Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 26. marec 2026

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: BA-5S/263/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1021201651
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 03. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimíra Slobodová, LL.M
ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2026:1021201651.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Vladimíry Slobodovej
LL.M a členov senátu JUDr. Davida Žáka a JUDr. Daniely Uhríkovej v právnej veci žalobcu: NEW
TECH SLOVAKIA, a.s., so sídlom Ul. Svernosti 43, Bratislava, IČO: 35 834 072, právne zastúpený:
Hronček & Partners, s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Kálov 1, Žilina, IČO: 47 248 327, proti
žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, Banská Bystrica, v

konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101245375/2021 zo dňa 16. júla 2021,
takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 101245375/2021 zo dňa
16. júla 2021 a rozhodnutie Daňového úradu Bratislava č. 100186892/2021/9106403/SoM zo dňa 3.
februára 2021 z r u š u j e a vec v r a c i a orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie.

II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Priebeh administratívneho konania

1. Daňový úrad Bratislava, ako prvostupňový správny orgán, svojim rozhodnutím
č. 100186892/2021/9106403/SoM zo dňa 3. februára 2021 podľa § 68 ods. 6 zákona č. 563/2009 Z.z.
o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

(ďalej len „Daňový poriadok“) určil žalobcovi rozdiel v sume nadmerného odpočtu XX.XXX,XX € € za
zdaňovacie obdobie apríl 2012, znížil žalobcovi nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobie apríl 2012
zo sumy XX.XXX,XX € na sumu XXX,XX €.

2. Na odvolanie žalobcu žalovaný napadnutým rozhodnutím č. 101245375/2021 zo dňa 16. júla 2021
prvostupňové rozhodnutie potvrdil.

II.
Žaloba

3. Žalobca podal včas voči napadnutému rozhodnutiu v spojení s prvostupňovým rozhodnutím
správnu žalobu zo dňa 04.10.2021, ktorú odôvodňoval tým, že správne orgány nekonali v súlade

s právnymi predpismi SR ani ustálenou judikatúrou ESD. Má za to, že postup žalovaného a jeho
rozhodnutie predstavujú porušenie majetkových práv žalobcu. Žalobca nielen formálne predložením
faktúr, medzinárodných prepravných dokladov, či ďalších odkladov potvrdil reálnosť kúpy a následnéhopredaja tovaru, ale tieto skutočnosti preukázal aj označením svedkov, ktorí sa predmetných obchodov
zúčastnili, a ktorí potvrdili skutočnosti, tak ako boli tvrdené žalobcom. Napriek tomu však správca
dane tieto dôkazy vôbec nevyhodnotil, pričom sa zameral na preverovanie ostatných častí obchodného

reťazca. Žalobca má tiež za to, že správne orgány neúplne a nedostatočne zistili skutkový stav veci, keď
sa nevysporiadal s argumentami a dôkazmi žalobcu, riadne nevyhodnotili všetky svedecké výpovede
a nevzal ich do úvahy pri vydávaní rozhodnutia, dôkazy nedôvodne vykladal v neprospech žalobcu,
pričom navyše vykonával dokazovanie zásadne nad rámec účelu, a to bez relevantného zdôvodnenia
s tým, že dôkazy vyhodnocoval v neprospech žalobcu bez akéhokoľvek objektívneho prepojenia. Pokiaľ

mal žalovaný pochybnosť o realizácií obchodov na iných stupňoch v rámci reťazca, tieto skutočnosti
nemôžu byť posudzované na ťarchu žalobcu a už vôbec nemôžu byť posudzované ako dôvod na
nepriznanie nároku na vrátenie nadmerného odpočtu. Žalovaný v rozhodnutí poukazoval na to, že
vzniká dôvodné riziko, že spoločnosti nachádzajúce sa na iných stupňoch obchodného reťazca boli
zapletení v karuselových podvodoch. Žalobca má za to, že žalovaný vykonával a hodnotil dôkazy
nesúvisiace s predmetom daňového konania, kedy prikladá na ťarchu žalobcu skutočnosť, že pri iných

spoločnostiach, ktoré navyše ani len neboli priamymi dodávateľmi, resp. odberateľmi žalobcu, vzniká
podozrenie o ich možnej podvodnej činnosti. Dôkazné bremeno i dôkaznú núdzu má v takom prípade
správca dane. Ďalšie námietky sa týkali nepreskúmateľnosti pre nezrozumiteľnosť, čím boli porušené
jeho základné práva a právom chránené záujmy. Z uvedených dôvodov navrhol zrušiť napadnuté
rozhodnutie, ako aj prvostupňové rozhodnutie, a vec vrátiť správcovi dane na nové konanie.

