Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 7. apríl 2026

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 32Ek/1207/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120352568
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 04. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Bomborová
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2026:6120352568.3

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: SPP – distribúcia, a.s., so sídlom Mlynské
nivy 44/b, 825 11 Bratislava, IČO: 35 910 739, právne zast.: Jakubčák, advokátska kancelária, s.r.o.,
so sídlom Michalská 14, 811 03 Bratislava, IČO: 47 255 706, proti povinnému: A. B., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom B. C. XXXX/X, XXX XX D., o vymoženie 233,67 EUR s príslušenstvom, vedenej u súdneho
exekútora: JUDr. Bohumil Kubát, so sídlom exekútorského úradu E. F. XXX/X, XXX XX A., pod sp.

zn. 360EX 221/20, o námietkach oprávneného proti upovedomeniu o zastavení exekúcie a výzve na
úhradu trov exekútora, o sťažnosti oprávneného voči uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica, sp.
zn. 32Ek/1207/2020 zo dňa 10.12.2025, takto

r o z h o d o l :

Súd sťažnosť oprávneného z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1/ Vyšší súdny úradník vydal dňa 10.12.2025 uznesenie, ktorým námietky oprávneného voči

upovedomeniu súdneho exekútora, JUDr. Bohumila Kubáta, sp. zn. 360EX 221/20 vydaného dňa
04.09.2025, zamietol. Súdny exekútor vydal upovedomenie o zastavení exekúcie v zmysle § 61n ods. 1
písm. d/ zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o
zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“). Voči
upovedomeniu podal oprávnený námietky, v ktorých nesúhlasil so zastavením exekúcie, pretože mal za
to, že súdny exekútor nedostatočne zisťoval majetok povinného.

2/ Aplikujúc ustanovenia § 61n ods. 1 písm. d/, ods. 3, ods. 4, ods. 5 a ods. 7 Exekučného poriadku,
vyhodnotil vyšší súdny úradník námietky oprávneného ako nedôvodné. Preskúmaním spisu mal súd
za preukázané, že súdny exekútor v konaní postupoval v súlade s Exekučným poriadkom pravidelne
zisťoval majetok alebo príjmy, ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou. Súdny exekútor v priebehu
exekúcie elektronickými lustráciami pravidelne zisťoval majetok a príjmy, ktoré by mohli byť postihnuté

exekúciou, avšak z výsledkov vykonaných lustrácii súdny exekútor nezistil majetok povinného, z ktorého
by bolo možné uspokojiť pohľadávku vymáhanú v exekúcii. K tvrdeniu oprávneného, že súdny exekútor
nepožiadal o súčinnosť banku Revolut Bank UAB so sídlom v Litovskej republike, poukázal vyšší súdny
úradník na teritoriálnu pôsobnosť exekútora, ktorá je daná územím Slovenskej republiky. Uvedená
zahraničná banka nemá na území Slovenskej republiky žiadnu pobočku, a teda aj v prípade, že
by povinný mal v uvedenej banke účet a na ňom peňažné prostriedky, súdny exekútor by nemal

právomoc vykonať exekúciu prikázaním pohľadávky z účtu v takej banke podľa § 94 a nasl. Exekučného
poriadku. Pozitívnym výsledkom zistení súdneho exekútora bola existencia motorového vozidla vo
vlastníctve povinného, na ktorom však bolo evidovaných 15 blokácií predchádzajúcich tejto exekúcii.
K tvrdeniam oprávneného o predpokladaných i neoficiálnych príjmoch a hnuteľnom majetku povinného,
poukázal vyšší súdny úradník na prejednaciu zásadu uplatňovanú aj v exekučnom konaní, v zmysle
ktorej tvrdiť skutočnosti a navrhovať na ich preukázanie dôkazy je vecou strán sporu. Oprávnený

