Rozsudok – Bezdôvodné obohatenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 26. február 2026

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 26Co/9/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8123206542
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Jančíková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2026:8123206542.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Jančíkovej a členiek senátu

JUDr. Marianny Hirkovej a JUDr. Viery Kandrikovej v spore žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom C. XXXX/XX, XXX XX D., zastúpený: E. F. B., advokátom, so sídlom E. X, XXX XX D., proti
žalovanému: E. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XXXX/XX, XXX XX D., zastúpený: E. G. C. H.,
advokátkou, so sídlom Hlavná 133, 080 01 Prešov, o vydanie bezdôvodného obohatenia, o odvolaní
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k.: 9C/54/2023 – 284 zo dňa 5.5.2025, takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku III., ktorým žalobu v prevyšujúcej časti
zamietol, a vo výroku IV. o trovách konania.

II. Žalovanému p r i z n á v a proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“ ) rozsudkom č. k.: 9C/54/2023 – 284 zo dňa
5.5.2025 v I. výroku konanie v časti o zaplatenie sumy 80,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
5% ročne z tejto sumy od 06.01.2018 až do zaplatenia zastavil, v II. výroku uložil žalovanému zaplatiť
žalobcovi sumu 410,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne z tejto sumy od 06.01.2018
až do zaplatenia, a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku, v III. výroku žalobu v prevyšujúcej
časti zamietol a v IV. výroku žalobcovi nárok na náhradu trov konania nepriznal.

2.Žalobousažalobcadomáhalodžalovanéhozaplateniasumy7.764,55eurspolus5%ročnýmúrokom
z omeškania od dňa 08.11.2017 až do zaplatenia, a to z dôvodu, že žalovaný užíva novovytvorené
pozemky podľa priloženého geometrického plánu vo vlastníctve žalobcu, a to parcelu KNC č. XXXX/X
- zastavaná plocha a nádvorie o výmere 83 m2, s tým že na pozemku leží stavba ošipárne súpisné č.
11/615, zapísaná na LV č. XXXX, katastrálne územie I., ktorá je vo vlastníctve žalovaného, parcelu KNC
č. XXXX/XX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 293 m2, s tým že tento pozemok susedí so stavbou

ošipárne, žalovaný ho oplotil a tento pozemok tak tvorí súčasť areálu vo vlastníctve žalovaného, parcelu
KNC č. XXXX/XX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 56 m2, s tým že tento pozemok susedí so
stavbou ošipárne, žalovaný ho oplotil a tento pozemok tak tvorí súčasť areálu vo vlastníctve žalovaného,
a parcelu KNC č. XXXX/XX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 45 m2, s tým že tu si uplatňuje
žalobca výmeru 15 m2, keďže ide o prístupovú komunikáciu využívanú aj inými osobami. Žalobca tak
žiada vydanie bezdôvodného obohatenia za užívanie pozemkov spolu o výmere 447 m2 za obdobie
dvoch rokov spätne odo dňa podania žaloby, t. j. za obdobie od 08.11.2015 do 07.11.2017 vrátane.

Žalobca súdu predložil súkromný znalecký posudok č. XX vyhotovený J. K. H. L. zo dňa 11.09.2017,
ktorý stanovil všeobecnú hodnotu nájmu pozemkov, a to tak, že v roku 2015 ide o sumu - 8,73 € na
m2/rok, v roku 2016 o sumu - 8,70 € na m2/rok a v roku 2017 o sumu - 8,66 € na m2/rok. Žalobca siteda za rok 2015 uplatňuje sumu 577,33 eur (za 54 dní), za rok 2016 sumu 3 888,90 eur a za rok 2017
sumu 3 298,32 eur (za 311 dní).

3. Žalovaný namietal, že hospodársku budovu súpisné č. 11/615 nikdy nevyužíval pre zárobkovú činnosť
s cieľom dosiahnutia zisku a tiež ani priľahlé pozemky, budovu od marca 2014 neužíva a od marca
2014 neužíva ani priľahlé pozemky vrátane parciel žalobcu. Povinnosť zhotoviť oplotenie žalovanému
vyplynula zo zmluvy o budúcej zmluve, ktorú uzatvoril s družstvom M. D. dňa 13.05.2013, avšak
zhotovené ľahké oplotenie v žiadnom prípade nepredstavuje hranicu vlastníctva a bolo zhotovené na

parcele L. č. XXX/X v časti, ktorej je vlastníkom. Žalovaný poprel tvrdenie žalobcu, že nemá prístup na
svoje parcely L. č. XXXX/XX, XXXX/XX M. XXXX/XX, pričom pokiaľ ide o parcelu L. č. XXXX/XX táto
slúži na prejazd resp. otáčanie vozidiel pre všetkých vlastníkov budov a nájomcov v tomto areáli. Pokiaľ
ide o parcelu L. č. XXXX/XX o výmere 293 m2 žalovaný nesúhlasil s touto výmerou, pretože poukazuje
na to, že je vyhotovené oplotenie zhruba 3 m od susediacich budov a v týchto častiach túto parcelu
nikdy nevyužíval. K znaleckému posudku predloženého žalobcom žalovaný uviedol, že tento porovnáva

neporovnateľné lokality bez znalosti ich odlišnosti a miestnych podmienok, a navodzuje podozrenie, že
bol robený iba spoza stola, a to podľa podkladov, ktoré sú iba v prospech žalobcu a dodal ich v jednej
osobe objednávateľ a zadávateľ tohto posudku, ktorý je ich právnym zástupcom vo viacerých sporoch.
V znaleckom posudku sú podľa žalovaného nepravdivé údaje, z ktorých znalec vychádza, pričom tieto
nepravdivé údaje majú priamy vplyv na záverečné výsledky posudku. Ďalej žalovaný namietal voči

záverom znalca, kde znalec na str. č. 12. posudku uvádza, že pozemky sú prístupné po ceste II. triedy
I. - N. O., pričom podľa žalovaného po tejto ceste sa dá dostať iba k hranici areálu družstva M. D. a až
po jeho prejdení sa dostaneme na miestne komunikácie bývalého štátneho majetku a k jeho budovám.
Ďalej je podľa žalovaného tiež nepravdivé tvrdenie, že areál štátneho majetku má napojenie na rozvod
elektriny, vody a kanalizácie, keďže v skutočnosti iba areál M. - M. D. je napojený na rozvod elektriny,

vody a kanalizácie a je oplotený. Z areálu bývalého štátneho majetku, kde je aj budova žalovaného, nie
je možnosť sa pripojiť na verejné siete dodávateľov elektriny, vody a kanalizácie a areál je iba čiastočne
oplotenýoplotením,ktorésizhotoviliterajšívlastnícibudov.Žalovanýďalejnamietalprotitvrdeniuznalca,
že areál je prístupný verejnou dopravou MHD, kde zástavka sa má nachádzať zhruba 250 m od tohto
areálu, v skutočnosti sa sieť liniek končí vo vzdialenosti min. 1 150 m. Znalec ďalej podľa žalovaného

nesprávne uviedol, že v okolí sa nenachádzajú žiadne závady, v skutočnosti sú pozemky kontaminované
močovkou, ktorá sa ukáže po každom daždi, a ktorá tiež zaplavuje pivničné priestory po každom daždi, v
okolísúbývaléplnéžumpybezpoklopov,zarastenétrávoualebokrovím,ktoréohrozujúokolie.Pokiaľsa
znalecká organizácia odvoláva na porovnávacie pozemky, a to na objekty na Jelšovej ulici alebo v okolí
ulici Petrovanskej, pričom uvádza vzdialenosť do 200 m od posudzovaných parciel, uvedené je podľa

žalovaného klamstvo, keďže skutočnosť je taká, že všetky porovnávacie pozemky sú od posudzovaných
parciel vzdialené najmenej 1 700 m vzdušnou čiarou a po ceste autom do 4 km. Všetky použité zmluvy
sú preto pre vykonávané porovnanie podľa žalovaného absolútne nevhodné. Rovnako nemožno tento
pozemok porovnávať s pozemkami v susediacej J. A. D., ktorá má novovybudované siete, je určená
na rodinnú zástavbu, a teda ju nemožno porovnávať s parcelami žalobcov, ktoré sú poškodené rokmi

existujúcou živočíšnou výrobou. Lokalita J. A. je vzdialená od posudzovaných parciel vzdušnou čiarou
min. 1000 m.

4. Súd prvej inštancie prvý krát rozhodol rozsudkom Okresného súdu Prešov č. k.: 9C/48/2017 - 285
zo dňa 09.12.2019, ktorým súd priznal žalobcovi náhradu bezdôvodného obohatenia vo výške 80,-

eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5% ročne z tejto sumy od 06.01.2018 až do zaplatenia
a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Výška priznaného bezdôvodného obohatenia bola určené ako
suma nájomného, ktorú by za sporné obdobie žalovaný musel zaplatiť pri uzavretí nájomnej zmluvy,
pričom súd prvej inštancie vychádzal z toho, že užívané pozemky sú pozemkom pre poľnohospodársku
výrobu, a teda na ich užívanie ako aj určenie nájomného a tým sprostredkovane aj výšky

bezdôvodného obohatenia sa vzťahuje zákon č. 504/2003 Z. z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov,
poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov a o zmene niektorých zákonov.

5. Odvolací súd rozsudkom č. k. 18Co/10/2020 - 379 zo dňa 21.10.2020 rozsudok v častiach, ktorým súd
prvej inštancie žalobu zamietol a trov konania, potvrdil aprobujúc postup súdu prvej inštancie v aplikácii

zákona č. 504/2003 Z. z. pre stanovenie výšky obvyklého nájomného, ktoré je vyjadrením majetkového
prospechu bezdôvodného obohatenia pri užívaní cudzej veci bez právneho titulu.6. Rozsudok odvolacieho súdu č. k. 18Co/10/2020 - 379 zo dňa 21.10.2020 zrušil Najvyšší súd
SR uznesením sp. zn. 7Cdo/65/2021 zo dňa 31.05.2022, pretože odvolací súd sa nevysporiadal so
skutkovými tvrdeniami a právnou argumentáciou žalobcu týkajúcich sa nesúhlasu s tým, že výšku

bezdôvodného obohatenia treba pomerovať výškou nájomného za užívanie poľnohospodárskej pôdy
a tým, že v rozhodnutí odvolacieho súdu žalobca nedostal odpoveď na to, aký vplyv na výšku
bezdôvodného obohatenia mal územný plán mesta Prešov, keďže sporné plochy sú určené ako plochy
občianskej vybavenosti a výroby.

