Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 7. jún 2024

Súd: Okresný súd Rožňava
Spisová značka: 1Csp/16/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123357648
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 06. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Majerníková

ECLI: ECLI:SK:OSRV:2024:6123357648.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rožňava sudkyňou JUDr. Silviou Majerníkovou v spore žalobcu: Prima banka Slovensko,

a.s., so sídlom Hodžova 11, 010 11 Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanému: A. B., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom C., o zaplatenie 12.536,06 EUR s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 11.894,53 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 5
% ročne zo sumy 11.894,53 EUR od 2.6.2023 do zaplatenia, a to v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti
tohto rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.

III. Žalobcovi priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 67,18 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou postúpenou tunajšiemu súdu dňa 21.2.2024 domáhal voči žalovanému zaplatenia
sumy 12.506,06 EUR titulom istiny, sumy 1.686,58 EUR titulom zmluvného úroku, sumy 7,73 EUR
titulom úroku z omeškania do zosplatnenia úveru, úroku z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy
12.506,06 EUR od 2.6.2023 do zaplatenia, sumy 30,- EUR titulom zmluvnej pokuty a náhrady trov
konania. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 26.4.2022 uzatvoril žalobca so žalovaným úverovú zmluvu č.
0000000000931172, na základe ktorej poskytol žalovanému peňažné prostriedky vo výške 14.400,-

EUR, ktorý úver a úroky sa žalovaný zaviazal splácať v pravidelných mesačných anuitných splátkach
a celý úver aj s príslušenstvom bol povinný splatiť do 26.4.2027. V zmysle bodu 1.1. zmluvy sú
neoddeliteľnou súčasťou zmluvy aj obchodné podmienky banky, a teda niektoré náležitosti, ktoré má
zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovať, sú v samotnom texte zmluvy a ďalšie v obchodných
podmienkach. Žalobca uviedol, že s odbornou starostlivosťou preveroval schopnosť žalovaného splácať
poskytnutý úver (§ 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch). Pri posudzovaní bonity pritom banka
brala do úvahy: údaje zo Spoločného registra bankových informácií a Nebankového registra klientskych

informácií (SRBI/NRKI) – preverením záväzkov žiadateľa a ich splácania a následne údaje poskytnuté
samotným žalovaným v Žiadosti o poskytnutie úveru - údaje o príjmoch, výdavkoch a záväzkoch
žiadateľa a kreditné a debetné obraty na bežnom účte klienta – v prípade klientov, pre ktorých banka
dlhodobo vedie bežný účet, na základe čoho je schopná s odbornou starostlivosťou posúdiť ich bonitu.
Po vyčerpaní poskytnutého úveru žalovaný porušil svoje zmluvné povinnosti (prestal uhrádzať jednotlivé
splátky riadne a včas), a preto žalobca na základe Výzvy na predčasné splatenie úveru rozhodol o
predčasnej splatnosti úveru dňa 1.6.2023 v zmysle § 565 a § 53 ods. 9 zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky

zákonník, v súlade s Úverovou zmluvou a Obchodnými podmienkami pre úvery občanom, a to po zaslaní
upozornenia na omeškanie a možnosť predčasného zosplatnenia opakovaným upozornením zo dňa
29.3.2023. Výzva na predčasné splatenie úveru a opakované upozornenie boli žalovanému doručené
resp. sa dostali do sféry jeho dispozície. Žalovanému bol poskytnutý úver vo výške 14.400,- EUR;do dňa zosplatnenia uhradil žalovaný na istinu sumu 1.893,94 EUR, na základe čoho dlžná istina ku
dňu zosplatnenia úveru predstavovala sumu 12.506,06 EUR (14.400,- EUR mínus splátky istiny spolu
1.893,94 EUR). Žalovaný po zosplatnení úveru do dňa podania žaloby neuskutočnil žiadnu úhradu.

Úrok z omeškania ku dňu zosplatnenia úveru predstavoval 7,73 EUR. Každá omeškaná dlžná splátka
je odo dňa nasledujúceho po jej splatnosti úročená aj úrokom z omeškania vo výške 5 % p.a. Žalobca si
uplatňuje tiež zmluvný úrok do konečnej splatnosti úveru a ide o úrok vo výške 1.686,58 EUR (celková
čiastka úveru podľa zmluvy 16.698,11 EUR - istina 14.400,- EUR - poplatok za
poskytnutie úveru 0,- EUR - poplatok za správu úverového účtu 0,- EUR - úrok zaplatený žalovaným

611,53 EUR). Z dôvodu omeškania žalovaného s úhradou splátok úveru si žalobca v súlade s čl. 1.
bod 1.2 zmluvy uplatňuje zmluvnú pokutu za omeškanie splátky vo výške 15,- EUR a zmluvnú pokutu
za omeškanie splátky po upozornení vo výške 15,- EUR. Porušenie zmluvnej povinnosti spočíva v
neuhradení mesačných splátok úveru žalovaným riadne a včas.

2. Žalovaný sa k žalobe, ktorá mu bola doručená v zmysle § 116 ods. 2 Civilného sporového poriadku

(ďalej len CSP), nevyjadril a nepoužil žiadne prostriedky procesnej obrany.

3. Na prejednanie veci súd nariadil pojednávanie, na ktorom sa strany sporu nezúčastnili a svoju neúčasť
ospravedlnil len žalobca, súd postupom podľa ust. § 180 CSP pojednával v neprítomnosti strán sporu.

4. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s predmetnou žalobou, zmluvou o spotrebiteľskom úvere
č. 0000000000931172 - pôžička zo dňa 26.4.2022 (čl.42-43), všeobecnými obchodnými podmienkami
žalobcu účinnými od 1.1.2022 (ďalej len VOP, čl. 7-29), obchodnými podmienkami pre úvery občanom
účinnými od 1.1.2022 (ďalej len OP, čl. 30-37), sadzobníkom poplatkov účinným od 23.4.2022 (čl.
38-41), žiadosťou o poskytnutie úveru (čl.44), žiadosťou o poskytnutie úveru (čl.45), kreditným reportom

(čl.46-53), opakovanými upozorneniami (čl.54,55) s doručenkami (čl. 56,57), výzvami na predčasné
splatenie úveru (čl. 58,59) s doručenkami (čl.60,61), prehľadmi splácania (čl. 62-65) a zistil nasledovný
skutkový stav:

5. Medzi stranami sporu bola dňa 26.4.2022 uzavretá Zmluva o spotrebiteľskom úvere č.

0000000000931172, na základe ktorej poskytol žalobca žalovanému úver 14.400,- EUR na
refinancovanie iných úverov, ktorý sa zaviazal žalovaný splatiť v 59 splátkach po 278,31 EUR, poslednej
splátke vo výške 277,82 EUR mesačne vždy 25. dňa v mesiaci, prvá splátka bola splatná 25.5.2022.
Úroková sadzba bola dohodnutá fixná do splatnosti vo výške 5,9 % ročne, RPMN bola 6,17 %, priemerná
RPMN bola 8,97 %, celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť 16.698,11 EUR a úrok z omeškania

bol 5 % ročne. Ďalej v zmluve boli dohodnuté rôzne poplatky a tiež zmluvná pokuta za omeškanie splátky
15,- EUR a zmluvná pokuta za omeškanie splátky po upozornení 15,- EUR. Neoddeliteľnou súčasťou
predmetnej zmluvy boli Všeobecné obchodné podmienky a Obchodné podmienky pre úvery občanom.

6.Dospisubolipripojenéprehľadysplácaniadopredčasnéhozosplatnenia,popredčasnomzosplatnení,

stavomeškanýchsplátoknaúvere,prepočetzmluvnýchúrokovaúrokovzomeškania.Ztýchtolistinných
dôkazovsúdzistil,žedodňazosplatneniažalovanýuhradilsumu2.505,47EUR,zktorejsumybolasuma
611,53 EUR započítana na úroky, suma 1.893,94 EUR na istinu, suma 0,- EUR na poistenie a doposiaľ
nesplatená istina predstavuje sumu 12.506,06 EUR.

7. Opakovanými upozorneniami zo dňa 29.3.2023 žalobca oznámil žalovanému výšku omeškaných
splátok v sume 587,10 EUR a zároveň ho požiadal o zaplatenie dlžnej sumy najneskôr do 3.4.2023,
a to s upozornením o možnosti zosplatnenia celého úveru. Z doručenky vyplýva, že zásielky sa vrátili
neprevzaté v odbernej lehote.

8. Výzvami na predčasné splatenie úveru zo dňa 1.6.2023 žalobca oznámil žalovanému, že došlo
k predčasnej splatnosti celého úveru a vyzval ho na bezodkladnú úhradu zostávajúcej sumy úveru
12.835,68 EUR do 23.6.2023. Z doručenky vyplýva, že zásielky sa vrátili neprevzaté v odbernej lehote.

9. Na základe takto zisteného skutkového stavu súd právne uzatvára: Podľa 497 Obchodného

zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech
peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a
zaplatiť úroky.10. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a
pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase
podpisu zmluvy (ďalej len „zákon č. 129/2010 Z.z.“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona

je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme
pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona možno poskytnúť len bezhotovostným prevodom finančných
prostriedkov na platobný účet spotrebiteľa alebo na účet stavebného sporiteľa, poštovým poukazom,
ktorého adresátom je spotrebiteľ alebo platobným prostriedkom vydaným na meno spotrebiteľa; tým nie

je dotknuté bezhotovostné poskytnutie viazaného spotrebiteľského úveru podľa § 15 alebo poskytnutie
spotrebiteľského úveru bezhotovostne na splatenie iného úveru alebo úverov úhradou veriteľovi
oprávnenému poskytovať úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu. Spotrebiteľským úverom
sú aj mladomanželský úver podľa osobitného predpisu, niektoré stavebné úvery a iné úvery podľa
osobitného predpisu a nezabezpečené úvery poskytované spotrebiteľom na účely rekonštrukcie
nehnuteľnosti určenej na bývanie, pričom ustanovenia osobitných predpisov týkajúce sa poskytovania

týchto úverov tým nie sú dotknuté; obmedzenie hornej hranice výšky úveru podľa odseku 3 písm. f) sa
na tieto úvery nevzťahuje.

11. Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z., veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom
úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť

s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy
najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa
a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru.

12. Podľa § 7 ods. 4 zákona č. 129/2010 Z.z., veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná

banka a pobočka zahraničnej banky17a) sú povinní s vynaložením odbornej starostlivosti na účely
posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver získavať a účelne využívať údaje o
spotrebiteľských úveroch a úveroch na bývanie podľa osobitného predpisu1d) tak, aby boli splnené
podmienky podľa odsekov 16 a 17.

13. Podľa § 7 ods. 17 zákona č. 129/2010 Z.z., vynaložením odbornej starostlivosti sa rozumie najmä
to, že veriteľ a) poskytne spotrebiteľovi informácie pred uzatvorením zmluvy o spotrebiteľskom úvere
podľa § 4 a 5, b) posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver s ohľadom na získané
informácie o spotrebiteľovi; ak je veriteľom veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka
a pobočka zahraničnej banky,17a) posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver najmä s

ohľadom na údaje získané z jedného alebo viacerých registrov, do ktorých poskytujú údaje veritelia,
ktorých počet sa rovná aspoň dvojtretinovej väčšine veriteľov, ktorými sú veritelia podľa § 20 ods. 1 písm.
a), ktorí sú zverejnení v zozname veriteľov podľa § 8a, banky, zahraničné banky a pobočky zahraničných
bánk, v čase posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.

14. Podľa § 7 ods. 19 zákona č. 129/2010 Z.z., veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná
banka a pobočka zahraničnej banky sú povinní určiť, dodržiavať a pravidelne prehodnocovať limit
pre ukazovateľ schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver a limit na podiel výšky celkovej
zadlženosti k príjmu.

15. Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z., na výpočet ukazovateľa schopnosti spotrebiteľa splácať
spotrebiteľský úver sa použijú tieto položky: a) čistý príjem spotrebiteľa, b) náklady na zabezpečenie
základných životných potrieb spotrebiteľa a osôb, voči ktorým má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť, c)
výška splátky spotrebiteľského úveru a d) peňažné záväzky znižujúce príjem spotrebiteľa.

16. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú
formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom
trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi. Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí byť v záhlaví
zreteľneoznačenánázvomzmluvy,ktorýobsahujeslová„spotrebiteľskýúver“vpríslušnomgramatickom
tvare.

17. Podľa § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z., ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa §
7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru.
V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bezpoplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti
splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa
alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti

spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje aj
porušenie ustanovení § 7 ods. 19 až 42.

18. Podľa § 52 ods. 1 až 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase
podpisu zmluvy (ďalej len „OZ“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu,

ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. (2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky
iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to
na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahomaleboúčelomjeobchádzanietohtoustanovenia,súneplatné.Navšetkyprávnevzťahy,ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by
sa inak mali použiť normy obchodného práva. (3) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení

spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
(4) Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

19. Podľa § 53 ods. 9 OZ, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach,

môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so
zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie
tohto práva.

20. Podľa § 565 OZ, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre

nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže
veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

21. Podľa § 517 ods. 1 vety prvej OZ, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

22.Podľa§517ods.2OZ,akideoomeškaniesplnenímpeňažnéhodlhu,máveriteľprávopožadovaťod
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

23. Podľa § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom po 1.2.2013,

výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej
centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

24. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že medzi žalobcom a žalovaným došlo ku vzniku záväzkového
vzťahu,vktoromsadvezmluvnéstranydohodlinavzájomsiposkytnúťurčitéplnenia;právnypredchodca

žalobcu poskytnúť žalovanému peňažné prostriedky a žalovaný poskytnuté finančné prostriedky vrátiť
formou pravidelných mesačných splátok spolu s úrokmi a poplatkami. Žalovaného možno s určitosťou
považovať za spotrebiteľa v zmysle § 2 písm. a) zákona č. 129/2010 Z.z., keďže pri uzatváraní a plnení
zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo
inej podnikateľskej činnosti a na druhej strane právneho predchodcu žalobcu možno považovať za

dodávateľa podľa § 2 písm. b) zákona č. 129/2010 Z.z., nakoľko pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej
zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Z vyššie uvedeného
dôvodu je teda potrebné pri posudzovaní predmetného právneho vzťahu brať na zreteľ všeobecnú
úpravu spotrebiteľských zmlúv obsiahnutú v Občianskom zákonníku, úprava ktorých je obsiahnutá
v ust. § 53 OZ a ktoré poskytujú výraznú ochranu pre spotrebiteľa, ako aj ustanovenia zákona o

spotrebiteľských úveroch.

25. Súd na základe vykonaného dokazovania tak mal za preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným
bola uzatvorená zmluva o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý úver vo
výške 14.400,- EUR. Výška úrokovej sadzby bola 5,9 % ročne, výška RPMN 6,17 % ročne, priemerná

hodnota RPMN bola 8,97 %. Žalovaný mal úver splácať v 90 mesačných splátkach v sume 278,31 EUR,
pričom posledná splátka bola nižšia 277,82 EUR. Celková čiastka na zaplatenie bola 16.698,11 EUR
a prvá splátka bola splatná dňa 25.5.2022. Termín konečnej splatnosti bol 26.4.2027.26. Súd sa zaoberal aj tým, či uplatnená pohľadávka nie je premlčaná, nakoľko na tento inštitút musí
prihliadať ex offo, ako to vyplýva z § 54a OZ. Pre posúdenie premlčania je potrebné vychádzať z
ustanovení OZ, čo vyplýva z § 52 ods. 2 OZ, konkrétne teda bolo potrebné aplikovať §101 a § 103 OZ.

V danom prípade, ak pôvodný žalobca úver zosplatnil dňa 1.6.2023, stalo sa tak pre splátku splatnú dňa
25.2.2023, s ktorou bol žalovaný v omeškaní 3 mesiace a zároveň je vo vzťahu k tejto splátke splnená
podmienka podľa § 53 ods. 9 OZ (upozornenie na možnosť zosplatnenia minimálne 15 dní pred využitím
tohto práva veriteľa) aj podmienka podľa § 565 druhej vety OZ, že k uplatneniu práva na zosplatnenie
došlodosplatnostinajbližšejsplátky.Premlčaciadobapotomzačalaplynúťvsúlades§101OZvspojení

s § 103 OZ odo dňa nasledujúceho po uplynutí trojmesačnej doby omeškania s úhradou tejto splátky,
t.j. 26.5.2023 a uplynula by 25.5.2023. Keďže žaloba bola podaná na súd ešte 7.7.2023, znamená to,
že nárok bol uplatnený včas.

27. Súd podrobil súdnemu prieskumu predmetnú zmluvu o spotrebiteľskom úvere a zistil, že nenastal
žiadny dôvod pre fikciu o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru v zmysle § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010

Z.z., keďže zmluva má písomnú formu a to aj s poukazom na § 40 ods. 4 OZ, obsahuje všetky povinné
náležitosti,ktorésúvymenovanév§11ods.1písm.b)zákonač.129/2010Z.z.,jevnejuvedenásprávna
výška RPMN, úver bol poskytnutý bezhotovostne, v zmluve sú uvedené všetky plnenia spotrebiteľa a
RPMN neprekračuje najvyššiu prípustnú výšku odplaty stanovenej v § 1a ods. 1 Nariadenia Vlády SR
č. 87/1995 Z.z.

28. Súd sa zaoberal aj tým, či žalobca postupoval s riadnou odbornou starostlivosťou pri poskytovaní
tohto spotrebiteľského úveru žalovanému a teda či riadne zisťoval a preveroval jeho bonitu. Cieľom
§ 7 ako aj § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. je, že veriteľ je pri posúdení úverovej schopnosti
klienta povinný brať na zreteľ ako existujúcu situáciu klienta, najmä jeho príjmy a výdavky, tak i

skutočnosti, ktoré možno na základe informácií dostupných pred uzavretím zmluvy s vysokou mierou
pravdepodobnosti očakávať. Dôraz pri posúdení úverovej schopnosti je pritom kladený na pomer
medzi príjmami a výdavkami spotrebiteľa a na posúdenie toho, či spotrebiteľovi zostane po vynaložení
bežných výdavkov mesačne taká čiastka, aká bude potrebná pre splácanie úveru. Pri posudzovaní
budúcej schopnosti spotrebiteľa splácať úver sa vychádza z existujúceho stavu a prezumpcie jeho

zachovania do budúcna. Nejde však pritom o získanie stopercentnej istoty, že úver bude v budúcnosti
splatený, pretože nie je napr. možné s istotou vylúčiť, že spotrebiteľ dostane výpoveď z pracovného
pomeru, dlhodobo ochorie a pod. Z uvedeného je zrejmé, že cieľom zákonodarcu bolo efektívne
zamedziť predlžovaniu spotrebiteľov, ktorí nie sú schopní svoje záväzky riadne splácať. Z textu zákona
o spotrebiteľskom úvere vyplýva, že informácie pre rozhodnutie dodávateľa o tom, či zmluvu uzavrie

alebo nie, si má veriteľ zabezpečiť sám a to aj v spolupráci so žiadateľom o úver. Pri získavaní
relevantnýchinformáciízaúčelomposúdeniaúverovejschopnostispotrebiteľatakveriteľvychádzaakoz
informácií dodaných spotrebiteľom (a samozrejme ním aj preukázaných), tak z informácií, ktoré získava
z iných dostupných zdrojov. Je povinnosťou veriteľa takto získané informácie zhromaždiť, vyhodnotiť
ich dostatočnosť a rozhodnúť, či a ktoré informácie je nevyhnutné ďalej overovať. Za dostatočné sa

považujú iba také informácie o príjmoch a výdavkoch, z ktorých je veriteľ schopný získať objektívny
obraz o žiadateľovej finančnej situácii. Spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné,
presné a pravdivé údaje. Táto povinnosť však nezbavuje veriteľa konať s odbornou starostlivosťou,
teda vyžiadať si od spotrebiteľa potrebné informácie, aktívne si zabezpečovať ďalšie primerané a
objektívne zistiteľné informácie o spotrebiteľovi a takto získané informácie riadne vyhodnotiť. Schopnosť

spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver tak treba chápať ako situáciu, keď v závislosti na frekvencii
splácania zostane spotrebiteľovi v jeho osobnom/domácom rozpočte dostatok finančných prostriedkov,
aby mohol bez akýchkoľvek problémov a obmedzení splácať splátku v predpokladanej výške. Preto
dodávateľ musí okrem iného analyzovať spotrebiteľov osobný/domáci rozpočet a to ako stranu príjmov,
tak stranu výdavkov, a to vždy vo vzťahu ku konkrétnemu žiadateľovi o úver (t. j. konkrétne príjmy

zo zamestnaneckej alebo inej činnosti, konkrétne náklady na bývanie, dopravu, domácnosť alebo
nezaopatrené deti). Analýza iba niektorej zo strán rozpočtu sama o sebe k posúdeniu úverovej
schopnosti nepostačuje.

29. Súd dospel k záveru o nedostatočnej odbornej starostlivosti žalobcu v zmysle § 7 ods. 1 č. 129/2010

Z. z. v znení účinnom v čase uzavierania predmetnej zmluvy, keď ustálil, že žalobca v spore síce
preukázal, že zisťoval výšku záväzkov žalovaného, pokiaľ ide o jeho záväzky voči bankám, prípadne
nebankovým inštitúciám a takisto si zabezpečil niektoré údaje o žalovanom uvedené v žiadosti
o poskytnutie spotrebného úveru, ale ani z jedného žalobcom predloženého dôkazu nevyplýva, žeby žalobca zisťoval skutočnú výšku príjmu žalovaného a jeho iné výdavky (okrem záväzkov voči
bankám, či nebankovým inštitúciám); súd z predložených listinných dôkazov ustálil, že žalovaný v čase
uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere mal povinnosť pravidelne mesačne platiť splátky v sume

239,- EUR, 155,- EUR a 131,- EUR mesačne, čo spolu predstavuje sumu 575,- EUR mesačne, a to
titulom predchádzajúcich úverových vzťahov (podľa kreditného reportu). Pričom úvery , na ktoré platil
splátky vo výške 239,- EUR a 131,- EUR mali byť refinancované práve predmetným úverom. Spolu
so splátkou dohodnutou v žalovanej zmluve spolu s poistným vo výške 278,31 EUR a so splátkou
nerefinancovanou 155,- EUR mal mesačne splácať titulom úverov sumu 433,31 EUR. Súd súčasne

dospel k záveru, že žalobca nezisťoval či má žalovaný pracovnú zmluvu na dobu určitú a na akú dobu,
prípadne na dobu neurčitú, čo by bolo s ohľadom na dĺžku trvania úveru nepochybne na mieste. Súd
taktiežpoukazujenato,žepríjemžalovanéhonebolvôbecuvedenývžiadostioposkytnutiespotrebného
úveru, keď žalobca so zabezpečením tohto údaja počítal (bol predtlačený). Skutočný príjem nebolo
možne zistiť ani z reportu Sociálnej poisťovne, kde by bol uvedený len minimálny vymeriavací základ.
Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že žalobca pri plnení svojej povinnosti posúdiť schopnosť

žalovaného splácať spotrebiteľský úver nepostupoval s dostatočnou odbornou starostlivosťou, pretože
ajzpohľadubežnéhočlovekasajaví,žepreposúdenietoho,čimániektoschopnosťsplatiťúver,ktorého
splácanie bude trvať 2,5 roka, nestačí zistiť len to, či má daná osoba zamestnanie, ale javí sa ako
logické zisťovať, akú výšku príjmu má, aká je perspektíva tohto príjmu do budúcnosti (či sa napríklad
jedná o krátkodobé zamestnanie) a taktiež zisťovať, aké sú všetky nevyhnutné pravidelné mesačné

výdavky záujemcu o úver (či mu tieto umožnia z jeho príjmu splácať doterajšie úvery vo výške 155,-
EUR a ďalší nový úver vo výške 278,31 EUR). Zo žiadneho listinného dôkazu predloženého žalobcom
nevyplýva údaj o výške príjmu žalovaného. Vyššie uvedený záver je umocňovaný ďalšou skutočnosťou,
a to tým, že v samotnej žiadosti o poskytnutie spotrebiteľského úveru je jedným z údajov, ktorý mal byť
žalovaným poskytnutý žalobcovi ako banke za účelom posúdenia žiadosti o poskytnutie úveru, aj údaj

o výške priemerného čistého mesačného príjmu žiadateľa, ktorý však v uvedenej (žalovaným vyplnenej)
žiadosti absentuje. Súdu potom nie je zrejmé, z akého priemerného čistého príjmu žalovaného žalobca
vychádzal pri posúdení schopnosti žalovaného splácať predmetný úver. Z predloženej žiadosti o úvere
nevyplýva,žebypredchodcažalobcuzisťovalinévýdavkyžalovaného.Navyšezožiadnychdokumentov
doručených súdu nevyplýva, že by si žalobca splnil povinnosti, ktoré mu vyplývali z § 7 ods. 19 a násl.

zákona č. 129/2010 Z.z. V zmysle nich bol totiž povinný vypočítať ukazovateľ schopnosti žalovaného
ako spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver postupom, ktorý je upravený predovšetkým v § 7 ods. 20
zákona č. 129/2010 Z.z. a mal mať tiež určený limit pre ukazovateľ tejto schopnosti ako to vyplýva z § 7
ods. 19 citovaného zákona. Nesplnenie týchto povinností je taktiež sankcionované fikciou o bezúročnosti
a bezpoplatkovosti úveru a považuje sa za hrubé porušenie povinností podľa § 7 ods. 1 tak ako to jasne

je uvedené v § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z.

30. Z uvedeného potom súd ustálil, že v danom prípade sa jedná o hrubé porušenie povinnosti
podľa § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z., nakoľko bez zistenia a overenia si príjmu žiadateľa nie je
možné získať objektívny obraz o žiadateľovej finančnej situácii, ktoré má za následok podľa § 11 ods.

2 veta druhá zákona č. 129/2010 Z.z., že žalobca je oprávnený od žalovaného žiadať len nesplatenú
istinu úveru.

31. Žalovaný v spore nijako nespochybnil, že mu bola poskytnutá suma 14.400,- EUR a na úver zaplatil
sumu 2.505,47 EUR, preto súd žalobcovi priznal rozdiel medzi týmito sumami vo výške 11.894,53

EUR a v prevyšujúcej časti pre konštatovanú bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru žalobu zamietol.

32. Vzhľadom na vyššie uvedené súd žalobu mal za dôvodnú čo do zaplatenia sumy 11.894,53 EUR
a úroku z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 11.894,53 EUR od 2.6.2023 (dňom nasledujúcim
po dni zosplatnenia celého úveru) do zaplatenia. Keďže v priebehu konania nebolo ničím spochybnené

tvrdenie žalobcu, že dlžnú sumu mu žalovaný do dňa podania žaloby ani do dňa vyhlásenia rozsudku
nezaplatil, bol k tejto povinnosti zaviazaný súdom. Nad prisúdený rozsah nároku žaloba ako nedôvodná
bola zamietnutá.

33. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

34. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštanciepo právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

35. O trovách konania súd rozhodol v súlade s ust. § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobca má voči žalovanému
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 67,18 %. Náhradu trov konania si uplatnil len žalobca, ktorý
mal úspech v prevažnej časti uplatneného nároku, a to v rozsahu 83,59 % (11.894,53 EUR zo sumy
14.230,37 EUR). Žalovaný mal úspech v rozsahu 16,41 % (2.335,84 EUR zo sumy 14.230,37 EUR),
a preto súd priznal žalobcovi pomernú náhradu trov konania vo výške 67,18 % (83,59 % - 16,41 %).

O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konaniekončí,samostatnýmuznesením,ktorévydávyššísúdnyúradník,vzmysleust.§262ods.2CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd v dvoch
písomných vyhotoveniach.
Podľa § 359 CSP, odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 363 CSP, sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania (ust. § 127 ods. 1 a ods.
2 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený
sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na

zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie
prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že

právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli

uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú
procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť
nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie

exekúcie podľa Exekučného poriadku (ust. § 48 zákona č. 233/1995 Z.z.).