Rozsudok – Rodina a mládež ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 8. január 2026

Súd: Okresný súd Rimavská Sobota
Spisová značka: 19T/35/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6925010216
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 01. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Králiková

ECLI: ECLI:SK:OSRS:2026:6925010216.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rimavská Sobota samosudkyňou JUDr. Michaelou Králikovou na hlavnom pojednávaní

dňa 8. januára 2026 v Revúcej, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaná

A. B., C. B., nar. XX.XX.XXXX v D., trvale bytom D. –
A. E., adresa na doručovanie písomností: D. XX,
D., u F. B.,

u z n á v a s a z a v i n n ú ,

že
v období od 08.03.2024 do 24.10.2024 si v G. a inde neplnila vyživovaciu povinnosť voči svoju
synovi H. I., nar. XX.XX.XXXX, pričom vyživovacia povinnosť jej vyplývala z ustanovenia § 62 ods. 1

a nasledujúcich ustanovení Zákona o rodine a bola jej aj určená rozsudkom Okresného súdu Košice
II, sp. zn. 25P/37/2010 zo dňa 10.05.2011 a rozsudkom Mestského súdu Košice, sp. zn. 79P/8/2023
zo dňa 16.01.2024 tak, že je povinná prispievať na výživu svojho syna sumou vo výške 30 % zo sumy
životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa mesačne, vždy do 20. dňa v mesiaci vopred na
účet Reedukačného centra v G., I. XXX, pričom svoju vyživovaciu povinnosť si úmyselne pravidelne
neplnila,pričomvuvedenomobdobínebolaevidovanáakouchádzačkaozamestnanie,atýmtokonaním
jej vznikol dlh na výživnom vo výške 280,65 eur,

t e d a

najmenej dva mesiace v období dvoch rokov si úmyselne neplnila zákonnú povinnosť vyživovať iného,

č í m s p á c h a l a

prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona.

Z a t o j e j s ú d u k l a d á

podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2 Trestného zákona, pri zistení jednej
poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. l/ Trestného zákona a pri zistení jednej priťažujúcej okolnosti
podľa § 37 písm. m/ Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere 5 (päť) mesiacov.Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Trestného zákona na výkon trestu odňatia slobody súd obžalovanú z a r a ď
u j e do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Revúca podal na obvinenú A. B. obžalobu pre skutok, ktorým mala
naplniť pojmové znaky skutkovej podstaty prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1
Trestného zákona.

Po splnení zákonných podmienok v zmysle ustanovenia § 252 Trestného poriadku súd rozhodol
o vykonaní hlavného pojednávania v neprítomnosti obžalovanej A. B., ktorej bola obžaloba riadne

doručená a obžalovaná bola na hlavné pojednávanie riadne a včas súdom predvolaná. Obžalovaná
mala možnosť vyjadriť sa ku skutku, ktorý je predmetom obžaloby pred orgánom činným v trestnom
konaní, zároveň boli dodržané ustanovenia o vyšetrovaní vrátane upozornenia a možnosti obžalovanej
preštudovať vyšetrovací spis, ako aj robiť návrhy na doplnenie vyšetrovania. Súdom bola výslovne
upozornená na možnosť vykonania hlavného pojednávania v jej neprítomnosti, nakoľko je stíhaná

na slobode za trestný čin, za ktorý zákon ustanovuje trest odňatia slobody, ktorého horná hranica
neprevyšuje desať rokov.