7. Opätovne preto rozhodoval odvolací súd, ktorý uznesením č. k. 18Co/28/2022 - 422 zo dňa
08.06.2023 rozsudok Okresného súdu Prešov č. k. 9C/48/2017-285 zo dňa 09.12.2019 s výnimkou
výroku I. zrušil. Keďže dovolací súd vo svojom zrušujúcom rozhodnutí konštatoval potrebu vykonať
dokazovanie týkajúce sa predloženého dôkazu žalobcom, teda územným plánom Mesta D., a s tým
súvisiace listinné dôkazy, odvolací súd dospel k záveru, že dokazovanie a prípadné ďalšie reakcie strán
sporu presahuje kasačný rámec odvolacieho konania a je potrebné poskytnúť priestor obom stranám

sporu na to, aby mohli vzájomne reagovať na predložené dôkazy.

8. Súd prvej inštancie po doplnení dokazovania zistil skutkový stav:
- podľa výpisu z listu vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie I. je žalobca vlastníkom parcely L. č.
XXX - orná pôda o výmere 2149 m2,

- geometrickým plánom P. Q. O. overeného dňa 19.04.2017 bola parcela L. č. XXX rozdelená na viaceré
CKN parcely, pričom parcely uvedené v žalobe by mali byť v užívaní žalovaného a všetky z týchto
parciel majú druh pozemku uvedený ako zastavaná plocha, geometrický plán nebol zapísaný do katastra
nehnuteľností,
- z listu vlastníctva č. XXXX) katastrálne územie I. vyplýva, že na parcele číslo XXXX/X M. XXXX/X leží

stavba vo vlastníctve žalovaného, a to poľnohospodárska budova - ošipáreň.
- v znaleckom posudku J. K. L. č. XX, je uvedené, že: „areál štátneho majetku, v ktorom sa nachádza
aj ohodnocovaná parcela R. č. XXX je na pozemku, ktorý je prístupný po ceste II. triedy I. - N. O.. V
areálištátnehomajetkusúnehnuteľnostiprístupnépomiestnychkomunikáciách.Areálštátnehomajetku
má napojenie na rozvoj elektriny, vody a kanalizácie, je oplotený a pozemky sú prenajímané. Areál je

prístupnýverejnoudopravou-MHD250m.Vokolísanenachádzajúžiadnezávady.“Pokiaľideozoznam
porovnávacích pozemkov podľa zmlúv, znalecký posudok na str. 13 uvádza, že objekty na Jelšovej
ulici a v okolí D. ulice sa nachádzajú od porovnávaných pozemkoch vo vzdialenosti do 200 m. Pokiaľ
ide o porovnávané objekty, porovnávané boli objekty a) pozemok, na ktorom je parkovacia plocha, b)
pozemokpreskladovanieaparkovanie,c)vonkajšiepriestory,d)pozemkyprenajatézaúčelomvýstavby

pozemných komunikácii.
- súd prvej inštancie do konania pribral znalca z Odboru geodézia a kartografia P. M. J. na zobrazenie
pozemkov, ktoré by mal žalovaný neoprávnene užívať.
Znalec vypracoval znalecký posudok pod č. X/XXXX, v ktorom uviedol, že geometrický plán, na ktorý sa
odvoláva žalobca, a ktorý urobil prílohou žaloby, bol vyhotovený za účelom vysporiadania celej pôvodnej

parcely mpč. XXX z pôvodného k. ú. I. - C., ktorá je teraz po ROEP evidovaná v operáte KN ako parcela
R. X-XXX v katastrálnom území I.. Novovytvorené parcely v geometrickom pláne nevystihujú skutočné
užívanie a držbu pôvodného pozemku. Geometrický plán nebol zapísaný do katastra nehnuteľnosti,
jedná sa iba o návrh a pre posudzovanie vzhľadom k petitu žaloby je tento bezpredmetný a odvolávať
sa na ním vytvárané parcely je irelevantné. Znalec ďalej uviedol, že žalovaný mal užívať pozemky, ktoré

označil písmenami abecedy ako diely pôvodnej parcely R. a k týmto dielom uviedol aj skutočnú výmeru
zistenú z merania.
Diel A - 229 m2, druh pozemku zastavaná plocha - dvor;
Diel B - 83 m2: budova na parcele S. XXXX/X, 2;
Diel C - 48 m2, druh pozemku zastavaná plocha - dvor;

Diel D - 8 m2, druh pozemku zastavaná plocha - dvor;
Diel E - 45 m2, druh pozemku zastavaná plocha, ktorá slúži ako nespevnená
prístupová cesta.
Spolu je teda výmera 413 m2.
Pokiaľ ide o to, že súd mu uložil zamerať parcelu S. č. XXXX/XX ako parcelu novovytvorenú podľa

geometrického plánu, ktorá bola pôvodne oplotená a jej oplotenie prebiehalo po hranici medzi parcelami
S. č. XXXX/XX a S. T. XXXX/XX, toto oplotenie už v teréne nie je a išlo iba o dočasné zabezpečovacie
zariadenie vo forme elektrického oplotku. Pokiaľ ide o jednotlivé diely, tak diel „C“ predstavuje dvor
porastený trávou a ide o časť pozemku za budovou, ktorá bola v užívaní žalovaného. Diel „D“ je terénnystupeň s betónovým múrikom porastený trávnatým porastom bez akéhokoľvek oplotnenia a diel „E“ slúži
ako nespevnená cesta pre všetkých účastníkov, ktorí sa potrebujú dostať do tejto lokality. Na základe
námietky žalobcu v tomto ZP boli dovyznančené plochy F) + G) spolu 64 m2.

- žalovaný predložil:
· zmluvu o nájme týkajúcu sa bezprostredne susednej parcely L. č. XXX uzavretej dňa 01.02.2011 za
účelom využitia pre jazdecký klub za nájomné 0,05 eur /m2/rok,
· zmluvu o nájme týkajúcu sa susednej parcely L. č. XXX M. XXX/X o výmere 628 m2 + 165,5 m2
uzavretej dňa 31.08.2009 za účelom využitia pre jazdecký klub (pasenie koní) za nájomné 40 eur/rok

(cca 0,05 €/m2/rok),
· zmluvu o nájme týkajúcu sa bezprostredne susednej parcely L. č. XXX/X vo výmere 138 m2, uzavretej
dňa 02.01.2014 za účelom využitia pre jazdecký klub za nájomné 0,07 eur /m2/rok,
· zmluvu o nájme týkajúcu sa bezprostredne susednej parcely L. č. XXX/X vo výmere 180 m2, uzavretej
dňa 01.08.2014 za účelom využitia pre jazdecký klub za nájomné 0,07 eur /m2/rok,
· zmluvu o nájme týkajúcu sa bezprostredne susednej parcely L. č. XXX/X vo výmere 138 m2, uzavretej

dňa 02.01.2015 za účelom využitia pre jazdecký klub za nájomné 0,07 eur/m2/rok.
- súd prvej inštancie pribral do konania znalkyňu P. R. U. z odboru stavebníctvo, odvetvie odhad hodnoty
nehnuteľnosti a uložil, ktorá v znaleckom posudku č. XXX/XXXX uviedla:
· ohodnocované nehnuteľnosti sú súčasťou pôvodného poľnohospodárskeho areálu, nachádzajúceho
sa na ulici N. v D., časť I.,

· na predmetnom pozemku sú v jeho časti postavené pôvodné poľnohospodárske stavby, ktorých
vlastníkmisúinívlastnícivrátanežalobcu,akojeajvlastníkpozemkuR.XXX(žalobca).Vtesnejblízkosti
sú postavené ďalšie poľnohospodárske stavby vo vlastníctve viacerých vlastníkov, z ktorých časť je v
súčasnosti nevyužívaná a časť je už zrekonštruovaná na stavby podnikateľského charakteru.
· ohodnocovaný pozemok je rovinatý a napojenie je možné na všetky verejné média, avšak cez pozemky

iných vlastníkov a s vyšším finančným zaťažením, z dôvodu väčšej vzdialenosti vedenia verejných sieti
médií, ďalej je čiastočne zastavaný časťou stavieb vo vlastníctve iných vlastníkov, pričom jedným z
vlastníkom je aj žalovaný a čiastočne je využívaný ako priľahlý pozemok k susedným stavbám, pričom
jeho časť sa javí ako nevyužívaná, ktorá bola v čase ohliadky zarastená burinou a krovím. Iné využitie
z dôvodu tvaru, výmery a polohy nie je v súčasnosti pravdepodobné.

· prístup k ohodnocovaným pozemkom je cez pozemky vo vlastníctve iných vlastníkov. Rizikom je
nezabezpečený prístup z verejnej komunikácie.
· je reálny predpoklad nízkeho až takmer žiadneho záujmu o pozemky porovnateľné s ohodnocovaným
pozemkom, ktoré sú bez prístupu, majú nevhodný tvar na zástavbu a nepriame napojenie na verejné
siete médií, ktoré majú nevhodnú polohu, z dôvodu okolitej výstavby.

