Uznesenie – Ostatné ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 19. marec 2026

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 28CoPs/5/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7124207667
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 03. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Biščáková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2026:7124207667.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Biščákovej a členov
senátu JUDr. Ingrid Radomskej a Mgr. Miloša Koleka v právnej veci A. B., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom
C. XX, D., osoby o spôsobilosť ktorej sa koná, právne zastúpenej, zastúpenej v konaní procesným
opatrovníkom E. F. G., vyšším súdnym úradníkom Mestského súdu Košice, právne zastúpenej JUDr.
Adriánou Kmecovou, advokátkou so sídlom na Moldavskej ceste 6, Košice, o návrhu navrhovateľky B.

F. B., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom H. XX, I., právne zastúpenej JUDr. Petrom Ličákom, advokátom so
sídlom Záhradná 19/468, Kapušany v konaní o obmedzenie spôsobilosti na právne úkony, o odvolaní
navrhovateľky proti uzneseniu Mestského súdu Košice č. k. 80Ps/7/2024-236 zo dňa 11.9.2025, takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e uznesenie.

II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

I. Predmet konania

1. Predmetom konania je návrh navrhovateľky na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony jej matky
A. B. a ustanovenie opatrovníka. Navrhovateľka žiadala, aby súd A. B. obmedzil v spôsobilosti na
právneúkonytak,ženiejespôsobilánavyslovovanieinformovanéhosúhlasusposkytovanímzdravotnej

starostlivosti v ambulantnej a ústavnej forme, nie je spôsobilá uzatvárať akékoľvek zmluvy a udeľovať
splnomocnenia a nie je spôsobilá nakladať s vyššími finančnými prostriedkami ako je priznaný starobný
dôchodok. Za opatrovníka navrhla ustanoviť seba.

II. Obsah napadnutého rozhodnutia

2. Mestský súd Košice, ako súd prvej inštancie (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením
rozhodol tak, že:

I. Konanie o obmedzenie spôsobilosti A. B., nar. XX.XX.XXXX na právne úkony z a s t a v u j e .

II. Štátu náhradu trov n e p r i z n á v a .

3. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého uznesenia uviedol, že v konaní bolo preukázané,
že nie sú žiadne dôvody na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony posudzovanej. Posudzovaná
vie posúdiť svoj zdravotný stav, je schopná ovládať svoje konanie a posúdiť jeho následky, je schopná
zabezpečovať si denné potreby, je schopná vystupovať pred súdmi a inými orgánmi a je schopná
obstarávať finančné, písomné a iné záležitosti a nakladať so svojim majetkom.

4. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právne odôvodnil ustanovením § 10 ods. 2 Občianskeho
zákonníka, § 2417 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku („ďalej len CMP“).5. Súd prvej inštancie uviedol, že o trovách konania, ktoré vznikli titulom znalečného rozhodol tak, že
nárok na ich náhradu v zmysle ustanovenie § 251 ods. 1 CMP štátu nepriznal.

6. Odvolanie, vyjadrenie účastníkov konania

7. Proti tomuto rozsudku podala odvolanie navrhovateľka. Odvolanie podala z dôvodov uvedených
v § 365 ods. 1 písm. b), h), e), f), CSP, keďže rozsudok je nesprávny, nepreskúmateľný, neúplný

po skutkovej i právnej stránke. Navrhovateľka poukázala na to, že v zmysle znaleckého posudku
má posudzovaná dostatok kritičnosti a pri zložitejších úkonoch ako napríklad v prípade konania na
súde, respektíve uzatvárania zmlúv dokáže požiadať o pomoc, čo urobila a v konaní sa dala zastúpiť
advokátkou, pri prevode bytu sa poradila s právnikom. Posudzovaná má advokátku E. D., ktorá však
o darovacej zmluve nemala ani poňatia, to znamená, že zmluvu nepripravovala. Posudzovaná sa
bola poradiť s E. J. čo je s najväčšou pravdepodobnosťou advokát jej syna, ktorý jej poradil, aby byt

