Rozsudok – Vyživovacie povinnosti ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 27. február 2026

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 11Pc/55/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4125213575
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Moravčíková

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2026:4125213575.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra sudkyňou JUDr. Alenou Moravčíkovou v právnej veci navrhovateľa – osoby povinnej

na výživné: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX/XX, D., t.č. E. F. C. G., G. XX, H. proti osobe
oprávnenej na výživné: G. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX/XX, D., o zníženie výživného na
plnoleté dieťa, takto

r o z h o d o l :

I. Súd z n i ž u j e vyživovaciu povinnosť otca na plnoleté dieťa G. B., nar. XX.XX.XXXX, zo sumy
100 eur na sumu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené dieťa podľa osobitného
predpisu, a to s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku.
II. Týmto sa m e n í rozsudok Okresného súdu Topoľčany zo dňa 27.04.2017 č.k. 9P/69/2017- 44,

v časti vyživovacej povinnosti osoby povinnej platiť výživné A. B. k osobe oprávnenej na výživné G. B..
III. Vo zvyšku súd návrh z a m i e t a.
IV. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľ – osoba povinná na výživné doručila Okresnému súdu Nitra dňa 30.12.2025 návrh,
ktorým sa domáhal zníženia výživného na minimálnu možnú sumu. Svoj návrh odôvodnil tým, že od
určenia výživného došlo k podstatnej zmene jeho pomerov. Dňa 27.08.2025 nastúpil navrhovateľ do
výkonu trestu odňatia slobody, pričom podstatná a dlhodobá zmena pomerov trvá už aj pred tým
dátumom a preto navrhuje, aby súd túto zmenu zohľadnil aj pri určení obdobia, za ktoré sa výživné

znižuje a to v čo najväčšom možnom rozsahu primeranom okolnostiam prípadu. Z uvedeného navrhol
v závere zníženie sumy výživného aj spätne.

2. Dňa 21.01.2026 zaslala súdu vyjadrenie osoba oprávnená na výživné – syn navrhovateľa, ktorý
uviedol, že súhlasí so znížením výživného. Ďalej uviedol, že je žiakom 3. ročníka denného štúdia na
I. J. K. H. L. G..

3. Navrhovateľ sa svojim vyjadrením zo dňa 10.02.2026 ospravedlnil z účasti na pojednávaní a požiadal,
aby súd pojednával v jeho neprítomnosti.

4. A. B. – matka osoby oprávnenej na výživné zaslala súdu dňa 18.02.2026 vyjadrenie v ktorom uviedla,
že rodičom exmanžela platí mesačne 100 eur na elektrickú energiu, 150 eur prispieva na stravu. Synovi
na účet posiela 120 eur na stravu, keďže v škole ju nemajú zabezpečenú a taktiež aj 25 eur cestovné
mu platí.

5. Na nariadené pojednávanie sa nedostavila osoba povinná na výživné, ktorá svoju neúčasť vopred
ospravedlnila a súhlasila s pojednávaním v jej neprítomnosti. Preto súd pojednával podľa § 31 Civilného
mimosporového poriadku v neprítomnosti osoby povinnej na výživné.6. Osoba oprávnená na výživné – syn navrhovateľa na pojednávaní uviedol, že s návrhom na zníženie
výživného súhlasí. Býva u starých rodičov z otcovej strany a tí nahrádzajú všetko to, čo by mal robiť

otec. Súhlasí so znížením výživného od právoplatnosti rozsudku., a to aj z dôvodu, že mu je vyplácané
náhradné výživné.

7. Súd vo veci vykonal dokazovanie a oboznámil sa s nasledovnými listinami: Návrh zo dňa 30.12.2025,
Správa z ÚPSVaR zo dňa 12.01.2026, Správa zo Sociálnej poisťovne zo dňa 13.01.2026, Súhlas

osoby oprávnenej so znížením výživného, Súhlas povinnej osoby s pojednávaním bez jeho prítomnosti,
Vyjadrenie matky, Ročné zúčtovanie za rok 2024-matka, Potvrdenie o príjme matky, Potvrdenie o PnD
za rok 2025 a 2026, Potvrdenie o poberaní náhradného výživného za rok 2025 a 2026, Rozhodnutie
Sociálnej poisťovne o zvýšení dôchodku stará matka a starý otec, Kúpno-predajná zmluva na motorové
vozidlo matky, List vlastníctva č.XXX, Platby za elektrinu – matka, Doklady o výdavkoch matky a zistil
tento skutočný stav:

