspech strany v spore unesením dvoch bremien. Ide jednak
o povinnosť tvrdenia, t. j. bremeno tvrdiť skutočnosti, ktoré môžu privodiť úspech v spore a jednak
dôkazné bremeno tieto skutočnosti preukázať, t. j. dôkaznú povinnosť strán v sporovom konaní označiť

dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Úspech účastníka tak závisí jednak od unesenia bremena tvrdiť
skutočnosti, ktoré môžu privodiť jeho úspech v konaní a jednak bremena tieto skutočnosti preukázať.
Následky spojené s nesplnením bremien v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia nesie tá strana,
ktorá tieto povinnosti nesplnila, keďže zákon určuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť
strany sporu za výsledok konania. Inými slovami povedané, ak neboli preukázané tvrdenia strany,

táto dôkazné bremeno neuniesla, čoho následkom je rozhodnutie súdu v jej neprospech. Oprávnený
však žiadne dôkazy na podporu svojich tvrdení v námietkach neoznačil. Na to, aby exekučný súd
mohol námietkam oprávneného vyhovieť a zrušiť upovedomenie o zastavení exekúcie preto nestačí len
tvrdenie oprávneného, že povinný musí mať z čoho žiť, musí mať príjem možno aj mimo oficiálnych
príjmov a spravidla má aj hnuteľný majetok vo svojom obydlí, ale tieto skutočnosti musia byť v konaní

relevantným spôsobom preukázané. Exekučný súd napokon uvádza, že oprávnený len vo všeobecnej
rovine uvádza, že súdny exekútor nesprávne, resp. neúplne zistil majetkové pomery povinného, pričom
žiadnymspôsobomkonkrétnenepoukázalnatakýmajetokpovinného,ktorýbyexekúciipodliehal.Pokiaľ
oprávnený v konaní neoznačil dôkazy preukazujúce skutočnosť, že povinný vlastní majetok alebo má
príjmy podliehajúce exekúcii, exekučný súd nemôže prijať iný záver než ten, že tvrdenia oprávneného

uvádzané v námietkach sú len konštatáciou údajnej majetnosti povinného v dôsledku čoho je nutné
uzavrieť, že oprávnený dôkazné bremeno v tomto smere neuniesol.15. K námietke oprávneného o uložení donucovacieho opatrenia povinnému podľa § 43a a nasl.
Exekučného poriadku exekučný súd uvádza, že inštitút donucovacích opatrení, ktorých účelom je
zefektívniť postup súdneho exekútora v súvislosti s exekučnou činnosťou a tým aj zabezpečiť

efektívnosť samotného exekučného konania, umožňuje súdnemu exekútorovi ich uloženie povinnému
za predpokladu, že existuje odôvodnený predpoklad, že bez ich použitia nedôjde k splneniu povinnosti
povinným, ktorá je nevyhnutná pre vedenie a ukončenie exekučného konania. Ich základnou funkciou
je predovšetkým funkcia prevenčná, keďže možnosť uloženia donucovacieho opatrenia má pôsobiť
preventívne a až nesplnením dotknutej povinnosti zo strany povinného, nastupuje funkcia represívna.

Inak povedané, uloženie donucovacieho opatrenia má pôsobiť na účastníka konania na strane
povinného v prvom rade preventívne za účelom dosiahnutia riadneho plnenia povinností v rámci
exekučného konania. Možno teda uzavrieť, že účelom donucovacích opatrení nie je sankcionovať
povinného za nesplnenie akejkoľvek povinnosti uloženej výzvou súdneho exekútora, ale len takej, ktorá
je nevyhnutná pre riadne vedenie exekúcie. Za povinnosť, k splneniu ktorej nedošlo v lehote stanovenej
zákonom, exekučným súdom alebo exekútorom a ktorej splnenie je nevyhnutné pre vedenie exekúcie,

nemožno však považovať povinnosť, ktorá bola povinnému uložená exekučným titulom. Vzhľadom na
lustráciami zistenú nemajetnosť povinného v tomto konaní, uloženie donucovacieho opatrenia vo forme
peňažnej pokuty, ktorú by v súlade s ust. § 43a ods. 2 v spojení s ust. § 43a ods. 1 písm. a) Exekučného
poriadku bolo možné povinnému uložiť, by však bolo v rozpore so zásadou vyváženosti a primeranosti
a teda v priamom rozpore so zmyslom a účelom ust. § 43a ods. 2 Exekučného poriadku.

16. Exekučný súd so zreteľom na dispozíciu právnej normy § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku
zdôrazňuje predovšetkým tú skutočnosť, že dôvodom zastavenia exekúcie je nezistenie majetku, ktorý
možno zexekvovať v konkrétnom (prebiehajúcom) exekučnom konaní, a nie neexistenciu akéhokoľvek
majetku povinného. Z uvedeného vyplýva, že pre vyvodenie záveru o nemajetnosti povinného je

postačujúce zistenie jeho relatívnej nemajetnosti, t.j. nemajetnosti z pohľadu konkrétneho exekučného
konania a nie nemajetnosti absolútnej. Oprávnený sa tak môže domnievať, že povinný disponuje
zexekvovateľným majetkom, avšak ak sa vykonanými lustráciami takýto majetok povinného nezistí,
nemožno prijať iný záver než ten, že povinný je v zmysle ust. § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku
nemajetný v čoho dôsledku je povinnosťou súdneho exekútora exekúciu zastaviť.

17. Pokiaľ oprávnený v námietkach poukazuje na niektoré rozhodnutia exekučného súdu, na tomto
miestesúduvádza,žeprisvojomrozhodovanísúvšeobecnésúdypovinnévzmyslečl.2ods.2zákonač.
160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku postupovať podľa ustálenej judikatúry najvyšších súdnych
autorít, pričom nie každé jednotlivé rozhodnutie najvyššej súdnej autority (napr. rozhodnutie Najvyššieho

súdu SR) je možné považovať za ustálenú judikatúru. Za takú možno považovať len také rozhodnutia,
ktoré najvyššie súdne autority publikovali a tým vyhlásili, že sa vo svojej rozhodovacej praxi budú nimi
riadiť. V zmysle uvedeného tak tento exekučný súd v tejto veci nie je rozhodnutiami v iných exekučných
konaniach viazaný.

18. Po posúdení námietok oprávneného exekučný súd dospel k záveru, že tieto nie sú dôvodné.
Vzhľadomnaskutočnosť,žesúdnyexekútorpostupovalzákonnýmspôsobom,keďvydalupovedomenie
o zastavení exekúcie podľa § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku, keďže počas piatich rokov
nezistil žiadny majetok alebo príjmy povinného, ktoré by podliehali exekúcii a ktoré by stačili aspoň na
úhradu trov exekútora, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia a námietkam

oprávneného proti upovedomeniu o zastavení exekúcie nevyhovel a ako nedôvodné ich podľa § 61n
ods. 4 Exekučného poriadku zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na
Okresnom súde Banská Bystrica.

Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.

Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa sťažovateľ domáha.

V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu
možné a účelné.