III.
Vyjadrenie žalovaného

4. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe navrhol žalobu zamietnuť ako nedôvodnú. Pridržal sa svojich záverov
uvedenýchvnapadnutomrozhodnutí.Žalobnébodypovažujezaobsahovoavecneidentickésdôvodmi,
ktoré žalobca uviedol v odvolaníproti rozhodnutiu správcu dane. Žalobca v žalobe neuvádza žiadne nové
skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by závery daňových orgánov spochybňovali alebo vyvracali.

IV.
Replika a duplika

5. Žalobca v replike zotrval na svojej argumentácií uvedenej v žalobe.

6. Žalovaný právo podať dupliku nevyužil.

V.
Relevantná právna úprava

7. Podľa § 493e SSP, v znení účinnom od 01.07.2023, konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa
dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.

8. Podľa § 49 ods. l zákona o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň,
keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

9. Podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň

z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov
3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov
a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

10. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ

uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.

VI.
Verejné vyhlásenie rozsudku11. Správny súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa § 10, §
13 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len

„SSP“) prejednal vec bez nariadenia pojednávania dňa 26. marca 2026, keďže ani žalobca, ani žalovaný
nežiadali o nariadenie pojednávania (§ 107 ods. 1 písm. a) SSP) a správny súd má zároveň za to, že
sú splnené ďalšie procesné podmienky na prejednanie veci bez pojednávania (§ 107 ods. 2 SSP), po
oboznámenísasobsahomsúdnehospisuaadministratívnehospisu,preskúmalnapadnutérozhodnutia,
ako aj priebeh administratívneho konania, predchádzajúceho ich vydaniu, a dospel k záveru, že žaloba

je dôvodná. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo dňa 10. februára 2026 oznámené na
úradnej tabuli súdu a súčasne zadané na zverejnenie na webovom sídle Ministerstva spravodlivosti SR.

VII.
Právne posúdenie veci správnym súdom

12. Podľa § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene
a doplnení niektorých zákonov, začal s účinnosťou od 01.06.2023 vykonávať svoju činnosť Správny

súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“), na ktorý prešiel od 01.06.2023 výkon súdnictva v správnej
agende z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Trnave a Krajského súdu v Nitre. V súlade s
platným a účinným rozvrhom práce správneho súdu bola vec v zmysle § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004
Z. z. o súdoch náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov
schválených Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky pridelená do senátu 3S správneho súdu

a vedená pod sp. zn. BA-5S/263/2021.

13. Predmetom súdneho prieskumu zákonnosti v tomto konaní boli rozhodnutia daňových orgánov o
určení rozdielu na dani z pridanej hodnoty žalobcovi za zdaňovacie obdobie apríl 2012. Daňové orgány
na základe vykonaného dokazovania dospeli k záveru, že žalobca nepreukázal splnenie podmienok

vzniku nároku na odpočítanie dane podľa § 49 ods. 1 a ods. 2 v spojení s § 51 ods. 1 zákona o DPH.

14. Vo vzťahu k nepreukázaniu reálnej existencií tovaru, s ktorým sa malo obchodovať, a tým nebol
preukázaný vznik daňovej povinnosti, a z toho dôvodu žalobcovi nevzniklo právo na odpočítanie dane
v zmysel § 49 ods. 1, ods. 2 písm. a) zákona o DPH z dodávateľských faktúr vystavených dodávateľmi

VENTOGROUPs.r.o.,MartinNovák–ASTONaA.B.správnysúduvádza,žeznapadnutýchrozhodnutí
je zrejmé, že správne orgány vo svojich rozhodnutiach zároveň uviedli, že správca dane za účelom
získania objektívneho obrazu vykonal šetrenie pohybu tovaru v celom obchodnom reťazci (str 16 a nasl.
napadnutého rozhodnutia). Žalovaný mal za to, že vykonaním šetrením správcu dane bolo preukázané,
že daňový subjekt sa vedome zúčastňoval fiktívnych plnení, ktorých jediným cieľom bolo získať daňovú

výhodu formou neoprávneného uplatňovania si nadmerných odpočtov zo štátneho rozpočtu SR (str. 23
napadnutého rozhodnutia).

