Rozsudok – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 3. december 2025

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 7C/68/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8124210321
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 12. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Farkášová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2025:8124210321.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

7C/68/2024

OkresnýsúdPrešovsudkyňouJUDr.DanouFarkášovouvprávnejvecižalobcu:MestoPrešov,sosídlom
Hlavná 73, 080 01 Prešov, IČO: 00 327 646, proti žalovaným: 1./ A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D.
E. XXXXX/XX, XXX XX F. a 2./ A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. E. XXXXX/XX, XXX XX F., v spore
o vypratanie nehnuteľnosti, takto

r o z h o d o l :

7C/68/2024

I. Žalovaní v 1. a 2. rade sú povinní vypratať nehnuteľnosť špecifikovanú ako dvojizbový byt číslo 169,
nachádzajúci sa na treťom nadzemnom podlaží bytového domu označenom súpisným číslom XXXXX,
G. H. XX, I. J. C. D. E. G. F., katastrálne územie F., na Liste vlastníctva číslo XXXX, bez práva na

zabezpečenie bytovej náhrady, a to v lehote pätnástich dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalovaní v 1. a 2. rade sú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu
100%, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

7C/68/2024

1. Žalobca žalobou doručenou súdu dňa 04.12.2024 žiadal, aby súd rozhodol o povinnosti žalovaných
v 1. a 2. rade vypratať nehnuteľnosť, a to dvojizbový byt číslo XXX, nachádzajúci sa na 3. nadzemnom

podlaží bytového domu so súpisným číslom XXXXX, G. H. XX, I. J. C. D. E. G. F., a to do 15 dní
od právoplatnosti tohto rozsudku. Žalobu odôvodnil tým, že žalobca je vlastníkom nehnuteľnosti, a do
dvojizbového bytu číslo XXX, zapísaného na liste vlastníctva číslo XXXX, vchod číslo 11, na ulici K
Starej tehelni v Prešove. Žalobca so žalovaným uzatvoril Zmluvu o nájme bytu číslo 86/2017, pričom
nájomný vzťah bol uzatvorený na dobu určitú od 01.11.2017 do 31.10.2020. Žalovaní si dlhodobo neplnili
svoju povinnosť platiť nájomné a preddavky za služby spojené s užívaním bytu, čím narastal ich dlh. Dňa
22.05.2022 podpísal žalobca so žalovanými uznanie záväzku číslo 13/2022, kde sa žalovaní zaviazali

splácať svoj dlh mesačnými splátkami vo výške 100 eur. Dohodu o splátkach však riadne nesplnili.
Dňa 09.07.2024 zaslal žalobca opakovanú výzvu na podanie žiadosti o opakovaný nájom bytu, ktorý
žalovaná prevzala 16.07.2024. Dlh však neuhradili.2. Žalovaní sa k žalobe žalobcu písomne nevyjadrili napriek skutočnosti, že žaloba s prílohami im bola
doručená dňa 24.01.2025.

3. Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov, ktoré sú súčasťou súdneho spisu a zistil
tento skutkový stav:

4. Výzvou na zaplatenie a vypratanie bytu zo dňa 31.08.2021 boli žalovaní v 1. a 2. rade vyzvaní na
uhradenie dlhu na nájomnom a služby spojené s nájmom vo výške 1.224,39 eur. Zároveň boli vyzvaní

na odovzdanie bytu v stanovenej lehote.

5. Uznesením Okresného súdu Prešov č.k. 3Odk/564/2022 zo dňa 04.01.2023 bol na majetok
žalovaného v 1.rade vyhlásený konkurz a ustanovený správca Mgr. Ivana Dlugošová. Veritelia
boli vyzvaní, aby prihlásili svoje pohľadávky, ktoré nie sú pohľadávkami proti podstate v zákonnej lehote
45 dní od vyhlásenia konkurzu.

6. Poslednou výzvou na zaplatenie dlhu a vypratanie bytu zo dňa 03.08.2022 boli žalovaní vyzvaní na
uhradenie nájomného a služieb spojených s nájmom vo výške 2.093,38 eur. Zároveň boli vyzvaní na
vypratanie bytu. Opakovanou výzvou na podanie žiadosti o opakovaný nájom zo dňa 09.07.2024 boli
žalovaní vyzvaní, aby si podali žiadosť o opakovaný nájom bytu.

