Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 13. február 2026

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 14Csp/62/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3824206214
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 02. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Fedor

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2026:3824206214.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza sudcom Mgr. Štefanom Fedorom v spore žalobcu: Intrum Slovakia, s.r.o.,

IČO: 35 831 154, so sídlom 811 07 Bratislava, Mýtna 48, právne zastúpený JUDr. Jánom Šoltésom,
advokátom, IČO: 37 927 795, so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava, proti žalovanému: A. B., nar.
XX.X.XXXX,bytomC.XXX/XX,XXXXXD.C.E.,právnezastúpenýWEBBERLEGAL,s.r.o.,IČO:50680
552, so sídlom Duchnovičovo námestie 1, 080 01 Prešov, o zaplatenie 2.366,68 EUR s príslušenstvom,
takto

r o z h o d o l :

I. Vo zvyšnej časti žalobu zamieta.

II. Žalovaný má proti žalobcovi nárok na náhradu 68% trov konania pred súdom prvej inštancie.

III. Žalovaný má proti žalobcovi nárok na náhradu 100% trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 20.11.2024 sa pôvodný žalobca spoločnosť Ahoj, a.s.,
so sídlom Dvořákovo nábrežie 4, IČO: 48 113 671, (pôvodné obchodné meno Amico Finance a.s.),
domáhal, aby súd vydal platobný rozkaz, ktorým zaviaže žalovaného na zaplatenie sumy 2.366,68
EUR s úrokom 3.676,60 EUR a s úrokom z omeškania. Žalobu odôvodnil tým, že žalovanému na
základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere číslo 2101008420 poskytol úver vo výške 5.000 EUR, ktorý

sa žalovaný zaviazal uhradiť formou zmluvne dojednaných pravidelných mesačných splátok. Úverová
zmluva bola uzavretá elektronicky prostriedkami diaľkovej komunikácie, tzn. bez jej vyhotovenia v
listinnej forme podpísanej zmluvnými stranami. Pred uzavretím úverovej zmluvy pôvodný žalobca
so žalovanou uzavreli zmluvu o elektronickej komunikácii, predmetom ktorej je popis spolupráce pri
uzatváraní zmlúv o úvere prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie a na základe ktorej
bol žalovanému pridelený aktivačný a autorizačný kód na účely komunikácie prostriedkami diaľkovej
komunikácie v zmysle zákona číslo 266/2005 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na

diaľku a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Žalobca pred uzavretím úverovej zmluvy posúdil
s odbornou starostlivosťou schopnosť žalovaného splácať úver, pričom vzal do úvahy dobu, na ktorú
poskytol úver, výšku úveru, príjem žalovaného a účel úveru. V rozpore so zmluvnými dojednaniami
úverovej zmluvy dlžník svoj záväzok uhrádzať pravidelné mesačné splátky neplnil riadne a včas.
Pôvodný žalobca vyzval žalovaného na úhradu omeškaných úverových splátok s upozornením na
možnosť vyhlásenia okamžitej splatnosti pohľadávky z dôvodu neplatenia. Nakoľko žalovaný napriek
písomnej výzve žalobcu svoj dlh z titulu omeškaných úverových splátok nezaplatil, pôvodný žalobca v

súlade so zmluvnými dojednaniami úverovej zmluvy vyhlásil okamžitú splatnosť pohľadávky z úveru,
pre nezaplatenie úverovej splátky splatnej dňa 20.8.2021. Vyhlásenie okamžitej splatnosti pohľadávky
z úveru s výzvou na zaplatenie dlžnej sumy bolo žalovanému doručené dňa 29.11.2021. Nakoľko
žalovaný v poskytnutej 7-dňovej lehote od doručenia vyhlásenia okamžitej splatnosti úveru dlžnú sumunezaplatila, dostal sa tak od 7.12.2021 do omeškania so zaplatením dlžnej sumy spolu s príslušenstvom.
Po vyhlásení okamžitej splatnosti úveru žalovaný zaplatil na úhradu svojho dlhu sumu 1.149,04 EUR
týmito platbami: platba vo výške 94,41 EUR zo dňa 9.11.2023, platba vo výške 94,41 EUR zo dňa