Obžalovaná A. B. v prípravnom konaní priznala, že vedela o vyživovacej povinnosti voči svojmu synovi
H. I., nar. XX.XX.XXXX, ktorý bol rozsudkom Okresného súdu Košice II, sp. zn. 25P/37/2010 zverený

do výchovy Reedukačného centra Tornaľa a ona bola zaviazaná prispievať na jeho výživu sumou
minimálneho výživného na účet zariadenia, a to od 08.03.2024. Nakoľko nikdy nepracovala, nemá
žiadne vzdelanie a väčšinu času strávila s deťmi na materskej dovolenke, nemala preto peniaze na
vyplatenie výživného. Nevedela dlžné výživné naraz vyplatiť, prejavila však ochotu zaplatiť dlh v 3
splátkach, v dvoch splátkach po 100,- eur a jednej splátke v sume 50,22 eur. Poberá len dávku v hmotnej

núdzi vo výške 85,- eur za aktivačné práce, ktoré musí odpracovať v rozsahu 32 hodín. V decembri 2024
a januári 2025 už dávku nedostala, nakoľko sa aktivačných prác nezúčastňovala. Je teda bez príjmu
a bez príjmu je aj jej druh, ktorý tiež dostáva iba dávku v hmotnej núdzi vo výške 85,- eur. Nemá žiadny
majetok ani úspory, býva v nelegálnej osade Mašličkovo chata č. 13 na Luníku IX v Košiciach. Svoje
konanie oľutovala s tým, že keby mala peniaze, výživné by uhradila.

Svedkyňa I. D. B., poverená pracovníčka Reedukačného centra Tornaľa, ktorej výpoveď na hlavnom
pojednávaní bola pre jej neprítomnosť so súhlasom prokurátora a obhajkyne obžalovanej prečítaná,
v prípravnom konaní vypovedala, že H. I., nar. XX.XX.XXXX bol v ich zariadení umiestnený na základe
neodkladného opatrenia. Následne rozsudkom Mestského súdu v Košiciach, sp. zn. 79P/8/2023 zo dňa

16.01.2024, bol zmenený rozsudok Okresného súdu Košice II, sp. zn. 25P/37/2010 zo dňa 10.05.2011
tak,žemaloletémuH.bolanariadenáústavnástarostlivosťvichzariadení.Okremtejtozmenybolirodičia
zaviazaný platením výživného v centre, kde je Peter umiestnený. Rozsudok nadobudol právoplatnosť
dňa 08.03.2024, preto centrum žiada výživné od toho dátumu, a to vo výške, aká bola určená rozsudkom
Okresného súdu Košice II, sp. zn. 25P/37/2010, ktorým bola obžalovaná A. B. zaviazaná prispievať

na výživu svojho syna výživným vo výške 30 % zo sumy životného minima. Výživné mala obžalovaná
uhrádzať nasledovne: od 08.03.2024 sumu 27,14 eur, od apríla 2024 do júna 2024 sumu 36,83 eur
mesačne, od júla 2024 do októbra 2024 sumu 37,53 eur mesačne a za november do 19.11.2024 sumu
23,75 eur. Spolu mala uhradiť 311,50 eur. Obžalovaná neuhradila žiadnu sumu, centru sa neozvala
a nepožiadala o žiaden splátkový kalendár. O maloletého H. bolo v ich centre riadne postarané,

maloletému nič nechýbalo.

Rodným listom H. I., nar. XX.XX.XXXX mal sú preukázaný jeho vek a príbuzenský vzťah s obžalovanou
A. B..

Rozsudkom Okresného súdu Košice II, sp. zn. 25P/37/2010 zo dňa 10.05.2011, právoplatným dňa
08.06.2011, bola okrem iných detí obžalovanej nariadená ústavná starostlivosť aj nad maloletým H. I.,
nar. XX.XX.XXXX v Detskom domove v Košiciach, na J. K. L. XX. Obidvaja rodičia, otec aj matka A.
B. boli zaviazaní povinnosťou prispievať na výživu každého z maloletých detí sumou 30 % zo sumy
životného minima na jedno nezaopatrené dieťa, vždy do 20. dňa v mesiaci na účet Detského domova

Hurbanova 42, Košice. Žiadnemu z účastníkov nebolo priznané právo na náhradu trov konania.Rozsudkom Mestského súdu Košice, sp. zn. 79P/8/2023 zo dňa 16.01.2024, právoplatným dňa
08.03.2024, bol zmenený rozsudok Okresného súdu Košice II, sp. zn. 25P/37/2010 zo dňa 10.05.2011

tak, že maloletému H. I., nar. XX.XX.XXXX, bola nariadená ústavná starostlivosť v Reedukačnom centre
v Tornali s tým, že obidvom rodičom bola uložená povinnosť poukazovať výživné na účet zariadenia,
v ktorom je maloletý umiestnený.

