Rozsudok – Zmluvy ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Mestský súd Bratislava IV

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Vladimír Herich

Oblasť právnej úpravy – Občianske právoZmluvy

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Potvrdené

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Mestský súd Bratislava IV
Spisová značka: B5-74C/28/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6122494350
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 08. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Vladimír Herich

ECLI: ECLI:SK:MSBA4:2024:6122494350.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava IV, sudcom Mgr. Vladimírom Herichom v sporovej veci žalobcu: JM trans

Slovakia, s.r.o., so sídlom Rovinka 763, 900 41 Rovinka, IČO: 44 489 731, zastúpeným JUDr.
Peter Kocian – advokát, so sídlom Miletičova 7, 821 08 Bratislava, proti žalovanému: A. A. B., nar.
XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/XX, XXX XX D., o zaplatenie 40.000,- Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 40.000,- Eur, spolu s úrokom z omeškania 5,00%
ročne zo sumy 40.000 Eur od 21.04.2021 do zaplatenia, ako aj zmluvnú pokutu vo výške 0,1% denne
zo sumy 40.000 Eur od 21.04.2021 do zaplatenia, a to všetko do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a .

III. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške trov rozhodne
súd samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník po právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou na Okresný súd Banská Bystrica do upomínacieho konania dňa 08.12.2022
a postúpenou tunajšiemu súdu dňa 09.03.2023, sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy
40.000,- Eur s príslušenstvom.
Podanú žalobu odôvodnil tým, že žalovaný dňa 24.05.2017 uzatvoril s veriteľom A. D., zmluvu o pôžičke,

na základe ktorej mu veriteľ poskytol pôžičku vo výške 40.000 Eur. Pôžička bola poskytnutá bezúročne,
pričom dlžník sa zaviazal pôžičku vrátiť do 24.07.2017. Dňa 20.04.2020 žalovaný uznal svoj záväzok
čo do dôvodu aj výšky. Podpis dlžníka na uznaní záväzku ako i na zmluve o pôžičke je overený pred
pracovníkom notárskeho úradu. Dňa 21.03.2022 bola uzatvorená zmluva o postúpení pohľadávky, na
základe ktorej pôvodný veriteľ A. D., postúpil svoju pohľadávku z uvedenej zmluvy o pôžičke na žalobcu.
Postúpenie pohľadávky bolo oznámené žalovanému listom zo dňa 31.10.2022. Napriek uvedenej výzve
žalovaný svoj dlh neplnil. Žalobca si uplatňuje aj dohodnutú zmluvnú pokutu a zákonný úrok z omeškania

5,00% ročne.

2. Žalovaný vo svojom vyjadrení k podanej žalobe (odpor voči platobnému rozkazu) uviedol, že popiera
skutkové tvrdenia žalobcu, že je veriteľom pohľadávky vo výške 40.000 Eur s úrokom z omeškania
5,00% ročne zo sumy 40.000 Eur od 25.07.2017, zmluvnej pokuty vo výške 0,1% denne zo sumy
40.000 Eur od 25.07.2017 do zaplatenia, voči žalovanému. Dňa 10.08.2021 spoločnosť Mercurio, s.r.o.,
so sídlom E. XXXX/XX, D., vykonala zo svojho bankového účtu prevod sumy vo výške 20.000 Eur

na bankový účet žalobcu, bez právneho dôvodu, pričom žalobca bezdôvodné obohatenie nevydal
uvedenej spoločnosti, ktorá eviduje danú pohľadávku voči žalobcovi a úrok z omeškania 9,00%
ročne od 11.08.2021 do zaplatenia. Dňa 17.05.2022 veriteľ Mercurio s.r.o., ako postupca uzatvorilso žalovaným ako postupníkom Zmluvu o postúpení pohľadávky, na základe ktorej sa žalovaný stal
veriteľom pohľadávky voči žalobcovi vo výške 20.000 Eur.
Zápočtom zo dňa 13.02.2022 žalovaný započítal pohľadávku vo výške 22.717,26 Eur voči pohľadávke

žalobcu zo zmluvy o pôžičke. Žalovaný tvrdí, že zmluvná pokuta 0,1% z dlžnej sumy za každý deň
omeškania je neplatná a nezákonná pre rozpor s dobrými mravmi. Žalovaný tiež vznáša námietku
premlčania nároku žalobcu na zaplatenie pohľadávky zo zmluvy o pôžičke. Podanú žalobu navrhuje
zamietnuť ako nedôvodnú.

