Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 23. marec 2026

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 1Tos/21/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5625010383
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 03. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Kyselová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2026:5625010383.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Kyselovej a sudcov
JUDr. Adriany Gallovej a JUDr. Štefana Tomáša, na neverejnom zasadnutí konanom 23. marca 2026
prejednal sťažnosť podanú odsúdeným A. B. proti uzneseniu Okresného súdu Liptovský Mikuláš, sp.
zn. 2Nt/22/2025 z 19.11.2025 a takto

r o z h o d o l :

Pod3a § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. s?ažnos? odsúdeného A. B. z a m i e t a ,

pretože nie je dôvodná.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením Okresný súd Liptovský Mikuláš podľa § 399 ods. 2 Tr. por. zamietol návrh
odsúdeného A. B., nar. X.XX.XXXX, na povolenie obnovy konania, ktoré sa skončilo právoplatným
rozsudkom bývalého Okresného súdu Ružomberok, sp. zn. 8T/47/2021 zo dňa 15.12.2021, v spojení
s rozsudkom Krajského súdu v Žiline, sp. zn. 1To/33/2022 zo dňa 13.12.2022.

Po vyhlásení uznesenia, jeho odôvodnení a poučení o opravnom prostriedku odsúdený A. B. podal proti
nemu sťažnosť. Prokurátor uviedol, že sa vzdáva sťažnosti.

Podaním doručeným Okresnému súdu Liptovský Mikuláš dňa 2.2.2026 odsúdený sťažnosť písomne
odôvodniltak,ženapriekvykonanémurozsiahlemudokazovaniusúdydospeliknesprávnemuprávnemu

záveru, keď neboli vykonané dôkazy aj v jeho prospech, konkrétne nebola vyhodnotená výpoveď
poškodenej a výpovede svedkov, ktoré si protirečili, neboli odstránené rozpory vo výpovediach. Tieto
protirečenia navrhol odsúdený odstrániť vykonaním ich výpovedí na súde, aby bol spoľahlivo zistený
skutkový stav. Rozpory vo výpovediach neboli odstránené ani v odvolacom konaní. K obnove konania
uviedol, že tzv. poškodená osoba sama navodila atmosféru konfliktu, keď bez povolenia odsúdeného
vstúpila na jeho pozemok, na ktorom stojí jeho stavba, bez jeho povolenia si ho nahrávala na mobilný

telefón, verbálne sa mu vyhrážala, klamlivo uvádzala, že svedkovia, ktorých uviedla, boli osobne
prítomní pri celej udalosti, čo je vyvrátené priamo svedkami – rozporuplné svedecké výpovede staršieho
manželského páru, ktoré súdy neodmietli. Aj z tohto dôvodu navrhol zopakovať výpovede. Súdy sa
vôbec nezaoberali protiprávnym konaním poškodenej osoby. Ďalej poukázal na to, že písomné podanie
poškodenej pre odvolacie pojednávanie, adresované Krajskému súdu v Žiline k predmetu odvolacieho
konania,nemážiadenprávnyvzťahazákladatotopodaniesastalonedôvodneanezákonnepodkladom

pre zmenu prvostupňového rozhodnutia v neprospech odsúdeného, odvolací súd toto jej vyjadrenie
neodmietol ako nedôvodné. Odsúdený preto navrhol povoliť obnovu konania, vykonať vyššie uvedené
dôkazy a na tomto základe následne rozhodnúť o podanej obžalobe.

K sťažnosti odsúdeného sa vyjadril prokurátor okresnej prokuratúry tak, že sa v celom rozsahu
stotožňuje s uznesením okresného súdu, ktoré považuje za zákonné a správne. Preto navrhol sťažnosť

odsúdeného zamietnuť v zmysle § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. ako nedôvodnú.Krajský súd na podklade podanej sťažnosti preskúmal v zmysle § 192 ods. 1 písm. a), písm. b) Tr.
por. správnosť a zákonnosť napadnutého uznesenia, ako i konanie, ktoré mu predchádzalo, a zistil, že
sťažnosť odsúdeného A. B. nie je dôvodná.

Podľa § 2 ods. 10 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol náležite zistený skutkový
stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Dôkazy
obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány činné v trestnom
konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti,

ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé
rozhodnutie.

