Rozsudok – Život a zdravie – Poriadok vo… ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. august 2025

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 3T/18/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1625010183
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 08. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Adriana Bordovská

ECLI: ECLI:SK:OSMA:2025:1625010183.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky, samosudkyňou Mgr. Adrianou Bordovskou, v trestnej veci obžalovaného A. B.

pre zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1, ods. 2 písm. a), písm. b) Trestného zákona a iné, na
hlavnom pojednávaní konanom dňa 28. augusta 2025 v Malackách, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný
A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., trvale bytom D. E., F. G. H. G. I.,

sa uznáva za vinného, že

1) dňa 29.11.2024 v čase okolo 21.30 h. v meste J. na ulici J. K. v byte na 1. nadzemnom podlaží, po
predchádzajúcom požití alkoholických nápojov, prišlo k
slovnej hádke medzi ním a B. F., ktorú potom aj fyzicky napadol tak, že jej o hlavu rozbil pohárik,
následne sa manželka obvineného L. B. snažila vlastným telom zabrániť pokračovaniu napádania
poškodenej B. F., kedy sa jej podarilo vytlačiť manžela A. B. smerom do kuchyne, počas čoho sa B.
F. podarilo ujsť z bytu, na to začal A. B. útočiť a napádať svoju manželku s ktorou sa ocitli spolu na

balkóne, kde sa spolu hádali a následne obvinený poškodenú L. B. chytil za nohy, a prehodil ju cez
balkón, na základe čoho poškodená L. B. padla na ulicu na zem pod balkón, kde zostala ležať, potom
po nej obvinený hádzal rôzne ťažké predmety, ktorými trafil hlavu a telo poškodenej, následne k nej na
ulici pristúpil M. N. O. v úmysle poskytnúť jej prvú pomoc, kedy však po chvíli k nim na ulicu pribehol
obvinený s viacerými nožmi, ktorý najskôr slovne napadol poškodeného M. N. O. a potom sa po ňom
zahnal nožom, ktorým ho zasiahol do pravej ruky v oblasti ramena, na čo začal poškodený M. N. O.
od obvineného rýchlo ustupovať, pričom po ňom obvinený hodil nôž, ktorým sa ho snažil zasiahnuť,
čo sa mu však nepodarilo, následne obvinený A. B. podišiel k vzdialenej skupinke ľudí, ktorí na neho

kričali, aby prestal, kde pribehol k plotu, kde sa okamžite zahnal na oblasť hlavy u poškodeného K. N.,
ktorého nožom nakoniec zasiahol do oblasti ľavej časti tváre, čím obvinený spôsobil poškodenej L. B.
okrem iného zlomeninu lebky v čelovo-spánkovej oblasti vľavo, poúrazové subarachnoidálne krvácanie
do mozgu v spánkovej oblasti vľavo, zlomeninu VIII.-X. rebra vpravo, vzduch v pohrudnicovej dutine
vpravo (pneumotorax), pomliaždenie hrudníka a srdca, zlomeninu tŕňových výbežkov II.-V. bedrového
stavca, zlomeninu priečneho výbežku II. Bedrového stavca, zlomeninu krížovej kosti vľavo, obojstrannú
zlomeninu horného aj dolného ramienka lonovej kosti, trieštivú zlomeninu dolného konca vretennej ľavej

hornej končatiny, vykĺbenie horného medzičlánkového kĺbu V. prsta pravej hornej končatiny a zlomeninu
hlavičky dolného článku V. prsta pravej hornej končatiny s dobou liečenia viac ako 42 dní, poškodenej B.
F. tržnú ranu nad ľavým okom a pomliaždenie ľavého oka, poškodenému M. N. O. reznú ranu na pravom
ramene o veľkosti asi 13 cm, a poškodenému K. N. spôsobil sečnú ranu na brade v tvare písmena „L“
o dĺžke 4-5 cm, čo si vyžiadalo ich lekárske ošetrenie a liečenie bez sťaženia obvyklého spôsobu života,