· „Záujem o kúpu pozemkov na pôvodnom poľnohospodárskom dvore je podstatne nižší v porovnaní
so záujmom o kúpu pozemkov resp. iných nehnuteľnosti určených na bývanie v kat. úz. I.. V zmysle
LV č. XXXX, v ktorom sú okrem ohodnocovanej parcely č. R. L. XXX evidované aj ďalšie parcely ako v
zastavanom území obce, tak aj mimo neho, a taktiež na LV pre susedné parcely ( R. XXX - XXX), nie je
evidovaný za posledných cca 10 a viac rokov žiaden prevod nehnuteľnosti na základe kúpnopredajnej

zmluvy, čo je reálnym predpokladom, že o tieto pozemky nie je záujem zo strany kupujúcich. V opačnom
prípade, teda pri zvýšenom záujem by bola aspoň časť týchto pozemkov alebo ich spoluvlastnícky podiel
predmetom kúpy a predaja.“
· Miestnou ohliadkou bolo zistené, že hore uvedený priľahlý R. XXX v jeho časti S. slúži na voľný pohyb
kohokoľvek na pôvodnom poľnohospodárskom dvore. Časti M., B., V. sú ohraničené plotom. V teréne

nie sú viditeľné ani hranice ohodnocovaného pozemku, prístup k nemu je cez pozemky vo vlastníctve
iných vlastníkov.
· Z verejne dostupných internetových portálov ani z iných verejných zdrojov nie je možné zistiť ponuky
na predaj alebo info o predaji porovnateľných pozemkov.
· Predmetom ohodnotenia je explicitne pozemok na parcele č. R. XXX, ktorý svojím tvarom a polohou

nie je vhodný na žiadne investičné účely, nie je možné ho zastaviť ani s prihliadnutím na skutočnosť,
keby nebola časť pozemku zastavaná, pretože v zmysle platného stavebného zákona, nie je možné
vydať stavebné povolenie na zástavbu akéhokoľvek pozemku bez prístupu z verejnej komunikácie.
· „Nie je možné uvažovať o pozemku ako súčasti celku s ostatnými pozemkami, ktorý by sa mohol
zastaviť v prípade spojenia so susednými parcelami, pretože vlastníkmi susedných parciel sú iní

vlastníci. V súdnom spise sa nenachádza žiaden podklad resp. iný relevantný doklad o spojení
ohodnocovaného pozemku so susednými za účelom nejakého investičného účelu. Na základe uvedenej
skutočnosti je likvidita tohto pozemku na trhu nehnuteľnosti v podmienkach voľnej súťaže pri poctivompredaji, keď kupujúci aj predávajúci budú konať s patričnou informovanosťou i opatrnosťou podstatne
nižšia ako pri pozemkoch vhodných na zástavbu.“
·Pokiaľideovýškusamotnéhonájomného,znalkyňahovypočítalaporovnávacoumetódouvychádzajúc

z nájomných zmlúv, ktoré sa nachádzajú v súdnom spise a týkajú sa susedných parciel č. R. XXX, XXX/
X, XXX/X M. XXX. Tieto pozemky sú porovnateľné z hľadiska polohy v danej lokalite, pričom nájomné
zmluvy sú uzatvorené za účelom nájmu časti uvedených parciel, taktiež ohodnocovaný pozemok je
časťou parcely R. XXX. Porovnaním s existujúcimi zmluvami výšku nájomného znalkyňa určila v sume
54,74 eur a to za obdobie, ktoré je predmetom konania od 08.11.2015 - 07.11.2017.

· Znalkyňa výšku nájomného za uvedené obdobie určila aj výpočtom, pričom na základe svojich
odborných znalosti nájom stanovený porovnávacou metódou považuje za podhodnotený a ako vhodnú
metódu na stanovenie všeobecnej hodnoty nájmu, tak považuje použitú metódu výpočtom, výsledkom
ktorého bolo nájomné vo výške 490,- eur.
· Zároveň znalkyňa uviedla, že s plochou B uvažovala ako s nepoľnohospodárskym pozemkom.
- žalobca predložil súkromný znalecký posudok č. XXX/XXXX vrátane jeho doplnku vypracovaný

znalcom P. D. E. a týkajúci sa výšky nájmu za obdobie rokov 2021 - 2024 pozemkov L. č. XXXX/XX,
XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X a parcely L. T. XXX, z ktorého vyplýva, že
využitie ohodnocovaných parciel je v zmysle schváleného územného plánu obce Prešov určené ako
plochy polyfunkčné občianskej vybavenosti a plochy výrobné s prístupom po asfaltovej komunikácii na
ulici N.. Parcely majú možnosť napojenia na verejné inžinierske siete, vodovod, kanalizácia, rozvod

zemného plynu a eli. V rámci svojho znaleckého posudku nezistil žiadne riziká a skutočnosti, ktoré by
mohli obmedzovať využitie ohodnocovaných parciel. Podľa uvedeného znaleckého posudku sa výška
nájmu pri parcele R. č. XXX pohybovala od sumy 3,023 €/m2/rok (v roku 2021) po 4,915 €/m2/za rok
(v roku 2024), čo by pri predmete konania 391 m2 predstavovalo sumu za rok vo výške 1.182,- eur
až 1.922,- eur.

9. Na zistený skutkový stav aplikoval § 451 a § 456 Občianskeho zákonníka a tiež poukázal na znenie
zákona č. 504/2003 Z. z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a
lesných pozemkov a o zmene niektorých zákonov v znení účinnom v období, ktoré je predmetom žaloby
- § 1, § 2, § 4, § 7 ods. 1, § 9 ods. 1 a § 10 ods. 1.

10. Súd prvej inštancie mal za preukázané, že územným plánom mesta Prešov sú plochy sporných
pozemkov určené ako plochy občianskej vybavenosti + výroby a prihliadajúc na to, že v rámci
vymedzeného času, za ktorý sa požadovalo bezdôvodné obohatenie, tieto neboli užívané na
poľnohospodárske účely. Ďalej súd prvej inštancie prijal právny názor žalobcu, že bezdôvodné

obohatenie treba určiť ako výšku nájomného, ktoré by žalovaný platil ako tzv. trhové nájomné, bez
aplikácie zákona č. 504/2003 Z. z., pričom podstatné pre rozhodnutie bolo tiež potvrdenie žalovaného,
že v období, za ktoré sa požaduje bezdôvodné obohatenie tieto pozemky ako aj budovu na nich stojacu,
ktorá je v jeho vlastníctve, prakticky nevyužíval, okrem jedného prípadu, keď záujemcovi o kúpu koní
týchto na sporných pozemkoch predviedol.

11. Pri rozsahu užívania súd prvej inštancie vychádzal z znaleckého posudku P. J., pričom do užívania
zahrnul plochu B, plochu A, ktorá tvorí nádvorie budovy a je nevyhnutná pre vstup do nej, plochy F) +
G), na ktoré žalobca síce má prístup ale oplotenie vytvorené žalovaným užívanie sťažuje a obmedzuje
a pozemok delí na určité časti, aj plochu E) v rozsahu žalobcom požadovaných 15 m2, keďže ide o

spevnenú prístupovú komunikáciu. Do užívania súd prvej inštancie nezahrnul plochu C) a plochu D),
teda plochu medzi budovou vo vlastníctve žalovaného a prístupovou komunikáciou, na ktoré má žalobca
voľný prístup a užívaním žalovaným nemožno rozumieť niekoľkohodinové umiestnenie prenosného
elektrického ohradníka za účelom ochrany pred zabehnutím koní pri ich predvedení záujemcovi. Plocha
užívaná žalovaným bola tak ustálený výmerou 391 m2, voči čomu žalovaný nenamietal.

12. V prejednávanej veci bolo podľa súdu prvej inštancie nesporné, že žalovaný na užívanie vyššie
vymedzených pozemkov resp. ich častí vo vlastníctve žalobcu nemal žiaden právny titul a preto ide z
jeho strany o bezdôvodné obohatenie a to konkrétne o bezdôvodné obohatenie získané plnením bez
právneho dôvodu, kedy sa mu síce nedostávalo plnenie, ale jeho majetkový stav sa neznížil, tak ako by

sa bol znížil, ak by tieto pozemky užíval titulom zmluvy o nájme a práve toto šetrenie nákladov u neho
predstavuje bezdôvodné obohatenie. Vo všeobecnosti súd prvej inštancie zdôraznil, že bezdôvodné
obohatenie ako prospech oceniteľný peniazmi sa zvyčajne stanoví ako čiastka vynakladaná obvykle v
danom mieste a čase za užívanie obdobného predmetu, a ktorú by nájomca za obvyklých okolnostíbol povinný platiť podľa nájomnej zmluvy k totožnému, či obdobnému účelu, ako v prípade užívania
žalovaným.

13. Vzhľadom na rozdielny pohľad žalobcu a žalovaného na prejednávanú vec najmä z hľadiska, aká
je opodstatnená výška bezdôvodného obohatenia, súd prvej inštancie tiež uviedol, že za určitých
špecifických okolnosti môže nastať aj situácia, že užívacie právo k určitej veci malo nulovú hodnotu a
preto nemožno ani hovoriť o obohatení subjektu, ktorý toto užívacie právo vykonával, pričom konkrétne
poukázal na rozhodnutie konkrétne Najvyššieho súdu ČR vo veci sp. zn. 28Cdo/4184/2018, kde vo

vzťahu k užívaniu nehnuteľnosti - domu uviedol, že vzhľadom na jeho zlý technický stav, bol taký
dom neprenajímateľný a preto napriek jeho užívaniu určitou osobou nebolo možné vyčísliť majetkový
prospech získaný touto osobou. Avšak aj keď súd prvej inštancie mal pochybnosti o možnosti prenajatia
sporných pozemkov, nemohol odhliadnuť od toho, že časť sporných pozemkov je užívaná samotným
postavením budovy vo vlastníctve žalovaného ako aj postavením ďalších zariadení (brána, plot) na
týchto pozemkoch, preto k riešeniu spomenutému v rozhodnutí Najvyššieho súdu ČR nepristúpil.

