Rozsudok – Dedenie zo závetu ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 26. november 2025

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 19Co/71/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3621200374
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 11. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beáta Čupková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2025:3621200374.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Beáty Čupkovej a sudcov JUDr.
Viery Škultétyovej a JUDr. Zuzany Slušnej v spore žalobcu v 1. rade A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C.
D. XX, s adresou na doručovanie písomností E., F. G. XXX a v 2. rade A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom E.
- H., s adresou na doručovanie písomností F. XXX proti žalovaným v 1. rade mal. I. B., nar. XX.XX.XXXX,
bytom J., K. L. E. XXXX/X, v 2. rade mal. I. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom J., K. L. E. XXXX/X, obaja

zastúpení K. E. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom J., K. L. E. XXXX/X, v 3. rade mal. M. B., nar. XX.XX.XXXX,
bytom J., D. K. XX/XX, zastúpenej K. N. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom J., P. A. XXXX, v 4. rade H. B., nar.
XX.XX.XXXX, bytom E. - F. K., Q. XXXX/XX, O. O. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. - F. K., Q. XXXX/XX,
v 5. rade R. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C., S. XXXX/XX, zastúpenej A. F. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom C., S. XXXX/XX, o určenie neplatnosti závetu a listiny o vydedení, o odvolaní žalobcu v 2. rade
proti rozsudku Okresného súdu Prievidza, č.k. PE-6C/6/2021-347 zo dňa 13. novembra 2024, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku IV. a vo výroku VII. p o t v r d z u j e .

Žalovaní v 1. až 5. rade m a j ú proti žalobcovi v 2. rade nárok na náhradu trov odvolacieho konania,
každý v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie svojím rozsudkom určil, že dôvody na vydedenie, uvedené v listine o vydedení
potomkov zo dňa 10.06.2019, podpísanej A. B., nar. XX.XX.XXXX, rodné číslo XXXXXX/XXX, zomretým
XX.XX.XXXX, posledný trvalý pobyt F., C. XXX vo vzťahu k žalobcovi v 1. rade nie sú dané (výrok I.).

Určil, že závet zo dňa 10.06.2019, zriadený poručiteľom A. B., nar. XX.XX.XXXX, rodné číslo XXXXXX/
XXX, zomrelým XX.XX.XXXX, posledný trvalý pobyt F., C. XXX je v časti, ktorá odporuje právu žalobcu v
1.radeakozákonnéhodedičadostaťtoľko,koľkorobíjednapolovicajehodedičskéhopodieluzozákona,
neplatný (výrok II.), vo zvyšku súd žalobu žalobcu v 1. rade zamietol (výrok III.), žalobu žalobcu v 2.
rade v celom rozsahu zamietol (výrok IV.), znalkyni K. R. K., znalkyni z odboru písmoznalectvo, odvetvie
ručné písmo, priznal znalečné vo výške 1.025,58 eur s tým, že časť vo výške 1.000 eur bola znalkyni
vyplatená zo stranami poskytnutých preddavkov a časť vo výške 25,58 eur je znalkyni K. R. K.,

znalkyni z odboru písmoznalectvo, odvetvie ručné písmo, povinný zaplatiť žalobca v 2. rade do
troch dní od právoplatnosti tohto výroku rozhodnutia na účet číslo F. XX XXXX
XXXX XXXX XXXX XXXX (výrok V.), žalobcovi v 1. rade priznal proti žalovaným v 1. až 5.
rade spoločne a nerozdielne nárok na náhradu trov konania v rozsahu 50 %, vo výške, o ktorej rozhodne
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením súdny úradník (výrok
VI.), žalovaným v 1. až 5. rade priznal proti žalobcovi v 2. rade nárok na náhradu trov

konania každému v rozsahu 100 % vo výške, o ktorej rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým
sa konanie končí, samostatným uznesením súdny úradník (výrok VII.), rozhodol o vrátení preddavku
na trovy dôkazu vo výške 150 eur žalovanej v 5. rade (výrok VIII.), rozhodol o vrátení preddavku natrovy dôkazu vo výške 50 eur žalovaným v 1. rade spoločne a nerozdielne (výrok IX.), upravil učtáreň
tamojšieho súdu, aby preddavok na trovy dôkazu vo výške 150 eur zložený dňa 08.07.2022, zaúčtovaný
účtovným dokladom XXXXXXXX ako Preddavky v súdnom konaní (zálohy) položka registra 17, rok

2022 vrátila v plnej výške žalovanej v 5. rade R. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C., S. XXXX/XX (výrok
X.) a upravil učtáreň tamojšieho súdu, aby preddavok na trovy dôkazu vo výške 50 eur zložený dňa
12.07.2022, zaúčtovaný účtovným dokladom XXXXXXXX ako Preddavky v súdnom konaní (zálohy)
položka registra 18, rok 2022 celý vrátila spoločne a nerozdielne žalovaným v 1. a v 2. rade I. B.,
nar. XX.XX.XXXX alebo I. B., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom J., K. L. E. XXXX/X (výrok XI.).

