Rozsudok – Vyživovacie povinnosti ,
Potvrdzujúce, Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 24. február 2026

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 12CoP/140/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4121211172
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 02. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrea Hadnagyová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2026:4121211172.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Andrey Hadnagyovej a sudkýň

JUDr. Ľubice Bundzelovej a JUDr. Janky Grečmal, v právnej veci plnoletého dieťaťa: A. B., narodená
XX.XX.XXXX, adresa trvalého pobytu: C. XXX/X, D., zastúpená splnomocnenkyňou: JUDr. Lenka
Takáčová, LL.M., advokátka, sídlo: Mariánska 1359/4, Nitra - Staré Mesto, IČO: 42 335 922, a v právnej
veci starostlivosti o maloleté dieťa: C. B., narodený XX.XX.XXXX, adresa trvalého pobytu: C. XXX/X,
D., v konaní zastúpené opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra, sídlo: Štefánikova
tr. 88, Nitra, deti rodičov - matky: E. F. G., narodená XX.XX.XXXX, adresa trvalého pobytu: C. XXX/X,
D., zastúpená splnomocnenkyňou: JUDr. Lenka Takáčová, LL.M., advokátka, sídlo: Mariánska 1359/4,

Nitra - Staré Mesto, IČO: 42 335 922, a otca: E. F. B., narodený XX.XX.XXXX, adresa trvalého pobytu:
H. XXX/XX, D., o zvýšenie výživného, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Nitra, č.k.
11P/215/2021-1341 zo dňa 6. mája 2025, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku I. p o t v r d z u j e .

II. Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku II. m e n í tak, že dlh na splatnom výživnom
vzniknutý otcovi pre plnoletú A. za obdobie od 01.10.2021 do 28.02.2026 vo výške 4 238,80 eur j

e otec povinný splácať do rúk plnoletej A. popri bežnom výživnom mesačnými splátkami po 150,- eur
až do úplného vyrovnania dlhu, vždy do 15. dňa v mesiaci odo dňa právoplatnosti rozsudku s tým, že
omeškanie s plnením jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia.

III. Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku III. m e n í tak, že dlh na splatnom výživnom
vzniknutý otcovi pre maloletého C. za obdobie od 01.10.2021 do 28.02.2026 vo výške 4 000,66 eur
j e otec povinný splácať do rúk matky popri bežnom výživnom mesačnými splátkami po 150,- eur
až do úplného vyrovnania dlhu, vždy do 15. dňa v mesiaci odo dňa právoplatnosti rozsudku s tým, že

omeškanie s plnením jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia.

IV. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov tohto konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. zmenil rozsudok Okresného súdu Nitra č.
k. 24P/266/2018-65 zo dňa 31.01.2019 v časti vyživovacej povinnosti otca tak, že zvýšil vyživovaciu
povinnosť otca na maloletú A. B., nar. XX.XX.XXXX zo sumy 100 eur mesačne na sumu 280 eur
mesačne od 01.10.2021 a na maloletého C. B., nar. XX.XX.XXXX zo sumy 100 eur mesačne na

sumu 250 eur mesačne od 01.10.2021, ktoré výživné je otec povinný platiť k rukám matky detí vždy
do 15-teho dňa príslušného mesiaca vopred, výrokom II. určil zročné výživné na maloletú A. B., nar.
XX.XX.XXXX za obdobie od 01.10.2021 do 31.05.2025 v sume 7920,- eur, ktorú súd povolil otcovi
splácať v mesačných splátkach po 150 eur spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátokpočnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku, výrokom III. určil zročné výživné
na maloletého C. B., nar. XX.XX.XXXX za obdobie od 01.10.2021 do 31.05.2025 v sume 6600,- eur,
ktorú súd povolil otcovi splácať v mesačných splátkach po 150 eur spolu s bežným výživným pod

stratou výhody splátok počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku a výrokom IV.
žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov konania nepriznal.

2. V odôvodnení uznesenia súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právne posúdil podľa § 62 ods. 1,
2, 4, 5, § 63 ods. 1 a 2, § 75 ods. 1 a § 78 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej len „Zákon

o rodine“), a procesne ustanoveniami § 232 ods. 4 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok
(ďalej len „Civilný sporový poriadok“) a § 52 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok
(ďalej len „Civilný mimosporový poriadok“) a vecne odôvodnil tým, že rozsudkom Okresného súdu Nitra,
č. k. 24P/266/2018 - 65 zo dňa 31.01.2019, boli maloleté deti zverené do osobnej starostlivosti matky a
otec bol zaviazaný povinnosťou prispievať na každé dieťa výživným vo výške 100 eur mesačne počnúc
dňom 01.10.2018, zročné výživné bolo povolené otcovi splácať v pravidelných mesačných splátkach po

25 eur na každé dieťa. Súčasne bol upravený styk otca s maloletými deťmi tak, že otec je oprávnený
stretávať sa s maloletými deťmi v párnom týždni v kalendárnom roku od piatka od 16:00 hod. do
nedele do 18:00 hod., v nepárnom týždni v kalendárnom roku v stredu a v piatok od 16:00 hod. do
18:30 hod. s tým, že si otec maloleté deti v mieste ich bydliska prevezme a na tom istom mieste po
ukončení styku maloleté deti včas a riadne odovzdá. Zároveň bol upravený styk otca s maloletými

deťmi počas školských prázdnin a sviatkov. Maloletá A. v čase posledného rozhodnutia navštevovala
6. ročník základnej školy a maloletý C. 2. ročník základnej školy. Mesačné výdavky na maloletú A.
spočívali z: poistenie a sporenie I. 25,01 eur, sporenie Sloník 10 eur, strava v školskej jedálni 20 eur,
športový aerobik 30 eur, hodiny klavíra 12 eur, cestovné MHD 20 eur, celkovo 117,01 eur mesačne bez
bežných výdavkov na stravu a ošatenie. Mesačné výdavky na maloletého C. spočívali z: poistenie a

sporenie J. K. 30,43 eur, sporenie Sloník 10 eur, strava v školskej jedálni 20 eur, školský klub 10 eur,
hudobná6eur,futbalovýkrúžok20eur,cestovnéMHD10eur,celkovo106,43eurmesačnebezbežných
výdavkov na stravu a ošatenie. Matka v čase posledného rozhodnutia pracovala ako administratívny
zamestnanec na L. D., kde dosahovala príjem približne 600 eur v čistom, s maloletými deťmi bývala
v byte, ktorý patril matke otca, otcovi a jeho súrodencom, náklady na bývanie predstavovali nájomné

146 eur mesačne, elektrina 30 eur mesačne, plyn 6,66 eur, smetné na 3 osoby 6,25 eur mesačne.
Nemala žiadnu ďalšiu inú vyživovaciu povinnosť. Otec bol v čase posledného rozhodnutia dlhodobo
práceneschopný, pričom poberal nemocenské dávky v sume 966 až 998 eur mesačne. Býval v byte so
svojou matkou a bratom, tento byt bol v ich podielovom spoluvlastníctve. Na bývanie prispieval sumou
100 eur. Splácal pôžičku vo výške 400 eur mesačne, iné náklady otec neuvádzal. V súčasnosti maloletá

A. navštevuje 3. ročník päťročného štúdia na Hotelovej akadémii v Piešťanoch. Maloletý C. navštevuje
8. ročník Základnej školy M., D. - N.. Mesačné výdavky matky v čase podania návrhu dňa 30.09.2021 na
maloletú A. spočívali z: strava v škole 31 eur, doučovanie 10 eur, poistenie 25,01 eur, poistenie Sloník
10 eur, mobilný kredit 7 eur, MHD 5 eur, strava 50 eur, zubár 12,50 eur, učebnice 4,15 eur, oblečenie
25 eur. Mesačné výdavky matky v čase podania návrhu dňa 30.09.2021 na maloletého C. spočívali z:

strava v škole 31 eur, atletika 25 eur, poistenie 30,43 eur, sporenie 10 eur, mobilný kredit 7 eur, MHD
5 eur, strava 50 eur, zubár 8,33 eur, učebnice 1,85 eur, oblečenie 25 eur. Aktuálne mesačné výdavky
na maloletú A. spočívajú z: strava v škole 91,66 eur, internát 45 eur, sporenie 30 eur, mobil 12 eur,
záujmy 20 eur, hygienické potreby 15 eur, lieky 2,50 eur, drogéria 10 eur, strava mimo školy 120 eur,
oblečenie a obuv 25 eur, školské poplatky na varenie a banket 16,66 eur, učebnice 4,16 eur, ZRPŠ