3. Žalobca vo svojej replike uviedol, že platba spoločnosti Mercurio s.r.o., sa vzťahovala k inému
zmluvnému vzťahu a nešlo o plnenie bez právneho dôvodu a preto nemohlo dôjsť k bezdôvodnému
obohateniu. Spoločnosť Mercurio, s.r.o., nikdy nebola veriteľom pohľadávky voči spoločnosti JM
trans Slovakia, s.r.o., z titulu bezdôvodného obohatenia, a teda nemala akú pohľadávku previesť na
žalovaného. Táto spoločnosť nikdy žalobcu nevyzvala na vydanie bezdôvodného obohatenia. Žalovaný
preto nemohol nadobudnúť pohľadávku voči žalobcovi a započítanie pohľadávky žalovaného voči

uplatnenému žalobnému návrhu nie je možné. Žalovaný dňa 20.04.2020 uznal svoj dlh voči pôvodnému
veriteľovi čo do dôvodu aj výšky, preto je námietka premlčania bezdôvodná. Zmluvná pokuta bola
dohodnutá v súlade s platnou právnou úpravou.
Obdobnú argumentáciu žalobca uviedol aj vo vyjadrení zo dňa 18.08.2023. Doplnil, že pohľadávka,
ktorá je predmetom tohto konania je zabezpečená zriadením záložného práva na nehnuteľný majetok

žalovaného. Predmetom zálohu je byt č. XX na XXXXXX., bytového domu na E. XX F. D.. Podľa výpisu
z LV však ďalší záložný veriteľ Slovenská sporiteľňa, a.s., začala s výkonom záložného práva.

4. Žalovaný vo svojej replike doručenej súdu 05.06.2023 opätovne poprel, že by bol žalobca veriteľom
pohľadávky zo zmluvy o pôžičke voči žalovanému. Opätovne poukázal na pohľadávku spoločnosti

Mercurio, s.r.o. voči žalobcovi, ktorú na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky nadobudol voči
žalobcovi žalovaný a dňa 13.02.2022 vykonal zápočet svojej pohľadávky voči žalobcovi vo výške
22.717,26 Eur, voči pohľadávke žalobcu. Zmluvná pokuta je v rozpore s dobrými mravmi a vznáša
námietku premlčania.

5. Na prejednanie veci samej súd nariadil viaceré termíny pojednávania, pričom sa uskutočnili termíny
dňa 12.03.2024 a 06.08.2024. Na uvedené termíny pojednávania boli riadne predvolané obe sporové
strany.
Pokiaľ ide o termín pojednávania dňa 06.08.2024, predvolanie na daný termín bolo doručené právnemu
zástupcovi žalobcu dňa 12.06.2024 a žalovanému dňa 14.06.2024. Právny zástupca žalobcu súdu dňa

16.07.2024 doručil žiadosť o odročenie pojednávania z dôvodu čerpania dovolenky právnym zástupcom
žalobcu a z dôvodu, že žalobca trvá na osobnej účasti advokáta na vytýčenom pojednávaní.
V tejto súvislosti súd právnemu zástupcovi dňa 23.07.2024 odoslal oznámenie, v ktorom mu uviedol,
že jeho žiadosť o odročenie pojednávania nie je dôvodná, nakoľko neboli naplnené predpoklady podľa
ustanovenia § 183 ods. 2 CSP, keďže právnym zástupcom uvedené dôvody nie sú dôvodmi, ktoré

by nastali krátko pred pojednávaním a zároveň právny zástupca nijako nepreukázal dôvody, pre ktoré
strana, ktorú zastupuje, by odôvodnene trvala na osobnom zastúpení advokátom. Na pojednávanie sa
dostavil konateľ žalobcu E. C., ktorý na pojednávaní výslovne vyhlásil, že súhlasí, aby sa predmetné
pojednávanie uskutočnilo aj bez účasti jeho právneho zástupcu.
Pokiaľ ide o žalovaného, súd vytýčil termín pojednávania vo veci prvýkrát na deň 16.01.2024. Dňa

11.01.2024 žalovaný doručil súdu žiadosť o odročenie pojednávania, z dôvodu jeho nepriaznivého
zdravotného stavu. K žiadosti priložil lekársku správu zo dňa 11.01.2024. Následne súd vytýčil
termín pojednávania na deň 22.02.2024. Žalovaný dňa 20.02.2024 doručil súdu žiadosť o odročenie
pojednávania z dôvodu nepriaznivého zdravotného stavu. Žalovaný opätovne predložil lekársku správu
zo dňa 20.02.2024. Súd následne zaslal žalovanému oznámenie, ktoré mu bolo doručené dňa