2. Uviedol, že žalobcovia v 1. a 2. rade sa spoločne podanou žalobou domáhali proti žalovaným v 1. až
5. rade určenia, že závet zo dňa 10.06.2019, zriadený poručiteľom A. B., nar. XX.XX.XXXX, zomretým
XX.XX.XXXX, je neplatný a zároveň určenia, že listina o vydedení potomkov zo dňa 10.06.2019,
podpísaná rovnakým poručiteľom, je neplatná. Vychádzajúc z ustanovení § 137 CSP, § 192 a § 194
ods. 1 CMP, § 469a ods. 1, 3, § 476 ods. 1, 2, § 476b, § 476c ods. 1, 2, § 476d

ods. 3, 4, 5 a § 479 Občianskeho zákonníka a vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žalobca
žalobcu v 1. rade, ktorou sa domáhal neplatnosti závetu a určenia, že dôvody vydedenia nie sú dané,
je čiastočne dôvodná, a to vo vzťahu k určeniu, že dôvody na
vydedenia, uvedené v listine o vydedení, nie sú dané a vo vzťahu k určeniu, že závet je v časti, ktorá
odporuje právu žalobcu v 1. rade ako zákonného dediča dostať toľko, koľko robí jedna polovica jeho

dedičského podielu zo zákona, je neplatný (výroky I., II.), vo zvyšku bola žaloba žalobcu nedôvodná,
nedôvodná bola v celom rozsahu žaloba žalobcu v 2. rade. Nakoľko z pripojeného dedičského spisu
(sp. zn. 2D/128/2019, Dnot 56/2019) vyplynulo, že žalobcovia v 1. a 2. rade tvrdia, že
sú zákonnými dedičmi po poručiteľovi – svojom otcovi a žalovaní v 1. až 5. rade
toto ich tvrdenie popierajú, súd žalobcom v uznesení o prerušení dedičského konania uložil povinnosť

podať žalobu, je žaloba žalobcov v 1. a 2. rade procesne prípustná, preto sa uplatnenými nárokmi
súd vecne zaoberal. S ohľadom na tvrdenie žalobcov, že sú dedičmi, ktorých právo žalovaní popierajú,
konštatoval, že žalobcovia sú aktívne vecne legitimovaní na podanie uvedenej žaloby a žalovaní sú
v konaní vecne pasívne legitimovaní. V odôvodnení svojho rozhodnutia vymedzil, že v spore riešil
nasledujúce predbežné otázky: či sú závet a listina o vydedení poručiteľa pravé, či je závet poručiteľa

formálne platný, či poručiteľ nemal spísať závet v osobitnej forme, či sú žalobcovia neopomenuteľní
dedičia poručiteľa, či listina o vydedení má formálne náležitosti vyžadované pre jej platnosť, a či boli
v čase spísania listiny o vydedení dané dôvody vydedenia žalobcov v listine uvedené. Zaoberajúc sa
skutkovými tvrdeniami, týkajúcimi sa formálnej stránky závetu a listiny o vydedení, uviedol, že formálne
náležitostizávetualistinyovydedenísúzhodné,listinaovydedenímusíokremnáležitostívyžadovaných

pre závet obsahovať aj uvedenie dôvodu vydedenia, pričom musí ísť o niektorý zo zákonných dôvodov
v ust. § 469a ods. 1 písm. a) až d) Občianskeho zákonníka. Žalobcovia spochybnili platnosť podpisu
poručiteľa v listine obsahujúcej závet a listinu o vydedení. Podľa záveru znaleckého dokazovania sporný
podpis je s vysokou mierou pravdepodobnosti pravý. Pravosť podpisu je podporená aj inými vykonanými
dôkazmi – svedkovia A. K. T. i A. A. T. potvrdili, že poručiteľ závet a listinu o vydedení vlastnoručne