2,91 eur, uniforma 8,33 eur, cestovné 5 eur, zubár 8,33 eur, poplatok za uskladnenie pupočníkovej
krvi 3,31 eur, celkovo mesačne 419,86 eur. Aktuálne mesačné výdavky na maloletého C. spočívajú z:
strava škola 9,58 eur, sporenie 30 eur, mobil 10 eur, hokejbal 45 eur, športové pomôcky 8,33 eur, lieky
a výživové doplnky 6,66 eur, oblečenie a obuv 37,50 eur, ZRPŠ 1,58 eur, učebnice 10 eur, zubár 5,41
eur, cestovné 20 eur, záujmy 10 eur, strava mimo školy 200 eur, celkovo mesačne 394,06 eur. Tieto

výdavky na maloleté deti súd považuje za odôvodnené. Matka je v súčasnosti na rodičovskej dovolenke
a jej príjem spočíva v poberaní rodičovského príspevku vo výške 483,30 eur mesačne a rodinných
prídavkov na deti vo výške 180 eur mesačne. Pribudla jej jedna vyživovacia povinnosť k maloletému
O. L., nar. XX.XX.XXXX. Mesačné výdavky matky sú kozmetika 10 eur, životná poistka 68 eur, mobil
14 eur, šport 9,90 eur, lieky 4,16 eur, oblečenie 4,16 eur, zubár 10,83 eur, obuv 4,50 eur. Matka má

zároveň spoločné výdavky na domácnosť s jej partnerom P. L., nar. XX.XX.XXXX, s ktorým bývajú v 4-
izbovom byte. Tieto výdavky na domácnosť pozostávajú z: hypotéka na byt 719,35 eur, nájom 231,90
eur, elektrina 45 eur, plyn 9,33 eur, poistenie bytu 8,52 eur, TV a internet 17,43 eur, smetné 17,50 eur,
daň z nehnuteľnosti 7,41 eur, životná poistka 90 eur, strava 380 eur, drogéria 50 eur, výlety a dovolenky33,33 eur. Ďalšie spoločné výdavky matky a jej partnera na maloletého O. spočívajú z: mlieko 20 eur,
plienky 50 eur, strava 100 eur, lieky 8,33 eur, oblečenie 16,66 eur, obuv 8,33 eur, očkovanie 8 eur,
plávanie 110 eur. Zároveň mala matka výdavky na maloletého O. spojené s kúpou kočíka 265 eur a

postele 205 eur. Tieto výdavky súd prvej inštancie považoval za odôvodnené. Matkin partner P. L., nar.
XX.XX.XXXX bol od 29.05.2017 do 31.07.2023 zamestnaný v spoločnosti Q. M. L., L., pričom za rok
2021 dosiahol vymeriavací základ vo výške 22 795,51 eur, v roku 2022 vo výške 18 995,06 eur, v roku
2023 vo výške 26 879,71 eur a v roku 2024 vo výške 32 349,82 eur. Z potvrdenia o príjme P. L. vyplýva,
že za január 2025 dosiahol čistý príjem vo výške 2 289,15 eur, za február 2025 2 107,04 eur a za marec

2025 vo výške 3 523,70 eur. Za obdobie od apríla 2021 do júna 2021 otec dosiahol čistý príjem spolu
490,62 eur, od januára 2021 do 30.09.2021 vo výške 122,16 eur v čistom a za obdobie od 13.09.2022
do 30.09.2022 vo výške 218,28 eur v čistom na základe dohody o vykonaní práce. Od 23.09.2024
je otec zamestnaný na základe pracovnej zmluvy, za obdobie od septembra 2024 do februára 2025
dosiahol čistý priemerný mesačný príjem vo výške 752,47 eur. Otcovi sú zo mzdy strhávané exekučné
zrážky ako výživné pre maloleté deti. Otec dosiahol vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa v odbore

inžinier ekonómie, v minulosti pracoval 15 rokov v IT sektore ako informatik a správca informačných
systémov, pred šiestimi rokmi na túto prácu zanevrel a prestal v tejto oblasti pracovať. Nevlastní žiadnu
nehnuteľnosť. Býva v byte, ktorý je v osobnom vlastníctve jeho matky, spoločnej domácnosti s nimi
býva aj jeho brat. Otcova matka je poberateľkou starobného dôchodku od 05.01.2024 v súčasnosti vo
výške 1 159,80 eur mesačne, od 18.08.2009 poberá vdovský dôchodok vo výške 264,50 eur mesačne.

Otcov brat je od 01.01.2020 poberateľom invalidného dôchodku v sume 663,50 eur mesačne. Otcovi
boli naposledy predpísané lieky v roku 2018. Otec má od 31.08.2011zadržaný vodičský preukaz. Na
základe vykonaného dokazovania súd prvej inštancie zistil, že návrh matky na zvýšenie výživného bol
podaný dôvodne. Naposledy bolo právoplatne rozhodnuté o výživnom v roku 2019. Od tohto rozhodnutia
narástli náklady na maloleté deti jednak plynutím času, infláciou, pokračovaním v štúdiu, pribúdajúcim

vekom maloletých detí, zabezpečovaním ich potrieb a výživy. Zároveň došlo k zmene pomerov na
strane matky maloletých detí, u ktorej došlo k zníženiu jej príjmu v dôsledku narodenia dieťaťa a
následného absolvovania materskej a rodičovskej dovolenky. Taktiež maloletá dcéra študuje mimo jej
trvalého bydliska, s čím sú spojené zvýšené náklady. Matka v konaní riadne preukázala výdavky na
maloleté deti a súd prvej inštancie ich považoval za odôvodnené - na maloletú A. vo výške 419,86

eur a na maloletého C. vo výške 394,06 eur poukazujúc na odsek 15. tohto rozsudku. Čo sa týka
preukázaných majetkových pomerov na strane otca, tu súd prvej inštancie zistil, že v súčasnosti je otec
od septembra roku 2024 riadne zamestnaný. Avšak tak ako bolo preukázané vykonanými dôkazmi,
príjem, ktorý otec v súčasnosti dosahuje, je nižší, ako by otec mohol dosahovať vzhľadom na svoj vek,
vzdelanie, pracovné skúsenosti, prax, zdravotný stav a ďalšie podstatné skutočnosti. Súd prvej inštancie

vzhľadom na otcove vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa a jeho prax v oblasti informačných
technológií, príjem, ktorý v súčasnosti dosahuje, považuje za neadekvátny, nakoľko je výrazne nižší, aký
by mohol dosahovať, pokiaľ by pracoval v oblasti zodpovedajúcej jeho vzdelaniu a absolvovanej praxi.
Otec v súčasnosti pracuje manuálne, pričom na výkon takejto práce nie je ani potrebné vysokoškolské
vzdelanie. Preto súd prvej inštancie zistil a vychádzal z potenciálneho príjmu otca, keď je v možnostiach

a schopnostiach otca, aby si zabezpečil prácu, ktorá by bola vyššie finančne ohodnotená a zodpovedala
jeho vzdelaniu a dosiahnutej praxi. Pri zisťovaní potenciálneho príjmu otca súd prvej inštancie vychádzal
z lustrácie na pracovných portáloch, dopytoval Úrad práce sociálnych vecí a rodiny, ako aj z dokladov,
ktoré predložila matka, kde je preukázané, aké sú pracovné ponuky v sektore informatik - správca
informačných systémov. Tieto sumy sa rôznia, ale v priemere príjem, ktorý môže dosiahnuť informatik -

správca informačných systémov je minimálne vo výške 2 000 eur mesačne v hrubom, čo činí 1 550 eur
v čistom a z tejto sumy aj súd prvej inštancie vychádzal. Následne z tejto sumy určil výšku výživného
percentuálnym pomerom s poukazom na odporúčajúcu tabuľkou Ministerstva spravodlivosti SR, na
základe ktorej predstavuje výška výživného na dieťa vo veku maloletej A. 18 % a vo veku maloletého
C. 16 % z čistého mesačného príjmu povinného rodiča, čo činí po zaokrúhlení sumy 280 eur a 250 eur