15. Na základe uvedeného správny súd konštatuje, že v danom prípade došlo k miešaniu dôvodov pre,
ktorý správca dane nepriznal žalobcovi právo na odpočítanie dane, kedy na jednej strane konštatoval

nesplnenie hmotnoprávnych podmienok pre uplatnenie si odpočtu DPH, a súčasne poukazoval na
to, že z preverovaných transakcií vyplynulo, že žalobca sa vedome zúčastňoval fiktívnych plnení,
ktorých jediným cieľom bolo získať daňovú výhodu formou neoprávneného uplatňovania si nadmerných
odpočtov.

16. Správny súd dáva primárne do pozornosti, že odpočítanie dane môže byť v zmysle judikatórnych
záverov Súdneho dvora Európskej únie, ako aj Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky
obmedzené v prípadoch, ak zdaniteľná osoba (i) nepreukáže splnenie hmotnoprávnych podmienok
na odpočítanie dane, (ii) došlo k daňovému podvodu alebo (iii) došlo k zneužitiu práva (pozri
napríklad rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžfk/15/2020 zo dňa

30.06.2022 alebo rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Sžfk/49/2020
zo dňa 26.10.2022). Následne aj pri dôkaznom bremene je v daňovom konaní potrebné rozlišovať
medzi dvoma zásadnými situáciami, a to (i) preukazovaním splnenia materiálnych podmienok odpočtu
DPH a (ii) preukazovaním daňového podvodu alebo zneužitia práva ako dôvodu na neuznanieuplatneného odpočtu. Pri preukazovaní splnenia materiálnych podmienok odpočtu DPH primárne leží
dôkazné bremeno na daňovom subjekte a pri preukazovaní daňového podvodu na správcovi dane. Pri
preukazovaní zapojenia do podvodného reťazca sa v zásade vychádza z premisy, že hmotnoprávne

podmienky odpočtu DPH sú splnené.

17. Účasť daňového subjektu na daňovom podvode by mohla byť ako dôvod odopretia odpočítania dane
aplikovaná až potom, čo by správca dane uniesol dôkazné bremeno a kladne zodpovedal všetky štyri
otázky tzv. Axel Kittel testu, ktorý je vyabstrahovaním kritérií na posúdenie účasti na daňovom podvode

z rozsudku Súdneho dvora Európskej únie vo veci Axel Kittel (C-439/04). Týmito otázkami sú: (i) Vznikol
z posudzovaných zdaniteľných obchodov daňový únik?; (ii) Ak áno, je tento daňový únik dôsledkom
podvodného konania?; (iii) Pokiaľ je únik na dani dôsledkom podvodného konania, boli posudzované
zdaniteľné obchody daňového subjektu s týmto konaním spojené? a (iv) Ak boli posudzované zdaniteľné
obchody spojené s podvodným konaním, vedel o tom alebo mohol a mal vedieť daňový subjekt?
Skutočnosti poskytujúce odpovede na tieto otázky preukazuje správca dane a overuje vnútroštátny súd

(rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-610/19 Vikingo zo dňa 03.09.2020).

18. Ako to už správny súd uviedol vyššie, v prípade, ak správca dane odmietne priznať odpočet
DPH na podklade podvodného konania, je jeho povinnosťou, aby toto podvodné konanie preukázal a
uniesol o tom dôkazné bremeno. V kontexte problematiky preukazovania splnenia podmienok priznania

práva na odpočítanie DPH je preto potrebné dôsledne diferencovať subjekt, ktorý zaťažuje dôkazné
bremeno, pretože kým pri podmienkach na priznanie práva na odpočítanie DPH dôkazné bremeno
zaťažuje prvotne a primárne zdaniteľnú osobu, v prípade preukazovania účasti zdaniteľnej osoby na
daňovom úniku je procesná situácia presne opačná, keďže zaťažuje finančné orgány. To znamená, že
pokiaľ finančné orgány prostredníctvom skutkových zistení v daňovej kontrole dospievajú k záveru, že

zdaniteľná osoba bola súčasťou obchodného reťazca, v ktorom sa črtajú prvky typické pre daňové úniky,
ich povinnosťou je preukázať, že táto zdaniteľná osoba na týchto aktivitách participovala buď vedome,
alebo na nich participovala svojou nedbanlivosťou, resp. ľahostajnosťou.