8. Rozsudkom Okresného súdu Topoľčany zo dňa 27.04.2017 č.k. 9P/69/2017-44 bolo manželstvo
navrhovateľa a matky osoby oprávnenej na výživné rozvedené. Toho času maloleté deti B.: A., nar.
XX.XX.XXXX a G., nar. XX.XX.XXXX boli zverené do osobnej starostlivosti matky, ktorá bude maloleté
deti zastupovať a spravovať ich majetok a otca zaviazal prispievať na výživu maloletého A. mesačne

sumou 120 eur a na maloletého G. mesačne sumou 100 eur, vždy do 15-teho dňa toho konkrétneho
mesiaca vopred, k rukám matky. Styk otca s maloletými rozsudkom upravený nebol. Osoba oprávnená
na výživné – toho času plnoletý syn je aktuálne žiakom 3. ročníka Strednej odbornej školy H. L. G.. Žije
aj so svojou matkou u svojich starých rodičoch z otcovej strany, ktorí spolu s matkou zabezpečujú o neho
starostlivosť. Osoba povinná na výživné sa aktuálne nachádza vo výkone trestu odňatia slobody v E. F.

C. G.. Matka osoby oprávnenej na výživné je zamestnaná v I. L., I. a jej priemerný čistý mesačný príjem
je 1 008,32 eur. Mesačné výdavky sú 100 eur na elektrickú energiu, 150 eur prispieva na stravu, synovi
na účet posiela 120 eur na stravu a 25 eur cestovné.

9. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine č. 36/2005 Z. z. /ďalej len Zákon o rodine/, plnenie vyživovacej

povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé
sa živiť.

10. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností a možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

11. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a
majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30
% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa
osobitného zákona.

12.Podľa§62ods.4Zákonaorodine,priurčenírozsahuvyživovacejpovinnostisúdprihliadanato,ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne sú aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.

13. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

14. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, veta prvá, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené

potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti,
možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého
dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na
neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

15. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa
zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len
na návrh.16. Podľa § 232 ods. 4 CSP, ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky
a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne
inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť

celého plnenia.

17. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že navrhovateľ- osoba povinná na výživné sa
momentálne nachádza v E. F. C. G. a z tohto dôvodu v podstate nemá žiadny príjem. Navrhovateľ je vo
výkonetrestuodňatiaslobodyvzmysleTrestnéhorozkazuOkresnéhosúduTrnavasp.zn.108T/12/2025

zo dňa 28.3.2025 pre trestné činy poškodzovania cudzej veci a výtržníctvo, čím sa sám bez vážneho
dôvodu pripravil o možnosť zabezpečovať si primeraný zdroj príjmu a táto skutočnosť automaticky
neznamená dôvod na zníženie výživného. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom je ich
zákonnou povinnosťou a sú povinní konať tak, aby bolo v ich možnostiach a schopnostiach zabezpečiť
deťom starostlivosť a výživu v potrebnom rozsahu. Súd mal počas konania preukázané, že osoba
oprávnená na výživné – toho času plnoletý syn je aktuálne žiakom 3. ročníka Strednej odbornej školy H.

L. G. a tak povinnosť navrhovateľa - otca plniť si vyživovaciu povinnosť vo vzťahu k synovi naďalej trvá.
Z vykonaného dokazovania je preukázané, že oprávnená osoba – plnoletý syn spolu so svojou matkou
žije u starých rodičov z otcovej strany a tak okrem matky starostlivosť o plnoletého syna zabezpečujú aj
rodičia navrhovateľa, t.j. nahrádzajú mu starostlivosť otca. Matka sa taktiež podieľa na výžive syna. Súd
bližšie nezisťoval príjmy navrhovateľa, nakoľko osoba oprávnená na výživné so znížením výživného

súhlasila. Z uvedeného vyplýva, že napriek tomu, že vyživovacia povinnosť otca doposiaľ nezanikla,
nakoľko v priebehu konania osoba oprávnená na výživné súhlasila so znížením výživného, súd bral do
úvahy vôľu účastníkov konania a preto rozhodol v súlade s ich voľou tak ako je uvedené vo výroku tohto
rozsudkuaznížilvýživnésosúhlasomoprávnenejosobynaminimálnusumu,avšakažodprávoplatnosti
tohto rozsudku.

18. Súd vo zvyšnej časti zamietol návrh navrhovateľa, ktorý sa týkal spätného zníženia výživného.
Súd poukazuje na to, že konania vo veciach plnoletých osôb sú návrhové konania a tak pokiaľ
ide o rozhodovanie ohľadne výživného, môže súd o ňom rozhodovať najskôr od podania návrhu,
nie spätne. Súd mal za preukázané, že otec si dlhodobo neplní vyživovaciu povinnosť, v dôsledku

čoho už bol v minulosti za takýto čin aj odsúdený a oprávnenej osobe je z tohto dôvodu vyplácané
náhradné výživné. Vzhľadom na uvedené súd nepovažoval za spravodlivé, aby v dôsledku tohto
súdneho rozhodnutia vznikla ešte povinnosť oprávnenej osobe vrátiť už vyplatené náhradné výživné.
Súd v zmysle vyššie uvedeného teda nevzhliadol za dôvodné, aby priznal navrhovateľovi spätné
zníženie výživného už od podania návrhu, nakoľko má súd za preukázané, že osoba povinná sa

vlastným konaním a bez vážneho dôvodu pripravila o možnosť zabezpečovať si primeraný zdroj
príjmu a skutočnosť, že navrhovateľ nastúpil na výkon trestu odňatia slobody neznamená dôvod na
zníženie výživného. Súdna prax dáva prednosť princípu potencionality príjmov pred princípom fakticity
príjmov. V zmysle princípu potencionality príjmov osoby povinnej platiť výživné oprávnenej osobe súd
neprihliada len na skutočné (faktické) príjmy povinného, ktoré dosahuje v čase vyhlásenia rozsudku,

ale vychádza z jeho potenciálnych príjmov, to znamená príjmov, ktoré povinný (potenciálne) mohol mať
vzhľadom na svoj vek, zdravotný stav, schopnosti, stupeň dosiahnutého vzdelania a jeho zamerania,
prax, jazykové znalosti, dopyt na trhu práce. Tento princíp sa uplatňuje aj vtedy, keď povinný svojím
úmyselným protiprávnym konaním majúcim znaky trestnej činnosti, za ktoré bol vzatý do väzby a
následne mu bol súdom uložený nepodmienečný trest odňatia slobody, pri výkone ktorého došlo k

poklesu alebo až strate jeho príjmov. Aj v takom prípade je namieste uplatnenie princípu potencionality
príjmov. Skutočnosť, že takýmto konaním sa povinný vzdal objektívnej možnosti platiť výživné, nemôže
byť na úkor oprávneného. Opačný výklad ustanovenia § 75 ods. 1 veta druhá Zákona o rodine by viedol
k absurdným dôsledkom, medziiným k tomu, že povinný by sa svojim úmyselným násilným konaním voči
oprávnenému s následnou väzbou a právoplatným uložením nepodmienečného trestu odňatia slobody

„zbavil“ (alebo mohol „zbaviť“) svojej vyživovacej povinnosti (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 20. 2.
2019, sp. zn. 3 Cdo 236/2018). Vzhľadom na uvedené, dôvodom prečo súd vyhovel návrhu na zníženie
výživnéhonaminimálnusumupočnúcprávoplatnosťoutohtorozhodnutiabolaskutočnosť,žeoprávnená
osoba súhlasila s takýmto znížením výživného.

19. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku tak, že žiaden
z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.Poučenie:

11Pc/55/2025

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti
ktorého rozhodnutiu smeruje. Podľa § 363 CSP v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 365
ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 62 ods. 1 CMP odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie neprávne alebo
neúplne zistil skutočný stav veci.

Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení

neskorších predpisov, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie. Ak ide o
rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 376 ods. 1 CMP).