darovala synovi, ale pod dvomi podmienkami a to vecného bremena práva doživotného užívania bytu
a možnosti zrušiť darovaciu zmluvu v prípade, ak syn sa voči nej bude správať zle. E. J. však vyhotovil
darovaciu zmluvu bez vecného bremena, overil podpisy, aby sa vyhli overovaniu u notára a byt prešiel
pre syna. Čo je však najhoršie posudzovanej to vôbec nevadí a vôbec jej nedochádza čo sa stalo a čo
jej reálne hrozí. K bytu nemá žiadne užívacie právo. Je prakticky bezdomovkyňa - nemôže sa nijako

brániť. Syn môže byt predať alebo založiť záložnou zmluvou pre banku a pani B. s tým nemôže nič
spraviť. Je úplne bezbranná a pravdepodobne skončí skoro v Domove dôchodcov a bude spokojná.
Z uvedeného vyplýva, že posudzovaná potrebuje opatrovníka nestranného a takého, ktorý na seba
nenechá prepísať všetok jej majetok, ako aj záhradu a garáž. Pani B. už nemá absolútne žiadny majetok
a je šťastná. Posudzovaná určite nie je schopná si správne vybrať osobu, ktorej môže dôverovať a ktorú

môže požiadať o radu, potvrdzuje to aj predmetná darovacia zmluva. Pani B. potrebuje opatrovníka
nestranného, ktorého určí súd, aby jej pomáhal pri rozhodovaní v situáciách, v ktorých jej reálne
hrozí závažná ujma. Navrhovateľka spochybnila závery znaleckého posudku. Podľa jej názoru tieto
tvrdenia znalca neboli aktuálne ani 31.07.2024. Opakovane navrhla súdu, aby zabezpečil predmetnú
darovaciu zmluvu do spisu, čo súd odmietol, teda nevykonal dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich

skutočností. Znalec pri vypracovaní znaleckého posudku o darovacej zmluve nemal vedomosť. V
prípade, ak by znalec mal vyššie uvedené informácie, tak určite by nepotvrdil, že za rok od podania
znaleckéhoposudkunedošlouposudzovanejkžiadnejzmene.Navrhovateľkaďalejuviedla,žeznalecký
posudok považuje za neobjektívny a tomto konaní nepoužiteľný a to z viacerých dôvodov. Znalec
prevzal spisový materiál zo súdu dňa 15.10.2024, ale vyšetrenie posudzovanej vykonal už 31.07.2024.

Namietala, ako mohol znalec objektívne vykonať vyšetrenie posudzovanej bez toho, aby poznal obsah
spisu, kde sa nachádzali mimo iného aj napríklad lekárske správy posudzovanej, alebo samotná žalobu,
ktorú znalec nemal pri vyšetrení k dispozícii. Termín vyšetrenia znalcom z vlastnej iniciatívy telefonicky
dohovoril syn posudzovanej osoby. Posudzovaná bola pod neustálym dohľadom a vplyvom svojho
syna, bola ním kontrolovaná a ovplyvnená. Podľa jej názoru sú závery znaleckého posudku v rozpore,

keďže na jednej strane znalec tvrdí, že ide o miernu kognitívnu poruchu a na druhej strane tvrdí,
že ide od podpriemernú kondíciu - dokonca stav na pomedzí podpriemernej kondícii a dementného
syndrómu t.j. stav posudzovanej je podľa znalca horší ako podpriemerná kognícia. Znalecký posudok
je rozporný a neobjektívny. Tento znalecký posudok považuje sa starý a neaktuálny a nepoužiteľný
z dôvodu, že znalecký posudok bol vyhotovený k dátumu 31.07.2024. V znaleckom posudku sa

taktiež uvádza, že možno očakávať postupnú pozvoľnú progresiu stavu a nemožno vylúčiť ani rozvoj
demencie. Bolo by vhodné, aby bola posudzovaná pravidelne sledovaná neurológom, psychiatrom,
psychológom. Znalec vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa 25.08.2025 uviedol, že samozrejme, že je
vhodné aby bol tento posudok alebo vyšetrenie čo najčerstvejšie. V Dospelej psychiatri je taký odborný
názor, že je použiteľnosť posudku 1 rok, ale on sa vzťahuje všeobecne aj na 20, 30, 40, 50 ročné.