žiadne dôkazy na podporu svojich tvrdení v námietkach neoznačil. Na to, aby exekučný súd mohol
námietkam oprávneného vyhovieť a zrušiť upovedomenie o zastavení exekúcie preto nestačí lentvrdenie oprávneného, že povinný musí mať z čoho žiť, musí mať príjem možno aj mimo oficiálnych
príjmov a spravidla má aj hnuteľný majetok vo svojom obydlí, ale tieto skutočnosti musia byť v konaní
relevantným spôsobom preukázané. Oprávnený len vo všeobecnej rovine uvádza, že súdny exekútor

nesprávne, resp. neúplne zistil majetkové pomery povinného, pričom žiadnym spôsobom konkrétne
nepoukázal na taký majetok povinného, ktorý by exekúcii podliehal. Pokiaľ oprávnený v konaní neoznačil
dôkazy preukazujúce skutočnosť, že povinný vlastní majetok alebo má príjmy podliehajúce exekúcii,
exekučný súd nemôže prijať iný záver než ten, že tvrdenia oprávneného uvádzané v námietkach
sú len konštatáciou údajnej majetnosti povinného v dôsledku čoho je nutné uzavrieť, že oprávnený

dôkazné bremeno v tomto smere neuniesol. Vzhľadom na lustráciami zistenú nemajetnosť povinného v
tomto konaní, by ani oprávneným navrhované uloženie donucovacieho opatrenia povinnému vo forme
peňažnej pokuty, bolo v rozpore so zásadou vyváženosti a primeranosti a teda v priamom rozpore
so zmyslom a účelom ust. § 43a ods. 2 Exekučného poriadku. Účelom donucovacích opatrení nie je
sankcionovať povinného za nesplnenie akejkoľvek povinnosti uloženej výzvou súdneho exekútora, ale
len takej, ktorá je nevyhnutná pre riadne vedenie exekúcie. Za povinnosť, k splneniu ktorej nedošlo

v lehote stanovenej zákonom, exekučným súdom alebo exekútorom a ktorej splnenie je nevyhnutné
pre vedenie exekúcie, nemožno však považovať povinnosť, ktorá bola povinnému uložená exekučným
titulom.

3/ Dôvodom zastavenia exekúcie je nezistenie majetku, ktorý možno zexekvovať v konkrétnom

(prebiehajúcom) exekučnom konaní, a nie neexistencia akéhokoľvek majetku povinného. Z uvedeného
vyplýva, že pre vyvodenie záveru o nemajetnosti povinného je postačujúce zistenie jeho relatívnej
nemajetnosti, t.j. nemajetnosti z pohľadu konkrétneho exekučného konania a nie nemajetnosti
absolútnej.Oprávnenýsatakmôžedomnievať,žepovinnýdisponujezexekvovateľnýmmajetkom,avšak
ak sa vykonanými lustráciami takýto majetok povinného nezistí, nemožno prijať iný záver než ten, že

povinný je v zmysle ust. § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku nemajetný v čoho dôsledku je
povinnosťou súdneho exekútora exekúciu zastaviť. K poukazu oprávneného na niektoré rozhodnutia
exekučného súdu uviedol, že pri svojom rozhodovaní sú všeobecné súdy povinné v zmysle čl. 2 ods.
2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) postupovať podľa ustálenej
judikatúry najvyšších súdnych autorít, pričom nie každé jednotlivé rozhodnutie najvyššej súdnej autority

(napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu SR) je možné považovať za ustálenú judikatúru. Za takú možno
považovať len také rozhodnutia, ktoré najvyššie súdne autority publikovali a tým vyhlásili, že sa vo
svojej rozhodovacej praxi budú nimi riadiť. V zmysle uvedeného tak tento exekučný súd v tejto veci nie
je rozhodnutiami v iných exekučných konaniach viazaný. Vyšší súdny úradník tak uzavrel, že súdny
exekútor postupoval správne, keď vydal upovedomenie o zastavení exekúcie podľa § 61n ods.1 písm. d/

Exekučného poriadku, keďže počas piatich rokov nezistil žiadny majetok alebo príjmy povinného, ktoré
by podliehali exekúcii a ktoré by stačili aspoň na úhradu trov exekútora. Vzhľadom na vyššie uvedené
námietky oprávneného ako nedôvodné podľa § 61n ods. 4 Exekučného poriadku zamietol

