Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 27. február 2026

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 7Co/17/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1725203311
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Nina Dubovská
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2026:1725203311.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Niny Dubovskej a členiek
senátu Mgr. Adely Unčovskej a JUDr. Mariany Harvancovej, právnej veci navrhovateľky: A. A. B., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXXX/XX, D. E., právne zast. F. G. H., advokát so sídlom Wolkrova 41,
Bratislava, IČO: 43 317 511, proti odporkyni: C. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXXX/XX, D. E.,
právne zast. Šmátrala & Partners, s. r. o., so sídlom Martinčekova 17, Bratislava, IČO: 51 816 300,

o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie odporkyne proti uzneseniu Okresného
súdu Pezinok zo dňa 12.11.2025, č. k. 36C/60/2025-28, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd z r u š u j e napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie a konanie o návrhu navrhovateľky
na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 13.10.2025 z a s t a v u j e.

II. Odporkyňa m á proti navrhovateľke n á r o k na náhradu trov konania o nariadenie neodkladného

opatrenia v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie, ktorým odporkyni uložil,
aby sa nepribližovala k návštevám navrhovateľky, ktoré majú oprávnený prístup k bytu č. 17-C,
nachádzajúcom sa na 2. poschodí 3-bytového radového rodinného domu v okrese Senec, obec
Dunajská Lužná, katastrálne územie F., so súp. číslom XXXX na parcele č. 183/119, parc. reg. „C“, list

vlastníctva č. XXXX (ďalej len „byt“) na základe súhlasu navrhovateľky, na vzdialenosť menšiu ako 5
metrov, s výnimkou súdnych konaní, správnych konaní, resp. vyšetrovacích úkonov (výrok I.) a priznal
navrhovateľke voči odporkyni náhradu trov súdneho konania v plnom rozsahu, o ktorej výške bude
rozhodnuté osobitným uznesením a ktorú je odporkyňa povinná zaplatiť navrhovateľke vo výške určenej
v uznesení o určení výšky náhrady trov súdneho konania, a to do troch dní od právoplatnosti uznesenia
o určení výšky náhrady trov súdneho konania (výrok II.).

2. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právne odôvodnil ust. § 325 ods. 1, § 325 ods. 2 písm. d) zákona
č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) a vecne tým, že neodkladné opatrenie
možno nariadiť len ak existujú zákonné dôvody (potreba bezodkladne upraviť pomery a existencia
dôvodnosti a trvania nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a ktorý nárok je ohrozený). Skonštatoval,
že účel neodkladného opatrenia nie je možné dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (§ 324 ods. 3 CSP),

keďže predmetom konania nie je pohľadávka navrhovateľky voči odporkyni, ale zdržanie sa približovania
k osobám a že navrhovateľka sa domáhala vydania neodkladného opatrenia spočívajúceho v zdržania
sa približovania k osobám ubytovaným v byte navrhovateľky, teda aby odporkyňa nerealizovala svoju
slobodu pohybu (čl. 23 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ďalej len „Ústava“) a právo
na slobodu prejavu (čl. 26 ods. 1 Ústavy) v plnom rozsahu, keďže sa dostáva do
interakciísosobamioprávnenýmidočasnebývaťunavrhovateľky.Zpísomnýchvýpovediazvytlačených

printscreen-ov mal za osvedčené, že odporkyňa verbálne bráni osobám oprávneným na užívanie bytu
navrhovateľky, vytvára konfliktné situácie, čím znemožňuje realizáciu práva navrhovateľky prenechaťsvoj byt do užívania tretím osobám, čo aj za odplatu (§ 123 Občianskeho zákonníka). Súd prvej inštancie
dospel k záveru, že nárok navrhovateľky vyplýva priamo zo zákona (§ 123 v spojení s § 126 ods. 1
Občianskeho zákonníka) v spojení s osvedčeným vlastníctvom jej bytu, pričom výlučne navrhovateľka

ako vlastníčka rozhoduje o užívaní bytu. Súd prvej inštancie mal za osvedčený nárok navrhovateľky
- ochranu vlastníckeho práva, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Pokiaľ ide o ohrozenie tvrdeného
nároku (ochrany vlastníckeho práva), a teda potreby dočasnej úpravy vzťahu, zo 17 videozáznamov a
z písomnej výpovede G. J. zo dňa 21.07.2025 a G. E. zo dňa 28.07.2025 mal súd prvej inštancie za
osvedčené nielen ohrozenie nároku neustálym kontaktovaním osôb ubytovaných v byte navrhovateľky,