mesačne. Súd prvej inštancie zároveň poukázal na to, že otcovi, tak ako sa vyjadril na pojednávaní
dňa 11.03.2025, bolo vyplatených 15 tisíc eur, nakoľko predal svoj spoluvlastnícky podiel k bytu, čím
získal finančné prostriedky, ktoré tiež mohli byť použité na výživu maloletých detí. Navyše zistil, že
otec dedením po jeho otcovi získal podiel na nehnuteľnosti, ktorý daroval svojej matke, z čoho vyplýva,
že bez zjavného dôvodu sa bezodplatne zbavil majetku, z ktorého taktiež mohol finančne profitovať a

následne tieto prostriedky použiť na výživu maloletých detí. Tieto skutočnosti súd prvej inštancie vzal
za relevantné a rozhodol na základe nich o zvýšení vyživovacej povinnosti otca od podania návrhu.
Návrh bol podaný dňa 30.09.2021, pričom zročné výživné bolo vyčíslené od nasledujúceho dňa, teda
od 01.10.2021, kedy už v tom čase došlo k zmene pomerov na strane maloletých detí, a teda zvýšeniuvýdavkov na maloleté deti oproti obdobiu ostatného rozhodnutia o výživnom. Zároveň už v čase podania
návrhu na zvýšenie výživného na maloleté deti bol na strane otca potenciál dosahovať vyšší príjem.
Zročné výživné na maloletú A. činí sumu 7 920 eur a na maloletého C. činí sumu 6 600 eur, ktoré

sumy povolil otcovi splácať v mesačných splátkach po 150 eur spolu s bežným výživným pod stratou
výhody splátok počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku, nakoľko jednorazové
zaplatenie takejto sumy výživného by nebolo v možnostiach otca zaplatiť. Na strane otca je preukázaný
potenciál dosahovať vyšší príjem zodpovedajúci jeho kvalifikácii, vzdelaniu a praxi, pričom takúto prácu
otec v minulosti dlhodobo vykonával a dosahoval vyšší príjem ako dosahuje v súčasnom zamestnaní.

Navyše v konaní bolo preukázané správami z komunikácie medzi otcom a matkou, že otec pracoval
na rôznych brigádach, či už v Nemecku alebo inde v zahraničí. Čiže aj týmto spôsobom si otec zvýšil
príjem, ktorého výška v konaní nebola preukázaná, keďže ako otec uviedol, pracoval tam bez evidencie
a mzda mu bola vyplatená v hotovosti. Taktiež sa súd prvej inštancie zaoberal zdravotným stavom
otca, pričom žiadne zdravotné znevýhodnenie otca zistené nebolo, čo bolo aj deklarované výpisom
zo zdravotnej poisťovne, kde za obdobie posledných štyroch rokov otcovi neboli predpísané žiadne

lieky na predpis. Z uvedeného vyplýva, že otec nemá žiadne zdravotné znevýhodnenie, ktoré by mu
bránilo vykonávať inú prácu, ktorá by bola lepšie finančne ohodnotená. Vzhľadom na takto zistený
skutočný stav má súd prvej inštancie za to, že súčasný príjem otca je podhodnotený a nezodpovedá
jeho možnostiam, schopnostiam, dosiahnutému vzdelaniu a vykonávanej praxi. Preto pri určovaní výšky
výživného vychádzal z potenciálneho príjmu otca. Nemohol prihliadať na vyjadrenie otca, že nie je

schopný platiť výživné vo vyššej výške, keďže aj posledné určené výživné nepostačuje na zabezpečenie
všetkých odôvodnených výdavkov maloletých detí. Taktiež nie je platené riadne, nakoľko je buď platené
prostredníctvom matky otca alebo vymáhané prostredníctvom súdneho exekútora. Súd prvej inštancie
prihliadol najmä na najlepší záujem maloletých detí, ktoré nie sú schopné sa samé živiť a sú odkázané
na výživu zo strany svojich rodičov, a preto je povinnosťou rodičov zabezpečiť si adekvátny príjem,

aby výživu maloletých detí dokázali zabezpečiť. O náhrade trov konania účastníkov rozhodol súd prvej
inštancie v zmysle § 52 Civilného mimosporového poriadku.

3. Proti tomuto rozsudku podal otec odvolanie z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b/, f/ a h/ Civilného
sporového poriadku. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že výživné na maloletú

A. zvýši na sumu 180 eur mesačne a na maloletého C. na sumu 160 eur mesačne počnúc od zmeny
pomerov, pričom zároveň rozhodne o zmene zročného výživného a povolí jeho splácanie v mesačných
splátkach po 50 eur mesačne na každé z detí až do zaplatenia, pod stratou výhody splátok. Dôvodil, že
napadnuté rozhodnutie bolo vydané v rozpore s princípom právnej istoty, pretože neobsahuje zásadné
vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie. Poukázal na judikatúru ESĽP a Ústavného súdu

SR s tým, že integrálnou súčasťou práva na spravodlivý proces je aj právo na riadne a presvedčivé
odôvodnenie rozhodnutia. Súd prvej inštancie nedostatočne odôvodnil potrebu zvýšenia výživného
a absolútne nesprávne posúdil otázku, odkedy došlo k podstatnej zmene pomerov. Za nezákonné
a nepreskúmateľné považoval to, že súd nepodal zrozumiteľný a jasný výklad, kedy sa pomery
účastníkov zmenili tak, že to odôvodnilo zvýšenie výživného spätne už od 1. októbra 2021, teda odo dňa

nasledujúceho po podaní návrhu matky. Pri poslednej úprave výživného bol dlhodobo práceneschopný
a poberal nemocenské dávky. Súd prvej inštancie by preto nemal jednostranne posudzovať situáciu
jedného rodiča a ignorovať okolnosti druhého, keďže na zabezpečení úhrady potrieb detí sa majú
primárne podieľať obaja rodičia. Súd prvej inštancie nesprávne zistil skutkový stav veci, keďže pri
určovaní výživného vychádzal z jeho predpokladaného (potenciálneho) mesačného príjmu vo výške

1 550 eur, čo však nezodpovedá realite. Jeho skutočný čistý mesačný príjem je približne 800 eur,
čo v konaní vierohodne preukázal výplatnými páskami a potvrdeniami. Konštatovanie súdu, že pred
šiestimi rokmi zanevrel na prácu informatika, rázne odmietol. Poukázal na skutočnosť, že k poklesu
jeho príjmu a skončeniu predchádzajúceho pracovného pomeru nedošlo jeho zavinením, ale v dôsledku
dlhodobej práceneschopnosti a zlého psychického stavu, pre ktorý bol aj hospitalizovaný na psychiatrii.

Prácu informatika pre pretrvávajúce psychické problémy vykonávať nemôže, pričom v súčasnosti túto
prácu aj tak nahrádza umelá inteligencia. V súčasnosti pracuje manuálne ako operátor výroby, pričom
napríkladvapríli2025dosiaholčistýpríjem936,17eura,zktoréhomubolaväčšinazrazenánaexekučné
výživné a iné exekúcie. V apríli 2025 na neho súd vyhlásil konkurz a bol oddlžený. Nesúhlasil ani
s posúdením zmeny pomerov. Od pôvodného rozhodnutia neuplynula taká doba a nedošlo k takej

výraznej zmene, ktorá by odôvodňovala rapídne zvýšenie výživného o 180 % a o 150 % spätne už od
1. októbra 2021. Považoval za zmätočné a arbitrárne, ak súd priznal zvýšené výživné spätne od roku
2021, avšak nepreskúmateľne bral do úvahy aktuálne výdavky detí vyčíslené v roku 2025. Súd zároveň
nevzal do úvahy postupné zmeny, a ani to, že matke medzitým pribudla nová vyživovacia povinnosťk ďalšiemu maloletému dieťaťu. Namietal aj nesprávne právne posúdenie veci, keďže súd vychádzal
z orientačnej tabuľky Ministerstva spravodlivosti SR, ktorá nemá právne záväzný charakter a nemôže
nahradiť individuálne posúdenie konkrétnych pomerov. Mal za to, že prvoinštančný súd nezdôvodnil, ako

zohľadnil mieru osobnej starostlivosti matky a jej príjem z rodičovského príspevku. Bol toho názoru, že
matkaužosobnoustarostlivosťounevyvažujevyživovaciupovinnosťvplnejmiereanavýživebysamala
finančne podieľať. Výdavky detí sú navyše sčasti kryté prídavkami na deti. Výrok o zročnom (dlžnom)
výživnom označil za nepreskúmateľný a nedostatočne odôvodnený, keďže z neho nie je zrejmé, ako
súd dospel k výsledným sumám 7 920 eur a 6 600 eur. Súd iba mechanicky vynásobil rozdiel medzi

starým a novým výživným počtom 44 mesiacov. Vôbec však nezohľadnil ním preukázanú skutočnosť,
že v období od mája 2023 do februára 2025 reálne platil na obe deti zvýšené výživné (o 50 eur mesačne
viac na každé dieťa) na základe predchádzajúceho, neskôr zrušeného rozsudku. Nad rámec bežného
výživného tak už uhradil sumu 2 200 eur, ktorú súd pri výpočte dlhu úplne odignoroval.