21.02.2024, v ktorej súd poukázal na ustanovenie § 183 ods. 2 CSP, v zmysle ktorého od strany možno
vždy spravodlivo žiadať, aby sa dala na ďalšom pojednávaní zastúpiť inou osobou, ak k odročeniu
pojednávania došlo z dôvodu jej nepriaznivého zdravotného stavu. Súd zároveň žalovanému uviedol,
že na jeho ďalšie návrhy na odročenie pojednávania z obdobných dôvodov nebude prihliadať, nakoľko
je od neho ako od strany sporu možné spravodlivo požadovať, aby sa na ďalšom pojednávaní nechala

zastúpiť. Následne sa žalovaný zúčastnil pojednávania dňa 12.03.2024. Ďalší termín pojednávania súd
vytýčil na 06.08.2024 o 10:00 hod. Predvolanie bolo žalovanému doručené riadne dňa 14.06.2024.
Po vyvolaní veci na termíne pojednávania v čase 10:06 hod., vstúpila do pojednávacej miestnosti
žalovaným splnomocnená osoba na doručenie písomnosti do konania. Jednalo sa o žiadosť o odročeniepojednávania opätovne z nepriaznivého zdravotného stavu žalovaného, pričom predložil potvrdenie
z lekárskej pohotovosti a uviedol, že na ďalšie konanie si ustanovuje advokáta.
Súd preskúmal podanú žiadosť žalovaného o odročenie pojednávania a dospel k záveru, že nie je

dôvodná. Predovšetkým súd poukazuje, že už dňa 21.02.2024 žalovanému zaslal oznámenie, kde mu
uviedol, že pokiaľ má žalovaný nepriaznivý zdravotný stav, je spravodlivé od neho požadovať, aby
sa na ďalšom pojednávaní nechal zastúpiť. Súd žalovaného upozornil, že vzhľadom na uvedené, na
ďalšie návrhy na odročenie pojednávania z obdobných dôvodov nebude prihliadať. Žiadosť žalovaného
doručená súdu dňa 06.08.2024 pritom bola opätovne odôvodnená nepriaznivým zdravotným stavom

žalovaného. Pokiaľ ide o pripojenú lekársku správu, táto neobsahuje žiadny dátum, kedy žalovaný
mal absolvovať predmetné vyšetrenie a preto žalovaný ani nepreukázal ním tvrdené skutočnosti
o nepriaznivom zdravotnom stave v čase nariadeného termínu pojednávania. Navyše je potrebné
uviesť, že žalovaný poukázal, že si ustanovuje na ďalšie konanie advokáta, ktorého aj označil. Súdu
však nepriložil žiadnu plnú moc, ktorá by tieto skutočnosti potvrdzovala. Vzhľadom na všetky uvedené
skutočnosti súd žiadosť žalovaného na odročenie pojednávania posúdil ako nedôvodnú a preto na ňu

neprihliadal a pojednávanie uskutočnil v neprítomnosti žalovaného.

6. Na pojednávaní dňa 06.08.2024 predstúpil žalobca, ktorý uviedol, že na podanej žalobe trvá v celom
rozsahu. Súhlasil s pojednávaním bez jeho právneho zástupcu a priklonil sa k jeho doterajším písomným
vyjadreniam. Dlh žalovaného bol uznaný, k dohode s ním nedošlo a dlhodobo robí obštrukcie v snahe

vyhnúť sa plneniu svojho dlhu. Dlh voči spoločnosti Mercurio neexistuje. Táto spoločnosť žalobcu nikdy
nevyzvala na plnenie. Ak by takýto dlh existoval, spoločnosti by ho viedli v účtovníctve.

7.Súdvovecivykonaldokazovanieoboznámenímsalistinnýmidôkazmitvoriacimiobsahsúdnehospisu
a zistil nasledovné skutočnosti:

Dňa 24.05.2017 uzatvorili A. D. ako záložný veriteľ a žalovaný ako záložný dlžník, Zmluvu o pôžičke.
B. D. poskytol žalovanému pôžičku vo výške 40.000 Eur. Dlžník sa zaviazal požičanú sumu vrátiť do
24.07.2017 na č. účtu veriteľa. V prípade omeškania s vrátením požičanej sumy je dlžník povinný zaplatiť
veriteľovi zmluvnú pokutu 0,1% za každý deň omeškania z dlžnej sumy do zaplatenia a to od doby

24.07.2017 do zaplatenia.
K zaisteniu pohľadávky poskytol dlžník ako záloh nehnuteľnosť zapísanú na LV č. XXXX, vedenom
Okresným úradom Bratislava, kat. odbor, kat. územie B..
Pravosť podpisov účastníkov zmluvy bola notársky overená.

Reálne poskytnutie peňažných prostriedkov žalovanému od p. D., vyplýva z platobného príkazu Tatra
banky zo dňa 29.05.2017.

Dňa 20.04.2020 žalovaný spísal Uznanie dlhu, ktorým čo do dôvodu a výšky uznal svoj dlh vo výške
40.000 Eur voči veriteľovi A. D. a zaviazal sa ho zaplatiť v lehote do 20.04.2021.V prípade neuhradenia

dlhu v lehote splatnosti sa zaviazal uhradiť veriteľovi zmluvnú pokutu 0,1% z dlžnej sumy za každý deň
omeškania, až do úplného splatenia dlhu. Uvedený dlh vznikol na základe zmluvy o pôžičke zo dňa
24.05.2017.
Pravosť podpisu žalovaného na uznaní dlhu bola notársky overená.