Potvrdením Reedukačného centra Tornaľa bolo ďalej preukázané, že H. I., nar. XX.XX.XXXX bol

v dobe od 13.07.2023 do 19.11.2024 žiakom dennej formy štúdia SOŠ pri RC Tornaľa. V školskom roku
2023/2024navštevovalprvýročníkdvojročnéhoučebnéhoodboruTechnickéslužbyvautoservise2498F
a v školskom roku 2024/2025 navštevoval druhý ročník dvojročného učebného odboru Technické služby
v autoservise 2498F, štúdium neukončil, prepustený bol v dôsledku ukončenia ústavnej starostlivosti
dovŕšením plnoletosti.

Z karty úhrad výživného v roku 2024 na maloletého H. I. vyplýva, že obžalovaná od 08.03.2024 do
19.11.2024 neuhradila Reedukačnému centru Tornaľa žiadnu sumu výživného s tým, že dlh na výžinom
za uvedené obdobie predstavuje sumu 311,50 eur. Zo správy Reedukačného centra Tornaľa zo dňa
08.01.2026 ďalej vyplýva, že odsúdená dosiaľ neuhradila žiadnu sumu dlžného výživného.

Správou Sociálnej poisťovne Košice mal súd preukázané, že obžalovaná v dobe od 08.03.2024
do dňa podania správy dňa 29.01.2025 nebola vedená v evidencii Sociálnej poisťovne u žiadneho
zamestnávateľa. Obžalovaná nie je poberateľkou nemocenských dávok, dávok v nezamestnanosti a nie
je evidovaná ani ako poberateľka dôchodku.

Správami Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice mal súd ďalej preukázané, že obžalovaná A. B.
v období od 08.03.2024 do dňa podania správy nebola vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie.
V tejto evidencii bola zaradená jedine v dobe od 04.05.2010 do 20.09.2010 a vyradená bola z dôvodu
starostlivosti o dieťa do 10 rokov veku. V dobe od 01.11.2023 do 31.10.2024 poberala dávku v hmotnej
núdzi v sume 85,- eur mesačne. V decembri 2024 jej bol vyplatený resocializačný príspevok vo výške

109,60 eur.

Zo správy ÚVV a ÚVTOS Košice ďalej vyplynulo, že obžalovaná A. B. vykonávala v ich ústave v dobe
od 25.10.2024 do 30.11.2024 zvyšok trestu odňatia slobody vo výmere 1 mesiac a 5 dní, a to na základe
trestného rozkazu Okresného súdu Košice II, sp. zn. 5T/46/2019 v spojení s uznesením Okresného

súdu Martin, sp. zn. 2PP/7/2021 zo dňa 02.07.2024 o neosvedčení sa odsúdenej v skúšobnej dobe
podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody. Dňa 28.10.2024 si obžalovaná nahlásila
vyživovaciu povinnosť na nezaopatrené dieťa H. I.. Počas pobytu vo výkone trestu odňatia slobody
nebola pracovne zaradená z dôvodu nedostatku vhodných pracovných príležitostí v ústave Košice.
Pracovnú ponuku neodmietla. Podľa dostupných záznamov v uvedenom období nehradila výživné na

syna žiadnym iným zákonným spôsobom.

Na základe vykonaného dokazovania, podľa názoru súdu v rozsahu dostatočnom na náležité zistenie
skutkového stavu a v rozsahu nevyhnutnom na meritórne rozhodnutie, po jeho objektívnom vyhodnotení
podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu

jednotlivo, ako aj v ich vzájomných súvislostiach, ako to predpokladá ustanovenie § 2 ods. 12 Trestného
poriadku, súd dospel k záveru, že skutok tak, ako je uvedený vo výrokovej časti rozsudku sa stal, je
trestným činom a spáchala ho obžalovaná.