19.Primárnouazásadnouúlohoufinančnýchorgánovprizisťovaníúčastizdaniteľnejosobynadaňovom

úniku nie je preto len poukazovať na nepochybne závažné zistenia tykajúce sa identifikovaného reťazca
subjektov participujúcich na obehu uvedeného tovaru, ale unesenie dôkazného bremena finančnými
orgánmi, že daná zdaniteľná osoba vedela, resp. musela o týchto podvodných aktivitách vzhľadom
na svoju pozíciu v rámci identifikovaných obchodných stykov vedieť. Zároveň správny súd dopĺňa aj
rozhodnutie sp. zn. 3Sžfk/15/2020 z 30. júna 2022, uverejneného v Zbierke stanovísk a rozhodnutí

Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky, ktorý jasne stanovuje, že „v prípade spochybnených
subdodávateľov deklarovaného dodávateľa je možné nepriznať odpočítanie dane daňovému subjektu,
ak by bolo v konaní preukázané, že daňový subjekt sa podieľal na daňovom podvode, alebo vedel, či
vedieť mal, že sa zúčastňuje na obchodnom reťazci poznačenom prípadným daňovým podvodom.“

20. V tomto ohľade sa ešte žiada správnemu súdu uviesť, že otázky splnenia podmienok na odpočet
DPH a účasť na daňovom podvode predstavujú dve samostatné skutočnosti, ktoré nie je možné
stotožňovaťakombinovať.Finančnéorgánytedanazákladedaňovejkontrolybuďformulujúpochybnosti
týkajúce sa splnenia hmotnoprávnych alebo formálnych podmienok, ktoré zdaniteľnej osobe jasne a
zrozumiteľne avizujú a umožňujú mu ich predkladaním ďalších dôkazov vyvracať (dôkazné bremeno

daňového subjektu), alebo konštatujú záver o účasti zdaniteľnej osoby na daňovom úniku a sú zaťažené
preukazovaním jeho participácie (dôkazné bremeno finančných orgánov).

21. Prihliadnuc na odôvodnenie prvostupňového rozhodnutia v spojení s napadnutým rozhodnutím
správny súd konštatuje, že daňové orgány odôvodnili neuznanie odpočtu dane od dodávok

realizovaných dodávateľmi VENTO GROUP s.r.o., Martin Novák – ASTON a A. B. nepreukázaním
hmotnoprávnych podmienok podľa § 49 ods. 1 a ods. 2 v spojení s § 51 ods. 1 zákona o DPH a v
tejto súvislosti poukázali na skutočnosť, že napriek predloženiu formálne dokladov nebola preukázaná
reálnosť samotného dodania tovaru osobou uvedenou na faktúre ako dodávateľ, pričom podľa
záveru žalovaného sa žalobca vedome zúčastňoval fiktívnych plnení. V tejto súvislosti daňové orgány

poukázali na to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, keďže nepreukázal reálne uskutočnenie ním
deklarovaných obchodov a tiež, že bolo preukázané, že žalobca sa vedome zúčastňoval fiktívnych
plnení.22. Správny súd v nadväznosti na vyššie uvedené okolnosti konštatuje, že daňové orgány tak v podstate
nepreukázanie splnenia hmotnoprávnych podmienok podľa § 49 ods. 1 a ods. 2 v spojení s § 51
ods. 1 zákona o DPH založili na zisteniach viažucich sa k preukazovaniu podvodu, pričom uvedené

zistenia ohľadom znakov podvodu nespadajú pod hmotnoprávne podmienky pre uplatnenie odpočtu
dane. Inak povedané, pokiaľ chce správca dane odmietnuť priznanie nároku na odpočet dane z dôvodu
nepreukázania splnenia hmotnoprávnych podmienok, je potrebné, aby bol spochybnený buď status
platiteľa dane, resp. aby bola sporná jeho identita, alebo spochybnené samotné uskutočnenie dodávok,
alebo by bolo spochybnené, či išlo o použitie dodávok na zdaniteľné obchody žalobcu. To, či žalobca

sa vedome zúčastňoval na fiktívnych plneniach, nie je hmotnoprávnou podmienkou pre uplatnenie
si odpočtu dane, a preto daňové orgány nemôžu na tomto podklade konštatovať nepreukázanie
hmotnoprávnych podmienok pre odpočítanie dane. V tejto súvislosti je tak potrebné žalobnú námietku
týkajúcu sa rozloženia dôkazného bremena vyhodnotiť ako opodstatnenú, pretože je nesprávnym
právnym posúdením, ak daňové orgány prijmú záver, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno vo vzťahu
k preukázaniu splnenia hmotnoprávnych podmienok, pokiaľ základom pre toto konštatovanie bolo to,

že vo veci malo dochádzať k podvodnému konaniu. Správny súd súčasne pripomína, že pokiaľ daňové
orgány odmietnutie nároku na odpočet chceli založiť na účasti na podvode, tak dôkazné bremeno
zaťažovalo správcu dane, a preto nemožno v rozhodnutiach argumentovať v podstate tým, že žalobca
nepreukázal reálne uskutočnenie zdaniteľných obchodov.