2) dňa 29.11.2024 v čase okolo 21.35 h. v meste J. na ulici J. K. pred vchodom do bytovky č. XX,
kde v oboch rukách držal nôž, bol po príchode hliadky MsP J. vykonávajúcej služobný zákrok vyzvanýna odhodenie nožov, pričom túto výzvu neuposlúchol a namiesto toho obvinený hodil jeden nôž do
približujúceho sa člena hliadky MsP J. – A. P., ktorý ho zasiahol do ľavej oblasti hrude, pričom došlo
k reznému poškodeniu taktickej vesty a vrchného oblečenia A. P., načo hliadka začala vykonávať

služobný zákrok voči osobe obvineného A. B. za účelom jeho spacifikovania, kedy sa mu hliadka
snažila nasadiť aj putá, čo sa im však nepodarilo, nakoľko sa aktívne bránil, kedy okrem iného chytil
zakročujúcej policajtke MsP J. M. A. teleskopický obušok, ktorý sa jej snažil vytrhnúť z rúk, pričom pri
zápase o teleskopický obušok sa mu podarilo ju zhodiť na zem, kde ju obvinený priľahol, pričom pri
ďalšom prekonávaní aktívneho odporu sa obvinený A. B. najskôr začal A. P. vyhrážať slovami „aby ho

pustil s tým, že keď ho nepustí, tak ho zabije“ a potom obom členom hliadky uviedol „zabijem ťa, aj tvoju
kolegyňu!“, čím nespôsobil členom hliadky MsP J. žiadne zranenie,

teda

v bode 1
- úmyselne spôsobil ťažkú ujmu na zdraví na chránenej osobe – blízkej osobe, pričom v časti sa dopustil

konania, ktoré bezprostredne smerovalo k dokonaniu trestného činu, a ktorého sa dopustil v úmysle
spôsobiť inému ťažkú ujmu na zdraví, kedy takto konal závažnejším spôsobom konania – na viacerých
osobách, avšak k dokonaniu trestného činu nedošlo,
- fyzicky sa dopustil na mieste verejnosti prístupnom výtržnosti tým, že napadol iného, pričom čin spáchal
závažnejším spôsobom konania – so zbraňou,

v bode 2
- použil násilie v úmysle pôsobiť na výkon právomoci verejného činiteľa, pričom čin spáchal závažnejším
spôsobom konania – so zbraňou,
- inému sa vyhrážal usmrtením v úmysle pôsobiť na výkon právomoci verejného činiteľa,

č í m s p á c h a l

v bode 1

zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1, ods. 2 písm. a), písm. b) Trestného zákona v časti v štádiu
pokusu podľa § 14 ods. 1 Trestného zákona v súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. 1
písm. a), ods. 2 písm. b) Trestného zákona,

v bode 2

zločinútokunaverejnéhočiniteľapodľa§323ods.1písm.a),ods.2písm.c)Trestnéhozákonavsúbehu
s prečinom útoku na verejného činiteľa podľa § 324 ods. 1 písm. a) Trestného zákona.

Za to sa

o d s u d z u j e :

podľa § 155 ods. 2 Trestného zákona, s použitím § 39, ods. 1, ods. 5 Trestného zákona, § 41 ods. 1, ods.
2 Trestného zákona a s poukazom na § 38 ods. 2 Trestného zákona, na úhrnný trest odňatia slobody
v trvaní 4 (štyri) roky.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. ho súd na výkon trestu odňatia slobody z a r a ď u j e do
ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 60 ods. 1 písm. a) Tr. zákona sa mu ukladá trest prepadnutia veci, a to:

- 3 ks. kuchynských nožov zaistených ako vecné stopy č. 6, 7, 8.

Podľa 60 ods. 5 Trestného zákona vlastníkom prepadnutých vecí sa stáva Slovenská republika.Podľa § 73 ods. 2 písm. c) Trestného zákona sa mu u k l a d á ochranné protialkoholické liečenie
ambulantnou formou.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. sa obžalovanému ukladá povinnosť nahradiť poškodeným:
- Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., so sídlom Panónska cesta 2, 851 04 Bratislava, IČO: 35937874,
škodu vo výške 3 608,44 EUR,
- Sociálna poisťovňa, pobočka Bratislava, a.s., so sídlom Záhradnícka 31, 829 02 Bratislava, IČO:
30807484, škodu vo výške 997,8 Eur.

Podľa § 288 ods. 1 Tr. por. sa o d k a z u j e poškodený M. N. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom J., J. K.
XX, s nárokom na náhradu škody na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Malacky podal tunajšiemu súdu dňa 14.05.2025 obžalobu číslo 1Pv
360/24/1106-33 na v tom čase obvineného A. B. pre spáchanie skutkov kvalifikovaných obžalobou

v bode 1 ako zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1, ods. 2 písm. a), písm. b) Trestného zákona
v časti v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Trestného zákona v súbehu s prečinom výtržníctva podľa §
364 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. b) Trestného zákona. V bode 2 obžaloby kvalifikovaných ako zločin
útoku na verejného činiteľa podľa § 323 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. c) Trestného zákona v súbehu
s prečinom útoku na verejného činiteľa podľa § 324 ods. 1 písm. a) Trestného zákona.

