Rozsudok – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 27. február 2026

Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: 53C/44/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7125218606
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Dosedla

ECLI: ECLI:SK:MSKE:2026:7125218606.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Košice sudkyňou JUDr. Evou Dosedla vo veci žalobcu: AT AGROCES, spol. s.r.o., so

sídlom A. XXX, XXX XX B., IČO: 36 194 204, zast. Advokátska kancelária VASIĽ & partners, s.r.o.,
so sídlom C. XXX/XX, XXX XX C., IČO: 47240482 proti žalovanému: Neznámy (nezistený právny
nástupca) ostatného pozemno knižného vlastníka menom D. E. zastúpený: Slovenský pozemkový fond,
so sídlom Búdkova 36, 817 15 Bratislava, IČO: 17 335 345, o zrušenie a vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva, takto

r o z h o d o l :

I. Súd zrušuje podielové spoluvlastníctvo žalobcu a žalovaného k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v
katastrálnom území D., obec D., F. C. – F., evidovaným na LV č. XXX, vedenom F. G. C. – F., katastrálny

odbor, a to parcela registra E KN parcelné číslo XXX/X o výmere 4 530 m2, druh pozemku: orná pôda,
parcela registra E KN parcelné číslo XXX/X o výmere 2 858 m2, druh pozemku: orná pôda, parcela
registra E KN parcelné číslo XXXX/X o výmere 107 m2, druh pozemku: orná pôda.

II. Súd vyporiadava podielové spoluvlastníctvo takto: do výlučného vlastníctva žalobcu prikazuje
nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom území D., F. D., F. C. - F., evidovaným na LV č. XXX,
vedenom F. G. C. - F., katastrálny odbor, a to pozemok parcely registra E KN parcelné číslo XXX/X o

výmere 4 530 m2, druh pozemku: orná pôda, pozemok parcely registra E KN parcelné číslo XXX/X o
výmere 2 858 m2, druh pozemku: orná pôda, pozemok parcely registra E KN parcelné číslo XXXX/X o
výmere 107 m2, druh pozemku: orná pôda. Žalobca je povinný zaplatiť žalovanému titulom vyporiadania
podielového spoluvlastníctva sumu 955,61 eur na účet H. I. J. do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

III. Žiadnej zo strán sporu súd náhradu trov nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva

strán sporu k nehnuteľnostiam uvedeným vo výrokovej časti rozhodnutia. Zároveň požadoval náhradu
trov konania.

2. Žalobu odôvodnil žalobca tým, že strany sporu sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností
nachádzajúcich sa v katastrálnom území D., obec D., F. C. – F., evidovaným na LV č. XXX, vedenom
F. G. C. – F., katastrálny odbor, a to parcela registra E KN parcelné číslo XXX/X o výmere 4 530
m2, druh pozemku: orná pôda, parcela registra E KN parcelné číslo XXX/X o výmere 2 858 m2, druh

pozemku: orná pôda, parcela registra E KN parcelné číslo XXXX/X o výmere 107 m2, druh pozemku:
orná pôda, a to žalobca v podiele 3/4 k celku a žalovaný v podiele 1/4 k celku. Navrhoval vyporiadať
podielové spoluvlastníctvo prikázaním nehnuteľností do výlučného vlastníctva žalobcu, pretože delenie
nehnuteľností nie je objektívne možné a vzhľadom na polohu a výmeru nehnuteľností by bolo v rozpores legislatívou týkajúcou sa zákazu drobenia pozemkov. Pre účely stanovenia primeranej náhrady,
za ktorú prikáže súd nehnuteľnosti žalobcovi, navrhoval vychádzať zo znaleckého posudku B. XX/
XXXX vypracovaného znalcom K. I. L., v zmysle záverov ktorého je hodnota spoluvlastníckeho podielu

žalovaného 1.873,75 eur.