Vo vyššom veku môže dôjsť k zhoršeniu kognitívneho výkonu aj náhle. Navrhovateľka podotkla, že
posudzovaná nebola každé 3, respektíve 6 mesiacov klinicky sledovaná neurológom, psychiatrom,
psychológom. Znalec na pojednávaní na otázku súdu ďalej uviedol, že jemu sa javí stav pani B. na
tej istej kognitívnej úrovni, ako je popísané v znaleckom posudku, ale nie je to vyšetrenie, je to len
odhad z jej prejavu na pojednávaní. Navrhovateľka uvedené namietala a to predovšetkým s ohľadom

na výpoveď posudzovanej na pojednávaní dňa 25.08.2025, kde pani B. podľa zvukového záznamu
presne povedala „môj balkón je preskleným. Mám tam samé kvety. V tomto období svietilo slnko, že
bola radosť ísť na toaletu na balkón.“ Na základe vyššie uvedeného sa znalcovi z vyjadrenia pani B.,
ktorá tvrdí, že je radosť v marci a apríli, keď prebieha rekonštrukcia kúpeľne ísť na toaletu na balkóndo vedra a následne výkaly vylievať, zdalo, že nedošlo k zmene kognitívnej úrovne posudzovanej. Pani
B. taktiež v máji 2025 darovacou zmluvou previedla svoj trojizbový byt v centre D. na svojho syna a
to bez vecného bremena práva doživotného užívania. Ďalej navrhovateľka podotkla, že v mesiacoch

koniec februára až apríl 2024 prebiehala rekonštrukcia kúpeľne v byte pani B. a následne aj prestavba
kuchyne. Podstatná pre toto konanie je otázka kto financoval rekonštrukciu a to hlavne v spojení s
vyššie uvedenou darovacou zmluvou, ktorým posudzovaná previedla byt na svojho a syna. Podľa jej
názoru celú rekonštrukciu financovala pani B. a celá rekonštrukcia bola robená z iniciatívy jej syna, ktorý
dostal do daru zrekonštruovaný byt. V prípade, ak je to pravda, tak je to ďalší dôvod na obmedzenie

spôsobilosti posudzovanej nakladať s vyššou finančnou sumou - kto so zdravým úsudkom by najprv
ako 85 ročný na svoje náklady zrekonštruoval byt, ktorý rekonštrukciu reálne nepotrebuje (musíme brať
do úvahy aj všeobecnú nechuť starších ľudí k zmenám), žije počas rekonštrukcie v rozbúrenom byte,
chodí týždne v zime na toaletu (malú, veľkú) na balkón, zažíval neskutočný diskomfort a následne byt
daroval synovi. Vyššie uvedený rozpor je potrebné vyriešiť. Navrhovateľka ďalej uviedla, že opakovanie
navrhovala, aby súd zabezpečil do spisu výpisy zo všetkých účtov a vkladných knižiek pani B. za

obdobie od februára 2023 do súčasnosti, čo súd odmietol, teda nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočnosti. Taktiež navrhla, aby boli do konania zabezpečené aj faktúry
za rekonštrukciu, čo súd prvej inštancie odmietol. Za podstatné navrhovateľka považovala uviesť, že
ona mala dispozičné právo k účtom obidvch rodičov minimálne 10 rokov a počas tohto obdobia však
z účtov nevybrala ani jedno eur. V máji 2025 teda v čase, keď bola uzatvorená darovacia zmluva,

došlo k zmene dispozičného práva k účtu pani B.. Žiadala, aby súd zabezpečil do spisu informácie,
kto je novým disponentom účtu posudzovanej, keďže má podozrenie, že to bude jej syn, čo súd
odmietol vykonať a tým nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností.
Navrhovateľka ďalej namietala, že pani B. mala všeobecnú lekárku dlhodobo lekára B. K., ktorá mala
ordináciu v bezprostrednej blízkosti jej bytu. V máji 2025 oznámila B. K. navrhovateľke, že k nej prišiel