23. Správny súd nespochybňuje relevanciu skutkových zistení správcu dane v predmetnej veci, avšak z
rozhodnutia žalovaného, resp. správcu dane nie je dostatočné zrejmé, či bol realizovaný vyššie uvedený
Axel Kittel test, a to vo vzťahu ku kumulatívnemu kladnému zodpovedaniu všetkých štyroch otázok, a
teda, či bolo možné v tejto súvislosti odmietnuť žalobcovi nárok na odpočet z tohto dôvodu.

24. Správny súd dáva do pozornosti aj skutočnosť, že pokiaľ ide o pochybnosti správcu dane a
žalovaného vymedzené v ich rozhodnutiach, tieto sa v zásade týkajú skutočností, ktoré vznikli v ďalšom
obchodnom postupe. Pri otázke spochybnenia subdodávateľských článkov obchodného reťazca vo
vzťahu k záveru o nepreukázaní splnenia hmotnoprávnych podmienok pre odpočet dane správny
súd dáva do pozornosti rozhodnutie kasačného súdu sp. zn. 3Sžfk/15/2020 z 30.06.2022, podľa

ktorého pre záver správcu dane, že daňový subjekt nesplnil hmotnoprávne podmienky na odpočítanie
dane, nepostačuje spochybnenie subdodávateľských spoločností deklarovaného dodávateľa daňového
subjektu, ktoré nemali žiadnych zamestnancov, nemali personálne vybavenie, nemali materiálno-
technické vybavenie na realizáciu daných prác, a teda nedisponovali nevyhnutnými prostriedkami
na zabezpečenie fakturovaného plnenia. V prípade spochybnených subdodávateľov deklarovaného

dodávateľa je možné nepriznať odpočítanie dane daňovému subjektu, ak by bolo v konaní preukázané,
že daňový subjekt sa podieľal na daňovom podvode, alebo vedel, či vedieť mal, že sa zúčastňuje na
obchodnom reťazci poznačenom prípadným daňovým podvodom.

25. V nadväznosti na vyššie uvedené a osobitne s prihliadnutím na zistenia správcu dane, právo na

odpočet DPH z deklarovaných obchodov bude možné žalobcovi odoprieť len vtedy, ak správca dane a
žalovaný po aplikácii Axel Kittel testu preukážu, že žalobca vedel alebo mal vedieť (aj v kontexte náležitej
odbornej starostlivosti), že sa zúčastňuje na obchodnom reťazci poznačenom daňovým podvodom,
keďže práve táto otázka bude pravdepodobne kľúčovou. Záver žalovaného, že žalobca sa vedome
zúčastňoval fiktívnych plnení nemá oporu v administratívnom spise a ani tento záver nevyplýva

z odôvodnenia napadnutých rozhodnutí.

26. S odkazom na vyššie uvedené dôvody správny súd podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP napadnuté
rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňové rozhodnutie zrušil a vec vrátil prvostupňovému orgánu na
ďalšie konanie (§ 191 ods. 3 písm. a) SSP).

27. V ďalšom konaní bude úlohou správcu dane a žalovaného postupovať vo vyššie naznačenom smere
a podľa potreby doplniť vykonané dokazovanie, pričom správca dane prihliadne na aktuálnu judikatúru
kasačného súdu ako aj judikatúru ESD týkajúcej sa nadmerného odpočtu. Následne bude potrebné
vydať rozhodnutie, ktoré bude aj náležite odôvodnené racionálnymi úvahami príslušných orgánov, ktoré

ho viedli k vydaniu rozhodnutia.

28. O práve na náhradu trov konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP tak, že úspešnému
žalobcovi priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, o ktorejvýške rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením podľa § 175
ods. 2 SSP.

29. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§
139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť do 30 dní od jeho doručenia, na Správny súd v
Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia
len v rozsahu vykonanej opravy.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva
(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len

do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449
ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa

nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za
neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa;
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej
pomoci.