Povinnosť vyplývajúca z citovaného zákonného ustanovenia § 2 ods. 10 Tr. por., t.j. zistiť skutkový stav
veci náležite a v takej kvalite, aby o ňom nevznikli dôvodné pochybnosti, platí nielen pre rozhodovanie
o otázke viny a trestu, či nároku na náhradu škody, ale aj pre rozhodovanie ktorejkoľvek otázky, ktorú

treba v trestnom konaní riešiť. Uplatňuje sa v každom štádiu trestného konania, teda aj v konaní
o povolenie obnovy konania. Preto náležite musí byť zistené tiež to, či sú splnené podmienky pre
povolenie obnovy konania v zmysle ustanovenia § 394 ods. 1 Tr. por. Z týchto zistení treba vychádzať
pri rozhodovaní.

Podľa § 2 ods. 15 Tr. por. trestné stíhanie pred súdom je možné len na základe návrhu alebo obžaloby
podanej prokurátorom, ktorý v konaní pred súdom obžalobu alebo návrh zastupuje.

Podľa § 394 ods. 1 Tr. por. obnova konania, ktoré sa skončilo právoplatným rozsudkom alebo
právoplatným trestným rozkazom, sa povolí, ak vyjdú najavo nové skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr

neznáme, ktoré by mohli samy osebe alebo v spojení
so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie o vine, alebo vzhľadom na
ktoré by pôvodne uložený trest bol v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa,
alebo uložený druh trestu by bol v zrejmom rozpore s účelom trestu, alebo vzhľadom na ktoré upustenie
od potrestania alebo upustenie od uloženia súhrnného trestu by bolo v zrejmom nepomere k závažnosti

činu alebo k pomerom páchateľa, alebo by bolo v zrejmom rozpore s účelom trestu.

Vyššie citované ustanovenie Trestného poriadku stanovuje formálne podmienky pre tzv. iudicium
rescindens (obnovovacie konanie) – existenciu právoplatného rozhodnutia a novej skutočnosti alebo
dôkazu. Rozhodovanie o povolení obnovy konania je však podmienené materiálnou podmienkou

spočívajúcou v povinnosti súdu konajúceho o povolení obnovy konania, vyhodnotiť vplyv novej
skutočnosti alebo nového dôkazu na už ustálený skutkový stav. V tomto štádiu rozhodovania je potrebné
vyhodnotiť novú skutočnosť alebo nový dôkaz z hľadiska jeho novosti a spôsobilosti odôvodniť iné
rozhodnutie o vine.

Za skutočnosti súdu skôr neznáme sa považujú také, ktoré neboli predmetom dokazovania alebo
zisťovania pred rozhodnutím, ktorého sa týka návrh na obnovu konania. Takou skutočnosťou je
objektívne existujúci jav, ktorý nie je v tej istej veci dôkazom, ale ktorý môže mať vplyv na zistenie
skutkového stavu veci. Novú skutočnosť treba v konaní o obnove konania spravidla preukázať dôkazom.

Za dôkazy súdu skôr neznáme sa považujú predovšetkým dôkazy, ktoré neboli vykonané v pôvodnom
konaní, alebo v pôvodnom konaní boli síce vykonané, ale s novým obsahom, odlišným od obsahu
v pôvodnom konaní vykonaných dôkazov.

Za nové skutočnosti alebo dôkazy v zmysle § 394 ods. 1 Tr. por. nemožno považovať skutočnosti alebo

dôkazy, ktoré sú zistiteľné z obsahu spisov, a to aj vtedy, keď sa súd s nimi v rozhodnutí nevysporiadal,
alebo ich dokonca prehliadol, resp. sa mýlil pri hodnotení vykonaných dôkazov, prípadne ich nesprávne
vyhodnotil.

Pri posudzovaní podmienok obnovy konania i podľa citovaného ustanovenia zákona (§ 394 ods. 1 Tr.

por.) súd hodnotí návrh z dvoch hľadísk:
1. či ide o skutočnosti alebo dôkazy predtým súdu neznáme,2. či by tieto skutočnosti alebo dôkazy samy osebe alebo v spojení so skutočnosťami alebo dôkazmi
známymi už v pôvodnom konaní mohli viesť k inému rozhodnutiu, než je pôvodné právoplatné
rozhodnutie uvedené v ods. 1 § 394 Tr. por.

