Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 16. marec 2026

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 7Csp/2/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8126200092
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 03. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Farkášová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2026:8126200092.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

7Csp 2/2026

OkresnýsúdPrešovsudkyňouJUDr.DanouFarkášovouvprávnejvecižalobcu:A.B.,nar.XX.XX.XXXX,
bytom C. D. XX, XXX XX E., právne zastúpenej JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom so sídlom
Sovietskych hrdinov č. 163/66, 089 01 Svidník, IČO: 31 954 448 proti žalovanému 365.bank, a.s., so
sídlom Dvořákovo nábrežie č. 4, 811 02 Bratislava, IČO: 31 340 890, právne zastúpený: SEDLAČKO &
PARTNERS, s.r.o., so sídlom Štefánikova č. 8, 811 05 Bratislava, IČO: 36 853 186, v spore o primerané

finančné zadosťučinenie vo výške 1.400,- Eur, takto

r o z h o d o l :

7Csp 2/2026

I. Žalovaný je p o v i n ý zaplatiť žalobkyni sumu 110 Eur, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti súd žalobný návrh žalobcu z a m i e t a.

III. Žalobca má vo vzťahu k žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% z prisúdenej
sumy, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

7Csp 2/2026

1. Žalobca žalobou doručenom súdu dňa 07.01.2026 žiadal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu
sumu vo výške 1.400,- eur. Žalobu odôvodnil tým, že v spore vedenom na Okresnom súde Prešov

pod spisovou značkou 20Csp 59/2025 prebiehalo konanie o určenie, že úver je bezúročný a bez
poplatkov,akoajourčenieneprijateľnýchšiestichzmluvnýchpodmienok.OkresnýsúdPrešovvosvojom
rozsudku 20Csp/59/2025 zo dňa 06.10.2025 žalobe žalobkyne vyhovel. Vo vzťahu k bezúročnosti úveru
a bezpoplatkovosti úveru požaduje sumu vo výške 800,- Eur. Za každú neprijateľnú zmluvnú podmienku
požaduje sumu vo výške 100 eur, ktorú pokladá v celom rozsahu za dôvodnú. Čo sa týka rozsahu
porušenia spotrebiteľského práva, táto otázka bola vyriešená v základnom konaní. Primerané finančné
zadosťučinenie má byť priznané už na základe judikovania neprijateľnosti, pričom len výška náhrady je

závislá od rozhodnutia súdu, a to v rámci konkrétnych vnútroštátnych pravidiel zavádzajúcich spôsoby
určenia primeranej satisfakcie zohľadňujúc pritom aj sankčnú zložku inštitútu.2. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 21.01.2026 žiadal žalobu žalobcu v celom rozsahu
zamietnuť ako nedôvodnú. Žalobca v podaní zo dňa 18.06.2025 uznal dlh vo výške 6.435,44 Eur.
Pôvodná žaloba bola podaná po 10 rokoch od predčasného zosplatnenia úveru a takmer po 7 rokoch od

postúpenia pohľadávky. Žalobca nepodal žiadnu sťažnosť ani reklamáciu. Žalobu žalovaný považuje
za rozpornú s dobrými mravmi a zároveň za šikanózny výkon práva. Ide o učebnicový príklad zneužitia
spotrebiteľskej legislatívy. Aj ochrana spotrebiteľa musí mať svoje medze. Uplatnený nárok žalobcu
pokiaľ ide o jeho výšku je zjavne neprimeraný. V prípade, ak by súd žalobe vyhovel, žiadal aplikovať §
257 C.s.p. a nárok na náhradu trov konania žalobcovi nepriznať.

3. Žalobca vo svojej replike zo dňa 05.02.2026 zotrval na svojej právnej argumentácii. Bol toho názoru,
že základ nároku je daný a za dôvodnú považoval aj výšku primeraného finančného zadosťučinenia.
Žalovaný vo svojej duplike zo dňa 12.02.2026 zotrval na svojej právnej a skutkovej argumentácii a
žalobu žalobcu žiadal zamietnuť.

4. Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov, ktoré sú súčasťou súdneho spisu, ako
aj spisom Okresného súdu Prešov sp. zn. 20Csp/59/2025 a zistil tento skutkový stav :

5. Rozsudkom Okresného súdu Prešov č. k. 20Csp/59/2025-65 zo dňa 06.10.2025 súd rozhodol:

I. Súd určuje, že úver zo Zmluvy o úvere konsolidácia č. XXXXXXXXXX, zo dňa 26.4.2012, je bezúročný
a bez poplatkov.

II.Súdurčuje,žezmluvnápodmienkavZmluveoúverekonsolidáciač.XXXXXXXXXX,zodňa26.4.2012
uvedená v časti [3] Zmluva o úvere a záverečné ustanovenia, bod [4] v znení: „Klient vyhlasuje, že

nemá osobitný vzťah k Banke v zmysle Zákona o bankách [ZoB] a je si vedomý, že nepravdivosť tohto
vyhlásenia spôsobuje neplatnosť tejto Zmluvy o úvere a okamžitú splatnosť poskytnutého úveru, ku dňu
kedy sa Banka dozvie o nepravdivosti tohto vyhlásenia.“ je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

III. Súd určuje, že zmluvná podmienka v Zmluve o úvere konsolidácia č. XXXXXXXXXX, zo dňa

26.4.2012uvedenávčasti[3]Zmluvaoúvereazáverečnéustanovenia,bod[5]vznení:„Klientpodpisom
tejto Zmluvy o úvere uzatvára s Bankou Dohodu o zrážkach zo mzdy podľa § 551 zákona č. 40/1964
Zb., Občianskeho zákonníka v platnom znení, ktorá je zabezpečením pohľadávky Banky vzniknutej zo
Zmluvy o úvere, Banka ako veriteľ je oprávnená sa domôcť uspokojenia celej svojej pohľadávky voči
Dlžníkovi zo Zmluvy o úvere pravidelnými mesačnými splátkami zo mzdy alebo iného príjmu Dlžníka

vo výške Splátky najviac však vo výške prípustnej podľa príslušných právnych predpisov, a to až do
úplného zaplatenia pohľadávky Banky.“ je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

IV. Súd určuje, že zmluvná podmienka v Zmluve o úvere konsolidácia č. XXXXXXXXXX, zo dňa
26.4.2012 uvedená v časti [3] Zmluva o úvere a záverečné ustanovenia, bod [6] v znení: „Zmluvné

strany sa dohodli, že akékoľvek spory, ktoré vzniknú z tejto Zmluvy o úvere, vrátane sporov o jej vznik,
platnosť a výklad, budú rozhodované v súlade s rozhodcovskou doložkou uvedenou v článku 10, II. Časti
Všeobecných obchodných podmienok. Klient berie na vedomie, že rozhodnutie rozhodcovského súdu
je konečné a jeho zrušenia žalobou na súde sa môže domáhať len z dôvodov vymedzených v zákone
č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní.“ je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

V. Súd určuje, že zmluvná podmienka v Zmluve o úvere konsolidácia č. XXXXXXXXXX, zo dňa
26.4.2012,uvedenávObchodnýchpodmienkachpreúverdostupnápôžička,dostupnápôžička-šikovná
rezerva, a to v článku 5 - Splácanie úveru, započítanie pohľadávok a zabezpečenie, bod 5.6., v znení:
„Platby od Klienta sa voči pohľadávke Banky započítavajú bez ohľadu na to, na aké záväzky bola

platba poukázaná, v nasledujúcom poradí: [1] na poplatky podľa Sadzobníka, [2] úrok z omeškania, [3]
úrok z úveru, [4] splátka istiny úveru. V prípade viacerých pohľadávok Banky voči Klientovi sa platby
Klienta započítavajú najskôr na pohľadávku skôr splatnú podľa uvedeného poradia. V prípade, ak je
Klient majiteľom, prípadne spoludisponentom osobného účtu vedeného Bankou, podpisom Zmluvy o
úvere udeľuje výslovný a neodvolateľný súhlas s inkasom peňažných prostriedkov z tohto účtu na účely

