Uznesenie – Dedičské právo ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 29. január 2026

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 8Co/9/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5123204046
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Hartelová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2026:5123204046.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu
Mgr.ZuzanyHartelovejačlenovsenátuJUDr.RenátyKrajčiovejaJUDr.JozefaŠuleka,vprávnomspore
žalobkyne: A. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom C. X, zastúpenej právnym zástupcom JUDr. Jaroslavom
Kuchárom, LL.M., advokátom so sídlom Budatínska 65, Bratislava – Petržalka, IČO: 52 641 473, proti
žalovaným: 1/ D. E., nar. XX. XX. XXXX, bytom F. XXXX/X, G., 2/ H. C., I. B., nar. XX. XX. XXXX, trvale

bytom I. XXX/XX, G., žalovaní 1/, 2/ zastúpení právnym zástupcom Advokátska kancelária AŠTARY, s.
r. o., so sídlom Mariánske námestie 29/6, Žilina, IČO: 53 588 452, o určenie, že žalobkyňa je dedičkou
po poručiteľke a o určenie neplatnosti závetu, o odvolaní žalovaných 1/, 2/ proti rozsudku Okresného
súdu Žilina č. k. 46C/37/2023-186 zo dňa 03. septembra 2025, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu vo výroku IV. o trovách konania potvrdzuje.

Vo zvyšnej časti zostáva rozsudok okresného súdu nedotknutý.

Žalobkyňa má voči žalovaným 1/, 2/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Žilina (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) rozsudkom č. k.
46C/37/2023-186 zo dňa 03. 09. 2025 určil, že žalobkyňa je dedičkou po poručiteľke H. E., I. J., nar. XX.

XX.XXXX,zomr.XX.XX.XXXX,naposledybytomI.XXX/XX,XXXXXG.(výrokI.),ažezávetporučiteľky
H. E., I. J., nar. XX. XX. XXXX, zomr. XX. XX. XXXX, naposledy bytom I. XXX/XX, XXX XX G., spísaný
dňa 30. 09. 2021 notárom K. L. H. formou notárskej zápisnice pod sp. zn. N 315/2021, Nz 29922/2021,
NCRIs 30695/2021, registrovaný v Notárskom centrálnom registri závetov pod č. NCRza 6418/2021, je
v časti, v ktorej bola žalobkyňa ako neopomenuteľná plnoletá dedička opomenutá, neplatný (výrok II.).
Vo zvyšnej časti žalobu zamietol (výrok III.). Žalobkyni priznal proti žalovaným v rade 1/, 2/ nárok na

náhradu trov konania v rozsahu 50 % (výrok IV.).
2. V odôvodnení konštatoval, že žalobkyňa sa žalobou doručenou okresnému súdu dňa 09. 05. 2023
domáhala voči žalovaným 1/, 2/ určenia neplatnosti závetu a určenia, že je dedičkou po poručiteľke.
3. Vychádzajúc z ust. § 137 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C. s. p.“), § 194 Civilného
mimosporového poriadku (ďalej len „C. m. p.“), § 39 ods. 1, § 40a ods. 1, § 41, § 116, § 469a ods. 1 až 3,
§ 479 Občianskeho zákonníka súd prvej inštancie žalobe žalobkyne v časti určenia, že je dedičkou po

poručiteľke (popri žalovaných 1/, 2/) vyhovel z dôvodu, že táto je neopomenuteľným dedičom (plnoletým
dieťaťom poručiteľky) a nebola vydedená, pričom v závete bola opomenutá. Súd čiastočne vyhovel
žalobe aj pokiaľ išlo o určenie neplatnosti závetu poručiteľky, a to v časti, v ktorej bola žalobkyňa
ako neopomenuteľná plnoletá dedička poručiteľky opomenutá. V zostávajúcej časti žalobu žalobkyne
zamietol.
4. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie v zmysle § 255 ods. 1, 2, § 262 ods. 1, 2 C. s.

p. a žalobkyni, vzhľadom na jej čiastočný úspech vo veci, priznal proti žalovaným 1/, 2/ nárok na
náhradu trov konania v rozsahu 50 %. Súd prvej inštancie vychádzal z úspechu žalobkyne, ktorá bolav celom rozsahu úspešná v časti určenia, že je dedičkou poručiteľky a čiastočne úspešná v druhom
požadovanom výroku, kedy súd určil čiastočnú neplatnosť závetu a v časti žalobu zamietol. Súd preto
vychádzal z celkového úspechu žalobkyne v percentuálnom vyjadrení 75 % a úspechu žalovaných 25

%. Čistý procesný úspech žalobkyne tak ustálil vo výške 50 % (75 % - 25 %).