7.12.2023, platba vo výške 94,41 EUR zo dňa 5.1.2024, platba vo výške 50,00 EUR zo dňa 18.1.2024,
platba vo výške 94,41 EUR, zo dňa 5.2.2024, platba vo výške 44,94 EUR zo dňa 12.3.2024, platba vo
výške 50,00 EUR zo dňa 21.3.2024, platba vo výške 94,41 EUR zo dňa 25.3.2024, platba vo výške
94,41 EUR zo dňa 23.4.2024, platba vo výške 30,00 EUR zo dňa 28.4.2024, platba vo výške 94,41
EUR zo dňa 7.5.2024, platba vo výške 94,41 EUR zo dňa 6.6.2024, platba vo výške 94,41 EUR zo

dňa 10.7.2024, platba vo výške 94,41 EUR zo dňa 09.09.2024 a platba vo výške 30,00 EUR zo dňa
28.10.2024. Táto suma bola započítaná na úhradu dlžnej istiny úveru. Žalobca si žalobou uplatnil voči
žalovanému dlžnú istinu úveru vo výške 2 366.68 EUR, spolu s príslušenstvom, ktorú žalovaný žalobcovi
napriek predžalobnej upomienke nezaplatil. Zároveň si žalobca uplatnil voči žalovanému aj nárok na
zaplatenie zmluvných úrokov, ktoré predstavujú rozdiel medzi celkovými nákladmi spojenými s úverom
a plnením započítaným na úhradu celkových nákladov.

2. Súd vo veci vydal platobný rozkaz, ktorým žalovaného zaviazal na uhradenie dlžnej sumy
s príslušenstvom. Žalovaný podal proti platobnému rozkazu riadne a včas odpor. V odpore poprel
skutkové tvrdenie žalobcu týkajúce sa skúmania schopnosti žalovaného splácať úver. Zo žaloby ani
z označených dôkazov podľa žalovaného nevyplýva, že by žalobca svoju povinnosť konať s odbornou

starostlivosťou splnil riadne. Žalovaný ani súd nemajú ako preveriť, či, kedy a akým úkonom žalobca
upozornil žalovaného na možnosť zosplatniť spotrebiteľský úver, ani či tento úkon bol v súlade s platnou
právnou úpravou a súdnou praxou žalovanému riadne doručený. Žalovanému bola časť úveru vo výške
2.826,15 EUR poskytnutá na vyplatenie iného spotrebiteľského úveru u toho istého veriteľa – žalobcu,
a to spotrebiteľského úveru podľa zmluvy č. 2011004891 zo dňa 10.11.2020. Jedná sa o nebezpečný

proces reťazenia úverov. Podľa názoru žalovaného tým aj veriteľ znemožňuje, resp. sťažuje súdny
prieskum spotrebiteľských zmlúv, pretože spotrebiteľský úver podľa zmluvy č. 2011004891 zo dňa
10.11.2020 síce nebol reálne zaplatený spotrebiteľom, ale bol len refinancovaný u toho istého veriteľa,
pričom veriteľ si následne uplatňuje pohľadávku z novej zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá sa javí
v časti, ktorá je v zmluve označená ako istina, ako istina, ale v skutočnosti sú v nej zahrnuté úroky

a prípadne aj iné príslušenstvo z predchádzajúcej zmluvy. V rámci procesnej obrany preto žalovaný
uviedol, že ako spotrebiteľ má voči žalobcovi na započítanie spôsobilú pohľadávku. Žalovaný uviedol,
že úver poskytnutý žalovanému podľa zmluvy č. 2011004891 zo dňa 10.11.2020 je bezúročný a bez
poplatkov a došlo k bezdôvodnému obohateniu. Žalovaný zároveň uviedol, že týmto započítava svoj
nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia z uvedenej zmluvy o spotrebiteľskom úvere, výška ktorého

bude špecifikovaná v tomto súdnom konaní neskôr. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť.