3. Zástupca žalovaných H. vo vyjadrení k žalobe súhlasil s návrhom žalobcu mať usporiadané vlastnícke
vzťahy. Poukázal na záväzné poradie vyporiadania podielového spoluvlastníctva s tým, že nemá za
preukázané objektívne dôvody na nerešpektovanie zákonného poradia. Sporné parcely sú v súčasnom

založenom stave E KN evidované ako ako parc. č. XXX/X o výmere 4.530 m2, druh pozemku orná
pôda, parc. č. XXX/X o výmere 2.858 m2, druh pozemku orná pôda a parc. č. XXXX/X o výmere
107 m2, druh pozemku orná pôda. Sporné parcely sa teda nachádzajú v extraviláne obce a teda
nie je možná reálna deľba a pravdepodobne nie je ani účelná. Rozdelením poľnohospodárskeho
pozemku nemôže vzninúť pozemok menší ako 3.000 m2. Ďalej uviedol, že ak súd vyhodnotí, že je
potrebnépostupovaťdruhýmzákonnýmspôsobom(tedaprikázanímzanáhradu),žalobcomnavrhovanú

výšku náhrady považoval za hlboko pod trhovou cenou a nesúhlasil s ňou. V zmysle ponúk realitných
kancelárii v danej a obdobnej oblasti sa sumy za obdobné pozemky pohybujú v rozmedzí od 1,10
eur za m2 do 2,20 eura za m2. H. nesúhlasil s priznaním náhrady trov konania žalobcovi, pretože
H. nemal inú možnosť ako vstúpiť do sporu na strane neznámeho vlastníka. Priznanie trov konania
voči neznámemu spoluvlastníkovi je nevykonateľným výrokom. Žalobca nevyzval H. ako zástupcu

neznámych spoluvlastníkov na mimosúdne rokovanie. H. je orgán verejnej správy a smie konať len to,
na čo je zákonne oprávnený. SPF ani neznámi spoluvlastníci nespôsobili tento spor. Navyše v tomto
spore ide o usporiadanie majetkových vzťahov medzi spoluvlastníkmi, kde účastníci na oboch stranách
majú postavenie žalobcu aj žalovaného, a teda nemožno hovoriť o úspechu tej ktorej strany.

4. Žalobca v písomnom podaní zo dňa 12.12.2025 (tzv. replika) uviedol, že SPF nepovažuje v
predmetnom prípade deľbu pozemkov za účelnú, a to aj s ohľadom na porušenie zákazu drobenia
pozemkov, ku ktorému by došlo v prípade deľby pozemkov. Žalobca uviedol, že sa s týmto stotožňuje
a taktiež nepovažuje deľbu pozemkov v predmetnom prípade za účelnú a deľbu ani nenavrhuje. SPF
súhlasí so žalobcom navrhovaným spôsobom zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva,

v zmysle druhej eventuality predpokladanej zákonom – prikázaním do výlučného vlastníctva žalobcu.
Ohľadne sumy náhrady za spoluvlastnícke podiely žalovaného, v správe SPF, za primeranú sumu
náhrady považuje sumu v rozmedzí od 1,10 - €/m2 do 2,20 ,- €/m2. Žalobca v tejto súvislosti uviedol, že
pri koncipovaní žaloby došlo k chybe v písaní, čo sa týka stanovenia sumy náhrady za spoluvlastnícky
podiel žalovaného, nakoľko žalobca uviedol sumu náhrady 1. 873,75 EUR. Avšak dané predstavuje

výmeru spoluvlastníckeho podielu žalovaného, o veľkosti 1/4 k celku, nie ohodnotenie spoluvlastníckeho
podielu žalovaného. Na str. 10 znaleckého posudku jasne vyplýva, že podiel bol ohodnotený na sumu
296,57 EUR. Žalobca teda zotrváva na sume náhrady v maximálnej výške 296,57 EUR. SPF ďalej
v podaní tiež uviedol plánovaný účel využitia parciel, ktoré sú predmetom zrušenia a vyporiadania
podielového spoluvlastníctva v tomto spore, kde taktiež ako prílohu predložilo SPF inzerované ponuky