Dňa 21.03.2022 uzatvorili A. D. ako postupca a žalobca ako postupník Zmluvu o postúpení pohľadávky
podľa § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka.
Podľa čl. II bod 1 zmluvy, postupca touto zmluvou postupuje postupníkovi pohľadávku zo zmluvy
o pôžičke uzatvorenej dňa 24.05.2017 medzi A. D. a žalovaným.
Podľa čl. II bod 2 zmluvy, postupca postupuje postupníkovi pohľadávku vo výške istiny 40.000 Eur spolu

s príslušenstvom.

Dňa 31.10.2022 právny zástupca žalobcu oznámil listom žalovanému postúpenie pohľadávky
a žalovaného vyzval na plnenie dlžnej sumy do 5 dní od doručenia výzvy. Prílohu oznámenia tvorila
Zmluva o postúpení pohľadávky.

Dňa 17.05.2022 uzatvorila spoločnosť Mercurio s.r.o., ako postupca a žalovaný ako postupník Zmluvu
o postúpení pohľadávky podľa § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka.Podľa čl. II body 1. a 2. zmluvy, dňa 10.08.2021 Mercurio, s.r.o., vykonal zo svojho bankového účtu
prevod sumy 20.000 Eur na bankový účet spoločnosti JM trans Slovakia, s.r.o., bez právneho dôvodu,
pričom JM trans Slovakia, s.r.o., do dňa spísania tejto zmluvy bezdôvodné obohatenie nevydal veriteľovi

Mercurio, s.r.o., ktorá eviduje voči JM trans Slovakia, s.r.o., pohľadávku vo výške 20.000 Eur a úrok
z omeškania 9,00% ročne od 11.08.2021 do zaplatenia. Potvrdenie o vykonaní prevodu peňažných
prostriedkov tvorí prílohu č. 1 tejto zmluvy.
Pohľadávka špecifikovaná v bode 1 tohto článku do dňa uzatvorenia tejto zmluvy nebola zaplatená ani
čiastočne a dlžník je v omeškaní s ich úhradou.

Podľa čl. III bod 1 zmluvy, touto zmluvou postupca postupuje na postupníka ku dňu účinnosti tejto
zmluvy pohľadávku špecifikovanú v článku II bod 1 zmluvy, vo výške 20.000 Eur spolu so všetkým
príslušenstvom, všetkými právami a povinnosťami a zabezpečeniami, ktoré sú s pohľadávkou spojené.

Dňa 10.02.2023 spoločnosť Mercurio, s.r.o., oznámila listom žalobcovi postúpenie pohľadávky na
žalovaného z titulu bezdôvodného obohatenia vo výške 20.000 Eur.

Dňa 13.02.2023 žalovaný spísal Jednostranný zápočet vzájomných pohľadávok, ktorým započítal
pohľadávok spoločnosti Mercurio s.r.o., vo výške 22.717,26 Eur voči pohľadávke žalobcu vo výške
40.000 Eur.
Podľa čl. III bod 1 dokumentu, veriteľ týmto úkonom jednostranne započítava vzájomné pohľadávky

uvedené v čl. II tohto zápočtu, a to v rozsahu, v akom sa vzájomne kryjú.

Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX, vedeného Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor, pre okre
D. F., obec D. – B., kat. územie B., ku dňu 16.08.2023 vyplýva, že žalovaný je vlastníkom bytu č. XX,
nachádzajúcom sa na XX, bytového domu vchod E. XX, súp. č. XXXX, v spoluvlast. podiele 1/1.

Poznamenáva sa začatie výkonu záložného práva záložným veriteľom Slovenská sporiteľňa, a.s,
predajom nehnuteľnosti na dobrovoľnej dražbe.

8. Po právnej stránke posúdil súd vec nasledovne:

Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych
vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť
v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto

zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 110 ods. 1 a 3 Občianskeho zákonníka, ak bolo právo priznané právoplatným rozhodnutím súdu
alebo iného orgánu, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia plniť. Ak právo

dlžník písomne uznal čo do dôvodu i výšky, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď k uznaniu došlo;
ak bola však v uznaní uvedená lehota na plnenie, plynie premlčacia doba od uplynutia tejto lehoty. Úroky
a opakujúce sa plnenia sa premlčujú v troch rokoch; ak však ide o práva právoplatne priznané alebo
písomne uznané, platí táto premlčacia doba, len pokiaľ ide o úroky a opakujúce sa plnenia, zročnosť
ktorých nastala po právoplatnosti rozhodnutia alebo po uznaní.

Podľa § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho
dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako
aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 488 Občianskeho zákonníka, záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká
právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ

právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.Podľa § 524 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka
postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky
práva s ňou spojené.

Podľa § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka, postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez
zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi
alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením
postupcovi.