3. Pôvodný žalobca vo vyjadrení k odporu uviedol, že popiera tvrdenia žalovaného produkované v
odpore. V Zmluve o spotrebiteľskom úvere číslo 2101008420 v bode 2) sú podmienky upravujúce
čerpanie úveru určené ako: „Úver bude vyčerpaný naraz v celej výške a to najneskôr v posledný

kalendárny deň v mesiaci, ktorý predchádza mesiacu v ktorom bude splatná prvá splátka Úveru
podľa tejto Zmluvy. Zmluvné strany sa dohodli, že bližšie podmienky čerpania Úveru a to najmä
bližšia špecifikácia miesta a spôsobu čerpania Úveru a súčasne bližšia špecifikácia výšky jednotlivých
čiastkových čerpaní Úveru je uvedená v Prílohe č. 1 k Zmluve, ktorá tvorí neoddeliteľnú súčasť tejto
Zmluvy. V prílohe č. 1 je uvedená zmluva ( zmluva č. 2011004891), ktorá bola žalovanému predtým

poskytnutá spoločnosťou Ahoj. Uvedená zmluva bola zmluvou o spotrebiteľskom úvere č. 2101008420
konsolidovaná (vyplatená) v sume 2.826,15 EUR a zvyšná časť úveru vo výške 2.173,85 EUR bola
poskytnutá na platobný účet dlžníka v súlade s bodom 2.3 Prílohy č. 1. Pôvodný žalobca poprel tvrdenie
žalovaného, že pred poskytnutím úveru nekonal s odbornou starostlivosťou. Predložená úverová zmluva
spĺňa všetky náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa zákona o spotrebiteľských úveroch. Na

základeúdajovposkytnutýchžalovanýmpôvodnýžalobcapreverovalstav,príjmyavýdavkyžalovaného.
Žalovaný v prehľade verifikačných otázok pred schválením úveru potvrdil, že pracuje, má zmluvu na
dobu neurčítú a za 3 posledné mesiace od uvedeného dopytu čistý mesačný príjem 1.300,00 EUR
mesačne. Výpočtom, v ktorom od čistej mesačnej mzdy žalovaného vo výške 1.300,00 EUR pôvodný
žalobca odpočítal sumu životného minima platného od 1.7.2020 do 30.6.2021 vo výške 214,83 EUR,

splátku iných úverov podľa NRKI vo výške 114,56 EUR (dosiahnuté ako suma iných úverov 207,00 EUR
mínus úver po konsolidácii 92,44 EUR) dosiahol pôvodný žalobca výšku prípadnej maximálnej splátky,
ktorú žalovaný bol schopný splácať a to sumu 970,61 EUR. Nakoľko splátka zmluvy o spotrebiteľskom
úvere bola vo výške 94,41 EUR, mal pôvodný žalobca za to, že postupoval s odbornou starostlivosťoupri posudzovaní bonity žalovaného pred uzatvorením predmetnej zmluvy a riadne preveril stav, príjmy
a výdavky žalovaného. Pôvodný žalobca zároveň poukázal na ustanovenie zákona §7 ods. 2 zákona č,
129/2010 o spotrebiteľských úveroch, v ktorom je explicitne uvedená povinnosť spotrebiteľa poskytnúť

veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje potrebné na posúdenie schopnosti spotrebiteľa
splácať spotrebiteľský úver. K predčasnému zosplatneniu úveru tak podľa pôvodného žalobcu došlo
v súlade so zákonom. Pôvodný žalobca zároveň súdu oznámil, že žalovaný počas súdneho konania
zaplatil časť svojho dlhu, a to nasledovnými platbami: platba vo výške 50,00 EUR zo dňa 28.11.2024,
platba vo výške 150,00 EUR zo dňa 18.12.2024, platba vo výške 94,41 EUR zo dňa 20.12.2024 a platba

vo výške 94,41 EUR zo dňa 30.12.2024. Z dôvodu čiastočnej úhrady pohľadávky po začatí súdneho
konania zobral žalobca žalobu v časti o zaplatenie istiny vo výške 388,82 EUR s prislúchajúcim úrokom z
omeškaniaspäťanavrhol,abysúdkonanievtejtočastizastavilavrátilžalobcovičasťnespotrebovaného
súdneho poplatku. Vo zvyšnej časti uplatneného nároku zotrval na podanej žalobe.

4. V priebehu konania pôvodný žalobca postúpil pohľadávku na žalobcu. Zároveň navrhol, aby súd

pripustil, aby postupník vstúpil do konania ako nový žalobca namiesto pôvodného žalobcu. Súd
uznesením zo dňa 25.4.2025 túto zmenu pripustil.

