Rozsudok – Vyživovacie povinnosti ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 19. marec 2026

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 28CoP/8/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8325201459
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 03. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Biščáková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2026:8325201459.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Biščákovej a členiek

senátu JUDr. Ingrid Radomskej a JUDr. Márie Benkovej v právnej veci navrhovateľa A. B., nar.
XX.X.XXXX, bytom C. XX, D., proti osobe povinnej z platenia výživného E. B., nar. XX.X.XXXX, bytom
F. XXX, právne zastúpeného JUDr. Gabrielou Borovskou, advokátkou so sídlom Kpt. Nálepku 20,
Michalovce, v konaní o zvýšenie výživného, o odvolaní osoby povinnej z platenia výživného proti
rozsudku Okresného súdu Humenné č. k. 8Pc/25/2025-83 zo dňa 29.9.2025, takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e rozsudok.

II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

I. Predmet konania

1. Predmetom konania je návrh navrhovateľa, plnoletého dieťaťa, na zvýšenie výživného

II. Obsah napadnutého rozhodnutia

2. Okresný súd Humenné, ako súd prvej inštancie ( ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým
rozsudkom rozhodol tak, že:

I. Mení rozsudok Okresného súdu Michalovce, sp. zn. 5C/93/2005 zo dňa 14.08.2006 tak, že zvyšuje
výživné zo sumy 66,39 eur na sumu 150,- eur mesačne, ktoré je odporca povinný platiť navrhovateľovi
vždy do 15. dňa v mesiaci od 02.06.2025.

II. Dlžné výživné za obdobie 02.06.2025 do 29.09.2025 vo výške 334,- eur odporca zaplatí
navrhovateľovi do 31.12.2025.

III. V prevyšujúcej časti súd návrh zamieta.

IV. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov tohto konania.

3. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že pri určení vyživovacej povinnosti
zo strany osoby povinnej platiť výživné (ďalej len „povinný“) vychádzal z potenciálneho príjmu povinného
v súlade so zákonnými ustanoveniami, keďže súd je pri rozhodovaní o výživnom povinný zohľadniť
majetkové a príjmové možnosti a schopnosti povinného. Súd prvej inštancie vychádzal z potenciálnehopríjmu povinného vo výške 1000 eur mesačne. Uviedol, že pri uplatnení princípu potenciality príjmu
vychádzal z príjmu, ktorý je povinný schopný dosiahnuť vzhľadom na svoj vek, zdravotný stav,
schopnosti, stupeň dosiahnutého vzdelania a jeho zamerania, jazykové znalosti a dopyt na trhu práce.

4. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právne odôvodnil ustanovením § 62 ods. 1, ods. 2, ods. 5
zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej len „ zákon o rodine“), § 75 ods. 1 zákona o rodine, § 76 ods. 1
zákona o rodine, § 77 ods. 1 zákona o rodine, § 78 ods. 1, ods. 3 zákona o rodine.

5. Súd prvej inštancie uviedol, že o nároku na náhradu trov konania rozhodol v zmysle § 52 CMP.

III. Odvolanie, vyjadrenie účastníkov konania

6. Proti napadnutému rozsudku v celom rozsahu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie povinný
z vyživovacej povinnosti. V odvolaní argumentoval tým, že súd prvej inštancie dospel na základe

vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci. Povinný poukázal na to, že súdu prvej inštancie predložil listinné
dôkazy preukazujúce jeho zdravotný stav, z ktorých jednoznačne vyplýva, že jeho aktuálny zdravotný
stav je taký, že nie je schopný pracovať a tento stav pretrváva dlhší čas, najmenej od júna 2024, kedy
bol prvýkrát hospitalizovaný. Právny názor súdu prvej inštancie, že nepreukázal svoju neschopnosť

pracovať nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, naopak vykonaným dokazovaním bol preukázaný
opak. Potencionalita príjmu, o ktorú sa opiera napadnutý rozsudok v danej veci, nemôže byť použitá,
pretože on takýto príjem dosahovať nemôže vzhľadom na svoj zdravotný stav. Príjmy, ktoré možno
dosiahnuť v menej náročných profesiách, možno dosiahnuť v regióne michalovského okresu len ťažko.
Otec ďalej poukázal na to, že na stránke profesia.sk, ak zadal pracovnú pozíciu stolár alebo vrátnik, tak