4. K odvolaniu otca sa vyjadrila matka a navrhla ho zamietnuť a rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť.

Odvolanie považuje za neopodstatnené, odvolacie dôvody za neexistujúce a samotný výrok rozsudku
za vecne správny a spravodlivý. Súd prvej inštancie riadne vykonal dokazovanie, dostatočne zistil
skutočný stav preukazujúci zmenu pomerov a správne naň aplikoval právne normy, pričom otec sa
podaným odvolaním snaží iba vyhnúť plneniu svojej zákonnej povinnosti voči deťom. Otec v konaní
nepoprel žiadne z jej skutkových tvrdení a ona riadne preukázala svoje aktuálne príjmy a výdavky,

ktoré presahujú určené výživné. Takmer všetky dôkazy v konaní predložila ona alebo ich zaobstaral
súd, kým otec svoje tvrdenia nepreukázal, a naopak bolo zistené, že súdu klamal. Za nepreukázané
označila aj jeho tvrdenia o zdravotných problémoch od roku 2021, ktoré vyvrátili aj správy vyžiadané zo
zdravotnej poisťovne a Sociálnej poisťovne. Otec nemá zamestnanie zodpovedajúce jeho vzdelaniu a
pracovným skúsenostiam a nepreukázal, že by nebol spôsobilý vykonávať prácu v oblasti informatiky.

V tejto súvislosti argumentovala ustálenou rozhodovacou praxou, podľa ktorej má princíp potencionality
príjmu prednosť pred princípom jeho fakticity. Jeho tvrdenie, že prácu informatika nahradila umelá
inteligencia, označila za nepravdivé, keďže pracovné miesta v tejto oblasti sú na trhu práce naďalej
ponúkané. K tvrdeniu otca o jeho oddlžení z apríla 2025 uviedla, že v takom prípade mu zamestnávateľ
nemal zo mzdy zrážať sumy na iné exekúcie než na výživné. Návrh na vykonanie exekúcie podala pre

finančnú tieseň spôsobenú neplatením výživného z jeho strany, aby mohla poberať náhradné výživné
od štátu. Námietku otca voči údajne krátkemu času od predchádzajúceho rozhodnutia vyvrátila tým, že
aktuálny návrh podala po dva a pol roku, pričom pri pôvodnom rozsudku súd prihliadal na jeho vtedajšiu
práceneschopnosť. Opísala situáciu, keď otec poberal nemocenské dávky v sume 966 eur až 998 eur a
ona mala príjem približne 600 eur. Kým ona z tohto príjmu hradila bývanie, stravu a ostatné výdavky na

deti, otec prispieval len 100 eurami na jedno dieťa. Uviedla, že na zabezpečenie výdavkov detí si musela
požičiavaťabrigádovať,zatiaľčootecsaonenezaujímalanadrámecvýživnéhoneprispievalnaškolské
výlety, pomôcky, lieky či oblečenie, ktoré financuje výlučne ona a jej partner. Otec vo svojom odvolaní
ignoruje jej ďalšie náklady na bývanie a nesprávne uvádza výšku svojho čistého príjmu, ktorý podľa
mzdového listu za apríl 2025 predstavoval sumu 997,61 eura. Upozornila, že otec sa osobne nestará

o maloletú dcéru A. a nemá na ňu žiadne výdavky; kontaktoval ju len vo februári 2025 so zámerom
získať potvrdenie o štúdiu a rodné číslo na neoprávnené uplatnenie daňového bonusu, čo navrhla súdu
preveriť. Otec nepredložil výšku svojich príjmov u bývalého zamestnávateľa a nemá žiadny relevantný
dôvod nepracovať od roku 2019, pričom tak koná len z pomsty, keďže sa jej v minulosti vyhrážal, že ak
ho opustí, prestane pracovať, aby nemusel platiť výživné. Vo vzťahu k synovi C. poukázala na to, že otec

s ním má určený styk predstavujúci len 30 dní v roku, pričom aj v tom čase zabezpečuje starostlivosť
otcova matka, ktorej on finančne neprispieva. Výdavky matky, ktorá zabezpečuje starostlivosť po zvyšok
roka, sú podľa nej nepomerne vyššie. Otec si bezdôvodne znížil majetkové pomery, keď sa asi pred
piatimi rokmi vzdal spoluvlastníckych podielov na nehnuteľnostiach v prospech svojej matky, a jeho
neskorší návrh na oddlženie vyvoláva dojem snahy zabrániť tomu, aby boli tieto prevody posúdené ako

odporovateľné právne úkony.

5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 3 ods. 5 písm. b) Civilného mimosporového poriadku),
po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku), oprávneným
subjektom, odvolateľom – otcom (§ 359 Civilného sporového poriadku a § 7 ods. 1 Civilného

mimosporového poriadku), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie
pripúšťa (§ 355 ods. 1 Civilného sporového poriadku), po skonštatovaní, že podané odvolanie má
zákonné náležitosti (§ 363 Civilného sporového poriadku) a odvolateľ použil zákonom prípustné
odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku a § 62 ods. 1 Civilného mimosporovéhoporiadku), preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie bez viazanosti rozsahom (§ 65
Civilného mimosporového poriadku) a dôvodmi odvolania (§ 66 Civilného mimosporového poriadku),
bez zopakovania alebo doplnenia dokazovania (§ 68 Civilného mimosporového poriadku), postupom

bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku a contrario),
keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku boli oznámené na úradnej tabuli a na webovej
stránke odvolacieho súdu minimálne 5 dní pred verejným vyhlásením rozsudku (§ 219 ods. 3 Civilného
sporového poriadku), a dospel k záveru, že v napadnutom výroku I. sú splnené podmienky na jeho
potvrdenie (§ 387 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku), kým v napadnutých výrokoch II. a III. sú

splnené podmienky na zmenu rozhodnutia (§ 388 Civilného sporového poriadku).

6. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej
inštancie, ktorým zmenil rozsudok Okresného súdu Nitra, č. k. 24P/266/2018-65 z 31.01.2019, v časti
vyživovacej povinnosti otca tak, že zvýšil vyživovaciu povinnosť otca pre maloletú A. zo sumy 100 eur
mesačne na sumu 280 eur mesačne od 01.10.2021 a pre maloletého C. zo sumy 100 eur mesačne

na sumu 250 eur mesačne od 01.10.2021 (výrok I.), zročné výživné pre maloletú A. za obdobie od
01.10.2021 do 31.05.2025 určil vo výške 7 920 eur, ktoré povolil otcovi splácať v mesačných splátkach
po 150 eur spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok, počnúc mesiacom nasledujúcim po
právoplatnosti tohto rozsudku (výrok II.), zročné výživné pre maloletého C. za obdobie od 01.10.2021
do 31.05.2025 určil vo výške 6 600 eur, ktoré povolil otcovi splácať v mesačných splátkach po 150 eur

spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti
tohto rozsudku (výrok III.).

7. Pre poriadok odvolací súd uvádza, že A. B. v priebehu konania nadobudla plnoletosť dňa
XX.XX.XXXX. Podaním zo dňa 23.02.2026 uviedla, že sa domáha priznania výživného aj za čas po

nadobudnutí plnoletosti, a to vo výške 500 eur mesačne, pričom predložila prehľad svojich výdavkov a
príslušné dôkazy. Zároveň uviedla, že otec sa o ňu osobne nezabezpečuje starostlivosť a na jej štúdium
ani iné výdavky nijako neprispieva. Za február 2026 otec uhradil prostredníctvom súdneho exekútora na
A. sumu 239,02 eur a na C. sumu 191,23 eur.

8. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok z hľadiska vecnej správnosti a v časti týkajúcej sa
určenia bežného výživného vo výroku I. vychádzal zo skutkových zistení súdu prvej inštancie, ktoré
považuje za dostatočné a zodpovedajúce vykonanému dokazovaniu. V tejto časti sa odvolací súd
stotožňuje aj s právnym posúdením veci a so záverom o primeranosti určenej výšky výživného; preto
s poukazom na § 387 ods. 2 Civilného sporového poriadku odkazuje na dôvody uvedené v písomnom

vyhotovení napadnutého rozsudku. Súčasne však dospel k záveru, že v časti týkajúcej sa určenia výšky
zročnéhovýživnéhovnapadnutýchvýrokochII.aIII.,akoajvzávislomvýrokuIV.onáhradetrovkonania,
sú splnené podmienky na zmenu týchto výrokov.

9. Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o

výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

10. Podľa § 62 ods. 1, 2, 4 a 5 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je
ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť (1). Obaja rodičia
prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má

právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov (2). Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada
na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd
aj na starostlivosť rodičov o domácnosť (4). Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť(5).

11. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané

majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.12. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa
zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len
na návrh.

13. Podľa 121 Civilného mimosporového poriadku rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a
povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a
povinností alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia
pomery.

14. Podľa § 35 Civilného mimosporového poriadku súd je povinný zistiť skutočný stav veci.

15. Podľa § 36 Civilného mimosporového poriadku súd je povinný vykonať aj iné dôkazy, ako navrhli
účastníci, ak je to potrebné na zistenie skutočného stavu veci.

16. Podľa § 62 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd
prvej inštancie nesprávne, alebo neúplne zistil skutočný stav veci.

17. Podľa § 65 Civilného mimosporového poriadku odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania vo
veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu.

18. Podľa § 66 Civilného mimosporového poriadku odvolací súd nie je odvolacími dôvodmi viazaný.

19. Z vyššie citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských
práv a povinností k maloletým deťom nepredstavuje nemennú úpravu pomerov do budúcna, keďže

pri zmene pomerov môže byť zmenené alebo zrušené. Takýto postup však prichádza do úvahy len v
prípade podstatnej zmeny okolností, z ktorých súd vychádzal pri skoršom rozhodnutí. Táto možnosť
predstavuje výnimku zo zásady nezmeniteľnosti právoplatných rozhodnutí v civilnom procese, vyjadrenú
princípom clausula rebus sic stantibus. Aby bolo možné viesť dokazovanie o novom návrhu na zmenu
úpravy výkonu rodičovských práv a povinností, súd musí ako prvé posúdiť, či došlo k zmene pomerov,

a následne, či sa táto zmena závažným spôsobom prejavila v pomeroch účastníkov v porovnaní so
stavom v čase vydania pôvodného rozsudku. Ak by súd nerozhodoval na podklade preukázanej zmeny
pomerov, ale napriek tomu by pristúpil k zmene výšky výživného, išlo by o neprípustné preskúmanie
a reparáciu právoplatného pôvodného rozhodnutia. Len v prípade preukázanej zmeny pomerov je súd
oprávnený zasiahnuť tak do autoritatívneho výroku súdu, prípadne aj do dohody rodičov, ak bola súdom

schválená.

20. Zmenu pomerov podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine a v zmysle ustálenej judikatúry najvyšších
súdnych autorít možno definovať ako stav odlišný od stavu, ktorý bol rozhodujúci pri predchádzajúcom
rozhodovaní. Zásadne musí ísť o zmenu závažnejšieho charakteru, teda o zmenu podstatnú, trvalú

a objektívne preukázanú, a ktorá podstatne ovplyvňuje schopnosti a možnosti povinného alebo
odôvodnené potreby oprávneného. Pri jej posudzovaní je potrebné porovnať skutkový stav v čase
skoršieho rozhodnutia so stavom v čase rozhodovania o návrhu na zmenu výživného; súd musí
preto podrobne skúmať pomery na strane účastníkov v čase pôvodného rozhodnutia o výživnom a
porovnať ich s aktuálnymi pomermi. Ak je pred súdom takáto zmena pomerov preukázaná, či na strane

oprávneného dieťaťa alebo povinných rodičov, je opodstatnený záver súdu pre zvýšenie výživného,
resp. zníženie výživného.

21. Z vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie vyplýva, že naposledy bolo o výške výživného
určeného otcovi pre vtedy maloletú A. a maloletého C. rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Nitra,

č. k. 24P/266/2018-65 zo dňa 31.01.2019, ktorým bol otec zaviazaný prispievať na každé z maloletých
detí výživným vo výške 100 eur mesačne. Otec bol v čase posledného rozhodovania dlhodobo
práceneschopný a poberal nemocenské dávky v sume približne 966 až 998 eur mesačne, býval so
svojou matkou a bratom v byte v ich podielovom spoluvlastníctve, na bývanie prispieval sumou 100
eur mesačne a splácal pôžičku vo výške 400 eur mesačne. Matka maloletých v čase posledného

rozhodovania pracovala ako administratívny zamestnanec na L. D. s príjmom približne 600 eur netto,
s maloletými deťmi bývala v byte patriacom matke otca, otcovi a jeho súrodencom a nemala ďalšiu
vyživovaciu povinnosť. Vtedy maloletá A. v čase posledného rozhodovania navštevovala 6. ročník
základnej školy a maloletý C. 2. ročník základnej školy. Následne zistil skutočný stav nových pomerovna strane maloletých detí aj rodičov, a to najmä rozsah odôvodnených výdavkov maloletých detí a ich
jednotlivú skladbu, ako aj aktuálne zárobkové a príjmové pomery matky (vrátane jej rodičovského príjmu
a ďalšej vyživovacej povinnosti) a zárobkové a príjmové pomery otca. Konštatoval, že od poslednej

úpravy výživného došlo k podstatnej zmene pomerov, a to jednak na strane matky, ktorej sa v dôsledku
narodenia ďalšieho dieťaťa znížil príjem (matka je na rodičovskej dovolenke a jej príjem tvorí rodičovský
príspevok 483,30 eur mesačne a rodinné prídavky na deti 180 eur mesačne), teda zároveň jej pribudla
ďalšia vyživovacia povinnosť k maloletému synovi O. (nar. XX.XX.XXXX) a s partnerom a maloletými
deťmi sa presťahovala do 4-izbového bytu, čo sa prejavilo zvýšením výdavkov na bývanie vrátane

splátkyhypotéky719,34eurmesačne,pričomvšetkyvýdavkydomácnostiznášavspoločnejdomácnosti
spolu s partnerom. Na strane detí došlo tiež k zmene pomerov –A. od septembra 2022 nastúpila
na strednú školu (Hotelová akadémia Ľudovíta Wintera v Piešťanoch), počas školského týždňa je
ubytovaná na internáte s poplatkom na stravu v škole 91,66 eur, internát 45 eur, sporenie 30 eur, mobil
12 eur, záujmy 20 eur, hygienické potreby 15 eur, lieky 2,50 eur, drogéria 10 eur, strava mimo školy
120 eur,, oblečenie a obuv 25 eur, školské poplatky na varenie a banket 16,66 eur, učebnice 4,16 eur,

ZRPŠ 2,91 eur, uniforma 8,33 eur, cestovné 5 eur, zubár 8,33 eur, poplatok za uskladnenie pupočníkovej
krvi 3,31 eur, celkom mesačne spolu 419,86 eur. K zmene pomerov došlo aj na strane maloletého C.
tým, že navštevuje II. stupeň základnej školy (8. ročník), v čase podania návrhu boli jeho pravidelné
výdavky vyčíslené najmä na stravu v škole 31 eur mesačne, atletiku 25 eur mesačne, poistenie 30,43 eur
mesačne, sporenie 10 eur mesačne, mobilný kredit 7 eur mesačne, MHD 5 eur mesačne, stravu 50 eur

mesačne, zubára 8,33 eur mesačne, učebnice 1,85 eur mesačne a oblečenie 25 eur mesačne, pričom
už v návrhu matka uvádzala aj výdavky na zdravotnú obuv 200 eur ročne, prezuvky 15 eur polročne a
ortopedické vložky 7 – 15 eur; aktuálne výdavky na maloletého C. činili na stravu škola 9,58 eur, sporenie
30 eur, mobil 10 eur, hokejbal 45 eur, športové pomôcky 8,33 eur, lieky a výživové doplnky 6,66 eur,
oblečenie a obuv 37,50 eur, ZRPŠ 1,58 eur, učebnice 10 eur, zubár 5,41 eur, cestovné 20 eur, záujmy

10 eur a stravu mimo školy 200 eur mesačne, celkom mesačne spolu 394,06 eur. Súčasne súd prvej
inštancie vyhodnotil aj zmenu pomerov na strane otca, keď zistil, že otec je od septembra 2024 riadne
zamestnaný a v súčasnom zamestnaní dosahuje priemerný čistý mesačný príjem 752,47 eur, avšak
vzhľadomnajehovysokoškolskévzdelanieII.stupňaadlhoročnúpraxvoblastiinformačnýchtechnológií
považoval tento príjem za neadekvátny a vychádzal z jeho potenciálneho príjmu, ktorý ustálil minimálne

na 2 000 eur brutto (cca 1 550 eur netto) mesačne. Odvolací súd z takto vykonaného dokazovania a
z jeho obsahového vyhodnotenia vyvodzuje, že súd prvej inštancie zistil skutočný stav veci správne,
dostatočne v rozsahu významnom pre rozhodnutie, a jeho skutkové závery majú zodpovedajúcu oporu
vo vykonaných dôkazoch; v ďalších podrobnostiach preto odvolací súd odkazuje na odseky 12. až 21.
napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie.