5. Súd vo veci prvýkrát rozhodol rozsudkom zo dňa 20.5.2025, ktorým zastavil konanie v časti
o zaplatenie sumy 388,82 EUR (výrok I.), uložil žalovanému povinnosť aby žalobcovi uhradil istinu

1.885,93 EUR, úrok 3.676,60 EUR a úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo žalovanej sumy (výrok
II.), vo zvyšnej časti žalobu zamietol (výrok III.) a priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči
žalovanému v rozsahu 97% (výrok IV.).

6. Proti výrokom II. a IV. rozsudku podal odvolanie žalovaný. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací

rozsudok v napadnutej časti zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie.
Odvolací súd poukázal na okolnosť, že žalobca nemá postavenie banky, preto sa na neho nevzťahuje
ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o bankách. Ďalej odvolací súd vyhodnotil ako dôvodnú aj námietku
žalovaného, že právny predchodca žalobcu nepostupoval pri posúdení schopnosti žalovaného splácať
spotrebiteľský úver podľa § 7 zákona č. 129/2010 Z.z.. Odvolací súd považoval za nesprávny záver

súdu prvej inštancie ohľadom dodržania ustanovenia 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka pri predčasnom
zosplatnení úveru žalobcom. V upomienke zo dňa 27.9.2021, v ktorej právny predchodca žalobcu
upozorňuje žalovaného, že je v omeškaní už s troma splátkami úveru, sa uvádza, že bol upozornený
na možnosť predčasného zosplatnenia úveru, ak v lehote do 25.10.2021 nezaplatí splátku splatnú v
júli 2021. Z Vyhlásenia okamžitej splatnosti úveru zo dňa 24.11.2021, však vyplýva, že k predčasnému

zosplatneniu úveru došlo pre splátku splatnú 20.8.2021. Vo vyhlásení sa zároveň uvádza, že dlh zo
zmluvy sa stal splatným v celom rozsahu ku dňu 20.8.2021. V týchto listinách sú teda uvedené rozporné
splátky. Súd prvej inštancie zároveň nedostatočne skúmal, či boli splnené podmienky na postúpenie
pohľadávky právnym predchodcom žalobcu na žalobcu podľa ustanovenia § 17 ods. 1 písm. b) zák.
č. 129/2010 Z.z.. Súd prvej inštancie podľa názoru odvolacieho súdu dospel predčasne k právnemu

záveru, že na žalobcu prešla pohľadávka pôvodného žalobcu (veriteľa) a stal sa veriteľom pohľadávky
voči žalovanému uplatňovanej v prejednávanom spore, a preto má aktívnu vecnú legitimáciu.

7. Odvolací súd uložil súdu prvej inštancie aby opätovne posúdil platnosť spotrebiteľskej zmluvy s
poukazom na splnenie povinnosti veriteľa konať s odbornou starostlivosťou, platnosť zosplatnenia úveru

a postúpenie pohľadávky na žalobcu.

8. Súd prvej inštancie po vrátení veci nariadil pojednávanie. Strany sa na pojednávanie nedostavili,
svoju neúčasť ospravedlnili. Strany nenavrhli nové dôkazy. Odvolací súd nenariadil súdu prvej
inštancie zopakovať dokazovanie ani doplniť dokazovanie. Súd preto vychádzal zo skutkových zistení

z dokazovania, ktoré bolo vykonané na pojednávaní dňa 20.5.2025.

9. Podľa § 497 Obchodného zákonníka (ďalej len ObZ) zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na
požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje
poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

10. Podľa § 502 ods. 1 ObZ od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich
úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe
zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoréposkytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než
prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej
výške.

11. Podľa § 503 ods. 1 ObZ záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné
prostriedky. Ak lehota na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov je dlhšia ako rok, sú úroky
splatné koncom každého kalendárneho roka. V čase, keď sa má vrátiť zvyšok poskytnutých peňažných
prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú.

12. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej aj OZ) v znení účinnom do 30.6.2024
spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom.

13. Podľa § 52 ods. 3 OZ v znení účinnom do 30.6.2024 dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení

spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

14. Podľa § 52 ods. 4 OZ v znení účinnom do 30.6.2024 spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri
uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo
inej podnikateľskej činnosti.

15. Podľa § 53 ods. 6 OZ, v znení účinnom do 31.10.2024 ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy,
ktoré sa má vykonať v splátkach, môže obchodník uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch
mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej
ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.

16. Podľa § 565 OZ ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre
nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže
veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

17. Podľa § 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, v znení účinnom v čase uzavretia
zmluvy sa na účely tohto zákona rozumie
a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania,
b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v
rámci svojej podnikateľskej činnosti,

18. Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch veriteľ je pred uzavretím zmluvy
ospotrebiteľskomúverealebopredzmenoutejtozmluvyspočívajúcejvnavýšeníspotrebiteľskéhoúveru
povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom
berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru,

príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru.

19. Podľa § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa §
7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru.
V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez

poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti
splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa
alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti
spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje aj
porušenie ustanovení § 7 ods. 19 až 42.

20. Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. práva vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere
neprechádzajú a veriteľ ich nemôže previesť na tretiu osobu; to neplatí, ak prechádza alebo sa postupuje
pohľadávka so všetkými právami s ňou spojenými a
a) ide o prechod alebo postúpenie z veriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľský úver podľa tohto

zákona alebo osobitného predpisu18b) na veriteľa podľa § 20 ods. 1 písm. a), banku, zahraničnú banku
alebo pobočku zahraničnej banky, a
b) prechádza alebo postupuje sa pohľadávka po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru
alebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.21. Zo zhodných skutkových tvrdení strán a z dokazovania vyplynulo, že právny predchodca žalobcu,
spoločnosť Ahoj, a.s. a žalovaný uzatvorili dňa 21.1.2021 zmluvu o spotrebiteľskom úvere číslo

2101008420. Táto zmluva je spotrebiteľskou zmluvou (s prihliadnutím na povahu účastníkov, obsah
zmluvy a vopred pripravený text zmluvy na vopred určenom formulári) a preto je na vzťah medzi
veriteľom (právny predchodca žalobcu) a dlžníkom (žalovaný) potrebné aplikovať ustanovenia tzv.
spotrebiteľského práva. Na základe tejto zmluvy poskytol právny predchodca žalobcu žalovanému
spotrebiteľský úver vo výške 5.000 EUR. Ročná úroková sadzba úveru bola 18,10%, výška splátky

bola 94,41 EUR, počet splátok bol 96, dátum splatnosti prvej splátky bol 20.2.2021, dátum splatnosti
poslednej splátky bol 20.1.2029. Celková čiastka úveru bola 9.063,36 EUR, celkové náklady spotrebiteľa
boli 4.063,36 EUR. Ročná percentuálna miera nákladov bola 18,10 %. Poskytnuté peňažné prostriedky
bol žalovaný povinný v stanovenej dobe vrátiť v splátkach a zaplatiť z nich zmluvný úrok. Túto svoju
povinnosť však riadne a včas nesplnil, právny predchodca žalobcu preto pristúpil k zosplatneniu pôžičky.

22. Súd skúmal, či si právny predchodca žalobcu pri uzatváraní zmluvy riadne splnil povinnosť, ktorá
mu vyplýva, z ustanovenia § 7 zákona č. 129/2010 Z.z. a to posúdiť pred poskytnutím úveru schopnosť
spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Právny predchodca žalobcu k žalobe pripojil listinu (v spise
na č.l. 11 a 12), z ktorej vyplýva, že pomery žalovaného boli skúmané. Právny predchodca skúmal
okolnosť, či žalovaný v čase uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere už splácal nejaké iné úvery

a aké boli podmienky týchto iných úverov, ďalej tiež to, aké boli v danom čase pomery žalovaného,
t.j. či bol žalovaný zamestnaný, aký bol jeho príjem, jeho vymeriavací základ, či bol poberateľom
aj prípadných iných príjmov okrem mzdy, a pod. Právny predchodca žalobcu však nezisťoval bližšie
osobné pomery žalovaného. V dotazníku označenom ako „Dáta dopytu“ z 21.1.2021 sú uvedené
odpovede na verifikačné otázky. Z obsahu dotazníka však vyplýva, že sa zameriava len na príjmy

žalovaného. Je tam uvedený zamestnávateľ žalovaného (podľa IČO), príjem žalovaného, vymeriavací
základ žalovaného, dĺžka zamestnania, prípadne okolnosť, či príjem od zamestnávateľa je jediným
príjmom žalovaného, resp. či napr. nepoberá ešte dôchodok a pod. Žalobca ani jeho právny predchodca
však vôbec nepredložili údaje, z ktorých by bolo zrejmé, či boli pri poskytovaní úveru skúmané aj výdavky
žalovaného. Aj túto okolnosť je veriteľ povinný skúmať pri poskytovaní spotrebiteľského úveru. Právny

predchodca žalobcu sa vôbec nezaoberal osobu žalovaného, výškou a štruktúrou jeho mesačných
výdavkov, okolnosťou, či má vyživovaciu povinnosť, jeho rodinnými pomermi, okolnosťou aké sú jeho
výdavky nevyhnutné na živobytie a aká suma mu mesačne zostáva po vynaložení nevyhnutných
výdavkov.

23. Možno teda konštatovať, že právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému úver bez akýchkoľvek
údajov o výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa. Uvedená okolnosť má v zmysle ustanovenia § 11
ods. 2 druhej a tretej vety zákona č. 129/2010 Z.z. za následok, že sa poskytnutý úver považuje za
bezúročný a bez poplatkov. Zároveň pri použití výkladového pravidla argumentum a maiore ad minus
(t.j. od väčšieho k menšiemu), možno konštatovať, že právny predchodca žalobcu nekonal pri skúmaní

pomerov žalovaného ani s odbornou starostlivosťou a preto nebol oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa
ani jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru v zmysle § 11 ods. 2 prvej vety zákona č. 129/2010
Z.z.. Pokiaľ teda právny predchodca žalobcu vyhlásil dňa 24.11.2021 okamžitú splatnosť úveru, toto
vyhlásenie nemohlo byť platné.

24. Odhliadnuc do uvedeného, súd ďalej konštatuje, že právny predchodca žalobcu nepostupoval
ani pri zosplatnení spotrebiteľského úveru v súlade so zákonom. Tu súd poukazuje v zmysle Čl. 2
ods. 2 Základných princípov Civilného sporového poriadku na rozhodovaciu činnosť Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky ako najvyššej súdnej autority. Podľa rozhodnutia R 34/2025: Bez konkretizácie
splátky, pre ktorú prichádza zosplatnenie, nie je možné spoľahlivo určiť, či k uplatneniu práva došlo za

splnenia preň zákonom určených podmienok (uplynutia oboch lehôt podľa § 53 ods. 9 Občianskeho
zákonníka v znení účinnom do 31. októbra 2024). Právny úkon nekonkretizujúci splátku je preto
nedostatočne určitý, sankcionovaný neplatnosťou (podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka).

25. Z listiny adresovanej žalovanému nazvanej: „3. upomienka – výzva na zaplatenie“ zo dňa 27.9.2021

vyplýva, že žalovaný bol vyzvaný aby do 25.10.2021 uhradil splátku splatnú dňa 20.7.2021. V ďalšej
listine adresovanej žalovanému nazvanej: „Vyhlásenie okamžitej splatnosti úveru“ zo dňa 24.11.2021
vyplýva, že právny predchodca žalobcu vyhlasuje v tejto listine okamžitú splatnosť spotrebiteľského
úveru pre neuhradenú splátku, ktorá bola splatná dňa 20.8.2021. Uvedené splátky sa teda nezhodujú,resp. výzva a následne zosplatnenie úveru sa netýkajú tej istej splátky. Žalobca teda vo výzve
(upomienke) a v následnom vyhlásení okamžitej splatnosti úveru nedostatočne konkretizoval splátku,
pre ktorú vyhlásil zosplatnenie. Z uvedených dôvodov, by (pokiaľ by aj právny predchodca žalobcu

hypoteticky mal právo na vyhlásenie jednorazového splatenia spotrebiteľského úveru), bolo by toto
vyhlásenie zo dňa 24.11.2021 neplatné.

26. Vecná legitimácia je teoretická konštrukcia, ktorá vo vzťahu k účastníkom konania vyjadruje
stav vyplývajúcu z hmotného práva, ktorý vyjadruje postavenie účastníka v hmotnoprávnom vzťahu.