Podľa § 544 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej
povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď
oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len
písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

Podľa § 545a Občianskeho zákonníka, neprimerane vysokú zmluvnú pokutu môže súd znížiť s
prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti. Ak veriteľ nie je oprávnený požadovať
náhradu škody spôsobenej porušením povinnosti, na ktorú sa zmluvná pokuta vzťahuje, súd prihliadne
aj na výšku škody, ktorá porušením povinnosti vznikla, a na to, o koľko zmluvná pokuta presahuje rozsah
vzniknutej škody.

Podľa § 558 Občianskeho zákonníka, ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu
aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny
následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.

Podľa § 580 Občianskeho zákonníka, ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je
rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči
druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé
na započítanie.

Podľa § 657 Občianskeho zákonníka, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa
druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

Podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania,
poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.

Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková
sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

9. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že žaloba žalobcu je čiastočne dôvodná
a preto jej súd v danej časti vyhovel.

10. Medzi stranami nebolo sporné, že dňa 24.05.2017 uzatvoril žalovaný s A. D. zmluvu o pôžičke, na
základe ktorej žalovanému veriteľ poskytol sumu 40.000 Eur, ktorú mal vrátiť do 24.07.2017. Sporné

tiež nebolo, že žalovaný dňa 20.04.2020 uznal dlh zo zmluvy o pôžičke vo výške 40.000 Eur, ktorý sa
zaviazal splatiť do 20.04.2021.
Sporné medzi stranami zostalo, či žalobca ako právny nástupca pôvodného veriteľa žalovaného
na základe zmluvy o postúpení pohľadávky, nadobudol pohľadávku voči žalovanému v žalovanom
rozsahu, nakoľko žalovaný vzniesol námietku premlčania a zároveň poukázal, že voči žalobcovi

nadobudol pohľadávku od spoločnosti Mercurio, s.r.o., vo výške 22.717,26 Eur na základe zmluvy
o postúpení pohľadávky, z titulu bezdôvodného obohatenia, a ktorú jednostranným úkonom započítal
vočipohľadávkežalobcu,ktorájepredmetomtohtokonania.Spornátiežbolavýškadojednanejzmluvnej
pokuty, ktorú žalovaný považoval za dojednanú v rozpore s dobrými mravmi.

11. V prvom rade súd konštatuje, že existencia pohľadávky žalobcu voči žalovanému z titulu zmluvy
o pôžičke bola v konaní dostatočným spôsobom preukázaná a zároveň žalobca preukázal aj svoju
aktívnu vecnú legitimáciu.Žalovaný uzatvoril dňa 24.05.2017 ako dlžník s A. D. zmluvu o pôžičke, na základe ktorej mu p. D.
ako veriteľ poskytol peňažné prostriedky vo výške 40.000 Eur na bankový účet žalovaného. Reálne
poskytnutie uvedených finančných prostriedkov vyplývalo jednak z platobného príkazu Tatra banky,

ako aj zo samotného úkonu žalovaného, ktorý dňa 20.04.2020 uznal dlh z predmetnej zmluvy o
pôžičke. Pokiaľ ide o aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu, žalobca predložil do súdneho konania Zmluvu
o postúpení pohľadávky, ktorú uzatvoril s p. D. a zároveň oznámenie, ktoré právny zástupca adresoval
žalovanému dňa 31.10.2022, ktorým ho informoval o postúpení pohľadávky na žalobcu a vyzval ho
na plnenie. Prílohu daného oznámenia tvorila zmluva o postúpení pohľadávky, čím žalobca splnil

svoje povinnosti vyplývajúce z ustanovenia § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Žalovaný v konaní
nijako nespochybnil, že by mal vedomosť o zmene v osobe veriteľa, resp., že by mu žalobca uvedené
oznámenie spolu so zmluvou o postúpení pohľadávky nedoručil.

12. Žalovaný v konaní spochybňoval len to, že žalobca je veriteľom pohľadávky voči nemu ako dlžníkovi
v tvrdenej výške, pričom poukazoval na úkon započítania svojej pohľadávky voči pohľadávke žalobcu.

Samotnú aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu ako takú však nespochybňoval.
Žalovaný poukazoval, že nadobudol voči žalobcovi pohľadávku v celkovej výške 22.717,26 Eur od
spoločnosti Mercurio, s.r.o., z titulu bezdôvodného obohatenia pričom tieto skutočnosti preukazoval
predloženou Zmluvou o postúpení pohľadávky a Jednostranným písomným úkonom započítania
pohľadávky zo dňa 13.02.2023. Podľa názoru súdu však žalovaný nepreukázal dostatočným spôsobom,

žesaskutočnestalveriteľomuvedenejpohľadávkyvočižalobcovi,ateda,žebynímvykonanýzapočítací
úkon bol ako prostriedok procesnej obrany v tomto konaní vykonaný účinne. Pokiaľ strana sporu
v konaní pred súdom vykoná započítanie pohľadávky voči pohľadávke protistrany a požaduje aby
súd v rozhodnutí vo veci samej na uvedené skutočnosti prihliadol, rozširuje tým predmet dokazovania
v súdnom konaní aj na všetky okolnosti týkajúce sa vlastnej pohľadávky, ktorú žiada v konaní započítať.