Súd vo veci nariadil hlavné pojednávanie na deň 08.07.2025 a 28.08.2025, na ktoré bol obžalovaný
eskortovaný z výkonu väzby.

Na nariadenom hlavnom pojednávaní obžalovaný vyhlásil, že je vinný zo spáchania skutkov uvedených

v obžalobe, učinil tým vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku, ktoré súd podľa § 257
ods. 7 Trestného poriadku prijal bez zistenia prekážok, pričom obžalovaný súčasne odpovedal kladne na
otázky podľa § 333 ods. 3 písm. c), d), f), g), h) Trestného poriadku a súd následne vykonal dokazovanie
len ohľadom výroku o treste, náhrade škody a ochrannom opatrení.

Súd preto uznal obžalovaného za vinného zo žalovaných trestných činov, na skutkovom základe
uvedenom vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, výsluchom poškodených B. F. a L. B., výsluchom
znalkyne J. Q. J., odpisom registra trestov na obžalovaného, výpisom z Ústrednej evidencie priestupkov

MV SR, listinnými dokladmi k uplatneným nárokom na náhradu škody zo strany poškodených.

Pokiaľ sa druhu a výmery trestu týka, tak Trestný zákon vo svojich ustanoveniach, najmä
v ustanoveniach deklarujúcich zásady ukladania trestov, poskytuje ochranu spoločnosti pred trestnými
činmi v podobe trestov a to tak, že trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu

zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvoriť podmienky na jeho prevýchovu k tomu, aby viedol
riadny život a súčasne iných odradiť od páchania trestných činov za súčasného vyjadrenia morálne
odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Keďže uvedený cieľ, t. j. zabránenie v ďalšom páchaní trestnej
činnosti zároveň napĺňa aj ochranu spoločnosti, treba mať pri voľbe druhu trestu a jeho výmery túto
skutočnosť vždy na zreteli. V zmysle zásady legality trestu je možné uložiť len taký druh trestu a len

v takej výmere, v ako je to ustanovené v Trestnom zákone, pričom trestné sadzby za jednotlivé trestné
činy sú ustanovené v osobitnej časti Trestného zákona. Súd pri určovaní druhu a výmery trestu prihliada
na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti a
na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy a zároveň má trest postihovať iba páchateľa,
tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby.

Z hľadiska osobných pomerov a možnosti nápravy obžalovaného súd zistil, že obžalovaný nebol
doposiaľ súdne trestaný. V evidencii priestupkov má 3 záznamy za menej závažné priestupky na úseku
dopravy.Obžalovaný uviedol, že k spáchanie skutkov úprimne ľutuje, jednalo sa z jeho strany o jednorazový skrat
v dôsledku alkoholu a nahromadenej frustrácie, sám sa bojí toho, čo sa stalo, preto v budúcnosti už
alkohol požívať nebude, chce sa sám dobrovoľne liečiť. Má rodinu, na ktorej mu veľmi záleží, chce sa

starať o manželku, chodiť do práce a čo najskôr splatiť škody, ktoré si nárokujú poškodené subjekty.
Taktiež sa ospravedlnil všetkým poškodeným a požiadal ich o odpustenie.

Obhajcapoukázal,žeobžalovanýpriznalvinuasvojčinniekoľkokrátajúprimneoľutoval.Ďalejpoukázal
na závery znalkyne, a to že alkohol u obžalovaného spôsobil zníženie rozpoznávacích schopností, bol

v stave strednej opitosti a nekontroloval účinok alkoholu na svoj organizmus. K takémuto stavu nikdy
pred tým u neho neprišlo. Poukázal na jeho bezúhonnosť, kde nebol doposiaľ súdne trestaný ani
postihnutýzapriestupoknásilnejalebomajetkovejpovahy.Čosatýkaskutkovéhostavumázato,žejeho
konanie je možné posúdiť ako jeden skutok, nakoľko či už konanie proti manželke a svedkyni F. a ďalších
poškodených a následne aj na príslušníkov mestskej polície, nasledovalo bezprostredne po sebe
zčasovéhohľadiska.Vovzťahukpoľahčujúcimokolnostiampoukázalnaexistenciudvochpoľahčujúcich

okolností, a to, že viedol riadny život, ako aj to, že svoj čin priznal a oľutoval. Pri rozhodovaní o treste
navrhol súdu, aby postupoval aj podľa ustanovenia § 39 ods. 1, ods. 5 Trestného zákona a ukladal
trest pod jeho dolnú hranicu ktorá je v danom prípade 5 rokov, s tým, že uloží trest s podmienečným
odkladom na primeranú skúšobnú dobu. Taktiež navrhol uložiť ochranné liečenia ambulantnou formou,
ktoré je obžalovaný pripravený a ochotný absolvovať.