4/ Oprávnený podal voči uzneseniu sťažnosť, keďže s rozhodnutím nesúhlasil, navrhol ho zrušiť

a pokračovať v konaní. V podmienkach všeobecne známej nízkej vymožiteľnosti práva v Slovenskej
republikybymalibyťsúdniexekútoritíposlední,ktorí„odstola“prístupomešteznižujúmožnostiveriteľov
domôcť sa svojho práva. Nie je pravdou, že by im Exekučný poriadok nedával dostatok možností
alebo im bránil v dôslednom výkone exekučnej činnosti neprimeraným dôrazom na práva povinných.
Zoznámení–správomajetkupovinnéhoaaniznapadnutéhouznesenianijakýmspôsobomnevyplývajú

úplné majetkové pomery povinného. Exekútor vykonal iba lustrácie elektronicky prístupných registrov,
resp. dopyty na orgány a inštitúcie. Zo znenia § 59 ods. 1 Exekučného poriadku nemožno vyvodiť, že
exekútor vykoná iba zisťovania dostupné prostriedkami elektronickej komunikácie. Ten istý následok
vyplýva aj z § 2 Vyhlášky 68/2027 Z.z.. Nebolo mu zrejmé, prečo počas vykonávania exekúcie nedošlo
k predaju hnuteľných vecí, pričom pri fyzickej osobe povinného možno predpokladať, že táto musí

z niečoho žiť, mať príjem, možno i mimo oficiálnych príjmov od zamestnávateľov a spravidla aj hnuteľný
majetok vo svojom obydlí nevylúčený z exekúcie v zmysle § 115 Exekučného poriadku. Z predložených
správ o majetku nijakým spôsobom nevyplýva, že súdny exekútor vykonal osobné zisťovanie peňažnej
hotovosti a hnuteľného majetku na adrese povinného a v sídle prípadného zamestnávateľa povinného,
požiadal vlastníka nehnuteľnosti, kde má povinný evidovaný trvalý pobyt a na základe akého zmluvného

vzťahu nehnuteľnosť užíva, požiadal o súčinnosť tretie osoby (prípadne zamestnávateľov povinného),
požiadal o súčinnosť spoluvlastníkov nehnuteľnosti za účelom odkúpenia podielov povinného, požiadal
o súčinnosť osoby žijúce s povinným v domácnosti, obec, v ktorej má povinný evidovaný trvalý
pobyt, banku Revolut Bank UAB a ďalšie úkony. Namietal tiež, že mu nebolo doručené vyjadreniesúdneho exekútora k námietkam oprávneného a nemal možnosť na ne reagovať. Na podporu svojich
tvrdení poukázal na uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica, sp. zn. 61Ek/510/2025 z 09.07.2025,
sp. zn. 43Ek/1733/2019 z 16.05.2025. Exekučný súd má v konaní o námietkach posúdiť, či boli

splnené podmienky Exekučného poriadku pre zastavenie exekúcie exekútorom, vrátane preskúmania či
exekútor sám deklaroval vykonanie zisťovanie všetkého možného majetku povinného, nie len majetku
evidovaného subjektami podľa § 2 Vyhlášky 68/2017 Z.z.. Ak jedinou možnosťou na vymoženie
peňažnej pohľadávky je výkon exekúcie predajom hnuteľných vecí, nie je povinnosťou oprávneného
túto možnosť výkonu exekúcie súdnemu exekútorovi vopred navrhovať, ani iné spôsoby vykonania

exekúcie. Exekútor je povinný iniciatívne využívať všetky možné spôsoby exekúcie a v prípade,
ak je na ten ktorý spôsob zákonom vyžadovaný súhlas oprávneného, má ho súdny exekútor bez
výzvy oprávnenému navrhovať a tento súhlas vyžiadať. Súdu malo byť z vlastnej činnosti známe, že
v prípadoch s obdobným skutkovým základom, nemajetnosť povinného neodôvodňuje len samotné
vykonanie lustrácií v registroch dostupných súdnemu exekútorovi s negatívnym výsledkom, k čomu
poukázal na ďalšie rozhodnutia súdu sp. zn. 68Ek/1648/2018 z 06.12.2024, sp. zn. 67Ek/1291/2019