Účastník, ktorý je nositeľom tvrdeného hmotného práva alebo oprávnenia (ak je žalobcom) má aktívnu
vecnúlegitimáciu.Účastníkkonania,ktorýjenositeľomhmotnoprávnejpovinnosti(záväzku),mápasívnu
vecnú legitimáciu. Vecná legitimácia sa na začiatku konania tvrdí. Súd však žalobe vyhovie len vtedy, ak
navrhovateľ je nositeľom uplatneného práva. Ak sa to v konaní nepreukáže, následkom je zamietnutie
žaloby z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie navrhovateľa. Skúmanie vecnej legitimácie, či už
aktívnej, alebo pasívnej je imanentnou súčasťou súdneho konania a súd ju skúma z úradnej povinnosti.

27. Podmienky postúpenia pohľadávky zo spotrebiteľského úveru, upravuje ustanovenie § 17 zákona č.
129/2010 Z.z.. Z neho vyplýva, že spôsobilým predmetom postúpenia je iba pohľadávka po konečnom
termíne splatnosti spotrebiteľského úveru alebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom
konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Žalobca, ktorému bola pohľadávka postúpená, je tak

povinný tvrdiť a dokázať, že pred postúpením pohľadávky boli splnené podmienky na postúpenie tejto
pohľadávky. Nepreukázanie tejto skutočnosti má za následok nepreukázanie aktívne vecnej legitimácie
postupníka (žalobcu).

28. Ako už súd konštatoval, nebolo možné vyhlásiť okamžitú splatnosť úveru, ktorý bol poskytnutý

žalovanému. Na základe takéhoto vyhlásenia sa teda úver nestal splatným pred termínom splatnosti.
Riadna splatnosť úveru má v zmysle zmluvy o spotrebiteľskom úver nastať až 20.1.2029. Pohľadávka
mala byť na žalobcu postúpená zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 25.3.2025, t.j. nepochybne
ešte ďaleko pred termínom konečnej splatnosti úveru, ktorá nenastala ešte ani v čase rozhodovania
súdu. Takúto nesplatnú pohľadávku však nebolo možné platne postúpiť.

29. Bolo teda možné dospieť k záveru, že postúpenie pohľadávky na žalobcu nie je platné a žalobca
túto pohľadávku nenadobudol a preto ju ani nie je oprávnený uplatňovať pred súdom. Vzhľadom na
uvedené skutočnosti súd konštatuje, že žalobca nepreukázal v konaní svoju aktívnu vecnú legitimáciu
a preto súd žalobu vo zvyšnej časti žaloby, ktorá zostala predmetom sporu po čiastočnom zastavení

konania zamietol.

30. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) súd prizná strane náhradu trov
konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

39. Podľa § 256 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

40. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

41. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník

42. Žalobca si žalobou pôvodne uplatnil istinu 2.366,68 EUR. Žalovaný procesne zavinil zastavenie

konania v časti o zaplatenie sumy 388,82 EUR, keďže uvedenú sumu zaplatil žalobcovi až po podaní
žaloby. V tejto časti (16% nároku) bol žalobca úspešný. Vo zvyšnej časti nároku, t.j. v sume 1.977,86
EUR (84% nároku) súd žalobu zamietol, tu bol teda úspešný žalovaný. Súd preto po zhodnotení pomeru
úspechu a neúspechu (84%-16% = 68%) v konaní pred súdom prvej inštancie priznal žalobcovi nárok na
náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie v rozsahu 68%. V odvolacom konaní bol však žalovaný

plne úspešný, keďže odvolací súd vyhovel jeho odvolaniu v plnom rozsahu, preto mu súd priznal
náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. O konkrétnej výške trov konania bude rozhodnuté
samostatným uznesením, ktoré po právoplatnosti rozsudku vydá vyšší súdny úradník.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia.

Odvolanie sa podáva na Okresnom súde Prievidza v troch vyhotoveniach. O odvolaní rozhodne Krajský
súd v Trenčíne.

Podľa § 393 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinnosť uložená týmto rozhodnutím nebude dobrovoľne splnená, možno podať návrh na vykonanie

exekúcie podľa Exekučného poriadku.