Prokurátorka poukázala na skutočnosť, že napriek tomu, že na spáchanie skutkov obžalovaným
mal vplyv požitý alkohol, zo znaleckého skúmania vyplýva, že tento mal za následok iba forenzne
nevýznamné zníženie ovládacích a rozpoznávacích schopností. Požitie alkoholu odbrzdilo správanie
obvineného a odbúralo u neho osobnostné zábrany. Vzhľadom na vykonané dokazovanie je teda

nesporné, že sa obžalovaný dopustil viacerých trestných činov v jednočinnom a viacčinnom súbehu,
tak ako je uvedené v obžalobe a aj vzhľadom na vyhlásenie viny a dokazovanie, navrhla súdu, aby
uznal obžalovaného vinným zo žalovaných trestných činov a za tieto trestné činy, aby súd uložil úhrnný
nepodmienečný trest odňatia slobody na spodnej hranici trestnej sadzby v ÚVTOS s minimálnym
stupňom stráženia. Taktiež navrhla uložiť ochranné ambulantné protialkoholické liečenie a zaviazať

obžalovaného k náhrade škody v zmysle vyčíslených nárokov.

V kontexte záverečných prednesov strán konania súd dáva do pozornosti, že prokuratúra správne
postupovala, keď konanie obžalovaného posúdila ako 2 samostatné skutky (bod 1 a bod 2 obžaloby),
keďže medzi skutkami je i časový odstup (i keď len malý, avšak nejedná sa o bezprostrednú reakciu

v rámci jedného deja), ale najmä v skutkoch ide o iný objekt útoku (najprv poškodení civilisti, potom
členovia policajného zboru) a taktiež iný chránený záujem (zdravie vs. výkon právomoci verejného
činiteľa). Je teda zrejmé, že obžalovaný najskôr ukončil jeden skutok a následne páchal ďalší, pričom sa
jedná o samostatne páchané a kvalifikované trestné činy vo viacčinných súbehoch tak, ako je uvedené
v obžalobe okresnej prokuratúry.

Súd následne pri ukladaní druhu a výmery trestu podľa § 34 ods. 4 Trestného zákona prihliadol
najmä na spôsob spáchania trestného činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku, pomer priťažujúcich
a poľahčujúcich okolnosti, na osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Pri úvahách
o druhu a výmere trestu tak, aby spravodlivo zohľadňoval konanie obžalovaného vychádzal súd zo

zásady, že trest je právnym následkom trestného činu a teda musí byť úmerný k spáchanému trestnému
činu (zásada proporcionálnosti trestu).

Pri ukladaní trestu súd u obžalovaného prihliadol aj na pomer a závažnosť poľahčujúcich a priťažujúcich
okolností. Poľahčujúcou okolnosťou je, že obžalovaný viedol pred spáchaním trestného činu riadny život

s poukazom na § 36 písm. j) Trestného zákona. Obžalovaný taktiež urobil pred súdom vyhlásenie o vine,
k spáchaniu trestných činov sa priznal a tieto aj úprimne oľutoval, čo mu poľahčilo s poukazom na § 36
písm. l) Tr. zákona, pričom o úprimnosti prejavu obžalovaného súd nemal pochybnosti. Obžalovaný sa
poškodeným taktiež opakovane ospravedlnil. Keďže súd ukladal úhrnný trest, podľa zásad uvedených
v § 41 ods. 2 Trestného zákona, tzn. s použitím asperácie, nemohol zarátať aj priťažujúcu okolnosť

v zmysle § 37 písm. h) Tr. zákona, keďže by mu bola táto skutočnosť zohľadnená 2 krát, čo je
neprípustné. V prípade použitia asperácie sa trest ukladá podľa zákonného ustanovenia obsahujúceho
najprísnejšiu trestnú sadzbu spomedzi zbiehajúcej sa trestnej činnosti, kedy sa horná hranica trestnejsadzby zvýši o 1/3. V prípade obžalovaného je najprísnejšia trestná sadzba za zločin ublíženia na zdraví
podľa § 155 ods. 2 Trestného zákona, a to 5 až 12 rokov.
Súd má taktiež za to, že v danom prípade bolo možné použiť ustanovenie§ 39 ods. 5 Tr. zákona