na ceny ornej pôdy v okrese C. F. a zároveň tiež SPF uviedlo argumentáciu k tomu, že ZP nemôže
tvoriť jediný dôkaz na určenie trhovej hodnoty cien nehnuteľností. Žalobca uvádza, že jednotlivé inzercie
nemôžu tvoriť relevantný podklad pre stanovenie všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti, nakoľko ide len
o inzercie. Za relevantný podklad tak podľa názoru žalobcu možno považovať len znalecký posudok.
Avšak, nakoľko SPF ako zástupca žalovaného vyjadrilo súhlas so sumou náhrady v zmysle znaleckého

posudku predloženého žalobcom, žalobca pre tento prípad súhlasí s predmetnou sumou náhrady pre
žalovanú (v zastúpení SPF), a to podľa predloženého znaleckého posudku. K náhrade trov žalobca
uvádza, že mimosúdne rokovania nie sú so zástupcom žalovaných prakticky realizovateľné, nakoľko
aj dosiahnutie mimosúdnej dohody s SPF podlieha schvaľovaciemu procesu, ktorý trvá bezmála aj pár
rokov. Aj praxou samotného SPF je, že nesúhlasí s mimosúdnymi vyrovnaniami a k najspoľahlivejšiemu

anajrýchlejšiemuvyriešeniuvzájomnýchvzťahovsneznámymivlastníkmi(tedavobdobnýchprípadoch)
došlo podaním žaloby na súd a následnou vzájomnou dohodou na sume náhrady, čo bolo potvrdené
súdnym rozhodnutím. Z uvedeného hľadiska, žalobca aj na základe vzájomnej praxe s SPF neinicioval
predsúdne rokovania, z hľadiska úspory času a v snahe čo najrýchlejšieho vyriešenia vzniknutej situácie.
Žalobca nepovažuje za výnimočný dôvod to, že na druhej strane je SPF ako zástupca neznámych

vlastníkov. Žalobca pritom poukázal na judikatúru najvyšších súdnych autorít ako je nález Ústavného
súdu SR, sp. zn.: III. ÚS 73/2023. Žalobca uviedol, že v danom prípade sú v tomto prípade splnené
všetky podmienky potrebné pre pripustenie zmeny žaloby v zmysle ust. § 139 CSP a násl., nakoľko po
zmene žaloby zostáva kauzálne aj vecne príslušný Mestský súd Košice, a doterajšie výsledky konaniamôžu byť podkladom pre konanie o zmenenej žalobe, nakoľko sa jedná výlučne o formálne doplnenie
petitu pôvodnej žaloby.

5. SPF v písomnom vyjadrení zo dňa 17.12.2025 (tzv. duplika) uviedol, že v prípade zrušenia
a vyporiadania podielového spoluvlastníctva nemá žiadne návrhy. V prípade výšky náhrady za podiely
SPR zotrval na svojich doterajších podaniach a uviedol, že žalobca poukázal na správnu výšku náhrady,
ktorá predstavuje sumu 296,57 Eur, čo zodpovedá náhrade vo výške 0,16 Eur/m2 a s uvedenou výškou
SPF nesúhlasí.

6. Žalobca navrhol vykonať dokazovanie výpisom z listu vlastníctva č. XXX pre kat. územie D. a
znaleckým posudkom B. XX/XXXX vypracovaným znalcom K. I. L.. Zástupca žalovaného predložil
výňatky z inzercie o predaji ornej pôdy v niektorých katastrálnych územiach v okrese C. a rozsudky
tunajšieho súdu.

7. Na pojednávaní dňa 27.02.2026 žalobca uviedol, že zotrváva na podanej žalobe. Ďalej uviedol,
že využíva tieto pozemky na poľnohospodárske účely bežným veľkovýrobným spôsobom. Z hľadiska
zachovania možnosti užívania parciel na tieto účely je najúčelnejšou voľbou, aby ostali v jednom celku
ako doteraz vo vlastníctve jednej osoby, ktorá ich bude užívať. Žalobca má naďalej záujem užívať tieto
parcely na poľnohospodárske účely, kde ich prípadnou deľbou dôjde k ich znehodnoteniu a nemožnosti

zachovania užívania na tento účel. Za daných okolností sa javia ako nedeliteľné. Všetky tri parcely,
pozemky teda s parcelnými číslami XXX/X,XXX/X,XXXX/X sú evidované v registri N to znamená, že
ich hranice v teréne nemusia byť viditeľné, pričom sa tieto pozemky nachádzajú mimo zastávaného
územia obce, teda v extraviláne. Prístup k týmto parcelám je v praxi často riešený len poľnými cestami
resp. cez susedné parcely. Parcela B.XXX/X je úzky dlhý pás pozemku a nachádza sa uprostred

poľnohospodárskych lánov, keďže ide o ornú pôdu v extraviláne prístup k nej je v súčasnosti možné
prakticky len po poľných cestách alebo cez susedné poľnohospodárske pozemky. Prístup je možný
len fyzicky po poľných cestách v rámci obhospodarovania poľnohospodárskeho pôvodného celku.
Na rozdiel parcely XXX/X parcela XXX/X susedí s plochou, ktorá má iný charakter vegetácie. Ide
pravdepodobne o náletové dreviny alebo o okraj lesného porastu. Z východnej strany parcela susedí s

ďalšími úzkymi parcelami registra E. V prípade poslednej parcely ide o malý pozemok, ktorý je súčasťou
širšieho pásu ornej pôdy v extraviláne. Prístup k nemu je možný len z vedľajšej poľnej cesty. Suma
náhrady v znaleckom posudku podľa žalobcu zohľadňuje aktuálny stav parciel a teda aj to, že sú podľa
neho v neudržiavanom stave a najmä podmáčané. Žalobca tak aj naďalej s uvedenou objektivizovanou
sumou náhrady považuje sumu náhrady podľa jeho predloženého Znaleckého posudku, ktorý tvoril

prílohu žaloby a na ktorej aj naďalej zotrval. Žalobca je zároveň presvedčený, že určenie hodnoty
si nevyhnutne vyžaduje odborné znalosti a preto ide o odbornú otázku, ktorú je možné kvalifikovane
a komplexne zodpovedať výlučne podľa Znaleckého posudku. Podľa aktuálnej prílohy k zákonne
umiestnenie daniach je pre katastrálne územie D. stanovená hodnota ornej pôdy na 0,3256 eur/m2.
Požadovaná suma nad 1,- eur predstavuje viac ako trojnásobok tejto zákonnej hodnoty. Vzhľadom na

to, že ide o pozemky v extraviláne, ktoré sú v katastri evidované výhradne ako orná pôda neexistuje
legitímne ekonomicky dôvod na takéto výrazne navýšenie ceny a preto považuje žalobca požiadavku
nad 1,- eur za neprimeranú a požiadal preto súd, aby v zmysle petitu zaviazal žalobcu na úhradu
primeranej náhrady žalovaným.

8. Zástupca žalovaného na pojednávaní uviedol, že trvá na svojich vyjadreniach a naďalej súhlasí
so zrušením a vyporiadaním podielového vlastníctva, čo ani nebolo sporné. Spornou otázkou najprv
nebola ani výška náhrady, ktorú žalobcu vo svojej žalobe určil sám vo výške 1,- eur, avšak potom
uviedol, že sa pomýlil pri písaní a že to má byť 0,16 eur/m2. Ďalej zástupca žalovaného uviedol, že so
žalobcom už má SPF ukončené a právoplatné viaceré konania týkajúce sa tohto katastrálneho územia,

prípadne katastrálneho územia susediace ako A. a M. K. a v týchto konaniach sa teda cena 0,16eur
nevyskytuje a súhlasil sám s vyššími výškami náhrady za obdobné pozemky. Vzhľadom to, že sám
žalobca ten pozemok úplne nevyužíva na poľnohospodársku činnosť a sám tvrdí, že ho plánuje užívať
na poľnohospodársku činnosť, príde zástupcovi žalovaného výška 0,16 eur/m2 príliš malá až účelová.
Samotný žalobca odkazuje tiež na rovnaké rozsudky na ktoré aj SPF, konkrétne v katastrálnom území

D., kde sa tieto ceny pohybovali medzi 0,51 eur – 1,10 eur a sám s nimi súhlasil a nemal žiadne námietky.
SPF uviedlo, že bude trvať minimálne na týchto výškach s ktorými v minulosti sám žalobca súhlasil
a takisto s nimi súhlasil aj do budúcna aj keď tieto pojednávania ešte neprebehli. Pokiaľ ide o trovykonania, tak SPF navrhlo, aby boli trovy konania zamietnuté a aby každá strana znášala svoje vlastné
trovy konania.