prekračujúcim obvyklé medziľudské kontaktovanie, pričom bolo zrejmé, že účelom kontaktovania je,
aby tretie osoby nebývali v byte navrhovateľky a mal za preukázanú aj naliehavú potrebu bezodkladnej
úpravy pomerov vzhľadom na opakovanosť kontaktovania. Súd prvej inštancie mal aj za to, že nariadené
neodkladné opatrenie je primerané, keď ochranou vlastníckeho práva navrhovateľky pred konaním
odporkyne dôjde len k minimálnym zásahom do práv odporkyne, ktorá môže naďalej riadne užívať
svoj byt so spoločnými časťami a zariadeniami, s výnimkou potreby vyhnutia sa priblíženia k osobám

ubytovaným v byte navrhovateľky. Odporkyňa bude obmedzená len minimálne v slobode prejavu a
osoby ubytované v byte navrhovateľky budú zaradené do tej kategórie osôb, ktoré denne stretáva a
neoslovuje ich. K spôsobu užívania bytu navrhovateľkou (prenechanie bytu do užívania tretím osobám,
aj za odplatu) uviedol súd prvej inštancie, že ide o bežný spôsob ako nakladať s vecou, pričom samotná
skutočnosť, že ide o krátkodobý prenájom resp. poskytnutie ubytovania, nemá vplyv na právo vlastníka

bytu takto s vecou disponovať. Z uvedených dôvodov súd prvej inštancie návrhu navrhovateľky vyhovel
a o náhrade trov konania rozhodol v súlade s ust. § 255 ods. 1 CSP a plne úspešnej navrhovateľke
priznal ich náhradu.

3. Proti tomuto uzneseniu v celom rozsahu podala v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľka z dôvodov

podľa ust. § 365 ods. 1 písm. d), f), g) a h) CSP, nestotožnila sa s napadnutým uznesením súdu prvej
inštancie, nepovažovala ho za správne a za najzásadnejšie považovala to, že v rovnakej veci už bolo
právoplatne rozhodnuté uznesením Okresného súdu Pezinok č. k. 4C/48/2025-49 zo dňa 20.08.2025,
že skoro celé uznesenie je de facto všeobecné, sú v ňom uvedené všeobecné konštatovania zákonných
predpisov a iba účelové, ničím nepodložené nepravdivé tvrdenia navrhovateľky a nie je osvedčená

ani potreba neodkladnej dočasnej úpravy pomerov. Uviedla, že navrhovateľka podala Okresnému
súdu Pezinok dňa 18.08.2025 návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, v ktorom sa domáhala,
aby súd uložil odporkyni nepribližovať sa k nej a k jej návštevám, ktoré majú oprávnený prístup
k bytu na vzdialenosť menšiu ako 5 metrov, s výnimkou súdnych konaní, správnych konaní resp.
vyšetrovacích úkonov, ktorému súd prvej inštancie v časti vyhovel a vydal uznesenie, ktorým uložil

odporkyni nepribližovať sa k navrhovateľke na vzdialenosť menšiu ako 5 metrov s výnimkou súdnych
konaní, správnych konaní, resp. vyšetrovacích úkonov a v časti návrhu o zákaze priblíženia sa k
návštevám navrhovateľky, konajúci súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol, dôvodiac
(bod 27 uznesenia) absenciou aktívnej vecnej legitimácie navrhovateľky na podanie takéhoto návrhu
a jeho neurčitosti, teda aj budúcej nevykonateľnosti. Konajúci súd v konaní sp. zn. 4C/48/2025 tak

definitívne rozhodol o rovnakom návrhu, pričom ide o vecné, meritórne rozhodnutie, ktorú skutočnosť
navrhovateľka vo svojom návrhu zo dňa 13.10.2025 súdu prvej inštancie zámerne zamlčala a opätovne
sa domáhala zákazu priblíženia odporkyne sa k jej návštevám, pričom opisuje rovnaké skutkové
okolnosti, používa identické dôkazy a tvrdí rovnaké udalosti. Nič z uvedeného nenasvedčuje zmenu
skutkového stavu a ide podľa odporkyne iba o pokus navrhovateľky obísť pôvodné zamietnutie návrhu a