vzhľadom na to, že obžalovaný pred súdom učinil vyhlásenie o vine, ktoré bolo súdom aj prijaté. Je teda
na mieste, aby súd po prijatí vyhlásenia obžalovaného o vine mal možnosť pristúpiť v odôvodnených
prípadoch k mimoriadnemu zníženiu trestu za rovnakých podmienok, ako pri schválení dohody o vine
a treste, čo súd v danom prípade aj učinil. Súd v danom prípade znížil obžalovanému trest pod dolnú
hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby, ktorá zostala nedotknutá vo výmere 5 rokov (avšak nie

o celú 1/3), a uložil obžalovanému trest vo výmere 4 rokov. Súd len poznamenáva, že pri znižovaní
dolnej hranice zákonom ustanovenej trestnej sadzby podľa § 39 Tr. zák. sa prihliada len na dolnú
hranicu bez ohľadu na sadzbu hornú. Takto uložený trest je podľa názoru súdu primeraný, splní funkciu
ochrany spoločnosti i prevencie (individuálnej i generálnej) a zároveň vyjadruje aj morálne odsúdenie
páchateľa spoločnosťou. Obhajoba síce navrhovala uloženie podmienečného trestu (s ohľadom na
osobu obžalovaného), avšak súd zastáva názor, že v danej veci je naopak nutné reagovať uplatnením

trestnej represie, nakoľko s ohľadom na závažnosť spáchaných skutkov je možné vyvodiť záver, že tieto
skutky boli natoľko spoločensky škodlivé a je nutné ich posudzovať ako celospoločensky významné
z hľadiska ochrany základných spoločenských hodnôt. Súd vzhľadom na povahu trestných činov dospel
k záveru, že na naplnenie účelu deklarovaného v § 34 ods. 1 Trestného zákona je potrebné uložiť
obžalovanému nepodmienečný trestu odňatia slobody. Keďže obžalovaný konanie skutočne úprimne

oľutovalačiníkrokyknáprave,pričomisamotnápoškodenámanželkaobžalovanéhoopakovanežiadala
súd o zhovievavé ukladanie trestu s tým, že ona mu už odpustila a naďalej pokračujú v manželskom
zväzku. Podľa nej sa u obžalovaného jednalo len o ojedinelé skratové konanie, ktoré si doposiaľ sama
nevie vysvetliť. V tejto súvislosti možno taktiež konštatovať, že agresivita nie je primárne osobnostné
nastavenie obžalovaného, ako vyplynulo aj zo znaleckého skúmania jeho osobnosti a motivácie jeho

konania, pričom až do spáchania prejednávaných skutkov obžalovaný viedol riadny život, pracoval,
staral sa o rodinu, vo vzťahu k svojmu okoliu nereagoval konfliktne. Zhodnotiac všetky aspekty vyššie
uvádzané súd dospel k záveru, že v danom prípade uloženie úhrnného trestu pod dolnú hranicu
trestnej sadzby v trvaní 4 rokov možno považovať za zákonné, spravodlivé a primerané. Takýto
trest podľa názoru súdu zohľadňuje možnosti nápravy páchateľa a zodpovedá zásadám individuálnej

a generálnej prevencie. Uložený trest odňatia slobody v takomto rozsahu bude dostatočnou represiou
pre obžalovaného a tiež naplnením účelu, že obžalovaný sa v budúcnosti bude vyvarovať páchaniu
trestnej činnosti a starostlivejšie zváži následky svojho konania. Výška uloženého trestu je podľa názoru
súdu primeraná osobe obžalovaného a jeho pomerom, pritom nezasiahne neprimerane do života
obžalovaného v zmysle straty pracovných návykov alebo neprimeraného postihu rodiny obžalovaného.

Obžalovaný nebol v posledných desiatich rokoch pred spáchaním tohto trestného činu vo výkone trestu
odňatia slobody pre úmyselný trestný čin, preto ho súd podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona
zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Súd zároveň rozhodol o treste prepadnutia jednotlivých zaistených vecí v prípravnom konaní, ktoré boli
použité na spáchanie trestného činu, a to 3 kusov kuchynských nožov tak, ako je uvedené vo výroku
tohto rozhodnutia s poukazom na § 60 ods. 1 písm. a), c) Tr. zákona, pričom vlastníkom týchto vecí sa
stáva štát - Slovenská republika.