syn pani B. s podpísanou dohodou s novým lekárom a chcel zdravotnú kartu pani B.. Opakovane
žiadala súd, aby do spisu zabezpečil zmluvu o poskytovaní zdravotnej starostlivosti novým všeobecným
lekárom B. H. a dohodu o ukončení zdravotnej starostlivosti, nakoľko má podozrenie, že sa to udialo
bez vedomia posudzovanej, čo súd taktiež odmietol vykonať. Je vrcholne podozrivé, že 86 ročná žena
na sklonku života zmení dlhoročného všeobecného lekára, ktorý má ordináciu v jej blízkosti, s ktorým

bola vždy spokojná za lekára, ktorého vôbec nepozná a ku ktorému musí cestovať autobusom a to v
období, keď prevedie byt na syna darovacou zmluvou bez vecného bremena. Vyššie uvedené správanie
panny Mezencevovej nesvedčí o schopnosti rozhodovať o týchto otázkach samostatne bez negatívnych
následkov pre seba a jej schopnosti poprosiť o pomoc blízku osobu opäť bez negatívnych následkov
pre seba. Zdravotný stav pani B. je podľa navrhovateľky horší, ako spred roka, kedy ju naposledy

videla, je vychudnutá, zhrbená a dezorientovaná. Po výmene vchodových dverí za nové bezpečnostné
navrhovateľka nemala kľúče od bytu posudzovanej a mama jej povedala, že nevie, kde sú náhradné
kľúče a nemala ani štítok, aby sa dali vyrobiť nové. Navrhovateľka teda so súhlasom pani B. išla
do firmy, ktorá robila dvere a kúpila nový zámok so štyrmi kľúčmi. 2 kľúče mala pani B. a 2 kľúče
navrhovateľka. Navrhovateľka ďalej uviedla, že jej rodičia vlastnili pozemok parcelné číslo XXXX/X a

garáž s. č. XXXX F. katastrálnom území D. - L. zapísané na LV XXXX. V roku 2016 darovali rodičia
vyššie uvedené nehnuteľnosti navrhovateľke. V tom období mali zlé vzťahy so svojim synom a otec
navrhovateľke povedal, že nechce, aby sa jej brat stal vlastníkom garáže a záhrady, a tak jej tieto
nehnuteľnosti daroval. Keď sa brať rozviedol a začal chodiť so svojou terajšou manželkou, vzťahy medzi
rodičmi a ním zlepšili a rodičia požiadali navrhovateľku, by im garáž a záhradu darovala naspäť, s čím

navrhovateľka nemala žiadny problém a záhradu a garáž darovala naspäť rodičom. Rodičia potom garáž
ihneď darovali synovi, opäť bez vecného bremena. Pani B. už nevlastní absolútne nič, syn vlastní jej
byt, pozemok a garáž, teda celý jej majetok. Pani B., ale neustále opakuje, že je to jej majetok, ona si
môže robiť čo chce. Vyššie uvedené skutočnosti uviedli aj vo vyjadrení zo dňa 08.09.2025, pričom súd
sa s ich námietkami voči znaleckému posudku vôbec nezaoberal a toto svoje rozhodnutie ani riadne

neodôvodnil, čím porušil právo navrhovateľky na spravodlivý proces. Súd svoje rozhodnutie riadne
neodôvodnil t.j. rozhodnutie je arbitrárne a neodôvodnené. Navrhovateľka ďalej dodala, že správanie
jej brata voči matke sa zmenilo po tom, ako súd vyhlásil rozhodnutie vo veci, ktorým jej návrh na
obmedzenie spôsobilosti zamietol a zrazu sa prestal o mamu zaujímať, po tom, čo od mamy získal celý
majetok. Na základe uvedeného navrhovateľka žiadala, aby odvolací súd rozhodnutie v celom rozsahu

zmenil tak, že návrhu vyhovie, alternatívne, aby rozhodnutie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Zároveň si uplatnila trovy právneho zastúpenia za celé konanie,
ktoré vyčísli na výzvu súdu.8. Osoba o spôsobilosť ktorej sa koná, pani B. vo svojom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľky uviedla,
že rozhodnutie súd prvej inštancie je správne a zákonné. Má za to, že nie je daný žiadny odvolací dôvod
na ktorý poukazuje navrhovateľka vo svojom odvolaní. Súd prvej inštancie postupoval procesne právne