22. Zároveň dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie vec aj správne právne posúdil, keď na
takto zistené okolnosti aplikoval relevantné ustanovenia Zákona o rodine upravujúce zmenu vyživovacej
povinnosti, náležite prihliadol na podstatnú zmenu pomerov, ku ktorej od poslednej úpravy výživného
nepochybne došlo, a túto zmenu pomerov vyhodnotil vo vzájomných súvislostiach na strane oboch

rodičov i na strane detí. Súd prvej inštancie správne prihliadol nielen na vek detí, ich aktuálnu životnú a
študijnú situáciu a s tým súvisiace pravidelné i odôvodnené zvýšené výdavky, ale aj na zmenené pomery
matky, vrátane ďalšej vyživovacej povinnosti a zníženia jej príjmu počas rodičovskej dovolenky, ako aj na
zárobkové a príjmové pomery otca. Správne pritom vychádzal aj z toho, že pri posudzovaní schopností
a možností povinného rodiča nie je rozhodujúci len jeho aktuálne dosahovaný príjem, ale aj jeho reálny

príjmový potenciál, zodpovedajúci jeho vzdelaniu, doterajšej praxi a objektívnym možnostiam uplatnenia
na trhu práce. Právny záver súdu prvej inštancie o splnení podmienok pre zmenu doterajšej úpravy
výživného a o rozsahu vyživovacej povinnosti otca tak má dostatočný podklad v zistenom skutočnom
stave veci, je logický, presvedčivý a zodpovedá zákonným kritériám pre rozhodovanie vo veciach
výživného. V ďalších podrobnostiach odvolací súd odkazuje aj na odsek 31. napadnutého rozsudku.

23. Za rozhodujúce odvolací súd považuje, že súd prvej inštancie neostal len pri formálnom konštatovaní
zmeny pomerov, ale túto zmenu naplnil konkrétnym obsahom prostredníctvom skutkových zistení
o zvýšených, veku detí zodpovedajúcich výdavkoch, o zmene pomerov matky a o reálnych i
predpokladaných zárobkových možnostiach otca. Pri posudzovaní schopností, možností a majetkových

pomerovotcasprávnevychádzalztoho,žeotecmávysokoškolskévzdelaniedruhéhostupňa,dlhoročnú
prax v oblasti informačných technológií na pozícii správcu informačných systémov a že aktuálne
dosahovaný príjem v manuálnom zamestnaní je výrazne nižší, než aký zodpovedá jeho kvalifikácii a
praxi. Preto správne prihliadol aj na princíp potencionality príjmu, keďže zákonná vyživovacia povinnosťrodiča sa neviaže len na príjem fakticky dosahovaný, ale aj na príjem, ktorý by rodič mohol dosahovať pri
primeranom úsilí a využití svojich schopností, možností a kvalifikácie. Súd prvej inštancie pritom uviedol
aj konkrétny skutkový podklad pre záver o výške potenciálneho príjmu otca, a to lustrácie na pracovných

portáloch, dopyty na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny a listinné doklady o pracovných ponukách v
sektore informatiky – správca informačných systémov, z ktorých vyvodil, že minimálny ponúkaný príjem
predstavuje približne 2 000 eur brutto, teda približne 1 550 eur netto mesačne.

24.Vtejtosúvislostiodvolacísúdpovažujezavýznamnéajto,žesúdprvejinštancienehodnotilpracovný

potenciál otca izolovane, ale zohľadnil aj majetkové súvislosti, ktoré sa v konaní preukázali a ktoré môžu
vplývať na jeho schopnosť plniť vyživovaciu povinnosť. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva,
že otec uviedol vyplatenie 15 000 eur z predaja spoluvlastníckeho podielu k bytu; zároveň bolo zistené,
že otec získal podiel na nehnuteľnosti dedením a následne ho daroval svojej matke, teda bezodplatne
previedol majetkovú hodnotu, ktorú bolo možné zohľadniť aj pri celkovom hodnotení jeho majetkových
pomerov. Aj tieto skutkové okolnosti súd prvej inštancie správne vzal do úvahy pri hodnotení otcovho

majetkového základu a pri celkovej úvahe o primeranosti určenej výšky výživného.

25. Na tomto skutkovom a právnom základe odvolací súd nepovažuje za dôvodnú odvolaciu námietku
otca, že určenie výšky zvýšeného výživného pre obe deti je nepreskúmateľné alebo neodôvodnené.
Právenaopak,súdprvejinštanciepomenovalrozhodujúceskutkovézistenia,atokonkrétneodôvodnené

výdavky detí, zmenu ich vzdelávacej fázy, zmenu pomerov matky a ustálenie zárobkových možností
otca vrátane princípu potencionality, a tieto zistenia správne a presvedčivo prepojil s aplikáciou § 62 a §
75 ods. 1 Zákona o rodine. Súčasne uviedol aj právny rámec, podľa ktorého výživné má prednosť pred
inými výdavkami rodiča a pri posudzovaní pomerov povinného rodiča nie je rozhodujúce, aké výdavky
uvádza, ale len tie, ktoré sú nevyhnutné a primerané popri plnení zákonnej vyživovacej povinnosti.

26. Otec v odvolaní ďalej namietal, že súd prvej inštancie pri určení výšky zvýšeného výživného
nesprávne vychádzal z orientačnej tabuľky výživného zverejnenej na webovom sídle Ministerstva
spravodlivosti Slovenskej republiky, hoci táto tabuľka nemá právne záväzný charakter a nemá
nahrádzať individuálne posúdenie pomerov účastníkov konania. V tejto súvislosti odvolací súd

uvádza, že právne predpisy Slovenskej republiky síce neurčujú tabuľkovú úpravu výživného a
určenie výživného je v zmysle zákona nevyhnutné posudzovať individuálne so zreteľom na všetky
okolnosti konkrétneho prípadu, nevylučuje to však využitie metodických a odporúčacích pomôcok,
pokiaľ tieto nenahrádzajú zákonné kritériá rozhodovania, ale slúžia len ako podporné hľadisko pri
overení primeranosti individuálne ustáleného výsledku. Metodika pre výpočet výživného zverejnená

Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky má síce len odporúčací charakter, jej zámerom je však
prispieť k zjednocovaniu procesných postupov a rozhodovacej praxe súdov v rodinnoprávnej agende
a vytvoriť orientačný rámec pre posudzovanie primeraného rozsahu vyživovacej povinnosti rodiča vo
vzťahu k veku dieťaťa a príjmovým pomerom povinného rodiča.