splácania svojich peňažných záväzkov zo Zmluvy o úvere. Banka je oprávnená započítať svoje splatné i
nesplatné pohľadávky voči Klientovi bez ohľadu na právny titul ich vzniku proti akýmkoľvek pohľadávkam
Klienta voči Banke.“ je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.VI. Súd určuje, že zmluvná podmienka v Zmluve o úvere konsolidácia č. XXXXXXXXXX, zo dňa
26.4.2012,uvedenávObchodnýchpodmienkachpreúverdostupnápôžička,dostupnápôžička-šikovná
rezerva, a to v článku 6 - Predčasné splatenie úveru, následky nesplácania a ukončenie Zmluvy o úvere,

bod 6.4., v znení: „V prípade, ak sa úver stane predčasne splatným v zmysle bodu 6.2 Obchodných
podmienok, Banka je oprávnená úročiť nesplatenú istinu úveru zmluvnou Úrokovou sadzbou a sadzbou
úrokuzomeškaniavovýškestanovenejvOznámení,atooddátumupredčasnejsplatnostiaždoúplného
splatenia zmluvného záväzku Klienta voči Banke.“ je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

VII. Súd určuje, že zmluvná podmienka v Zmluve o úvere konsolidácia č. XXXXXXXXXX, zo dňa
26.4.2012 uvedená v Obchodných podmienkach pre úver dostupná pôžička, dostupná pôžička - šikovná
rezerva, a to v článku 8 - Oznamovacia povinnosť, doručovanie, bod 8.1., v znení: „Klient je ďalej povinný
oznámiť Banke okolnosti, ktoré môžu negatívne ovplyvniť jeho schopnosť plniť záväzky zo Zmluvy o
úvere, najmä to, že bolo zahájené konkurzné, alebo exekučné konanie týkajúce sa jeho majetku. Klient
zodpovedázaškody,ktoréBankevzniknúvdôsledkunesplneniatýchtopovinností.Vprípadenesplnenia

si povinnosti Klient podľa tohto bodu Obchodných podmienok je Banka oprávnená účtovať Klientovi
zmluvnú pokutu vo výške stanovenej v Sadzobníku, pričom zaplatením tejto zmluvnej pokuty nie je
dotknutý nárok Banky na náhradu škody.“ je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

VIII. Žalovaná je povinná nahradiť žalobkyni trovy konania v rozsahu 100%, o ktorých výške bude

rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 22.11.2025.

6. Súd vec prejednal na pojednávaní dňa 16.03.2026. Právny zástupca žalobcu žiadal žalobe v celom

rozsahu vyhovieť. Poukázal na obsah doterajších prednesov, písomné vyhotovenie žaloby a dôkazy,
ktoré boli súdom vykonané. Za dôvodnú považoval aj výšku primeraného finančného zadosťučinenia.
Právnyzástupcažalovanéhožiadalžalobuzamietnuť.Odkázalnapísomnévyjadreniažalovaného,ktoré
sú súčasťou súdneho spisu, žalobu považoval za rozpornú s dobrými mravmi a zároveň za šikanózny
výkon práva. Pri trovách konania v prípade úspechu žalobcu žiadal aplikovať § 257 C.s.p.

7. Na základe takto zisteného skutkového stavu, súd právne uzatvára:

Podľa § 1 Zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, tento zákon upravuje práva spotrebiteľov
a povinnosti výrobcov, predávajúcich, dovozcov a dodávateľov, pôsobnosť orgánov verejnej správy v

oblasti ochrany spotrebiteľa, postavenie právnických osôb založených alebo zriadených na ochranu
spotrebiteľa (ďalej len „združenie“) a označovanie výrobkov cenami.

Podľa § 2 písm. a) Zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, na účely tohto zákona sa rozumie
a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci

predmetu svojej podnikateľskej činnosti, zamestnania alebo povolania.

Podľa § 3 ods. 3 Zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, každý spotrebiteľ má právo na ochranu
pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.