Existencia vyživovacej povinnosti obžalovanej ako matky voči jej synovi H. I., nar. XX.XX.XXXX je

daná zákonom, ktorá trvá do času, kým dieťa nie je schopné samé sa živiť (§ 62 ods. 1 Zákona
o rodine). Príbuzenský vzťah medzi obžalovanou a H. I. mal súd preukázaný jeho rodným listom.
Výška výživného bola určená rozsudkom Okresného súdu Okresného súdu Košice, sp. zn. 25P/37/2010
zo dňa 10.05.2011, právoplatným dňa 08.06.2011 v spojení s rozsudkom Mestského súdu Košice,
sp. zn. 79P/8/2023 zo dňa 16.01.2024, právoplatným dňa 08.03.2024, sumou minimálneho výživného,

t.j. vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa, ktorú sumu
bola obžalovaná povinná počnúc právoplatnosťou rozsudku o zmene zariadenia na výkon ústavnej
starostlivosti poukazovať až do jeho plnoletosti na účet Reedukačného centra Tornaľa, kedy bol zozariadenia, kde sa zároveň pripravoval na výkon povolania, prepustený. Bolo zároveň preukázané, že
H. I. štúdium neukončil a na výkon budúceho povolania sa ďalej nepripravoval.

Trestný súd pri rozhodovaní o vine obžalovaného nie je viazaný rozhodnutím, ktorým bola určená
vyživovacia povinnosť v civilnom konaní, vrátane rozsahu výživného (R 11/1984). Súd v trestnom konaní
posudzuje rozsah vyživovacej povinnosti samostatne, a preto môže vychádzať aj z iného rozsahu
vyživovacej povinnosti ako civilný súd.

V nadväznosti na civilným súdom určenú vyživovaciu povinnosť obžalovanej, súd s ohľadom na zistené
majetkové a osobné pomery obžalovanej a existenciu jej ďalších vyživovacích povinností k maloletým
deťom dospel k záveru, že aj napriek značnému času od rozhodovania civilného súdu nedošlo na
strane obžalovanej k takej zmene rozhodujúcich okolností, ktoré by viedli tento súd k posúdeniu inej
výšky vyživovacej povinnosti obžalovanej. Z uvedeného dôvodu súd v danom prípade vychádzal
z rozsahu vyživovacej povinnosti určenej civilným súdom, a to zo sumy minimálneho zákonného

výživného rovnajúcej sa sume 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa
alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Suma minimálneho výživného od 08.03.2024
do 30.06.2024 predstavovala čiastku 36,83 eur mesačne (resp. jej pomernú časť za mesiac marec
2024) a od 01.07.2024 do 24.10.2024 (kedy odsúdená nastúpila výkon trestu odňatia slobody a svoju
vyživovaciu povinnosť voči maloletému H. I. si v ústave riadne nahlásila) čiastku 37,53 eur mesačne

(resp. jej pomernú časť za mesiac október 2024)

Neplnením vyživovacej povinnosti je stav, kedy oprávnená osoba nedostane všetko, čo je obsahom
vyživovacej povinnosti. Obhajoba obžalovanej, že si vyživovaciu povinnosť voči svojmu synovi neplnila
ani len sčasti len z dôvodu nepriaznivej finančnej situácie ju nijakým spôsobom nezbavuje trestnoprávnej

zodpovednosti, a už vôbec ju neospravedlňuje, s ohľadom na jeho minimálnu výšku, ktoré plnenie je
povinný pre svoje dieťa poskytovať každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti, či majetkové
pomery. Listinnými dôkazmi, ako aj výpoveďou svedkyne I. D. B. bolo pritom preukázané, že obžalovaná
sa o svoju vyživovaciu povinnosť žiadnym spôsobom v zariadení nezaujímala, nežiadala o splátkový
kalendár a ku dňu rozhodnutia súdu napriek deklarovaného záujmu zaplatiť dlžné výživné v splátkach,

dobrovoľne žiadnu sumu neuhradila. Obžalovaná priznala, že celé obdobie neplatenia výživného nebola
evidovanáakouchádzačkaozamestnanie,ktoráskutočnosťbolataktiežpreukázanálistinnýmidôkazmi.
Rovnako tak bolo preukázané i to, že v rozhodnom období a ani predtým obžalovaná, hoci jej v tom
nebránila žiadna objektívna prekážka nepracovala, nepoberala žiadne nemocenské ani dôchodkové
dávky, či dávku v nezamestnanosti, a jej príjem tvorila iba dávka v hmotnej núdzi, z ktorej dávky si však

svoju vyživovaciu povinnosť plniť mohla, keďže faktickú starostlivosť o jej ďalšie maloleté zabezpečovali
aj ústavné zariadenia. Naopak obžalovaná od roku 2011, kedy bol maloletý H. I. spolu s ďalšími 3
maloletými súrodencami umiestnený v ústavnom zariadení, starostlivosť o svojho maloletého syna
nezabezpečovala a ani len neprejavovala minimálny záujem o neho a ani sa nesnažila zlepšiť svoju
situáciu.

V čase vyhlasovania rozsudku súdom prvého stupňa obžalovaná dlžné výživné voči Reedukačnému
centru v Tornali v sume 280,65 eur dodatočne napriek prísľubu, že tak urobí, ani len sčasti neuhradila,
a jej konanie naplnilo znaky skutkovej podstaty prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods.
1 Trestného zákona, lebo najmenej dva mesiace v období dvoch rokov si úmyselne neplnila zákonnú

povinnosť vyživovať iného. Obžalovaná ako všeobecne trestne zodpovedný subjekt protiprávnym
konaním spôsobom uvedeným v Trestnom zákone porušila záujem chránený týmto zákonom na
riadnom, včasnom a úplnom plnení vyživovacej povinnosti zo strany povinnej osoby, lebo vedela, že
svojím konaním môže porušiť záujem chránený Trestným zákonom na riadnej výžive svojho syna, a pre
prípad, že ho spôsobí, bola s tým uzrozumená. Obžalovaná konala minimálne v nepriamom úmysle, lebo

si svoju zákonnú povinnosť vyživovať svojho syna vôbec neplnila, hoci vzhľadom na svoje schopnosti
a možnosti si vyživovaciu povinnosť plniť mohla a mala, keďže vedela, že je v zmysle právoplatného
rozhodnutia súdu povinná výživné platiť aj to len v minimálnej zákonnej výške a vedela i to, že jej táto
povinnosť vyplývala aj zo Zákona o rodine, ale úmyselne túto povinnosť zanedbávala. Vinu obžalovanej
preukazuje rad dôkazov, počnúc výpoveď samotnej obžalovanej, ktorá si zjavne zamieňa príjem zo

závislej činnosti s príjmom zo štátnych sociálnych dávok v podobe rodičovského príspevku, či dávky
v hmotnej núdzi, ako aj výpovede svedkyne poškodenej I. D. B., ktoré vo významnej miere dopĺňajú aj
dôkazy plynúce z iných v kontexte vykonaných dôkazných prostriedkov na hlavnom pojednávaní.Podľa správy o povesti z miesta trvalého bydliska obžalovaná má 10 detí, v mieste bydliska sa správa
primerane a bezkonfliktne. Do verejnoprospešných prác sa nezapájala a ani nezapája. Nevlastní žiaden
hnuteľný a ani nehnuteľný majetok. V priestupkovom konaní riešená nebola. Mestská časť Košice

– Luník IX nemá vedomosť o tom, že by obžalovaná páchala trestnú činnosť a požívala alkohol,
psychotropné látky alebo prekurzory. Mestská časť neeviduje voči jej osobe žiadne problémy ani
podnety.

