Rozsudok – Zodpovednosť za škodu ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 29. apríl 2024

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 7C/80/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8115214429
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Jenčová

ECLI: ECLI:SK:OSPP:2024:8115214429.14

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

7C/80/2016

Okresný súd Poprad - sudkyňou JUDr. Ivetou Jenčovou v spore žalobcu: Mgr. Bc. Marek Figura,
správca konkurznej podstaty úpadcu KOBE SK, s.r.o., so sídlom Továrenská 993, 059 01 Spišská Belá,
IČO: 45 937 273, správca so sídlom: Puškinova 16, 080 01 Prešov proti žalovaným: 1/ A. B., nar.

XX.XX.XXXX, bytom: B. XXX/X, XXX XX C., okres C. D. E., 2/ F. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom: H. XXX/
XX, XXX XX C. I., obaja právne zastúpení: JUDr. Roman Škerlík, advokát so sídlom AK: Letná č.61,
Spišská Nová Ves, IČO: 42 109 264, 3/ J. B. K., bytom: F. XXXX/XX, XXX XX C. L., právne zastúpený:
JUDr. Marek Sahuľ, advokát so sídlom AK Hlavná 111, Prešov, IČO: 17 083 362, v konaní o zaplatenie
29.089,34 € s prísl. takto

r o z h o d o l :

7C/80/2016

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalovaní m a j ú voči žalobcovi n á r o k na 100% náhradu trov konania, ktoré budú vyčíslené
samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca žiadal, aby súd zaviazal pôvodne žalovaných v 1.a 2.rade na úhradu žalovanej istiny spolu
spríslušnýmiúrokmizomeškania.Uviedol,ženamajetokúpadcu,spoločnosťKOBESK,s.r.o.sosídlom
Továrenská 993, Spišská Belá bol Okresným súdom v Prešove vyhlásený konkurz č.k. 1K/20/2014-60.

Uznesenie súdu bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 164/2014 dňa 26.08.2014.
Žalobou odôvodnil tým, že žalovaní A. B. a F. G. si prenajali na neurčitú dobu od úpadcu dňa 20.07.2012
strojné zariadenie Mixokret M 740 D s príslušenstvom + hladičku (miešačka na betón a hladička betónu).
Na vrátenie strojného zariadenia boli upozornení prípisom zo dňa 27. mája 2013 konateľom úpadcu
Jozefom Pavlovičom. Na výzvu konateľa nereagovali. Strojné zariadenie nevrátili s tým, že im bolo
ukradnuté. Krádež bola nahlásená polícii v Spišskej Novej Vsi. Okresné riaditeľstvo PZ Oddelenie
ekonomickej kriminality, Spišská Nová Ves uznesením zo dňa 31.08.2012 trestné stíhanie voči tretej

osobe prerušilo z dôvodu, „lebo sa nepodarilo zistiť skutočnosti oprávňujúce vykonať trestné stíhanie
voči určitej osobe“.
Žalobcauviedol,žezakrádež,pokiaľnastala,zodpovedajúžalovaní,pretoženezaistilistrojnézariadenie
pred krádežou. Škoda menovaným bola vyfakturovaná fa. č. 2507003.13 zo dňa 31.07.2013 vo výškepodľa účtovnej evidencie v sume 29.089,34 €. Žalovaný B. na výzvu správcu telefonicky oznámil, že vec
rieši na polícii, doklady o tom nepredložil, ani na ďalšiu výzvu nereagoval. V zmysle zákona č. 7/2005
Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení jeho neskorších predpisov, správca sumu 29.089,34 € zaradil

do súpisu majetku patriaceho do konkurznej podstaty úpadcu pod poradové číslo 29 a súpis majetku
bol zverejnený v Obchodnom vestníku č. 193/2014 dňa 09.10.2014.

2. Žalovaný v 1.rade k písomnému vyjadreniu k žalobe priložil dohodu o pracovnej činnosti zo
dňa 30.11.2011 medzi spol. KOBE SK, s.r.o. a ním, tiež potvrdenie ÚPSVaR č.k.SN1/OSaP/

ZAM/2015/22497 s tým, že z týchto listín je zrejmé, že od 15.02.2012 do 07.04.2013 bol vedený
ako nezamestnaný, takže nie je možné, aby v uvedenom období 20.07.2012 prevzal predmetné
strojné zariadenie, nemohol byť zamestnancom spol. KOBE SK, s.r.o.. Na liste „zápis o prevzatí stroja
a strojného zariadenia“ z obsahu, ktorého vyplýva , že dňa 20.07.2012 spolu s F. G. prevzali strojné
zariadenie, nie je jeho podpis. Tento podpis musel byť jemu neznámou osobou sfalšovaný, nakoľko on
takúto listinu nepodpísal. Rovnako aj faktúru KOBE SK, s.r.o. č. 2507003.13 zo dňa 31.07.2013 na sumu

29.089,34 € považoval za neopodstatnenú, k predmetu dodávky tejto faktúry nedošlo. Vzhľadom k tomu,
že takáto pohľadávka zo strany spol. KOBE SK, s.r.o. neexistuje, nemala by byť zahrnutá do konkurznej
podstaty úpadcu, nakoľko nie je zložkou jeho majetku. F. G. oznámil krádež strojného zariadenia a on
bol ako svedok, nakoľko bol spoločnosťou KOBE SK, s.r.o. prizvaný na krátkodobú výpomoc. Keďže
nie je držiteľom vodičského preukazu a motorové vozidlo so strojným zariadením bolo v obci C. M., kde

v tú dobu mal trvalé bydlisko G., bola jeho povinnosť zabezpečiť zariadenie voči odcudzeniu.