zneužiť inštitút neodkladného opatrenia. Nakoľko ide o totožný návrh, založený na totožnom skutkovom
základe, konanie je neprípustné pre prekážku rei iudicatae a súd nemal návrh vôbec vecne prejednávať.
Odhliadnuc od uvedeného sa odporkyňa vyjadrila k jednotlivým tvrdeniam navrhovateľky v jej návrhu
a popísaným incidentom. Namietala aj to, že súd prvej inštancie nepostupoval správne, keď nezaviazal
navrhovateľku na podanie žaloby vo veci samej v lehote 30 dní a preukázania jej nepodložených tvrdení,

a poukázala na to, že napadnuté uznesenie je nevykonateľné, nakoľko byt navrhovateľky sa nachádza
nad jej bytom a vzdialenosť medzi ňou a bližšie neidentifikovateľnými osobami („návštevami“) je často
menej ako 3 metre, že prístupový chodník do domu (spoločný pozemok) je široký iba 1,2 m a spoločná
chodba je široká max. 1 m, v ktorých priestoroch sa môže s cudzími osobami („návštevami“) kedykoľvek
stretnúť a dopustiť sa marenia výkonu úradného rozhodnutia, nakoľko vzdialenosť bude menšia ako

5 metrov. Dôvod nevykonateľnosti uznesenia je podľa odporkyne aj to, že nemá ako identifikovať
osoby, ktoré sú „návštevami“ navrhovateľky a majú „oprávnený prístup“ k jej bytu. Odporkyňa vzhľadom
na skutočnosť, že ďalšie rozhodnutie je neprípustné pre prekážku rei iudicatae a že navrhovateľka
neosvedčila potrebu neodkladnej úpravy pomerov, navrhla, aby odvolací súd napadnuté uzneseniezmeniltak,ženávrhnanariadenieneodkladnéhoopatreniazamietnevplnomrozsahuapriznáodporkyni
voči navrhovateľke nárok na náhradu trov prvoinštančného aj odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

4. Navrhovateľka podaním zo dňa 16.01.2026 oznámila súdu prvej inštancie porušenie neodkladným
opatrením uloženého zákazu priblíženia odporkyňou, ku ktorého sa odporkyňa vyjadrila podaním zo dňa
10.02.2026 a poukázala na uznesenie Krajského súdu v Bratislava sp. zn. 10Co/100/2025 zo
dňa 28.11.2025, ktorým bolo zmenené uznesenie súdu prvej inštancie a zamietnutý návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia aj v časti zákazu priblíženia sa odporkyni k navrhovateľke.

5. Navrhovateľka vo vyjadreniach zo dňa 10.02.2026 preložila písomné výpovede svedka E. K., ktorý
opisuje incident zo dňa 13.01.2026, kedy došlo k porušeniu nariadeného neodkladného opatrenia.

6. Odporkyňa podaním zo dňa 22.02.2026 predložila upovedomenie OOPZ Miloslav zo dňa 12.02.2026
o odmietnutí trestného oznámenia z 07/2024 a vyjadrila sa k písomnej výpovedi svedka E. K..

7. Odvolací súd preskúmal uznesenie súdu prvej inštancie v medziach dôvodov podaného odvolania
podľa ust. § 380 CSP, prihliadajúc aj na ust. § 380 ods. 2 CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania
podľa ust. § 385 CSP a podľa ust. § 378 ods. 1 v spojení s ust. § 329 CSP a dospel k záveru, že
odvolaním napadnuté uznesenie je nevyhnutné zrušiť a konanie o zastaviť.

8. Podľa ust. § 161 ods. 1 a 2 CSP, (1) Ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania
prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné
podmienky“). (2) Ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie
zastaví.

9. Podľa ust. § 230 CSP, ak sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať a rozhodovať znova.

10. Podľa ust. § 329 ods. 3 CSP, ak po vydaní uznesenia, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia, dôjde k zmene skutkových okolností významných pre rozhodnutie, nezakladá

právoplatné rozhodnutie, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, prekážku
rozhodnutej veci.

11. Ust. § 230 CSP podľa ktorého, ak sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať a
rozhodovať znova, vyjadruje tzv. prekážku res iudicata alebo inak povedané prekážku veci rozsúdenej.