Podľa § 3 ods. 5 Zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, proti porušeniu práv a povinností
ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde
domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa
porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto konanie
porušiteľapoškodzujezáujmyspotrebiteľov,ktoréniesúlenjednoduchýmsúhrnomzáujmovjednotlivých

spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované
voči všetkým spotrebiteľom (ďalej len „kolektívne záujmy spotrebiteľov“). Spotrebiteľ, ktorý na súde
úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi,
má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti
ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.

8. Z citovaného ustanovenia § 3 ods. 5 Zákona číslo 250/2007 Z.z. je zrejmé, že splnenie
hmotnoprávnych podmienok uvedených v tomto ustanovení zákona je úspech pri ochrane práv
spotrebiteľa v dôsledku porušenia práv a povinností ustanovených týmto zákonom. Ďalšou podmienkouje, že porušiteľ voči ktorému sa spotrebiteľ domáha zdržania sa protiprávneho konania a odstránenia
protiprávnehostavupripoškodzovanízáujmuspotrebiteľaavkonaníosvojuochranubolúspešný.Práve
citované ustanovenie zákona o ochrane spotrebiteľa v poslednej vete § 3 ods. 5 zákona uvádza úpravu

z ktorej vyplýva, že ak si spotrebiteľ úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej či už
týmto zákonom alebo osobitným predpisom, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho,
kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom alebo iným predpisom zodpovedá.

9. Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného práva spôsobom, ktorý vyžaduje

poskytnutie vyššieho stupňa ochrany. Hypotéza tejto právnej normy vyžaduje splnenie predpokladov,
ktorými sú úspešne uplatnenie porušenia práva alebo povinnosti ustanovenej zákonom číslo 250/2007
Z.z. alebo osobitnými predpismi a spôsobilosť takéhoto porušenia práva alebo povinnosti privodiť
spotrebiteľovi ujmu. Samotná povaha primeraného finančného zadosťučinenia neumožňuje jeho priame
vyčíslenie, preto súdu nemusia byť predložené dôkazy o existencii ujmy, pretože stačí, ak tá ujma tu je.
Bez právneho významu je, či ujma spotrebiteľovi reálne vznikla, pretože postačuje iba možnosť vzniku

takejto ujmy (rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 3Co/20/2017 zo dňa 04.05.2017).

10. Inštitút primeraného zadosťučinenia môže na účely ochrany spotrebiteľa naplniť požiadavku
účinného a odradzujúceho prostriedku ochrany. Právna teória, ako aj aplikačná prax spájajú inštitút
náhrady škody výlučne so znížením majetku a ušlým ziskom. Náhrada škody ako inštitút súkromného

právavpodmienkachSlovenskejrepublikyakokonštantnejjudikatúrysledujevýlučnereparačnúfunkciu.

11. Pri rozhodovaní o primeranom finančnom zadosťučinení treba vychádzať z toho, že toto má plniť
nielen funkciu satisfakčnú, ale aj funkciu sankčnú tak, aby dostatočne odradilo dodávateľa od nekalého
konania, ktorého sa dopustil voči úspešnému spotrebiteľovi. Zároveň ho treba chápať ako odmenu

za to, že spotrebiteľ sa pustil do sporu s nepochybne ekonomicky a právne silnejším dodávateľom
a svojím úspechom priniesol benefit aj pre ostatných spotrebiteľov v tom, že určením neprijateľnej
zmluvnej podmienky je možné predpokladať, že dodávateľ ďalej v takomto konaní nebude pokračovať.
Pokiaľ ide o výšku finančného zadosťučinenia, táto vždy závisí od úvahy súdu. Pri jej určovaní sa
zohľadňujú rôzne kritériá, a to hlavne intenzita, časové trvanie závadného konania, satisfakčná a

sankčná funkcia. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 6Cdo/127/2017 citované
ustanovenie má plniť satisfakčnú a jednak funkciu sankčnú. Jeho cieľom je predovšetkým odradiť
dodávateľov od protiprávneho konania voči spotrebiteľom. Možno ho však chápať aj ako prostriedok
na vyvolanie aktivity spotrebiteľov domáhať sa ochrany svojich práv proti dodávateľom v prípadoch,
kedy dodávatelia ich práva hrubým spôsobom porušujú. Účelom finančného zadosťučinenia je dovŕšiť