podpísal. Podpis na listine nepriamo vyplýva aj z korešpondencie poručiteľa, preto na
základe všetkých týchto dôkazov bolo možné bezpečne vyvodiť záver, že podpis poručiteľa na závete
alistineovydedenízodňa10.06.2019jepravý.Spornýzávetmápísomnúformu,ideozávetnenapísaný
vlastnou rukou, tzv. alografný závet, ktorý bol podpísaný vlastnou rukou poručiteľa, poručiteľ za účasti
dvoch súčasne prítomných svedkov prejavil, že listina obsahuje jeho poslednú vôľu, čo vyplynulo zo

samotného závetu a z výpovede svedkov A. K. T. a A. A. T.. V konaní sa nepotvrdili tvrdenia žalobcov,
že poručiteľ mal zhoršený zrak a sluch a bol osobou, ktorá nemôže čítať. Svedkovia A. K. T. a A. A.
T. potvrdili, že poručiteľ vedel čítať a písal aj veľa listov v súvislosti s trestným konaním, ktoré sa proti
nemu viedlo. Vedel, čo podpisuje a čo mieni urobiť, inú pomôcku ako okuliare na čítanie u neho nevideli.
Existenciu silnejších dioptrií a objednanie veľkej lupy potvrdila aj svedkyňa H. U. E.. Nebolo preukázané,

že by písomný prejav vôle poručiteľa zo dňa 10.06.2019, obsahujúci závet a listinu o vydedení, bol
neplatný zo žalobcami uvádzaných formálnych dôvodov. Z hľadiska prieskumu materiálnej platnosti
listiny o vydedení súd skúmal, či boli naplnené dôvody pre vydedenie v nej uvedené. Žalobcovia, ktorí
sú plnoletými potomkami poručiteľa a sú teda neopomenuteľnými dedičmi v zmysle § 479 Občianskeho
zákonníka, musia dostať na základe závetu najmenej toľko, koľko je polovica ich dedičského podielu

zo zákona, pokiaľ neboli platne vydedení. Existenciu dôvodu vydedenia, uvedenú v listine o vydedení,
súd skúmal vo vzťahu k žalobcovi v 1. rade a zvlášť vo vzťahu k žalobcovi v 2. rade a dospel k záveru,
že dôvody pre vydedenie, uvedené v listine o vydedení vo vzťahu k žalobcovi v 1. rade, neboli dané. Z
vykonaného dokazovania mal preukázané, že vo vzťahu k žalobcovi v 1. rade neboli pravdivé tvrdenia,že sa pred 10.06.2019 bezdôvodne prestal zaujímať o poručiteľa, nenavštevoval
ho a vyhýbal sa osobným stretnutiam s ním a vôbec sa nezaujímal, ako žije. Žalobca v 1. rade sa o
poručiteľa neprestal zaujímať a zaujímal sa o to, ako žije. Miera intenzity ich vzťahu síce nebola hlboká

a ich vzťah bol výrazne negatívny orientovaný, nemalý podiel na tom však mal práve samotný poručiteľ.
Súd dospel k záveru, že nedošlo k vydedeniu žalobcu v 1. rade, pretože dôvody, uvedené v listine
o vydedení, dané neboli. Neexistencia vydedenia žalobcu v 1. rade však nespôsobuje neplatnosť celého
závetu, preto neplatnosť závetu určil len v tej časti, v ktorej závet odporuje právu žalobcu v 1. rade ako
neopomenuteľného dediča dostať toľko, koľko robí jedna polovica jeho dedičského podielu zo zákona.

3. Zaoberajúc sa žalobou žalobcu v 2. rade, v časti týkajúcej sa materiálnych podmienok vydedenia,
skúmal, či boli dané dôvody vydedenia uvedené v listine o vydedení vo vzťahu k žalobcovi v 2.
rade a dospel pritom k odlišným záverom ako pri žalobcovi v 1. rade. Poručiteľ žalobcovi v 2. rade vyčítal
priklonenie sa na stranu matky (exmanželky poručiteľa) v konfliktoch, ktoré v rodine vznikali. Hneval sa
na neho za okolnosti, za ktorých bol vzatý do väzby. Prístup žalobcu v 2. rade k poručiteľovi
však bol iný ako prístup žalobcu v 1. rade. Zo žiadneho z dôkazov nevyplýva, že by sa žalobca v 2.