14. Súd prvej inštancie sa najprv vysporiadal so žalobcom predloženým znaleckým posudkom TUKE,
ktorý do úvahy nebral, pretože tento podľa názoru súdu prvej inštancie porovnáva neporovnateľné,
keď vychádza zo zmlúv uzavretých na stavby v priemyselnej časti mesta, ktoré sa týkajú prenájmu
spevnených parkovacích plôch, nebytových priestorov a pod. a nie neupraveného a neprístupného

pozemku. Keďže bol tento znalecký posudok predložený aj v inom súdnom konaní (OS Prešov sp.
zn. 9C/7/2012), súd prvej inštancie sa priklonil k námietkam strany sporu v tomto konaní, ktorého
citoval: „Znalecký ústav porovnáva neporovnateľné, keďže svoj záver postavil na nájomných zmluvách,
predmetom ktorých je rampa, manipulačný priestor, parkovacie plochy, skladové plochy, nebytové
priestory, výrobné, kancelárske a skladové priestory, pozemok na výstavbu pozemných komunikácií,

pozemok potrebný na výstavbu diaľničného privádzača, pričom ide o pozemky v odlišnej časti k.
ú. I. a iného charakteru, resp. o budovy a nebytové priestory. Nie je pravdou údaj uvedený v
znaleckom posudku znaleckého ústavu, podľa ktorého ide o pozemky vzdialené 200 m od pozemku
posudzovaného, pretože táto vzdialenosť je 1 607 m. Zároveň nie je pravdou uvedený údaj v znaleckom
posudku znaleckého ústavu o tom, že najbližšia zastávka MHD sa nachádza vo vzdialenosti 200 m,

keďže táto zastávka sa nachádza vo vzdialenosti viac ako 1 km. Pokiaľ ide o to, že znalecký posudok
uvádza, že na hospodárskom dvore sa nachádza voda, elektrina a kanalizácia, tu žalovaný uvádza,
že tieto rozvody sú nefunkčné a neupotrebiteľné. Ďalej žalovaný poukazuje na to, že pozemok sa
nachádza v areáli poľnohospodárskeho podniku a je zastavaný stavbami pre poľnohospodársku výrobu
a obchodnú činnosť, teda nemôže byť určený pre vyššie využitie. Pre toto vyššie využitie by muselo dôjsť

k zmene územného plánu. Tvrdenie, že ide o pozemky s výrazným záujmom o kúpu nie je zo strany
znaleckého ústavu ničím podložené. Pokiaľ znalecký posudok znaleckého ústavu poukazuje na ponuky
realitných kancelárií, ktoré ponúkajú pozemky v k. ú. I. za cenu 49 €/m2, treba uviesť, že tieto pozemky
sa nachádzajú v inej časti a sú územným plánom určené na výstavbu rodinných domov s vybudovanými
inžinierskymi sieťami. Tieto pozemky sú neporovnateľné s parcelami, ktoré tvoria Hospodársky dvor

bývalého štátneho majetku. Zároveň žalovaný súdu predložil nájomné zmluvy, ktoré boli uzatvorené v
lokalite hospodárskeho dvora, kde je umiestnená aj parcela, ktorá je predmetom konania, pričom výška
nájomného sa pohybuje v rozpätí od 0,07 €/m2 do 1,5 €/m2.“

15. Súd prvej inštancie v rámci dokazovania potom hodnotil ďalšie predložené znalecké posudky

s konštatovaním značných rozdielov medzi znaleckým posudkom P. U. a P. E.. Podľa názoru súdu prvej
inštancie sa P. D. E. minimálne venoval umiestneniu parcely R. XXX a prístupu k nej, jej charakteru a
možnosti napojenia na verejné siete, nezohľadnil, že prístup k parcele R. T. XXX z verejnej komunikácie
z jednej strany by znamenal prekonanie plotu a lúky (čo nepredstavuje legálne odbočenie z verejnej
komunikácie) a z druhej strany parcely sa podľa snímku v jeho ZP nachádza hustý lesný porast a teda

prístup na parcelu je tak len cez vstupnú bránu M. a to po cudzích pozemkoch bez zákonného, vecného
alebo obligačného titulu. Naviac aj samotná parcela R. XXX je predeľovaná budovami vo vlastníctve
iných osôb ako žalobcu a ich obídenie znovu znamená vstup na cudzí pozemok bez zodpovedajúceho
titulu. Ďalej súd prvej inštancie poukázal, že neaplikovateľnosť jeho ZP vychádza z nesprávnosti
vstupných údajov, keď zo zápisnice o pojednávaní v obdobnej veci vedenej pod sp. zn. 18C/40/2023

vyplýva, že P. E. vychádzal z areálu bývalého poľnohospodárskeho dvora ako celku, hoci o určitom
jednotiacom úmysle jeho vlastníkov pri jeho využití neexistuje žiadny dôkaz. Preto považoval súd prvej
inštancie tento prístup za nesprávny a skresľujúci a zároveň za prístup, ktorý znemožňuje vychádzať
z posudku P. E., a zároveň jeho posudok sa týka iných rokov ako sú roky, ktoré boli predmetom tohtokonania. Nepoužiteľnosť tohto znaleckého posudku súd prvej inštancie videl aj v tom, že pre nájom
určitej nehnuteľnosti je najpodstatnejší legálny prístup na neho, čiže buď prístup po verejnej komunikácii
alebo prístup zabezpečený určitým zmluvným titulom, čo v prípade parcely R. XXX splnené nie je.

16. Pri určení výšky bezdôvodného obohatenia preto súd prvej inštancie vychádzal zo znaleckého
posudku vypracovného P. U. s presvedčením, že bezdôvodné obohatenie vo výške 490,- eur za
stanovené obdobie je reálnou sumou, ktorú by musel žalovaný v podmienkach voľnej súťaže zaplatiť
za užívanie týchto pozemkov, pričom je zároveň potrebné zdôrazniť, že možnosť výberu nájomcov

žalobcom je jednoznačne obmedzená a mala by byť zameraná predovšetkým na osoby vlastniace
budovy na parcele R. XXX. Súd prvej inštancie dodal, že ak by išlo z hľadiska nájmu o lukratívny
pozemok, tak ako sa to snažil prezentovať žalobca, je otázkou, prečo napriek tomu, že predmetné
konanie sa vedie od roku 2019, nie je tento pozemok v súčasnosti predmetom nájmu, prípadne predaja
a rovnako tak predmetom nájmu nie sú ani ďalšie pozemky tvoriace bývalý poľnohospodársky dvor,
u ktorých sa na Okresnom súde Prešov vedú ďalšie konania práve z titulu ich užívania bez právneho

podkladu, pričom však toto užívanie spočíva primárne v tom, že sú na týchto pozemkoch postavené
budovy, kde vlastnícky režim budovy a pozemku je odlišný a teda vlastnícke právo patrí rôznym osobám.
Závery súdu prvej inštancie vrátane záverov o nepoužiteľnosti ZP P. E. sú podporované napr. aj
rozhodnutím ÚS ČR sp. zn. II. ÚS 415/14.

17. O príslušenstve pohľadávky rozhodol súd prvej inštancie podľa ust. § 517 a § 563 ods. 1
Občianskeho zákonníka a § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. s konštatovaním, že žalovaný bol na
plnenie vyzvaný žalobou doručenou mu dňa 04.01.2018 (žalobca inú výzvu nepreukázal), preto plniť mal
05.01.2018 a od 06.01.2018 sa dostal do omeškania, preto žalobcovi priznal aj úroky z omeškania vo
výške 5,00 % ročne, keďže k prvému dňu omeškaniu bola základná úroková sadzba ECB 0,00 % ročne.

18. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa ust. § 251, § 255 ods. 1, § 257 a § 262 ods.
1 CSP s poukázaním na všeobecná záver, že v konaní, kde výška plnenia závisí od úvahy súdu je
úspechom žalobcu úspech v základe nároku, tak ako tomu bolo aj v prejednávanej veci, avšak podľa
§ 257 CSP súd prvej inštancie videl dôvody hodné osobitného zreteľa v značne nadnesenej sume

uplatneného nároku, ktorý takmer 16 - násobne presahoval priznanú sumu a preto nárok na náhradu trov
konania nepriznal. Už z prvého rozsudku súdu prvej inštancie bolo zrejmé, že ako neobjektívny odmietol
spolusožaloboupredloženýznaleckýrozsudokJ.apretožalovanýzaúčelomdosiahnutiaspravodlivého
výsledku konania navrhol znalecké dokazovanie, za ktoré zaplatil sumu 450,- eur, čiže sumu takmer
rovnajúcu sa priznanej sume bezdôvodného obohatenia. Súdu prvej inštancie sa teda na základe toho

javilo spravodlivé, aby si každá zo strán konania vzniknuté trovy niesla zo svojho, k čomu podotkol, že v
konečnom dôsledku trovy konania oboch sporových strán spočívajúce v trovách právneho zastúpenia a
v trovách znaleckého dokazovania prevyšujú sumu, ktorá bola predmetom konania a konanie týkajúce
sa sumy 490,- eur vyrobilo súdny spis o rozsahu viac ako 700 strán. Súd prvej inštancie tiež zdôraznil, že
napriek znaleckému posudku P. E. pri vychádzaní, z ktorého by suma bezdôvodného obohatenia bola

podstatnenižšiaakopožadovanážalobou,zostranyžalobcukčiastočnémuspäťvzatiužalobynedošlo(s
výnimkou už zaplatenej sumy 80,- eur). V konečnom dôsledku žalobca na predmetnom konaní nezískal,
naopak po úhrade trov vzniknutých vypracovaním znaleckých posudkov a trov právneho zastúpenia,
jeho náklady na súdne konanie boli vyššie ako získaná suma, čo u súdu prvej inštancie vyvolalo
počudovanienadtakýmtoprístupomvspojenísjehoprávnymzástupcomaneschopnosťoudohodnúťsa

na sume skutočne zodpovedajúcej realite, keďže nie každý pozemok aj v dnešných časoch stúpajúcich
cien nehnuteľností znamená zlatú baňu.

19. V zákonnom stanovenej lehote proti rozsudku podal odvolanie žalobca, a to proti III. a IV. výroku
z dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b/, f/ a h/ CSP.

19.1 V prvom bode odvolania žalobca poukázal, že žalobou uplatnil voči žalovanému nárok na vydanie
bezdôvodného obohatenia za užívanie nehnuteľností v kat. území I., podľa vytvoreného geometrického
plánuzodňa30.03.2017,atozaužívanienehnuteľnostívovýmere447m2,pričomvýškubezdôvodného
obohatenia vyčíslil žalobca súkromným znaleckým posudkom vypracovaným J. K. H. L., stavebnou

fakultou zo dňa 11.09.2017 vo výške spolu 7.764,55 eur. Ďalej žalobca poukázal, že súd prvej inštancie
už vo veci raz rozhodol, pričom pri určení výšky bezdôvodného obohatenia postupoval podľa zákona
č. 504/2003 Z. z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskych podnikov a lesných
pozemkov v znení účinnom do 31.12.2017. Proti prvému rozhodnutiu žalobca taktiež podal odvolanie,o ktorom rozhodol odvolací súd rozsudkom zo dňa 09.12.2019, ktorý bol následne rozhodnutím NS
SR zrušený. Žalobca je toho názoru, že súd prvej inštancie vo vzťahu k napadnutým výrokom dospel
na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a taktiež že uvedené rozhodnutie

vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

19.2 Po citácií ust. § 451 a § 456 Občianskeho zákonníka žalobca uviedol, že pochybenia súdu
prvej inštancie spočívajú v tom, že zo strany súdu došlo k neprípustnému hodnoteniu znaleckých
posudkov predložených žalobcom, čím došlo k porušeniu žalobcovho práva na spravodlivý proces a

rovnosť sporových strán, a zároveň súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil nárok na náhradu trov
predmetného konania, keď žalobcovi napriek jeho úspechu v základe nároku trovy konania nepriznal.