ochranu porušeného práva spotrebiteľa ako slabšej strany v spotrebiteľských zmluvách spôsobom, ktorý
práve z tohto dôvodu vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany. Jediným predpokladom, ktorý
citované ustanovenie zákona vyžaduje je, že spotrebiteľ na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo
povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitným predpisom. Pod úspešné platenie porušenia práva
alebo povinnosti v zmysle tohto ustanovenia treba rozumieť, že súd judikuje v prospech spotrebiteľa

konkrétny nárok z porušenia práva alebo povinnosti, napríklad nárok zo zodpovednosti za škodu, z
bezdôvodnéhoobohateniaalebovovýrokurozsudkuurčíneprijateľnosťkonkrétnevymedzenejzmluvnej
podmienky používanej v spotrebiteľskej zmluve.
12. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že čo do základu je nárok žalobcu v celom
rozsahu daný. Žalobca bol úspešný v predchádzajúcom súdnom spore pod spisovou značkou

20Csp/59/2025, keď súd rozsudkom č.k. 20Csp/59/2025-65 zo dňa 06.10.2025 určil výrokom č.
I. bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru zo Zmluvy o úvere konsolidácia č. XXXXXXXXXX zo dňa
26.04.2012 a zároveň vo výrokoch č. II. až VII. určil neprijateľné zmluvné podmienky v zmluvách
žalovaného. Rozhodnutie súdu nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňom 22.11.2025. Súd
v odôvodnení svojho rozhodnutia konštatoval v zmluve žalovaného absenciu obligatórnej náležitosti

a to predpokladov použitých na výpočet RPMN, ako aj celkovej čiastky, ktorú ma spotrebiteľ zaplatiť.
V zmluve žalovaného vzhliadol aj neprijateľné zmluvné podmienky. Čo do základu tak je možné
konštatovať, že v súlade s § 3 ods. 5 Zákona o ochrane spotrebiteľa, vznikol žalobcovi nárok na
primerané finančné zadosťučinenie. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.
zn. 6Cdo/127/2017 primerané finančné zadosťučinenie má plniť jednak funkciu satisfakčnú a jednak

funkciu sankčnú. Jeho cieľom je predovšetkým odradiť dodávateľov od protiprávneho konania voči
spotrebiteľom. Možno ho však chápať aj ako prostriedok na vyvolanie aktivity spotrebiteľov domáhať
sa ochrany svojich práv proti dodávateľom v prípadoch, kedy dodávatelia ich práva hrubým spôsobom
porušujú. Účelom finančného zadosťučinenia je dovŕšiť ochranu porušeného práva spotrebiteľa akovyššieho stupňa ochrany. Jediným predpokladom, ktorý citované ustanovenie zákona vyžaduje je, že
spotrebiteľ na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom
a osobitnými predpismi. Pod úspešným uplatnením porušenia práva alebo povinnosti v zmysle tohto

ustanovenia treba rozumieť, že súd judikuje v prospech spotrebiteľa konkrétny nárok z porušenia
práva alebo povinnosti. Napríklad nárok zo zodpovednosti za škodu z bezdôvodného obohatenia
alebo vo výroku rozsudku určí neprijateľnosť konkrétne vymedzenej zmluvnej podmienky používanej v
spotrebiteľskej zmluve (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 6Cdo/389/2015). Žiadnu inú
podmienku ani podmienku, aby bol medzi stranami spor zo spotrebiteľskej zmluvy a aby spotrebiteľovi

bola privodená konkrétna ujma, zákon nevyžaduje. Zákonodarca pri uplatňovaní tohto nároku uľahčil
spotrebiteľom dôkaznú situáciu, keď na rozdiel od nároku na náhradu škody alebo bezdôvodného
obohatenia je dôkazné bremeno na strane spotrebiteľa oveľa ľahšie, lebo odpadá problematické
preukazovanie, či už výšky škody, ujmy, príčinnej súvislosti alebo majetkového prospechu. Pri
posudzovaní predmetného nároku je potrebné podrobiť prieskumu a vyhodnotiť, či v danom zmluvnom
vzťahu existovala hrozba vzniku ujmy. Pre priznanie daného nároku pritom nie je relevantné, či ku