7. Dňa 30.10.2017 bola uzatvorená medzi žalobcom ako prenajímateľom a žalovanými v 1. a 2. rade
ako nájomcami Zmluva o nájme bytu číslo XX/XXXX, predmetom ktorej bol byt K D. E. H. XXXXX/
XX, číslo bytu 169, počet izieb 2, na 3. poschodí, pričom doba nájmu bola určená od 01.11.2017 do
31.10.2020. Podľa článku 4., bod 1. nájomnej zmluvy, nájom bytu zanikne písomnou dohodou medzi

prenajímateľom a nájomcami alebo písomnou výpoveďou. Ak bol nájom bytu dohodnutý na určitý čas,
zanikne jeho uplynutím. V tomto prípade nemajú nájomcovia nárok na bytovú náhradu. Podľa článku 2.,
bod 2. nájomnej zmluvy, nájomcovia sa zaväzujú platiť prenajímateľovi nájomné a preddavky za služby
spojené s užívaním bytu, a to najneskôr do 15. dňa bežného mesiaca. V prípade omeškania s užívaním
bytu sú povinní platiť prenajímateľovi spolu s nájomným aj poplatok z omeškania vo výške 0,5 promile

z dlžnej čiastky za každý deň omeškania, najmenej však 0,83 eur za každý začatý deň omeškania v
mesiaci.

8. Z evidenčného listu pre výpočet maximálnej ceny nájmu vyplýva mesačný zálohový predpis
žalovaných v 1. a 2. rade vo výške 45,16 eur. Zoznam osôb tvoriacich domácnosť predstavoval

žalovaných v 1. a 2. rade, A. B., narodenú XX.XX.XXXX, A. B., narodeného XX.XX.XXXX a K. B.,
narodeného XX.XX.XXXX. Z vyúčtovania nájomného a úhrad za plnenia poskytované s užívaním bytu
za rok 2023 mal súd za preukázaný nedoplatok žalovaných vo výške 1.127,09 eur.

9. Dňa 22.05.2022 podpísal žalobca so žalovanými v 1. a 2. rade uznanie záväzku číslo 13/2022,

kde žalovaní podpisom tejto dohody uznali svoj dlh vo výške 1.860,86 eur, pozostávajúci z nedoplatku
na nájomnom a preddavkoch za služby spojené s užívaním bytu vo výške 1.661,17 eur a úrokov z
omeškania vo výške 199,69 eur a zaviazali sa ho uhrádzať v mesačných splátkach vo výške 100 eur
počnúc dňom 20.05.2022.

10. Súd na prejednanie veci nariadil na deň 14.05.2025 pojednávanie, na ktoré sa ustanovil žalovaný
v 1.rade, na ktorom požiadal súd, aby mu poskytol lehotu štyroch mesiacov a to z dôvodu, že daný byt
užíva so žalovanou v 2.rade, ako aj s maloletou dcérou, ktorá je žiačkou siedmeho ročníka. Byt užívajú
od roku 2017, pričom si budú plniť svoje povinnosti s úhradou mesačných predpisov a platieb spojených
s užívaním bytu. Žalovaný v 1.rade sa zamestnal, jeho príjem je 690 eur a rovnako je zamestnaná aj

žalovaná v 2.rade, dosahuje príjem 690 eur. Hneď po tomto pojednávaní si pôjde vybaviť sociálnu dávku,
žalobcovi bude poukazovať sumu 500 eur spolu s bežným predpisom mesačného nájmu spojených s
užívaním bytu, pričom svoj dlh zaplatí do 31.08.2025. Z tohto dôvodu žiadal odročiť pojednávanie.

11. Žalobca listom zo dňa 05.09.2025 súdu oznámil, že žalovaní ku dňu 31.08.2025 svoj dlh neuhradili.