ako súd prvej inštancie, nebolo ku dňu 26.11.2025 voľné žiadne pracovné miesto. Povinný namietal, že
súd pri určení vyživovacej povinnosti mal vychádzať zo schopností, možností a majetkových pomerov
povinného rodiča. Z predložených listín je zrejmé, že on vzhľadom na svoj zdravotný stav nie je
schopný pracovať, teda súd prvej inštancie pri určení vyživovacej povinnosti nevychádzal zo schopností
otca, ako povinného rodiča. Ďalej uviedol, že ak sa z aktuálneho príjmu celej rodiny odráta hypotéka

a náklady na bývanie, zostane celej rodine na živobytie 544 eur, teda na každú osobu 109 eur. Jeho
syn, teda navrhovateľ, by sa mal podieľať na životnej úrovni otca a životná úroveň všetkých detí by
mala byť rovnaká. Uviedol, že akceptuje vyššie potreby navrhovateľ ako vysokoškoláka, oproti potrebám
jeho mladších detí, ale platí, že navrhovateľ si môže privyrábať brigádnicky pre svoje potreby, pričom
neplnoleté deti povinného nemôžu. Povinný z vyživovacej povinnosti vo svojom odvolacom návrhu

žiadal, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok tak, že zvýši výživného na navrhovateľa zo sumy
66,39 eur na sumu 120 eur mesačne od 2.6.2025. Dlžné výživné za obdobie od 2.6.2025 do 29.9.2025
zaplatí odporca navrhovateľovi v lehote 3 mesiacov od právoplatnosti rozsudku.

7. Navrhovateľ vo vyjadrení k odvolaniu povinného z vyživovacej povinnosti uviedol, že nesúhlasí

s tvrdením povinného, že sa nemôže zamestnať. Ak by bol aktívny pri hľadaní si zamestnania a hľadal
si prácu aj mimo svojho vzdelania. Doložené prílohy o hľadaní si práce za nejaké krátke obdobie
nepreukazujú skutočný záujem odporcu. Doplnil, že výživné bolo zvýšené po 19 rokoch, počas ktorých
sa o neho povinný z vyživovacej povinnosti nezaujímal, ani sa nijako nepodieľal na jeho výdavkoch.
Výživné uhrádzal vo výške 66,39 eur mesačne, čo je veľmi malá sama, pričom počas tohto obdobia

pracoval aj dlhodobo v Anglicku a postavil si rodinný dom. Aj suma vo výške 150 eur nie je dostatočná
pri dnešných nákladoch a tomu, že je študentom vysokej školy. Nesúhlasí s návrhom povinného
z vyživovacej povinnosti, aby bolo určené výživné vo výške 120 eur mesačne a žiada, aby bol potvrdený
napadnutý rozsudok.

IV. Hodnotenie odvolacieho súdu

8.KrajskýsúdvPrešove(ďalejlen„odvolacísúd“)akosúdodvolacípozistení,žeodvolanie bolopodané
včas (§ 362 ods. 1 CSP ), oprávneným subjektom - účastníkom konania v ktorého neprospech bolo
rozhodnutie vydané (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie

pripúšťa (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d/,g/ CSP) po skonštatovaní, že podané odvolanie má
zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody,
preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi odvolania (§ 66
CMP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 329 ods. 1 CSP), keď deň vyhlásenia rozsudku bolzverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a v elektronickej podobe na webovej stránke
súdu v ten istý deň, ako sa vyvesil na úradnej tabuli a dospel k záveru, že boli splnené podmienky pre
potvrdenie rozsudku podľa § 387 ods. 1 CSP.

9. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

10. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a zistil, že

konanie ani rozhodnutie súdu prvej inštancie netrpí takou vadou, ktorou by bolo dôvodné vec zrušiť
a vrátiť súdu prvej inštancie na nové konanie a rozhodnutie vo veci.

11. Súd prvej inštancie podrobne zistil skutočný stav veci, príjmy, ako aj výdavky navrhovateľa, osoby
povinnej platiť výživné a správne posúdil časové trvanie dôvodnosti vyživovacej povinnosti osoby
povinnej platiť výživné (otca navrhovateľa) voči navrhovateľovi. Posúdením povinným z vyživovacej

povinnosti produkovaných odvolacích námietok vo svetle skutočností z obsahu spisového materiálu
plynúcich, tieto odvolací súd nevyhodnotil ako opodstatnené k odlišnému rozhodnutiu ako súd prvej
inštancie.