Skúmanie, či nové skutočnosti alebo dôkazy sú tak kvalifikované, že sú spôsobilé samy osebe alebo
v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi odôvodniť iné než pôvodné právoplatné
rozhodnutie, sa realizuje porovnaním doteraz vykonaných dôkazov a doterajšieho skutkového zistenia
uvedeného vo výroku právoplatného rozhodnutia, s dôkaznou silou a významom novotvrdených

skutočností a novonavrhovaných dôkazov. Ako už bolo uvedené vyššie, pre pozitívne rozhodnutie o
návrhu na povolenie obnovy konania musí byť výsledkom tohto skúmania dôvodný predpoklad pre
možnú zmenu pôvodného právoplatného rozhodnutia.

Po splnení prieskumnej povinnosti krajský súd zistil, že konanie, ktoré predchádzalo napadnutému
uzneseniu, bolo vykonané prvostupňovým súdom v súlade s príslušnými ustanoveniami Trestného

poriadku.

Okresný súd v danom prípade postupoval dôsledne a dokazovaním, ktoré na verejnom zasadnutí
vykonal, si vytvoril dostatočný skutkový základ pre rozhodnutie, že v prípade odsúdeného A. B. nie
sú splnené podmienky pre povolenie obnovy konania v trestnej veci vedenej na Okresnom súde

Ružomberok pod sp. zn. 8T/47/2021.

Výrok o zamietnutí návrhu odsúdeného na povolenie obnovy konania tak zodpovedá stavu veci
a zákonu.

Rozhodnutiu Okresného súdu Liptovský Mikuláš nemožno vytknúť žiadnu chybu či nedostatok,
pričom odôvodnenie rozhodnutia učinil prvostupňový súd zodpovedajúcim spôsobom, dostatočne
a presvedčivo, a preto krajský súd v zásade na odôvodnenie napadnutého uznesenia odkazuje.
Nadriadený súd zistil, že okresný súd v odôvodnení napadnutého uznesenia podrobne popísal skutkový
stav, ktorý bol podkladom pre jeho záver o zamietnutí návrhu odsúdeného na povolenie obnovy konania,

veľmi podrobne rozpísal skutkové i právne dôvody, ktoré odôvodňujú zamietnutie návrhu odsúdeného
na povolenie obnovy konania. Dôvody napadnutého uznesenia sú zrozumiteľné a dostatočne logické,
vychádzajúce zo skutkových okolností prípadu a relevantných právnych noriem. Nadriadený súd znovu
pripomína, že v dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia súdov tvoria jednotu a pri existencii
vysoko kvalifikovaného rozhodnutia súdu prvého stupňa nadriadenému súdu nezostáva nič iné, len

v podrobnostiach poukázať na veľmi správne a erudované dôvody, na ktorých okresný súd založil svoje
rozhodnutie.

Po preskúmaní spisového materiálu krajský súd konštatuje, že odsúdeným A. B. v konaní o návrhu na
povolenie obnovy konania neboli predložené také skutočnosti a dôkazy, ktoré by boli súdu skôr neznáme

a ktoré by mohli samy osebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi odôvodniť
iné rozhodnutie o vine či treste odsúdeného.

Nadriadený súd zdôrazňuje, že obnova konania je mimoriadny opravný prostriedok, a teda akýkoľvek
zásah do právoplatného a vykonateľného rozhodnutia je prípustný iba

vo výnimočných prípadoch. Účelom obnovy konania nie je revízia pôvodného trestného stíhania,
ani verifikovanie pôvodne vykonaných dôkazov, či spochybňovanie spôsobu, akým ich hodnotil súd
v pôvodnom konaní. V konaní o povolenie obnovy konania teda nie je možné preskúmavať vecnú
správnosť rozsudku vydaného v základnom konaní. Toto konanie sa obmedzuje predovšetkým na
riešenie otázky, či návrh na povolenie obnovy konania obsahuje skutočnosti alebo dôkazy, ktoré sú pre

súd nové, skôr neznáme. Za nové skutočnosti alebo dôkazy nemožno považovať skutočnosti alebo
dôkazy, ktoré sú zistiteľné z obsahu spisov, a to aj vtedy, keď sa súd s nimi v rozhodnutí nevysporiadal,
alebo ich dokonca prehliadol, resp. sa mýlil pri hodnotení vykonaných dôkazov, prípadne ich nesprávne
vyhodnotil.