19.3 Čo sa týka hodnotenia znaleckých posudkov, žalobca nesúhlasí so závermi znaleckého posudku
č. XXX/XXXX, podľa ktorého súd prvej inštancie rozhodol, jeho závery považuje za extrémne
podhodnotené a v rozpore s definíciou všeobecnej hodnoty ohodnocovaných pozemkov. Žalobca

uviedol, že použitým metódy polohovej diferenciácie sa znalec dopracoval k stanoveniu všeobecnej
hodnoty pozemku, pričom túto hodnotu následne modifikoval s ohľadom na spätné časové obdobie
z rokov 2015 – 2017 použitým indexov vývoja cien a vývoja inflácie, ktoré indexy následne znalec
použil na zníženie koeficientu redukujúcich faktorov. Tieto závery považuje žalobca za nesprávne
a postup znalca za arbitrárny. Ak by žalobca aplikoval logiku znalca, tak by sa ad absurdum v prípade

ohodnocovania skorších období dostal na nulovú hodnotu pozemku, pretože znalec by si spätne spočítal
infláciu a index vývoja cien do bodu, kedy by sa dostal na 100% - nú hodnotu. Následne by sa
však tak znížil jeden z použitých koeficientov, čo v následnom výpočte by dodal hodnotu pozemku 0,-
eur/m2. Ďalej žalobca považoval za účelové konštatovanie znalca, že záujem o kúpu pozemkov na
pôvodnom poľnohospodárskom dvore je podstatne nižší v porovnaní so záujmom o kúpu pozemkov

iných nehnuteľností, nakoľko znalec prirovnáva a porovnáva vzájomne absolútne rozdielne druhy
pozemkov. Žalobca dodal, že pozemky v bývalom C. I. nie sú v pozemnom pláne určené na trvalé
bývanie.

19.4 Žalobca sa kategoricky ohradil tiež voči použitej hodnote koeficientu redukujúcich faktorov:

nezabezpečený prístup z verejnej komunikácie, použitie šírky pozemku, možná kontaminácia pozemku
chovomhospodárskychzvierat,časťpozemkuzastavanástavbouvovlastníctveinejosoby.Kuvedeným
dodal, že žalobca má prístup na svoj pozemok. Taktiež je toho názoru, že znalec zjavne skopíroval
údaj o šírke pozemku z predchádzajúceho znaleckého posudku, pričom na prvý pohľad je zrejmé, že
pozemok u žalobcu je dvakrát taký široký. Čo sa týka kontaminácie, podľa žalobcu táto skutočnosť

preukázaná nebola. K časti pozemku zastavanou stavbou žalobca poukázal, že znalec ponúkol svoje
právne posúdenie, čo nie je správne, a na túto skutočnosť prihliadať nemal, že pozemok žalobcu je
zastavanýcudzoustavbou,žetátoskutočnosťjepredmetomriešeniaprávnejveci,ažalobcasapodanou
žalobousnažívysporiadaťvzťahsvojhovlastníckehoprávakpozemku,avlastníckehoprávažalovaného
k stavbe v období žalovaných rokov 2015 a 2017. Žalobca poznamenal, že žalovaný musel vedieť čo

kupuje, a musel mať vedomosť o tom, že táto stavba stojí na cudzom pozemku, napriek tomu však
stavbu kúpil. Iný by už namietal rozpor s dobrými mravmi, keď žalovaný vedel a chcel obmedzovať
žalobcu na jeho vlastníckom práve s tým, že pozemok žalobcu vlastne ani nemá hodnotu, a vlastníkovi
pozemku zaplatí tak maximálne nejaké symbolické nájomné.

19.5 Žalobca je teda toho názoru, že koeficient redukujúcich faktorov znalec nestanovil správne, čím
došlo k zníženiu všeobecnej hodnoty predmetného pozemku. K všeobecnej hodnote pozemku žalobca
poukázal, že znalec musí porovnať výsledok výpočtu s trhovým prostredím, napríklad s ponukami
realitných kancelárií, zmluvami o predaji obdobných nehnuteľností, avšak v tomto prípade v znaleckom
posudku č. XXX/XXXX k takému porovnaniu nedošlo, čo znamená, že znalec nevie, či ním stanovená

všeobecná hodnota zodpovedá trhovému prostrediu.

19.6 Na druhej strane podľa žalobcu, súd prvej inštancie opomenul, že žalobcom predložený znalecký
posudok zo dňa 11.09.2017 vypracoval znalecký ústav, v odbore stavebníctvo, a tento obsahuje doložku
o tom, že znalec si je vedomý následkov vedome nepravdivého znaleckého posudku a súd mal preto pri

vykonávaní tohto dôkazu postupovať tak, ako by išlo o znalecký posudok súdom ustanoveného znalca.
A taktiež, že ide o jeden z troch znaleckých ústavov v SR, v odbore stavebníctvo, ktoré je špecializované
vedecké odborné pracovisko, ktoré plní funkciu rezortného a metodického centra v oblasti znaleckej
činnosti, ktorý vykonáva znaleckú činnosť v obzvlášť obťažných prípadoch vyžadujúcich osobitnévedecképosúdenie.Pretožalobcajetohonázoru,ževhierarchiiznalcovmáznaleckýústavnepochybne
osobitné postavenie, vyššie a odbornejšie ako znalec – fyzická osoba, k čomu poukázal na rozsudok
NS SR sp. zn. 4Obo/210/2007 zo dňa 20.01.2009. Žalobca je preto toho názoru, že nie je vecou

súdu skúmať a spochybňovať odbornosť najvyššej znaleckej inštancie v podmienkach SR, a pokiaľ
tak súd urobil, a to navyše s odvolaním na námietky vznesenej iným žalovaným v inom súdnom
konaní, porušil žalobcovo právo na spravodlivý súdny proces, a princíp rovnosti sporových strán.
K znaleckému posudku predložených žalobcom vzniesol námietky žalovaný a aj napriek tomu, že išlo
o laické vyjadrenie, žalobca navrhol vypočuť znalca, ktorý predmetný znalecký posudok vypracoval,

avšak tento návrh bol súdom prvej inštancie zamietnutý. K uvedenému žalobca poukázal na rozhodnutie
odvolacieho súdu sp. zn. 5Co/48/2019 zo dňa 30.05.2019, a teda žalovanému nič nebránilo, aby
v súlade so zásadou rovnosti zbraní produkoval dôkazy na úrovni znaleckého posudku, ktorým by mohol
preukázať svoje tvrdenia o nesprávnosti žalobcom predloženého znaleckého posudku. Žalobca dal ďalej
do pozornosti, že ním predložený znalecký posudok nebol počas celého konania relevantným spôsobom
spochybnený, a preto z neho mal súd prvej inštancie pri rozhodovaní vychádzať. Žalobca totiž upriamil

pozornosť na to, že súd prvej inštancie nezobral na zreteľ ani súkromný znalecký posudok č. 101/2024
s jeho doplnením, a teda neprípustným hodnotením znaleckým posudkov došlo k porušeniu žalobcovho
práva na spravodlivý proces.

19.7 V ďalšom bode odvolania žalobca namietal, že súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil nárok

na náhradu trov konania, keď napriek žalobcovmu úspechu v základe nároku, trovy konania nepriznal.
Súd prvej inštancie aplikoval ust. § 257 CSP s prihliadnutím na dôvody hodné osobitného zreteľa,
a to skutočnosť, že suma uplatneného nároku bola takmer 16 – násobne vyššia, než súdom priznaná
suma bezdôvodného obohatenia. V tomto smere žalobca uviedol, že sa spoliehal na závery znaleckého
posudku J. K. H. L., ktorú považuje za najvyššiu znaleckú autoritu, pričom žalobca bol odkázaný na

vypracovanie takéhoto posudku, keďže v tomto konaní nebolo možné stanoviť hodnotu bezdôvodného
obohatenia voľnou úvahou. Samotná skutočnosť, že súd prvej inštancie nepriznal žalobcovi bezdôvodné
obohatenie podľa záverov znaleckého posudku znaleckého ústavu, nemôže byť podľa žalobcu pričítané
na jeho vrub, pričom dodal, že žalobcovi bol právoplatne priznaný nárok na vydanie bezdôvodného
obohatenia vo vzťahu k predmetnému pozemku na základe tohto posudku v konaní vedenom pred

súdom prvej inštancie sp. zn. 16C/47/2017 a pred odvolacím súdom pod sp. zn. 6Co/16/2022. Žalobca
je preto toho názoru, že skutočnosť, že súd prvej inštancie za neoprávnené užívanie jeho pozemkov
priznal sumu nižšiu, než je výške miestnej dane z nehnuteľnosti, nemôže byť považovaná za dôvod
hodný osobitného zreteľa, nakoľko zo strany žalobcu došlo k preukázaniu právneho základu žaloby,
a síce toho, že žalovaný v poslednom období užíval pozemky žalobcu a preto správne mal súd priznať

žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100%.

19.8 Žalobca navrhol odvolaciemu súdu, aby zmenil III. výrok rozsudku, a priznal žalobcovi uplatnený
nárok v jeho zamietnutej časti spoločne s nárokom na náhradu trov konania.
20. Vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu žalovaný poukázal na svoje vyjadrenie k výhradám žalobcu.