a svojím postupom neznemožnil navrhovateľke, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva a už
vôbec nie v takej miere, aby došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Rozhodnutie súdu prvej
inštancie vychádzalo zo správneho právneho posúdenia veci a súd prvej inštancie vykonal navrhnuté
dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a dospel na základe vykonaných dôkazov
k správnym skutkovým zisteniam. Pani B. je síce osobou vo vyššom veku, avšak netrpí žiadnymi

viditeľnými ani latentnými známkami demencie. Nie je jej diagnostikované, ani netrpí žiadnym duševným
ochorením, ani duševnou poruchou a je plne schopná posudzovať a ovládať svoje konanie. Je spôsobilá
si sama obstarávať všetky svoje záležitosti, os osobnej hygieny, upratovania, nákupov, zabezpečenia
stravy, odievania, obstarávania svojich finančných, písomných a iných záležitostí, vrátane dávkovania
liekov. Na svoj vek je veľmi aktívna a okrem najbližších rodinných príslušníkov má okruh priateľov
a známych s ktorými sa pravidelne stretáva. Stavebné úpravy bytu, ktoré zrealizovala s pomocou syna

smerovali k zlepšeniu jej komfortu a životnej úrovne, nakoľko sa jednalo o byt v pôvodnom stave,
ktorý si už žiadal rekonštrukciu, ktorú plánovala pôvodne ešte počas spolužitia so zosnulým manželom.
Poukazujúc na ustanovenie § 10 ods. 2, ods. 3 Občianskeho zákonníka, v konaní nebolo preukázané,
aby trpela akoukoľvek duševnou chorobou, nadmerne požívala alkohol, omamné látky, či jedy, pod
vplyvom ktorých by bolo schopná robiť len niektoré právne úkony. Uvedené konanie bolo iniciované

zo strany jej dcéry len z účelových dôvodov nemajúcich oporu v zákone, čo vyplýva aj z obsahu jej
odvolania vo veci samej. Z ustálenej súdne praxe vyplýva, že v konaní o obmedzení spôsobilosti na
právne úkony sa súd musí zamerať predovšetkým na zistenie duševného stavu osoby, ktorej sa konanie
bezprostredne týka, teda či táto osoba je skutočne postihnutá duševnou poruchou a či táto porucha
dosahuje intenzitu predpokladanú ustanoveniami Občianskeho zákonníka. Ide o otázku skutkovú, pri

riešení ktorej súd musí spolupracovať so znalcami lekármi, prípadne s príslušnými zdravotníckymi
ústavmi. Ďalším predpokladom rozhodnutia súdu v tomto konaní je zistenie, či duševnou chorobou
postihnutá osoba je alebo nie je schopná z tohto dôvodu si sama obstarávať svoje veci. V danom
prípade neboli splnené zákonné podmienky pre obmedzenie spôsobilosti posudzovanej v akomkoľvek
rozsahu a tieto skutočnosti sa preukázali aj závermi znaleckého posudku a osobným výsluchom znalca

na pojednávaní. Poukázala na to, že v medziach ústavného významu práv človeka pri ich zbavení,
alebo obmedzení sa ex constitutione primárne sleduje záujem dotknutého človeka a až následne záujem
verejný,čitretíchosôb.Niejeprípustné,abyvtakýchtoprípadochdošlokpreferovaniuverejnéhozáujmu
a záujmu tretích osôb na úkor záujmu dotknutej osoby a v súlade s touto premisou rozhodol správne
a zákonne aj súd prvej inštancie. Navrhla, aby odvolací súd napadnuté uznesenie ako vecne správne

a zákonné potvrdil.

9. Hodnotenie odvolacieho súdu

10. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok,
ďalej len „CSP“), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom
- účastníkmi, v ktorých neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej
inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané
odvolania majú zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP), a že odvolatelia použili zákonom prípustné

odvolacie dôvody, preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie bez viazanosti rozsahu (§ 65
CMP), a dôvodmi odvolania (§ 66 CMP), s prihliadnutím na prípadné vady konania, iba ak by mali
za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania
(§ 68 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď
miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke

odvolacieho súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že
uznesenie je potrebné potvrdiť postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 387 ods. 1 CSP ako vecne
správne.

11. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového

poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

12. Podľa § 234 ods. 2 CSP ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenia primerane
ustanovenia o rozsudku.13. Predmetom prieskumu odvolacieho konania, v dôsledku odvolania podaného navrhovateľkou bolo
preskúmať, či súd prvej inštancie postupoval v konaní zákonne a či jeho rozhodnutie vychádzalo z riadne

vykonaného dokazovania, správneho hodnotenia dôkazov a správneho právneho posúdenia veci.

14. Odvolací súd pri prieskume napadnutého rozsudku zameral svoju pozornosť na to, či boli splnené
zákonné predpoklady na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony A. B.. Dôvod pre obmedzenie
spôsobilosti na právne úkony obstojí vtedy, ak je z objektívneho hľadiska nepochybné, že ide o

prípad, ktorý vylučuje schopnosť uskutočňovať konkrétne právne úkony. Zodpovedať túto otázku iba
na základe znaleckého posudku spravidla nebude možné bez toho, aby súd zároveň nevykonal aj
ďalšie dokazovanie a toto náležite aj vyhodnotil. Pri jej riešení teda súd vychádza zo skutkových zistení
nielen na základe posudku znalca, ale tiež v súvislosti s ostatnými výsledkami dokazovania. Súd preto v
konaní o spôsobilosti na právne úkony musí vykonať aj iné dôkazy. Samotné zistenie takéhoto dôvodu
na obmedzenie spôsobilosti nestačí. Ďalším predpokladom je preukázanie skutočností, že zistený

dôvod vylučuje schopnosť človeka uskutočňovať konkrétne právne úkony (a to najmä výsluch, resp.
aspoň vzhliadnutie dotknutej osoby) a dôkazy smerujúce k posúdeniu jej mnohovrstevných sociálnych a
právnych interakcií (vzťah medzi dotknutou osobou a inými osobami v spoločnosti, osobitne vo vzťahu k
osobe, ktorá iniciuje konanie o spôsobilosti na právne úkony),majetkových, rodinných a pod. Potrebné je
posudzovaťschopnosťuskutočňovaťprávneúkonysprihliadnutímnavšetkyindividuálnepomeryosoby,

ako aj na sociálnu stránku prostredia, v ktorom existuje. Iba súhrnným hodnotením všetkých týchto
okolností možno dospieť k záveru, či sú splnené podmienky na obmedzenie spôsobilosti na právne
úkony.

15. Konaním o spôsobilosti na právne úkony totiž možno výrazne a závažným spôsobom zasiahnuť do

prirodzených práv človeka; v spoločnosti sú preto kladené zvýšené požiadavky na súdy, aby starostlivo,
zodpovedne, precízne a spravodlivo chránili hodnoty, aké reprezentujú podstatu ľudskej bytosti – jej
slobodu. Výkon súdnej činnosti sa musí vyvarovať takým interpretačným a aplikačným postupom,
následkom ktorých by mohlo dôjsť k neodôvodnenému (svojvoľnému) obmedzeniu či dokonca k
popretiu uvedených práv človeka. Tejto kvalitatívnej požiadavke sa musí podriadiť celé súdne konanie

o spôsobilosti k právnym úkonom.

16. Súdom prvej inštancie bolo v tomto smere vykonané dostatočné dokazovanie, tak, aby mohol byť
prijatý spoľahlivý záver o tom, že návrh na obmedzenia spôsobilosti na právne úkony nie je dôvodný
a konanie o obmedzenia spôsobilosti na právne úkony A. B., nar. XX.X.XXXX bolo zastavené. V konaní

bolo nariadené znalecké dokazovania, vypočutý znalec na pojednávaní, bola vypočutá navrhovateľka
(dcéra osoby o spôsobilosť ktorej sa koná), syn osoby o spôsobilosť ktorej sa koná, oboznámené listinné
dôkazy, a vyjadrenie k jej zdravotnému stavu jej všeobecným lekárom a neurologičkou.