Odsúdený A. B. svojím návrhom na obnovu konania principiálne sledoval prehodnotenie okolností veci
vosvojprospech,čojeistevintenciáchjehopôvodnejobhajobylegálne,alepoprávoplatnostiodsúdenia
tomuto zámeru nemôže slúžiť inštitút mimoriadneho opravného prostriedku, ktorým je obnova konania.Tento inštitút je striktne viazaný na preukázanie nových skôr neznámych skutočností alebo dôkazov, čo
sa v rozhodovanej veci nestalo realitou.

Reagujúc na sťažnostné námietky odsúdeného A. B., nadriadený súd uvádza nasledovné:

Účelom obnovy konania nie je revízia pôvodného konania a cieľom konania o povolení obnovy konania
nie je prieskum zákonnosti postupu súdu v pôvodnom konaní
(III. ÚS 122/2021, III. ÚS 537/2022, III. ÚS 40/2022). Obnovou konania možno odstrániť nedostatky

v skutkových zisteniach právoplatných rozhodnutí trestných súdov, pokiaľ dodatočne vyšli najavo nové
skutočnosti a dôkazy, ktoré neboli súdu skôr známe a nemohli sa ani brať do úvahy. Súdy však nemôžu
v rámci konania o návrhu na povolenie obnovy preskúmavať rozhodnutie o vine a treste.

Podstatou tvrdení sťažovateľa je, že nebolo preukázané poškodenie zdravia poškodenej C. D. E. C.,
poškodená sama navodila atmosféru konfliktu, keď bez jeho povolenia vstúpila na jeho pozemok, na

ktorom stojí jeho stavba, nahrávala si bez jeho súhlasu na mobilný telefón, sama sa mu verbálne
vyhrážala. Sťažovateľ odkázal na rozporuplné svedecké výpovede staršieho manželského páru, ktoré
výpovede neodmietol ani jeden z konajúcich súdov v predmetnej veci, a z toho dôvodu navrhol
zopakovať tieto výpovede. Ako vyplýva z rozsudku Okresného súdu Ružomberok, sp. zn. 8T/47/2021
z 15.12.2021, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline, sp. zn. 1To/33/2022 z 13.12.2022,

poškodená C. D. E. C. v súdenej veci podrobne a konzistentne popisovala, čo predchádzalo jej
napadnutiu obžalovaným, akým spôsobom bola obžalovaným napadnutá a jej reakciu na konanie
obžalovaného. Jej výpoveď nepriamo potvrdzovali svedkovia C. B. a B.. B., ktorí vypovedali bez
podstatných rozdielov, že počuli slovný konflikt, volanie o pomoc poškodenou, popísali stav poškodenej
bezprostredne po incidente, videli, že poškodená bola roztrasená, mala špinavé nohavice na kolenách,

ukázala im začervenané plece, mala zlomené nechty, bola vyľakaná. Výpovede týchto svedkov podporili
tvrdenia poškodenej, a preto v tejto súvislosti v reakcii na sťažnostné námietky odsúdeného A. B.
sťažnostný súd uvádza, že nie je dôvod zopakovať výsluchy vyššie uvedených svedkov, nakoľko
ich výpovede súd považuje za dôveryhodné, v pôvodnom konaní boli riadne vyhodnotené, pričom,
a to sťažnostný súd zdôrazňuje, nejde o nové dôkazy, ktoré by už neboli vykonané. Sťažnostný súd

pripomína, že odsúdený A. B. v konaní o návrhu na povolenie obnovy konania nepredložil nové
skutočnosti alebo nové dôkazy, ktoré by mohli privodiť iné rozhodnutie o vine a treste. Taktiež, pokiaľ ide
o uložený trest, má sťažnostný súd za to, že tento bol uložený v súlade so zákonom a nie je v rozpore
s účelom trestu.

V ostatnom sťažnostný súd odkazuje na správne a vyčerpávajúce dôvody napadnutého uznesenia,
s ktorými sa v celom rozsahu stotožňuje.

Podľa názoru krajského súdu dôvody uvádzané odsúdeným A. B. neboli vzhľadom na uvedené
skutočnosti spôsobilými pre povolenie obnovy konania v predmetnej trestnej veci, neboli spôsobilé

odôvodniť iné rozhodnutie o vine alebo treste odsúdeného.

Sťažnosť odsúdeného A. B. proti napadnutému uzneseniu okresného súdu preto krajský súd zamietol
postupom podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por., pretože nie je dôvodná.

Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná sťažnosť.