Rozhodnuté bolo na súde Mestský súd Bratislava II
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Otília Doláková
Forma rozhodnutia – Uznesenie
Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Mestský súd Bratislava II
Spisová značka: 2P/13/2026
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1226200553
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 03. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Otília Doláková
ECLI: ECLI:SK:MSBA2:2026:1226200553.2
Uznesenie
Mestský súd Bratislava II vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. G. T., U. XX.XX.XXXX (ďalej
len „maloletý"), trvalý pobyt a bydlisko od narodenia U. XXX/X, XXX XX R., zastúpený kolíznym
opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava,Vazovova 7/A, 816 16 Bratislava, dieťa
rodičov, matka: G.. N. T., A. T., U. XX.XX.XXXX, F. D. O. XX.XX.XXXX K. R. U.Á. XXX/X, XXX XX R.,
otec: neuvedený, domnelý otec: G. A. R., U. XX. XX. XXXX, D. D. H. A. na K. C. XX, H., Š.F. D. F.a,
o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia na určenie povinnosti domnelému otcovi platiť
výživné vo výške 400 eur mesačne, takto
r o z h o d o l :
I. Súd návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia, zamieta.
II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Navrhovateľka, matka maloletého, G.. N. T., U.Á. XX.XX.XXXX (ďalej len „matka“) sa návrhom
doručeným Mestskému súdu Bratislava II dňa XX.XX.XXXX, domáhala nariadenia neodkladného
opatrenia, ktorým by súd uložil domnelému otcovi G. A. R., U. XX.XX.XXXX, (ďalej len „domnelý
otec“) povinnosť prispievať na výživu maloletého výživným vo výške 400,- eur mesačne, a to až do
právoplatného skončenia konania vo veci samej. Tento návrh na nariadenie neodkladného opatrenia
matka doručila do konania vedeného na tunajšom súde po sp. zn. 2Pc/14/2025.
2. Súd uznesením sp. zn. 2Pc/14/2025 - 70 zo dňa 17.02.2026 vylúčil návrh matky na nariadenie
neodkladného opatrenia na samostatné konanie. Konanie o návrhu matky na nariadenie neodkladného
opatrenia je vedené na tunajšom súde pod sp. zn. 2P/13/2026.
3. Matka v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žiada (doslovné znenie petitu návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia):
„Súd nariaďuje neodkladné opatrenie, ktorým do právoplatného skončenia konania vo veci samej ukladá
povinnosť mužovi, ktorého otcovstvo má byt' určené, G. A. R., U.. XX.XX.XXXX, R. C. XX, H., A., platiť
výživné na maloleté dieťa A. G. T., U.. XX.XX.XXXX, vo výške 400 eur mesačne, splatných vždy do 15.
dňa v mesiaci vopred , prevodom na účet matky vedený v F. R. Č.. Ú. E. XXXX XXXX XXXX XXXX
počnúc dňom nadobudnutia vykonateľnosti tohto uznesenia.“
4. Matka v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia uviedla, že dňa XX.XX.XXXX podala návrh
na určenie otcovstva k maloletému. Od podania návrhu nebolo nariadené pojednávanie ani vykonané
dokazovanie. Vzhľadom na to, že o maloletého sa matka stará celodenne sama a domnelý otec na
jeho výživu nijako neprispieva, vznikla naliehavá potreba dočasnej úpravy pomerov. Matka poukazuje
na to, že jej finančná situácia je v súčasnosti kritická a ohrozuje základné potreby maloletého, čo
zakladá nevyhnutnú potrebu autoritatívneho zásahu súdu do pomerov účastníkov. Jej celkový mesačný
príjem pozostáva len z rodičovského príspevku vo výške 500,10 eur a prídavku na dieťa vo výške60 eur. Spolu disponuje sumou 560,10 eur. Jej nevyhnutné mesačné výdavky spojené s bývaním sú
nasledovné-splátka hypotéky v Tatra banke za byt, v ktorom s maloletým žije vo výške 417,99 eur,
režijné náklady na byt (energie, správa) vo výške 130,22 eur. Po úhrade týchto základných záväzkov
matke na celý mesiac ostáva suma 11,89 eur. Z tejto sumy nie je objektívne možné zabezpečiť stravu
pre matku a maloletého, ani plienky a kojenecké potreby, ktoré sú pre vývoj XX-mesačného maloletého
nevyhnutné. Rovnako je nevyhnutná potreba presúvať sa s maloletým autom, najmä na návštevu
pediatra a iných špecializovaných lekárov. V súčasnosti čerpá z posledných úspor, ktoré sú už takmer
vyčerpané. V zmysle ustálenej judikatúry je neodkladné opatrenie nástrojom na dočasnú ochranu
ohrozených práv v nevyhnutnej miere. V tomto prípade ide o zásah do stavu, ktorým je bezprostredne
ohrozená výživa maloletého, pričom riešenie situácie neznesie odklad. Matka poukazuje na skutočnosť,
že v tomto prípade je otcovstvo domnelého otca osvedčené skutočnosťami, že domnelý otec dňa
XX.XX.XXXX navštívil R. a pre maloletého zabezpečil kočík a autosedačku. Týmto konaním fakticky
uznal svoju rolu otca a pripravoval sa na príchod maloletého. Domnelý otec matke nepopiera otcovstvo,
ale nechce rodinu, manželku ani deti, chce ostať sám. Odmietal čokoľvek oficiálne potvrdiť a matka
si má všetko zariadiť sama. Dňa XX.XX.XXXX po zaslaní fotky z ultrazvuku riešil s matkou aj druhé
meno pre maloletého, či G. alebo G. a sám do správy aj napísal G. R., aj z uvedeného vyplýva, že o
otcovstve vie a nemá žiadne pochybnosti. Matka dodáva, že v čase rozhodnom pre počatie maloletého
udržiavala intímny vzťah výlučne s domnelým otcom. Domnelý otec pracuje vo H. K. D.. Napriek jej
opakovaným osobným žiadostiam o finančnú pomoc priamo vo H., jej domnelý otec odmietol poskytnúť
akékoľvek prostriedky, vraj nech rozhodne súd. Keďže vyživovacia povinnosť sa vzťahuje na oboch
rodičov a nemožno ju v celom rozsahu presunúť len na matku, najmä ak táto nemá objektívne žiadne
voľné finančné prostriedky, je nevyhnutné poskytnúť maloletému preventívnu ochranu jeho právam a
záujmom.Žiadanásuma400eurpredstavujenevyhnutnúmierupotrebnúnapokrytiezákladnýchpotrieb
XX-mesačného maloletého (strava, plienky). Cieľom neodkladného opatrenia je zabrániť ďalšiemu
zhoršovaniu postavenia maloletého, ktorého výživa je bezprostredne ohrozená. Navrhovaná suma 400
eur predstavuje len nevyhnutnú mieru príspevku na základné potreby dieťaťa (strava, plienky), kým
nebude v konaní vo veci samej ustálená konečná výška výživného.
5. Matkaknávrhunanariadenieneodkladnéhoopatreniapripojilaibamobilovúkonverzáciesdomnelým
otcom (v F. so slovenským prekladom, ktorý urobila zjavne matka), predpis mesačnej zálohovej úhrady
za užívanie bytu platný k 01.03.2026, splátkový kalendár F. R. hypotekárneho úveru matky. Matka
k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nepredložila súdu žiadne listinné dôkazy, ktoré by
preukazovali ňou tvrdené príjmy, ani listinné dôkazy, ktorý by preukazovali mesačné náklady na
maloletého, tak ako to matka uvádzala v návrhu. Matka k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
nepredložila ani aktuálny rodný list maloletého.
6. Súd zistil, že matka dňa XX.XX.XXXX podala proti domnelému otcovi G. A. R., U. XX.XX.XXXX,
návrh o určenie otcovstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému. Matkou určený
domnelý otec G. A. R., U. XX. XX. XXXX, G. D. D. H. A. na K. C. XX, H.. Má F. štátne občianstvo. Matka
neuviedla žiadny iný kontakt na domnelého otca. Konanie je vedené pod sp. zn. 2Pc/14/2025. V návrhu
vo veci samej matka žiada, aby súd rozhodol takto (doslovné znenie petitu návrhu vo veci samej):
Súd určuje, že G. A. R., U.Ý. XX.XX.XXXX, je otcom maloletého A. G. T., U.. XX.XX.XXXX z matky
G.. N. T., A. T. U.. XX.XX.XXXX.
Maloletý sa zveruje do osobnej starostlivosti matky.
Otec maloletého je povinný prispievať na jeho výživu mesačne sumou 1000 eur od právoplatnosti
rozsudku, splatných vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, prevodom na účet matky vedený v F. R. Č.. Ú.
E. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX.
Otec maloletého je povinný zaplatiť nedoplatok na výživnom za obdobie od narodenia maloletého dňa
XX.XX.XXXX do dňa vydania tohto rozsudku, a to do troch dní od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku.
Otec maloletého je oprávnený stýkať sa s maloletým raz do mesiaca za prítomnosti matky a po predošlej
dohode s matkou.
Otec maloletého je povinný nahradiť navrhovateľke trovy konania do troch dní od právoplatnosti
rozsudku.
7. Súd uznesením sp. zn. 2P/13/2026 - 13 zo dňa 18.02.2026 ustanovil maloletému v tomto konaní
za opatrovníka Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/A, 811 07 Bratislava (ďalej
len „kolízny opatrovník“).8. Súd pri rozhodovaní o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia vychádzal z návrhu
matky na nariadenie neodkladného opatrenia, z listinných dôkazov, ktoré matka predložila súdu spolu
s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia, z listinných dôkazov nachádzajúcich sa v spise sp.
zn. 2Pc/14/2025, ako aj z listinných dôkazov, ktoré si súd zabezpečil sám.
9. Súd zistil, že matka sa v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 9Pc/22/2025 domáhala
zapretia otcovstva bývalého manžela G. L., U.. XX.XX.XXXX, k maloletému. Tunajší súd rozsudkom
sp. zn. 9Pc/22/2025 zo dňa 15.07.2025, právoplatným a vykonateľným dňa 24.07.2025, rozhodol
nasledovne:
I. Súd určuje, že odporca G. L., U.. XX.XX.XXXX, nie je otcom maloletého A. L., U.. XX.XX.XXXX
z matky: G.. N. T., A.. T., U.. XX.XX.XXXX.
II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
10. Súd zistil, že dňa XX.XX.XXXX sa narodil maloletý. Jeho narodenie je zapísané v knihe narodení
Matričného úradu G. Č. R. - A., H. Q. XX, A. XXXX, na E. XX, D. D. Č. Č.. XXX. Manželstvo matky
maloletého a jej bývalého manžela G. L., U. XX.XX.XXXX, bolo rozvedené rozsudkom Okresného
súdu Pezinok sp. z. 4Pc/1/2024 zo dňa 11.07.2024, právoplatným a vykonateľným dňa 27.09.2024. Po
narodení maloletého dňa XX.XX.XXXX bolo otcovstvo bývalého manžela G. L., U. N. XX.XX.XXXX, k
maloletému určené na základe 1. domnienky. Až po právoplatnom zapretí otcovstva bývalého manžela
matky, je v rodnom liste maloletého v kolónke otec uvedené neuvedený. Z lustrácie maloletého v Registri
obyvateľov zo dňa XX.XX.XXXX, súd zistil, že ako matka je uvedená G.. N. T., A. T., U. XX.XX.XXXX, F.
D. O. XX.XX.XXXX K. R. U. XXX/X, XXX XX R., A., otec uvedený nie je. Matkou určený domnelý otec G.
A. R., U. XX. XX. XXXX, má podľa matky prechodný pobyt H. A. na K. C. XX, H.. Má F. štátne občianstvo.
Matka neuviedla súdu iný kontakt na domnelého otca. Uviedla iba, že pracuje vo H.. Súd z lustrácie v
Registri obyvateľov nezistil, že by domnelý otec mal akýkoľvek pobyt na území Slovenskej republiky,
že by bol na území Slovenska zamestnaný alebo tu vykonával akúkoľvek podnikateľskú činnosť. Matka
neuviedla aké príjmy má otec alebo kde konkrétne pracuje, neuviedla aké má domnelý otec majetkové,
bytové alebo finančné pomery. Preto súd o domnelom otcovi, proti ktorému smeruje tento návrh na
nariadenie neodkladného opatrenia nemá žiadne informácie zo samotného návrhu, ani z úradnej moci.
11. Podľa § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“), na konania podľa tohto
zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
12. Podľa § 360 CMP, neodkladné opatrenie možno nariadiť aj bez návrhu v konaniach, ktoré možno
začať aj bez návrhu.
13. Podľa § 366 CMP, neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere.
14. Podľa § 324 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), pred začatím konania, počas
konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
15. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
16. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť, aby niečo vykonala,
niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
17. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
18. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú
splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
19. Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj
bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaníproti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
20. Podľa § 331 ods. 1 CSP, návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručí súd ostatným stranám
až spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na jeho nariadenie
odmietnutý alebo zamietnutý, uznesenie o jeho odmietnutí alebo zamietnutí ani prípadné odvolanie
navrhovateľa súd ostatným stranám nedoručuje; uznesenie odvolacieho súdu im doručí, len ak ním bolo
neodkladné opatrenie nariadené.
21. Podľa § 332 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis
neustanovuje inak.
22. Podľa článku 3 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom
pri akýchkoľvek postupoch týkajúcich sa detí, či už vykonaných súkromnými zariadeniami sociálnej
starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.
23. Podľa článku 5 Základných zásad zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine v znení neskorších zmien (ďalej
len „Zákona o rodine“), záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých
veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä
a) úroveň starostlivosti o dieťa,
b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava,
c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa,
d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa,
e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do
duševnej, telesnej a citovej integrity osoby ktorá je dieťaťu blízkou osobou,
f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopnosti a vlôh dieťaťa,
g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocity viny,
h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi súrodencami a s inými
blízkymi osobami,
i ) využite možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásad do
rodičových práv a povinností.
24. Podľa § 28 ods. 1 písm. a) až c) Zákona o rodine, súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä
a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa,
b) zastupovanie maloletého dieťaťa,
c) správa majetku maloletého dieťaťa.
25. Podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine, rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia.
26. Súd všeobecne uvádza, že zo samotného charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred
jeho nariadením nemusí súd zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné na vydanie rozhodnutia vo
veci samej. Súd o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia môže rozhodnúť bez výsluchu oboch
účastníkov konania, bez vyjadrenia účastníka konania proti, ktorému návrh smeruje, aj bez nariadenia
pojednávania. Nemožno ho však nariadiť iba na základe tvrdení navrhovateľa, bez osvedčenia
aspoň základných skutočností umožňujúcich prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa
prostredníctvom neodkladného opatrenia má poskytnúť ochrana ako aj o potrebe bezodkladnej úpravy
pomerov.Navrhovateľpretomusíužvnávrhunanariadenieneodkladnéhoopatreniaopísaťrozhodujúce
skutočnosti odôvodňujúce potrebu bezodkladnej úpravy pomerov, opísať skutočnosti hodnoverne
osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na
ktoré sa odvoláva (ustanovenie § 326 CSP).
27. Súd ďalej všeobecne uvádza, že neodkladné opatrenie vo veciach starostlivosti súdu o maloletých
má mať vzhľadom na skutočnosť, že ide o súdnu úpravu bezprostredne dotýkajúcu sa záujmov
maloletých detí, pred vydaním rozhodnutia vo veci samej, bez vykonania riadneho dokazovania, miesto
len tam, kde bez „okamžitého zásahu“ zo strany súdu vo forme bezodkladnej úpravy pomerov sú záujmy,
starostlivosť, výchova, či dokonca zdravie alebo život maloletého vážne ohrozené za predpokladu,
že navrhovateľ neodkladného opatrenia spomenuté ohrozenie aj riadne osvedčí. Súd vo svojomrozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vychádza zo zákonných predpokladov
formulovaných v niektorých ustanoveniach o neodkladných iných opatreniach súdu (§360 až 368 CMP),
ktorý počíta v konaniach, ktoré možno začať aj bez návrhu (kam spadá aj konanie vo veci starostlivosti
súdu o maloletých) s nariadením neodkladných opatrení najmä v prípadoch, kedy sa maloletý ocitne bez
akejkoľvek starostlivosti a je nevyhnutné neodkladným opatrením zabezpečiť jeho ochranu, vo veciach
výživného a vo veciach osobnej starostlivosti o maloletého. Účelom neodkladných opatrení je teda
rýchlo a pružne riešiť situáciu, v prípade, že je potrebný „okamžitý zásah súdu do pomerov účastníkov“,
s cieľom ochrany práv dieťaťa v prípade konkrétneho ohrozenia.
28. Neodkladné opatrenie vo veciach platenia výživného môže súd nariadiť na návrh (ak ide o inú než
maloletú osobu) alebo aj bez návrhu (ak ide o výživné pre maloleté dieťa). Uloženie tejto povinnosti je
možné, ak existuje nárok na výživné, pričom právny dôvod vyplýva zo zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine.
29. Matka podala návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by súd neodkladným opatrením
uložil domnelému otcovi, ktorého otcovstvo sa v súčasnej dobe určuje, platiť na maloletého výživné vo
výške 400 eur mesačne a to až do právoplatného rozhodnutia vydaného v konaní o návrhu matky na
určenie otcovstva proti domnelému otcovi a následnú úpravu práv a povinností rodičov voči maloletému.
Súd všeobecne uvádza, že neodkladné opatrenie vo vzťahu k domnelému otcovi je inštitút rodinného
práva, ktorý slúži na dočasnú úpravu pomerov maloletého dieťaťa, ak otec nie je zapísaný v rodnom
liste, no existuje dôvodné podozrenie (domnienka), že je biologickým otcom. Neodkladné opatrenie
tak umožňuje súdu pružne reagovať na potreby maloletého dieťaťa, často bez potreby rozsiahleho
dokazovania, ktoré sa vykoná až v následnom konaní o určenie otcovstva a úprave práv a povinností
rodičov k maloletému dieťaťu. Ak súd nariadi neodkladné opatrenie ide o dočasné riešenie, ktoré platí
len do doby, kým súd právoplatne nerozhodne vo veci samej (napr. určí otcovstvo). Súd môže tento
inštitút využiť v prípade napríklad úpravy styku s domnelým otcom, alebo dokonca aj odovzdania
maloletého dieťaťa do starostlivosti domnelého otca. Súd môže tento inštitút využiť aj v prípade určenia
povinnosti domnelému otcovi platiť mesačné výživné na maloleté dieťa, ak matka potrebuje zabezpečiť
výživu maloletého dieťaťa a domnelý otec odmieta plniť vyživovaciu povinnosť, hoci existuje veľká
pravdepodobnosť, že je skutočne biologickým otcom maloletého dieťaťa.
30. S poukazom na vyššie uvedené citované zákonné ustanovenia a doposiaľ zistený skutočný stav
veci súd ustálil, že návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia nie je možné vyhovieť. Súd
má za to, že neodkladné opatrenie nemá slúžiť na úpravu všetkých vzťahov medzi účastníkmi a za
akýchkoľvek okolností prípadu. Neodkladné opatrenie slúži výlučne v takých prípadoch, ktorých riešenie
„neznesie odklad“. Návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa matka domáha
proti domnelému otcovi určenia výživného v „nevyhnutnej miere“, nateraz súd považuje za nedôvodný.
V danej veci v čase rozhodovania súdu o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia
nebola matkou osvedčená zákonná podmienka „naliehavosti veci“ a „potreba okamžitej bezodkladnej
úpravy pomerov“. Matka navrhovaným neodkladným opatrením ani neosvedčila skutočnosť, že tu
existuje veľká pravdepodobnosť, že domnelý otec, ktorému žiada uložiť vyživovaciu povinnosť je
skutočne biologickým otcom maloletého. Skutočnosti, ktorými matka preukazuje biologické otcovstvo
domnelého otca t. j. kúpa detského kočiarika, autosedačky, výber mena, alebo správy, ktoré sú nateraz
nedôveryhodné, nie sú dostatočnými skutočnosťami, ktoré by preukazovali aspoň pravdepodobnosť
otcovstva domnelého otca. Matka by túto skutočnosť mohla preukázať napríklad, ak by súdu predložila
súkromný znalecký posudok, kde by bolo otcovstvo domnelého otca určené analýzou DNA alebo ak by
aspoň v konaní na súde domnelý otec prehlásil, že je biologickým otcom maloletého. Vtedy by súd mohol
uvažovať o určení tzv. výživného v nevyhnutnej miere ešte pred rozhodnutím o otcovstve domnelého
otca. Súd ďalej uvádza, že matka nepreukázala ani žiadne tvrdenia uvedené ňou v návrhu týkajúce
sa nákladov, ktoré má so starostlivosťou o maloletú (napríklad ňou spomínané plienky, kojenecké
potreby, hygienické potreby), nepredložila ani jeden listinný dôkaz preukazujúci ňou uvádzané náklady
na starostlivosť o maloletého (napríklad pokladničné doklady o kúpe ňou spomínaných potrieb). Súd
ďalej uvádza, že matka v návrhu súdu ani len neuviedla, nie to ešte preukázala, skutočnosti týkajúce sa
majetkovej, finančnej, bytovej, sociálnej a zamestnaneckej situácie domnelého otca, ktorý podľa matky
má žiť a pracovať vo H., H. A., a súd žiadne skutočnosti o domnelom otcovi sám z úradnej moci nezistil,
keďže domnelý otec nebýva, nepracuje, ani nemá žiadne aktivity, na území Slovenska.31. Na základe citovaných zákonných ustanovení, vyhodnotiac zistené okolnosti súd dospel k záveru,
že návrh navrhovateľa o nariadenie neodkladného opatrenia nie je dôvodný, a preto ho vo výroku I.
tohto uznesenia zamietol.
32. Súd i naďalej koná vo veci vedenej na tunajšom súde pod sp. zn. 2Pc/14/2025, kde sa matka
domáha proti domnelému otcovi určenia otcovstva a následnej úpravy výkonu práv a povinností rodičov
k maloletému. Matka na základe dokazovania v tejto veci (napríklad po výsluchu domnelého otca,
ak by priznal otcovstvo alebo po vykonaní znaleckého dokazovania súdom alebo po predložení súdu
súkromného znaleckého posudku matkou) , môže v budúcnosti po zvážení nových skutočností, podať
prípadne nový návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, v ktorom sa opätovne môže domáhať
uloženia povinnosti domnelému otcovi vyživovacej povinnosti v nevyhnutnej miere, avšak za splnenia
súdom vyššie uvedených zákonných podmienok.
32. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá na
náhradu trov konania nárok, pokiaľ tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d) CSP).
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).
Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu
smeruje (§ 362 ods. 1 prvá veta CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne /odvolacie dôvody/
a čoho sa odvolateľ domáha /odvolací návrh/ (§ 363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšieprostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
CSP).
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci (§ 62 ods. 1 CMP).
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 ods. 2 CMP).
V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy (§ 63
CMP).
Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná (§ 64 CMP).
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe (§ 125 ods. 1 CSP).Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada.
Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania
na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 CSP).
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.