9. V konaní nebolo sporným, že strany sporu sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností
nachádzajúcich sa v k. ú. D., obec D., F. C. – F., evidovaných na LV č. XXX, a to: parc. reg. „E“ KN č. XXX/
X – orná pôda o výmere 4 530 m2, parc. reg. „E“ KN č. XXX/X – orná pôda o výmere 2 858 m2, parc. reg.
„E“ KN č. XXXX/X – orná pôda o výmere 107 m2, a to žalobca v podiele 3/4 k celku a žalovaný v podiele
1/4 k celku. Nebolo tiež sporným, že predmetom vyporiadania je poľnohospodárska pôda v oblasti

využívanej na poľnohospodárske účely, ktorá je evidovaná ako orná pôda. Sporným v konaní nebolo ani
to, či nehnuteľnosti sú alebo nie sú reálne deliteľné, keďže obe strany sporu sa zhodli, že sporné parcely
sa nachádzajú v extraviláne obce a teda nie je možná ich reálna deľba s tým, že nie je ani účelná a to
aj s poukazom na § 23 zákona č. 180/1995 Z. z. o zákaze drobenia poľnohospodárskych pozemkov. Na
základeuvedenýchskutočnostísastranyzhodlinavyporiadanípodielovéhospoluvlastníctvaprikázaním
nehnuteľnosti do vlastníctva žalobcu.

10. Spornou skutočnosťou sa v konaní vyznačovala výška primeranej náhrady za spoluvlastnícky podiel
žalovaného. Žalobca po oprave petitu navrhol sumu 296,57 eur podľa znaleckého posudku a zástupca
žalovaného (SPF) s touto sumou nesúhlasil a poukázal na obvyklé ceny v obdobných konaniach, ktoré
sa pohybujú v rozmedzí od 0,51 EUR/m2 až 1,10 EUR/m2, pričom uviedol, že suma 0,16 EUR/m2

nezodpovedátrhovejhodnote.Spornoutaktiežostalaotázkanáhradytrovkonania,keďžežalobcažiadal
náhradu trov konania v rozsahu 100 % a žalovaný navrhol, aby si každá strana znášala trovy sama,
prípadne aby súd aplikoval § 257 CSP.

11. Žalobca v rámci svojho vyjadrenia zároveň uviedol, že pri koncipovaní žaloby došlo k chybe v písaní,

čo sa týka stanovenia sumy náhrady za spoluvlastnícky podiel žalovaného, nakoľko žalobca uviedol
sumu náhrady 1. 873,75 EUR, avšak to predstavuje výmeru spoluvlastníckeho podielu žalovaného,
o veľkosti 1/4 k celku, nie ohodnotenie spoluvlastníckeho podielu žalovaného. Na str. 10 znaleckého
posudku jasne vyplýva, že podiel bol ohodnotený na sumu 296,57 EUR. Na základe uvedeného žalobca
v priebehu konania navrhol, aby súd pripustil zmenu žaloby v zmysle ust. § 139 CSP a nasl.. Súd

s poukazom na uvedený návrh žalobcu na zmenu žaloby uvádza, že konanie o zrušenie a vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva je konaním podľa § 137 písm. b) CSP, pričom ide o konanie, v ktorom majú
účastníci postavenie navrhovateľa aj odporcu a súd nie je striktne viazaný žalobným návrhom, pokiaľ ide
o spôsob vyporiadania. Navrhovaná zmena teda spočíva výlučne v úprave výšky navrhovanej náhrady,
nemení skutkový základ ani predmet konania pričom súd dodáva, že aj keď ide o prípustnú zmenu

žaloby v zmysle § 139 CSP, súd môže aj bez návrhu rozhodnúť o primeranej náhrade v inej výške,
než navrhujú strany, keďže nie je viazaný ich návrhmi ohľadom konkrétneho spôsobu a podmienok
vyporiadania.