vzniku ujmy aj reálne došlo alebo nie. Na to, aby všeobecný súd priznal spotrebiteľovi nárok na
primerané finančné zadosťučinenie, úplne postačuje len samotná existencia hrozby vzniku ujmy počas
účinnosti Zákona číslo 250/2007 Z.z. Žalovaný preukázateľne porušil práva žalobcu ako spotrebiteľa.
Súd považoval samotný nárok žalobcu na primerané finančné zadosťučinenie za dôvodný a žalobe
vyhovel.

13. Výška priznaného finančného zadosťučinenia sa následne odvíjala od vlastnej úvahy súdu
vychádzajúc zo skutkových tvrdení žalobcu. Konkrétna výška primeraného finančného zadosťučinenia
musí zohľadňovať skutkové okolnosti a spĺňať požiadavku primeranosti. Žalobca si svoj nárok na
priznanie primeraného finančného zadosťučinenia odôvodnil len svojou úspešnosťou v spore o určenie
šiestich neprijateľných zmluvných podmienok a bezúročnosti úveru a že si uplatňuje satisfakciu za

porušenie jeho práv ako spotrebiteľa, ktoré bol nútený brániť. Neuviedol, či konanie žalovaného viedlo
k vzniku aj iných negatívnych dôsledkov v jeho súkromnom a spoločenskom živote. Zároveň súdu ani
netvrdilanepreukázal,abyžalovanývovzťahuknemuaplikovalneprijateľnézmluvnépodmienky.Keďže
uvedenými skutočnosťami žalobca neargumentoval, súd považoval výšku primeraného finančného
zadosťučinenia v sume 110 EUR za v celom rozsahu dôvodnú. Za bezúročnosť a bezpoplatkovosť

úveru súd žalobcovi priznal sumu 50 Eur a za každú judikovanú neprijateľnú zmluvnú podmienku
súdom 10 Eur, za šesť sumu 60 Eur. Vychádzal zo skutočnosti, že žalovaný porušil svoje povinnosti,
keď do zmluvnej dokumentácie včlenil aj zmluvné podmienky, ktoré súdy považovali za rozporné
so spotrebiteľským právom a zmluva neobsahovala obligatórne náležitosti. Neboli preukázané ďalšie
negatívne dôsledky v súkromnom alebo spoločenskom živote žalobcu, ktoré by boli dôsledkom konania

žalovaného pri uplatňovaní si nároku v základnom konaní pod spisovou značkou 20Csp/59/2025.
Priznaná suma primeraného finančného zadosťučinenia zodpovedá účelu a poskytuje žalobcovi
ako spotrebiteľovi satisfakciu a odradí dodávateľov od porušenia práv spotrebiteľa. Na záver súd
pripomína, že inštitút primeraného finančného zadosťučinenia nemá slúžiť na obohatenie spotrebiteľa
ani kompenzáciu jeho majetkovej škody, ale ide o nárok, ktorým sa reparuje ujma nemateriálnej povahy

a musí zostať na úrovni a funkcii účinného odradzujúceho prostriedku ochrany (rozhodnutie Krajského
súdu v Prešove 2Co/137/2016, 17Co/17/2018 a 9Co/50/2018).
14. Súd poukazuje napr. na rozhodnutie KS v Prešove 9CoCsp/60/2022 zo dňa 14.03.2023, kde súd
potvrdil rozhodnutie súdu 1. inštancie, ktorým rozhodol o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobkyni sumu
100 Eur titulom primeraného finančného zadosťučinenia, kde v základnom konaní bol spotrebiteľ v spore

o zdržanie sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy úspešný, rozhodnutie KS v Prešove 23CoCsp/7/2022
zo dňa 21.02.2023 potvrdená suma 50 EUR, OS Prešov 29Csp/112/2022 zo dňa 16.11.2022 priznaná
suma 100 EUR, 9Csp/116/2022 zo dňa 07.11.2022 priznaná spotrebiteľovi suma 100 EUR, ako aj napr.
11Csp/8/2022 zo dňa 29.04.2022.
15. Súd priznal žalobcovi sumu 110 EUR titulom primeraného finančného zadosťučinenia, ktorú