5. Proti tomuto rozsudku, čo do výroku o trovách konania, podali žalovaní 1/, 2/ odvolanie, ktorým
sa domáhali jeho zmeny, spočívajúcej v nepriznaní nároku na náhradu trov konania žiadnej zo strán
konania.

6. Namietali nesprávne právne posúdenie a nesprávne a nedostatočné vyhodnotenie osobitných
okolnostíveci,predchádzajúcichpodaniužaloby,spojenýchspriebehomkonaniaapostojmistránsporu,
ktoré by sa mali odraziť pri rozhodovaní o náhrade trov konania.
7. Žalovaní v úvode odvolania poukázali na nelogický rozpor konštatovania súdu prvej inštancie v bode
25. odôvodnenia rozsudku, kde súd uviedol, že „rozhodol o nároku žalovaných, ako procesne úspešnej
strany na náhradu trov konania“, hoci priznal nárok na náhradu trov konania žalobkyni, nie im.

8. V ďalšom žalovaní nesúhlasili s kvantifikovaním úspechu žalobkyne súdom prvej inštancie, nakoľko
predmetom konania nebolo deliteľné plnenie. Pokiaľ by sa aj vychádzalo z toho, že žalobkyňa uplatnila
dva samostatné žalobné nároky a v prvom bola plne úspešná, bolo podľa nich nepochopiteľné, z akých
dôvodov považoval súd žalobkyňu za úspešnú vo vzťahu k druhému výroku v polovici. Namietali, že
žalobkyňa sa domáhala určenia neplatnosti závetu ako celku, pričom závet bol určený za neplatný len

v časti, v ktorej bola opomenutá, čo predstavuje celkový podiel na dedičstve 1 (25 %). Ak by sa teda
malo pri rozhodovaní o náhrade trov vychádzať z nejakého mechanického matematického porovnávania
úspechu a neúspechu, čo však podľa nich nezodpovedá požiadavkám spravodlivosti a celkovému
zhodnoteniu okolnosti prípadu, nemohla byť žalobkyňa uznaná za úspešnú v polovici žalobného nároku
o určenie, že závet je neplatný, ale nanajvýš v jednej štvrtine, kedy neobstojí záver súdu o celkovom

čistom procesnom úspechu žalobkyne vo výške 50 %.
9. V ďalšom poukázali na to, že k iniciovaniu konania a jemu predchádzajúcemu odkázaniu žalobkyne
na podanie žaloby v dedičskom konaní došlo z dôvodu, že žalobkyňa namietala absolútnu neplatnosť
závetu poručiteľky. Pokiaľ by žalobkyňa v konaní o dedičstve pred notárkou, alebo neskôr pred
súdom, uznala, že závet je neplatný iba v tej časti, v ktorej bola opomenutá, k súdnemu konaniu by

nemuselo dôjsť, nakoľko nenamietali právo žalobkyne dediť po poručiteľke jednu polovicu jej zákonného
dedičského podielu, t. j. podiel 1 z celkového dedičstva. V priebehu súdneho konania nespochybňovali,
že žalobkyňa je dedičkou po poručiteľke, avšak trvali na určení neplatnosti závetu len v časti, nie
ako celku, s čím sa v napadnutom rozhodnutí napokon stotožnil aj súd prvej inštancie. Uviedli, že
sami nezavinili a nespôsobili, že poručiteľka žalobkyňu v závete opomenula. V spore sa ocitli bez

vlastného protiprávneho konania, či prispenia k jeho príčine. V uvedených okolnostiach prípadu by
podľa žalovaných bolo možné vidieť aj dôvod hodný osobitného zreteľa v zmysle § 257 C. s. p. Podľa
žalovaných spravodlivému usporiadaniu pomerov medzi stranami sporu zodpovedá rozhodnutie, ktoré
žiadnej zo strán sporu nárok na náhradu trov konania neprizná.

10. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu navrhla rozsudok okresného súdu v odvolaním napadnutej časti
potvrdiť, považujúc rozsudok okresného súdu v celom rozsahu za vecne správny a vo vzťahu k výroku
o trovách konania za riadne odôvodnený.

11. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 C. s. p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas, oprávnenou

stranou konania (§ 362, § 359 C. s. p.), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným
prostriedkom /§ 355 ods. 2 C. s. p., § 357 písm. m) C. s. p./, bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§
385 ods. 1 a contrario C. s. p.) preskúmal rozsudok okresného súdu v napadnutom rozsahu a z dôvodov
uvedených v odvolaní (§ 380, § 379 C. s. p.) a rozsudok okresného súdu v odvolaním napadnutom
výroku o trovách konania podľa § 387 ods. 1 C. s. p. ako vecne správny potvrdil.

12. Odvolací súd po preskúmaní rozhodnutia súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu i konania,
ktoré mu predchádzalo, dospel k záveru, že súd prvej inštancie v prejednávanej veci zistil skutkový
stav v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností, na jeho podklade dospel k správnym
skutkovým zisteniam a prejednávanú vec aj správne právne posúdil.

13. Podľa § 255 ods. 1 C. s. p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.14. Podľa § 255 ods. 2 C. s. p. ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

15. Podľa § 257 C. s. p. výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

16. Pokiaľ ide o náhradu trov konania, civilnoprávne sporové konanie je ovládané jednak zásadou
zodpovednosti za výsledok, podľa ktorej strana, ktorá mala v sporovom konaní plný úspech, má právo na

náhradu všetkých trov vynaložených na účelné uplatnenie alebo bránenie svojho práva (§ 255 C. s. p.),
jednak zodpovednosťou za zavinenie zastavenia konania, podľa ktorej strana, ktorá zavinila zastavenie
konania je povinná nahradiť trovy konania protistrane (§ 256 C. s. p.). Pokiaľ je úspech strany konania
čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, t. j. určí nárok na náhradu trov konania podľa
pomeru úspechu vo veci (§ 255 ods. 2 C. s. p.). Aby čiastočný úspech založil nárok na čiastočnú
náhradu trov konania, musí byť úspech prevažujúci, teda, aby po porovnaní procesnej úspešnosti oboch

sporovýchstránzostalaeštesumaopodstatňujúcazáveroprevažujúcomúspechujednejzostránsporu.

17. Vychádzajúc z porovnania toho, čoho sa žalobkyňa podanou žalobou domáhala a rozhodnutia
súdu je zrejmé, že každá zo strán sporu bola čiastočne úspešná, preto súd prvej inštancie správne pri
rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania aplikoval ust. § 255 ods. 2 C. s. p.

18.Odvolacísúdsazároveňstotožnilsposúdenímpomeruúspechustránkonaniatak,akohovyhodnotil
súd prvej inštancie, čo viedlo k priznaniu nároku na náhradu trov konania žalobkyni. Žalobkyňa sa
žaloboudomáhaladvochvýrokov–určenia,žejededičkoupoporučiteľkeaurčenia,žezávetporučiteľky
je neplatný. V prípade posúdenia uvedených nárokov ako samostatných bola žalobkyňa vo vzťahu k

určeniu, že je dedičkou po poručiteľke (na podanie ktorej žaloby bola žalobkyňa odkázaná súdnou
komisárkou v dedičskom konaní) v konaní plne úspešná, nakoľko žalobe v tejto časti súd prvej inštancie
plne vyhovel. V časti žaloby o určenie neplatnosti závetu poručiteľky žalobkyňa plne procesne úspešná
nebola, keďže súd prvej inštancie žalobe v tejto časti vyhovel len čiastočne a sčasti žalobu zamietol.
Odvolací súd sa pritom stotožnil so záverom okresného súdu o polovičnom úspechu žalobkyne vo