z 06.02.2025, sp.zn 40Ek/1204/2019 z 18.02.2025, sp. zn. 71Ek/268/2019 z 21.05.2025. Z odôvodnenia
napadnutého uznesenia nie je zrejmé, prečo sa tunajší súd pri posudzovaní námietok oprávneného
voči upovedomeniu o zastavení exekúcie odklonil od zaužívanej vyššie uvedenej rozhodovacej
praxe, v ktorej tunajší súd v prípadoch s rovnakým skutkovým základom rozhodol, že nemajetnosť
povinného neodôvodňuje len samotné vykonanie lustrácii v registroch dostupných súdnemu exekútorovi

s negatívnym výsledkom.

5/ Súdny exekútor trval na svojom vyjadrení k námietkam oprávneného.

6/ Podľa § 202 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje,

ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho
súdneho úradníka.

7/ Podľa § 200 Exekučného poriadku na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku (ďalej len „CSP“), ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného

útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

8/ Podľa § 250 ods. 1 CSP ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.

9/ Podľa § 61n ods. 1 písm. d/ Exekučného poriadku exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie,

ak pri exekúcii vedenej na majetok fyzickej osoby sa do piatich rokov od začatia exekúcie alebo od
posledného zexekvovania majetku nepodarilo zistiť majetok alebo príjmy, ktoré by mohli byť postihnuté
exekúciou a ktoré by stačili aspoň na úhradu trov exekútora.

10/ Podľa § 61n ods. 3 prvá veta Exekučného poriadku ak je dôvod na zastavenie v celosti, v

upovedomení o zastavení exekúcie podľa odseku 1 exekútor vyzve oprávneného na zaplatenie náhrady
výdavkov (§ 198 ods. 2).

11/ Podľa § 61n ods. 4 Exekučného poriadku ak ide o dôvod zastavenia exekúcie podľa odseku 1 písm.
c/ až e/ a g/, môže účastník konania do 15 dní od doručenia upovedomenia o zastavení exekúcie podať

u exekútora námietky proti upovedomeniu o zastavení exekúcie a výzve na úhradu trov exekútora.
Námietky spolu s napadnutým upovedomením o zastavení exekúcie a výzvou na úhradu trov exekútora
predloží exekútor bezodkladne súdu na rozhodnutie. Nedôvodné námietky súd uznesením zamietne. Ak
súd námietkam vyhovie, uznesením upovedomenie o zastavení exekúcie zruší alebo výzvu na úhradu
trov exekútora vráti exekútorovi na prepracovanie. Ak námietky neboli podané alebo nie sú prípustné,

doručí exekútor upovedomenie o zastavení exekúcie súdu.

12/ S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s citovanými zákonnými ustanovenia súd
preskúmal napadnuté rozhodnutie, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 249
CSP a zistil, že sťažnosť oprávneného nie je dôvodná. Vyšší súdny úradník dostatočne a správne

zistil skutkový stav veci a z takto zisteného skutkového stavu urobil aj správny právny záver a svoje
rozhodnutie dostatočne a presvedčivo odôvodnil, pričom sa vysporiadal so všetkými pre rozhodnutie vo
veci relevantnými skutočnosťami. Napadnuté uznesenie tak súd prvej inštancie považuje za v celom
rozsahu vecne správne, v súvislosti s čím zároveň poukazuje na znenie ustanovenia § 202 ods. 2Exekučného poriadku, podľa ktorého písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť
proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje
s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí. Podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako

aj nadnárodných súdov súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania,
ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a
právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi
konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku
účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné

argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04,
II.ÚS 200/09 a podobne). Skutočnosť, že súd nerozhodol podľa predstáv a očakávaní sťažovateľa,
nemožno považovať za porušenie či nerešpektovanie jeho práv. V tejto súvislosti sa žiada dodať, že
požiadavka oprávneného, aby sa pred rozhodnutím súdu o námietkach proti upovedomeniu o zastavení
exekúcie vyjadril k vyjadreniu súdneho exekútora, nie je opodstatnená. Súdny exekútor vo svojom
vyjadrení neuviedol nič, o čom by už oprávnený zo správ a upovedomenia o zastavení exekúcie nevedel,

pričom naň mal možnosť reagovať v rámci podanej sťažnosti. V nej však len opakuje to, čo už uviedol
v námietkach proti upovedomeniu o zastavení exekúcie.