27. V pomeroch prejednávanej veci odvolací súd považuje túto odvolaciu námietku za nedôvodnú,
keďže z odôvodnenia napadnutého rozsudku nevyplýva, že by súd prvej inštancie predmetnú metodiku
použil ako záväzný predpis alebo ako mechanickú náhradu individuálneho posúdenia veci. Naopak,
súd prvej inštancie najskôr samostatne a konkrétne ustálil rozhodujúce skutkové okolnosti prípadu, teda
odôvodnené výdavky detí, ich vek, stupeň vzdelávania, osobitosti ich aktuálnej životnej situácie, rozsah

osobnej starostlivosti matky, ako aj schopnosti, možnosti a majetkové pomery oboch rodičov vrátane
príjmového potenciálu otca, a až následne pristúpil k orientačnému overeniu primeranosti určenej výšky
výživného aj prostredníctvom percentuálnych relácií vyplývajúcich z uvedenej metodiky. Z napadnutého
rozsudku je zrejmé, že súd prvej inštancie vychádzal z ustáleného čistého mesačného príjmu otca vo
výške približne 1 550 eur a následne vo vzťahu k A. zohľadnil percentuálny rozsah 18 % a vo vzťahu

k C. percentuálny rozsah 16 %, teda relácie zodpovedajúce veku detí a ich životnej situácii podľa
odporúčacej tabuľky, čo v konkrétnych sumách predstavuje po primeranom zaokrúhlení 280 eur pri A.
a 250 eur pri C.. Je preto zrejmé, že súd prvej inštancie metodiku nepoužil izolovane ani formalisticky,
ale len ako pomocné kritérium pri kontrole vecnej primeranosti individuálne ustálenej výšky výživného.
Odvolacia námietka otca, že uvedená metodika nemá právne záväzný charakter, preto sama osebe

nemôže viesť k záveru o nesprávnosti rozhodnutia, ak súd prvej inštancie vychádzal zo zákonných
kritérií a metodiku použil len ako orientačnú a podpornú pomôcku. Na uvedenom základe odvolací súd
považuje za primerane určenú aj súdom prvej inštancie ustálenú sumu výživného zo strany otca vo
výške 280 eur mesačne na plnoletú A. a 250 eur mesačne na maloletého C., pričom časť odôvodnenýchvýdavkov detí bude krytá aj zo strany matky, a to nielen plnením jej vyživovacej povinnosti v peňažnej
forme, ale aj osobnou starostlivosťou a zabezpečovaním ich každodenných potrieb. Takto určená výška
výživného zodpovedá odôvodneným výdavkom detí s prihliadnutím na ich vek, stupeň vzdelávania, ako

aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery oboch rodičov a ich životnú úroveň.

28. Pokiaľ otec namieta, že súd prvej inštancie mal vychádzať výlučne z jeho faktického príjmu,
odvolací súd uvádza, že tento príjem súd prvej inštancie zistil a v odôvodnení napadnutého rozhodnutia
riadne zohľadnil. Neostal však len pri jeho formálnom prevzatí, ale v súlade so zásadou potencionality

posudzoval aj to, či otec pri svojom vzdelaní, doterajšej odbornej praxi a s prihliadnutím na konkrétne
zistené pracovné ponuky nevyužíva svoje schopnosti a možnosti v rozsahu umožňujúcom dosahovať
vyšší príjem. Z napadnutého rozsudku pritom vyplýva, že otec má vysokoškolské vzdelanie a dlhoročnú
prax v oblasti informačných technológií, takže záver súdu prvej inštancie, podľa ktorého jeho zárobkové
možnosti nemožno stotožniť len s aktuálne dosahovaným príjmom z manuálnej práce, má dostatočný
podklad v zistenom skutočnom stave veci. Za tejto situácie nemožno považovať za nesprávne, ak súd

prvej inštancie pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti vychádzal nielen z faktického príjmu otca, ale
aj z jeho ustáleného potenciálneho príjmu podporeného vykonanými dôkazmi.

29. Otcove tvrdenia o zhoršenom psychickom stave, ktorými spochybňuje záver o jeho možnostiach
a schopnostiach dosahovať potenciálny príjem vo výške 1 550,- eur v čistom, neboli spôsobilé

vyvrátiť skutkové závery súdu prvej inštancie. V konaní totiž neboli podložené aktuálnymi odbornými
závermi, ktoré by objektívne odôvodňovali existenciu takých obmedzení jeho zdravotného stavu, ktoré
by limitovali jeho pracovnú schopnosť vo vzťahu ku kvalifikovaným pracovným pozíciám. Naopak,
z obsahu spisu vyplýva, že súd prvej inštancie sa touto otázkou riadne zaoberal, vykonal v tomto
smere dokazovanie a správne vyhodnotil aj zistenie, že otec aktuálne nemá v tomto smere predpísané

žiadne lieky, pričom naposledy mu boli lieky predpísané v roku 2018. Uvedené zistenie pritom následne
otec relevantným spôsobom nespochybnil, ani nepreukázal opak. Za týchto okolností preto samotná
polemika otca so záverom o potencionalite príjmu, opierajúca sa predovšetkým o jeho vlastné tvrdenia
o jeho zhoršenom zdravotnom stave nemôže založiť záver o nesprávnosti určeného výživného.

30. Pokiaľ ide o odvolaciu námietku otca, že súd prvej inštancie dostatočne neustálil príjem partnera
matky, odvolací súd uvádza, že táto okolnosť sama osebe nemôže mať rozhodujúci význam pre
posúdenie určenia zvýšenia vyživovacej povinnosti otca k deťom. Pre určenie rozsahu výživného je
totiž v prvom rade rozhodný príjem, možnosti a schopnosti povinného rodiča, teda otca. Ani prípadná
okolnosť, že matka by vedela výživu maloletých zabezpečovať v plnom rozsahu sama, prípadne za

prispenia jej partnera v rámci spoločnej domácnosti, nezbavuje otca jeho zákonnej povinnosti podieľať
sa na výžive detí podľa svojich možností, schopností a majetkových pomerov. Uvedené zároveň
neznamená, že by súd prvej inštancie túto okolnosť úplne opomenul; z napadnutého rozsudku vyplýva,
že pomery v domácnosti matky zisťoval, avšak správne jej nepriznal rozhodujúci význam pre určenie
rozsahu vyživovacej povinnosti otca.

31. Napokon, v rozsahu, v akom otec argumentuje prídavkami na deti a ich „krytím“ časti výživy, odvolací
súd uvádza, že prídavok na dieťa je sociálnou dávkou štátu, ktorá nemá povahu náhrady vyživovacej
povinnosti rodiča; môže síce predstavovať určitý príspevok do rozpočtu domácnosti, avšak neoslabuje
základný princíp, že rodičia zabezpečujú výživu detí podľa svojich schopností, možností a majetkových

pomerov a dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Otcova argumentácia prídavkami je
navyše postavená na jeho vlastných „modelových“ výpočtoch, ktoré nereflektujú zistené odôvodnené
výdavky detí v sumách 419,86 eur a 394,06 eur mesačne, ani závery súdu o otcovom príjmovom
potenciáli.

32. Odvolací súd nepovažoval za dôvodnú ani odvolaciu námietku otca, podľa ktorej súd prvej
inštancie dostatočne neodôvodnil, prečo určil začiatok zvýšeného výživného od 01.10.2021, ani jeho
súvisiacu argumentáciu, že od pôvodného rozhodnutia neuplynula taká doba a nedošlo k takej výraznej
zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala zvýšenie výživného už od uvedeného dátumu. Z odôvodnenia
napadnutého rozsudku vyplýva, že súd prvej inštancie určil začiatok zvýšenej vyživovacej povinnosti od

obdobia bezprostredne nasledujúceho po podaní návrhu matky, pričom tento záver oprel o preukázané
zistenie, že už v tom čase boli dané okolnosti odôvodňujúce zmenu predchádzajúcej úpravy výživného.
Rozhodujúca pritom nie je len samotná dĺžka času, ktorá uplynula od skoršieho rozhodnutia, ani
percentuálne vyjadrenie nárastu výživného, ale to, či došlo k takej zmene pomerov na strane detí arodičov, ktorá má z hľadiska zákonných kritérií význam pre novú úpravu rozsahu vyživovacej povinnosti.
Súd prvej inštancie pritom poukázal na vývoj odôvodnených výdavkov maloletých detí, súvisiaci s ich
vekom, školskou dochádzkou a celkovým rastom ich potrieb, ako aj na pomery na strane otca vrátane

jeho zárobkových možností a schopností. Z odôvodnenia rozhodnutia je teda zrejmé nielen to, z akých
skutkových zistení a úvah súd prvej inštancie pri určení počiatku zvýšeného výživného vychádzal, ale
aj prečo považoval zmenu pomerov za danú už v čase podania návrhu. Za týchto okolností nemožno
prisvedčiť odvolacej argumentácii otca, že napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie je v tejto časti
nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, ani jeho názoru, že zistené zmeny pomerov neboli spôsobilé

odôvodniť zvýšenie výživného od 01.10.2021.