3. Na súdnom pojednávaní dňa 6.5.2016 žalobca uviedol, že žalobu opiera o občianskoprávnu
zodpovednosť vyplývajúcu z toho, že úpadcom bol predmetný spor zverený na základe nájomnej
zmluvy, ktorú konkrétne nemá, ale má zápis o prevzatí konkrétneho stroja a strojného zariadenia zo dňa

20.7.2012. V ten deň bol odovzdaný F. G. a A. B. stroj s príslušenstvom bez závad a títo ho prevzali.
Žalovaný v 1.rade uvádzal, že on neprevzal stroj, ktorý je predmetom konania na základe zápisu
o prevzatí stroja zo dňa 20.7.2012. Pokiaľ sa týka dňa 20.7.2012, kedy mal prevziať spolu s pánom G.
predmetný stroj, nebol zamestnaný nikde, bol vedený na úrade práce. V tomto období robil pre KOBE Sk
načierno, vypomáhal im. Nikdy tento stroj neprevzal. Bolo mu konateľom p. K. povedané že kvôli poistke

by bolo dobré podpísať tento zápis o prevzatí stroja a strojného zariadenia, aby bola vyplatená poistka,
hoci v skutočnosti tento stroj nikdy neprevzal. Ďalej uvádzal, že pokiaľ sa týka stroja oni dvaja (žalovaní
v 1.a2.rade) ho tam odviezli so súhlasom vlastníka stroja. Postavili ho tam. Bežne tam stál. Nepoužívali
ho len oni, ale aj iní tzv. zamestnanci. On živnosť nemal na tento stroj, nevie, či treba nejaké oprávnenie.
Nepodpisoval žiadnu zodpovednosť za tento stroj, nikdy nebol živnostníkom, zamestnancom tejto firmy.

Žalovaný v 2.rade sa necítil byť zodpovedný za škodu, ktorá vznikla. Pokiaľ sa týka spoločnosti KOBE
SK, s.r.o., on v čase, keď došlo k odcudzeniu stroja tam zamestnaný nebol. Bol v tejto spoločnosti
zamestnaný asi dva roky pred tým. Vykonával určité práce pre spoločnosť bez zmluvy, nebol živnostník.
Práce spočívali aj v súvislosti so strojom. Nevyužívali ho len so žalovaným 1/, ale kto bol určený
konateľom, tak ten ho užíval. Podľa potreby bol garážovaný, parkovaný, niekedy parkoval na stavbe,

niekedy v C. M., C. L.. Stroj bol odcudzený po tom, čo oni štyria na ňom končili prácu. Nevie povedať,
kto ho mohol ukradnúť. Na Zápise o prevzatí stroja je jeho podpis, ale dal mu to riaditeľ K. a požiadal
ho, aby to podpísal, aby sa dala uplatniť poistka.

4. Na návrh žalobcu súd uznesením zo dňa 31.7.2018 pripustil do konania na strane žalovaných

žalovaného v 3.rade J. B. K.. Dôvodom podania takéhoto návrhu bola skutočnosť, že J. K. sa
pri prenajímaní strojného zariadenie nesprával spôsobom riadneho hospodára. Strojné zariadenie
prenajaté dňa 20.7.2012 riešil zosobnením škody žalovaným 1 a 2, ktorí nemali zodpovednosť za
prevzaté zariadenie. Aj v jednom z ďalších písomných podaní žalobca uviedol, že, že žalovaní B. A.
a F. G. si prenajali na neurčitú dobu od úpadcu KOBE SK, s.r.o. dňa 20.07.2012 predmetné strojné

zariadenie, ktoré im odovzdal p. K., ktorý v roku 2012 bol v spoločnosti spoločníkom. Poukázal na
vyjadrenie žalovaných v 1.a 2.rade, ktorí uviedli, že záznam o prevzatí strojného zariadenia podpísali
až po nahlásení krádeže, a to len z dôvodu ako im p . K. uviedol, aby „ p. riaditeľ " mohol škodu
uplatniť v poisťovni. Na základe uvedených skutočnosti správca dospel k presvedčeniu, že tak ako
zodpovedajú za nedbanlivé konanie žalovaní, tak isto svoj podiel na krádeži má aj sám žalovaný v