Žalovaný zdôraznil, že súd prvej inštancie v priebehu konania viackrát zdôraznil, že znalecký posudok
J. K. H. L. bol podrobený dohľadu Ministerstva spravodlivosti SR, ktorý vzhliadol v uvedenom posudku
viacero chýb. Žalovaný má taktiež informácie o tom, že súdny znalec podávajúci tento posudok za
znalecký ústav bol dokonca aj sankcionovaný. Preto je žalovaný presvedčený, že žalobca tiež disponuje
touto informáciou a trvanie na uplatňovaní tohto posudku považuje preto za neprofesionálne a neetické.

20.1 Žalovaný tiež proti argumentom žalobcu uviedol, že v priebehu konania pred vyhlásením prvého
rozsudku súdom prvej inštancie nebolo potrebné vypracovať ďalší znalecký posudok, keďže súd prvej
inštancie pri prvom rozhodnutí vychádzal zo zákona č. 504/2003 Z. z., a až po vrátení konania pred
súd prvej inštancie žalovaný hneď v prvom vyjadrení navrhol vo veci nariadiť znalecké dokazovanie na

určenie výšky bezdôvodného obohatenia z titulu ušlého nájmu, keďže žalovaný od počiatku považoval
predložený znalecký posudok vypracovaný J. K. L. za akceptovateľný. Podľa žalovaného žalobca má
problém so všetkými nestrannými posudkami, ktoré nemal možnosť prispôsobiť svojim požiadavkám
a potrebám. Keďže aj znaleckému ústavu boli predložené nájomné zmluvy s neporovnateľným
predmetom ocenenia, tak aj znalec P. E. vychádzal z nesprávnej predikcie, keď posudzovaný pozemok

vnímal ako jeden celok s ostatnými pozemkami tvoriacimi areál bývalých štátnych majetkov. Podľa
žalovaného nielen súdu prvej inštancie, ale aj odvolaciemu súdu z ich vlastných činností musí byť
zrejmé, vzhľadom na dlhoročné spory, že nejde o nijaký jednotiaci zámer, alebo že predmetný areál nie
je možné vnímať ako jeden celok, preto mal byť predmetom znaleckého posudku len konkrétny pozemokvo vlastníctve žalobcu so všetkými jeho špecifikami. Svoje pochybenie uznal aj samotný znalec P. E. a to
vo svojom výsluchu v konaní č. k. 18C/40/2023, kde sám uviedol, že okolnosť veľkosti a tvaru pozemku
nezohľadnil.

20.2 V otázke náhrady trov konania sa žalovaný stotožňuje s odôvodnením súdu prvej inštancie.
Žalovaný tiež dodal, že ak by žalobca nepožadoval bezdôvodné obohatenia v astronomickej výške,
nemuselo by k súdnemu konaniu dôjsť, keďže je nekonfliktný typ a jediné jeho účastníctvo v konaní je len
v konaniach iniciovaných žalobcom. Žalovaný akceptuje výšku bezdôvodného obohatenia stanovenú

znaleckým posudkom P. U. a túto aj uhradil, ako aj úroky z omeškania. Žalovaný je toho názoru, že
konanie nie je vedené dobrým úmyslom žalobcu, o čom svedčí jeho priebeh a produkované dôkazy.
Žalovaný tiež poukazuje na svoje osobné pomery, ktoré odôvodnil v závere o aplikácií § 257 CSP,
pretože je starobným dôchodcom na onkologickej liečbe, na nehnuteľnostiach tvoriacich predmet žaloby
nevykonáva žiadnu činnosť, nemá z nich príjem. Taktiež je toho názoru, že nepriznaním náhrady trov
konania žalovaný nebude uvedený do zlej sociálnej situácie, pretože to vyplýva nielen z charakteru

konania, ale aj z okolností podania žaloby. Pre úplnosť žalovaný dodal, že žalobca nemal žiadne
náklady spojené so svojim vlastníctvom, pričom kým na nehnuteľnostiach predložených na porovnanie
znaleckému ústavu TUKE, boli realizované terénne úpravy a sú poskytované doplnkové služby, tak
žalobca na svojich pozemkoch nič také nevykonal. Žalobca ani neinvestoval žiadne finančné čiastky do
zhodnotenia svojich pozemkov a dokonca nie je ani ochotný vynaložiť akúkoľvek námahu na zlepšenie

stavu svojich pozemkov. Podľa žalovaného sa žalobca o svoje pozemky absolútne nezaujíma, nemá
prehľad, či a v akej miere sú využívané, ani v akom sú stave. Jediná starosť žalobcu predstavuje podľa
žalovaného len bezdôvodné obohatenie v nereálnej výške.

20.3 Žalovaný navrhol odvolaciemu súdu aby napadnutý rozsudok ako vecne aj právne správny v celom

rozsahu potvrdil.
21. Ďalšie vyjadrenia strany sporu v odvolacom konaní nepodali.

22. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom
stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“)

oprávnenou osobou (§ 359 CSP), prejednal odvolanie podané žalobcom, preskúmal rozhodnutie súdu
prvej inštancie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 378 a nasl.
CSP bez toho, aby nariadil pojednávanie podľa § 385 CSP (a contrario). Pretože rozsudok vo veci samej
musí byť verejne vyhlásený, odvolací súd uverejnil v zákonom stanovenej lehote miesto a čas verejného
vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a webovej stránke Krajského súdu v Prešove (§ 378 ods.

2, § 219 ods. 1, 3 CSP). Po prieskume napadnutého rozsudku (§ 379, § 380 ods. 1, 2 CSP) dospel
odvolací súd k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné a rozhodnutie súdu prvej inštancie v jeho
napadnutej časti je potrebné potvrdiť.

23. So zreteľom na obsah odvolania žalobcu, v odvolacom konaní bol preskúmavaný len napadnutý

výrok, ktorým súd prvej inštancie žalobu v prevyšujúcej časti zamietol (III. výrok) a súvisiaci výrok
o trovách konania (VI. výrok), a preto ostatné výroky rozsudku v odvolacom konaní (I. a II. výrok)
preskúmavané neboli a ako také nadobudli právoplatnosť.

24. Žalobca podal odvolanie z dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b/, f/ a h/ CSP, podľa ktorých

súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, súd prvej inštancie dospel na
základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, a že rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

25. K odvolacej námietke týkajúcej sa nesprávneho postupu súdu spôsobujúceho porušenie práva
odvolateľa na spravodlivý proces podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b/ CSP odvolací súd uvádza, že medzi
zložky práva na spravodlivý proces (right to fair trial) možno zaradiť predovšetkým právo na prístup k
súdu, právo na súd zriadený zákonom, právo na nezávislý a nestranný súd, právo na zákonného sudcu,
právo na prejednanie sporu v primeranej lehote, právo na riadne poučenie o procesných právach a

povinnostiach, právo byť vypočutý, právo navrhovať dôkazy a vyjadrovať sa k nim, kontradiktórnosť
konania, rovnosť zbraní, zákaz prekvapivých rozhodnutí, zákaz ľubovôle, právo na vyporiadanie sa
so všetkými relevantnými skutočnosťami v konaní zo strany súdu, právo na riadne odôvodnenie
rozhodnutia, právo na preskúmanie rozhodnutia. Porušenie ktoréhokoľvek čiastkového práva stranysporu postupom súdu síce predstavuje pochybenie súdu, avšak o naplnenie týchto odvolacích dôvodov
pôjde iba vtedy, ak nesprávny procesný postup súdu, znemožňujúci realizáciu práv strany sporu,
dosiahne určitú intenzitu, ktorá odôvodní záver o tom, že celé konanie sa nejaví ako spravodlivé.

Konkrétne pochybenie súdu preto musí byť hodnotené v kontexte celého konania.

26. Žalobca k uvedenému odvolaciemu dôvodu poukázal na to, že súd prvej inštancie porušil princíp
rovností zbraní a jeho právo na spravodlivý proces v tom zmysle, že sa súd prvej inštancie nesprávne
vysporiadal s hodnotením predložených znaleckých posudkov, kedy smerodajným pre jeho rozhodnutie

bol znalecký posudok predložený v konaní po nariadení znaleckého dokazovania súdom P. R. U. bez
akceptácie znaleckého posudku predloženého žalobcom vypracovaného znaleckým ústavom – J. K.
H. L.. Uvedenú námietku žalobcu je tak možné zároveň podriadiť aj pod ďalší ním uvádzaný odvolací
dôvod – nesprávny zistený skutkový stav na základe vykonaných dôkazov.

27. Preto čo sa týka námietky žalobcu, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov

k nesprávnym skutkovým zisteniam, odvolací súd uvádza, že nielen súdnou praxou, ale aj teóriou práva
je ustálené, že dokazovanie v súdnom spore prebieha vo viacerých fázach - od navrhnutia dôkazu,
cez jeho zabezpečenie, vykonanie a následné vyhodnotenie. Kým navrhovanie dôkazov je právom a
zároveň procesnou povinnosťou strán sporu, len súd rozhodne, ktorý z označených a navrhnutých
dôkazov vykoná. Uvedené predstavuje prejav zákonnej právomoci všeobecného súdu korigovať návrhy

strán sporu na vykonanie dokazovania sledujúc tak rýchly a hospodárny priebeh konania a súčasne
zabezpečiť, aby sa zisťovanie skutkového stavu dokazovaním držalo v mantineloch predmetu konania
a aby sa neuberalo smerom, ktorý z pohľadu podstaty prejednávanej veci nie je relevantný. Ak však súd
odmietne vykonať určitý účastníkom navrhovaný dôkaz, je jeho zákonnou povinnosťou v odôvodnení
rozhodnutia uviesť, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy. (pozri nález Ústavného súdu SR, sp. zn.

I. ÚS 350/08 zo dňa 30.9.2010)

28. Čo sa týka hodnotenia dôkazov Civilný sporový poriadok upravuje zásadu voľného hodnotenia
dôkazov v § 191 ods. 1, v zmysle ktorej dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz
jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo

počas konania najavo. Voľné hodnotenie dôkazov súdom neznamená ľubovôľu hodnotenia, ale dôkazy
hodnotí z hľadiska jeho dôležitosti, zákonnosti a pravdivosti. Chyby v zisťovaní skutkového stavu
veci súdom prvej inštancie môžu spočívať v tom, že zistenie súdu prvej inštancie nemá oporu vo
vykonanom dokazovaní alebo aj v situácii, keď je logický rozpor v hodnotení dôkazov (v úsudku medzi
porovnávanými skutočnosťami), a poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán sporu alebo, ktoré vyšli

najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti alebo,
keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim
z procesných ustanovení o dokazovaní.