Poslednú splátku zaplatili v apríli 2025, a to v sume 100 eur. Celkový dlh na nájomnom u žalovaných
predstavuje 1.844,50 eur a poplatok z omeškania 522,38 eur, o čom súdu predložili prehľad mesačných
úhrad žalovaných za obdobie od januára 2017 do augusta 2025. Upomienkou zo dňa 05.09.2025 boli
žalovaní vyzvaní na zaplatenie dlhu vo výške 2.366,88 eur.12. Súd na prejednanie veci nariadil na deň 13.10.2025 pojednávanie, na ktoré sa neustanovili žalovaní
v 1. a 2. rade. Zástupkyňa žalobcu trvala na podanej žalobe, pričom súdu predložila upomienku zo

dňa 08.10.2025, v ktorej uviedla, že dlh žalovaných predstavuje 2.525,01 eur, pričom žalovaní si svoje
povinnosti vyplývajúce z nájmu aj v zmysle záverov z pojednávania zo dňa 14.05.2025 nesplnili.

13. Súd nariadil ďalšie pojednávanie vo veci samej na deň 03.12.2025, na ktoré sa žalovaní v 1. a 2. rade
neustanovili, svoju neprítomnosť na tomto pojednávaní písomne neospravedlnili. Zástupkyňa žalobcu

žiadala žalobe vyhovieť, pričom uviedla, že poslednú splátku uhradili žalovaní v apríli 2025 vo výške
100 eur, neuhradili ani mesačný predpis, ktorý je vo výške 130 eur. Upomienkou zo dňa 01.12.2025 boli
vyzvaní na zaplatenie nedoplatku vo výške 2.104,50 eur a poplatku z omeškania vo výške 581,58 eur.
Žalobe žiadala v celom rozsahu vyhovieť.

14. Na základe takto zisteného skutkového stavu, súd právne uzatvára:

Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho
vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju
neprávom zadržuje.

Podľa § 685 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nájom bytu vzniká nájomnou zmluvou, ktorou prenajímateľ
prenecháva nájomcovi za nájomné byt do užívania, a to buď na dobu určitú, alebo bez určenia doby
užívania; nájomná zmluva spravidla obsahuje aj opis príslušenstva a opis stavu bytu. Nájom bytu je
chránený; ak nedôjde k dohode, možno ho vypovedať len z dôvodov ustanovených v zákone.

Podľa § 710 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, nájom bytu zanikne písomnou dohodou medzi
prenajímateľom a nájomcom alebo písomnou výpoveďou. Ak bol nájom bytu dohodnutý na určitý čas,
zanikne tiež uplynutím tohto času. Ustanovenie § 676 ods. 2 neplatí pre zánik nájmu bytu.

Podľa§712aods.9Občianskehozákonníka,prizánikunájmudohodnutéhonaurčitýčasnemánájomca

právo na bytovú náhradu. Osobitný zákon môže ustanoviť, kedy aj v týchto prípadoch má nájomca právo
na bytovú náhradu.

15. Vykonaným dokazovaním bolo nesporne preukázané, že medzi stranami sporu bola dňa 30.10.2017
uzatvorená Zmluva o nájme bytu č. 86/2017 v predmete prenájmu dvojizbového bytu na ulici K Starej

tehelni v Prešove a to na dobu určitú od 01.11.2017 do 31.10.2020. Žalovaní predmetný byt po ukončení
nájmu neodovzdali, napriek opakovaným výzvam a súčasne riadne a včas neuhrádzali nájomné
a úhrady za plnenia poskytované s užívaním bytu, pričom uvedený nedoplatok podľa predloženého
prehľadumesačnýchúhradzaobdobieod01/2014do11/2025presiaholsumu2.104,50eur.Vykonaným
dokazovaním tak bolo nesporne preukázané, že k zániku nájomného vzťahu došlo uplynutím doby podľa

§ 710 ods. 2 Občianskeho zákonníka k 31.10.2020. Z uvedeného zákonného ustanovenia zároveň
nesporne vyplýva, že nedochádza k obnoveniu nájomného vzťahu v zmysle ustanovenia § 676 ods. 2
Občianskeho zákonníka v prípade, ak prenajímateľ nepodá návrh na vypratanie nehnuteľnosti
v lehote 30 dní od uplynutia doby nájmu. Keďže žalovaní po ukončení doby nájmu byt žalobcovi
neodovzdali a v zmysle ustanovenia § 712a ods. 9 Občianskeho zákonníka nemá právo na bytovú

náhradu, potom súd žalobe v plnom rozsahu vyhovel a uložil žalovaným povinnosť predmetný byt
vypratať v lehote 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia súdu vo veci samej.
16. Na doplnenie svojej argumentácie súd uvádza:
17. Požiadavka „rovností zbraní“ vyplývajúca z čl. 6 ods. 1 dohovoru je len iným označením základného
ústavného práva na rovnosť účastníkov v konaní podľa čl. 47 ods. 3 ústavy. (Nález Ústavného súdu

Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 414/2015 z 1. decembra 2015)
18. Podľa Uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 11/2007: ,,Zásada rovnosti
strán vcivilnom procese sa prejavuje vytváranímrovnakýchprocesných podmienok aprocesného
postavenia subjektov, o ktorých právach a povinnostiach rozhoduje občianskoprávny súd (PL. ÚS
43/95). Ústava v citovanom čl. 47 ods. 3 garantuje rovnosť účastníkov v konaní pred súdom. Rovnosť

účastníkov v súdnom konaní ako prirodzený dôsledok rovnosti všetkých občanov bližšie charakterizuje
§ 18 prvá veta Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého účastníci majú v občianskom súdnom
konaní rovnaké postavenie. Pod rovnakým postavením účastníkov možno rozumieť iba také procesné
postavenie, ktoré zabezpečí spravodlivý proces. Požiadavka spravodlivého procesu obsahuje zásaduzaručujúcu pre každú stranu v procese mať rovnakú možnosť obhajovať svoje záujmy a zároveň
vylučujúcu mať možnosť podstatnej výhody voči protistrane.
19. Z rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV: ÚS 208/2018 súd cituje: ,,

Spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru zahŕňa okrem iného (a predovšetkým) princíp
„rovností zbraní“, t. j. princíp, že každá strana v procese musí mať rovnakú možnosť hájiť svoje záujmy
a že žiadna z nich nesmie mať podstatnú výhodu oproti protistrane (rozsudok Európskeho súdu pre
ľudské práva vo veci Delcourt proti Belgicku zo 17. 1. 1970, vo veci Dombo Beheer B. V. proti Holandsku
z 27. 10. 1993 a pod.). Princíp rovnosti zbraní hrá dôležitú úlohu v každom štádiu súdneho konania

a vo vzťahu k rôznym subjektom. Tento princíp je expressis verbis vymedzený v čl. 47 ods. 3 ústavy
a implicitne tvorí aj súčasť obsahu základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy.
Rovnosť strán konania súd zabezpečuje vytvorením rovnakých procesných možností na uplatnenie ich
práv a plnenie ich povinností. Podstata tejto ústavnej zásady spočíva v tom, že strany civilného konania
(osobitne sporového konania) majú rovnaké procesné práva a povinnosti, ktoré uplatňujú a plnia za
rovnakých procesných podmienok bez zvýhodnenia alebo diskriminácie niektorej z procesných strán.

Nerozhoduje procesné postavenie alebo procesná pozícia strany konania, nie je podstatné ani to, ktorá
zo strán konania sa stane žalobcom a ktorá žalovaným (II. ÚS 35/02, IV. ÚS 126/09).“
20. Súd uvádza, že rozhodnutie súdu a celkový procesný postup súdu musí byť spravodlivý a nemôže
znevýhodňovať jednu procesnú stranu na úkor tej druhej. Rovnosť ako základná zásada civilného
sporového poriadku znamená, že súd musí s oboma stranami sporu zaobchádzať rovnako, keďže

obe strany sporu majú rovnaké procesné práva. Súd sa nemôže v civilnom sporovom konaní dopúšťať
konania, ktorým by znevýhodňoval, respektíve zvýhodňoval jednu procesnú stranu oproti tej druhej,
čo pre súd jednoznačne vyplynulo z citovanej judikatúry najvyššej súdnej autority, a to Ústavného
súdu Slovenskej republiky. Súd uvádza, že je si vedomý charakteru tohto súdneho sporu, ktorým je
vypratanie nehnuteľnosti, ktorá tvorí obydlie žalovaných a ich maloletej dcéry. Avšak súd zdôrazňuje,