Je tak povinný preukázať jednak existenciu samotnej pohľadávky, to že je spôsobilá na započítanie, a že
k započítaniu došlo zákonom predpísaným spôsobom.

13. Podľa názoru súdu žalovaný riadne nepreukázal už prvý uvedený predpoklad, a síce skutočnú
existenciu ním tvrdenej pohľadávky. Žalovaný uviedol, že daná pohľadávka mala vzniknúť z titulu

bezdôvodného obohatenia,keď spoločnosť Mercurio, s.r.o., mala dňa 10.08.2021 previesť bez právneho
dôvodu na žalobcu finančnú čiastku vo výške 20.000 Eur. Od nasledujúceho dňa 11.08.2021 sa žalobca
mal s vrátením tejto čiastky dostať do omeškania. Jedným zo základných predpokladov úspešnosti
unesenia dôkazného bremena pri bezdôvodnom obohatení je preukázanie majetkového úbytku na
strane veriteľa a tomu zodpovedajúci majetkový prospech na strane toho, kto sa mal na jeho úkor

bezdôvodne obohatiť. Uvedenú skutočnosť žalovaný nijako nepreukázal. Súdu nebolo preukázané, že
by spoločnosť Mercurio, s.r.o. dňa 10.08.2021 skutočne previedla zo svojho bankového účtu na bankový
účet žalobcu bez právneho dôvodu čiastku vo výške 20.000 Eur. Zároveň žalovaný nepreukázal, že
by táto spoločnosť žalobcu kedykoľvek vyzvala na vrátenie bezdôvodného obohatenia, keďže tvrdil, že
žalobca sa mal dostať do omeškania už dňom 11.08.2021. Je síce pravdou, že prílohu č. 1 Zmluvy

o postúpení pohľadávky zo dňa 17.05.2022, ktorú predložil žalovaný malo tvoriť potvrdenie o prevode,
táto príloha však nebola do konania predložená.
Z uvedených dôvodov preto súd musel konštatovať, že žalovaný dostatočným spôsobom nepreukázal,
že by spoločnosti Mercurio, s.r.o. vznikla voči žalobcovi pohľadávka z titulu bezdôvodného obohatenia
vo výške 22.717,26 Eur, ktorú mal žalovaný následne nadobudnúť na základe zmluvy o postúpení

pohľadávky. Súd preto na žalovaného započítací úkon voči pohľadávke žalobcu v tomto konaní
neprihliadol.

14. Pokiaľ ide o pohľadávku žalobcu v tomto konaní, žalobca si voči žalovanému uplatnil istinu vo výške
40.000 Eur, úrok z omeškania vo výške 5,00% ročne zo sumy 40.000 Eur od 25.07.2017 do zaplatenia

a zmluvnú pokutu 0,1% denne zo sumy 40.000 Eur od 25.07.2017 do zaplatenia. Voči uvedenému
nároku žalovaný vzniesol námietku premlčania.
V konaní nebolo sporné, že žalovaný svoj dlh zo zmluvy o pôžičke písomne uznal. Uznanie dlhu má
účinky, ktorými dochádza k predĺženiu premlčacej doby, a to na dobu 10 rokov odo dňa keď k uznaniu
došlo, resp., keď bola v uznaní dlhu uvedená lehota na plnenie, plynie premlčacia doba od uplynutia tejto

lehoty. Z vyhlásenia žalovaného, ktorým uznal svoj dlh jasne vyplýva, že uznáva čo do výšky a dôvodu
svoj dlh vo výške 40.000 Eur, ktorý sa zaväzuje zaplatiť v lehote do 20.04.2021. V uvedenej listine
však žalovaný žiadnym spôsobom nevyhlásil, že by uznal aj zmluvnú pokutu, na ktorej zaplatenie mal
veriteľovi nárok vzniknúť v prípade omeškania žalovaného s plnením.Občiansky zákonník v ustanovení § 110 ods. 3 pritom upravuje osobitne plynúcu premlčaciu dobu
v prípade úrokov a opakujúcich sa plnení, medzi ktoré je potrebné zaradiť aj predmetnú zmluvnú
pokutu, keďže bola dojednaná formou opakujúceho sa plnenia. Z predmetného vyhlásenia o uznaní