33. Zo všetkých uvedených dôvodov odvolací súd uzatvára, že odvolacie námietky otca smerujúce
proti samotnej výške zvýšeného výživného nie sú dôvodné, keďže súd prvej inštancie zistil relevantné
skutkové okolnosti, odstránil predchádzajúce vytýkané nedostatky pri ustálení príjmového základu
otca, oprel svoje závery o konkrétne vyčíslené odôvodnené výdavky maloletých detí a pri aplikácii

zákonných kritérií dospel k výsledku, ktorý zodpovedá veku detí, ich školskému a životnému režimu,
ako aj zárobkovým možnostiam otca posudzovaným aj so zreteľom na princíp potencionality. Napadnutý
rozsudok je preto v tejto časti vecne správny, a odvolací súd ho preto vo výroku I. v časti o zvýšení
výživného pre A. a maloletého C. potvrdil podľa § 387 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku.

34. Odvolací súd sa v nadväznosti na odvolaciu argumentáciu otca, smerujúcu aj k spôsobu vyčíslenia
splatného výživného a k zohľadneniu jednotlivých platieb realizovaných v rozhodnom období, zaoberal
určením výšky zročného výživného. Pri tomto posúdení vychádzal z výroku I. napadnutého rozhodnutia,
ako aj z listinných podkladov zachytávajúcich jednotlivé realizované plnenia v rozhodnom období.

35. Z výroku I. napadnutého rozhodnutia vyplýva, že otec je od 01.10.2021 povinný prispievať na výživu
maloletej A. sumou 280 eur mesačne a na výživu maloletého C. sumou 250 eur mesačne - za obdobie od
01.10.2021 do 28.02.2026 ide o 53 mesačných plnení vrátane februára 2026. Tomu zodpovedá celková
povinnosť otca vo výške 14 840 eur na maloletú A. (280 eur × 53) a 13 250 eur na maloletého C. (250
eur × 53 mesiacov). Odvolací súd následne zohľadnil všetky plnenia, ktoré bolo možné na podklade

predložených listinných podkladov identifikovať ako realizované v rozhodnom období. V období od
01.10.2021 do 28.02.2026 boli realizované platby vo výške 11 000,- eur ako plnenia za otca, ktoré
zodpovedajú 18 mesačným úhradám po 200 eur za mesiace október 2021 až apríl 2023, potom 22
úhradám vo výške 300 eur mesačne za obdobie od 01.04.2023 do 31.01.2025 a následne 4 úhradám
vo výške 200 eur za obdobie od 01.02.2025 do 31.05.2025. Keďže z podkladov otca zachytávajúcich

tieto platby nevyplýva ich bližšia špecifikácia vo vzťahu k jednotlivým deťom, odvolací súd považoval za
primerané vychádzať z ich rovnomerného rozdelenia medzi obe maloleté deti, teda v sume 5 500 eur
pre A. a 5 500 eur pre maloletého C..

36. Ďalej bola zohľadnená pre A. suma 2 290,04 eur ako náhradné výživné vyplatené príslušným

úradom práce za obdobie od 01.05.2023 do 31.01.2026 a suma 2 572,14 eur ako plnenia uskutočnené
prostredníctvom súdneho exekútora za obdobie od 01.12.2024 do 31.01.2026 a ďalšiu platbu vo výške
239,02 eur za mesiac február 2026. Súčet takto identifikovaných plnení pre A. predstavuje 5 101,20 eur.
Celkovo tak bolo pre A. v rozhodnom období zohľadnené plnenie vo výške 10 601,20 eur (5 500 eur +
5 101,20 eur). Po zohľadnení uvedených plnení predstavuje splatné zročné výživné otca pre A. ku dňu

28.02.2026 sumu 4 238,80 eur (14 840 eur – 10 601,20 eur).

37. Pre maloletého C. bola následne suma 1 255,44 eur ako náhradné výživné vyplatené príslušným
úradom práce za obdobie od 01.05.2023 do 31.01.2026 a suma 2 302,67 eur ako plnenia uskutočnené
prostredníctvom súdneho exekútora za obdobie od 01.12.2024 do 31.01.2026 a ďalšiu platbu vo výške

191,23 eur za mesiac február 2026. Súčet takto identifikovaných plnení pre maloletého C. predstavuje
3 749,34 eur. V rozhodnom období zohľadnené plnenie pre maloletého C. predstavuje sumu 9 249,34
eur (5 500 eur + 3 749,34 eur). Po zohľadnení uvedených plnení predstavuje splatné zročné výživné
otca pre maloletého C. ku dňu 28.02.2026 sumu 4 000,66 eur (13 250 eur – 9 249,34 eur).

38. Takto určená výška zročného výživného pre obe deti vychádza z mesačných predpisov výživného
určených výrokom napadnutého rozhodnutia a z plnení, ktoré bolo možné z predložených listinných
podkladov identifikovať ako realizované v rozhodnom období, pričom jednotlivé položky započítaných
plnení sú v tomto rozhodnutí výslovne uvedené tak, aby bol výsledný výpočet preskúmateľný.34. V závere, vychádzajúc z vyššie uvedeného odôvodnenia, odvolací súd konštatuje, že odvolacie
námietky otca smerujúce k spôsobu vyčíslenia splatného výživného a k zohľadneniu jednotlivých

platieb realizovaných v rozhodnom období riadne preskúmal a zohľadnil, ako to vyplýva z odsekov
34 až 37 tohto rozhodnutia. Keďže v tejto časti boli odvolacie námietky dôvodné len vo vzťahu k
správnemu aritmetickému vyčísleniu zročného výživného a zohľadneniu jednotlivých platieb, odvolací
súd napadnuté výroky II. a III. zmenil podľa § 388 Civilného sporového poriadku.

35. Ďalšie odvolacie argumenty odvolateľa odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej
za nerozhodné, bez potreby sa nimi osobitne vysporiadavať. I podľa už konštantnej judikatúry tak
národných,akoajnadnárodnýchsúdov,súdnemusídaťodpoveďnavšetkyotázkynastolenéúčastníkmi
konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a
právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi
konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku

účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné
argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04, II.
ÚS 200/09 a podobne). Na ďalšiu irelevantnú argumentáciu zachádzajúcu podrobne do nadbytočných
detailov, nespôsobilú ovplyvniť rozhodnutie vo veci samej, preto odvolací súd nepovažoval za potrebné
reagovať špecifickou odpoveďou.

53. O náhrade trov konania (prvoinštančného a odvolacieho) rozhodol podľa ustanovenia § 52 Civilného
mimosporového poriadku v spojení s § 396 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku, pretože ide
o konanie, v ktorom si každý z účastníkov platí trovy konania sám (§ 49 Civilného mimosporového
poriadku) a žiaden z nich nemá ani nárok na ich náhradu od iného účastníka, ak nie sú splnené

podmienky pre aplikáciu výnimiek podľa § 53 Civilného mimosporového poriadku alebo podľa § 55
Civilného mimosporového poriadku. V danej veci si priznanie náhrady trov konania nevyžadovali
okolnosti prípadu a z nich plynúca potreba spravodlivého usporiadania veci.

36. Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 10 posledná veta

zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 Civilného
sporového poriadku).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 Civilného sporového
poriadku).

Dovolanie je podľa § 421 Civilného sporového poriadku prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu,
ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu
záviselo od vyriešenia právnej otázky,
a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 Civilného sporového poriadku).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 Civilného sporového poriadku nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 Civilného sporového
poriadku).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 Civilného sporového poriadku).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 Civilného sporového poriadku).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 Civilného sporového
poriadku).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 Civilného sporového poriadku).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jej žalobou alebo, ak do konania vstúpil (§ 426
Civilného sporového poriadku).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
Civilného sporového poriadku).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 Civilného sporového poriadku).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 Civilného sporového poriadku).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, prípadne má možnosť obrátiť sa

na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 Civilného sporového poriadku). Dovolanie a iné podania
dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 Civilného sporového poriadku). Žiadateľ, u
ktorého hrozí nebezpečenstvo zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o
predbežné poskytnutie právnej pomoci (§ 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z.).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 Civilného sporového poriadku).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 Civilného sporového poriadku).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 Civilného
sporového poriadku).
Dovolanieprípustnépodľa§421Civilnéhosporovéhoporiadkumožnoodôvodniťibatým,žerozhodnutie

spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 Civilného sporového
poriadku).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej

inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 Civilného sporového poriadku).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 Civilného
sporového poriadku).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435

Civilného sporového poriadku).