že napriek skutočnosti, že žaloba so všetkými prílohami bola žalovaným v 1. a 2. rade riadne a včas
doručená dňa 24.01.2025, tí sa k žalobe žalobcu písomne nevyjadrili a v spore ostali pasívni. Nepopreli
skutkové tvrdenia žalobcu uvedené v žalobe. Na súdom nariadené pojednávanie dňa 14.05.2025 sa
ustanovil žalovaný v 1.rade, ktorý požiadal súd o poskytnutie lehoty do 31.08.2025 na vyplatenie
svojho dlhu. Poukázal na svoj príjem zo zamestnania, ako aj príjem svojej manželky a zároveň

uviedol, že dlh žalobcovi uhradia v termíne do 31.08.2025. Súd so súhlasom zástupkyne žalobcu
odročil pojednávanie na neurčito, pričom dal lehotu žalovaným v zmysle ich návrhu do 31.08.2025.
Napriek tejto skutočnosti žalovaní, ktorým súd na pojednávaní zdôraznil, potrebu zaplatenia dlhu,
vysvetlil im charakter tohto súdneho sporu, dôsledky, ktoré má tento súdny spor pre žalovaných,
napriek tejto skutočnosti žalovaní neuhradili žalobcovi nič zo svojho dlhu, čo vyplýva z oznámenia o

nevyplatení dlhu žalobcovi zo dňa 05.09.2025. Na ďalšie súdne pojednávanie konané dňa 13.10.2025
a 03.12.2025 sa žalovaní neustanovili bez ospravedlnenia. Zároveň zástupkyňa žalobcu súdu predložila
upomienku zo dňa 01.12.2025, z ktorej jednoznačne vyplynulo, že ich nedoplatok na predmetnom
byte predstavuje sumu 2.686,08 eur. Uviedla, že v rámci bytovej politiky mesto má v poradovníku
množstvo záujemcov o jednotlivé byty, ktorí si budú riadne a včas plniť svoje povinnosti súvisiace s

nájmom bytu. Napriek skutočnostiam, že žalobca postupoval ohľaduplne voči žalovaným, vyzýval ich
na uzatvorenie opakovanej zmluvy o nájme, vyzýval ich na úhradu dlžného nájomného, podpísal s nimi
dohodu o uznaní záväzku a umožnil im predmetný dlh splácať v mesačných splátkach vo výške 100 eur
spolu s bežným nájomným, čo vyplynulo z dohody o uznaní záväzku číslo 13/2022 zo dňa 22.05.2022,
žalovaní neuhradili žalobcovi ani jedno euro. Poslednú úhradu realizovali vo výške 100 eur v mesiaci

apríl 2025. Potom, čo súd vyzval žalovaného v 1.rade a upozornil ho na potrebu plniť svoje povinnosti
z nájmu, a to na pojednávaní konanom v máji 2025 a umožnil mu dlhšiu lehotu na splatenie dlhu,
žalovaní boli absolútne v spore pasívni, podľa tvrdení zástupkyne žalobcu, nekontaktovali ani mestskú
spoločnosťPrešovReal,anisamotnéhožalobcu,nemalizáujemvyriešiťsvojubytovúotázku.Nazáklade
týchto skutočností so zohľadnením aj charakteru sporu, súd nemôže neustále odročovať pojednávanie

a dávať priestor žalovaným, ktorí samotní sú v spore pasívni. Na základe týchto skutočností tak súd
žalobe žalobcu v celom rozsahu vyhovel, určil dlhšiu lehotu na vypratanie predmetnej nehnuteľnosti
pre žalovaných, a to lehotu pätnástich dní a rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto
rozsudku.
21. O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 255 ods. 1 C.s.p. a úspešnému žalobcovi súd priznal

vo vzťahu k žalovaným nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. O ich výške bude rozhodnuté
samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník po právoplatnosti tohto rozsudku postupom
podľa § 262 C.s.p.Poučenie:

7C/68/2024

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súde Prešov písomne v 2 vyhotoveniach.

V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie
sa spisová značka. Ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha

(odvolacínávrh). Odvolaniemusíbyťpodpísané.Rozsahvakomsarozhodnutienapádamôžeodvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže
odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g)zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšie prostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť
a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom môže žalobca podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku.