Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 3. marec 2026

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4Co/21/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1725204144
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 03. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ingrid Degmová Pospíšilová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2026:1725204144.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej
a sudcov JUDr. Dariny Kuchtovej a JUDr. Romana Bolebrucha v právnej veci navrhovateľky: M. S.,
nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom O. XXXX/XX, O. A. N., proti odporcovi: U. Ď., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom O. XXXX/XX, O. A. N., právne zastúpený: Advokátska kancelária MAJLING & NINČÁK, s. r. o.,
Palárikova 14, Bratislava, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie navrhovateľky

proti uzneseniu Okresného súdu Pezinok zo dňa 09. januára 2026 č. k. 52C/64/2025-37 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Odporcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh navrhovateľky na nariadenie

neodkladného opatrenia, ktorým sa proti odporcovi domáhala uloženia zákazu vstupovať do rodinného
domu so súpisným číslom XXXX, postavenom na pozemku parcely registra „C“, na parcele číslo XXXX/
XXX, evidovanom na liste vlastníctva č. XXXX, pre katastrálne územie O. A. N., obec O. A. N., okres Z.
(vrátane parcely, na ktorej je rodinný dom postavený), zákazu priblížiť sa k navrhovateľke na vzdialenosť
menšiu ako 10 metrov s výnimkou účasti na procesných úkonoch v civilnom súdnom konaní, v trestnom
konaní a v priestupkovom konaní, na ktoré bude odporca predvolaný, v rozsahu nevyhnutnom na

riadnu účasť odporcu na týchto úkonoch a zákazu kontaktovať odporkyňu osobne, písomne, telefonicky,
elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami. Odporcovi nepriznal nárok na náhradu trov
konania voči navrhovateľke.

2. Vychádzal z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodneného tým, sa navrhovateľka s
odporcom spoznala v roku 2020. Odporca sa tom čase rozvádzal a z predchádzajúceho manželstva mal

už dve deti, ktoré sú momentálne v striedavej osobnej starostlivosti a z ďalšieho partnerského vzťahu
má odporca jedno dieťa. Z ich partnerského spolužitia pochádzajú dvaja maloletí synovia O. a H.. Od
roku 2021 žije navrhovateľka s odporcom a maloletými deťmi v dome na adrese O. XXXX/XX, O. A.
N.. Nehnuteľnosť vlastnia v podielovom spoluvlastníctvo v každý v podiele 1. Do nehnuteľnosti odporca
vložil sumu vo výške 20.000 EUR a navrhovateľka sumu vo výške 25.000 EUR. Navrhovateľka si vzala
hypotekárny úver vo výške 241.000 EUR výlučne sama, nakoľko odporca mal záväzky a spoločný uver

by im nebol poskytnutý v dostatočnej výške. V čase kúpy nehnuteľnosti odporca predával svoj byt, kde
sa ústne s navrhovateľkou dohodli, že sa po predaji bytu vyplatí časť hypotekárneho úveru, aby mal
spravodlivo odporca nadobudnutú nehnuteľnosť, čo sa však neudialo. Navrhovateľka na základe toho,
že odporca nesplácal hypotekárny úver na spoločnú nehnuteľnosť a predal byt, žiadala od odporcu, aby
splácal aspoň časť mesačnej splátky hypotekárneho úveru. Navrhovateľka chcela odporcu vyplatiť z
jeho časti podielového spoluvlastníctva k predmetnej nehnuteľnosti. odporca nesúhlasil s vyporiadaním

formou predaja nehnuteľnosti tretej osobe. V súčasnosti odporca žije v spoločnej nehnuteľnosti spolu s
jeho deťmi, ktoré má v striedavej starostlivosti z predošlých partnerských vzťahov. Navrhovateľka bolanútená si pre seba a pre maloleté deti, ktoré má s odporcom, nájsť dočasné bývanie. Navrhovateľke
tak rapídne narástli výdavky na nájom, čo predstavuje sumu mesačne 1.080 EUR a odporca od nej
žiadal, aby sa podieľala aj na splátke hypotekárneho úveru, napriek tomu, že jej odporca neumožňuje v

spoločnej nehnuteľnosti ďalej žiť. Navrhovateľka zo spoločnej nehnuteľnosti musela odísť spolu s dvoma
maloletými deťmi len so základnými vecami, nakoľko bol zo strany odporcu v domácnosti neznesiteľný
psychický nátlak. Po pôrode prvého dieťaťa odporkyňa v krátkom časovom období opätovne otehotnela.
Do nemocnice z dôvodu bolesti po termíne pôrodu ju odviezol odporca. Počas čakania navrhovateľka
dostala pôrodné bolesti a prehýbala sa v dôsledku bolesti a v tom momente ju odporca chytil za

ruku a prudko strčil smerom k dverám, aby pokračovala ďalej. Dňa 07.04.2022 odporkyňa porodila
druhého syna H.. Po pôrode sa pokúšala kontaktovať odporcu, za účelom oznámenia narodenia
ich syna, avšak odporca hovor neprijal s odôvodnením, že spal. Navrhovateľka bola z nemocnice
prepustená o deň skôr, nakoľko odporca nezvládal starostlivosť o ich staršie dieťa. Počas hospitalizácie
navrhovateľky boli v nehnuteľnosti aj prítomné deti odporcu, čo zhoršilo situáciu v domácnosti. Po
návrate navrhovateľky z nemocnice v domácnosti panoval neporiadok a zanedbanie. Starostlivosť o

deti boli výhradne na navrhovateľke. Odporca bol extrémne žiarlivý, vykazoval paranoidné správanie a
opakovane navrhovateľku bezdôvodne obviňoval z podvádzania a ohovárania, kontroval navrhovateľku
v oblastiach jej intímneho života, sledoval ju, kedy sa sprchuje. Odporca navrhovateľku v období,
keď boli deti malé, izoloval od okolia. Odporca nútil navrhovateľku k nedobrovoľnému pohlavnému
styku. V priebehu jedného roka navrhovateľka otehotnela trikrát a musela podstúpiť tri potraty, nakoľko

odporca mal vedomosť, že navrhovateľka neužíva antikoncepciu. Navrhovateľka trikrát od odporcu
odišla ku svojím rodičom, avšak zakaždým sa vrátila naspäť k odporcovi, nakoľko ju vydieral cez deti
a vyjadroval nesúhlas s tým, aby s deťmi odišla ďalej ako 75 km od spoločného bydliska. Odporca po
narodení druhého syna H. nadmerne užíval alkohol a bol voči navrhovateľke agresívny a opakovane
na ňu kričal. Odporca mal v minulosti niekoľko rokov užívať heroín a mal absolvovať aj liečenie, čo

odporca popiera. Dňa 21.11.2025 navrhovateľka privolala hliadku polície z dôvodu verbálnej agresie zo
strany odporcu. Následne dňa 25.11.2025 navrhovateľka odišla zo spoločnej domácnosti do prenajatého
bytu v A.. Dňa 26.11.2025 odišla navrhovateľka spolu s deťmi k jej rodičom do F. a následne podala
trestné oznámenie v F., ktoré bolo postúpené na kriminálnu políciu v Z.. Odporca mal dňa 29.12.2025
stanovený výsluch. Aktuálne navrhovateľka žije v prenajatom byte v A. spolu s maloletými deťmi, v

dôsledku neprimeraného správania otca. Navrhovateľka odvodzuje svoju požiadavku na neodkladnú
úpravu z existencie nebezpečenstva bezprostrednej jej hroziacej ujmy spočívajúcej v dopúšťaní sa
psychického a fyzického násilia odporcu voči jej osobe a nepriamo aj voči maloletým synom poukazujúc
nadlhotrvajúcistav.Kzákazupriblíženiaodporcudodala,žepredloženýmidôkazmipodľanejdostatočne
osvedčila naliehavosť potreby dočasnej úpravy pomerov účastníkov, ktorá je nevyhnutná vzhľadom

na predpokladané opakujúce sa neoprávnené konanie odporcu. Mala za to, že zakázaným správaním
odporcu bola telesná a duševná integrita navrhovateľky ohrozená a v budúcnosti existuje podľa nej
predpoklad, že k jej ohrozeniu môže prísť znovu zo strany odporcu. Predloženými listinnými dôkazmi je
podľa názoru navrhovateľky osvedčené nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy navrhovateľky
ako aj naliehavosť potreby dočasnej úpravy. Stanovená vzdialenosť 10 metrov zákazu priblíženia

je podľa nej dostačujúca na prevenciu ďalších prípadných útokov odporcu a zároveň neprimerane
neobmedzuje slobodu jeho pohybu.

3. K návrhu priložila navrhovateľka čestné vyhlásenie L.. G. N. zo dňa 15.12.2025, čestné vyhlásenie
matky a otca navrhovateľky zo dňa 15.12.2025, čestné vyhlásenie L.. O. O. zo dňa 12.12.2025, čestné

vyhlásenieO..G.O.zodňa12.12.2025,výpiszlistuvlastníctvač.XXXX,potvrdenieopodaníoznámenia
OR PZ v F. zo dňa 26.11.2025, lekársku správu z ambulancie klinickej psychológie a psychoterapie pre
deti a dospelých zo dňa 18.12.2025, rodný list maloletého H. Ď., rodný list maloletého O. Ď., lekársku
správu maloletého O. Ď. zo dňa 26.04.2024, sms správy od odporcu, zápisnicu o trestnom oznámení
zo dňa 26.11.2025 v F..

4. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia súd prvej inštancie právne posúdil podľa § 324 ods. 1,
3 CSP, § 325 ods. 1, 2 písm. d/, f/, g/ a h/ CSP, § 326 ods. 1, 2 CSP, § 328 ods. 1 CSP a § 329 ods.
1 vety prvej a ods. 2 CSP.

5. Konštatoval, že neodkladné opatrenie je prostriedkom naliehavej procesnej ochrany a je určené na
riešenie takých situácií, kde je potrebný rýchly zásah súdu a rýchla úprava pomerov strán sporu. Za
predpoklad nariadenia neodkladného opatrenia mal to, aby sa aspoň osvedčila potreba neodkladnej
úpravy, o ktorej nemôžu byť vážne pochybnosti, pričom táto úprava sa musí javiť ako naliehavá.Nariadiť neodkladné opatrenie považoval za možné vtedy, ak je potrebný okamžitý zásah súdu a tento
dôvod musí existovať v čase, keď o nariadení neodkladného opatrenia súd rozhoduje. Predpokladom
nariadenia neodkladného opatrenia je teda podľa súdu prvej inštancie osvedčenie existencie práva vo

veci samej a naliehavosť potreby dočasnej úpravy pomerov strán sporu. Z charakteru neodkladného
opatrenia vyvodil, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné
pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup
stanovený na dokazovanie, čo pre krátkosť času zvyčajne ani nie je dobre možné. Označil však za
nutné, aby boli splnené základné predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia, a to buď potreba

dočasnej úpravy pomerov strán sporu alebo existencia reálnej obavy, že by výkon súdneho rozhodnutia
bol ohrozený.

6. Zhrnul, že navrhovateľka sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáhala toho, aby
súd uložil odporcovi zákaz vstupovať do rodinného domu v O. A. N. vrátane parcely, na ktorej je
rodinný dom postavený, zákaz približovať sa k navrhovateľke na 10 metrov a zákaz kontaktovať

navrhovateľku osobne, písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami.
Súd prvej inštancie po oboznámení sa s priloženými listinnými dokladmi dospel k záveru, že návrh
žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia nie je dôvodný. Predovšetkým poukázal na to, že
neodkladné opatrenie sa vydáva len na základe osvedčených skutočností a bez vyjadrenia protistrany.
Hoci právna úprava v Civilnom sporovom poriadku upúšťa od doterajšej koncepcie nutnej predbežnosti

poskytovanej ochrany (t. j. po nariadení neodkladného opatrenia nemusí nevyhnutne nasledovať
konanie vo veci samej), nemal za možné ju aplikovať bezvýhradne, ale len vtedy, keď si to vyžaduje
naliehavosť situácie.

7. Súd prvej inštancie pi rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia skúmal

naliehavosť a nevyhnutnosť zásahu do vzťahov sporových strán prostredníctvom neodkladného
opatrenia súdu. Uviedol že neodkladné opatrenie má mimoriadny charakter, čo znamená, že jeho
nariadenie prichádza do úvahy v prípade splnenia formálnych zákonných predpokladov, keďže pri
rozhodovaní o ňom sa dokazovanie nevykonáva. Nemal za možné nariadiť neodkladné opatrenie bez
osvedčenia potreby bezodkladne upraviť pomery strán (§ 325 ods. 1 CSP).

8. Za kritérium pre posúdenie toho, či je možný pri návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia postup
podľa § 330 ods. 2 CSP, mal nielen povahu veci, ale aj potrebu bezodkladného upravenia pomerov (§
325 ods. 1 CSP), účinky ktorého budú smerovať do budúcna. Navrhovateľ neodkladného opatrenia musí
opísaním rozhodujúcich skutočností presvedčiť súd o potrebe nariadiť neodkladné opatrenie v záujme

dosiahnutia ochranného účelu, ktorý je pre tento inštitút charakteristický. Rozhodujúce skutočnosti musí
navrhovateľ náležitým spôsobom osvedčiť. Potreba úpravy pomerov musí byť bezodkladná, čo zahŕňa
aj prvok naliehavosti a nevyhnutnosti. Reálne vyhodnotenie potreby bezodkladne upraviť pomery je
otázkou voľnej úvahy súdu. (porovnaj napr. uznesenie Krajského súdu v Trnave sp. zn. 10Co/122/2022
zo dňa 19.10.2022)

9. V preskúmavanej veci dospel súd prvej inštancie k záveru, že zo skutočností uvedených v podanom
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ako ani z ostatného obsahu spisu, nevyplývajú žiadne
okolnosti osvedčujúce naliehavosť a nutnosť potreby úpravy pomerov strán navrhovaným spôsobom.
Vyhodnotil, že navrhovateľka v dostatočnej miere neosvedčila, že je v súčasnej dobe bezodkladne

potrebné, aby bolo nariadené práve neodkladné opatrenie v rozsahu a spôsobom, akým sa ho dožaduje.

10. Pokiaľ ide o návrh navrhovateľky na uloženie zákazu vstupu odporcu do obydlia, zaujal názor, že v
tomto smere nijakým relevantným spôsobom nezdôvodnila potrebu takéhoto zásahu súdu, nakoľko mal
súd prvej inštancie za osvedčené, že sa navrhovateľka v danej nehnuteľnosti v súčasnosti nenachádza,

vzhľadom na skutočnosť, že v návrhu uviedla, že si zabezpečila dočasné bývanie a to nájom v N.
A., kde momentálne žije aj spolu s maloletými deťmi. Vyhodnotil, že taktiež neosvedčila, že by sa
odporca nevhodným alebo násilným spôsobom domáhal vstupu do obydlia, v ktorom aktuálne žije spolu
s jeho deťmi z predchádzajúcich vzťahov, ktoré má v striedavej osobnej starostlivosti. Z podaného
návrhu mal za zjavné, že strany majú medzi sebou vážny konflikt, ktorý súvisí s ich vzájomným

majetkovým vyporiadavaním. Avšak dospel k záveru, že navrhovateľka netvrdila ani neosvedčila
naplnenie dispozície právnej normy stanovenej v § 325 ods. 2 písm. f/ CSP, totiž potrebu zakázať
odporcovi nevstupovať do domu, kde býva a zdržiava sa navrhovateľka. Uviedol, že navrhovateľka sa
snaží dosiahnuť zákaz vstupu odporcu do domu, v ktorom aktuálne žije odporca. Na doplnenie súd prvejinštancie z predloženej zápisnice o trestnom oznámení zo dňa 26.11.2025 vyvodil, že navrhovateľka
(ako oznamovateľka) počas výsluchu poprela, že by ju odporca niekedy fyzicky napadol alebo že by sa
jej niekedy vyhrážal fyzickým ublížením.

11. Rovnaké závery súd prvej inštancie konštatoval aj vo vzťahu k návrhu na uloženie zákazu odporcu
kontaktovať navrhovateľku akoukoľvek formou (osobne, telefonicky, elektronicky, písomne) a zákaz
priblížiťsaknavrhovateľkenavzdialenosťmenšiuako10metrov,nakoľkoznávrhunemalzaosvedčené,
že by odporca kontaktoval v súčasnosti navrhovateľku alebo že by sa k navrhovateľke snažil nevhodným

či násilným spôsobom priblížiť. Navrhovateľka síce súdu prvej inštancie doložila správy od odporcu,
ale tie boli zaslané navrhovateľke v období, keď sa nachádzala s maloletými deťmi v Revúcej u
jej rodičov. Vyhodnotil, že vo vzťahu k požadovaným zákazom navrhovateľka nijakým relevantným
spôsobom neosvedčila, že by ju odporca v súčasnosti nevhodným spôsobom kontaktoval alebo sa
nevhodne správal v jej prítomnosti, či voči nej bol verbálne alebo brachiálne agresívny, resp. že by iným
vážnym spôsobom ohrozil jej telesnú alebo duševnú integritu.

12. Ma za to, že je na navrhovateľovi neodkladného opatrenia, aby v procesnom návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia označil také skutočnosti a okolnosti, ktoré sú spôsobilé aspoň osvedčiť tvrdenú
naliehavosť potreby dočasnej úpravy pomerov strán, aby opísal rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce
potrebu neodkladnej úpravy pomerov, skutočnosti hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku,

ktorému sa má poskytnúť ochrana a tiež uviesť, akého neodkladného opatrenia sa domáha, prečo práve
proti označenému odporcovi jej právo je dané a aby k návrhu pripojila listiny osvedčujúce ňou tvrdené
skutočnosti.

13. Z vyššie uvedených dôvodov dospel súd prvej inštancie k záveru, že predpoklady pre nariadenie

neodkladného opatrenia v predmetnej veci splnené neboli, keď navrhovateľka neosvedčila potrebu
bezodkladne upraviť pomery strán sporu, a preto návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.

14. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie analogicky v zmysle zásady úspešnosti v konaní
podľa § 255 ods. 1 CSP, keďže rozhodnutie je konečným rozhodnutím veci.

15. Proti tomuto uzneseniu podala prostredníctvom svojho pôvodného právneho zástupcu riadne a včas
odvolane navrhovateľka majúc za to, že sú naplnené odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. d), f)
a h) CSP. K návrhu na uloženie zákazu vstupu odporcu do obydlia uviedla, že odôvodňuje svoj návrh na
uloženiezákazuvstupuodporcudoobydliafyzickýmapsychickýmnásilímzjehostrany,keďuž knávrhu

na nariadenie neodkladného opatrenia boli predložené dôkazy o fyzickom násilí otca voči maloletému
H., a to vo forme fotodokumentácie modriny na sedacej časti dieťaťa, ako aj SMS komunikácie, v ktorej
otec sám priznáva, že dieťa udrel, pričom toto konanie bagatelizuje. Uviedla, že násilné konanie otca je
zároveň predmetom prebiehajúceho trestného konania (týranie blízkej osoby a zverenej osoby) - vedené
na Okresnom riaditeľstve Policajného zboru Z., odbore kriminálnej polície, 1. oddelenie vyšetrovania,

ČVS: ORP- 444/1-VYS-SC- 2025. Poukázala na SMS komunikáciu medzi rodičmi - citové vydieranie,
nátlak a ultimáta zo strany otca, zároveň namietala skutočnosť, že k návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia boli doložené aj písomné správy - SMS a elektronická komunikácia otca - ktorých obsah
súd prvej inštancie v napadnutom uznesení nijakým spôsobom nevyhodnotil ani nezohľadnil, hoci ide
podľa nej o dôkazy zásadného významu pre posúdenie povahy správania otca, jeho osobnostných

charakteristík a vplyvu jeho konania na psychickú pohodu matky a maloletých detí. Z obsahu týchto
správ jednoznačne vyvodila, že otec opakovane priznáva svoje nevhodné správanie, ospravedlňuje sa
za hrubosť a súčasne voči matke uplatňuje citové vydieranie, nátlak a ultimáta, čím vytvára dlhodobo
psychicky zaťažujúce a nestabilné rodinné prostredie práve v predmetnej nehnuteľnosti - obydlia, do
ktorej požadovala matka uloženie zákazu vstupu pre odporcu. V komunikácii zo dňa 14.6.2025 Otec

podľa nej priznáva, že bol voči matke hrubý, a sľubuje zmenu správania, čo samo o sebe potvrdzuje,
že k nevhodnému, konfliktnému a emocionálne ubližujúcemu správaniu z jeho strany dochádzalo. Už
nasledujúcideň,dňa15.6.2025,otecpoužívavočimatkeznevažujúciaútočnýjazyk,čímpopieravlastné
tvrdenia o zmene správania („...zbytočne derem hubu, len si ideš svoje...“). Správy zo dňa 17.4.2025,
v ktorých otec spochybňuje psychický a zdravotný stav matky a uvádza, že sa na ňu „hnevá“, ďalej

podľa nej dokresľujú dlhodobý vzorec ponižovania, zneisťovania a emočnej kontroly. Dňa: 17.4.2025
otec napísal: „...Neviem či máš daky zdravotný problém alebo psychický...“ Dňa: 17.4.2025 otec napísal:
„...Na teba sa trocha hnevám...“ Mimoriadne závažná je podľa nej správa zo dňa 13.6.2025, v ktorej
otec výslovne nesúhlasí s akýmkoľvek presunom matky a detí na väčšiu vzdialenosť a deklaruje, žejej „nepodpíše žiadny papier“, čím sa snaží obmedzovať jej slobodu pohybu a rozhodovania. Takéto
správanie má podľa nej znaky kontrolujúceho a nátlakového konania, ktoré odborná prax považuje za
formu domáceho násilia. Dňa 13.6.2025 otec napísal: „Výhradne nesúhlasím aby si mi zobrala deti

300 km a nepodpíšem ti žiadny papier.“ Následné správy zo dňa 21. a 22.6.2025 podľa nej opakovane
vykazujú znaky emocionálneho nátlaku, striedania sľubov, obviňovania, vyhrážok stratou vzťahu, ako aj
snahy izolovať matku od jej rodiny, konkrétne jej matky, ktorú otec dehonestuje a označuje za príčinu
konfliktov. Dňa 21.6.2025 otec napísal: „Ja sa budem k tebe do konca života správať pekne. A už nič
nepoviem čo by sa ťa dotklo...“ Dňa 21.6.2025 otec napísal: „...Ja som si uvedomil, že čo sa tu dialo

bolo mimo realitu a nevedel som čo robiť...“ Dňa 21.6.2025 otec napísal: „...Len som sa jedoval...“ Dňa
22.6.2025 otec napísal: „Do utorka sa môžeš rozmyslieť s tým že si stojím za tým čo som napísal. Potom
uvidíš o čo si prišla ty,...Darmo derem hubu keď ťa huckajú.“ Dňa 22.6.2025 otec napísal: „...Utorok keď
budeš doma a uvidím že si v pohode, môžeme sa baviť. V utorok ukážeš, či ma máš rada. A do F. už nie,
nič dobrého tam nie je. Tu sa budeme venovať jeden druhému. Za týmto je aj tvoja mama, lebo nemá
rozum a je pred tebou hrdinka. Časom zistíš aká si bola hlúpa...“

Matka predložila aj ďalšiu WhatsApp komunikáciu zachytávajúcu emocionálne vydieranie zo strany otca:
„Vklade sa dohodnime na deťoch a páči sa, máš čo si chcela.“
„To si dobre posrala.“
„Ja som žiadne zlo neurobil, to skôr niekto iný...“
„Si bez citu.“

„Teba netrápi že berieš otca deťom?“
„Aj novú partnerku mi budeš vyberať, tak sa správaš.“
„Keď sa raz obzrieš späť, možno pochopíš, o čo si prišla.“
„Dôjdeš a uvidíš čo vie láska urobiť a zmeniť.“
„No je to na tebe, ľutovať nebudeš.“

„...Takakmamášradavráťsadomovabudemťanosiťnarukáchadámtivšetkonačomámačochceš.“
„Už ti nebudem písať len kvôli deťom, vidím že to nemá zmysel. Bohužiaľ, mierim sa s tým. Ponuka
trvá do utorka.“
Dôkaz:
- komunikácia rodičov - citové vydieranie

„rozmysli si či chceš Jaguár alebo ho predám...“
„Prosím ťa, zavolaj mi, ja mne je zle.“
„...daj šancu našej rodine, mne ukázať aký som a že o myslím vážne s tebou.“
„Verím že sa zamyslíš čo robíš a prídeš domov...“
„Alebo to ukončíme, lebo ma to zabije. Vieš ako sa cítim. Ty sa musíš vrátiť s tým, že ma máš rada a

ja ti dokážem že to myslím vážne. Ale poď domov.“
„...Takže sa zamysli či ma máš rada a začni konať...“
„Chceš si teda zariadiť život bezomňa?“
„Pokiaľ niečo nedodržím čo som sľúbil, zbalím sa a pôjdem preč.“
Dôkaz:

- komunikácia medzi rodičmi - manipulácia zo strany otca „Cesta späť nebude po utorku.“
„Do utorka ťa ľúbim.“
„Koniec, buď do utorka prídeš alebo nemám záujem.“
„Do utorka máš odomňa pokoj...“
„Do utorka sa môžeš rozmyslieť...“

Dôkaz:
- komunikácia rodičov - ultimáta zo strany otca
Ďalej predložila WhatsApp správy, v ktorých sa otec matke ospravedlňoval a zároveň priznal svoje hrubé
správanie voči matke:
„A nebolo správne ako som sa s tebou rozprával občas...Aj si bola ale nebolo správne čo som robil.“

„...už nikdy ti nič nepoviem čo by sa ta mohlo dotknúť.“
„...Len som sa jedoval a bol tvrdohlavý.“
„Proste ja som si to uvedomil, že ja som to nezvládalo ako sa patrí. A preto mením veľa vecí a hlavne
komunikáciu.“
„Áno pravda je že som povedal aj čo sa nemá...“

„Áno robil som niektoré veci zle a budem k tebe slušný, dobrý, milujúci.“
„Už mi núkali ženu, som povedal nie mám stále M....“
„...ja viem, niekedy som to prehnal rečami.“
„...prepáč že som bol hrubý, to sa nestane.“Dôkaz:
- komunikácia rodičov - ospravedlňovanie, potvrdenie hrubého správania voči matke
Predložila WhatsApp správy, v ktorých otec podľa nej vyvíjal na matku sexuálny nátlak:

„prečo nemáme normálny sex...“
„lebo ty nič nerešpektuješ, len ja mám rešpektovať...“
„ignoruješ ma v posteli 2 roky...“
„Začni riešiť náš sexuálny život a budem spokojný a myslím si že potom aj ty.“
„Tak začni normálne so mnou spať a všetko sa zmení. Posledný krát ťa žiadam o to.“

„Ja odmietam žiť tak, že sa prosím za sex 3x do mesiaca a bez tvojho záujmu.“
„...no potrebujem aj sex...“
„Ty serieš na mňa, náš sexuálny život je žiadny.“
„...a na druhej strane spíme spolu 3x mesačne a to si musím vynucovať. Rýchlo sa zamysli čo chceš,
aby nebolo neskoro.“
Dôkaz:

- komunikácia rodičov - sexuálny nátlak zo strany otca
Na základe predložených WhatsApp správ mala za zrejmé, že zo strany otca dochádzalo k dlhodobému
a systematickému vyvíjaniu sexuálneho nátlaku na matku. Otec opakovane podmieňoval „pokojné
fungovanie“ vzťahu sexuálnym stykom, vyvíjal na matku psychický tlak, vyvolával v nej pocit viny
a používal výhražné formulácie, čím prekračoval hranice jej osobnej integrity a dôstojnosti. Takéto

správanie považovala za objektívne spôsobilé vyvolať u Matky pocit ohrozenia, stresu a dlhodobého
psychického diskomfortu v spoločnej domácnosti. Z obsahu komunikácie tiež vyvodila, že otec
nerešpektoval opakované odmietnutia matky ani jej právo slobodne rozhodovať o svojom intímnom
živote. Vzhľadom na uvedené skutočnosti mala za zrejmé, že matka nemá inú reálnu možnosť ochrany
svojej osobnej integrity a psychickej pohody než domáhať sa zákazu vstupu otca do nehnuteľnosti.

Spoločné užívanie nehnuteľnosti v takto vyhrotenej situácii je pre matku neudržateľné a predstavuje pre
ňu neprimeranú záťaž.
Uviedla, že v správach zo dňa 14.3.2025 otec matke adresuje ultimáta týkajúce sa ich intímneho
spolužitia, spája pokračovanie vzťahu s jej „rozhodnutím“ a vyvíja na ňu nátlak pod hrozbou následkov,
pričom ju súčasne obviňuje z nevery bez akéhokoľvek podkladu. Takéto správanie má podľa nej

charakter citového vydierania a manipulácie a je typickým prejavom psychického násilia. Dňa:
14.03.2025 otec napísal: „...Na jednej strane sa tu naťahuješ za jednu pusu a hádžeš vinu na mňa
a na druhej strane spíme spolu 3x mesačne a to si musím vynucovať. Rýchlo sa zamysli čo chceš,
aby nebolo neskoro.“ Dňa: 14.3.2025 otec napísal: „Takže jak som si myslel, máš iného, lebo nič
neriešiš ako hovoríš. Ignoruješ ma posteli dva roky.“ Tiež uviedla, že podľa informácií od sestry

otca, otec niekoľko rokov užíval heroín a absolvoval protidrogové liečenie. Podľa informácií, ktoré
má matka od starého otca zo strany otca, mal byť otec maloletých detí v minulosti vylúčený zo
strednej školy pre obdobné správanie. Dala do pozornosti, že u otca sa opakovane vyskytovali epizódy
nočného nekontrolovaného prejedania sa, najmä sladkostí, niekedy v kombinácii s inými potravinami,
po ktorých následne dochádzalo k výraznému a hlučnému nočnému zvracaniu. Tieto situácie sa

pravidelne odohrávali v nočných hodinách. Z komunikácie zo dňa 16.6.2025 zároveň vyvodila, že
otec sám potvrdzuje svoju dlhodobú závislosť na omamných alebo návykových látkach - ide podľa
nej o skutočnosť mimoriadne významnú pri posudzovaní jeho rodičovských schopností, sebaregulácie
a bezpečnosti prostredia, v ktorom sa majú maloleté deti zdržiavať, najmä počas prespávania. Dňa
16.6.2025 otec napísal: „...Povedal že to že som štvrť storočia niečo zo závislosťou nič neznamená...“

Otec matke opakovane viedol nevyžiadané rozhovory o drogách a verejne, napríklad na ulici, bez
relevantného podkladu obviňoval okoloidúce osoby alebo susedov z užívania alebo obchodovania s
drogami. Pri konfrontácii zo strany matky na tému jeho minulých závislostí otec reagoval agresívne,
pričom v jednom prípade sa správal tak, že Matka mala dôvodnú obavu z fyzického útoku. Následne od
matky požadoval okamžité ospravedlnenie. Uvedený obsah komunikácie poľa nej tvorí ucelený obraz

dlhodobého psychického nátlaku, citového vydierania, kontrolujúceho správania a nestability zo strany
otca, ktorý považuje za objektívne spôsobilý negatívne ovplyvňovať psychický stav matky a maloletých
detí. Namietala skutočnosť, že súd prvej inštancie sa s týmito dôkazmi nijak nevysporiadal, hoci boli
riadne doložené k návrhu, čo podľa nej zakladá vadu konania a robí záver súdu prvej inštancie o
neosvedčení „nezdôvodnila potrebu takéhoto zásahu súdu“ predčasným a neudržateľným. V konaní

o neodkladnom opatrení pritom postačuje osvedčenie rizika, nie jeho úplné preukázanie, pričom ak
existujú dôvodné pochybnosti o bezpečnosti a psychickej pohode maloletých detí. Matka má vedomosť,
že otec dlhodobo užíva liek Stilnox (účinná látka zolpidem) - minimálne od 01/2025, keďže mu pod
vankúšom našla prázdny blister tohto lieku. Stilnox je liek na spanie s tlmivým účinkom na centrálnynervový systém, určený výlučne na krátkodobú liečbu nespavosti. Užívanie tohto lieku môže viesť k
zníženej schopnosti reagovať, dezorientácii, poruchám pamäti a výkyvom nálad, pričom osoba môže
byť v nočných hodinách ťažko zobuditeľná. V niektorých prípadoch sa môžu objaviť aj neprimerané

nočné prejavy správania bez plného vedomia. Tieto účinky sa výrazne zosilňujú pri súčasnej konzumácii
alkoholu. Po užití Stilnoxu zvykol otec pociťovať nevoľnosť - v takejto situácii kontaktoval matku. Ako
dôkaz doložila komunikáciu rodičov ohľadom tohto.
Niekoľkokrát sa otcovi stalo, že sa skoro udusil počas spánku zvratkami, keďže často večer mával
návaly prejedania. Uvedené skutočnosti mala za potrebné posudzovať aj v kontexte minulosti otca, ktorý

bol údajne drogovo závislý a v minulosti nadmerne užíval tvrdý alkohol, čo zvyšuje riziko nevhodného
užívania návykových a tlmivých látok a ich kombinácii.
Dôkaz: komunikácia rodičov - alkohol
Tvrdila, že okrem toho užíva otec nadmerné množstvo liekov: napr. Ibalgin - jednu krabičku spotrebuje za
2 dni. Zároveň si otec dáva predpisovať Flector. Otec sa pravidelne sťažoval na bolesti hlavy a depresie.
Otec pred matkou prejavoval paranoidné stavy - uvádzal, že ich sused údajne pestuje marihuanu a

taktiež, že ich niekto prenasleduje. V kombinácii s predchádzajúcou závislosťou od drog a alkoholu,
nadmerným užívaním iných liekov a predchádzajúcimi paranoidnými stavmi podľa nej predstavuje
užívanie Stilnoxu zvýšené riziko ohrozenia bezpečnosti matky a mal. detí v obydlí. Z toho vyvodila, že
existuje reálne a vážne nebezpečenstvo pri vstupe otca do nehnuteľnosti. Preto mala za opodstatnené
a nevyhnutné zvážiť zákaz vstupu otca do obydlia ako preventívne opatrenie na ochranu zdravia a

bezpečia matky a mal. detí. Ako príklady fyzického a psychického násilia zo strany otca upriamila
pozornosť na to, že po narodení prvého syna, maloletého H., otec na matku opakovane vyvíjal nátlak
s cieľom dosiahnuť pohlavný styk, a to aj v období bezprostredne po pôrode, keď bola matka ešte
v popôrodnom stave a fyzicky krvácala. Pri následnej gynekologickej kontrole po prvom pôrode bolo
zistené, že matka je opätovne tehotná. Opakovane dochádzalo aj k situáciám, keď otec využil moment,

keď bola matka ohnutá nad vaňou pri umývaní vlasov, a bez jej súhlasu s ňou mal pohlavný styk. Ak
s ním odmietla mať pohlavný styk, obviňoval ju z nevery. Stávalo sa tiež, že jej najskôr nadával a po
niekoľkých minútach od nej požadoval bozk, ak odmietla, nasledovali ďalšie konflikty. Matka uvádza, že
otec s ňou opakovane mal pohlavný styk aj napriek tomu, že mu výslovne povedala, že nechce. Viackrát
počas styku od neho utiekla, no otec to označoval za „poníženie“. V ďalšom období už matka počas

pohlavného styku len pasívne ležala v snahe predísť hádkam, no aj to bolo dôvodom na jeho útoky,
keď jej vykrikoval, že je „neaktívna“. Podľa matky otec vyžadoval pohlavný styk približne každý tretí
deň, pričom odmietal použiť prezervatív. Následkom toho bola v priebehu jedného roka trikrát tehotná
a musela podstúpiť tri potraty. Odporca vedel, že matka neužíva antikoncepciu. Po treťom potrate bola
matka psychicky vo veľmi zlom stave. V tomto období bola aj u svojej psychologičky v F.. Ako dôkaz

doložila potvrdenie od psychologičky zo dňa 18.12.2025 tvoriace už súčasť súdneho spisu). Uviedla,
že v jednom prípade sa otec neovládol a sexuálny nátlak prejavoval priamo pred synom mal. O., ktorý
mal v tom čase cca 2 a pol roka. Otec udrel mal. syna H. varechou v oblasti sedacej časti tela mal. H..
Mal. H. vznikla na tomto mieste modrina, pričom ešte 15 minút bezprostredne po incidente mal miesto
začervenané a bol viditeľný odtlačok varechy. Otec v už predloženej SMS komunikácii priznal, že dieťa

udrel, pretože mu chcel mal syn údajne „vypichnúť oko.“ Otec použil podľa nej neprimeraný fyzický trest
voči maloletému H., keď ho udrel varechou po zadku. Dôkazom má byť fotografia modriny (nachádza
sa v súdnom spise) a SMS - vyjadrenie otca, že deti potrebujú tvrdú ruku. Otec pred pôrodom 2. syna H.
nadával matke - uviedol jej, „že je falošná piča a všetky ženy sú rovnaké.“ Pripomenula, že otec sa voči
matkedopustilfyzickéhonásilia,keďjupredbudovoupôrodnice(prednarodenímmal.synaH.)sotil.Dňa

05.04.2022 matka nastúpila do nemocnice z dôvodu bolestí po termíne pôrodu. Otec ju do nemocnice
odviezol. Vzhľadom na vtedy platné pandemické opatrenia musela pred centrálnym príjmom absolvovať
test na ochorenie COVID-19. Počas čakania na test matka dostala pôrodné bolesti a prehýbala sa v
dôsledkubolesti.Otecjuvtommomentechytilzarukuaprudkostrčilsmeromkdverám,abypokračovala
ďalej. Na toto konanie okamžite reagovala aj prítomná zdravotná sestra, ktorá sa otca opýtala, čo robí.

Matka sa následne otca pýtala, prečo takto konal; ten jej odpovedal, aby to „neriešila“. V čase, keď
bola matka v pôrodnici s druhým synom H., otec mal zabezpečovať osobnú starostlivosť o 1. syna O.,
ktorú nezvládal. Mal. syn mal zaparenú sedaciu časť tela, na ktorej mu vznikali chrasty. Na niektorých
miestachmaldokonca„živémäso“aboloprítomnékrvácanie.Vdôsledkuzanedbaniazostranyotca,má
mal. syn do dnešného dňa traumu z vykonávania veľkej potreby, nakoľko má strach, že ho to bude opäť

bolieť. Po narodení maloletého H. otec po dobu približne šiestich mesiacov denne požíval tvrdý alkohol,
v dôsledku čoho otec pociťoval nevoľnosť a prítomné bolo nočné zvracanie (v niektorých prípadoch sa
otec nedokázal kontrolovať a zvracal pred návštevou a dokonca aj po celom dome, napr. v obývačke).
Otec si alkohol v domácnosti skrýval. V čase, keď bol otec pod vplyvom alkoholu, bol agresívny, mal.deti chcel vyťahovať z postieľky - v tom mu fyzicky bránila matka, ktorá sa pred postieľku postavila. V
tomto období bol tiež otec náladový a mal extrémne triašky, potil sa. Pravidelne mal otec spomalenú reč.
Otec si v dôsledku fyzických prejavov zavolal záchranku, ktorej tvrdil, že má vysoký tlak. Po príchode

záchranárov mu tlak odmerali, pričom tento bol v norme. Ošetrujúca lekárka uviedla, že otec by vyzeral
inak, ak by mal tak vysoký tlak, a že jeho prejavy sú psychického charakteru. V nočných hodinách otec
opakovane vyvolával hádky a konflikty, čím narúšal pokojné a bezpečné rodinné prostredie. V prípade,
že mal. dieťa plakalo, otec matku nepustil k dieťaťu a zavrel ju do izby. Otec nechal plakať mal. dieťa až
do bodu, kým sa mal. dieťa z plaču a zúfalstva nepozvracalo. Ak sa matka pokúsila ísť spať, odporca

jej v tom bránil, postavil sa pred posteľ, nadával jej a kričal na ňu aj do neskorých nočných hodín. Matka
si musela niekoľkokrát ľahnúť spať na zem v detskej izbe, aby mala aspoň chvíľu pokoj. Keď si matka
v období mimo menštruácie vložila hygienickú vložku, obvinil ju odporca z toho, že to robí preto, „lebo
jej vyteká semeno“. Odporca sledoval matku kedy sa osprchuje, ak to bolo mimo pravidelného režimu,
odporca ju podozrieval, že má naplánované stretnutie. Otec sa systematicky snažil izolovať matku od
okolia. Využíval na to najmä deti, pričom jej bránil v tom, aby mohla opustiť domácnosť. Ak potrebovala

ísť k lekárovi alebo vybaviť nevyhnutné záležitosti, otec jej oznámil, že „musí ísť robiť biznis“, odišiel a
matka zostala sama na starostlivosť o deti bez možnosti vyjsť z domu. Po narodení 2. syna mal. H. - otec
opakovane vyhlasoval, že on deti nechcel a že sa o ne má starať výlučne ona. Takto sa vyjadroval aj
pred rodičmi matky a opakovane o tom hovoril aj počas telefonických rozhovorov s nimi. Otec inštruoval
svoju dcéru z predchádzajúceho vzťahu, aby pohrýzla ich spoločného syna. V inej situácii, keď sa ich

syn chcel rozlúčiť s otcovými deťmi, otec mu zabuchol dvere pred tvárou. V ďalšej situácii, keď sa mal.
O. cca vo veku 3 rokov chcel hrať so synom odporcu - U. a on si práve prezeral telefón, odporca dal
mal. O. za to facku. Pri takýchto situáciách mával maloletý O. záchvaty plaču. Otec sprchoval mal. deti
studenou vodou. Otec mal zápal mozgu. Po jeho návrate z nemocnice bol otec agresívny - obviňoval
matku, „že ho chcela nechať zomrieť“, taktiež obviňoval aj lekárov, „že ho chceli nechať zomrieť a

rozpredať na orgány,“ a rozkopal fúrik. Matka chcela nastúpiť do práce skôr ako jej skončila rodičovská
dovolenka. Našla si prácu, pričom mala do zamestnania nastúpiť dňa 1.4.2024. Otec urobil matke scénu,
že sa nemôže zamestnať vo firme, v ktorej pracujú iba muži, otec matke uviedol: „nebudeš robiť nejakú
šľapku.“ Dňa 21.11.2025 vo večerných hodinách matka kontaktovala linku 158 s prosbou o pomoc,
nakoľko agresivita otca sa stupňovala. Matka uviedla, že dochádzalo k verbálnym útokom, urážkam

a nadávkam smerom k jej osobe, a to pred maloletými deťmi. Matka v odvolaní uvádza, že dôvodom
jeho konania bolo podľa jej pozorovania opakované odmietanie plnenia jeho sexuálnych požiadaviek.
Po odmietnutí sa otec dostával do stavov zúrivosti, v dôsledku čoho sa triasol, chodil po dome a nadával
so zaťatými päsťami, čo u matky vyvolávalo strach a obavy o jej bezpečnosť a bezpečnosť detí. Po
privolaní policajnej hliadky otec privítal policajtov s tým, že jeho konanie bolo „úprimné“ a že matke nijako

neublížil. Hliadka však nijakým spôsobom nezasiahla a oboznámila matku s tým, že môže podať trestné
oznámenie na policajnom oddelení. Z dôvodu strachu matka dlhšiu dobu opustila spoločnú spálňu a
prespávala s deťmi v detskej izbe, prípadne v obývacej izbe. Otec s tým nesúhlasil a opakovane ju
nútil spať v spoločnej spálni. Matka uvádza, že aj počas noci jej otec nadával a nedovolil jej pokojne
spať. Otec svoje konanie odôvodňoval presvedčením, že odmietnutie jeho požiadaviek súvisí s tým, že

matka si našla iného partnera. Od roku 2020 sa matka pokúsila od otca odísť celkovo 3-krát. Matku
hlboko znepokojuje skutočnosť, že otec detí ju obvinil z mimoriadne závažných tvrdení, konkrétne z
vyhrážania sa usmrtením maloletých detí. Matka tieto tvrdenia jednoznačne odmieta ako nepravdivé
a pre ňu absolútne nepredstaviteľné. Matka uvádza, že správanie, z ktorého ju otec obviňuje, sa v
skutočnosti dlhodobo prejavovalo zo strany otca voči nej a voči maloletým deťom.

16. V súvislosti s násilím navrhovateľka v odvolaní poukázala na ustálený a zaužívaný výklad tohto
pojmu, pričom pod násilím sa rozumie jednak úmyselné použitie fyzickej sily alebo moci, a to buď len
pravdepodobne ohrozujúce alebo skutočné, proti osobe alebo určitej skupine alebo spoločenstvu, ktoré
buď má za následok alebo má vysokú pravdepodobnosť následku poranenia, smrť, psychickú škodu, a

podobne. Ďalej možno násilie definovať ako každú formu ubližovania, prejavu nadvlády, vyhrážania sa,
zneužívania moci a fyzického či sexuálneho nátlaku. Pri násilí nejde o konflikt, nakoľko v konflikte sa
stretnú rovnocenné strany. Násilím je tiež každý čin, ktorého následkom je, že obeť robí niečo, čo robiť
nechce, alebo je jej bránené robiť niečo čo robiť chce, prípadne v nej vyvoláva strach. V prípade násilia
nemusíísťvkaždomprípadeofyzickéatakykobeti,nakoľkozastrašovanie,slovnévyhrážkyapsychické

násilie môžu mať rovnako silné následky. K pojmu psychické násilie doplnila, že za toto je možné
považovať každé správanie, ktoré priamo narúša slobodnú vôľu a sebaúctu iného človeka. Psychické
násilie síce nezanecháva žiadne fyzické poranenia, napriek tomu však môže byť najhoršou formou
násilia. Psychické násilie označila za zvlášť účinné, ak sa, ako tomu je podľa nej v danom prípade, spájas formou fyzického násilia. Právo nebyť vystavený násiliu alebo jeho bezprostrednej hrozbe je podľa nej
základným ľudským právom. Právo každej osoby na ochranu pred akoukoľvek formou násilia vyvodila
nielen z Ústavy Slovenskej republiky, ale aj z medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika

viazaná, napr. Všeobecná deklarácia ľudských práv, Medzinárodný pakt o občianskych a politických
právach, Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd, Deklarácia OSN o odstránení násilia
páchaného na ženách a iné. Vo všeobecnosti za násilie považovala akýkoľvek útok vedený voči fyzickej
osobe alebo aj psychickej integrite človeka, ktoré spôsobuje tejto osobe ujmu. Násilie voči matke je
podľa nej zároveň aj formou násilia páchaného na deťoch (Stanovisko Európskeho hospodárskeho a

sociálnehovýboru2006/C325/15,čl.2.2.4;Jeffries2016,s.3;Erikssonetal.2013,s.41).Niektoríautori,
reflektujúc potenciál závažných negatívnych následkov IPV (Intímne partnerské násilie) na centrálny
nervový systém detí s ďalekosiahlymi následkami na ich fungovanie v spoločnosti, konštatujú, že
páchanie IPV v prítomnosti detí by malo byť samo osebe považované za zločin (Tsavoussis et al. 2014).
Ak sú deti hoci „len“ v pozícii svedkov IPV, môže to byť pre nich rovnako traumatizujúce a poškodzujúce,
ako keď je zneužívanie zacielené priamo na nich (Fanetti et al. 2015, s. 119). Uviedla, že aj keby odvolací

súd považoval tieto skutočnosti za nepreukázané v plnom rozsahu, pre účely neodkladného opatrenia
postačuje ich osvedčenie, nie úplné dokazovanie. V prípade maloletých detí vo veku troch a štyroch
rokov označila akýkoľvek fyzický trest zo strany rodiča za objektívne spôsobilý založiť dôvodnú obavu
o ich bezpečnosť. Matka v odvolacom konaní predložila dôkazy pochádzajúce z nezávislého výchovno-
vzdelávacieho prostredia, a to správu riaditeľky súkromnej materskej školy, ktorú maloletý H. navštevuje,

ako aj písomné vyjadrenia pedagogických pracovníčok, ktoré podľa matky jednoznačne poukazujú na
zmeny v správaní dieťaťa, najmä nadmernú plačlivosť, strach z negatívnej reakcie dospelého, tendenciu
skrývať sa v konfliktných situáciách a výraznú citovú väzbu výlučne na Matku. Za závažné označila aj
spontánne vyjadrenia dieťaťa, že „tatinko bije maminku“ a že „tatinko robí zle mame“. Ide podľa nej o
prejavy, ktoré odborná prax dlhodobo spája s vystavením dieťaťa domácemu násiliu alebo s dlhodobým

psychickým stresom. Doložila k odvolaniu správu riaditeľky súkromnej materskej školy: O.. O. N. S.,
ktorá podľa nej obsahuje:
• opis stretnutia riaditeľky s otcom maloletých detí dňa 14.1.2026, počas ktorého sa otec zaujímal
výlučne o otázky týkajúce sa úhrady školného (faktúry), pričom neprejavil záujem o maloletého H., jeho
správanie, prežívanie, adaptáciu, stravovanie ani celkový stav v kolektíve,

• zistenia o zmenách v správaní maloletého H., najmä o nadmernej plačlivosti pri bežných situáciách a
tendencii skrývať sa v konfliktných situáciách medzi deťmi,
• skutočnosť, že deti v prostredí materskej školy spontánne spomínali výlučne matku, pričom otca
nespomínali,
• informáciu, že otec sa nezúčastňoval školských akcií organizovaných materskou školou,

• pozorovania prejavov smútku a strachu u maloletého H.,
• konštatovanie, že otec na stretnutí riešil výlučne fakturačné a partnerské otázky,
ktoré nesúvisia s výchovno-vzdelávacími potrebami dieťaťa,
• vyjadrenie maloletého H., ktorý pred riaditeľkou a pedagogickými zamestnankyňami uviedol: „Tato robí
zle mame.“

Písomné vyjadrenie učiteľky W. Č. N. k správaniu maloletého H.Á., v ktorom sa uvádza najmä:
• výskyt prehnaných emocionálnych reakcií, najmä plaču v bežných detských situáciách (napr. náhodné
rozliatie vody), pričom učiteľka poukazuje na možnú súvislosť s obavou dieťaťa z negatívnej reakcie
dospelého,
• skutočnosť, že maloletý H. zaspával veľmi rýchlo, často ako prvý zo skupiny, so spánkom hlbokým a

dlhším, čo môže podľa pedagogického pozorovania súvisieť s psychickým vyčerpaním dieťaťa,
• spontánne verbálne vyjadrenia dieťaťa o udalostiach z domáceho prostredia, vrátane informácií, že
„tatinka zobrali policajti“, že doma došlo ku konfliktu, pri ktorom „tatinko bije maminku“ a „maminka kričí
a plače“,
• upozornenie, že starší brat O., ktorý v minulosti navštevoval tú istú materskú školu, vykazoval podobné

emocionálne prejavy, najmä časté a intenzívne záchvaty plaču.
Písomné vyjadrenie učiteľky Z. O. O. k maloletému H., v ktorom sú zaznamenané:
• opakujúce sa emocionálne reakcie dieťaťa, najmä plač v bežných situáciách,
• prejavy túžby po mame a domove, opakované dopytovanie sa na matku,
• situácie, v ktorých sa dieťa obávalo ísť samostatne na toaletu alebo reagovalo výrazným plačom pri

drobných nehodách (napr. vyliatie vody).
Uviedla, že ide o všeobecné záznamy materskej školy k adaptácii maloletých detí, ktoré má škôlka
k dispozícii a ktoré sa vzťahujú na oboch maloletých. Dala do pozornosti, že uvedené podklady
boli vyhotovené nezávislými odbornými pracovníkmi výchovno-vzdelávacieho zariadenia na základedlhodobého pozorovania detí v prirodzenom prostredí kolektívu a bez účelového zásahu zo strany
rodičov. Ich obsah považuje navrhovateľka za významný pre posúdenie najlepšieho záujmu maloletých
detí, ako aj ich emocionálneho a psychického prežívania v súvislosti s rodinnou situáciou.

Dôkaz:
- Správa zo škôlky - riaditeľka
- Vyjadrenie učiteľky W. Č. N.
- Vyjadrenie učiteľky Z. O.
- Správy z adaptácie mal. detí

K odvolaniu tiež doložila e-mailovú komunikáciu medzi otcom a riaditeľkou súkromnej MŠ Chrobáčikovo,
ktorú navštevuje mal. syn H..
Matka uviedla, že otec detí, v komunikácii s riaditeľkou a zástupkyňou Materskej školy Chrobáčikovo
opakovane vykazoval znaky nátlaku a manipulácie. Otec spochybňoval odbornosť zamestnancov školy
a naznačoval možné negatívne dôsledky ich konania voči úradom, čím vytváral pocit hrozby. Zároveň
sa snažil vtiahnuť školu do osobného sporu s matkou a žiadal informácie o údajnom konaní matky a

správaní detí, aj keď riaditeľka jasne stanovila hranice a uviedla, že inštitúciu nemajú rodičia zaťažovať
svojimi konfliktmi a informácie budú poskytnuté len kompetentným orgánom.
Obsah správ je nasledovný:
Ďakujem s prianím pekného dňa, Ď.:
Dňa št. 15.1.2026, 16:38 U. W.:

Ja vás nikam nezaťahujem, to vy ste sa ponúkla. A pokiaľ bolo mojimi deťmi niečo, tak odborný
vychovávateľ si nás zavolal a spolu riešili. To znamená že najprv rodičia!
Dňa št. 15.1.2026, 16:35 U. W.:
HM, ale pýtal som sa učiteliek. Ako mamina chodila pre deti tak aj ja. Je dosť možné, že keď máte tri deti,
tak tam nie ste intenzívne. No cez leto ste tam mali interný problém o ktorom aj ja viem a riešili to aj iné

mamičky aj tá naša a chceli sa postaviť za tú pani učiteľku a vám robiť zle meno. No ja som mojej doma
povedal, nech sa nestará, že pani riaditeľka si to určite vydebatuje a postará sa. Vidím, že ste na mňa
zasadnutá a myslím, že to je nevhodné a ja vám toľko platím a považujem vás za serióznu, ale pocit
mám zmiešaný. Myslím si že ako otec mám vedieť všetko o dieťati a prečo to vystavujete teraz, no asi sa
nič také nestalo a robíte bublinu. Ďalšia vec vaša profesionalita sa nebude ľúbiť asi ani úradom. Pretože

keď je niečo ohľade detí, tak treba hneď informovať a nie po dlhšej dobe. Je mi toto veľmi ľúto aj to čo
moje deti museli prežívať! Určite sa budeme vídať a som ochotný debatovať a dať veci na správnu mieru.
Dňa št. 15.1.2026, 14:29 O. S.:
Dobrý deň otecko!
Vyžiadal ste si stretnutie kvôli faktúre, aby ste mal prehľad koľko sa platilo, ani raz ste sa ma neopýtal

na to čo prežíva H., aké je jeho správanie, či je v poriadku...
Vzhľadom koľko x ste videli mňa, ako uvádzate boli aj v škôlke akcie na každej som ja bola pokiaľ si
spomínam vy nie! A to sa bavíme aj o roku kde chodil aj O. (deň otcov. tekvicová slávnosť, vianočné
posedenia, pochod, deň matiek, záver roka,. Rodičovské združenia boli tiež, - Vy nie).
Posudky ohľadom správania, budem ja odovzdávať za SMŠ Chrobáčikovo len v prípade ak to bude

žiadať nejaký orgán ktorý prejednáva danú situáciu. Preto Vás chcem poprosiť, aby ste nás ako inštitúciu
nezaťahovali do Vašich sporov, bohužiaľ máme dosť inej práce a agendy ako sa venovať len jednému
prípadu. My sme sa stretli, povedali ste si svoj názor, ja som si Vás vypočula. z mojej strany je to všetko.
Prajem pekný deň.
Dňa št. 15.1.2026 o 13:19 U. Ď.:

Prosím vás môžete mi poslať čo údajne máte? Zatiaľ nič viac. Hovoril o vás na kuratele.
S pozdravom pekného dňa, Ď..
Dňa št. 15.1.2026, 13:09 U. Ď.:
A vaše pani učiteľky ma poznajú, to len vás som videl pár krát keď ste zastupovala. Ja som so škôlky
pravidelne chodil.

S pozdravom pekného sme, Ď..
Dňa št. 15.1.2026, 13:05 U. W.:
Ďakujem pekne.
Dňa št. 14.1.2026, 13:59 O. S.:
Dobrý deň rodičia,

vzhľadom k Vašej situácii posielam ja scen FA, kde som Vás oboch o tom informovala. Dnes som
mala prvý krát možnosť sa stretnúť s otcom na jeho vyžiadanie „ohľadom faktúry“, kde teda boli otcom
podotknuté nejaké informácie, čo sa týka ich rodinnej situácie. Ak by boli treba nejaké výpovede z našej
strany ako inštitúcia určite vieme kuratele a iným orgánom poskytnúť naše pozorovania.Z mojej strany prajem hlavne, aby BOJ o deti nepocítili oni samé.
Prajem pekný deň.
Dôkaz:

- E-mailová komunikácia otca a riaditeľky SMŠ Chrobáčikovo
Neprimerané správanie otca bolo zaznamenané aj tretími osobami:
- Riaditeľka Materskej školy Chrobáčikovo zaznamenala jeho neštandardné správanie pri osobnej
návšteve v materskej škole.
- Podľa vyjadrenia zástupkyne riaditeľky materskej školy, ktorú navštevuje maloletý O., bolo správanie

otca pri jeho návšteve rovnako vnímané ako neobvyklé, pričom zástupkyňa riaditeľky následne v tejto
súvislosti kontaktovala matku.
- Matku kontaktovala aj pediatrička maloletých detí, O.. F. M., ktorá uviedla, že otec detí ju opakovane
a neprimerane kontaktuje.
- Zvláštne a neprimerané správanie otca zaznamenala aj vyšetrovateľka z kriminálnej polície pri jeho
predvolaní na výsluch.

Súdu prvej inštancie vytkla, že v odôvodnení uznesenia uviedol nasledovné: „Pokiaľ ide o návrh
na uloženie zákazu vstupu do obydlia v tomto smere žalobkyňa nijakým relevantným spôsobom
nezdôvodnila potrebu takéhoto zásahu súdu..., nakoľko mal súd prvej inštancie za preukázané, že sa
žalobkyňa v danej nehnuteľnosti v súčasnosti nenachádza, vzhľadom na skutočnosť, že žalobkyňa v
návrhu uviedla, že si zabezpečila dočasné bývanie a to nájom v N. A., kde momentálne žije aj spolu

s maloletými deťmi...“
Dala do pozornosti, že matka odišla spolu s mal. deťmi zo spoločnej domácnosti dňa 25.11.2025
len s nevyhnutnými vecami, vrátane niekoľkých kusov oblečenia pre deti, nakoľko vedela, že otec
nesúhlasí s jej odchodom a môže jej odchod blokovať. Uviedla, že otec má v telefóne nainštalovanú
aplikáciu, ktorá mu posielala upozornenia pri odomknutí alebo zamknutí domu, a tým vie, kedy sa

v nehnuteľnosti nachádzala, aj keď mala byť v práci, a mohol sa kedykoľvek objaviť. Okrem toho
má otec na dome nainštalovaných niekoľko kamier, ktorými sledoval pohyb matky v nehnuteľnosti. V
rovnaký deň, 25.11.2025, matka v zamestnaní čerpala dovolenku a približne o 9:00 hod., navštívila Úrad
práce, sociálnych vecí a rodiny v Z., kde oznámila dlhodobo neúnosnú situáciu v spoločnej domácnosti.
Matka uviedla, že správanie otca sa stupňuje, je čoraz agresívnejšie a opakovane prebieha pred očami

maloletých detí. Otec do svojich žiarlivostných konfliktov opakovane zaťahoval aj maloleté deti, keď im
tvrdil, že ich matka si našla iného muža, resp. že ich chce „zobrať k inému ujovi“. Pred maloletými deťmi
Matku hrubo a vulgárne urážal sexuálneho charakteru (pred maloletými deťmi uvádzal vety ako: „vyteká
ti semeno od iných chlapov“), čím narúšal ich psychickú pohodu a pocit bezpečia.
Otec maloletým deťom opakovane tvrdil, že matka im chce zobrať otca aj domov. Otec zároveň matke

opakovane bránil v bežných sociálnych kontaktoch detí, najmä v stretávaní sa s ich rovesníkmi zo škôlky.
Takéto stretnutia podmieňoval výlučne svojou prítomnosťou a maloletému synovi O. pritom uvádzal,
že matka ho bude „len špiniť.“ Po stretnutí na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v Z. si matka
zabezpečila dočasné bývanie prostredníctvom svojej známej, ktorá pôsobí v realitnej kancelárii. Známa
matke urgentne ponúkla byt, ktorý momentálne predáva, a dohodla s jeho majiteľmi krátkodobý dočasný

prenájom. Do bytu sa matka mohla nasťahovať ešte v ten istý deň. Matka uviedla, že toto bolo pre ňu
v danej situácii jediné praktické riešenie, keďže je podľa nej veľmi náročné nájsť podnájom v krátkom
čase s dvomi malými deťmi. Zároveň upozornila, že po krátkej dobe bude z bytu nútená odísť, pretože
tento byt je aktuálne v ponuke na predaj. Doplnila, že dňa 25.11.2025, po vyzdvihnutí maloletých detí
z materskej školy, sa matka spolu s deťmi dostavila do Z. do poradenskej organizácie Tenenet, kde

požiadala o odbornú pomoc v súvislosti s neúnosnou situáciou v spoločnej domácnosti. Po ukončení
poradenstva sa matka s deťmi plánovala presunúť do nového dočasne prenajatého bytu. Počas cesty
matku telefonicky kontaktoval otec detí a opakovane jej vyjadroval nesúhlas s odchodom detí, označoval
ho za „únos“ a žiadal, aby sa okamžite vrátila späť domov. Tiež požadoval, aby mu matka oznámila
adresu nového bytu. Po neustálom nátlaku otca sa matka rozhodla v A. otočiť a presunúť sa s deťmi späť

do O. A. N., keďže predpokladala, že otec bude naďalej vyvíjať nátlak a ohrozovať pokojné prostredie
detí. V tejto situácii matka navštívila policajné oddelenie v O., kde oznámila aktuálnu situáciu. Policajti
zároveň evidovali aj predchádzajúci záznam z 21.11.2025, kedy matka volala na číslo 158 a uviedla, že
otec ju neustále uráža a nadáva jej pred očami maloletých detí. Policajti matke odporučili, aby odišla s
deťmi do dočasného nájmu a neuvádzala otcovi adresu nového bytu. V prípade, že by sa otec pokúsil za

nimi prísť, odporučili matke kontaktovať políciu. Okrem toho jej odporučili, aby na nasledujúci deň odišla
s deťmi k rodičom na stredné Slovensko, odhlásila deti zo škôlky a podala trestné oznámenie. Matka
tak konala v súlade s odporúčaniami policajtov. Dňa 26.11.2025 podala matka na Obvodnom oddelení
Policajného zboru v F. trestné oznámenie. Pri jeho podávaní však neboli do zápisnice uvedené všetkyskutočnosti, ktoré matka uvádzala. Policajný príslušník jej oznámil, že vzhľadom na rozsah prípadu nie je
potrebné uvádzať všetky detaily, keďže matka bude k veci neskôr predvolaná na výsluch, počas ktorého
bude vypočutá podrobnejšie. Následne otec vyhlásil Matku spolu s mal. deťmi za nezvestnú. Polícia

informovala otca, že matka aj mal. deti sú v poriadku. Matka bola následne po uplynutí približne dvoch
mesiacov, dňa 22.1.2026, vypočutá na kriminálnej polícii v Z.. Po ukončení výsluchu jej vyšetrovateľka
oznámila, že v týždni od 26.1.2026 bude v danej veci začaté trestné stíhanie pre podozrenie zo
spáchania trestných činov týrania blízkej a zverenej osoby a sexuálneho násilia. Ako dôkazy doložila:
- zápisnicu o trestnom oznámení zo dňa 26.11.2025 (súčasťou súdneho spisu)

- doplnenie výpovede oznamovateľky zo dňa 22.1.2026
Uviedla, že opustila spoločnú domácnosť nedobrovoľne z dôvodu dlhodobo neúnosnej situácie.
Záujmom matky bolo, aby maloleté deti zostali v doterajšom domácom prostredí, pričom matka otca
opakovane žiadala, aby zo spoločnej nehnuteľnosti odišiel on. Otec to však jednoznačne odmietol
s odôvodnením, že nemá kam ísť, a poukazoval pritom aj na svoje dve deti z predchádzajúceho
manželstva, s ktorými podľa svojich vyjadrení nemá iné bývanie a považuje predmetnú nehnuteľnosť

za ich domov. Aj napriek nepriaznivej životnej situácii matky, ktorá rieši existenčné problémy spojené
so zabezpečením starostlivosti o maloleté deti, jej otec opakovane zasiela fotografie svojich detí z
predchádzajúceho manželstva, s ktorými užívajú predmetnú nehnuteľnosť, ktorá je zároveň majetkom
matky. Otec matke opakovane uvádza, že z domu ho nikto nedostane. Doložila komunikáciu o
uvedenom.

Matka uvádza, že pri niekoľkých pokusoch o odchod od otca, jej otec opakovane vyhrážal, že jej
odoberie maloleté deti a že z domu nezíska žiadny majetok. Tiež jej tvrdil, že prípadné vysporiadanie
nehnuteľnosti by trvalo mnoho rokov a že má dostatočný okruh známych, aby matka nebola schopná
dosiahnuť žiadne uspokojenie svojich nárokov, pričom všetky poplatky a náklady spojené s riešením
situácie by mala znášať výlučne matka. V SMS správach otec matke prikazoval, aby deti priniesla

späť do spoločnej domácnosti a aby sama odišla z domu. Navrhovateľka dôrazne namietla záver súdu
prvej inštancie, že potreba uloženia zákazu vstupu odporcu do obydlia nebola relevantne preukázaná
vzhľadom na skutočnosť, že navrhovateľka si zabezpečila dočasné bývanie v N.-A.. Tento záver
považuje navrhovateľka za nesprávny a právne neodôvodnený. Skutočnosť, že sa momentálne v
nehnuteľnosti nenachádza, podľa nej neznamená, že neexistuje opodstatnené a vážne riziko pri

návrate odporcu do tejto nehnuteľnosti. Uviedla, že bola správaním odporcu fyzicky aj psychicky
donútená opustiť svoj domov spolu s maloletými deťmi. Opatrenie dočasného bývania nebolo prejavom
dobrovoľného rozhodnutia navrhovateľky, ale nevyhnutným krokom na ochranu jej života, zdravia a
bezpečia detí. Dočasné bývanie, ktoré si našla, jej bolo ponúknuté v deň, keď sa rozhodla opustiť
pôvodnú nehnuteľnosť, pričom ide o byt, ktorý je súčasne inzerovaný na predaj. Existuje podľa nej reálne

riziko, že bude nútená aj s deťmi tento byt opustiť, pričom návrat do pôvodného domu nie je možný
vzhľadom na správanie odporcu. Skutočnosť, že musela opustiť svoj domov a zabezpečiť dočasné
bývanie, len potvrdzuje podľa nej naliehavosť a opodstatnenosť návrhu na uloženie zákazu vstupu
odporcu do nehnuteľnosti. Takéto opatrenie považovala za nevyhnutné na ochranu stabilného domova
a bezpečia navrhovateľky a maloletých detí, ktorí sú v pôvodnej nehnuteľnosti odkázaní na bezpečné

a predvídateľné prostredie. Navrhovateľka namietla záver súdu prvej inštancie, podľa ktorého „strany
sporu majú medzi sebou vážny konflikt, ktorý súvisí s ich vzájomným majetkovým vyporiadavaním“.
Tento záver považuje navrhovateľka za nesprávny a zavádzajúci, pretože skutočná podstata sporu
nesúvisí s majetkovým vysporiadaním, ale s dlhodobým fyzickým a psychickým násilím odporcu
páchaným na navrhovateľke a maloletých deťoch. Znalosť konfliktu ako „majetkového“ nezohľadňuje

závažnosť správania odporcu, ktoré ohrozuje bezpečie a zdravie navrhovateľky a detí. Nie je podľa nej
možné, aby deti pokračovali vo svojom vývoji a život v prostredí, kde sú vystavené systematickému
psychickému a fyzickému nátlaku, čo by malo dlhodobé negatívne dôsledky na ich zdravie, bezpečie
a stabilitu. Z tohto dôvodu mala tvrdenie súdu prvej inštancie o „majetkovom spore“ za irelevantné
a nesprávne, pričom naliehavosť a opodstatnenosť návrhu na uloženie zákazu vstupu odporcu do

nehnuteľnosti za úplne nezávislú od akýchkoľvek majetkových otázok.
Navrhovateľka dôrazne namietla záver súdu prvej inštancie, že počas trestného výsluchu poprela, že by
ju odporca fyzicky napadol alebo jej vyhrážal fyzickým ublížením, a tým by sa údajne znižovala potreba
uloženia zákazu vstupu. Tento záver označila za právne nesprávny a fakticky zavádzajúci. Uloženie
zákazuvstupudonehnuteľnostijepodľanejpreventívneopatrenie,ktoréhoúčelomjepredchádzaťriziku

ohrozenia zdravia, bezpečia a života, a nie čakať na reálny fyzický útok. Psychické násilie, systematické
zastrašovanie, fyzické tresty otca na mal. dieťati alebo vážne riziko takéhoto násilia sú podľa nej
dostatočným a naliehavým dôvodom na udelenie zákazu vstupu. Vyžadovanie, aby došlo k fyzickému
útoku pred uložením zákazu vstupu, by zásadne popieralo preventívny účel tohto opatrenia a vystavilonavrhovateľku a maloleté deti zbytočnému riziku. Súčasné správanie odporcu, vrátane psychického
nátlaku, užívania tlmivých a návykových liekov a predchádzajúcich výkyvov správania, preukazuje podľa
nej reálne a vážne ohrozenie, ktoré oprávňuje súd konať preventívne.

K návrhu na uloženie zákazu kontaktovania a zákazu približovania uviedla, že súdom prvej inštancie
deklarovaný nezáujem odporcu o kontaktovanie navrhovateľky je subjektívny, pričom neexistuje
garancia, že odporca nebude aktívne vyhľadávať spoločnosť navrhovateľky, kontaktovať ju, vyvíjať
snahu o ďalší osobný, či sexuálny kontakt, ktorého vysokú pravdepodobnosť dlhodobej existencie podľa
nej dostatočne osvedčila. Navrhovateľka požiadala odporcu, aby ju nekontaktoval, resp. „jej dal pokoj.“

Odporca jej na to uviedol: „A to kto ti povedal, že ja nemôžem písať, kto je taký hlúpy.“
Dôkazne doložila komunikáciu rodičov - otec odmieta prestať písať matke
Samotná skutočnosť, že odporca navrhovateľku údajne nevyhľadával a nekontaktoval nemá podľa nej
nijaký vplyv na existenciu hrozby obnovenia, či opakovania kontaktu medzi stranami a následnej hrozbe
v pokračovaní sexuálneho násilia, fyzického a psychického násilia. Preventívny zákaz kontaktovania
navrhovateľky a zákaz priblíženia sa do vzdialenosti menšej ako 10 metrov mala preto za nevyhnutný,

pretože účelom týchto opatrení nie je podľa nej trestať minulé správanie, ale predchádzať vážnemu
ohrozeniu telesnej, psychickej a sexuálnej integrity navrhovateľky. Zároveň tieto opatrenia chránia
aj maloleté deti pred opakovaným vystavením sa násiliu alebo psychickému tlaku. Navrhovateľka
upozornila, že jej návrh je v súlade s judikatúrou, podľa ktorej sa pri nariadení neodkladného opatrenia
vo forme zákazu kontaktovania a zákazu priblíženia nevyžaduje, aby sa žalovaný skutočne usiloval

žalobkyňu kontaktovať alebo k nej priblížiť. Už samotná hrozba nevhodného kontaktu či blízkosti je podľa
nej postačujúca na odôvodnenie preventívneho opatrenia. Ako konkrétny príklad uviedla rozhodnutie
Krajského súdu v Trnave zo dňa 10.05.2021, sp. zn.: 25Co/24/2021, kde súd konštatoval:
„... v obmedzeniach podľa písmen g) a h) je postačujúce, že zakázaným správaním by telesná alebo
duševná integrita navrhovateľa mohla byť ohrozená.“

Tento záver podľa nej jasne potvrdzuje, že na uloženie zákazu kontaktovania a priblíženia nie je
potrebné, aby sa odporca skutočne pokúsil kontaktovať navrhovateľku alebo sa jej priblížiť. Vzhľadom
na dlhodobé psychické a fyzické násilie odporcu, predchádzajúce skúsenosti a existujúcu hrozbu
pre telesnú, psychickú a sexuálnu integritu navrhovateľky a maloletých detí považovala požadované
opatrenie za úplne opodstatnené.

Navrhovateľka ďalej zdôraznila, že pre zachovanie princípu právnej istoty a predvídateľnosti
rozhodovania by v obdobných veciach mali byť súdy vedené rovnakým prístupom. Rozhodnutie
Krajského súdu v Trnave (uznesenie zo dňa 10.05.2021, sp. zn.: 25Co/24/2021) výslovne stanovuje,
že na uloženie zákazu kontaktovania a zákazu priblíženia nie je potrebné, aby sa odporca skutočne
pokúsil kontaktovať navrhovateľku alebo sa k nej priblížiť - postačuje reálna hrozba ohrozenia telesnej

alebo duševnej integrity.
Odporovanie tomuto zásadnému princípu by v praxi znamenalo nerovnaké posudzovanie podobných
situácií a zníženie účinnosti preventívnych opatrení, ktoré majú chrániť život, zdravie a bezpečie osôb
vystavených hrozbe násilia.
Navrhovateľka namietla záver súdu prvej inštancie, podľa ktorého predložené SMS správy od odporcu

„nie sú relevantné k terajšiemu návrhu“ z dôvodu, že boli zaslané v období, keď sa navrhovateľka
nachádzala s maloletými deťmi u rodičov v F.. Takýto záver podľa nej nezohľadňuje preventívny
charakter navrhovaného opatrenia a reálne riziko obnovenia kontaktu a pokračovania psychického
či sexuálneho nátlaku. Obsah týchto správ podľa nej preukazuje dlhodobé systematické psychické
násilie, manipuláciu a zastrašovanie zo strany odporcu. Správy obsahujú vyhrážky, snahy o vynútenie

osobnéhoasexuálnehokontaktu,manipuláciuohľadomdetíasnahyokontrolusprávanianavrhovateľky,
čo jasne ilustruje opodstatnenosť jej obáv z obnovenia nevhodného kontaktu. Skutočnosť, že tieto
správy boli zaslané v čase, keď sa fyzicky vzdialila, nemení riziko hrozby a neodôvodňuje odmietnutie
neodkladného opatrenia. Naopak, podľa nej dokazujú, že odporca je schopný a ochotný kontaktovať
navrhovateľku nevhodným a manipulatívnym spôsobom, čo plne odôvodňuje potrebu uloženia zákazu

kontaktovania a zákazu priblíženia. Preventívny zákaz teda nie je podľa nej založený na minulých
skutočných útokoch, ale na realistickej hrozbe pokračovania psychického a sexuálneho nátlaku, ako
je jasne doložené predloženými SMS správami. Na základe vyššie uvedeného skutkového a právneho
stavu veci navrhovateľka prostredníctvom svojho splnomocneného právneho zástupcu odvolací súd
požiadala, aby zmenil napadnuté uznesenie Okresného súdu Pezinok zo dňa 09.01.2026, sp. zn.: č. k.

52C/64/2025-37, IČS: 1725204144 a jej návrhu vyhovel.

17. V doplnení odvolania navrhovateľka uviedla, že uznesením Okresného riaditeľstva policajného zboru
v Z. zo dňa 09.02.2026, ČVS: ORP- 444/1-VYS-SC-2025 bolo začaté trestné stíhanie vo veci zločinutýranie blízkej osoby a zverenej osoby v zmysle § 208 ods. 1 písm. a) Trestného zákona v súbehu so
zločinom Sexuálne násilie podľa § 200 ods. 1 Trestného zákona podľa nej voči žalovanému/otcovi, U. a
ako prílohu doložila uznesenie Okresného riaditeľstva policajného zboru v Z. zo dňa 09.02.2026, ČVS:

ORP- 444/1-VYS-SC-2025.

18. Odporca v rámci svojho vyjadrenia k odvolaniu navrhovateľky prostredníctvom zvoleného právneho
zástupcu uviedol, že považuje napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie za zákonné a riadne
odôvodnené. Neodkladné opatrenie označil za prostriedok naliehavej procesnej ochrany, určený na

riešenie takých situácií, kde je potrebný rýchly zásah súdu a rýchla úprava pomerov strán sporu. Súd
prvej inštancie podľa neho správne vyhodnotil, že návrh žalobkyne nie je dôvodný, nakoľko neodkladné
opatrenie má mimoriadny charakter, pričom jeho nariadenie prichádza do úvahy v prípade splnenia
formálnych predpokladov, nie je však možné ho nariadiť bez osvedčenia potreby bezodkladne upraviť
pomery strán. Potreba úpravy pomerov musí byť teda bezodkladná, čo zahŕňa aj prvok naliehavosti a
nevyhnutnosti. Rozhodujúce skutočnosti musí náležitým spôsobom osvedčiť navrhovateľ, čo sa podľa

neho v tomto prípade nestalo. Návrh na zákaz jeho vstupu do obydlia, v ktorom žije s dvoma maloletými
deťmizinéhovzťahu(ktorémávobšírnejstriedavejstarostlivosti)avktorommajúdomovajobemaloleté
deti (O. V. H.), ktoré pochádzajú zo vzťahu účastníkov tohto konania, sa mu javí nielen ako nedôvodný,
ale aj nelogický. O. V. H. tu majú svoje bydlisko, domáce prostredie a aktuálne má žalovaný s nimi
upravený styk neodkladným opatrením Okresného súdu Pezinok (uznesenie sp. zn. 53P/293/2025-90

zo dňa 19.01.2026) tak, že je oprávnený stretávať sa s maloletými deťmi:
- každý párny kalendárny týždeň v stredu od 15:00 hod. do 18:00 hod. a od soboty od 09:00 hod. do
nedele do 19:00 hod. a každý nepárny kalendárny týždeň v utorok od 15:00 hod. do 18:00 hod. a vo
štvrtok od 15:00 hod. do 18:00 hod.
Mal teda za zrejmé, že dom užíva odporca spolu aj so štyrmi neplnoletými deťmi v čase, keď ich

má v určenej starostlivosti, resp. v čase upraveného styku. Odporca sa teda ani nemôže nevhodným
alebo násilným spôsobom domáhať vstupu do tohto obydlia, keďže v ňom aktuálne žije aj s deťmi.
Takisto mal za osvedčené, že navrhovateľka zo spoločného domu odišla a predložila dôkaz (nájomnú
zmluvu) o tom, že si zariadila aktuálne bývanie na adrese Ž. X. Č.. X, XXX XX N.-, pričom zo
zmluvy vyvodil, že je uzavretá na dobu neurčitú a nie tak ako navrhovateľka tvrdí, že len na krátku

dobu. Návrh na neodkladné opatrenie podala navrhovateľka podľa neho len šikanózne a to z dôvodu
tlaku na odporcu v prebiehajúcich sporoch medzi nimi a to v sporoch o zrušenie a vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva a vo veci úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým
deťom (č. k. 53P/293/2025 pred OS Pezinok). Ešte dňa 04.01.2026 odporca prostredníctvom svojho
právneho zástupcu adresoval navrhovateľke výzvu na vyporiadanie podielového spoluvlastníctva,

ktorého predmetom je ich spoločný dom, ten istý dom, v ktorom odporca býva s deťmi a do ktorého
mu chce navrhovateľka zakázať vstup. Navrhovateľka na výzvu nereagovala. Dal do pozornosti, že v
konaní č. 53P/293/2025 sa navrhovateľka najprv domáhala vydania neodkladného opatrenia zverenia
spoločných detí do svojej starostlivosti a navrhla styk Žalovaného s deťmi v párnom týždni v sobotu
od 9:00 hod do 19:00 hod a v nedeľu od 9:00 hod. do 19:00 hod. Aj týmto návrhom potvrdila, že deti

nie sú v žiadnom ohrození života, zdravia, alebo zdravého vývinu zo strany otca, nakoľko súhlasila s
ich stykom s otcom bez prítomnosti tretej osoby. Odporca nesúhlasil s takto obmedzeným stykom so
svojimi deťmi a keďže deti nevidel od 25.11.2025 (navrhovateľka mu v tom bezdôvodne aktívne bránila,
dokonca aj len v telefonátoch), tak bol donútený dňa 12.01.2026 (doplnenie dňa 16.01.2026) podať aj
sám návrh na nariadenie neodkladného opatrenia. Návrh odporcu bol vedený pod sp. zn. 53P/4/2026,

toto konanie však súd spojil s konaním o návrhu matky a aktuálne je vo veci vedené konanie pod sp.
zn. 53P/293/2025. V tejto veci súd nariadil už vyššie uvedené neodkladné opatrenie uznesenie sp.
zn. 53P/293/2025-90 zo dňa 19.01.2026, ktoré umožňuje žalovanému styk s deťmi aj s prespaním.
Samotný súd skonštatoval, že navrhovateľka styk odporcu s deťmi žiadnym spôsobom neumožňuje, čím
zasahuje do oprávnených záujmov maloletých detí a znemožňuje vytváranie podmienok na vytváranie

a rozvoj vzťahových väzieb s oboma rodičmi. Súd v konaní o úpravu rodičovských práv nemal za
preukázané žiadne také správanie zo strany otca, ktoré by priamo ohrozovalo maloleté deti, a ktoré
by odôvodňovalo vylúčenie otca zo styku s maloletými deťmi alebo z jeho obmedzenia v rozsahu, v
akom to požadovala matka. Priame ohrozenie maloletých detí zo strany otca nevyplynulo ani zo správy
kolízneho opatrovníka ani z vyjadrenia vyšetrovateľa. Podľa súdu v poručenskom konaní maloleté deti

majú právo na pravidelný a nerušený kontakt s ich otcom, pričom matka sama v návrhu nenavrhla úplné
vylúčenie kontaktu otca s maloletými deťmi, avšak ňou navrhovaný styk je nedostatočný pre zachovanie
riadneho vzťahu otca s maloletými deťmi. Napriek tomu, že súd nariadil neodkladné opatrenie a určil styk
odporcu s deťmi, navrhovateľka toto rozhodnutie súdu ignorovala a zamedzila opakovane styk. Odporcatak bol nútený dňa 03.02.2026 podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia, konanie je vedené pred
Okresným súdom Pezinok č. k. 54Em/2/2026. Uviedol, že neprimeraný tlak navrhovateľka vyvíja na
odporcu aj cez ňou iniciované trestné konanie, v ktorom krivo žalovaného obvinila z rôznych udalostí

a skutkov. Odporca sa riadne na predvolanie vyšetrovateľky dostavil dňa 29.12.2025 na výsluch, kde
podal ku všetkým okolnostiam vysvetlenie a poprel tvrdenia zo strany navrhovateľky. Podľa neho musí
platiť aj prezumpcia neviny. Motív podľa neho šikanózneho konania žalobkyne opísaného vyššie označil
za zištný. Vyjadril názor, že tlakom na odporcu chce získať výhodu ohľadom vyporiadania majetku,
chce bezdôvodne izolovať deti od otca, dokonca aj vymysleným údajným fyzickým útokom otca na

maloletého a hlavne chce získať aj neprimerané výživné a to aj nesúhlasom so striedavou osobnou
starostlivosťou o deti, o ktorú má otec záujem a ktorá je jednoznačne v prospech maloletých detí. Podľa
neho za týmto účelom odporcu očierňuje, neprávom obviňuje z týrania, užívania drog a liekov, útočí
na jeho zdravotný stav. Je podľa neho zaujímavé, že v konaní o úpravu výkonu rodičovských práv a
povinnostínavrhovateľkasúhlasilasostykomdetísodporcombezprítomnostitretejosoby,ževtrestnom
oznámení, ktoré podala do zápisnice dňa 26.11.2025, poprela, že by ju odporca niekedy fyzicky napadol

alebo že by sa jej niekedy vyhrážal fyzickým ublížením, avšak dôvodom na nariadenie neodkladného
opatrenia má byť údajné fyzické a psychické násilie odporcu voči deťom a voči navrhovateľke, pričom
preukazovať ho má SMS komunikácia medzi nimi, pričom ňou predložené dôkazy vo forme správ sú
jednak podľa neho vytrhnuté z kontextu a ale ani v žiadnom prípade nepreukazujú nevhodné správanie
sa odporcu k navrhovateľke a deťom a už vôbec nie sú žiadnym priznaním odporcu k údajnému týraniu,

ako to prezentuje navrhovateľka. Uviedol, že všetky skutočnosti a okolnosti sú predmetom prešetrovania
OČTK a takisto tieto sú riešené aj v spomínanom konaní vo veci úpravy výkonu rodičovských práv
a povinností k maloletým deťom (č. k. 53P/293/2025 pred OS Pezinok). Myslí si, že navrhovateľka
si toto konanie o nariadenie neodkladného opatrenia pomýlila s vyššie uvedenými konaniami, kde sa
majú uvádzané skutočnosti preukazovať. Odkopírovala iba tie isté dôvody, ktoré uvádza v týchto iných

konaniach. Zareagoval na údajné fyzické násilie odporcu voči mal. H., ktoré sa podľa neho nestalo,
maloletý nemal žiadne modriny z fyzického násilia otca, ale mal len na chvíľu červený otlačený fľak z
rohu postieľky, o ktorý sa oprel/udrel. Uvedené vedia potvrdiť aj deti D. a U.. Mal za to, že predložené
správy nepreukazujú správanie takej intenzity, ktorá by sa vymykalo z bežného rámca komunikácie a
ktorá by mohla spôsobiť reálnu obavu navrhovateľky o svoje zdravie, alebo zdravie detí. Komunikácia

bola často ovplyvnená aj emóciami najmä v dôsledku toho, že navrhovateľka opakovane odišla z domu
aj s deťmi, bez toho, že by dala vedieť kde sa nachádzajú a bez toho, aby umožnila styk otca s deťmi.
Odporca svoje deti miluje a chce s nimi tráviť čo najviac času. Aktuálne naplno využíva nariadené
neodkladné opatrenie a realizuje styk s deťmi naplno (trávi s deťmi čas a deti sú šťastné), samozrejme
ak mu to navrhovateľka umožní a bezdôvodne neznemožní, tak ako to už viac krát urobila. Odporca

sa vždy vedel a vie o deti postarať, potvrdila to vo svojom čestnom prehlásení aj O.. A. O., jeho
bývalá manželka, ktorá uviedla, že obšírna striedavá starostlivosť funguje a zo strany odporcu je o detí
perfektne postarané. Odporca zopakoval, že v dome žije aj s deťmi z predošlého vzťahu (manželstva),
ide o U. Ď. nar. XX.XX.XXXX a D. Ď. nar. XX.XX.XXXX, preto zákaz vstupu by znamenal aj vzatie
strechy nad hlavou týmto deťom. Mal za to, že naopak navrhovateľka sa nevhodne správala k mal.

U. a D., čo na podnet odporcu preverujú OČTK. Opakovane navrhovateľka aj prostredníctvom správ
priamo atakovala tieto deti, vyjadrila sa, že cit. „Mimochodom som ti uvádzala, ešte keď sme spolu
žili, že nesúhlasím aby naše a tvoje deti vyrastali spolu z dôvodu že nesúhlasím z ich výchovou a
tiež nesúhlasím aby bývali aj v mojom dome. Ty to absolútne nerešpektuješ !!!! Aj toto bol jeden z
dôvodov môjho odchodu“. Cit.: „A zariaď si to tak aby nevyrastali s U. a D. keď ti na deťom tak veľmi

záleží tak sa im venuj. Ak sa nevieš dohodnúť s tvojou ex na parnom alebo neplatnom víkende ja sa
viem prispôsobiť. Opakujem nesúhlasím aby spolu vyrastali. Buď taký láskavý a akceptuj to“. Zo slov
navrhovateľkymalzazrejmé,žedetiodporcuneznáša,žiarliajejneprispôsobivosťbolataktieždôvodom
krachu vzťahu a dôvodom odchodu zo spoločnej domácnosti. U. a D. sa na svojich súrodencov pýtajú
a majú ich radi. Navrhovateľka však neberie ohľad na deti a nemala by problém ich vysťahovať aj z

domu a to dokonca neodkladným opatrením. Vôbec jej nezáleží na tom, aby všetky deti trávili čas aj
spolu. Matka sa už dávno rozhodla vymazať otca zo života detí a deti si berie ako rukojemníkov v
sporoch s otcom, čo považoval za smutné a v rozpore so záujmami maloletých detí. Návrh navrhovateľky
označil za nedôvodný, nie je podľa neho namieste zakázať mu vstup do vlastného domu, kde býva so
4 deťmi (podľa styku). Mal za to, že navrhovateľka vo svojom novom bývaní v A. nie je nijako ohrozená.

Ich spoločné deti takisto užívajú dom spolu s odporcom, a tak požiadavka navrhovateľky podľa neho
postráda akúkoľvek logiku. Zákaz kontaktovať navrhovateľku akoukoľvek formou mal za nedôvodný a
nelogický a to preto, lebo spolu musia komunikovať ohľadom maloletých detí a realizácie styku s nimi
podľa neodkladného opatrenia. Dokonca neodkladné opatrenie priamo počíta s komunikáciou, nakoľkoprikazuje navrhovateľke informovať o zdravotnom stave detí. Všetky staré správy, ktoré navrhovateľka
predložila súdu, podľa neho jednak nepreukazovali nejaké obťažovanie nad rámec bežnej komunikácie
a okrem toho v súčasnej dobe už dávno medzi nimi prebieha komunikácia, už iba ohľadom detí, ktorá

je nevyhnutná. Tak, ako skonštatoval súd prvej inštancie, nemal za preukázané, že by v súčasnosti
odporca kontaktoval navrhovateľku nevhodne, alebo že by sa k nej snažil nevhodným či násilným
spôsobom priblížiť. Nič také sa nedeje, navrhovateľka také niečo ani nepreukazovala a tak nie je podľa
nehožiadendôvodnanariadenienavrhovateľkounavrhovanéhoneodkladnéhoopatrenia.Aktuálneteda
komunikujú len ohľadom detí a osobné stretnutie prebieha len pri odovzdávaní detí na styk s odporcom.

Bohužiaľ navrhovateľka je práve tá, ktorá napríklad dňa 8.2.2026 pri odovzdávaní detí vyrobila spolu
so svojou matkou incident. Celé to pramení z jej frustrácie, že sa jej zatiaľ nepodarilo oklamať súdy,
že Okresný súd Pezinok v záujme maloletých detí stanovil styk odporcu s nimi aj s prespaním, čo
navrhovateľka nesie ťažko. Pri incidente vďaka správaniu navrhovateľky a jej matky došlo k zbytočnému
stresu detí, vyhrážala sa odporcovi a dokonca ho naháňala okolo auta. Verbálne vulgárne zaútočila aj na
11 ročnú dcéru odporcu D., ktorá bola z toho rozrušená a otrasená. Odporca podal oznámenie o tomto

incidente na Okresnom riaditeľstve PZ dňa 09.02.2026. Ako dôkazy k vyjadreniu doložil Rozhodnutie o
deťoch z predošlého vzťahu, Uznesenie sp. zn. 53P/293/2025-90 zo dňa 19.01.2026, Nájomnú zmluvu
navrhovateľky na Ž. X. Č.. X, XXX XX N. - A., Výzvu na vyporiadanie podielového spoluvlastníctva,
Zápisnicu o výsluchu zo dňa 29.12.2025, Čestné vyhlásenie O.. O., Správy navrhovateľky, Oznámenie o
incidente zo dňa 09.02.2026. Vzhľadom k vyššie uvedenému navrhol odvolaciemu súdu, aby nevyhovel

odvolaniu navrhovateľky a aby rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil. V prípade
úspechu si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania.

19. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (ust. § 34 CSP) preskúmal vec podľa § 379 a § 380 ods.
1 CSP a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľky nie je dôvodné.

20. Účelom nariadenia neodkladného opatrenia je bezodkladná úprava pomerov strán, ktoré sú
narušené resp. riešenie obavy, že exekúcia bude ohrozená, o čo však v danej veci nejde. Za podmienku
pre nariadenie neodkladného opatrenia je potrebné považovať osvedčenie zo strany navrhovateľa
neodkladného opatrenia, že bez bezodkladnej úpravy právnych pomerov by bolo právo strany sporu,

ktorápodávanávrhnanariadenieneodkladnéhoopatreniaohrozené,resp.bymuvzniklaujma,prípadne
už vzniknutá ujma sa zväčšovala, a to nenapraviteľne, a navrhované neodkladné opatrenie je jediným
logickým riešením na úpravu týchto ohrozených pomerov subjektov konania o tomto návrhu. Pri
nariadení neodkladného opatrenia súd vychádza z naliehavosti a nutnej potreby bezodkladnej úpravy
pomerov, ktorá je osvedčená iba vtedy, ak sa preukáže existencia takých konkrétnych úkonov strany

sporu, voči ktorej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia smeruje, v dôsledku ktorých sa strana,
ktoránávrhnanariadenieneodkladnéhoopatreniapodáva,môžedôvodneobávaťnenapraviteľnejalebo
len ťažko napraviteľnej ujmy na jej strane. Zmyslom neodkladného opatrenia je poskytnúť ochranu
oprávnenej strane sporu a zabrániť zhoršovaniu jej postavenia, a to napriek tomu, že súd nemá
náležite zistený skutkový stav, keď splnenie predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia

nemožno vyvodiť len zo samotných tvrdení navrhovateľa, ale je ho potrebné aspoň osvedčiť, a to
aspoň do tej miery, že je potrebné nadobudnúť dôvodné presvedčenie o ich pravdivosti, keď pri
nariaďovaní neodkladného opatrenia prevláda záujem na rýchlosti rozhodnutia pred požiadavkou
úplnosti skutkových zistení. Neodkladným opatrením poskytuje súd právnu ochranu buď dočasne, alebo
ako v danom prípade požaduje navrhovateľka vychádzajúc z petitu návrhu na nariadenie neodkladného

opatreniatrvalo,nahrádzajúckonanievovecisamejbezpotrebyvykonania dokazovaniapožadovaného
v riadnom meritórnom konaní, čo je dôvodné len za osvedčenia naliehavosti situácie a vysokej
intenzity osvedčenia potreby okamžitého zásahu súdu spôsobom a v rozsahu determinovanom petitom
neodkladného opatrenia. Súd o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhoduje spravidla bez
výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania na základe skutočností osvedčených z

predložených listín, čo súvisí so zjednodušeným a skráteným procesom rozhodovania o návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia v zákonom vymedzenej lehote. Riadne dokazovanie podľa ust. §
185 a nasl. CSP sa nevykonáva a súd môže neodkladné opatrenie nariadiť len v tom prípade, ak sú
splnené základné podmienky podľa ust. § 325 ods. 1 CSP. Pri rozhodovaní o nariadení neodkladného
opatrenia je viazaný návrhom strany, pričom je nutné starostlivo zvážiť najmä rozsah navrhovaných

obmedzení, prihliadať nielen na ochranu oprávnených záujmov toho, kto o nariadenie neodkladného
opatrenia žiada, ale na druhej strane tiež prihliadnuť na ochranu toho, proti komu má navrhované
neodkladné opatrenie smerovať, prípadne aj ochranu tretích subjektov, ak sa ich práv má neodkladnéopatrenie tiež týkať. Pokiaľ je neodkladné opatrenie spojené so zásahom do základných ľudských práv
a slobôd garantovaných Ústavou SR, je možné tieto práva obmedziť iba v nevyhnutnej miere.

21. Právnym úvahám súdu prvej inštancie, na základe ktorých vzhliadol nedôvodnosť nariadenia
navrhovaného neodkladného opatrenia, nemožno vytknúť nelogickosť, nepreskúmateľnosť a
neudržateľnosť a odvolací súd sa so závermi súdu prvej inštancie stotožňuje a poukazuje na ne (§ 387
ods. 2 CSP. Pre nariadenie neodkladného opatrenia sa vyžaduje hodnoverné a dostatočné opísanie
rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich nevyhnutnosť potreby neodkladnej úpravy pomerov medzi

stranami.Sozreteľomnapodstatu,účelazmyselinštitútuneodkladnéhoopatrenianiejeprerozhodnutie
o návrhu na jeho nariadenie potrebné vykonávať dokazovanie, ale splnenie predpokladov pre nariadenie
neodkladného opatrenia nemožno vyvodiť len zo samotných tvrdení navrhovateľa. Je potrebné tieto
tvrdeniaaspoňspoľahlivoosvedčiťatoaspoňdotejmiery,žemožnodôvodnenadobudnúťpresvedčenie
o ich pravdivosti a hodnovernosti, keďže pri nariaďovaní neodkladného opatrenia prevláda záujem na
rýchlosti rozhodnutia nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení. Pre aplikáciu inštitútu neodkladného

opatrenia sa vyžaduje naliehavosť potreby predbežnej úpravy, ktorá musí byť osvedčená. Výnimočnosť
tohto procesného inštitútu spočíva v tom, že dôvodnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
je daná vtedy, keď sa niečo deje, t. j. za osvedčenia konkrétneho správania sa odporcu navrhovateľom
nesúcim dôkazné bremeno v rozsahu osvedčenia, že odporca realizuje také konkrétne správanie/
konanie, ktorým dochádza k ujme na právach navrhovateľa. Uvedený inštitút teda plní zabezpečovaciu

a preventívnu funkciu. Jeho zmyslom je rýchlo a pružne riešiť situáciu, ktorá si vyžaduje okamžitý
zásah súdu v jej priebehu, odôvodnený spomenutou nevyhnutnou potrebou okamžitej úpravy pomerov
strán sporu hoci bez dokazovania. Pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
súd musí skúmať naplnenie zákonných formálnych a vecných predpokladov pre jeho nariadenie, keď
úspech navrhovateľa neodkladného opatrenia si okrem toho vyžaduje osvedčenie takých skutočností,

aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe úpravy pomerov. Aj v prípade, ak sú splnené formálne a
vecné predpoklady vyžadované zákonom pre nariadenie neodkladného opatrenia, súd musí zvažovať,
či v prípade jeho nariadenia nedôjde k nevyváženému zásahu do vzťahov strán sporu alebo tretích
osôb, a teda posúdiť primeranosť zásahu, ktorý nariadenie neodkladného opatrenia predstavuje.
Ide o tzv. zásadu proporcionality pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

O potrebe neodkladnej úpravy teda nesmú byť vážnejšie pochybnosti. Procesnú zodpovednosť za
výsledok konania ( dôkazné bremeno ) v tomto smere má navrhovateľ neodkladného opatrenia.
Miera osvedčenia všetkých zákonných predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia sa riadi
naliehavosťou situácie, teda konkrétnou situáciou, naliehavosťou tej - ktorej veci, ktorá je daná vtedy,
ak aj pri prípadnom osvedčení ohrozenia nároku žalobcu tu existuje potreba bezodkladne upraviť

pomery medzi stranami sporu. Pojem „potreba bezodkladne upraviť pomery medzi stranami sporu“
treba vykladať tak, že bez tejto úpravy vzťahov súdom by strane sporu hrozila ťažko napraviteľná
ujma. Zmyslom neodkladného opatrenia je poskytnúť dočasnú, alebo v tomto prípade trvalú ochranu
oprávnenému účastníkovi a zabrániť zhoršovaniu jeho postavenia, a to napriek tomu, že súd nemá
náležite zistený skutkový stav. Musí sa prihliadať na ochranu oprávnených záujmov toho, kto o

nariadenie neodkladného opatrenia žiada. Na druhej strane sa tiež musí prihliadnuť na toho, proti komu
má navrhované neodkladné opatrenie smerovať, aj keď táto ochrana nemôže dosiahnuť takú intenzitu,
aby prakticky znemožnila nariadenie neodkladného opatrenia. Musia sa mať na zreteli aj oprávnené
záujmy tretích osôb, obzvlášť maloletých.

22. Neodkladné opatrenie je výnimočným opatrením a mimoriadnym prostriedkom súdnej ochrany
smerujúcim k úprave pomerov, k ovplyvneniu správania strán a k ochrane subjektu pred takým konaním,
ktoré bezprostredne hrozí alebo trvá a má za následok hrozbu alebo vznik ujmy (materiálnej alebo
nemateriálnej) u navrhovateľa neodkladného opatrenia. Ide o výnimočný prostriedok, keďže sa zásadne
nevykonáva dokazovanie, je porušená zásada rovnosti strán konania, strany nemusia byť vypočuté

a uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia je vykonateľné i bez ohľadu na jeho právoplatnosť.
V konaní o nariadenie neodkladného opatrenia preto spočíva povinnosť tvrdenia, dôkazná povinnosť
a dôkazné bremeno výlučne na tom, kto neodkladné opatrenie navrhuje, s tým, že smeruje len k
osvedčeniu tých procesných a hmotnoprávnych skutočností, ktorých pravdepodobnosť môže vyústiť do
záveru o legálnosti, potrebe, naliehavosti a primeranosti nariadenia neodkladného opatrenia. Súd však

nemôže nariadiť neodkladné opatrenie len na základe tvrdení jeho navrhovateľa bez osvedčenia aspoň
základných skutočností umožňujúcich prijať záver o pravdepodobnosti nebezpečenstva bezprostredne
hroziacej ujmy, keď neodkladné opatrenie musí byť proporcionálne prípustné. Úlohou konajúceho súdu
je vyhodnotiť, či navrhovateľ osvedčil alebo neosvedčil potrebu neodkladnej úpravy pomerov medzistranami sporu a existenciu nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy, t. j. či osvedčil naliehavosť
situácie alebo obavu z ohrozenia výkonu budúceho rozhodnutia, keď nie je postačujúca iba jeho
subjektívna obava zo zhoršenia jeho právneho alebo faktického postavenia, ale pre účely úspechu v

konaní o nariadenie neodkladného opatrenia je nevyhnutné osvedčenie, že táto obava reálne hrozí v
čase podania návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Hrozba ujmy nemôže byť len hypotetická
a práve navrhované neodkladné opatrenie musí byť logickým právnym prostriedkom slúžiacim na jej
zabránenie, ktorú osvedčenosť musí uniesť navrhovateľ neodkladného opatria.

23. V danom prípade odvolací súd v zhode s právnym záverom súdu prvej inštancie má za to,
že navrhovateľka neodkladného opatrenia neosvedčila potrebu nariadenia neodkladného opatrenia
vymedzeného ňou zvoleným petitom. Odvolací súd rovnako ako súd prvej inštancie nevzhliadol
osvedčenie reálnej hrozby ujmy navrhovateľke v dôsledku aktuálneho reálneho správania sa odporcu,
keď navrhované neodkladné opatrenie odvolací súd posúdil ako nedôvodné aj so zreteľom na
vyššie spomínanú zásadu proporcionality úpravy právnych a faktických pomerov účastníkov konania

o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a tretích osôb, ktorými sú maloleté deti odporcu
pochádzajúce z pôvodného manželstva a maloleté deti účastníkov konania o návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia. Aktuálne okamžitý súdny zásah do daných právnych vzťahov nie je naliehavý
a teda ani potrebný. Rozsah navrhovateľkou odporcovi navrhovaných obmedzení spočívajúcich v
jeho obmedzení práva slobody pobytu v dome v jeho podielovom spoluvlastníctve, za situácie,

že má súdnymi rozhodnutiami upravenú širokú striedavú starostlivosť k maloletým deťom D. a U.
pochádzajúcim zo zaniknutého manželstva, a zároveň má právoplatným a vykonateľným súdnym
rozhodnutím upravený rozsiahly styk cez deň i v noci s maloletými deťmi účastníkov preskúmavaného
konania, t. j. za situácie, keď má legitímne rodičovské práva i povinnosti a nedošlo k osvedčeniu,
že by tieto mohol napĺňať inde, nie je primeraný a proporcionálny k rozsahu výhody požadovanej

navrhovateľkou spočívajúcej v navrhovanej súdnej ochrane. Odvolací súd rozumie navrhovateľke,
že má pred odporcom obavu odôvodňujúcu jej potrebu nezdieľať s ním spoločnú domácnosť a
bývanie v jednej nehnuteľnosti, t. j. k osvedčeniu narušenia jej integrity došlo, uvedená osvedčená
skutočnosť však nemôže byť dôvodom obmedzenia rodinných vzťahov odporcu s jeho štyrmi maloletými
deťmi upravených súdnymi rozhodnutiami a navrhované neodkladné opatrenie tak nie je logickým

právnym riešením právnej situácie navrhovateľky. Bez prejudikovania prípadného sporu, za prípadného
preukázania neoprávneného konania odporcu vo vzťahu k nej inými právnymi inštitútmi a prostriedkami
než navrhovaným neodkladným opatrením bude teoreticky možné domáhať sa navrhovateľkou proti
odporcovi náhrady škody spočívajúcej v zaplatenom nájomnom za užívanie cudzej nehnuteľnosti za
preukázania tohto prípadného nároku. Odvolací súd sa stotožnil s odvolacou námietkou odporcu, že

navrhovanýmneodkladnýmopatrenímbymoholbyťvneprípustnejmiereohrozenývýkonprávaodporcu
narodinnýživotanajmäobmedzenérodinnéprávamaloletýchdetí.Odvolacísúdprihliadolkosvedčenej
skutočnosti, že navrhovateľka sama navrhla v rámci konania o úpravu práv a povinností odporcu k
ich maloletým deťom jeho styk s deťmi v rozsahu trvajúcom viac hodín v doobednom i poobednom
čase, keď výkon tohto práva styku v inom priestore než v dome, do ktorého navrhovateľka žiada

odporcovi zákaz vstupu, osvedčený nebol. Rovnaké závery potom platia aj pokiaľ ide o zamietnutie
návrhunavrhovateľkyvrozsahutýkajúcomsazákazupribližovaniasaodporcuknejazákazuakejkoľvek
jeho komunikácie s ňou, ktoré navrhovateľkou navrhované obmedzenie pre odporcu pri širokej súdnej
úprave jeho rodičovských práv a povinností k najmä maloletým deťom účastníkov konania v útlom veku
nie je prakticky možné a nebolo by v záujme zdarného vývoja týchto maloletých detí. Navrhovateľkou

tvrdené skutočnosti odvolací súd nevyhodnotil a neposúdil za osvedčené v takej intenzite, že by
vyžadovali okamžitú súdnu ochranu v práve navrhovanom rozsahu, a to časovo neobmedzenú.
Odvolanie navrhovateľky neuvádza, ktoré zákonné podmienky pre vyhovenie návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia súd prvej inštancie neposúdil v danej veci správne, keď odvolanie je obsahovo
skôr všeobecnou spoločenskou obhajobou obetí psychického, prípadne fyzického násilia, s ktorou sa

odvolací súd stotožňuje, avšak s tým, že táto obhajoba a argumentácia nenahrádza osvedčenie splnenia
zákonných náležitostí konkrétneho zvoleného právneho prostriedku na riešenie právneho postavenia
navrhovateľky v danej veci tak, aby táto súdna ochrana neznemožňovala plnenie rodičovských práv a
povinností odporcu a zdarný vývoj maloletých detí, najmä ktorý je prioritný. Dôvodnosť navrhovaného
neodkladného oparenia v zmysle jeho petitu nebola podľa odvolacieho súdu osvedčená vzhľadom

na neosvedčenie hrozby nenapraviteľnej ujmy navrhovateľke v intenzite vyžadujúcej si okamžitú súdu
ochranu v navrhovanom rozsahu, keď odvolací súd je povinný dbať na dodržanie zákonných mantinelov
konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v danom prípade dokonca subsumujúceho
konanie vo veci samej.24. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne
správne podľa ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

25. O nároku na náhradu trov tohto odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle zásady
úspešnosti v konaní podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 378 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní plne
úspešnému odporcovi priznal nárok na ich náhradu v rozsahu 100 %.

26. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolaciemu súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).