Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 12. november 2025

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 61Ek/2629/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6125414557
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 11. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Terézia Turčinová
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2025:6125414557.1

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, 811
09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zast.: JUDr. Katarína Hegedüšová, advokátka, Majerníkova 3/A, 841
05 Bratislava-Karlova Ves proti povinnému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, C. XXX, XXX XX C., o vymoženie
466,65 eur s príslušenstvom, o návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh oprávneného na vykonanie exekúcie z a m i e t a.

II. Súd oprávnenému nárok na náhradu trov exekučného konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie, ktorý bol tunajšiemu súdu doručený dňa 13.10.2025
domáhal od povinného vymoženia sumy 466,65 eur s príslušenstvom na základe exekučného titulu
- rozhodcovský rozsudok, ktorý vydal Stály rozhodcovský súd zriadený zriaďovateľom Slovenská
rozhodcovská a.s., sp. zn. SR 5330/07 zo dňa 07.08.2007, ktorý sa stal vykonateľným dňa 30.08.2007.

2. Podľa § 53 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný
poriadok“), súd preskúma návrh na vykonanie exekúcie a jeho prílohy. Ak nie sú dôvody na zamietnutie
návrhu na vykonanie exekúcie, súd do 15 dní od doručenia návrhu vydá poverenie na vykonanie
exekúcie a upovedomí o tom oprávneného. Lehota podľa druhej vety neplatí, ak ide o exekučný titul

podľa § 45 ods. 2 písm. c) a d) alebo ak má byť exekúcia vykonaná na podklade exekučného titulu,
ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou.

3. Podľa § 53 ods. 3 písm. f) Exekučného poriadku, súd návrh na vykonanie exekúcie zamietne, ak sa
exekúcia má vykonať na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v spotrebiteľskom spore a
1. spotrebiteľská rozhodcovská zmluva nespĺňa podmienky podľa osobitných predpisov,

2. rozhodcovské rozhodnutie v spotrebiteľskom spore nebolo vydané rozhodcom, ktorý bol v čase
spotrebiteľského rozhodcovského konania zapísaný v zozname rozhodcov oprávnených rozhodovať
spotrebiteľské spory,
3. rozhodcovské rozhodnutie v spotrebiteľskom spore nebolo vydané stálym rozhodcovským súdom,
ktorý v čase spotrebiteľského rozhodcovského konania mal povolenie rozhodovať spotrebiteľské spory,
4. rozhodcovské rozhodnutie nespĺňa náležitosti podľa osobitného predpisu alebo nie je vykonateľné.

4. Podľa § 53 ods. 4 prvá veta Exekučného poriadku, súd z dôvodov podľa odseku 3 návrh zamietne
celkom alebo sčasti.

5. Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Z. z., (ďalej len „Občiansky zákonník“) platného a účinného
v období od 13.04.2006 do 28.02.2007, spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo

alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnýmistranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne
ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.

6. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka platného a účinného v období od 13.04.2006 do
28.02.2007, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

7. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka platného a účinného v období od 13.04.2006 do

28.02.2007, spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

8. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka platného a účinného v období od 13.04.2006
do 28.02.2007, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len

„neprijateľná podmienka").

9. Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka platného a účinného v období od 13.04.2006 do
28.02.2007, ustanovenie odseku 1 sa nevzťahuje na predmet plnenia alebo cenu plnenia.

10. Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka platného a účinného v období od 13.04.2006
do 28.02.2007, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä
ustanovenia, ktoré
a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy,
b) dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu

spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky
spotrebiteľa,
c) vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť dodávateľa za konanie alebo opomenutie, ktorým sa
spotrebiteľovi spôsobila smrť alebo ujma na zdraví,
d) vylučujú alebo obmedzujú práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo

zodpovednosti za škodu,
e) umožňujú dodávateľovi, aby spotrebiteľovi nevydal ním poskytnuté plnenie aj v prípade, že spotrebiteľ
neuzavrie s dodávateľom zmluvu alebo od nej odstúpi,
f) umožňujú dodávateľovi odstúpiť od zmluvy bez zmluvného alebo zákonného dôvodu a spotrebiteľovi
to neumožňujú,

g) oprávňujú dodávateľa, aby bez dôvodov hodných osobitného zreteľa vypovedal zmluvu uzavretú na
dobu neurčitú bez primeranej výpovednej lehoty,
h)prikazujúspotrebiteľovi,abysplnilvšetkyzáväzkyajvtedy,akdodávateľnesplnilzáväzky,ktorévznikli,
i) umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve,
j) určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia, alebo dodávateľa oprávňujú

k zvýšeniu ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena
dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v čase splnenia.

11. Podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka platného a účinného v období od 13.04.2006 do
28.02.2007, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

12. Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka platného a účinného v období od 13.04.2006 do
28.02.2007,zmluvnépodmienkyupravenéspotrebiteľskouzmluvousanemôžuodchýliťodtohtozákona
vneprospechspotrebiteľa.Spotrebiteľsanajmänemôževopredvzdaťsvojichpráv,ktorémutentozákon
priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

13. Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka platného a účinného v období od 13.04.2006 do
28.02.2007, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa
priaznivejší.

14. Podľa § 73 ods. 3 zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene
a doplnení niektorých zákonov, rozhodcovská zmluva uzavretá pred 1. januárom 2015 sa spravuje
predpismi účinnými v čase jej uzavretia.15. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom do 31.12.2014,
rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve.

16. Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom do 31. 12. 2014,
rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak je
rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne
vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení,4)
ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli.

17. Účelom exekučného konania je nútená realizácia exekučného titulu vykonaná zásahom do práv
povinného. Uskutočňuje sa za podmienok a predpokladov vymedzených procesnými predpismi s
cieľom uspokojiť nárok oprávneného, ktorá mu bola priznaná vykonateľným rozhodnutím súdu alebo
iného orgánu, prípadne vo verejnej listine (notárska zápisnica) a dobrovoľne sa nesplnila. Základnou
vlastnosťou, ktorú musí mať každý exekučný titul bez ohľadu na jeho druh, je vykonateľnosť.

Vykonateľnosťou sa vo všeobecnosti rozumejú účinky (vlastnosti) rozhodnutia umožňujúce núteným
spôsobom aj proti vôli povinného realizovať povinnosť obsiahnutú vo výroku rozhodnutia, ktorá nebola
dobrovoľne splnená. Vykonateľnosť exekučného titulu sa skúma ex offo, a to tak z formálnej stránky ako
aj zo stránky materiálnej. Formálna a materiálna vykonateľnosť exekučného titulu sú rovnocenné zložky
vykonateľnosti rozhodnutia. Chybnosť alebo nedostatok niektorej zložky vykonateľnosti spôsobuje

neprípustnosťexekúcieajejzastavenievktoromkoľvekštádiuexekučnéhokonania.Súdjevexekučnom
konaní v ktoromkoľvek štádiu povinný skúmať materiálnu a formálnu vykonateľnosť exekučného titulu,
ako aj zhodu návrhu na vykonanie exekúcie s exekučným titulom, a to nielen v štádiu preskúmavania
návrhu na vykonanie exekúcie podľa § 53 ods. 1 Exekučného poriadku za účelom vydania poverenia
na vykonanie exekúcie, ale aj za účelom zistenia existencie dôvodu podľa § 53 ods. 3 Exekučného

poriadku, pre ktorý by bolo potrebné návrh na vykonanie exekúcie zamietnuť, alebo taktiež aj v prípade,
keď by došlo k vydaniu poverenia na vykonanie exekúcie pre zistenie dôvodu na zastavenie exekúcie
podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, a to aj bez návrhu povinného na zastavenie exekúcie.

18. Vychádzajúc z podaného návrhu na vykonanie exekúcie a jeho príloh exekučný súd považuje za

nesporné, že oprávnený navrhuje vykonanie exekúcie na podklade rozhodcovského rozsudku vydaného
v spotrebiteľskom spore, pretože predmetom rozhodcovského konania bol spor zo Zmluvy o úvere č.
XXXXXXX, ktorú oprávnený a povinný uzatvorili dňa 19.12.2006. Povinný bol v zmluve identifikovaný
menom, priezviskom, adresou trvalého bytu a rodným číslom. Po oboznámení sa s obsahom predmetnej
zmluvy o úvere tak exekučný súd konštatuje, že táto zmluva je zmluvou spotrebiteľskou. V širšom

kontexte je nutné vychádzať i z ustanovení osobitnej právnej úpravy zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane
spotrebiteľa v znení účinnom ku dňu uzavretia posudzovanej zmluvy, najmä z ustanovenia § 23a tohto
zákona upravujúceho spotrebiteľské zmluvy. Spotrebiteľskými zmluvami podľa § 23a ods. 1 zákona č.
634/1992 Zb. sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky
iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé,