vzťahu k určeniu neplatnosti závetu, kedy sa žalobkyňa domáhala určenia absolútnej neplatnosti
závetu ako celku a okresný súd určil jeho relatívnu neplatnosť v časti opomenutia žalobkyne ako
neopomenuteľnejdedičky.Vpercentuálnomvyjadrenítakcelkovýúspechžalobkynevsporepredstavuje
75 % a úspech žalovaných 25 %. Ustálenie úspechu žalobkyne v uvedenom rozsahu by bolo zároveň
možné akceptovať aj v prípade posudzovania nárokov uplatnených žalobou ako navzájom prepojených,

podmienených, keď žalobkyňa sa domohla určenia jej postavenia dedičky po poručiteľke, ako aj
relatívnej neplatnosti závetu. V danom prípade bolo dôvodné prihliadnuť aj na to, že napriek tomu,
že sa žalobkyňa v žalobnom petite domáhala určenia neplatnosti závetu ako takého, zo skutkového
vymedzenia žaloby, ktoré je pre súd záväzné, je zrejmé, že neplatnosť namietala výlučne z dôvodu
porušenia ust. § 479 Občianskeho zákonníka, z ktorého dôvodu súd neplatnosť závetu aj vyslovil.

19. Nemožno sa stotožniť s názorom žalovaných 1/, 2/, že žalobkyňa vo vzťahu k určeniu neplatnosti
závetu, môže byť úspešná nanajvýš v rozsahu 25 %, vychádzajúc z jej pripadajúceho podielu na
dedičstve vo výške 1, ktorý žalobkyni ako neopomenuteľnej dedičke patrí. Pomer úspechu žalobkyne
v časti žaloby o určenie neplatnosti závetu nemožno určiť podľa jej pripadajúceho podielu na dedičstve,

pretože tento by nereflektoval reálny úspech žalobkyne v konaní. Pokiaľ by sa nárok na náhradu trov
konania vo vzťahu k určeniu neplatnosti závetu určil tak ako uvádzali žalovaní 1/, 2/, v teoretickej rovine
by to znamenalo, že čím viac by bolo dedičov po poručiteľke, tým menší procesný úspech v konaní by
mohol dosiahnuť opomenutý dedič dovolávajúci sa jemu patriaceho dedičského práva, napriek tomu, že
výrok súdu určujúceho relatívnu neplatnosť by bol v zásade rovnaký. Vzhľadom na uvedené vyhodnotil

odvolací súd túto odvolaciu námietku žalovaných ako nedôvodnú.

20. Odvolací súd v prejednávanom spore zároveň nezistil ani dôvod pre aplikáciu ust. § 257 C. s. p.,
ktorého aplikáciu navrhli žalovaní v odvolaní.

21. Ust. § 257 C. s. p. predstavuje odchýlku od zásady zodpovednosti za výsledok a od zásady
zodpovednosti za zavinenie, kedy súd pre existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa neprizná
náhradu trov konania. Uvedené ustanovenie je zamerané, resp. plní úlohu na odstránenie tvrdosti pri
náhrade trov konania, ak by sa pri tejto náhrade plne presadili vyššie uvedené zásady. Aplikácia tohtoustanovenia prichádza do úvahy v prípade, keď sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady
trov konania, avšak súd dospeje k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu
trovcelkomalebosčastineprizná.Musívšakísťovýnimočnýprípad,pričomvýnimočnosťmôžespočívať

v okolnostiach danej veci alebo v okolnostiach na strane strán konania. Pri posudzovaní okolností
hodných osobitného zreteľa treba prihliadať na osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery všetkých
účastníkov konania, a tiež na okolnosti, ktoré viedli účastníkov k uplatneniu práva na súde a ich postoj
v konaní.

22. Žalovaní dôvody hodné osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov konania žalobkyni v zmysle
uvedeného ustanovenia videli v okolnostiach predchádzajúcich začatiu konania, ako aj jeho priebehu.
Poukázali na to, že neplatnosť závetu nespôsobili a spor nezavinili. K tomuto nemuselo dôjsť, ak by
žalobkyňa v dedičskom konaní nenamietala absolútnu neplatnosť závetu, pričom poukázali na to, že
v priebehu konania nespochybňovali, že žalobkyňa je jednou z dedičov po poručiteľke, avšak trvali na
určení neplatnosti závetu len v časti, nie ako celku.