13/ Na podporu správnosti rozhodnutia vyššieho súdneho úradníka súd nad rámec už uvedeného
dopĺňa, že po oboznámení sa s obsahom správ, ktoré do spisu doložil súdny exekútor, musí konštatovať,

že nezistil žiadne dôvody, ktoré by odôvodňovali zrušenie upovedomenia o zastavení exekúcie.
Samotný výkon exekučnej činnosti spadá do kompetencie súdneho exekútora. Ten musí objektívne
zhodnotiť majetkové pomery povinného, podložiť zistené skutočnosti písomnými dôkazmi a vyvodiť
záver o možnosti či nemožnosti vykonania exekúcie v závislosti od majetkových pomerov povinného.
Súdny exekútor je pri tom povinný vykonávať túto činnosť podľa Exekučného poriadku s odbornou

starostlivosťou, s využitím všetkých svojich skúseností a odborných vedomostí. Spôsob vykonania
exekúcie určí exekútor tak, aby bol primeraný vymáhanej povinnosti a aby hodnota zabezpečeného
majetku povinného zodpovedala hodnote vymáhanej povinnosti. Exekučný súd nie je subjektom
oprávneným na skúmanie majetkových pomerov povinného, ktorého skúmanie má prebehnúť pred
súdnym exekútorom. V prípade, ak súdny exekútor po uplynutí doby 5 rokov od začatia exekúcie

alebo od posledného zexekvovania majetku dospeje k záveru o tom, že u povinného nebol zistený
majetok, ktorý by mohol byť postihnutý exekúciou, nemá inú možnosť ako vydať upovedomenie o
zastavení exekúcie. S poukazom na vyššie uvedené bolo teda v predmetnej exekúcii úlohou súdneho
exekútora,abyvykonanoulustráciouzistilmajetkovépomerypovinnéhoazvoliltakýspôsobuspokojenia
vymáhanej povinnosti, aby bol k nej primeraný. Pokiaľ súdny exekútor v rámci zisťovania majetkových

pomerov povinného nezistil žiadny exekvovateľný majetok a od začatia exekúcie uplynulo 5 rokov, bol
povinný postupovať v zmysle § 61n ods. 1 písm. d/ Exekučného poriadku a vydať upovedomenie o
zastavení exekúcie.

14/ Je však nevyhnutné uviesť, že dôvodom pre zastavenie exekúcie podľa § 61n ods. 1 písm. d/

Exekučného poriadku je nezistenie exekúciou postihnuteľného majetku v predmetnom exekučnom
konaní, t. j. relatívna nemajetnosť a nie neexistencia akéhokoľvek majetku povinného, teda absolútna
nemajetnosť. Súdnemu exekútorovi sa v priebehu exekučného konania nepodarilo okrem motorového
vozidla, už zaťaženého 15 skoršími blokáciami, zistiť žiaden exekúciou postihnuteľný majetok alebo
príjmy (vyšší súdny úradník dostatočne vysvetlil, že vzhľadom na teritoriálnu pôsobnosť nemôže

postihovať majetok povinného mimo územia SR, vrátane účtov vedených v cudzine ako napr.
v zahraničnej banke Revolut Bank UAB, ktorá na území SR nemá pobočku). V konkrétnom exekučnom
konaní sa tak môže stať, že napriek tomu, že povinný disponuje majetkom podliehajúcim exekúcii,
pôjde o majetok, ktorý v predmetnom exekučnom konaní nie je možné zexekvovať. Vychádzajúc z
vyššie uvedeného tak súd nemôže s argumentáciou oprávneného súhlasiť. Ďalšie vedenie exekúcie

nemôže byť založené len na pravdepodobnej existencii majetku povinného, resp. na tom, že súdny
exekútor podľa oprávneného nevykonal všetky jemu dostupné možnosti vykonania exekúcie. Súdny
exekútor nie je povinný vykonať fyzické zisťovanie v mieste bydliska povinného. Tento spôsob vykonania
exekúcie zvolí len v prípade, ak predpokladá, že v mieste bydliska povinného sa budú nachádzať
hnuteľné veci vyššej hodnoty. Bolo by totiž v rozpore s princípom hospodárnosti, účelnosti a efektívnosti,

ak by miestne zisťovanie vykonával vždy a spisoval by aj také hnuteľné veci, ktorých predajom by
neuspokojil ani len trovy exekúcie. Nie každý televízny prijímač, počítač, mobilný telefón či iné hnuteľné
veci sú totiž predajné tak, ako sa zrejme domnieva oprávnený. Tu totiž nemožno ignorovať ekonomickú
realitu života fyzických osôb v Slovenskej republike a predstavu oprávneného o nutnosti vykonaniamobiliárnej exekúcie možno označiť za iluzórnu. Treba tiež doplniť, že vedomosť o majetkových
pomeroch povinného súdny exekútor v súčasnej dobe môže získať nielen fyzickým zisťovaním, ale aj
prostredníctvom internetu či sociálnych sietí. Súdny exekútor si tak vie urobiť predstavu o majetkových,

príjmových a sociálnych pomeroch povinného aj bez zisťovania v mieste bydliska povinného, pričom pri
kreovaní tohto úsudku vychádza aj zo svojich dlhoročných skúseností. Následne, exekučný súd sa na
tento úsudok súdneho exekútora spolieha, keďže ako už súd uviedol vyššie, súdny exekútor je odborne
spôsobilou osobou a do jeho činnosti súd zasiahne len v prípade vážnych zistení a nezrovnalostí,
ktoré sú založené na objektívnych skutočnostiach. Domnienka oprávneného, že by sa v mieste bydliska

povinného mohli nachádzať hodnotné hnuteľné veci, však nie je podložená žiadnymi konkrétnymi
skutočnosťami. Práve naopak, šablónovitosť a všeobecnosť podanej sťažnosti (právny zástupca je
právnym zástupcom aj iných oprávnených, kde rovnako vo veciach zastavenia exekúcie súdnym
exekútorom podľa § 61n ods. 1 písm. d/ Exekučného poriadku podáva sťažnosti s rovnakým obsahom)
evokuje skôr snahu oprávneného len sa zbaviť, resp. oddialiť povinnosť úhrady trov exekučného
konania.

15/ Súd má jednoznačne za to, že pokračovať v exekúcii má význam len pri existencii reálneho majetku,
ktorýmožnoreálnespeňažiťazasúčasnéhosplneniapodmienky,ževýťažokztohtospeňaženiapostačí
aspoň na trovy exekúcie. V opačnom prípade je nutné konštatovať, že hoci povinný môže vlastniť (resp.
vlastnil) nejaký majetok, za stavu, že tento majetok je nespeňažiteľný alebo speňažiteľný len za veľmi

malú hodnotu, treba nevyhnutne dospieť k záveru o nemajetnosti povinného. Napokon, treba opätovne
zdôrazniť, že súdny exekútor nemá pri postupe podľa § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku
na výber, ale naopak je povinný vydať upovedomenie o zastavení exekúcie, ak sú splnené zákonom
normované podmienky. Vydanie upovedomenia teda nespočíva na jeho vôli. Veď aj pre súdneho
exekútora by bolo výhodnejšie, pokiaľ by povinný nejaký majetok mal, tento majetok speňažiť, pretože z

tohto výťažku súdnemu exekútorovi vzniká nárok aj na odmenu vo výške 20 % z vymoženého, pričom
pri zastavení exekúcie má nárok len na náhradu paušálnych výdavkov vo výške 60,- EUR (+ DPH), ktorá
náhrada v zásade nepokryje v celom rozsahu skutočné náklady súdneho exekútora, ktoré mu vznikajú v
súvislosti s vedením exekúcie. Súdny exekútor, ani súd však nie je garantom existencie majetku povinnej
osoby a súčasťou práva na súdnu ochranu nie je aj právo na skutočné, reálne vymoženie pohľadávky.