že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. (uznesenie Krajského súdu v Banskej
Bystrici č. k. 17CoE/175/2012-118 zo dňa 26. 10. 2012). V danom prípade je nepochybné, že uzatvorená
zmluva o úvere je zmluvou formulárovou, pripravenou na predtlačenom tlačive, do ktorého sa len vpisujú
požadované údaje. Dlžník tak nemá možnosť žiadnym spôsobom zmeniť obsah zmluvných podmienok
poskytnutia úveru, nemôže vyjednávať, jedinou jeho alternatívou je prijatie, respektíve odmietnutie

návrhu ako celku. Zároveň súdu z jeho rozhodovacej praxe je známe, že poskytovanie úverov na
základe takejto zmluvy o úvere je bežnou praxou oprávneného. V dôsledku toho, že právny vzťah
založený predmetnou zmluvou o úvere súd posúdil ako vzťah spotrebiteľský, aplikoval na danú situáciu
ustanovenia zaručujúce povinnému ako spotrebiteľovi ochranu jeho práv a pristúpil k posudzovaniu toho
či nie je daný niektorý z dôvodov pre zamietnutie návrhu na vykonanie exekúcie v zmysle § 53 ods. 3

písm. f) Exekučného poriadku, pričom vzhľadom na ust. § 10 ods. 1 zákona č. 233/2019 Z. z. o ukončení
niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, na tento postup nemá vplyv, že
vdanomprípadesajednáoopätovnýnávrhnavykonanieexekúcievzmysleust.§9ods.1tohtozákona.

19. Pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok

rozhodcovského súdu vydaný v spotrebiteľskom spore je exekučný súd oprávnený a zároveň
povinný riešiť otázku či sú kumulatívne splnené všetky podmienky ustanovené v ust. § 53 ods. 3
písm. f) Exekučného poriadku, t. j. či rozhodcovský rozsudok vydal rozhodca zapísaný v zozname
rozhodcov oprávnených rozhodovať spotrebiteľské spory, či rozhodcovský rozsudok bol vydaný predstálym rozhodcovským súdom, ktorý v čase spotrebiteľského rozhodcovského konania mal povolenie
rozhodovať spotrebiteľské spory, ako aj to, či spotrebiteľská rozhodcovská zmluva a rozhodcovský
rozsudok spĺňajú podmienky podľa osobitných predpisov, a či rozhodcovské rozhodnutie je vykonateľné.

Ak súd dospeje k záveru, že nie je splnená čo i len jedna z vyššie uvedených podmienok,
návrh oprávneného na vykonanie exekúcie zamietne. Táto preskúmavacia fáza exekučného súdu
spočíva v tom, že v prípade, ak sa exekúcia má vykonať na podklade rozhodcovského rozhodnutia
vydaného v spotrebiteľskom spore, exekučný súd má zákonnú povinnosť preskúmať náležitosti
spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy podľa osobitných predpisov (najmä podľa zákona č. 224/2002

Z.z. o rozhodcovskom konaní v prípade rozhodcovskej zmluvy uzatvorenej pred 01. 01. 2015 podľa
zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní) a či spotrebiteľský rozhodcovský
rozsudok bol vydaný orgánom s právomocou na jeho vydanie. Je logické, že exekučný súd musí pri
tomto zisťovaní posúdiť nielen to či spotrebiteľská rozhodcovská zmluva bola medzi zmluvnými stranami
vôbec uzavretá, ale aj to či bola uzavretá platne. Iba platná spotrebiteľská rozhodcovská zmluva môže
totiž založiť právomoc stáleho rozhodcovského súdu na jej základe určitú vec prejednať a rozhodnúť;

absolútna neplatnosť právneho úkonu má za následok, že právny úkon nebol nikdy uzavretý. Ak nedošlo
k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať stály rozhodcovský súd a v takom prípade
ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Pri riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal stály
rozhodcovský súd s právomocou prejednať daný spor, nie je exekučný súd viazaný tým, ako túto
otázku vyriešil rozhodcovský súd. Nedostatok právomoci stáleho rozhodcovského súdu odvíjajúci sa

od neexistencie či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy má v spotrebiteľskej veci za následok materiálnu
nevykonateľnosť (nezáväznosť) rozhodcovského rozsudku. Takúto interpretáciu ust. § 53 ods. 3 písm. f)
Exekučného poriadku vyžaduje účel právnej úpravy premietajúcej sa v právnych predpisoch na ochranu
práv spotrebiteľa tvoriacich samostatné odvetvie práva, a to spotrebiteľské právo. Týmto účelom je
odstránenie značnej nerovnováhy v právach a povinnostiach založených spotrebiteľskou zmluvou ku

škode spotrebiteľa.

20. Podľa uznesenia Najvyššieho súd SR sp. zn. 3 Cdo 122/2011 zo dňa 09. 02. 2012: „Ak v určitej veci
nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade
ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Keby exekučný súd akceptoval rozhodcovský rozsudok, pre

vydaniektoréhoneboladanáprávomocrozhodcovskéhosúdu,akceptovalbyvykonateľnosťrozhodnutia
vydaného tým, kto na to nemal právomoc. Išlo by o akceptáciu „rozhodnutia“ nevykonateľného,
majúceho účinky paaktu. Skutočnosť, že účastník rozhodcovského konania, ktorý v exekučnom
konaní vystupuje v procesnom postavení povinného v rozhodcovskom konaní nenamietal neexistenciu
rozhodcovskej zmluvy, prevzal rozhodcovský rozsudok a nevyužil možnosť domáhať sa zrušenia

rozhodcovského rozsudku žalobou podanou na príslušnom súde je irelevantná.“

21. Pre úplnosť exekučný súd ešte dopĺňa, že pokiaľ ide o samotné posudzovanie nedostatku právomoci
súdu resp. iného orgánu pri vydaní rozhodnutia, ktoré má byť exekučným titulom, je potrebné poukázať
na ustálenú judikatúru v tomto smere, najmä na uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 55/2011

z 24. 02. 2011, uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 78/2011, rozhodnutie Najvyššieho súdu
SR sp. zn. 6 Cdo 1/2012 z 21. 03. 2012, rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3MCdo 20/2008,
rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo 146/2011. Nedostatok právomoci súdu (všeobecného
aj rozhodcovského) sa považuje za neodstrániteľnú podmienku konania, ktorá má ten dôsledok, že súd
nemôže vydať rozhodnutie vo veci samej, ale musí konanie zastaviť a vec postúpiť inému orgánu. Ak

nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade
ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok.

22. V nadväznosti na vyššie uvedené sa tak exekučný súd v prvom rade zaoberal tým či rozhodcovská
zmluva, ktorá založila právomoc rozhodcovského súdu na vydanie exekučného titulu, spĺňa podmienky

podľa osobitných predpisov.

23. Rozhodcovská doložka je v prejednávanej veci obsiahnutá v bode 17. Všeobecných podmienok
poskytnutia úveru v nasledovnom znení: ,,Rozhodcovská doložka: Všetky spory, ktoré vzniknú z
tejto zmluvy, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené: a) pred Stálym

rozhodcovskýmsúdomzriadenýmspoločnosťouSlovenskározhodcovskáa.s.sosídlomTrnavskácesta
70, 821 02 Bratislava, IČO: 35 922 761, zapísanou v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I,
Oddiel : Sa, vložka č. 3530/B (ďalej len „rozhodcovský súd“), ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na
rozhodcovskomsúde;rozhodcovskékonaniebudevedenépodľavnútornýchpredpisovrozhodcovskéhosúdu, a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, b)
pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa
príslušného právneho predpisu (zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok). Zmluvné strany

sa dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek sporu,
ktorý vznikne z tejto zmluvy, vrátane sporu o jej platnosť, výklad alebo zrušenie na všeobecnom súde,
považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku tejto rozhodcovskej doložky; ustanovenie tejto
vety sa nepoužije v prípade, ak pred podaním žaloby na súde bola podaná žaloba na rozhodcovský
súd vo veci, v ktorej je touto rozhodcovskou doložkou v súlade s vnútornými predpismi rozhodcovského

súdu založená právomoc rozhodcovského súdu.“

24. Keďže rozhodcovská doložka mala byť uzavretá dňa 19.12.2006 (ku dňu uzatvorenia zmluvy
o úvere), v zmysle prechodného ustanovenia § 73 ods. 3 zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom
rozhodcovskom konaní sa rozhodcovská zmluva uzavretá pred 1. januárom 2015 spravuje predpismi
účinnými v čase jej uzavretia, exekučný súd tak posudzoval platnosť rozhodcovskej zmluvy podľa

zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní účinného do 31.12.2014. V zmysle citovaných
ustanovení zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní je zrejmé, že na platnú existenciu
rozhodcovskej doložky je potrebné splniť okrem iných, podmienku písomnej formy, pričom písomná
forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými
stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných

telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie
osôb, ktoré ju dohodli. Úprava obsiahnutá v zákone o rozhodcovskom konaní o úprave formy
rozhodcovskej zmluvy v § 4 je striktná bez možnosti extenzívneho výkladu a formálna podmienka
písomnej formy v danom prípade dodržaná nebola (porovnaj uznesenie Najvyššieho súd SR sp. zn. 2
Cdo 245/2010 zo dňa 30. 11. 2011).

25. Všeobecne platí, že rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky
alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom
vzťahu, sa rozhodujú v rozhodcovskom konaní, ktoré môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu
rozhodcovskej doložky k zmluve. Pokiaľ má byť rozhodcovská zmluva uzavretá so spotrebiteľom

právom akceptovateľná ako prejav jeho zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch
zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a
informácie o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne znamená (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.
zn. 6 M Cdo 9/2012 zo dňa 16. 01. 2013).

26. Vzhľadom na vyššie uvedené tak exekučný súd konštatuje, že v danom prípade nebola
rozhodcovskádoložkaplatneuzatvorená,pretoženebolopreukázanéjejpísomnédojednanie.Exekučný
súd má za to, že písomná forma by bola zachovaná len v prípade, ak by rozhodcovská zmluva
resp. doložka bola obsiahnutá v dokumente podpísanom oboma zmluvnými stranami. Z predložených
Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktorých obsahom bola aj rozhodcovská doložka, je však

zrejmé, že tento dokument zmluvnými stranami podpísaný nebol. V prípade rozhodcovskej zmluvy ide
o zmluvné dojednanie, s ktorým musia zmluvné strany vyjadriť súhlas a na to, aby boli pre zmluvné
strany záväzné, zákon vyžaduje, aby boli stranám uzatvárajúcim zmluvu známe alebo aby boli priložené
k návrhu zmluvy. Z pripojených listinných dôkazov však nevyplýva či práve predložené Všeobecné
podmienky poskytnutia úveru boli platné v čase uzavretia zmluvy o úvere, nakoľko z nepodpísaného

a dátumom neoznačeného dokumentu to nie je možné vyvodiť. Zároveň oprávnený nepreukázal,
že s obsahom Všeobecných podmienok poskytnutia úveru povinného aj skutočne oboznámil (najmä
s možnosťou neprijať návrh na uzatvorenie rozhodcovskej doložky). Predložená zmluva o úvere
síce obsahovala predtlačené vyhlásenie povinného o tom, že súhlasí so Všeobecnými podmienkami
poskytnutia úveru, nemá k nim žiadne výhrady a zaväzuje sa ich dodržiavať, a potvrdzuje ich prevzatie,

uvedené podľa názoru exekučného súdu nie je dostatočné na preukázanie toho, že povinný mal
skutočnú vedomosť o tom, že obsahom Všeobecných podmienok poskytnutia úveru je aj rozhodcovská
doložka. Naopak exekučný súd považuje postup oprávneného za neštandardný, keď rozhodcovskú
doložku zahrnul do Všeobecných podmienok poskytnutia úveru bez toho, aby v zmluve o úvere uviedol
aspoň odkaz na toto zmluvné dojednanie. V prípade sporu platí, že predpokladanú znalosť obchodných

podmienok treba preukázať, pričom dôkazné bremeno zaťažuje toho účastníka, ktorý sa znalosti týchto
podmienok dovoláva. S poukazom na § 4 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. exekučný súd dospel k záveru
o neplatnosti rozhodcovskej doložky pre nedodržanie písomnej formy.27. Za neprijateľné súd považuje aj to, že rozhodcovská doložka bola obsiahnutá vo Všeobecných
podmienkach poskytnutia úveru, ktoré majú povahu univerzálnych podmienok. Spotrebiteľ si tak
rozhodcovskú doložku osobitne nevyjednal a nemal na výber, vzhľadom na jej splynutie s ostatnými