rade kedykoľvek od umiestnenia poručiteľa v domove sociálnych služieb až do smrti poručiteľa, ani v
čase hospitalizácie poručiteľa v nemocnici, akokoľvek zaujímal o poručiteľa. Nebola preukázaná ani
jediná návšteva poručiteľa žalobcom v 2. rade, ani v domove sociálnych služieb, ani v nemocnici. Nebol
preukázaný ani jediný telefonát alebo SMS správa. Súd konštatoval, že ani práca v zahraničí
nebráni dieťaťu pokúsiť sa aspoň o telefonický kontakt so svojím rodičom. Nedostatok hlbšieho záujmu,

spôsobený správaním poručiteľa voči žalobcovi v 2. rade, nebolo možné konštatovať. Žalobca 2) si
nespomenul, akým spôsobom sa zaujímal o poručiteľa potom, ako s matkou nežil poručiteľ v spoločnej
domácnosti. Za týchto okolností súd dospel k záveru, že nebolo preukázané u žalobcu v 2. rade, že by
dôvody vydedenia, uvedené v listine o vydedení zo dňa 10.06.2019, neboli dané. Keďže žalobca 2) bol
platne vydedený a závet má všetky formálne náležitosti, nebolo u žalobcu v 2. rade porušené ust. § 479

Občianskeho zákonníka a nebol žiaden dôvod na určenie neplatnosti závetu vo vzťahu
k žalobcovi v 2. rade. Žalobu žalobcu v 2. rade súd v oboch častiach v celom rozsahu zamietol.

4. Proti rozsudku v rozsahu výroku IV. a s tým súvisiaceho výroku VII. podal v zákonnej lehote
odvolanie žalobca v 2. rade, ktorý navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil

súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, alebo zmenil tak, že určí, že dôvody na
vydedenie žalobcu 2) nie sú dané, a že závet je neplatný v tej časti, ktorá odporuje jeho právu ako
neopomenuteľného zákonného dediča dostať toľko, koľko robí jedna polovica jeho dedičského podielu
zo zákona. V prípade úspechu si uplatnil trovy aj odvolacieho konania. Namietal, že súd prvej inštancie
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej

inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia (§ 365 ods. 1 písm. f) a d) CSP). V podanom
odvolaní poukázal na vyjadrenie žalobcu 1), že ich otec „bral en-bloch obidvoch“. Otec s bratom boli v
kontakte, čo bolo dokazovaním preukázané. Nie je dôvod domnievať sa, že sa brat pred otcom o ňom
nezmienil. Od brata mal otec informácie o žalobcovi 2), a tak tomu bolo aj naopak - žalobca 2) vedel,
čo je s otcom, že je otec v DSS. Súdu vytýkal, že v tomto smere dokazovanie nevykonal, čo

považuje za pochybenie, ktoré viedlo k nesprávnym skutkovým zisteniam. Súdu vytýkal, že
sa nezaoberal tým, že žalobca 2) mal správy o otcovi od žalobcu 1), vedel od neho, že otec je v DSS,
kde je o neho postarané a kde nič nepotrebuje. Zdôraznil, že otca za správanie k matke a požívanie
alkoholu kritizoval, preto poučený minulosťou vedel, ako by dopadlo, ak by otca priamo kontaktoval.
Nebolo popreté, ani spochybnené, že otca v čase, keď pracoval v V., pravidelne navštevoval. Zákon,

ani judikatúra nestanovuje, „koľko“ predstavuje dostatočné kontaktovanie rodiča, aby sa to nehodnotilo
ako „nezáujem“ pre účely vydedenia. Potrebné je skúmať, čo bolo dôvodom minimálneho kontaktu.
Uviedol, že v liste s oslovením „Vážená N.“ sa otec zmieňuje o vydedení žalobcu 1) a nie žalobcu 2).
Vo vykonaných dôkazoch nie je zmienka o tom, že by otec priamo žalobcovi 2) nadával a hneval sa na
neho, čo mu bez ďalšieho nemôže byť na ťarchu. Rozsudok považuje za nespravodlivý aj preto, lebo

hodnotí v podstate len posledné roky pred smrťou a neberie do úvahy, že žalobca 2) má na otca „ťažké
srdce“ za jeho alkoholizmus a správanie sa k mame a starému otcovi. Nemôže mu byť na ťarchu, že od
otca vyžadoval morálne správanie (voči matke a nepitie nadmerného množstva alkoholu). Ak ho otec
za to nemal rád, svedčí to skôr o jeho posune morálnych hodnôt a nedostatočnej
sebareflexii. Požadoval, aby súd zohľadnil celkové správanie žalobcu 2) k rodičom (t. j. aj k