29. Vo vzájomnej súvislosti so zisteným skutkovým stavom, ktorý je výsledok procesnej aktivity strán

sporu, je právne posúdenie veci. Právnym posúdením veci je aplikácia práva na zistený skutkový stav;
je to činnosť súdu spočívajúca v podradení zisteného skutkového stavu príslušnej právnej norme, ktorá
vedie súd k záveru o právach a povinnostiach účastníkov právneho vzťahu. Súd pri tejto činnosti rieši
právne otázky (questio iuris). Právne posúdenie je všeobecne nesprávne, ak sa súd dopustil omylu pri
tejto činnosti, t. j. ak posúdil vec podľa právnej normy, ktorá na zistený skutkový stav nedopadá, alebo

správne určenú právnu normu nesprávne vyložil, prípadne ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval.

30. Okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týkajú povinnosti tvrdenia a označenia dôkazov na
preukázanietvrdení,jedanýhypotézouhmotnoprávnejnormy,ktoráupravujespornýprávnypomerstrán
sporu. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena (okruh skutočností, ktoré museli byť

preukázané), ako aj nositeľa dôkazného bremena. Na povinnosť tvrdenia nadväzuje povinnosť označiť
dôkazy preukazujúce tvrdené skutočnosti

31. V tomto spore sa žalobca domáhal od žalovaného zaplatenia sumy určenej na základe ním
predloženého znaleckého posudku č. 19 vypracovaného J. K. H. L., Stavebnou fakultou, ktorý

určoval všeobecnú hodnotu nájmu pozemkov porovnávacou metódou z dôvodu užívania pozemkov vo
vlastníctve žalobcu žalovaným bez právneho dôvodu.32. Podľa ust. § 451 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie
vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu,
plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj

majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa ust. § 456 Občianskeho zákonníka predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na
úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

33. Právny vzťah z bezdôvodného obohatenia je samostatným záväzkovým právnym vzťahom, ktorý
vznikne v dôsledku porušenia iného právneho vzťahu (napr. plnenie z neplatnej zmluvy, pri ktorej
dôvod na plnenie vôbec nevznikol) alebo na základe určitej právnej skutočnosti (napr. bezdôvodné
obohatenie získané z nepoctivých zdrojov). Funkciou právnej úpravy bezdôvodného obohatenia je
náprava nespravodlivej majetkovej nerovnováhy vzniknutej z titulu absencie relevantného právneho
dôvodu. To, či v konkrétnom prípade bolo plnenie bezdôvodné, závisí od posúdenia všetkých okolností,

za ktorých došlo k plneniu. Podľa ustálenej judikatúry má inštitút bezdôvodného obohatenia subsidiárny
charakter. Právny vzťah môže byť podľa neho posúdený iba vtedy, ak nárok nevyplýva z iného
zákonného ustanovenia a nárok zo zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie môže byť opodstatnený
iba vtedy, ak povinnosť vydať prijaté plnenie neupravuje iný právny inštitút, napr. náhrada škody.

34. Ak ide o stavbu, ktorá je spojená so zemou pevnými základmi, teda o nehnuteľnosť, na vznik
bezdôvodného obohatenia stačí už to, že sa stavba na pozemku nachádza. V takomto prípade je totiž
zastavaný pozemok užívaný (jeho úžitková hodnota sa konzumuje) tým, že je na ňom stavba postavená
a je pritom právne irelevantné, akým spôsobom vlastník stavby svoje vlastnícke právo realizuje, teda či ju
užíva osobne, alebo ju prenajal inému, či mu jej užívanie prináša zisk, prípadne komu prináša zisk (pozri

rozhodnutie NS SR sp. zn. 1 Cdo 91/2010 z 28. 6. 2012).

35. Užívanie cudzej veci bez zmluvy o nájme, prípadne bez iného právneho titulu oprávňujúceho
užívať cudziu vec, predstavuje typický príklad plnenia bez právneho dôvodu. V tomto prípade vzniká
majetkový prospech tomu, kto realizuje užívateľské oprávnenie bez toho, že by sa jeho majetkový stav

zmenšil o prostriedky vynaložené v súvislosti s právnym vzťahom, ktorý zakladá užívateľské právo
k veci. Majetkovým vyjadrením tohto prospechu je peňažná suma, ktorá zodpovedá sumám obvykle
vynakladaným v danom mieste a čase za užívanie v obdobnej veci, spravidla formou nájmu, ktorý
by nájomca bol za bežných okolností povinný plniť podľa platnej nájomnej zmluvy a dôvodne sa táto
náhrada porovnáva s obvyklou výškou nájomného (rozsudok NS ČR sp. zn. 33Odo/1405/2005 zo dňa

25.10.2006, sp. zn. 33Odo/882/2006 zo dňa 24.6.2008, sp. zn. 25Cdo/845/99 zo dňa 20.3.2001).

36. Medzi stranami sporu bolo sporné jednak rozsah výmery pozemkov žalobcu, ktoré žalovaný mal
užívať bez právneho dôvodu a jednak výška majetkového prospechu žalovaného, ktorého majetok
užívaním týchto pozemkov sa nezmenšil o prostriedky, ktoré by inak musel vynaložiť v súvislosti s ich

užívaním.

37. Čo sa týka spornosti rozsahu výmery pozemkov, táto bola odstránená vykonaním znaleckého
dokazovaniavspojenísobhliadkounamiestesamomvovýmere391m2,vočiktorejžalovanýnenamietal
aanižalobcanevzniesolvodvolanínámietkyvočitaktourčenejvýmererozsahuužívaniajehopozemkov

žalovaným.

38. Čo sa týka spornosti výšky majetkového prospechu žalovaného súd prvej inštancie nebral do
úvahy znalecký posudok predložený žalobcom vyhotovený J. K. H. L.. Keďže v prvom rozsudku súd
prvej inštancie výšku majetkového prospechu určoval podľa zákona č. 504/2003 Z. z., následne po

opätovnom vrátení veci Najvyšším súdom SR a odvolacím súdom dospel k záveru, že tento zákon nie je
možné na daný spor aplikovať, keďže neboli využívané na poľnohospodárske účely. Žalovaný znalecký
posudok vyhotovený J. K. H. L. namietal už vo svojom prvom vyjadrení k žalobe, preto nie je dôvodná
námietka žalobcu v odvolaní, že znalecký posudok nebol počas celého konania relevantným spôsobom
spochybnený.

39. Znalecký posudok č. XX vyhotovený J. K. H. L. bol predložený aj v inom súdnom konaní, tak ako
poukázal súd prvej inštancie vo svojom odôvodnení (konanie pred súdom prvej inštancie 9C/7/2012).
Odvolací súd sa k uvedenému posudku vyjadril v odvolacom konaní sp. zn. 20Co/83/2018, kde taktiežtento posudok považoval za nepresvedčivý, keďže použil hoci spravodlivú metódu - porovnávacia
metóda, avšak vychádzal z cien nájmu za nehnuteľnosti nachádzajúcich sa v tzv. „top“ cenovej zóne
oproti nehnuteľnosti, ktorá je predmetom tohto konania, teda porovnával cenu nájmu predmetnej

nehnuteľnosti, ktorá svojim umiestnením a využitím je neporovnateľná s cenami nehnuteľností, ktoré
použil pre výpočet nájmu. „Technická univerzita pri vyhotovovaní znaleckého posudku vychádzala
konkrétne z cien za nájom nehnuteľnosti nachádzajúcich sa na ulici D., Jesennej nachádzajúcich sa pri
diaľničnom privádzači smerom na Košice, pričom predmetná nehnuteľnosť sa nachádza v opačnej časti
katastrálneho územia I..“ Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, ako aj so svojim

závermivobdobnejvecikuvedenémuznaleckémuposudku,prečojetentopovažovanýzanepoužiteľný.
Aj keď bol vypracovaný tento znalecký posudok znaleckým ústavom, len táto skutočnosť, teda
osoba vyhotovovateľa, nemôže znamenať jeho favorizáciu pred ostatnými vykonanými dôkazmi. Preto
odvolaciu námietku žalobcu ohľadom nedania prednosti záverom znaleckého posudku vypracovaného
J. K. L. ako znaleckým ústavom nie je možné považovať za zásah do jeho práva na spravodlivý proces.

40. Pri hodnotení znaleckého posudku je vo všeobecnosti prijímaný záver, že hodnoteniu nepodliehajú
znalecké závery v zmysle ich odbornej správnosti; súd však hodnotí presvedčivosť posudku, čo
do jeho úplnosti vo vzťahu k zadaniu, logické odôvodnenie znaleckého nálezu a jeho súlad s
ostatnými vykonanými dôkazmi (pozri uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/41/2010). „Za
najhospodárnejší postup pri predložení dvoch rozdielnych znaleckých posudkov možno považovať

taký, keď súd sa snaží odstrániť nejasnosti, nedostatky, prípadné námietky strán výsluchom znalca a
položením doplňujúcich otázok. Pri hodnotení súkromného znaleckého posudku súdom platia tie isté
kritéria, ako pri hodnotení znaleckého posudku súdom ustanoveného znalca. Ak súd pri rozdielnych
záveroch znaleckých posudkov (vrátane súkromných) nezdôvodní svoje úvahy, z ktorých vychádzal a
prektorésapriklonilkukonkrétnemuznaleckémuposudku,zaťažísvojerozhodnutievadouzmätočnosti,

takéto rozhodnutie nemožno považovať za zákonné, spĺňajúce atribúty kladené na rozhodnutie súdu v
zmysle § 220 ods. 2 resp. § 396 ods. 2 Civilného sporového poriadku.“ (uznesenie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky z 24. marca 2022, sp. zn. 4Cdo/255/2021 zverejnené pod R 84/2023 v Zbierke
stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR 6/2023)