17. Z vyššie uvedeného možno konštatovať, že bolo skutočne zistené, že A. B., osoba o ktorej

spôsobilosť sa koná sa dostatočne orientuje v základných životných reáliách, žije sama, väčšinu
základných životných potrieb si obstaráva sama, zmysluplne činorodo trávi čas podľa svojho uváženia.
V zmysle záverov znaleckého posudku z odboru psychiatria má pani A. B. dostatok kritičnosti a náhľadu,
aby v situáciách, v ktorých si nie je istá samotným rozhodovaním, je schopná požiadať osobu, ktorej
dôveruje o asistenciu, pomoc.

18. Odvolacie námietky navrhovateľky v tom smere, že posudzovaná, teda jej matka previedla
darovacouzmluvoubytnasvojhosynabezvecnéhobremenaprávadoživotnéhobývaniaavjejbytebola
realizovaná rekonštrukcia, napriek tomu, že je osobou vyššieho veku, nie sú dôvodné. Z vypočutia A. B.
jednoznačnevyplýva,žesasamarozhodlapreviesťdarovacouzmluvoubytnasvojhosyna,ktorémuona

plne dôveruje a zároveň už niekoľkokrát aj pri vypočutí na polícii opakovane uviedla, že rekonštrukciu
bytu hlavne kúpeľne plánovala už niekoľko rokov, ale jej manžel s tým nesúhlasil, preto bola vykonaná
až teraz po smrti manžela. To, že navrhovateľka to vyhodnotila ako správanie sa a konanie jej matky,
ktoré je v rozpore s jej záujmami, nemožno vyhodnotiť ako dôvod na obmedzenie spôsobilosti na právne
úkony jej matky.

19. K ďalšej odvolacej námietke navrhovateľky, že znalecký posudok je už neaktuálny a teda
nepoužiteľný v konaní, z dôvodu, že bol vypracovaný pred rokom v čase rozhodovania súdu prvej
inštancie, odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie znalca osobne na pojednávaní vypočul. Natom istom pojednávaní bola vypočutá aj A. B., teda osoba o spôsobilosť ktorej sa koná a znalec sa
k jej výpovedi vyjadril v tom zmysle, že jej prejav sa mu javí na tej istej kognitívnej úrovni, ako to
popísal v znaleckom posudku. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že menovaná pri svojom vypočutí na

súde nejavila žiadne známky dezorientácie, na otázky sudkyne odpovedala plynule, rozumela predmetu
konania, sama popísala z akého dôvodu prebieha uvedené súdne konanie, popísala svoj zdravotný stav,
primerane a promtne reagovala na tvrdenia uvedené navrhovateľkou. Popísala dôvod rekonštrukcie
bytu, ako aj jej rozhodnutie darovať byt synovi.

20. Zhrnúc vyššie uvedené možno konštatovať, že vykonaným dokazovaním bol zistený skutočný stav
veci. Pani A. B. natrpí na žiadnu duševnú poruchu a nepožíva nadmerne alkohol alebo iné omamné
prostriedky a jedy, čo by odôvodňovalo jej obmedzenia spôsobilosti na právne úkony v akomkoľvek
rozsahu. To, ako posudzovaná disponuje so svojim majetkom pri svojom plnom duševnom zdraví,
napriek výhradám jej dcéry, teda navrhovateľky, nemôže byť dôvodom na jej obmedzenie spôsobilosti
na právne úkony. Tak, ako už odvolací súd uviedol vyššie obmedzenie spôsobilosti na právne úkony

je výrazným zásahom do práv každého človeka a súd k takémuto obmedzeniu môže pristúpiť len
v prípade, ak je takýto zásah odôvodnený jeho zdravotným stavom a tým, že tento jeho zdravotný stav
ho obmedzuje vo vykonávaní konkrétnych právnych úkonov. V tomto konaní nebola splnená ani prvá
základná podmienky a to zistenie takého zdravotného stavu pani A. B., ktorý by odôvodňoval hlbšie
skúmanie toho, v ktorých právnych úkonoch je potrebné ju obmedziť.

21. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd napadnuté uznesenie potvrdil postupom vyplývajúcim z
ustanovenia § 387 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením § 2 ods. 1 CMP.

22. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona číslo

757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov § 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.

2 CSP).

Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné

doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Podľa § 376 ods. 1 CMP v spojení s § 370 ods. 1 CMP ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá
vykonateľný exekučný titul, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná

ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu
rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená
vyživovacia povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995

Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).