3. rade, preto správca požiadal súd o pripustenie do konania na strane žalovaných i J. B. K., ktorý v
čase krádeže mesiaca júl 2012 strojné zariadenie prepožičiaval žalovaným ako známym za úplatu, ktorú
nevyúčtoval spoločnosti KOBE SK, s.r.o.. Za krádež zodpovedajú žalovaní v l. a 2. rade z dôvodu, že
nezaistili strojné zariadenie pred krádežou. Nezabezpečili jeho parkovanie, tak aby bolo pod dohľadomaspoň jedného zo žalovaných. Podľa názoru správcu je nepodstatné, že žalovaní nepodpísali prevzatie
zariadenie,nezbavujeichtozodpovednostizastratuaškodu,spôsobenúspoločnosti-úpadcovi,pretože
boli si plne vedomí, že ide o cudzie zariadenie, s ktorým pracujú a zarábajú a boli povinní sa o neho

starať ako o vlastné. Žalovaný v 3. rade prepožičiaval strojné zariadenie súkromným osobám na vlastnú
zodpovednosť. Prepožičiaval bez písomného potvrdenia či dohody o užívaní, v ktorej by boli uvedené
podmienky užívania, platenia nájmu, spôsob prevzatia a spôsob vrátenia pracovných strojov. Zariadenie
prepožičiaval za odplatu, ktorú v účtovníctve spoločnosti KOBE SK, s.r.o. nevykázal.

5. Žalovaný v 3.rade v konaní uvádzal, že v čase, keď malo dôjsť k odcudzeniu alebo zmiznutiu stroja (v
čase od 20.-23.7.2012), ktorý bol vo vlastníctve KOBE SK s. r. o., bol konateľom spoločnosti. Konateľom
bol od 8.12.2010 do 5.7.2013. V tom čase bol konateľom aj N. F. od 3.12.2012 do 4.7.2013. Žalovaní v 1.
a 2. rade predtým pracovali v tejto spoločnosti, a preto v rozhodnom období nie ako zamestnancom, ale
ako fyzickým osobám, bol zapožičaný predmetný stroj. Bol požičaný v piatok, zmizol v sobotu, všetko je
presne uvedené v policajnom spise. Polícii sa stroj nepodarilo nájsť. Pokiaľ sa týka zabezpečenia, tak

žalovaní ho zabezpečili. Spoločnosť mala stroj poistený, avšak poistné nedostali, lebo zmluva nemala
potrebné náležitosti. Nebol spokojný s postupom polície pri vyšetrovaní krádeže. Viackrát im povedali,
kde sa nachádza stroj a oni neurobili nič pre to, aby bol nájdený. Je toho názoru, že keby polícia
postupovala promptne, tak odcudzené stroje by boli vrátené a nebol by problém. Považuje to za veľmi
nekorektné, hoci chápe, že objektívne zodpovedajú žalovaní za tento stroj. Aj žalovaný v 2.rade uviedol,

že akceptuje, že na základe ústnej dohody si požičali príslušný stroj, boli by ho riadne vrátili, jednoducho
im ho odcudzili. Podali trestné oznámenie a má za to že polícia nepostupovala tak, aby tieto strojné
zariadenia objektívne našla a vyšetrila tak, ako má. Niekoľkokrát upozorňovali, kde by sa stroj mohol
nachádzal, ale podľa ich názoru polícia nekonala. Za takejto situácie nastane to, že ja s kolegom bude
musieť zaplatiť za stroj sumu, ktorá je pre neho vysoká. Stotožnil sa s týmito výpoveďami aj žalovaný

v 1.rade

6. Na základe takto vykonaného dokazovania súd rozhodol rozsudkom tak, že žalovaných v 1. až 3.rade
zaviazal spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 29.089,34 € s 5,5 % úrokom z omeškania
ročne od 01.09.2013 do zaplatenia, v prevyšujúcej časti žalobu zamietol a žalobcovi priznal nárok voči

žalovaným na 100 % náhradu trov konania.

7. Uznesením sp. zn. 10Co/4/2023 - 279 zo dňa 12.decembra 2023 Krajský súd v Prešove zrušil
rozsudok súdu prvej inštancie okrem výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a v rozsahu
zrušenia vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

V zrušujúcom uznesení odvolací súd uložil súdu prvej inštancie úlohu znova vo veci konať, a to najmä
na zistený skutkový stav aplikovať správne právne normy a ak súd dospeje k záveru, že nárok žalobcu je
nárokom na náhradu škody a je dôvodný, v odôvodnení svojho rozhodnutia má rozlíšiť nárok na náhradu
škody uplatnený voči žalovaným 1/ a 2/, ako aj nárok na náhradu škody voči žalovanému 3/, a výstižne
a zrozumiteľne vysvetliť splnenie všetkých zákonných predpokladov pre vyvodenie zodpovednosti za

škodu podľa úvah uvedených odvolacím súdom. Následne vo veci má súd prvej inštancie znova
rozhodnúť a svoje rozhodnutie v zmysle zásad uvedených v § 220 ods. 2 a 3 CSP aj náležite odôvodniť.
Odvolací súd v súvislosti so vznesenou námietkou premlčania v odvolacom konaní s poukazom na §
366 CSP uviedol, že žalovaní 1/ a 2/, ale ani žalovaný 3/ vo svojich odvolaniach neuviedli dôvody,
ktoré im bránili predložiť hmotnoprávnu námietku premlčania súdu prvej inštancie bez svojho zavinenia

včas a opomenutie ich skoršieho uvedenia zavinením z nedbalosti je postačujúce pre ich diskvalifikáciu
v odvolacom konaní. Preto odvolací súd na námietku premlčania vznesenú žalovanými prihliadnuť
nemohol, ale ak je rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušené odvolacím súdom a vec mu je vrátená na
ďalšie konanie, môže strana sporu uvádzať nové skutočnosti a navrhovať ďalšie dôkazy bez toho, aby
bolaobmedzenátým,ževpredchádzajúcomkonanípredsúdomprvejinštancietietomožnostinevyužila.

Z toho je zrejmé, že súd prvej inštancie po zrušení skoršieho rozsudku sa musí vznesenou námietkou
premlčania zaoberať.
Odvolací súd sa stotožnil so žalovanými 1/ a 2/ v tom názore, že skutočnosť, že iná osoba vec odcudzila,
nemôže viesť automaticky k záveru, že žalovaní 1/ a 2/ sa o vec riadne nestarali, keď ani z výsledkov
vyšetrovania v trestnom konaní nevyplýva, akým spôsobom malo dôjsť k odcudzeniu stroja. Ak súd prvej

inštancie aj pri vyvodení zodpovednosti žalovaného 3/ za škodu vychádzal z porušenia jeho prevenčnej
povinnosti podľa ust. § 415 Občianskeho zákonníka, tak odvolací súd bol toho názoru, že súd prvej
inštancie dostatočne a presvedčivo nevysvetlil, v čom porušenie tejto prevenčnej povinnosti žalovaného3/ spočívalo. Ten v odvolaní poukázal, že konateľom úpadcu bol v čase od 8.12.2010 do 2.2.2012 a
neskôr od 5.7.2013 do súčasnosti, pričom k odovzdaniu stroja došlo dňa 20.7.2012.
8. Po zrušení rozsudku súdu prvej inštancie a vrátení veci na ďalšie konanie bolo nariadené súdne

pojednávanie, na ktorom strany sporu zastúpené právnymi zástupcami zotrvali na svojich stanoviskách,
ktoré v konaní prezentovali už pred rozhodnutím súdu prvej inštancie dňa 28.25.2022 a v priebehu
odvolacieho konania.
Žalobca mal zato, že námietka premlčania čo sa týka subjektívnej lehoty, nie je splnená. Faktúra bola
vystavená 31.7.2013, teda v žiadnom prípade nie je možné začiatok plynutia premlčacej doby stanoviť

na obdobie júla 2012. Vedené trestné konanie je tiež prekážkou plynutia subjektívnej premlčacej lehoty.
Namietal aj rozpor s dobrými mravmi, kedy súd nemusí prihliadať na námietku premlčania, aj keď
mal zato, že nie je dôvodná, nakoľko nie je skutkovo ani právne relevantná a podložená. Paradoxne
vznesenie námietky premlčania je uznanie nároku v zmysle judikatúry, takže žalovaní 1/ a 2/ uznávajú
nárok.
Mal zato, že okolnosti zistené dokazovaním sú v prospech zodpovednosti žalovaných 1/ a 2/ za

škodu, pretože o vec, ktorá im bola zverená sa mali starať a mali za ňu zodpovednosť. Vo vzťahu
k žalovanému 3/ z vykonaného dokazovania rovnako vyplýva, že bol poverený výkonom niektorých
činnosti za spoločnosť úpadcu a práve tým, že v súvislosti s prenájmom strojov nepostupoval s odbornou
starostlivosťou, tak je zodpovedný za škodu tiež.
Žalobca mal zato, že krajský súd naznačil aplikáciu ustanovenia § 421 Občianskeho zákonníka, teda

objektívnuzodpovednosťvovzťahužalovaným1/a2/avovzťahukžalovanému3/ ideojehopostavenie
v spoločnosti a úlohy, ktoré mu boli zverené s tým, že vykonával niektoré činnosti, ktoré sa týkali
prenájmu.
Právny zástupca žalovaného 1/ a 2/ mal zato, že pokiaľ ide o plynutie subjektívnej premlčacej doby táto
uplynula už v roku 2014, poukázal na písomné vyjadrenie zo dňa 12.4.2024. Žalobca nesporne už v roku

2012 vedel o všetkých skutočnostiach, na ktorých základe vystaval svoju žalobu voči žalovaným 1/ a 2/.
Uznesením vyšetrovateľa ORPZ Spišská Nová Ves zo dňa 30.8.2012 bolo trestné stíhanie prerušené,
teda nesporne žalobca tak, ako mal subjektívnu vedomosť o skutočnostiach, ktoré uviedol v žalobe,
mal rovnakú vedomosť o týchto skutočnostiach aj v roku 2012, takže žaloba je podaná oneskorene
po uplynutí premlčacej doby. Pokiaľ ide o porušenie údajnej prevenčnej povinnosti žalovanými 1/ a 2/,

tak táto, ako uviedol krajský súd, nie je absolútna, pokiaľ ani z trestného konania nie je zrejmé,
akým spôsobom mal byť stroj odcudzený a nemožno teda pričítať občianskoprávnu zodpovednosť za
odcudzeniestrojažalovaným1/a2/.Právnyzástupcanamietolajnedostatokpasívnejlegitimáciesvojich
klientov v konaní vzhľadom na vykonané dokazovanie. Uviedol, že žalovaní 1/ a 2/ po celú dobu konania
aj spochybňovali skutočnosť, že im bol stroj zverený. Na odovzdávacom protokole na ktorý poukazuje

žalobca, žalovaní 1/ a 2/ namietali svoj podpis. Ide o fiktívny protokol. Pokiaľ si žaloba uplatnil svoj
nárok voči žalovanému 3/, ako konateľovi spoločnosti KOBE SK, s.r.o., mal zato, že tu ide o spor medzi
obchodnou spoločnosťou a jej konateľom, obsahom ktorého je, či tento konateľ porušil alebo neporušil
svoje povinnosti voči spoločnosti. Preto, ak vôbec existujú nároky žalobcu voči niekomu, tak môže ísť
teoreticky len o nárok voči svojmu konateľovi podľa § 135a Obchodného zákonníka, prípadne ak došlo

ku krádeži stroja, tak nárok voči osobe, ktorá ten stroj ukradla.
Právny zástupca žalovaného 3/ rovnako vzniesol námietku premlčania. Škoda vznikla v roku 2012
a žaloba bola podaná voči jeho klientovi v roku 2018. Vzhľadom ku skutočnosti, že žalovaný 3/
v rozhodnom období nebol konateľom spoločnosti, vzniesol aj námietku nedostatku pasívnej legitimácie
svojho klienta v konaní.

9. Z výsledkov vykonaného dokazovania, z vyjadrení strán sporu, z faktúry č. 2507003.13, zo Zápisu
o prevzatí stroja a strojného vybavenia z 20.7.2012, z výziev na vrátenie strojov, z Uznesení OR PZ, OKP
Spišská Nová Ves, z Odborného vyjadrenia znalca JHS s.r.o. O., ako aj z ďalších listinných dôkazov
v spise mal súd preukázané, že Uznesením vyšetrovateľa OR PZ v Spišskej Novej Vsi, OKP, 2.oddelenie

vyšetrovania pod sp. zn. ČVS:ORP-564/OEK-SN-2012 z 3.4.2019 bolo prerušené trestné stíhanie vo
veci zločinu krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 4 písm. a) Trestného zákona, ktorého sa dopustil neznámy
páchateľvdobeod22.00hod.dňa20.07.2012do09.00hod.dňa23.07.2012vSpišskýchTomášovciach
z parkoviska miestneho cintorína na ul. Slovenského raja doposiaľ nezistených spôsobom a predmetom
odcudzil prívesný pracovný stroj bez evidenčného čísla a nezisteného výrobného čísla MIXOCRET

a výrobu betónu, sivo oranžovej farby o hmotnosti cca 2 tony a dĺžke 3m a pracovný stroj, tzv hladička
betónu červeno bielej farby o hmotnosti cca 100 kg, nezisteného výrobného čísla, čím poškodenej
spoločnostiKOBESKs.r.o.vkonkurzesosídlomTovárenská993,SpišskáBelá,05901,IČO:45937273spôsobil škodu vo výške 29.944,- €, pretože sa nepodarilo zistiť skutočnosti oprávňujúce vykonať trestné
stíhanie voči určitej osobe. Žalovaní boli v rámci trestného konania vypočutí ako svedkovia.

10. V zmysle ust. § 44 ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii oprávnenie nakladať s majetkom
podliehajúcim konkurzu a oprávnenie konať za úpadcu vo veciach tykajúcich sa tohto majetku,
vyhlásením konkurzu prechádza na správcu.

11. Žalobca je správcom konkurznej podstaty úpadcu, spoločnosti KOBE SK, s.r.o., v ktorej bol žalovaný

v 3.rade konateľom v čase od 8.12.2010 do 2.2.2012 a potom od 5.7.2013, teda v čase odcudzenia
strojov v dňoch 20.7.2012 do 23.7.2012 nebol konateľom spoločnosti.

12. Žalovaní v rámci odvolacieho konania vzniesli námietku premlčania nároku uplatňovaného žalobcom
v prebiehajúcom súdnom konaní a rovnako namietali nedostatok ich pasívnej legitimácie v konaní.
To, že takúto námietku majú právo vzniesť, a že sa ňou súd musí vzhľadom na zrušenie pôvodného

rozsudku súdu prvej inštancie zo dňa 28.2.2022 zaoberať napriek tomu, že až do odvolacieho konania
ju nevzniesli, už bolo vyriešené odvolacím súdom. Ako uviedol aj odvolací súd, súdne konanie voči
žalovaným 1/ a 2/ bolo začaté podaním žaloby dňa 25.5.2015 za účinnosti predchádzajúcej právnej
úpravy civilného konania obsiahnutej v Občianskom súdnom poriadku (zákon č. 99/1963 Zb.) a podľa
uvedeného predpisu boli aj poučovaní o procesných právach a povinnostiach účastníkov konania. Voči

žalovanému 3/ bolo súdne konanie začaté pripustením jeho vstupu do konania, pričom návrh žalobca
podal dňa 31.10.2016, teda už za účinnosti novej procesnej úpravy sporového konania v Civilnom
sporovom konaní. Žalovanému 3/ preto bola žaloba na vyjadrenie sa doručovaná aj s poučením o
procesných právach a povinnostiach už podľa Civilného sporového poriadku.

13. Podľa ust. § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon
aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
Podľa ust. § 470 ods. 2 Civilného sporového poriadku právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo
dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania
začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto

zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii
konania, ak by boli v neprospech strany.
Podľa ust. § 149 Civilného sporového poriadku prostriedkami procesného útoku a prostriedkami
procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na
vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

Podľa ust. § 152 Civilného sporového poriadku hmotnoprávna námietka je právny úkon strany
spôsobujúci zmenu, zánik alebo oslabenie práva protistrany.
Podľa ust. § 154 Civilného sporového poriadku prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej
obrany možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí.
14. V súlade s právnou úpravou je námietka premlčania námietkou hmotnoprávnou, ktorá spôsobuje

oslabenie práva protistrany, pretože mení obsah právneho vzťahu, o ktorý v spornom civilnom
konaní ide. Najvyšší súd SR vo veci pripustenia možnosti vzniesť námietku premlčania v odvolacom
konaní judikoval, že Civilný sporový poriadok upravuje podmienky, za splnenia ktorých možno uplatniť
námietku premlčania až v odvolacom konaní odlišným a prísnejším spôsobom ako Občiansky súdny
poriadok. Podľa ust. § 366 v spojení s § 149 a § 152 CSP novoty v odvolacom konaní zahŕňajú

aj hmotnoprávnu námietku, ktorou je okrem iného aj námietka premlčania. Dovolací súd poukázal
na to, že od nadobudnutia účinnosti CSP možno v odvolacom konaní vzniesť námietku premlčania
(ako hmotnoprávnu námietku patriacu medzi prostriedky procesnej obrany a procesného útoku) iba za
splnenia predpokladov uvedených v § 366 CSP (uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 1Odo/65/2017
zo dňa 28. júna 2018).

15. Podľa ust. § 366 Civilného sporového poriadku prostriedky procesného útoku alebo prostriedky
procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť
len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.16. Žalovaní v odvolaniach neuviedli dôvody, ktoré im bránili predložiť hmotnoprávnu námietku
premlčania súdu prvej inštancie bez svojho zavinenia včas, preto odvolací súd na námietku premlčania
vznesenú žalovanými prihliadnuť nemohol. Keďže ale rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a vec mu

vrátil na ďalšie konanie, mohli aj žalovaní uvádzať nové skutočnosti a navrhovať ďalšie dôkazy bez
toho, aby boli obmedzení tým, že v predchádzajúcom konaní pred súdom prvej inštancie tieto možnosti
nevyužili. A žalovaní opakovane, aj po zrušení a vrátení veci námietku premlčania, na ktorú súd musel
prihliadať, vzniesli. Podľa názoru súdu, ako ďalej uvedie, je nárok žalobcu uplatnený žalobou premlčaný,
a aj keď existuje judikatúra, podľa ktorej súd na takúto námietku nemusí prihliadať ak by to bolo v rozpore

s dobrými mravmi, ako uviedol aj žalobca (hoci premlčanie rozporoval), súd nevidí absolútne v konaní
žalovaných rozpor s dobrými mravmi, pre ktorý by nemal na vznesenú námietku premlčania prihliadať
a z dôvodu jej vznesenia žalobu nezamietnuť. V čom vidí rozpor s dobrými mravmi nešpecifikoval ani
sám žalobca. Ako už je vyššie uvedené, žalovaní boli v rámci trestného konania vypočutí ako svedkovia
a dôkazy pre prijatie záveru o nesplnení si prevenčnej povinnosti žalovanými pre zabránenie škody, či
dôkazypreaplikáciuosobitnejzodpovednostipodľa§421Občianskehozákonníka(zasplneniavšetkých

zákonných predpokladov pre aplikáciu takejto zodpovednosti na daný prípad) a za situácie viazanosti
súdu prvej inštancie právnym názorom odvolacieho súdu, v danej veci produkované neboli. A aj keby
boli, neznamenalo by to ešte dôvodnosť prijatia záveru o rozpore ich konania s dobrými mravmi, či
situáciu, žeby prihliadanie na vznesenú námietku premlčania malo byť v rozpore s dobrými mravmi.
17. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto

zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa,
keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.
Podľa § 106 ods. 2 Občianskeho zákonníka najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky,
a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda
vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.

Podľa § 415 Občianskeho zákonníka každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na
zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.

Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

Podľa ust. § 420 ods.1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú
spôsobil porušením právnej povinnosti.

Podľa § 420 ods. 2 Občianskeho zákonníka škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou

osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za
škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych
predpisov nie je tým dotknutá.

Podľa § 420 ods. 3 Občianskeho zákonníka zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu

nezavinil.

Podľa § 421 Občianskeho zákonníka každý, kto od iného prevzal vec, ktorá má byť predmetom jeho
záväzku, zodpovedá za jej poškodenie, stratu alebo zničenie, ibaže ku škode došlo inak.

18.Súd po vznesení námietky premlčania zo strany všetkých troch žalovaných vyhodnotil tieto námietky
ako opodstatnené a považuje nárok uplatnený žalobou za premlčaný. Dňa 20.07.2012 došlo k
odovzdaniu ukradnutého stroja žalovaným v treťom rade žalovaným v prvom a druhom rade. Žalovaný v
treťom rade konal ako občan a nie ako konateľ úpadcu, lebo ním v tom čase, ako je už vyššie uvedené,
nebol. Dňa 23.07.2012 orgány činné v trestnom konaní začali trestné stíhanie. Z uvedeného teda

vyplýva, že ku škode došlo najneskôr dňa 23.07.2012. Úpadca faktúrou č. 2507003 zo dňa 31.07.2013
vyúčtoval žalovaným v prvom a druhom rade náhradu škody za nevrátené stroje vo výške 29 089,34
€. Teda výška škody bola známa najneskôr dňa 31.07.2013. Objektívna trojročná premlčacia doba
ale začala plynúť najneskôr dňa 24.07.2012, a to vzhľadom na dátum začatého trestného konaniaa k jej uplynutiu došlo najneskôr dňa 24.07.2015. Subjektívna dvojročná premlčacia doba začala v
danom prípade plynúť taktiež najneskôr 24.07.2012, nakoľko z výpovede žalovaného v 3/ rade vyplýva,
že spoločnosť mala okamžite po tom, čo došlo k odcudzeniu stroja, o tejto skutočnosti vedomosť

a prostredníctvom žalovaného v 3/ rade vedomosť aj o žalovaných 1/ a 2/. Žalovaný v 3.rade vypovedal,
že „Tento stroj im bol zapožičaný v piatok, zmizol v sobotu, všetko je presne uvedené v policajnom
spise“. Subjektívna dvojročná premlčacia doba tak začala plynúť najneskôr 24.07.2012 a uplynula
dňa 24.07.2014. Na plynutie premlčacej doby nemalo vplyv podanie trestného oznámenia. V trestnom
konaní nebol nárok na náhradu škody uplatnený voči konkrétnej osobe, nakoľko bolo začaté vo veci

voči neznámemu páchateľovi, k vzneseniu obvinenia voči konkrétnej osobe nedošlo a konanie bolo
prerušené práve z dôvodu, že sa nepodarilo zistiť skutočnosti umožňujúce viesť trestné stíhanie voči
konkrétnej osobe. Naviac, ako uviedli aj žalovaní 1,2, v trestnom konaní mohli byť akékoľvek nároky
uplatnené nanajvýš voči osobe, ktorá sa dopustila trestného činu krádeže, čo žalovaní 1/ a 2/ nie sú.

19. Vzhľadom na vyššie uvedené dátumy začiatku a konca plynutia premlčacej doby u jednotlivých

žalovaných je zrejmé, že nárok žalobcu premlčaný je. Dňa 31.07.2018 súd na návrh žalobcu pripustil
do konania žalovaného v treťom rade. Žaloba bola podaná 25.05.2015 a rozšírená voči žalovanému
v treťom rade až 31.07.2018, teda vo vzťahu k žalovanému v treťom rade uplynula tak subjektívna,
ako aj objektívna premlčacia doba a vo vzťahu k žalovaným v 1. a 2.rade rovnako uplynula subjektívna
premlčacia doba na podanie žaloby. Ako už súd konštatoval, žalobca od samého počiatku, od

odcudzenia strojov neznámou osobou vedel o tejto skutočnosti, mal vedomosti o všetkom, čo použil
argumentačne v podanej žalobe ako dôvod na uplatnenie si škody pôvodne len od žalovaných v 1.
a 2.rade.

20. V konaní nebolo preukázané, že žalovaní sú tí, ktorí by mali zodpovedať za škodu spôsobenú

žalobcovi, resp. úpadcovi, spoločnosti KOBE SK, s.r.o.. Ku škode došlo konaním tretej osoby
(neznámy páchateľ), ktorá si neoprávnene vec prisvojila. Ako konštatoval aj odvolací súd, predpokladom
úspešnosti žaloby na náhradu škody je preukázanie porušenia právnej povinnosti škodcom, vznik
a rozsah škody a príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním škodcu a škodou poškodeného.
Porušenie právnej povinnosti spočíva v existencii takého úkonu, ktorý je v rozpore s objektívnym

právom. K porušeniu právnej povinnosti môže dôjsť buď protiprávnym konaním alebo opomenutím
toho, čo malo byť v súlade s právom vykonané. Úkon je protiprávny vtedy, ak v súvislosti s ním došlo
k porušeniu právnej povinnosti, ktorá vyplýva zo všeobecne záväzných právnych predpisov a iných
noriem, ktoré škodca mal zachovávať zo zmlúv alebo iných právnych úkonov. Pokiaľ ide o zavinenie,
toto môže byť úmyselné alebo nedbanlivostné a má charakter subjektívny. Škodou je ujma, ktorá

nastala v majetkovej sfére poškodeného a ktorá je objektívne vyjadriteľná peniazmi ako všeobecným
ekvivalentom. Skutočnou škodou je zmenšenie majetku poškodeného, prípadne náklady potrebné na
to, aby sa dosiahol predchádzajúci stav. Príčinná súvislosť ako jedna zo zákonných požiadaviek vzniku
zodpovednosti za škodu znamená, že medzi protiprávnym úkonom a vzniknutou škodou musí byť vzťah
príčiny a následku, ktorý musí byť bezprostredný (priamy). Rozhodujúca je vecná súvislosť príčiny a

následku a túto nemožno riešiť vo všeobecnej rovine, ale vždy v konkrétnych súvislostiach. K príčinnej
súvislosti medzi porušením právnej povinnosti a škodou náuka i judikatúra jej existenciu nachádza v
podmienke, že ku vzniku škody by nedošlo, pokiaľ by škodcom nebola porušená právna povinnosť
(conditio sine qua non). Ak vyjde najavo, že by škoda vznikla i bez konania alebo opomenutia konania
škodcu, nie je daná príčinná súvislosť. Zistenie príčinnej súvislosti je otázkou skutkovou, pričom dôkazné

bremeno nesie poškodený. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba škodu izolovať zo všeobecných
súvislostí a skúmať, ktorá príčina ju vyvolala. Pritom nie je rozhodujúce časové hľadisko, ale vecná
súvislosť príčiny a následku; časová súvislosť ale napomáha pri posudzovaní vecnej súvislosti (porovnaj
R 21/1992). V postupnom slede javov je každá príčina niečím vyvolaná (sama je následkom niečoho)
a každý ňou spôsobený následok sa stáva príčinou ďalšieho javu. Zodpovednosť však nemožno robiť

závislou na neobmedzenej kauzalite. Atribútom príčinnej súvislosti je totiž „priamosť" pôsobenia príčiny
na následok, pri ktorej príčina priamo (bezprostredne) predchádza následku a vyvoláva ho. Vzťah príčiny
a následku musí byť preto priamy, bezprostredný, neprerušený; nestačí, ak je iba sprostredkovaný. Pri
zisťovaní príčinnej súvislosti treba v dôsledku toho skúmať, či v komplexe skutočností prichádzajúcich
do úvahy ako (priama) príčina škody existuje skutočnosť, s ktorou zákon spája zodpovednosť za škodu

(rozsudok Najvyššieho súdu SR z 30. 6. 2010, sp. zn. 5 Cdo 126/2009).

21. V konaní nebolo preukázané, žeby boli naplnené zákonné predpoklady pre vyvodenie záveru
o zodpovednosti žalovaných za spôsobenú škodu. Súd sa riadil právnym názorom vyslovenýmodvolacím súdom a záverom konštatuje, že skutočnosť, že iná osoba vec odcudzila, nemôže viesť
automaticky k záveru, že žalovaní 1/ a 2/ sa o vec riadne nestarali, keď ani z výsledkov vyšetrovania v
trestnom konaní nevyplýva, akým spôsobom malo dôjsť k odcudzeniu stroja. Naviac, ani žalovaný v1.,

ani žalovaný v 2.rade neboli v rozhodnom čase zamestnancami spoločnosti KOBE SK, s.r.o., čo sporné
v konaní nebolo, rovnako ako aj to, že Zápis o prevzatí stroja a stojného zariadenia bol antidatovaný
pre potreby získania poistného plnenia (žalovaný v 1.rade dokonca namietal svoj podpis na uvedenom
zápise). Ako žalovaní uviedli, stroj nevyužívali len oni, ale aj zamestnanci úpadcu. Stroj bol odparkovaný
na mieste, kde ho odparkovali so súhlasom vlastníka. Tieto skutkové tvrdenia v konaní popreté neboli,

preto ich súd považuje za nesporné. Po zrušení a vrátení veci súdu prvej inštancie neboli v konaní
produkované žiadne dôkazy, ktoré by odôvodňovali prijať záver, že žalovaní porušili svoju prevenčnú, či
inú povinnosť, následkom ktorých by bola ich zodpovednosť za škodu spôsobená žalobcovi. Ako už bolo
vodvolacomkonaníkonštatované,niejezrejmé,akobymaližalovanív1.a2.radezabezpečiťstrojetak,
aby ku krádeži nedošlo. Ani zodpovednosť žalovaného v treťom rade v uvedenom smere preukázaná
nebola, prichádzala by k úvahu nanajvýš zodpovednosť podľa obchodnoprávnych predpisov, čo však

nie je predmetom tohto konania.
22. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 262 ods. 1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

Podľa § 262 ods. 2 C.s.p., o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

23. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd

rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. Úspešným žalovaným súd priznal nárok na
náhradu trov konania v plnom rozsahu. O ich výške bude rozhodnuté samostatným uznesením vydaným
súdnym úradníkom po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Ř Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom

Okresného súdu Poprad na Krajský súd v Prešove.

Ř Podľa § 363 C.s.p. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Ř Podľa § 364 C. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Ř Podľa § 365 ods. 1 C. s. p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že :

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g)zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnésúprípustnéďalšieprostriedkyprocesnejobrany
alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ř Podľa § 365 ods. 2 C.s.p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.Ř Podľa § 365 ods. 3 C.s.p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno i meniť a dopĺňať
len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ř Podľa § 366 prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené
v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak:
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej ujmy nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ř Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a prílohami tak,
aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania

na trovy toho, kto podanie urobil.

Ř Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať
návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).