S poukazom na závery znaleckého posudku týkajúceho sa závislosti obžalovaného na alkohole, súd
súčasne uložil obžalovanému podľa § 73 ods. 2 písm. c) trestného zákona ochranné protialkoholické
liečenie ambulantnou formou.

Podľa § 46 ods. 1 Trestného poriadku, poškodený je osoba, ktorej bolo trestným činom ublížené na

zdraví, spôsobená majetková, morálna alebo iná škoda alebo boli porušené či ohrozené jej iné zákonom
chránené práva alebo slobody. Poškodený má právo v prípadoch ustanovených týmto zákonom sa
vyjadriť, či súhlasí s trestným stíhaním, má právo uplatniť nárok na náhradu škody, robiť návrhy na
vykonanie dôkazov alebo na ich doplnenie, predkladať dôkazy, nazerať do spisov a preštudovať ich,
zúčastniť sa na hlavnom pojednávaní a na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní alebo o dohode

o priznaní viny a prijatí trestu, vyjadriť sa k vykonaným dôkazom, má právo záverečnej reči a právo
podávať opravné prostriedky v rozsahu vymedzenom týmto zákonom.Podľa § 46 ods. 3 Trestného poriadku, poškodený, ktorý má podľa zákona proti obvinenému nárok
na náhradu škody, ktorá mu bola spôsobená trestným činom, je tiež oprávnený navrhnúť, aby súd v
odsudzujúcom rozsudku uložil obžalovanému povinnosť nahradiť túto škodu; návrh musí poškodený

uplatniť najneskoršie do skončenia vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania. Z návrhu musí byť
zrejmé, z akých dôvodov a v akej výške sa nárok na náhradu škody uplatňuje.

Podľa § 287 ods. 1 veta prvá Trestného poriadku, ak súd odsudzuje obžalovaného pre trestný čin,
ktorým spôsobil inému škodu uvedenú v § 46 ods. 1, uloží mu spravidla v rozsudku, aby ju poškodenému

nahradil, ak bol nárok riadne a včas uplatnený.

Podľa § 288 ods. 1 veta prvá Trestného poriadku, ak podľa výsledku dokazovania nie je podklad na
vyslovenie povinnosti na náhradu škody alebo ak by bolo treba na rozhodnutie o povinnosti na náhradu
škody vykonať ďalšie dokazovanie, ktoré presahuje potreby trestného stíhania a predĺžilo by ho, súd
odkáže poškodeného na civilný proces, prípadne na konanie pred iným príslušným orgánom.

Súd v rámci adhézneho konania rozhodoval o riadne a včas uplatnených nárokoch poškodených na
náhradu škody. Poškodené spoločnosti Všeobecná zdravotná poisťovňa a.s. a Sociálna poisťovňa,
pobočka Bratislava, a.s., si riadne a včas uplatnili svoj nárok na náhradu škody, pričom z uplatnených
nárokov vyplýva ich výška, ktorá bola potvrdená listinnými dôkazmi. Na základe uvedeného súd zaviazal

obžalovaného k náhrade spôsobenej škody tak, ako je uvedené vo výroku rozhodnutia. Poškodený M.
N. O. síce uplatnil nárok na náhradu škody, ktorý však bližšie nešpecifikoval a nevyčíslil, pričom táto
škodaaninebolapreukázanálistinnýmidôkazmi,pretosúdpoškodenéhoodkázalsnárokomnanáhradu
škody na civilný proces.

Na základe vyššie uvedeného súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od oznámenia rozsudku cestou podpísaného
súdu na Krajský súd v Bratislave, pokiaľ sa oprávnené osoby nevzdali odvolania po vyhlásení tohto
rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak

sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku (§ 309/1 Tr.
por.). Odvolanie má odkladný účinok. (§ 306/2 Tr. por.).
Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a Tr. por.) a to v neprospech i v prospech
obžalovaného (§ 308/1,2 Tr. por.). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli

obžalovaného (§ 308/2 Tr. por.)
-obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b Tr. por.) a to len vo svoj prospech
(§ 308/2 Tr. por.)
- príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech (§ 308/2 Tr. por.).

- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť
výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený
spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať
odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308/2 Tr. por.).
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého

obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1 Tr. por.).
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§
307/1c Tr. por.), a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1 Tr. por.). Ak je poškodeným právnická osoba,
odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu.
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d Tr. por.)

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.