12. Odvolací súd predovšetkým pripomína, že zákon o rodine (§ 62 ods. 2 a § 75 ods. 1, § 78 ods.1

veta prvá) zakotvuje povinnosť rodičov prispievať na výživu detí podľa svojich schopností, možností
a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov, pričom pri
určení rozsahu ich vyživovacej povinnosti súd prihliada k odôvodneným potrebám oprávneného, ako
aj k schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom povinného a pri hodnotení týchto schopností,
možností a majetkových pomerov povinného teda skúma komplexne jeho majetkové pomery, ako i to

či sa povinný bez dôležitého dôvodu nevzdal výhodnejšieho zamestnania, zárobku, alebo majetkového
prospechu, prípadne, či nevzal na seba neprimerané majetkové riziká.

13. Povinnosť vyživovať dieťa patrí medzi základné povinnosti rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej
povinnosti sa vychádza zo schopností, možností a majetkových pomerov každého rodiča a prihliada

sa aj na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Výživné má prednosť pred inými
výdavkami rodiča a súd neberie do úvahy pri skúmaní možností a schopností, ako aj majetkových
pomerov povinného rodiča výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Odvolateľ v podstate vytýkal
rozhodnutiu súdu prvej inštancie, že sa nestotožnil s ním predkladaným hodnotením skutkového stavu
a jeho právnym hodnotením. V rámci celého prvoinštančného konania mal povinný z vyživovacej

povinnosti vytvorený dostatočný priestor pre produkovanie tvrdení a dôkazov v prospech jeho tvrdení.
To, že v konečnom dôsledku súd prvej inštancie dospel k i iným záverom ako povinný, nie je možné
interpretovať ako porušenie jeho práva na spravodlivý súdny proces.

14. Povinný z vyživovacej povinnosti v podanom odvolaní poukazoval na to, že zvýšenie výživného na

navrhovateľa, teda jeho plnoletého syna nezodpovedá jeho príjmovým a majetkovým pomerom, ako aj
tomu, že má vyživovaciu povinnosť k ďalším trom maloletým deťom.

15. Navrhovateľ vo svojom vyjadrení k odvolaniu poukázal na to, že ide o zvýšenie výživného po 19
rokoch, pričom povinný z vyživovacej povinnosti sa o neho po celú dobu nezaujímal, pričom ani výživné

vo výške 150 eur nie je dostačujúce vzhľadom k jeho životným nákladom.

16. Súdom prvej inštancie bol spoľahlivo zistený skutočný stav vec, bez potreby ďalšieho doplnenia
dokazovania. Súd prvej inštancie podrobne odôvodnil (bod 4 odôvodnenia rozsudku) čo považoval za
primerané náklady navrhovateľa vzhľadom k jeho potrebám ako aj príjmovým pomerom rodičom. Príjem

matky, s ktorou žije navrhovateľ v spoločnej domácnosti ustálil vo výške 860,-eur mesačne a príjem
otca, ako osoby povinnej z platenia výživného ustálil vo výške 1000 eur mesačne, ako jeho potenciálny
príjem, žije v spoločnej domácnosti s manželkou, ktorej príjem je invalidný dôchodok vo výške 442 eur
a kompenzačný príspevok vo výške 225 eur. Povinný z vyživovacej povinnosti má okrem navrhovateľa,
vyživovaciu povinnosť k trom maloletým deťom pochádzajúcim z jeho súčasného manželstva.

17. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje
s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovaniesprávnostidôvodovnapadnutéhorozhodnutia,prípadnedoplniťnazdôrazneniesprávnostinapadnutého
rozhodnutia ďalšie dôvody.

18. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo
v zmysle zásad vyplývajúcich z § 65 a § 66 CMP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1
CSP a contrario v spojení s § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že súd prvej inštancie dostatočne
zistil skutočný stav, posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine, v súlade s § 191 ods. 1
CSP vyhodnotil dôkazy, pričom sa vysporiadal so všetkými podstatnými skutočnosťami týkajúcimi sa

predmetu konania, preto je odôvodnenie rozsudku presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v
plnom rozsahu stotožňuje. Odvolací súd dospel k záveru, že v priebehu konania na súde prvej inštancie
boli zistené a preukázané všetky skutočnosti podstatné pre rozhodnutie v dôsledku čoho ani odvolací
súd nemal pochybnosti o správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie a zdôrazňuje, že do práva na
spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa súd stotožnil s jeho právnymi názormi,
navrhovaním a hodnotením dôkazov, a teda za porušenie tohto základného práva nemožno považovať

neúspech, resp. nevyhovenie návrhu v konaní. V tomto prejednávanom prípade súd prvej inštancie
vykonaným dokazovaním dostatočne zistil skutočný stav, ktorý následne správne právne posúdil, jeho
skutkové a právne závery zjavne nie sú svojvoľné, neudržateľné a ani neboli prijaté v zrejmom omyle
konajúceho súdu, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces.

19. K odvolacej námietke povinného vo vzťahu k ustáleniu jeho príjmu súdom prvej inštancie vo výške
1000 eur mesačne, odvolací súd uvádza, že takýto postup súdu prvej inštancie je plne v súlade so
zákonom. Žiaden zákon nestanovuje rodičom povinnosť pracovať, avšak zákon o rodine jasne uvádza
medzi základné povinnosti rodičov, vyživovaciu povinnosť k svojím deťom, ktorá trvá do doby kým dieťa
nie je schopné živiť sa samo. Vychádzajúc z ustanovenia § 75 ods. 1 zákona o rodine je súd v prípade, ak

sa rodič vzdá majetkového prospechu alebo výhodnejšieho zamestnania a zárobku, povinný prihliadať
na jeho majetkové a príjmové možnosti a schopnosti, ktoré je schopný dosahovať vzhľadom na svoje
vzdelanie, vek, doterajšie pracovné skúsenosti a podobne. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že
povinný je vyučený stolár, podnikal v gastronómii, dlhodobo počas desiatich rokov pracoval v Anglicku.
Súd prvej inštancie správne pri určení potenciálneho príjmu povinného vychádzal z priemernej

mzdyvokreseMichalovce,akoajponukyprávvodboroch,ktorébypovinnývzhľadomnasvojepracovné
skúsenosti mohol vykonávať, aj pri jeho súčasných zdravotných problémoch. Odvolací súd ďalej uvádza,
že aj pri akceptácii súčasných zdravotných problémov povinného, tento súdu nepreukázal žiadnu snahu
o nájdenie si vhodného zamestnania, v podstate rezignoval a prácu si nehľadá z dôvodu svojho
zdravotného stavu. Odvolací súd v tomto smere uvádza, že je preukázané, že povinný je v súčasnosti

obmedzený vo výkone prác s vyššou fyzickou záťažou, avšak aj z ponuky prác predložených samotným
povinným v rámci odvolacieho konania je zrejmé, že sú voľné pracovné miesta v regióne kde žije a to
na pozícii operátora výroby, pomocnej sily na predajni, alebo aj v upratovacích službách. Povinný však
nepreukázal žiadnu aktivitu pri kontaktovaní týchto pracovných pozícii a zistenia, či by mu niektorá
z pracovných ponúk vyhovoval vzhľadom k jeho zdravotným obmedzeniam. Ani z toho hľadiska teda

nemožno konštatovať, aby ustálenie príjmu povinného bolo v rozpore zákonnými kritériami pre určenie
vyživovacej povinnosti.

20. K ďalšej odvolacej námietke povinného, že navrhovateľ si môže popri štúdiu brigádnicky privyrábať,
odvolací súd dopĺňa, že navrhovateľ je študentom vysokej školy denného štúdia a pripravuje sa na svoje

budúce povolanie. Zákon o rodine explicitne upravuje dĺžku trvania vyživovacej povinnosti a to do doby,
kým dieťa nie je schopné samé sa živiť, teda úplne a trvale uhrádzať/uspokojovať svoje životné potreby.
Preto nestačí, ak má dieťa len jednorazový príjem, alebo ak má nepravidelný príjem napr. zo študentskej
brigády. V danom prípade je dôvodné uzavrieť, že navrhovateľ ako študent vysokej školy nie je schopný
samostatnesaživiť,máprávosapodieľaťnaživotnejúrovnisvojichrodičovajehoprípadnýnepravidelný

príjem z brigád nemá vplyv na určenie výšky výživného od povinnej osoby.

21. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil postupom vyplývajúcim z
ustanovenia § 387 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením § 2 ods. 1 CMP.

22. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona číslo
757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov § 393 ods. 2 CSP).Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.

2 CSP).

Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné

doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Podľa § 376 ods. 1 CMP v spojení s § 370 ods. 1 CMP ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá
vykonateľný exekučný titul, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná

ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu
rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená
vyživovacia povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995

Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).