V registri trestov má obžalovaná 5 záznamov. V roku 2021 bol odsúdená trestným rozkazom Okresného

súdu Košice II, sp. zn. 6T/5/2021 zo dňa 26.02.2021, právoplatným dňa 17.04.2021, za prečin
zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere
4 mesiace, pre výkon ktorého bola zaradená do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym
stupňom stráženia, ktorý trest vykonala dňa 01.10.2021. Naposledy bola odsúdená trestným rozkazom
Mestského súdu Košice, sp. zn. K2-4T/32/2023 zo dňa 29.06.2023, právoplatným dňa 05.02.2024, za
úmyselný prečin ohrozovania mravnej výchovy mládeže podľa § 211 ods. 1 písm. b), ods. 3 písm. a)

Trestného zákona na podmienečný trest odňatia slobody vo výmere 8 mesiacov, ktorého skúšobná doba
v trvaní 18 mesiacov začala plynúť dňa 06.02.2024.

V registri priestupkov má 39 záznamov, prevažne za priestupky na úseku cestnej premávky ako chodec
a proti verejnému poriadku za znečisťovanie verejného priestranstva komunálnym, resp. drobným

odpadom.

Súd pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu vyhodnotil povahu spáchaného trestného činu, jeho
závažnosť a spôsob spáchania vrátane následku, zavinenia, priťažujúcich a poľahčujúcich okolnosti,
ako aj osoby páchateľky a možnosť jej prevýchovy. Súd u obžalovanej vzhliadol jednu poľahčujúcu

okolnosť podľa § 36 písm. l/ Trestného zákona, a to že sa k spáchaniu trestného činu priznala a úprimne
ho oľutovala a jednu priťažujúcu okolnosť v zmysle ustanovenia § 37 písm. m/ Trestného zákona,
a to že už bola za trestný čin odsúdená. Postupujúc ďalej podľa základných zásad ukladania trestov
podľa § 34 Trestného zákona, zohľadňujúc pritom funkciu generálnej a individuálnej prevencie trestu,
ktorá má predovšetkým zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom trestného činu tým, že mu

zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny
život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov, a vyjadrí aj morálne odsúdenie páchateľa
spoločnosťou, tiež s prihliadnutím na povahu prejednávaného trestného činu, ako aj význam dotknutého
záujmu chráneného Trestným zákonom, a to nárok osoby oprávnenej na výživu, ktorý nárok vyplýva zo
Zákona o rodine, súd dospel k záveru, že na zabezpečenie ochrany spoločnosti a nápravu obžalovanej

je potrebné uložiť trest odňatia slobody vymeraný v prvej polovici trestnej sadzby vo výmere 5 mesiacov,
keďže v prípade obžalovanej sa jedná o špeciálnu recidívu, nakoľko už aj v minulosti bola za obdobný
trestný čin právoplatne odsúdená, pričom prejednávaný trestný čin navyše spáchala počas plynutia
skúšobnej doby podmienečného odsúdenia vo veci Mestského súdu Košice, sp. zn. K2-4T/32/2023.

Nakoľko obžalovaná bola v posledných desiatich rokoch pred spáchaním prejednávaného trestného
činu vo výkone trestu odňatia slobody za úmyselný trestný čin, súd ju zaradil na výkon trestu do ústavu
na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného
zákona.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde Rimavská Sobota,
pracovisko Revúca, do 15 dní odo dňa oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok.

Odvolanie môžu podať:
prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku a to v neprospech i v prospech obžalovaného,

v prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného
obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom
súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v
obžalobe,
príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh pre

nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, ak je obžalovaný pozbavený spôsobilostina právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie
v prospech obžalovaného i proti jeho vôli štátny orgán starostlivosti o mládež, obhajca i zákonný
zástupca pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného,

poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody a to
v neprospech obžalovaného. Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba
oprávnená konať za právnickú osobu,
zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci.
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že

taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.
Rozsudok možno napadnúť odvolaním len v niektorej jeho časti alebo sa odvolania výslovne vzdať.
Osoba, ktorá odvolanie podala, môže ho výslovným vyhlásením vziať späť, a to až do doby, než sa
odvolací súd odoberie na záverečnú poradu.