dlhu žalovaného jasne vyplýva, že prejavil svoju vôľu uznať dlh z poskytnutej istiny 40.000 Eur, avšak
nemožno vyhlásenie žalovaného rozširovať v tom zmysle, že daným úkonom automaticky uznal aj
príslušenstvo predmetnej pohľadávky. Podľa názoru súdu, pokiaľ by sa uznanie dlhu malo vzťahovať
aj na zmluvnú pokutu, ktorá bola dojednaná v Zmluve o pôžičke, malo byť uznanie dlhu formované
jednoznačne a zrozumiteľne tak, aby z neho jasne vyplývalo, že dlžník okrem istiny dlhu uznáva aj jeho

príslušenstvo, čo sa v tomto prípade nestalo.
Ako súd poukázal, ustanovenie § 110 ods. 3 upravuje osobitne plynúcu premlčaciu dobu pre úroky
a opakujúce sa plnenia, ktorá je tri roky. Aj pri takýchto plneniach je však možné premlčaciu dobu predĺžiť
uznaním dlhu (k čomu však v danom prípade nedošlo). V takom prípade by takáto premlčacia doba
platila len pokiaľ ide o úroky a opakujúce sa plnenia, zročnosť ktorých nastala po uznaní dlhu.

15. S poukazom na uvedené súd dospel k záveru, že námietka premlčania vznesená žalovaným bola
čiastočne dôvodná, a to pokiaľ ide o uplatnené úroky z omeškania vo výške 5,00% ročne zo sumy 40.000
Eur od 25.07.2017 a taktiež pokiaľ ide o zmluvnú pokutu vo výške 0,1% denne zo sumy 40.000 Eur
od 25.07.2017. Ako súd konštatoval, z uznania dlhu vykonaného žalovaným jasne vyplývalo, že tento
uznal len dlh vo výške 40.000 Eur a žiadnym spôsobom neuznal aj príslušenstvo danej pohľadávky.

Trojročná premlčacia doba uvedeného príslušenstva tak uplynula dňom 25.07.2020. Keďže žalobca
podal na súd žalobu až dňa 08.12.2022, žalobcom uplatnený úrok z omeškania ako aj zmluvná pokuta
bola v predmetnom rozsahu premlčaná.

16. Ako však vyplynulo z uznania dlhu, žalovaný bol povinný svoj dlh splniť najneskôr do 20.04.2021.

Nasledujúcim dňom sa s plnením dostal do omeškania. Žalovaný sa taktiež zaviazal zaplatiť zmluvnú
pokutu vo výške 0,1% z dlžnej sumy za každý deň omeškania až do úplného splatenia dlhu. Nárok
žalobcu na zaplatenie príslušenstva tak nebol premlčaný v rozsahu od 21.04.2021 do zaplatenia. Preto
keď si žalobca uplatnil úrok z omeškania v zákonnej výške 5,00% ročne zo sumy 40.000 Eur, tento bolo
možné priznať od dňa nasledujúceho po dni splatnosti vyplývajúceho z uznania dlhu, teda od 21.04.2021

do zaplatenia. Uvedené sa potom týka aj uplatnenej zmluvnej pokuty, ktorú bolo možné priznať vo výške
0,1% denne zo sumy 40.000 Eur od 21.04.2021 do zaplatenia.

17. Pokiaľ išlo o uplatnenú zmluvnú pokutu, žalovaný argumentoval, že jej výška je v rozpore s dobrými
mravmi a preto je neplatná. S danou námietkou žalovaného sa súd nestotožnil.

Pri posudzovaní dojednaní o zmluvných pokutách v záväzkových vzťahoch môže súd buď neprimerane
vysokú zmluvnú pokutu znížiť s poukazom na ustanovenie § 545a Občianskeho zákonníka, alebo môže
s poukazom na § 3 ods. 1 posúdiť dojednanú zmluvnú pokutu ako dojednanú v rozpore s dobrými
mravmi a potom túto nepriznať vôbec. Tieto inštitúty však nemožno aplikovať kumulatívne. V danom
prípade žalobca poukazoval, že zmluvná pokuta je dojednaná v rozpore s dobrými mravmi. Zmluvnú

pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob
jej určenia (§544 ods. 2 OZ). V danom prípade bola zmluvná pokuta dojednaná spôsobom súladným so
zákonom, keď citované zákonné formálne predpoklady dojednanie o zmluvnej pokute napĺňalo. Pokiaľ
ide o samotnú výšku dojednanej zmluvnej pokuty, súd nedospel k záveru, že by táto bola neprimerane
vysoká, resp., že by jej uplatňovanie malo byť v rozpore s dobrými mravmi. Uvedené je potrebné

posudzovať vždy individuálne od prípadu k prípadu. O rozpor s dobrými mravmi pri zmluvnej pokute by
sa mohlo jednať napríklad vtedy, keby táto bola vyjadrená násobkami zabezpečovanej istiny. Tiež by
bolo uvedené aktuálne s ohľadom na postavenie zmluvných strán a otázke odkázanosti.
Zmluvnápokutavdanomprípadevšakboladojednanáako0,1%zdlžnejsumyzakaždýdeňomeškania.
Výšku zmluvnej pokuty tak mohol priamo svojim správaním ovplyvňovať dlžník. Táto nebola dojednaná