Existencia prekážky právoplatne rozhodnutej veci tvorí neodstrániteľnú vadu konania, na ktorú je súd
povinný prihliadať ex officio. Len čo súd zistí existenciu tejto prekážky, vedie to k zastaveniu konania vo
formeuznesenia.Uvedenéplatí,ajpokiaľsúdrozhodujeonávrhunanariadenieneodkladnéhoopatrenia
(viď. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „NS SR“) sp. zn. 4Cdo/267/2021 zo
dňa 27.04.2022).

12. O totožnú vec ide, ak prebieha medzi tými istými stranami sporu a ide o ten istý predmet konania.
Za tú istú vec treba v novom konaní považovať ten istý nárok, o ktorom sa už prv právoplatne rozhodlo,
ak sa opiera o ten istý právny dôvod vyplývajúci z totožného skutkového stavu. O prekážku rozsúdenej
veci nejde, ak chýba čo i len jeden z uvedených znakov (uznesenie NS SR sp. zn. 5Cdo/280/2010 zo

dňa 20.10.2011).

13.Právoplatnéuznesenie,ktorýmbolorozhodnutéoneodkladnomopatrenízakladáprocesnúprekážku
res iudicata pre nový návrh, ktorým by sa navrhovateľ z rovnakých dôvodov a za nezmenenej skutkovej
situácie domáhal nariadenia neodkladného opatrenia s totožným obsahom; súd konanie o takomto

návrhu zastaví v zmysle ust. § 161 ods. 2 CSP. Uvedené závery sa primerane vzťahujú aj na
právoplatné uznesenie o zamietnutí návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a ním založenú
prekážku res iudicata. Dodatočná zmena skutkových okolností významných pre rozhodnutie o návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia však vytvára na strane navrhovateľa priestor na podanie nového
návrhu (§ 329 ods. 3 CSP). Ak by samotný návrh vychádzal z takto zmenených skutkových okolností,

nebráni jeho prejednaniu prekážka právoplatne rozhodnutej veci a za splnenia zvyšných podmienok mu
môže súd vyhovieť a neodkladné opatrenie nariadiť. Prípustnosť opakovaného návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia teda možno zdôvodniť len zmenou skutkových okolností.14. Pre účely posúdenia, či nariadeniu neodkladného opatrenia na základe návrhu navrhovateľky
nebráni prekážka rozhodnutej veci v zmysle ust. § 230 CSP je rozhodujúci výsledok porovnania konania
vedeného pôvodne na Okresnom súde Pezinok sp. zn. 4C/48/2025 a tohto konania. Odvolací súd

dospelkzáveru,žedôvodneodporkyňavodvolanínamieta,ženariadeniupožadovanéhoneodkladného
opatrenia bráni v tomto prípade prekážka rozhodnutej veci, založená právoplatným rozhodnutím
Okresného súdu Pezinok zo dňa 20.08.2025 č. k. 4C/48/2025-49 medzi totožnými stranami sporu,
ktorým tam konajúci súd zamietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia smerujúci k uloženiu
zákazu priblíženia odporkyne k „návštevám navrhovateľky, majúcim oprávnený prístup do jej bytu na

vzdialenosť menšiu ako 5 metrov, s výnimkou súdnych konaní, správnych konaní, resp.
vyšetrovacích úkonov“, ktorý je aj predmetnom tohto konania. Konajúci súd zamietnutie návrhu v tejto
časti odôvodnil absenciou aktívnej vecnej legitimácie navrhovateľky na podanie takéhoto návrhu, jeho
neurčitosti a teda aj nevykonateľnosti (zákaz uložený odporkyni smeroval voči tretím neidentifikovaným
osobám, ktoré nie sú ani účastníkmi konania o nariadenie neodkladného opatrenia).

15. Odvolací súd tak dospel zhodne s odporkyňou k záveru, že v oboch konaniach je totožný
okruh účastníkov (strán), obsahom tak už právoplatne zamietnutého, ako aj tu požadovaného
a súdom prvej inštancie nariadeného neodkladného opatrenia je obsahovo rovnaká povinnosť (uloženia
povinnosti odporkyne nepribližovať sa k „návštevám navrhovateľky“, majúcim oprávnený prístup do bytu
navrhovateľky na vzdialenosť menšiu ako 5 metrov), pričom totožný je aj skutkový základ, významný

pre rozhodnutie, o ktorý navrhovateľka opiera splnenie predpokladov pre nariadenie neodkladného
opatrenia proti odporkyni. Pokiaľ za tohto stavu Okresný súd Pezinok svojim rozhodnutím zo dňa
20.08.2025, právoplatným dňa 11.09.2025, zamietol návrh navrhovateľky v časti uloženia povinnosti
odporkyni, aby sa nepribližovala k návštevám navrhovateľky, ktoré majú oprávnená prístup k jej bytu,
nie je už možné na základe totožného skutkového stavu o uložení takejto povinnosti rozhodnúť znova.

Na tom nič nemení ani skutočnosť, že v tomto konaní navrhovateľka doplnila do žalobného petitu
formuláciu „na základe súhlasu navrhovateľky“, čo ale nemá vplyv na vyvodenie totožnosti ukladanej
povinnosti, keď uvedené je už obsahom „majú oprávnený prístup k bytu navrhovateľky“. Navrhovateľka
oba návrhy na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnila rovnakými skutkovými okolnosťami,
významnými pre rozhodnutie. Pre úplnosť odvolací súd konštatuje, že jediným novým dôkazom (nie

skutkovým tvrdením) uvedeným v návrhu zo dňa 13.10.2025, ktorý je datovaný po vydaní uznesenia
v konaní sp. zn. 4C/48/2025 dňa 20.08.2025, je navrhovateľkou označená „správa whatsapp zo dňa
25.09.2025 – zahraničná návšteva“ (pričom z pripojeného printscreenu ako listinného dôkazu tento
dátum nevyplýva ani nie je zrejmý), ktorá skutočnosť však nie je ani významná pre rozhodnutie ani
spôsobilá zmeniť vyvodený záver o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie navrhovateľky v časti uloženia

povinnosti odporkyne nepribližovať sa k „návštevám navrhovateľky“, ktoré majú oprávnený prístup k jej
bytu. Uvedená skutočnosť tak nie je takou, ktorá by bola významná pre rozhodnutie o navrhovanom
neodkladnom opatrení. Odvolací súd tak vyvodil, že v oboch uvedených konaniach o návrhoch na
nariadenie neodkladného opatrenia sú totožné strany, neexistuje rozdiel v petitoch oboch návrhov a
taktiež relevantné (významné) skutkové okolnosti sú identické.

16. Na základe uvedeného potom odvolací súd dospel k záveru, že v danej veci neboli splnené
podmienky konania, keď prejednaniu veci a nariadeniu požadovaného neodkladného opatrenia bráni
prekážka rozhodnutej veci v zmysle ust. § 230 CSP, v dôsledku ktorej odvolaciemu súdu nezostalo iné,
než uznesenie súdu prvej inštancie podľa ust. § 389 ods. 1 písm. a) CSP zrušiť a podľa ust. § 161 ods.

1 a 2 CSP v spojení s ust. § 230 CSP konanie zastaviť.

17. Len pre úplnosť odvolací súd uvádza, že považoval za nadbytočné zaoberať sa vecnou stránkou
daného sporu, keď vzhľadom na chýbajúce podmienky konania bolo nevyhnutné konanie o návrhu
na nariadenie tohto neodkladného opatrenia zastaviť a z tohto dôvodu boli všetky ďalšie tvrdenia a

argumentácia oboch strán pokiaľ ide o splnenie predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia
bez právneho významu.

18. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 262
ods. 1 CSP v spojení s analogickým použitím (čl. 4 ods. 1 CSP) ust. § 256 ods. 1 CSP. Odvolací súd

uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a konanie zastavil. Navrhovateľka podaním návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia o uloženie povinnosti odporkyni nepribližovať sa k „návštevám navrhovateľky,
majúcim oprávnený prístup do bytu navrhovateľky na základe jej súhlasu“, napriek existencii prekážky
rozhodnutej veci, procesne zavinila, že konanie muselo byť zastavené. Za daného stavu bolo potom namieste náhradu trov tohto konania priznať podľa ust. § 256 ods. 1 CSP v celom rozsahu odporkyni;
o výške náhrady trov konania v zmysle ust. § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie v lehote
do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá

súdny úradník.

19. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods.
2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).