Pokiaľ povinný nedisponuje zodpovedajúcim majetkom umožňujúcim vymoženie pohľadávky, súdny
exekútor, ani súd za uvedený objektívny stav zodpovednosť nenesú.

16/ Na záver súd dodáva, že poukaz oprávneného na rozhodnutia tunajšieho súdu nie je
relevantný (pozn. sudcu v konaní 61Ek/510/2025, na ktoré oprávnený poukazoval, nebolo dosiaľ

vydané upovedomenie o zastavení exekúcie). V prvom rade je potrebné uviesť, že sa jedná len o
rozhodnutiavyššíchsúdnychúradníkov.Zároveňexekučnékonaniavedenépodsp.zn.67Ek/1291/2019
a 71Ek/268/2019 skutkovo nezodpovedajú prejednávanej exekúcii, nakoľko v tomto konaní u
povinného nebolo zistené vlastníctvo žiadnej nehnuteľnosti (a netvrdil, resp. nepreukazoval to ani
oprávnený). V konaní 43Ek/1733/2019 došlo k zrušeniu upovedomenia o zastavení exekúcie z dôvodu

neuplynutia doby stanovenej v § 61n ods. 1 písm. d/ Exekučného poriadku, čo rovnako zakladá
odlišné skutkové okolnosti. Pokiaľ ide o poukaz na konanie pod sp. zn. 40Ek/1204/2019, vyššie
uvedené odseky odôvodnenia vysvetľujú, prečo nie vždy súdny exekútor musí vykonať mobiliárnu
exekúciu. Na druhej strane sa žiada uviesť, že v obdobných prípadoch existuje už rad rozhodnutí
tunajšieho súdu vydaných sudcami (napr. 9Ek/1321/2019 z 02.02.2026, 52Ek/1841/2019 z 15.12.2025,

30Ek/272/2020 z 30.01.2026, 29Ek/375/2020 21.01.2026, a mnoho ďalších), o neopodstatnenosti
námietok oprávneného, ktorými požadoval vykonanie mobiliárnej exekúcie, so záverom, že nevedú k
zrušeniu upovedomenia o zastavení exekúcie (zastavenej z dôvodu nemajetnosti povinného), čím je
zachovaný princíp právnej istoty vo vzťahu k takým námietkam oprávneného.

17/ Na základe zisteného skutkového stavu v predmetnej veci tak možno konštatovať, že súdny exekútor
pred vydaním upovedomenia o zastavení exekúcie majetkové pomery povinného dostatočne preskúmal
a rovnako neopomenul vykonať lustrácie v dostupných registroch. Keďže v čase vydania upovedomenia
o zastavení exekúcie všetky skutkové zistenia indikovali neexekvovateľnosť majetku povinného, vydané
upovedomenie nemožno považovať za predčasné, ale naopak za vydané plne v súlade s Exekučným

poriadkom.Stavnemajetnostiniejenemenný,apokiaľsaoprávnenýdomnieva,žesadobudúcnazmení
v jeho prospech (povinný nadobudne exekvovateľný majetok alebo bude mať exekúciou postihnuteľné
príjmy), nič mu nebráni podať si nový návrh na vykonanie exekúcie. Pre toto exekučné konanie
však platí, že pre relatívnu nemajetnosť povinného, v dôsledku ktorej sa za 5 rokov trvania exekúcienepodarilo uspokojiť pohľadávku oprávneného, bol súdny exekútor povinný postupovať podľa § 61n ods.
1 písm. d/ Exekučného poriadku.

18/ Vzhľadom na uvedené, súd sťažnosť oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica
sp. zn. 32Ek/1207/2020 zo dňa 10.12.2025 ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol, keď napadnuté
uznesenie ako aj nadväzujúce upovedomenie o zastavení exekúcie vyhodnotil ako vecne správne a
vydané v súlade so zákonom.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP).

Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§
202 ods. 4 Exekučného poriadku).