12. Vlastnícke právo podľa zápisu v katastri nehnuteľnosti svedčí osobám, ktoré s najväčšou

pravdepodobnosťou nežijú. V zmysle záverov uznesenia Najvyššieho súdu SR sp.zn. 6Cdo/11/2016
„zákonodarca v záujme spriechodnenia procesu usporiadania vlastníckych vzťahov k pozemkom a
obnovenia spôsobu evidencie práv k nehnuteľnostiam ustanovil zákonný mechanizmus nakladania
SPF s pozemkami, ktorých vlastník je známy, ale ktorého miesto trvalého pobytu alebo sídlo nie
je známe a s pozemkami, ktorých vlastník nie je známy (u oboch kategórií ide o tzv. „pozemky s

nezisteným vlastníkom“). SPF je zástupcom presne označeného (a i v žalobe či v inom podaní určenom
súdu prinajmenšom menom a priezviskom identifikovaného) evidovaného vlastníka len u vlastníkov
pozemkov spadajúcich do rámca definície z ustanovenia čl. I § 8 ods. 1 písm. c) zákona č. 180/1995
Z.z., teda len u tých, o ktorých je nepochybné, že existujú (čo u fyzických osôb znamená, že ešte žijú)
a znakom ich neznámosti je neznámosť ich adresy. Takéto označenie ale nemôže prichádzať do úvahy

u tých vlastníkov, ktorí nie sú známi vôbec, spravidla preto, že pôvodný vlastník už neexistuje a nie je
zrejmé, kto je jeho právnym nástupcom. Každý pokus tvrdiť opak by bol pripustením možnosti vykonania
súdneho konania a vydania v ňom i vecného rozhodnutia o predmete sporu aj za cenu neexistencie
jednej z podmienok konania, či presnejšie pri zaťažení konania neodstrániteľnou prekážkou, brániacou
jeho ďalšiemu pokračovaniu a takto tiež popretím jedného zo základov, na ktorých stojí civilný proces. Do

úvahy prichádza druhové pomenovanie označenia strany, ktorá má byť zastúpená SPF, napr. „neznámy
(resp.nezistený) vlastník nehnuteľnosti (meno a priezvisko), zast. SPF“ alebo „Neznámy (nezistený)
právny nástupca ostatného pozemkovoknižného vlastníka menom....., zast. SPF“.13. S poukazom na skutočnosti uvedené v predchádzajúcom odseku je daná pasívna vecná legitimácia
žalovaného - neznámych dedičov zapísaných vlastníkov, ktorých zo zákona zastupuje SPF.

14. Podľa ust. § 141 ods.1 Občianskeho zákonníka spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení
spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní; ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda
musí byť písomná.

15.Podľaust.§142ods.1Občianskehozákonníkaaknedôjdekdohode,zrušíspoluvlastníctvoavykoná

vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné
využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému
alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné
správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov
nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.

16. V danom prípade nedošlo k vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva dohodou
spoluvlastníkov. Zo zásady, že nikto nemôže byť spravodlivo nútený, aby zotrval v podielovom
spoluvlastníctve,vyplývaajprávokaždéhospoluvlastníkapodaťnasúdžalobuozrušenieavyporiadanie
podielového spoluvlastníctva. Ustanovenie § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka neustanovuje len
púhy výpočet spôsobov zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva, ale zároveň aj záväzné

poradie, v ktorom treba skúmať možnosť jednotlivých spôsobov vyporiadania:
a) reálne rozdelenie podľa výšky podielov prichádza do úvahy v prípade faktickej a funkčnej deliteľnosti
predmetu spoluvlastníctva,
b) prikázanie veci za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom, ktorí o to žiadajú,
prichádza do úvahy vtedy, keď reálne rozdelenie spoločnej veci nie je možné

c) predaj a rozdelenie výťažku podľa podielov prichádza do úvahy v prípade, že vec žiadny zo
spoluvlastníkov nechce, a preto ju nemožno pri vyporiadaní prikázať do vlastníctva jednému z nich za
náhradu (viď rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 5 Cdo169/95).

17. V prejednávanom prípade neboli zistené ani tvrdené žiadne dôvody pre nevyporiadanie podielového

spoluvlastníctva,prektorébyzáujemponechaťspoluvlastníckystavprevažovalnadzáujmomsporových
strán zrušiť a vyporiadať podielové spoluvlastníctvo, čo by predstavovalo výnimku zo zásady, že nikto
nemôže byť nútený k zotrvaniu v podielovom spoluvlastníctve.

18. Prvá alternatíva záväzného poradia spôsobu vyporiadania spoluvlastníctva nie je možná, pretože

sporné nehnuteľnosti sú v podstate reálne nedeliteľné. Rozdelenie sporných parciel by bolo v rozpore
so zákazom drobenia pozemkov stanoveného v § 23 ods.1 zákona č. 180/1995 Z.z. o niektorých
opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v platnom znení. Rozdelenie sporných parciel nie
je dobre možné a vhodné vzhľadom na účelnosť využitia jednotlivých prípadne rozdelených parciel,
ako aj nemožnosti riadneho prístupu na jednu z rozdelených parciel. Preto je na mieste druhá zákonná

alternatíva, t.j. prikázanie veci jednému zo spoluvlastníkov za primeranú náhradu. Žalobca prejavil
záujem o nadobudnutie pozemkov s tým, že pozemky mieni spolu s ostatnými pozemkami v danej oblasti
naďalej využívať na poľnohospodárske účely. Zástupca žalovaného s touto alternatívou súhlasil.

19. Súd na pojednávaní vyslovil svoj predbežný právny názor, že pri určení výšky náhrady bude

rozhodujúca obvyklá cena v čase jeho rozhodovania, pričom súd zohľadní aj rozhodovaciu prax v
obdobných veciach v tom istom katastrálnom území vrátane predchádzajúcich sporov medzi žalobcom
a SPF, kde bola akceptovaná hodnota 0,51 EUR/m2. V reakcii na vyslovený právny názor súdu žalobca
uviedol, že v prípade, ak by súd nevychádzal z predloženého Znaleckého posudku, súhlasil by s výškou
0,51 eur/m2. Zároveň v reakcii na vyslovený právny názor súdu zástupca žalovaného uviedol, že sa

stotožňuje s predbežným právnym posúdením veci a súhlasí s výškou vyporiadavacieho podielu 0,51
eur/m2.

20. S poukazom na uvedené skutočnosti a zhodné tvrdenia strán sporu vyslovených v priebehu
konania súd prikázal prejednávané nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva žalobcu a zaviazal ho

zaplatiť žalovanému titulom vyporiadania podielového spoluvlastníctva sumu 955,61 eur, vychádzajúc z
dohodnutej sumy náhrady 0,51 eur / m2. Keďže ide o nezisteného vlastníka, žalobca je povinný zaplatiť
náhradu na depozitný účet SPF. Lehota na plnenie žalovaným vyplýva z ust. § 232 ods. 3 veta druhá
CSP.21. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

22. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 257 CSP, v zmysle ktorého výnimočne súd neprizná
náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

23. Dôvody hodné osobitného zreteľa môžu spočívať v okolnostiach prejednávaného prípadu alebo v

dôvodochtýkajúcichsastranysporu.Vdanomprípadesúdzohľadnilpredmetsporu,ktorýmjevyriešenie
majetkových záležitostí všetkých strán sporu (iudicium duplex), ako aj osobitnú povahu žalovaného v
tomto spore, ktorý je nezisteným vlastníkom - neznámymi dedičmi po zapísanom vlastníkovi. Priznanie
náhrady trov konania žalobcovi voči žalovanému je formalistické a prakticky nevykonateľné. SPF je
len zástupcom žalovaného a nemôže byť zaviazaný na platenie trov konania žalobcovi. Táto osobitná
procesná situácia podľa súdu predstavuje dôvod hodný osobitného zreteľa zakladajúci aplikáciu ust. §

257 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti
ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§355 ods.1, § 362 ods.1 CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§365 ods.1

CSP).
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo
rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo
veci samej (§365 ods.2 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v platnom znení).