41. Odvolací súd tiež súhlasí so závermi súdu prvej inštancie, ktorý vyhodnocoval a porovnával závery
znaleckého posudku vypracovaného P. U. a P. E., kedy súd prvej inštancie zrozumiteľne a výstižne
vysvetlil, prečo pri určení výšky plnenia priznaného žalobcovi vychádzal práve zo znaleckého posudku P.
U. (body 15 až 21 odôvodnenia súdu prvej inštancie). Námietky žalobcu predostreté v odvolaní, kde sa
ohrádza voči použitým koeficientom, ako aj použitiu koeficientov redukujúcich faktorov, uvádzal žalobca

už vo svojom vyjadrení k znaleckému posudku P. U.. K uvedenému vyjadreniu predložil žalovaný svoje
vyjadrenie, ktorého súčasťou bola zápisnica z pojednávania v obdobnej veci, na ktorú súd prvej inštancie
taktiež poukázal - vec pred OS Prešov pod sp. zn. 18C/40/2023, kde sa znalkyňa P. U. vyjadrila, že
použitie koeficientov je v kompetencii súdneho znalca na základe jeho posúdenia. Preto je odvolací
súd toho názoru, že námietky žalovaného ohľadom nesprávnosti použitia koeficientov nie sú dôvodné,

nakoľko by sa týmto posudzovala odborná správnosť znaleckých záverov.
42. Vzhľadom na uvedené odvolací súd sa stotožňuje s tým, ako súd prvej inštancie ustálil výšku
náhrady, kedy správne ustálil súd prvej inštancie nepoužiteľnosť záverov znaleckého posudku P. D. E.,
ako aj z toho, že pri posudku J. K. H. L. boli použité ceny nájmu neporovnateľných nehnuteľnosti, a teda
riadne zdôvodnil svoje úvahy pri hodnotení týchto posudkov, kedy bol dôvodne zo strany súdu prvej

inštancie použitý ako rozhodujúci posudok P. R. U..

43. Predovšetkým je potrebné si uvedomiť, že výsledkom súdneho konania je autoritatívne rozhodnutie,
podľa ktorého je v sporovom konaní vždy jedna strana sporu úspešná a druhá strana neúspešná.
Súčasťou práva na spravodlivý proces tak nemôže byť právo na to, aby bola procesná strana (žalobca, i

žalovaný) pred všeobecným súdom úspešná, teda aby sa všeobecný súd stotožnil práve s jej právnymi
názormiapredstavami,preberalariadilsaňoupredkladanýmvýkladomvšeobecnezáväznýchprávnych
predpisov, rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami, ale ani právo vyjadrovať sa k spôsobu
hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom, prípadne dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu
hodnotenia vykonaných dôkazov (IV. ÚS 252/04, I. ÚS 50/04, I. ÚS 98/97, II. ÚS 3/97 a II. ÚS 251/03).

Právo na súdnu ochranu nemožno stotožňovať s procesným úspechom strany sporu, z čoho vyplýva, že
všeobecný súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom sporových strán, vrátane
ich dôvodov a námietok (porov. sp. zn. II. ÚS 4/94, sp. zn. II. ÚS 3/97, sp. zn. I. ÚS 204/2010).44. Podľa odvolacieho súdu skutočnosti uvedené v odvolaní žalobcu teda neboli spôsobilé spochybniť
správnosť skutkových a právnych záverov, ku ktorým dospel súd prvej inštancie. Odvolací súd preto
rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti, ktorým žalobu v prevyšujúcej časti zamietol, podľa §

387 ods. 1 CSP potvrdil.

K trovám konania

45.Podľa§255ods.1 aods.2CSPsúdpriznástranenáhradutrovkonaniapodľapomerujejúspechuvo

veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá náhradu trov konania právo.

Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného
zreteľa.

46. V sporovom konaní sa povinnosť nahradiť trovy konania spravuje predovšetkým zásadou úspechu
v konaní (zásada zodpovednosti za výsledok sporu), ktorá je premietnutá v ust. § 255 CSP a uplatní

sa tak, že neúspešná strana sporu je povinná nahradiť úspešnej strane trovy konania, ktoré jej vznikli.
Úspech v konaní treba chápať teda v závislosti od výsledku súdneho sporu, pričom pod úspechom treba
rozumieť úspech v zmysle procesného výsledku. Plný úspech na strane žalobcu je stav, kedy súd žalobe
v celom rozsahu vyhovie, pričom úspech na strane žalovaného je stav, keď súd žalobu žalobcu v celom
rozsahu zamietne.

47. Čo sa týka výroku o trovách konania medzi žalobcom a žalovaným súd prvej inštancie rozhodol
modifikovaním výroku o trovách konania použitím aplikácie ust. § 257 Civilného sporového poriadku.
Súd prvej inštancie dôvody hodné osobitného zreteľa videl jednak v rozdiely medzi výškou požadovanou
žalobcom a výškou plnenia žalobcovi priznanou, kedy žalovaný na obranu svoji práv musel vynaložiť

porovnateľné výdavky na znalecké dokazovanie a tiež v postoji žalobcu v spore, kedy po predložení
druhého znaleckého posudku z jeho strany k úprave výšky požadovaného plnenia dobrovoľne nedošlo.
Žalobca sa však s týmto posúdením ohľadom nepriznania náhrady trov konania nestotožnil, keďže
žalobca preukázal právny základ žaloby.

48. Ustanovenie § 257 CSP, v zmysle ktorého výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú
dôvody hodné osobitného zreteľa, predstavuje odchýlku od zásady zodpovednosti za výsledok a tiež
od zásady zodpovednosti za zavinenie (§ 256 CSP). Aplikácia citovaného zákonného ustanovenia
prichádza do úvahy v prípadoch, keď sú naplnené všetky predpoklady pre priznanie náhrady trov
konania, avšak súd dospeje k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov

konania buď sčasti alebo vôbec neprizná. Už zo slovného znenia uvedeného ustanovenia vyplýva, že
ide o ustanovenie výnimočné, ktoré má súdu umožniť, aby pri rozhodovaní o náhrade trov konania mohol
prihliadať k zvláštnostiam jednotlivých konkrétnych prípadov. Jedným z rozhodujúcich hľadísk je aj to,
aby sa takéto rozhodnutie nejavilo ako neprimeraná tvrdosť voči strane, a aby neodporovalo dobrým
mravom. Výnimočnosť prípadu môže spočívať jednak v okolnostiach danej veci ako aj v okolnostiach

na strane strán sporu. Vždy je pritom potrebné zvážiť okolnosti konkrétneho prípadu na oboch stranách
sporu, vrátane dôvodov, ktoré viedli k uplatneniu nároku na súde, postoj strán v priebehu konania a
pod.. Uvedené ustanovenie preto nie je možné vykladať tak, že je naň možné prihliadnuť kedykoľvek
bez zreteľa na základné zásady rozhodovania o trovách konania a nepriznať tak náhradu trov úspešnej
strane sporu, vždy musí ísť o celkom výnimočný prípad.

49. Odvolací súd je toho názoru, že aj tento prípad môže byť hodnotený ako špecifický, a súd prvej
inštancie správne zhodnotil aj okolnosti veci, ako aj postoj strán sporu. Odvolací súd dodáva, že aj
napriek tomu, že právny základ žaloby bol daný, uvedené žalovaný od počiatku sporu nerozporoval.
Žalovaný sa bránil proti rozsahu ním užívanej plochy vo vlastníctve žalobcu a tiež sa bránil proti výške

uplatňovaného nároku. V konaní bolo na žalobcovi, aby preukázal svoj nárok aj čo do výšky, pričom
z vykonaného dokazovania vyplynulo, že výšku požadovaného plnenia v značnej miere nadhodnotil
(znalecký posudok vypracovaný J. K. H. L.) aj tým, aké podklady a materiály vyhotovovateľovi
znaleckého posudku poskytol. Žalobca ako pán sporu musel byť uzrozumený nielen s možnosťou, žeprotistrana sa bude v súdnom konaní brániť, tak ako v danom prípade, ale aj s tým, že hodnotenie
vykonaných dôkazov je v konečnom dôsledku na úvahe súdu. Odvolací súd tiež dodáva, že ak by
sa porovnával úspech žalobcu a žalovaného v tomto spore porovnaním medzi výškou požadovaného

peňažného plnenia a výškou priznaného peňažného plnenia, úspešným by bol predsa žalovaný.

50. Odvolací súd tiež zdôrazňuje, že mnohé prípady a ich špecifické okolnosti môžu byť netypické,
čo však nezbavuje súd povinnosti urobiť všetko pre spravodlivé riešenie. Spravodlivosť musí byť v
procese, ktorým súd interpretuje a aplikuje právo, vždy prítomná ako hodnotový činiteľ. Spravodlivosť

je hodnotovým princípom, ktorý je spoločný všetkým demokratickým právnym poriadkom. Nad každým
vytváraním súdneho rozhodnutia sa nesie dvojaký imperatív: rozhodnutie musí byť nielen zákonné, ale
predovšetkým spravodlivé, preto úlohou súdu je nazerať na zákon aj cez prizmu spravodlivosti.

51. Vzhľadom na uvedené odvolací súd nepovažuje námeitky žalobcu v odvolaní proti výroku o trovách
konania za dôvodné a stotožňuje sa s názorom súdu prvej inštancie, že je spravodlivé, aby si trovy

konania pred súdom prvej inštancie znášali každá samostatne.

52. Podľa ust. § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú
aj na odvolacie konanie.

53. Naproti rozhodnutiu o trovách konania pred súdom prvej inštancie, čo sa týka trov odvolacieho
konania, odvolací súd posudzoval úspech strán v odvolacom konaní. Žalobca v odvolacom konaní
úspešný nebol, odvolanie neprinieslo ani zmenu ani zrušenie napadnutej časti rozsudku súdu prvej
inštancie. Naproti tomu žalovaný bol v odvolacom konaní úspešný, preto mu odvolací súd priznal nárok
na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. Výšku týchto trov ustáli postupom podľa ust. §

262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník.

54. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP)

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej

alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd
rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 422 CSP dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, aka) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie.

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia

odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom

odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody - § 421 a § 422 CSP)) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací

návrh).

Podľa ust. § 125 ods. 1 a 2 CSP podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo
v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie
podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe

autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie
sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.

Podľa ust. § 160 ods. 2 CSP dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum
právnej pomoci.