otcovi), ktoré súd skúmal len veľmi selektívne. Poukázal na to, že vyrastal na dedine, kde si všetky práce
s dostavbou rodičovského domu a úpravou okolia realizovali sami v čase, keď od roku 1997 pracoval
ako policajt v E., v čase voľna dva až trikrát v mesiaci prichádzal k rodičom do F. a minimálne
3 dni im pomáhal pri prácach v záhrade, údržbe domu a iných prácach, lebo otec bol od roku 1995invalidný dôchodca kvôli zrakovému postihnutiu. Matka bola od roku 2002 v invalidnom dôchodku pre
problémyspohybovýmaparátom.Žalobca1)vtomčasebývalvF..Žalobca2)obochrodičovvozilsvojím
autom k lekárom a všade, kam potrebovali. Nikdy nechcel a ani nevzal žiadne peniaze za tieto služby

a pomoc od rodičov. Vzťahy s otcom sa začali zhoršovať po roku 2010 z dôvodu, že otca opakovane
upozorňoval na nadmerné požívanie alkoholu so susedom, následne jeho aroganciu a násilnosti voči
matke. Poručiteľ začal žalobcovi 2) vyčítať jeho prepustenie od polície, skrachované manželstvo, a to,
že je hanbou rodiny. V roku 2016 bol poručiteľ vzatý do väzby, bolo mu zakázané sa priblížiť k matke
a taktiež bývať spolu v jednej nehnuteľnosti, preto po prepustení z väzby žil v domove

dôchodcov. O otcovi mal sprostredkované informácie od žalobcu 1). Uvedené súd nezobral
do úvahy, preto rozsudok považuje za nezákonný.

5. Žalovaný v 4. rade v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu 2) navrhol, aby odvolací súd potvrdil
rozsudok súdu prvej inštancie. Uviedol, že dôkazy jednoznačne potvrdzujú oprávnenosť vydedenia
žalobcu 2). Pokiaľ žalobca 2) tvrdí, že bol v kontakte s otcom prostredníctvom svojho brata, osobný

záujem o otca nepreukázal. Keď bol na návšteve u svojej matky, tak za otcom nikdy nešiel, pritom DSS,
v ktorej žil, bola v susednej dedine. Pravidelné návštevy alebo starostlivosť zo strany žalobcu 2) vo
vzťahu k poručiteľovi neboli dokázané. Poukázal na svoju vedomosť o tom, že celý čas od roku 2016,
čo bol poručiteľ v DSS, žalobcovia poručiteľa neboli navštíviť. Ak by žalobca v 2. rade mal skutočný
záujem o otca, bežná komunikácia alebo návšteva by bola možná aj napriek vzdialenosti. Pokiaľ sa

žalobca 2) odvoláva na morálne hodnoty, od ktorých má sám veľmi ďaleko, je pravdou, že od septembra
minulého roka si prestal plniť svoju vyživovaciu povinnosť na svojho najstaršieho syna. Z
hľadiska morálnych hodnôt nešlo len o kritiku, ale o dlhodobé ignorovanie otca a absenciu akéhokoľvek
pozitívneho vzťahu.

6. Žalovaná 5) v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu uviedla, že nie je relevantné, či poručiteľ
mal vedomosť o žalobcovi 2), ale či sa žalobca 2) zaujímal o poručiteľa a poskytol mu potrebnú pomoc.
Ak žalobca 2) uvádza, že to, že bol poručiteľ v nemocnici, mu brat zatajil, tak potom, aké mal žalobca 2)
informácie o poručiteľovi, o jeho zdravotnom stave a jeho živote, keď nevedel ani o jeho hospitalizácii.
Ak žalobca 2) poukazuje na to, že sa poručiteľ o ňom nezmieňoval (a to ani negatívne), nie je zrejmé,

ako to žalobca 2) vie, keď s poručiteľom nebol v kontakte. Odvolanie považovala za účelné a amorálne.

7. Ďalšie vyjadrenia k odvolaniu súdu doručené neboli.

8. Krajský súd preskúmal vec podľa § 379 a § 380 CSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa

§ 385 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu v 2. rade nie je dôvodné.

9.Napadnutýmrozsudkomsúdprvejinštancierozhodoložalobežalobcovv1.a2.radetak,ževovzťahu
k žalobcovi v 2. rade bola výrokom IV. žaloba zamietnutá a výrokom VII. rozhodnuté o nároku na náhradu
trov prvoinštančného konania. Žalobca 2) podal odvolanie proti výrokom IV. a VII. Nakoľko odvolanie

voči ostatným výrokom napadnutého rozsudku podané nebolo, tieto výroky, s výnimkou výrokov IV.
a VII., nadobudli právoplatnosť.