považujezaprimeranúapostačujúcu avprevyšujúcejčastijehožalobnýnávrhakonedôvodnýzamietol.
16. Súd zamietol návrh žalovaného na vykonanie dokazovania vypočutím žalobcu. Súd poukazuje na to,
že tento navrhovaný dôkaz považoval za neúčelný, nadbytočný a nehospodárny. Súd výsluch žalobcu
nepovažovalzapodstatnýprerozhodnutiesúduojehonároku.Žalobuskutkovovymedzilžalobcasvojím
úspechom v základnom konaní o určenie neprijateľných zmluvných podmienok a určenia bezúročnosti

úveru. Žiadne iné skutočnosti netvrdil. Súd má tak za to, že žiadne iné okolnosti ako tie, ktoré tvrdil
v žalobe by jeho výsluchom neboli preukázané, preto tento dôkaz v celom rozsahu zamietol.
17. O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 255 ods. 2 CSP. Z dôvodovej správy k ustanoveniu §
255 CSP vyplýva, že v tomto ustanovení sa premieta zásada úspechu v spore ako esenciálne kritériumpriznania náhrady trov konania. Predkladateľ k ustanoveniu § 255 CSP dodal, že podľa kritéria úspechu
v konaní môže súd priznať náhradu trov konania v plnej výške aj v prípade, ak súd priznal nárok
úspešnej strane, avšak nie v požadovanej výške. Ide o prípady, kedy výška nároku závisí od úvahy

súdu. Príkladom je náhrada nemajetkovej ujmy, náhrada škody v peniazoch, ktorá nebola priznaná v
požadovanej výške. Niet akýchkoľvek pochybností o tom, že v prejednávanej veci výška nároku žalobcu
závisela od úvahy súdu. Úvaha súdu sa teda týkala skutkových okolností, ktoré sú podstatné pre
rozhodnutie o výške priznaného plnenia nie čo do základu uplatneného nároku. Podľa názoru súdu, aj v
súčasnosti § 255 ods. 2 CSP v spojení s článkom 3 ods. 1 a 2 CSP zakladá priznať náhradu trov konania

v plnej výška aj v prípade, ak súd priznal nárok úspešnej strane, avšak nie v žiadanej výške. Súd z
tohto dôvodu žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% z prisúdenej sumy. O
výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník
po právoplatnosti tohto rozsudku postupom podľa § 262 CSP.
18. K argumentácii žalovaného, že žaloba je rozporná s dobrými mravmi a zo strany žalobcu sa jedná
ošikanóznyvýkonpráva,súduvádza,žesasjehoargumentáciounestotožňuje.Rovnakoniejedôvodná

námietka žalovaného o potrebe pri rozhodovaní o trovách konania aplikovať zákonné ustanovenie §
257 C.s.p. a v prípade úspechu žalobcu mu nárok na náhradu trov konania nepriznať. V tejto súvislosti
súd uvádza, že bol to práve žalobca, ktorý porušil svoje povinnosti už v rámci uzatvárania zmluvného
vzťahu ako veľký bankový korporát, keď predložil žalobcovi zmluvnú dokumentáciu, ktorá nespĺňala
zákonnénáležitosti, tiežobsahovalaneprijateľnézmluvnépodmienky.Žalobcasasvojichprávvovzťahu

k žalovanému úspešne domohol v spore pod sp. zn. 20Csp 59/2025. Za týchto okolností súd nevníma
konanie žalobcu za rozporné s dobrými mravmi a za týchto okolností ani nevzhliadol dôvod na aplikáciu
§ 257 C.s.p., prečo by úspešnému žalobcovi vo vzťahu k žalovanému nárok na náhradu trov konania
nepriznal.

Poučenie:

7Csp 2/2026

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súde Prešov písomne v 2 vyhotoveniach.

V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie
sa spisová značka. Ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh).

Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť
len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g)zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšie prostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom môže žalobca podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku.