Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Lučenec
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Lucia Šupenová
Oblasť právnej úpravy – Občianske právo – Ostatné
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Zmenené
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Lučenec
Spisová značka: 5C/16/2021
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6121241184
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 10. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lucia Šupenová
ECLI: ECLI:SK:OSLC:2024:6121241184.4
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Lučenec pred sudcom JUDr. Luciou Šupenovou v právnej veci žalobcu: A. B., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom: C. D. XX, XXX XX E. F. G., štátny občan SR, zast.: JUDr. Ondrej Szilágyi,
advokát, so sídlom: Dr. Vodu 2, 984 01 Lučenec, proti žalovanému: H. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom: J. XXXX/XX, XXX XX E. F. G., štátny občan SR, zast.: JUDr. Marian Dzuroška, s.r.o., so sídlom:
Hviezdoslavova 468/31, 979 01 Rimavská Sobota, o zaplatenie 6.160,64 Eur, takto
r o z h o d o l :
I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 6.160,64 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
5,00 % ročne zo sumy 6.160,64 Eur od 09.02.2021 do zaplatenia, to všetko v lehote do
troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 % v lehote troch dní
od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o určení výšky náhrady trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Okresný súd Lučenec rozsudkom, č.k. 5C/16/2021-149 zo dňa 27.05.2022 žalobu zamietol a uložil
povinnosť žalobcovi zaplatiť žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100 % v lehote 3
dní od právoplatnosti samostatného uznesenia súdu prvej inštancie o určení výšky náhrady trov konania
žalovaného.
Proti predmetnému rozsudku podal žalobca prostredníctvom právneho zástupcu odvolanie, ktorým
rozhodnutie súdu prvej inštancie označil za nesprávne z dôvodov uvedených podľa § 365 ods. 1
písm. f), písm. g), písm. h) CSP s tým, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam. Zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú pripustené ďalšie
prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené a
rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Žalobca ďalej uviedol, že ako obeti násilného trestného činu mu vznikol v zmysle zákona č. 274/2017 Z.
z. nárok na odškodnenie až po právoplatnosti rozsudku Okresného súdu Lučenec, č.k. 22T/94/2020 v
spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici, č.k. 4To/72/2020. V trestnom konaní si žalobca
uplatnil škodu v celkovej výške 10.216,68 Eur, ktorá pozostávala z bolestného vo výške 6.078,-Eur,
z nákladov na lieky a pohonné hmoty vo výške 1.508,34 Eur, ušlej mzdy v sume 2.282,71 Eur a náhrady
trov právneho zastúpenia 347,63 Eur, pričom nárok mu bol priznaný v sume 9.869,05
Eur, bez náhrady trov právneho zastúpenia. V žiadosti o odškodnení obete násilného trestného činu
si žalobca uplatnil všetky svoje nároky v celkovej sume 16.029,69 Eur, a to sumy
9.869,05 Eur, ktorá mu bola priznaná rozsudkami v trestnom konaní a sumy 6.160,64 Eur
uplatnenej v tomto konaní pozostávajúcej z ušlej mzdy za kalendárne mesiace január, máj až september
2020 vo výške 4.870,93 Eur a náhrady trov trestného konania vo výške 1.289,71 Eur. Rozhodnutím
o odškodnení priznalo Ministerstvo spravodlivosti SR žalobcovi odškodnenie vo výške 6.512,- Eur a
vo zvyšku čo do sumy 9.517,69 Eur odškodnenie nepriznalo. V odôvodnení ministerstvo uviedlo, žepriznaná suma pozostáva z náhrady za bolesť 6. 552,-Eur a z tej sumy bolo ešte odpočítaných 40,-Eur,
ktoré už žalovaný plnil. Z výzvy na úhradu zo dňa 18.10.2021, ktorú žalovaný predložil na pojednávaní
síce nie je zrejmé, o ktorý konkrétny nárok žalobcu sa jedná, avšak je z neho zrejmé, že
sa jednalo o nárok na náhradu škody, o ktorom bolo rozhodnuté v trestnom konaní.
2. Krajský súd Banská Bystrica vo svojom rozhodnutí poukázal na to, že sudca nekriticky si osvojil
tvrdenia žalovaného prezentované na pojednávaní konanom dňa
27.05.2022, ktoré boli nezrozumiteľné a žalobca sa k nim nevedel kvalifikovane vyjadriť. Pokiaľ by sa
súd prvej inštancie v dostatočnej miere oboznámil s listinným dôkazom predloženým na pojednávaní
žalovaným, resp. za týmto účelom odročil pojednávanie, dospel by k záveru, že sa jedná o rôzne nároky
žalobcu. Žalobca považoval nároky priznané v trestnom konaní za vyriešené, pretože časť z nich v
sume 6.512,-Eur mu bola uhradená Ministerstvom spravodlivosti SR, čím tento nárok prešiel na štát a
časť z nich v sume 3.357,05 Eur si žalobca uplatnil v exekučnom konaní. K odvolaniu žalobca doložil
Rozhodnutie Ministerstva spravodlivosti SR o odškodnení zo dňa 01.10.2021 a Upovedomenie o začatí
exekúcie zo dňa 17.01.2022.
Krajský súd ďalej uviedol, že žalobca si v predmetnom konaní uplatňuje len tie nároky, ktoré mu reálne
vznikli a neboli priznané v trestnom konaní. Jedná sa o ušlú mzdu za mesiace január, máj až september
2020 vo výške 4.870,93 Eur a o náhradu trov trestného konania v sume 1.289,71 Eur. Nejde teda o
duplicitne uplatnené nároky, ako konštatoval súd prvej inštancie.
Žalobca navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a
vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
Jezrejmé,žežalovanýbolprávoplatnýmrozsudkomOkresnéhosúduLučenec, č.k.
22T/94/2020 zo dňa 06.08.2020 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici, č.k.
4To/72/2020 zo dňa 15.10.2020 uznaný za vinného zo spáchania zločinu ublíženia na zdraví podľa §
155 ods. 1 Trestného zákona a prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. b) a c)
Trestného zákona. Poškodenú stranu v predmetnom trestnom konaní predstavoval žalobca, ktorému
bolo na základe uplatneného nároku na náhradu škody priznaných 9.869,05 Eur pozostávajúcich z
bolestného vo výške 6.078,-Eur, nákladov na lieky a pohonné hmoty v sume 1.508,34 Eur a náhrady
ušlej mzdy za mesiace február až apríl 2020 v sume 2.282,71 Eur. So zvyškom svojho nároku bol
poškodený odkázaný na civilný proces. Na pojednávaní konanom sa dňa
27.05.2022 žalovaný predložil súdu prvej inštancie výzvu Ministerstva spravodlivosti SR adresovanú
žalovanému na úhradu sumy 6.512,-Eur zo dňa 18.10.2021, v reakcii na čo
žalobca predložil žiadosť o odškodnenie obete násilného trestného činu podľa zákona č. 274/2017 Z. z.,
z ktorej vyplýva, že si podľa predmetného zákona uplatnil voči Ministerstvu spravodlivosti SR celkové
odškodnenievovýške 16.029,69Eur,ktorétvorilobolestnévovýške6.078,-Eur,nákladynalieky
a pohonné hmoty vo výške 1.508,34 Eur, ušlá mzda za mesiace február až apríl 2020 v sume 2.282,71
Eur, ušlú mzdu za mesiace január, maj až september 2020 vo výške 4. 870,93 Eur a trovy trestného
konania vo výške 1. 289,71 Eur. V preskúmavanej veci súd prvej inštancie pristúpil k zamietnutiu žaloby
žalobcu rovno na predmetnom pojednávaní vychádzajúc pritom najmä z vyššie
uvedených listinných dôkazov, predložených stranami sporu na tomto pojednávaní. Súd prvej inštancie
založil svoje zamietajúce rozhodnutie na právnom názore, že žalobca neuniesol bremeno tvrdenia vo
vzťahu k svojmu uplatnenému nároku, pričom duplicitne uplatnil nárok, ktorý mu bol už priznaný a
uhradený Ministerstvom spravodlivosti SR.
Z výzvy Ministerstva spravodlivosti SR na č.l. 144 posledný odstavec predloženej na pojednávaní
žalovanýmjezrejmé,žeMinisterstvospravodlivostiSRsiuplatňovalovočižalovanémunárokvyplývajúci
z rozsudku Okresného súdu Lučenec, č.k. 22T/94/2020 zo dňa 06.08.2020 v spojení
s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici, č.k. 4To/72/2020 zo dňa 15.10.2020. V predmetnom
trestnom konaní bola žalobcovi ako poškodenému priznaná náhrada škody, v ktorej bolo obsiahnuté
bolestné, ušlá mzda za mesiace február až apríl 2020 a náklady na lieky a pohonné hmoty. Naproti tomu
v tomto konaní si žalobca uplatňuje ušlú mzdu za mesiace január, máj až september 2020, ktorý nárok
si v trestnom konaní neuplatňoval a náhradu trov trestného konania, ktorá mu nebola v trestnom konaní
priznaná. Už na základe uvedeného sa javí, že ide o dva odlišné nároky žalobcu. Zároveň odvolací
súd v tomto smere poukázal, že v zmysle zásady súd pozná právo, sa musí súd aj bez návrhu strany
vyrovnať so všetkými relevantnými právnymi normami, aplikovateľnými na konkrétny prípad. Sám súd
prvej inštancie vec právne posudzoval aj v zmysle ustanovení zákona č. 274/2017 Z. z., z ktorého však
opomenul vyabstrahovať skutočnosť, že v zmysle predmetného zákona si možno uplatniť len náhradu
za ujmu na zdraví, ktorú nárok žalobcu uplatnený v tomto konaní nepredstavuje, keďže žalobca si
uplatňoval náhradu majetkovej ujmy a to ušlú mzdu a trovy trestného konania. Je nutné skonštatovaťi to, že právna zástupkyňa žalobcu nebola v danej veci schopná na pojednávaní predniesť relevantné
skutkové tvrdenia vo vzťahu k uplatnenému nároku žalobcu. Uvedené však možno prikladať aj tej
skutočnosti, že právna zástupkyňa žalobcu sa nevedela na pojednávaní plne zorientovať, a to vzhľadom
na nové skutkové tvrdenia právneho zástupcu žalovaného ohľadom duplicity nároku žalobcu, s ktorými
tvrdeniami sa automaticky súd prvej inštancie stotožnil bez toho, aby sa v dostatočnej miere oboznámil
s listinnými dôkazmi predloženými na predmetnom pojednávaní.
Odvolací súd vo svojom rozhodnutí uviedol, že úlohou súdu prvej inštancie v ďalšom konaní je opätovne
posúdiť nárok uplatnený žalobcom, aby mal ustálené, či sa jedná alebo nejedná o duplicitne uplatnený
nárok žalobcu, pričom bude vychádzať z jednak z listinných dôkazov doložených do spisu, prípadne
ak to bude ešte považovať za potrebné vyzve žalobcu na doplnenie skutkových tvrdení v tomto smere
a vyzve ho na návrhy na doplnenie dokazovania na preukázanie týchto skutkových tvrdení. Následne
po vyhodnotení vyššie uvedeného, pokiaľ bude mať súd prvej inštancie za ustálené, že sa nejedná o
duplicitne uplatnený nárok žalobcu, posúdi dôvodnosť nároku žalobcu na zaplatenie sumy 6.160,64 Eur
s príslušenstvom, vykoná vo veci riadne dokazovanie, zohľadní všetky podstatné okolnosti prípadu, vec
právne posúdi a svoj právny záver v rozhodnutí riadne odôvodní. (č.l. 219-227 spisu)
3. Podľa § 446 Občianskeho zákonníka, náhrada za stratu na zárobku počas pracovnej neschopnosti
poškodeného sa posúdi a suma tejto náhrady sa určí rovnako ako úrazový príplatok podľa všeobecných
predpisov o sociálnom poistení.
4. V predmetnom konaní si žalobca uplatnil ušlú mzdu za mesiace 01/2020, 05/2020 až 09/2020
vo výške 4.870,93 Eur, ako aj náhradu trov trestného konania vo
výške 1.289,71 Eur.
5. Žalovaný bol právoplatným Rozsudkom Okresného súdu Lučenec, č.k. 22T/94/2020 zo dňa
06.08.2020 v spojení s Rozsudkom Krajského súdu Banská Bystrica , č.k. 4To/72/2020 zo dňa
15.10.2020 uznaný za vinného zo spáchania zločinu ublíženia na zdraví podľa §
155 ods. 1 Trestného zákona a prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm.
b/ a c/ Trestného zákona. Žalobcovi bolo na základe uplatneného nároku na náhradu škody priznaných
9.869,05 Eur, ktoré pozostávajú z bolestného v sume 6.078 Eur, nákladov na lieky a PHM v sume
1.508,34 Eur a ušlej mzdy za mesiace 02/2020 až 04/2020 v sume
2.282,71 Eur. So zvyškom svojho nároku bol odkázaný na civilný proces vrátane trov trestného konania
vo výške 1.289,71 Eur.
6. Súd mal za preukázané, že
- v mesiaci 01/2020 bola žalobcovi vyplatená mzda vo výške 565,81 Eur, bez PN by činila sumu 1.355,-
Eur- rozdiel 789,19 Eur,
- v mesiaci 05/2020 bola žalobcovi vyplatená mzda vo výške 613,90 Eur, bez PN by činila sumu 1.355,-
Eur- rozdiel 741,10 Eur,
- v mesiaci 06/2020 bola žalobcovi vyplatená mzda vo výške 594,10 Eur, bez PN by činila sumu 1.355,-
Eur- rozdiel 760,90 Eur,
- v mesiaci 07/2020 bola žalobcovi vyplatená mzda vo výške 613,91 Eur, bez PN by činila sumu 1.355,-
Eur- rozdiel 741,09 Eur,
- v mesiaci 08/2020 bola žalobcovi vyplatená mzda vo výške 613,90 Eur, bez PN by činila sumu 1.355,-
Eur- rozdiel 741,10 Eur,
- v mesiaci 09/2020 bola žalobcovi vyplatená mzda vo výške 257,45 Eur, bez PN by činila sumu 1.355,-
Eur-rozdiel1.097,55Eur,čozadanéobdobiečiníušlúmzdu vsume4.870,93Eur.
Súd priznal žalobcovi nárok na náhradu za stratu na zárobku počas pracovnej neschopnosti, nakoľko
tento nárok považoval za dôvodný v zmysle § 446 Občianskeho zákonníka, ako aj úroky z omeškania
vo výške 5,00 % od 09.02.2021 do zaplatenia, t.j. 5 dní odo dňa prevzatia zásielky žalovaným.
7. Právny zástupca žalobcu si v tomto konaní uplatnil aj trovy trestného konania, keďže bol Rozsudkom
Krajského súdu Banská Bystrica, č.k., 4To/72/2020-426 15.10.2020 odkázaný so zvyškom nároku na
náhradu škody na civilný proces.
K. L. si vyčíslil trovy:
- prevzatie a príprava, prvá konzultácia dňa 03.01.2020 (plnomocenstvo podpísané dňa
04.01.2020) – 110,50 Eur,
- nahliadnutie do vyšetrovacieho spisu dňa 16.01.2020 (úkon č.l. 71 vyšetrovacieho spisu
č. ORP-1/1-VYS-LC-2020) - bez uvedenia tarify,
- konzultácia s klientom dňa 20.01.2020 - bez uvedenia tarify,- účasť na výsluchu poškodeného na ORPZ v Lučenci dňa 05.02.2020 od 8.30 hod. do
9.30 hod. – 110,50 Eur (úkon č.l. 74-84 vyšetrovacieho spisu č. ORP-1/1-VYS-LC-2020)
- nahliadnutie do vyšetrovacieho spisu dňa 14.02.2020 na ORPZ Lučenec – bez uvedenia tarify,
- návrh na mimosúdne vyrovnanie dňa 02.03.2020 (v spise zo dňa 01.02.2021) – 110,50 Eur (č.l. 12
spisu),
- konzultácia s klientom dňa 26.05.2020 (1/3 tarify) 36,83 Eur (č.l. 7 spisu),
- vyčíslenie škody dňa 28.05.2020 – 110,50 Eur (úkon č.l. 351-352 vyšetrovacieho spisu),
- účasť na preštudovaní spisu dňa 10.06.2020 – 110,50 Eur (úkon č.l. 385-386 vyšetrovacieho spisu),
- konzultácia s klientom dňa 03.08.2020 účt. 1/3 – 36,83 Eur (č.l. 7 z opaku spisu),
- účasť na hlavnom pojednávaní na OSLC dňa 06.08.2020 – 110,50 Eur, (úkon č.l. 400 – 405
vyšetrovacieho spisu)
- účasť na verejnom zasadnutí KSBB dňa 15.10.2020 – 110,50 Eur (úkon č.l. 424- 425 vyšetrovacieho
spisu)
-náhrada za stratu času LC - BB a späť: 5 x 30 minút – 5 x 17,70 Eur (strata času)- 88,50 Eur,
-cestovné náklady súvisiace s OMV FIAT BULLBACK spotreba 6,9 l na 100 km, LC-BB a späť 2 x 83
km, cena PHM 1,003 Eur/km- 43,52 Eur,
- režijný paušál v rámci celého konania: 9 x10,62 Eur = 95,58 Eur,
Spolu bez DPH: 214,95 Eur,
20% DPH: 214,95 Eur,
Spolu: 1.289,71 Eur.
8. Podľa §1 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z., vyhláška upravuje spôsob určenia a výšku
odmeny, náhrady hotových výdavkov a náhrady za stratu času advokáta za právne služby poskytované
klientom na základe dohody alebo ustanovenia na to oprávneným orgánom.
9. Podľa § 1 ods. 4 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z., výpočtovým základom na účely výpočtu tarifnej
odmeny advokáta za zastupovanie klienta v trestnom konaní a konaní o priestupkoch
je priemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za prvý polrok
kalendárneho roka, ktorý o tri roky predchádza roku určujúcemu výpočtový základ podľa odseku 3.
10. Podľa § 1 ods. 3 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z., výpočtovým základom na účely tejto
vyhlášky je priemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za prvý polrok
predchádzajúceho kalendárneho roka, ak odsek 4 neustanovuje inak (ďalej len „výpočtový základ“).
11. Podľa § 12 ods. 3 písm. b) vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z., pri obhajobe v trestnom konaní okrem
vecí podľa odseku 1 je základnou sadzbou tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby, ak
ide o trestný čin, na ktorý zákon ustanovuje trest odňatia slobody, ktorého horná hranica prevyšuje päť
rokov a neprevyšuje desať rokov, jedna osmina výpočtového základu.
12. Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z., odmena vo výške základnej sadzby tarifnej
odmeny patrí za tieto úkony právnej služby:
a) prevzatie a príprava zastúpenia alebo obhajoby vrátane prvej porady s klientom,
b) písomné podanie na súd alebo iný orgán vo veci samej,
c) účasť pri vyšetrovacích úkonoch, pri oboznámení sa s výsledkami vyšetrovania, vyhľadávania alebo
na konaní pred súdom alebo iným orgánom, na konaní o dohode o vine a treste, na konanie
o zmieri, a to za každé začaté dve hodiny bez ohľadu na počet týchto za sebou nadväzujúcich
úkonov vykonaných počas dvoch hodín; ak úkon alebo na seba nadväzujúce úkony trvajú viac ako
štyri hodiny, patrí odmena za každé dve skončené hodiny,
e) vypracovanie listiny o právnom úkone alebo jej podstatné prepracovanie.
13. Podľa §14 ods. 2 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z., odmena vo výške dvoch tretín základnej sadzby
tarifnej odmeny patrí za každý z týchto úkonov právnej služby:
a) ďalšia porada alebo rokovanie s klientom za každú skončenú hodinu; dĺžka trvania porady
alebo rokovania s klientom, ktorý je vo väzbe alebo vo výkone trestu odňatia slobody, sa preukazuje
potvrdením príslušného ústavu na výkon väzby alebo ústavu na výkon trestu odňatia slobody,
b) rokovanie s protistranou, a to za každú skončenú hodinu.14. Podľa § 14 ods. 3 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z., odmena vo výške jednej polovice základnej
sadzby tarifnej odmeny patrí za každý z týchto úkonov právnej služby:
a) návrh na zabezpečenie dôkazu,
b) odvolanie proti rozhodnutiu, ak nejde o rozhodnutie vo veci samej, a vyjadrenie k takému odvolaniu,
c)návrhyasťažnostivoveciach,oktorýchsarozhodujenaverejnomzasadaní,okremnávrhunaobnovu
konania,
d) návrh na obnovu konania, odvolanie, dovolanie,
e)vypracovanie listiny o právnom úkone alebo jej podstatné prepracovanie.
15. Podľa § 15b vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z., advokát má popri nároku na odmenu aj nárok na
náhradu za stratu času (§ 17).
16. Podľa § 16 ods. 4 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z., na výšku náhrady preukázaných cestovných
výdavkov sa vzťahujú osobitné predpisy, ak táto vyhláška neustanovuje inak.
17. Podľa § 17 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z., pri úkonoch právnej služby vykonávaných v
mieste, ktoré nie je sídlom advokáta, za čas strávený cestou do tohto miesta a späť patrí advokátovi
náhradazastratučasuvovýškejednejšesťdesiatinyvýpočtovéhozákladuzakaždúajzačatúpolhodinu.
18. Podľa § 1 ods. 4 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z., výpočtovým základom na účely výpočtu tarifnej
odmeny advokáta za zastupovanie klienta v trestnom konaní a konaní o priestupkoch je priemerná
mesačná mzda zamestnanca hospodárstva SR za prvý polrok kalendárneho roka, ktorý o tri roky
predchádza roku určujúcemu výpočtový základ podľa ods. 3.
19. Podľa § 1 ods. 3 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z., výpočtovým základom na účely tejto
vyhlášky je priemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za prvý polrok
predchádzajúceho kalendárneho roka, ak ods. 4 neustanovuje inak.
20. podľa § 14 ods. 4 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z., odmena vo výške 1/3 základnej sadzby tarifnej
odmeny patrí za každý úkon z týchto úkonov právnej služby:
a) ďalšia porada alebo rokovanie s klientom, kratšia ako 1 hodina,
b) ďalšia porada alebo rokovanie s protistranou, kratšia ako jedna hodina.
21. Podľa § 15 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z., advokát má popri nároku na odmenu aj nárok a/ na
náhradu hotových výdavkov účelne a preukázateľne vynaložených v súvislosti s poskytovaním právnych
služieb, najmä na súdne poplatky a iné poplatky, cestovné a telekomunikačné výdavky a výdavky za
znalecké posudky, preklady a odpisy
b/ náhradu za stratu času (§ 17)
21. podľa § 18 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z., ak je advokát platiteľom dane s pridanej hodnoty,
zvyšuje sa odmena a náhrady podľa tejto vyhlášky o daň z pridanej hodnoty, ktorú je advokát povinný
platiť podľa osobitného predpisu.
22. V súlade s § 1 ods. 4 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z., výpočtovým základom na účely výpočtu
tarifnej odmeny advokáta za zastupovanie klienta v trestnom konaní a konaní o priestupkoch
je priemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za prvý polrok
kalendárneho roka, ktorý o tri roky predchádza roku určujúcemu výpočtový základ podľa odseku 3.
Úkony boli vykonané v roku 2020, t.j. súd sa spravoval výpočtovým základom za rok 2017.
23.Vroku2017bolvýpočtovýzákladvsúladesvyššieuvedeným§1ods.4vyhláškyMSSRč.655/2004
Z.z., stanovený vo výške 110,50 Eur (3 roky spätne), s tým že režijný paušál za rok 2020 bol vo výške
10,62 Eur a strata času vo výške 17,70 Eur.
24. Súd je toho názoru, že vyčíslené trovy právneho zastúpenia sú uplatnené dôvodne a v správnej
výške, súd ich taktiež z tohto dôvodu priznal.
25. Právny zástupca žalovaného spochybnil dôvodnosť dĺžky trvania PN žalobcu, či si skutočne
vyžadovali jeho zranenia liečenie a PN až do 30.09.2020, či nešlo o účelové predĺženie liečenia a PN
lekármi. Svoj argumentáciu oprel o neurologickú správu z 02.06.2020 (č.l. 79 spisu), na základe ktorejbola PN predĺžená napriek tomu, že kontrolné CT vyšetrenie mozgu z 29.01.2020, t.j. 29 dní po zranení
bolo bez patomorfologických zmien a vykazovalo zlepšený stav. Taktiež poukázal na lekársku správu
neurológa zo dňa 26.06.2020, na základe ktorej mala byť žalobcovi podaná infúzia, avšak nie je zrejmé
v súvislosti s akým zdravotným problémom, ďalšie vyšetrenia boli vykonané už len dňa 28.07.2020 a dňa
25.09.2020. Spochybnil spôsob liečby, ktorá sa počas PN menila, na základe čoho došlo k zlepšeniu
zdravotného stavu žalobcu.
Z lekárskej správy zo dňa 28.07.2020 má súd za preukázané, že kontrolné CT vyšetrenie mozgu
dňa 29.01.20250 – bez patomorfologických zmien, stav mierne zlepšený, ešte pritrpnuté liva, bolesti
tvárových kostí opichavého charakteru, bolesti hlavy, tváre ešte kolísavého charakteru, stav po
početných frakt. tvárových kostí. (č.l. 118 spisu)
Z lekárskej správy zo dňa 25.09.2020 vyplýva, že bola uskutočnená úprava liečby, po ktorej sa žalobca
cítil lepšie. (č.l. 119 spisu)
Na základe vyššie uvedeného právny zástupca spochybnil dovtedajšiu liečbu lekármi, na základe čoho
navrhoval vykonanie znaleckého dokazovania ohľadom dôvodnosti doby trvania PN, spôsobu liečby,
objektívnosti vzniku zranení a správnosti liečebného postupu.
Súd navrhované znalecké dokazovanie nenariadil, keďže žalovaný ním tvrdený úmysel lekárov ohľadom
nedôvodného predĺženia PN, spochybnenia spôsobu liečby nepreukázal v obdobných prípadoch PN
kratšieho trvania. Svoje pochybnosti ohľadne dĺžky trvania PN nepodložil okrem svojho tvrdenia a
pochybnostídostatočnerelevantnýmidôvodmi,ktorébydeterminovalinariadenieznaleckéhoposúdenia
súdom. Na nariadenie znaleckého posudku nie je dostatočná len jednoduchá pochybnosť, ale je nutná
pochybnosť, ktorá je založená na relevantných dôvodoch, čo podľa názoru súdu v tomto prípade
absentuje.
26. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
27. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
28.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
29. Z dôvodu, že žalobca bol v konaní úspešný v plnom rozsahu, súd mu priznal právo na náhradu trov
konania od žalovaného v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania súd rozhodne po právoplatnosti
vo veci samej samostatným uznesením.
30. Vzhľadom k tomu, že rozhodnutie o trovách konania priznávajúce ich náhradu musí byť vykonateľné,
súd tiež vyslovil, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným
uznesením, nakoľko len takouto formuláciou výroku o náhrade trov konania je splnená požiadavka
zákona, aby rozhodnutie súdu o nároku na náhradu trov konania v spojení s rozhodnutím o výške tejto
náhrady bolo vykonateľné, hoc est aby bolo spôsobilým exekučným titulom pre prípadné vynútenie
ním uloženej povinnosti. (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu SR z 23. marca 2017, sp.zn. 6Cdo
222/2016).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní odo
dňa doručenia písomného vyhotovenia rozsudku, prostredníctvom Okresného súdu Lučenec na Krajský
súd Banská Bystrica, a to písomne.
Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis
zostal na súde, a aby každá strana sporu dostala jeden rovnopis odvolania. Ak strana sporu nepredloží
potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jej trovy.
Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Podľa § 364 Civilného sporového poriadku, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno
odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo
veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno
meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 Civilného sporového poriadku, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej
obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní
použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Podľa § 367 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie,
nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd.
Podľa § 367 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak sa rozhodlo o niekoľkých právach so
samostatným skutkovým základom alebo ak sa rozhodnutie týka niekoľkých subjektov a ide o
samostatné spoločenstvo podľa § 76 a odvolanie sa výslovne vzťahuje len na niektoré práva alebo na
niektoré subjekty, nie je právoplatnosť výroku, ktorý nie je napadnutý, odvolaním dotknutá. To neplatí,
ak od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol výslovne dotknutý, alebo
ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.
Podľa § 367 ods. 3 Civilného sporového poriadku, právoplatnosť ostatných výrokov nie je dotknutá
ani vtedy, ak odvolanie smeruje len proti výroku o trovách konania, o príslušenstve pohľadávky, o jej
splatnosti alebo o predbežnej vykonateľnosti.
Podľa § 368 Civilného sporového poriadku, osoba oprávnená podať odvolanie sa môže odvolania vzdať.
Vzdať sa odvolania možno len voči súdu, a to až po vyhlásení rozhodnutia.
Podľa § 369 ods. 1 Civilného sporového poriadku, dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať
späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže ho podať znova.
Podľa § 369 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť
napadnutého rozhodnutia nastane, ako keby k podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od
právoplatnostinapadnutéhorozhodnutia,plynúvtakomprípadeodprávoplatnostiuzneseniaozastavení
odvolacieho konania.
Podľa § 369 ods. 3 Civilného sporového poriadku, ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo
späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví.Podľa § 369 ods. 4 Civilného sporového poriadku, ak sa odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa
ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( z.č. 233/1995 Z.z.).
Podľa § 63 ods. 1 Exekučného poriadku ak podkladom na exekúciu je exekučný titul, v
ktorom sa ukladá povinnosť zaplatiť peňažnú sumu, exekúciu možno vykonať:
a) zrážkami zo mzdy a z iných príjmov,
b) prikázaním pohľadávky,
c) predajom hnuteľných vecí,
d) predajom cenných papierov,
e) predajom nehnuteľnosti,
f) predajom podniku,
g) príkazom na zadržanie vodičského preukazu.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.