10. Preskúmaním veci vo vzťahu k výrokom IV. a VII. odvolací súd konštatuje, že sa v
plnom rozsahu stotožňuje so skutkovými i právnymi závermi súdu prvej inštancie, ktorý vo

veci vykonal dostatočné dokazovanie, v konaní vykonané dôkazy vyhodnotil každý jednotlivo, všetky vo
vzájomnejsúvislosti,odôvodnil,zakýchdôvodov,aktorétvrdeniastránsporumalzapreukázané,aktoré
nie, uviedol svoje skutkové zistenia, ktoré z dokazovania vyplynuli a na vec aplikoval správne právne
predpisy, ktoré i správne vyložil. Odvolací súd si z uvedených dôvodov osvojuje dôvody napadnutého
rozsudku súdu prvej inštancie, v podrobnostiach na ne v zmysle § 387

ods. 2 CSP odkazuje a k odvolacím námietkam dopĺňa, že do práva na spravodlivý proces nepatrí
právo účastníka konania, aby sa súd stotožnil s jeho právnymi názormi a navrhovaním dôkazov a ich
hodnotením. Do práva na spravodlivý proces nepatrí ani právo na to, aby bol účastník konania úspešný,
teda, aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami a právnymi názormi. Nie je porušením
práva na spravodlivý proces iné hodnotenie vykonaných dôkazov, skutkových tvrdení účastníkov, ako

ani iný právny názor súdu na dôvodnosť podaného nároku, resp. uplatnených námietok. Právo na súdnu
ochranu nemožno stotožňovať s procesným úspechom účastníka, z čoho vyplýva, že všeobecný súd
nemusírozhodovaťvsúladesoskutkovýmaprávnymnázoromúčastníkovkonania,vrátaneichdôvodov
a námietok (9Cdo/81/2022, 6Cdo/44/2024, I.ÚS. 204/2010, II.ÚS 3/97).11. Odvolací súd je viazaný pri svojom rozhodovaní odvolacími dôvodmi vymedzenými v ust. § 365
CSP a rozsahom podaného odvolania v zmysle § 379 CSP. Napadnutým výrokom IV.

súd žalobu žalobcu v 2. rade v celom rozsahu zamietol. Zamietnutá tak bola žaloba žalobcu v 2. rade,
ktorou sa domáhal určenia, že závet zo dňa 10.06.2019, zriadený poručiteľom A. B., nar. XX.XX.XXXX,
zomretým XX.XX.XXXX, je neplatný a zároveň určenia, že listina o vydedení potomkov
zo dňa 10.06.2019, podpísaná rovnakým poručiteľom, je neplatná. Žalobca 2) v
podanom odvolaní uplatnil odvolacie dôvody, ktorými namietal, že súd prvej inštancie

dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej
inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. f) a § 365 ods. 1 písm.
h) CSP), jeho odvolacia argumentácia je založená výlučne na námietkach vo vzťahu k vyhodnoteniu
listiny o vydedení a v nej vyhodnotený nezáujem žalobcu 2) o poručiteľa. Žiadna vecná argumentácia
sa nevzťahuje k rozhodnutiu, ktorým bola zamietnutá žaloba aj vo vzťahu k požadovanému určeniu
neplatnosti závetu.

12. V bode 46 odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie súd uviedol, že poručiteľ v listine o vydedení
uviedol nasledujúce dôvody vydedenia žalobcov v 1. a 2. rade: „Obaja synovia, a to A.
B. a A. B. sa bez uvedenia dôvodu prestali o mňa zaujímať, nenavštevujú má a vyhýbajú sa osobným
stretnutiam so mnou. Vôbec sa nezaujímajú, ako žijem. Som toho názoru, že trvale neprejavujú o mňa

skutočný záujem, ktorý by ako priami potomkovia (deti), prejavovať mali“.

13. Vydedenie je prejavom vôle poručiteľa, ktorým odníma dedičovi dedičské právo, ktoré by mu inak
podľa zákona patrilo. Poručiteľ môže slobodne rozhodovať o svojom majetku pre prípad smrti. Táto
sloboda zahŕňa tiež rozhodnutie o tom, kto bude dediť a kto nie, vrátane rozhodnutia o vylúčení

neopomenuteľného dediča z dedičského práva.