z celkovej dlžnej istiny 40.000 Eur aj pre prípad, keby bol žalovaný svoj dlh aspoň čiastočne plnil.
Zmluvná pokuta bola medzi stranami dojednaná tak, že mala vždy zohľadňovať aktuálnu výšku dlhu.
Keďže však žalovaný svoj dlh neplnil ani z časti, čo bolo nesporné, pri výške zmluvnej pokuty je
potrebné vychádzať z dlžnej istiny 40.000 Eur, čo pri 0,1% denne predstavuje sumu 40 Eur denne. Takto
dojednaná výška zmluvnej pokuty nie je podľa názoru súdu neprimeraná a nie je ani v rozpore s dobrými

mravmi.

18. Je prirodzené, že pokiaľ žalovaný je v omeškaní s plnením svojho dlhu kontinuálne už od roku
2021 (resp. 2017 odhliadnuc od uplatnenia námietky premlčania), výška zmluvnej pokuty dosahujev súčasnosti už pomerne značnú čiastku. Takáto situácia však vznikla výhradne zavinením žalovaného,
ktorý sa splneniu dlhu vyhýba už od roku 2017 svojim špekulatívnym prístupom. Súd poukazuje, že aj
keby bola zmluvná pokuta dojednaná len vo výške 0,05% denne z dlžnej istiny, čo by predstavovalo

20 Eur denne, tak by v súčasnosti dlh žalovaného na zmluvnej pokute predstavoval čiastku viac ako
21.000 Eur. Z uvedeného je tak zrejmé, že v danom prípade nie je problémom to, že by bola zmluvná
pokuta neprimerane vysoká alebo jej výkon by bol v rozpore s dobrými mravmi, ale hlavným dôvodom
značnej čiastky zmluvnej pokuty je nedisciplinovanosť žalovaného a jeho snaha sa vyhnúť splateniu
svojich povinností voči svojmu veriteľovi.

Súd preto keď dospel k záveru, že zmluvná pokuta bola dojednaná spôsobom, ktorý predpokladá
Občiansky zákonník a jej výška bola dojednaná v primeranej výške, posúdil námietky žalovaného
ohľadne jej neprimeranosti a rozpore s dobrými mravmi ako neodpostatnené.

19. Vzhľadom na uvedené súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku I. tohto rozsudku a žalovaného
zaviazal povinnosťou zaplatiť žalobcovi dlžnú istinu 40.000 Eur, ktorú získal na podklade zmluvy

o pôžičke, a ktorú aj písomne uznal, a ktorú v stanovenej lehote svojmu veriteľovi nevrátil. Keďže
sa žalovaný dostal s plnením svojho dlhu do omeškania, súd žalobcovi priznal aj úrok z omeškania
v zákonnej výške 5,00% od dňa, ktorým sa dostal s plnením svojho dlhu podľa uznania dlhu do
omeškania, teda od 21.04.2021 do zaplatenia a obdobne tiež priznal nárok na zaplatenie zmluvnej
pokuty od 21.04.2021 do zaplatenia, ako vyplývalo z uznania dlhu. Podanú žalobu súd vo výroku II.

zamietol v časti uplatnených úrokov z omeškania a uplatnenej zmluvnej pokuty od 25.07.2017, nakoľko
takto uplatnené plnenia boli premlčané.

20. Súd žalovanému určil na plnenie lehotu 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Podľa § 232 ods. 3 CSP,
je štandardná lehota na plnenie tri dni. V odôvodnených prípadoch však súd môže určiť dlhšiu lehotu

na plnenie. Súd určil žalovanému dlhšiu lehotu na plnenie s ohľadom na vysokú čiastku dlžnej sumy,
ktorú je povinný zaplatiť žalobcovi.

21. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého, súd
prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalobca mal v konaní plný úspech

vrozsahuuplatnenejistiny,pretomusúdpriznalvočižalovanémunároknanáhradutrovkonaniavplnom
rozsahu. Vplyv na priznanie nároku na náhradu trov konania preto nemal žalobcov neúspech v časti
nepriznaného príslušenstva pohľadávky, ktoré nijako nespochybnilo dôvodnosť uplatnenej istiny, ktorú
súd žalobcovi priznal v celom rozsahu. O výške trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným
uznesením v súlade s ustanovením § 262 ods. 2 CSP, po právoplatnosti tohto rozhodnutia, ktoré vydá

súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti
ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý

proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť
a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného
titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. Z dôvodov podľa osobitného
predpisu môže návrh podať aj Justičná pokladnica. (§ 48 ods. 2 Exekučného poriadku).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.