štandardnými podmienkami vo Všeobecných podmienkach, mohol len zmluvu ako celok odmietnuť
alebo podrobiť sa všetkým zmluvným podmienkam poskytnutia úveru, a teda aj rozhodcovskému
konaniu, ak ho vyvolal dodávateľ. V tomto smere exekučný súd dáva oprávnenému do pozornosti
rozsiahlu európsku judikatúru ako i judikatúru najvyšších súdnych autorít Slovenskej republiky v oblasti
ochrany spotrebiteľa pred nekalými podmienkami (napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo

146/2011 zo dňa 13. 10. 2011 (R 46/2012), uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 Cdo 410/2012
zo dňa 30. 01. 2013, uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 M Cdo 3/2012 zo dňa 29. 04. 2013,
uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 55/2011 zo dňa 24. 02. 2011, uznesenie Ústavného súdu
SR sp. zn. III. ÚS 60/2020 z 30. 03. 2021).

28. Podľa uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 Cdo 105/2011 zo dňa 10. 10.

2012: „Ak exekučný súd zistí, že právomoc rozhodcovského súdu bola založená na základe neplatnej
rozhodcovskej zmluvy, je oprávnený vyvodiť všetky dôsledky vyplývajúce z príslušných právnych
predpisov pre to, aby zmluvná strana nebola uvedenou zmluvou viazaná.“ Podľa uznesenia Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 Cdo 1/2012 zo dňa 21. 03. 2012: „Rozhodcovský
rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci je ako exekučný titul v rozpore so zákonom, ak rozhodcovská

zmluva (či už uzavretá vo forme osobitnej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky), na ktorej sa zakladá
právomoc rozhodcovského súdu, nebola vôbec uzavretá alebo bola uzavretá neplatne. Nedostatok
právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neexistencie či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy má v
spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť (nezáväznosť) rozhodcovského rozsudku.“

29. V nadväznosti na vyššie uvedené exekučný súd konštatuje, že nedostatok právomoci
rozhodcovského súdu v danom konaní odvíjajúci sa od neplatnosti rozhodcovskej doložky má v
spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť (nezáväznosť) rozhodcovského rozsudku,
čo spôsobuje, že predmetný rozhodcovský rozsudok je nulitným právnym aktom a nemožno ho
považovať za spôsobilý exekučný titul podľa ustanovenia § 45 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku.

Nulitný akt nikoho nezaväzuje a hľadí sa na neho akoby neexistoval (porovnaj rozhodnutie Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 3 MCdo 20/2008 zo dňa 22. 04. 2009).

30. Vzhľadom na vyššie uvedené súd návrh oprávneného na vykonanie exekúcie podľa ust. § 53 ods.
3 písm. f) bod 1 Exekučného poriadku v celom rozsahu zamietol, tak ako je uvedené vo výroku I. tohto

uznesenia.

31. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie
v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom
povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s

podaním návrhu na vykonanie exekúcie.

32. Podľa § 199b Exekučného poriadku, oprávnený a povinný v exekučnom konaní platia trovy, ktoré
im v konaní vzniknú a trovy svojho zástupcu.

33. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne
vynaložených trov, ktoré v konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie
exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v
exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.

34. Podľa § 35 ods. 1 prvá veta Exekučného poriadku, do vydania poverenia na vykonanie exekúcie je
účastníkom konania oprávnený.

35. Keďže k zamietnutiu návrhu na vykonanie exekúcie došlo v čase pred vydaním poverenia na
vykonanie exekúcie, keď iba oprávnený je účastníkom exekučného konania, a naviac sám oprávnený

podal návrh na vykonanie exekúcie s vadou, pre ktorú súd poverenie na vykonanie exekúcie nevydal,
súd oprávnenému nárok na náhradu trov exekučného konania nepriznal, tak ako je uvedené vo výroku
II. tohto uznesenia.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na
Okresnom súde Banská Bystrica.

Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.

Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje,

v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa sťažovateľ domáha.

V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu
možné a účelné.