14. Jedným z dôvodov, pre ktorý poručiteľ môže potomka vydediť, je skutočnosť, že potomok
o neho trvalo neprejavuje opravdivý záujem, ktorý by ako potomok prejavovať mal, a ktorý vyplýva
zustanovenia§469aods.1písm.b)Občianskehozákonníka.Záujem,ktorýbypotomokmalprejavovať,

je potrebné posudzovať s prihliadnutím k okolnostiam konkrétneho prípadu. Na platné vylúčenie
potomka z okruhu dedičov v dôsledku vydedenia sa vyžaduje, aby zákonný dôvod (§ 469a ods. 1)
existoval už v čase prejavu poručiteľovej vôle o vydedení. Nakoľko dôvody vydedenia musia existovať
v čase pred prejavom poručiteľovej vôle urobenej v listine o vydedení, existencia dôvodov vydedenia
sa posudzuje vždy za obdobie pred napísaním listiny o vydedení. Rozhodujúce pre predmetné konanie

sú preto vzťahy medzi žalobcom 2) a poručiteľom predtým, ako bola listina o vydedení spísaná (listina
zo dňa 10.06.2019) a vôbec nie sú relevantné tvrdenia žalobcu 2), že hrob poručiteľa, ktorý zomrel dňa
XX.XX.XXXX navštevuje a bol na pohrebe. Súd prvej inštancie postupoval správne, ak vzájomné vzťahy
medzi žalobcom v 2. rade a poručiteľom neposudzoval izolovane, ale v kontexte celkových vzájomných
vzťahov v rodine v čase pred spísaním listiny o vydedení. Poručiteľ v listine o vydedení

uvádza, že obaja synovia sa bez uvedenia dôvodu prestali o neho zaujímať, nenavštevujú ho a vyhýbajú
sa osobným stretnutiam s ním. Uvedené skutočnosti žalobca 2) považoval za nepravdivé, jeho tvrdenia
o skutočnom záujme o poručiteľa však zostali nepreukázané.

15. Z dokazovania, vykonaného súdom prvej inštancie, vyplynulo a medzi stranami nebolo sporné, že

poručiteľpotom,akobolvroku2016prepustenýzväzbyaodsúdený napodmienečnýtrest
so zákazom priblížiť sa k matke žalobcov s obmedzením pre vstup do domu, bol nútený zostať
bývať v DSS. Od jeho umiestnenia v DSS ho žalobca v 2. rade vôbec nenavštívil. Nebola preukázaná
ani jediná návšteva poručiteľa žalobcom v 2. rade. Žalobca v 2. rade ho nenavštívil v domove sociálnych
služieb, dokonca ani v nemocnici, kde bol hospitalizovaný pred svojím úmrtím. Nebol preukázaný jediný

telefonát, jediná SMS správa. Žalobca 2) poručiteľa od jeho umiestnenia v DSS nenavštívil, písomne
ani telefonicky vôbec nekontaktoval, na otca nemal ani jeho telefónne číslo. Na výslovnú otázku ,ako
sa inak zaujímal o otca v čase, keď už otec nežil v domácnosti s matkou, odpovedal „nespomínam si“.
Napriek týmto zisteniam žalobca 2) v odvolaní uvádza, že aj keď bol otec/poručiteľ umiestnený v DSS,
záujem o neho prejavoval tým, že o otcovi/poručiteľovi mal informácie od brata - žalobcu 1), „od neho

vedel, že otec je v DSS, kde je o neho postarané a kde nič nepotrebuje“. Uvedené pred súdom prvej
inštancie tvrdené nebolo, preto žalobca 2) nedôvodne vytýka súdu prvej inštancie, že sa nezaoberal tým,
že od brata mal vedomosť o tom, že otec nič nepotrebuje, lebo je o neho postarané. V tejto súvislosti
odvolací súd dodáva, že dôvodom vydedenia nebolo neposkytnutie potrebnej pomoci, ale neprejavenieopravdivého záujmu. V podanom odvolaní žalobca 2) uvádza, že dokazovaním je preukázané, že otec
s bratom boli (hoci aj v zlom) v kontakte. Netvrdí, že v kontakte s otcom
bol aj on. O otcovi mal mať informácie od brata, k čomu ho súd nevypočul, ku ktorej

námietke odvolací súd uvádza, že je vždy vecou žalobcov, na akých skutočnostiach a tvrdeniach založia
svoj procesný útok a akými dôkazmi svoje tvrdenia preukážu. Žalobca bol pred súdom prvej inštancie
vypočutý, právo vypovedať mu nebolo upreté, preto nie je dôvodné námietka, že ho súd nevypočul
k tomu, že mal o poručiteľovi informácie od žalobcu 1). Riešenie skutkovej otázky je v civilnom sporovom
konaní spojené s obstarávaním skutkových poznatkov súdu v procese dokazovania. Pri riešení sa súd

zameriava na skutkové okolnosti, významné napríklad z hľadiska toho, čo a kedy sa stalo, alebo malo
stať,čone(urobil)žalobcaalebožalovaný,čone(bolo)dohodnuté,čiaakéskutočnostinastalipokonaní
(opomenutí konania) niektorej fyzickej alebo právnickej osoby, čo obsahuje určitá listina, čo vypovedal
svedok, čo uviedol znalec. S istým zjednodušením možno konštatovať, že otázkou skutkovou (faktickou)
je pravdivosť, či nepravdivosť skutkových tvrdení procesných strán. V posudzovanej veci odvolací súd
nemal dôvod vstúpiť do modifikácie skutkového stavu, tento považoval za správne zistený a námietky

žalobcu o nesprávnych skutkových zisteniach za neopodstatnené.

16. V zmysle ustálenej judikatúry (napríklad sp. zn. 7Cdo/271/2021) skutková podstata vydedenia v
zmysle ust. § 469a ods. 1 písm. b) Občianskeho zákonníka vyžaduje, aby neprejavenie opravdivého
záujmu bolo potomkom zavinené, nestačí len samotná existencia takéhoto stavu, ani takéhoto dôvodu,

nestačí subjektívny pocit poručiteľa. Opravdivý záujem znamená, že záujem je úprimný, vážny, dlhodobo
prejavovaný, vyjadruje záujem o život, zdravie a blaho poručiteľa, inými slovami, ide o reálny kontakt,
komunikáciu, starostlivosť, prejavy úcty, či rodinnej väzby. Žalobcom 2) nebolo preukázané, že sa
žalobca 2) o poručiteľa reálne zaujímal, že mal s poručiteľom reálny kontakt. Žalobca 2) si pred súdom
prvej inštancie potom, ako bol otec umiestnený v DSS, vôbec nespomenul, ako záujem prejavoval,

preto v okolnostiach danej veci nie je ani relevantná námietka žalobcu „koľkokrát sa
človek má pokúšať o kontakt s inou osobou, ktorá ho odmieta“. Bez právnej relevancie sú rovnako
námietky, že treba brať ohľad na okolnosti daného prípadu a skúmať, čo bolo dôvodom minimálneho
kontaktu, keď zo skutkových zistení vyplynulo, že žalobca 2) od roku 2016 nemal s poručiteľom žiaden
kontakt. Z hľadiska posúdenia, či potomok o poručiteľa trvale neprejavoval opravdivý záujem, ktorý by

ako potomok prejavovať mal, je súdnou praxou ustálené, že uvedenú otázku je potrebné posudzovať
aj z hľadiska toho, či poručiteľ mal sám záujem sa s potomkom stýkať a udržiavať s ním bežné
príbuzenské vzťahy. Vydedenie prichádza do úvahy len tam, kde poručiteľ o tento blízky príbuzenský
vzťah stojí, kde sa ho nezáujem potomka osobne citovo dotýka, kde mu tento stav vadí a nejde
osituáciu,keďmujetentostavľahostajný,prípadne,keďknemusámipodstatneprispel.Zobsahuspisu

vyplynulo, že žalobca 2) si nevedel spomenúť, akým spôsobom sa o poručiteľa zaujímal, avšak zo spisu
nevyplynulo, že by nezáujem žalobcu 2) o poručiteľa zavinil sám poručiteľ, že poručiteľ kontaktoval
žalobcu 2) vyčítavými, negatívnymi SMS správami, že poručiteľ nemal záujem stýkať sa so žalobcom
2). Z uvedených dôvodov odvolací súd konštatuje, že na základe v konaní vykonaného
dokazovania, jeho vyhodnotenia a zisteného skutkového stavu mal súd prvej inštancie dôvodne za

preukázané, že v danej veci boli splnené dôvody pre vydedenie v zmysle ustanovenia § 469a
ods. 1 písm. b) Občianskeho zákonníka, preto dôvodne žalobu vo vzťahu k žalobcovi 2) zamietol.

17. Nakoľko odvolacie námietky žalobcu 2) neboli spôsobilé spochybniť správnosť napadnutého
rozsudku vo vzťahu k výroku IV. a výroku VII., odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako

vecne správny.

18. V odvolacom konaní boli úspešní žalovaní v 1. až 5. rade, preto odvolací súd o nároku na náhradu
trovodvolaciehokonaniarozhodolpodľa§396ods.1,§255ods.1a§262ods.1CSPtak,žežalovaným
1) až 5) priznal proti žalobcovi 2) nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

19. Rozhodnutie senátu bolo prijaté jednohlasne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorýrozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).