23. Skutočnosť, že žalovaní 1/ a 2/ nezavinili vedenie sporu so žalobkyňou nemožno považovať za
dôvod hodný osobitného zreteľa, pre ktorý by súd nepriznal náhradu trov konania v spore úspešnejšej
žalobkyni. V danom prípade ide o štandardné sporové konanie, ktorému mohli žalovaní zabrániť už
v rámci dedičského konania pred súdnym komisárom, akceptovaním námietok žalobkyne ohľadom

neplatnosti závetu, s možnosťou ich usmernenia ohľadom namietanej absolútnej neplatnosti, resp.
uzatvorením mimosúdnej dohody. Z obsahu spisu však nevyplýva, že by žalovaní 1/, 2/ v priebehu
dedičského konania námietku žalobkyne vo vzťahu k neplatnosti závetu čo i len v časti akceptovali.
Z obsahu uznesenia Okresného súdu Žilina sp. zn. 21D/100/2022, Dnot 132/2022 zo dňa 30. 03. 2023,
ktorým bola žalobkyňa odkázaná na podanie žaloby o určenie, že je dedičom po poručiteľke, vyplýva

len to, že žalovaní 1/, 2/ so závetom súhlasili, z ktorého dôvodu bola žalobkyňa na ochranu svojich
práv nútená podať žalobu o určenie neplatnosti závetu. Žalobkyni nemožno v tejto rovine pripisovať
zavinenie začatia konania, nakoľko táto nebola v dedičskom konaní právne zastúpená a nemožno od
nej požadovať, aby vedela rozlíšiť absolútnu a relatívnu neplatnosť právneho úkonu, najmä ak z obsahu
uvedeného uznesenia nevyplýva, že by žalovaní akékoľvek námietky žalobkyne akceptovali. Pokiaľ

žalovaní poukazovali na to, že v priebehu súdneho konania nespochybňovali, že žalobkyňa je jednou
z dedičov po poručiteľke, odvolací súd uvádza, že napriek tomu s podanou žalobou nesúhlasili ani
z časti a žiadali žalobu ako celok zamietnuť. Na základe uvedeného dospel odvolací súd k záveru,
že v prejednávanom spore nie sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali
nepriznanie nároku na náhradu trov konania žalobkyni ako úspešnejšej strane konania.

24. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok okresného súdu vo výroku o trovách konania
ako vecne správny potvrdil.

25.Vozvyšnejčasti(vovýrokochI.,II.aIII.),ktoránebolanapadnutáodvolanímžiadnejzostránkonania,

ponechal odvolací súd napadnutý rozsudok okresného súdu nedotknutý.

26. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1, § 255 ods.
1, § 262 ods. 1 C. s. p. a žalobkyni, ktorá bol plne úspešnou stranou odvolacieho konania, priznal voči
neúspešným žalovaným 1/, 2/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu, keď nezistil

dôvody pre aplikáciu ust. § 257 C. s. p. v odvolacom konaní. O výške náhrady trov konania rozhodne
súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia (§ 262 ods. 2 C. s. p.).

27. V závere odvolací súd, v nadväznosti na poukaz žalovaných na konštatovanie súdu prvej inštancie
v bode 25. odôvodnenia napadnutého rozsudku, že súd rozhodol o nároku žalovaných, ako procesne

úspešnej strany, na náhradu trov konania, uvádza, že ide len o zrejmú nesprávnosť, ktorá nemá
vplyv na správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie, ani na rozhodnutie odvolacieho súdu. Z ďalšieho
odôvodnenia, ako aj výroku rozsudku, ktorý je záväzný, je zrejmé, že procesne úspešnou stranou
konania bola žalobkyňa, ktorej súd aj priznal nárok na náhradu trov konania.

28. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti).Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 C. s. p.)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 C. s. p.)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1, 2 C. s. p.)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 C. s. p.)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 C. s. p.)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (§ 427 ods.
1 C. s. p.)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa

toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 C. s. p.)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 C. s. p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 C. s. p.)