Uznesenie – Spotrebiteľské zmluvy ,
Pripúštajúce spätvzatie návrhu, zrušujúce… Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 12. marec 2026

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 8CoCsp/4/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124268305
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 03. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lenka Konštiaková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2026:6124268305.3

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lenky Konštiakovej a členov
senátu JUDr. Vladimíra Novotného a JUDr. Adriany Kálmánovej, PhD., v spore žalobcu: EOS KSI
Slovensko, s.r.o., so sídlom Prievozská 2, Bratislava-mestská časť Ružinov, IČO: 35 724 803, v
zastúpení Remedium Legal, s.r.o., so sídlom Prievozská 2, Bratislava-mestská časť Ružinov, IČO:
53 255 739, proti žalovanému: A. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. XXX, zastúpený: C. B., nar.

XX.XX.XXXX, bytom D. XX, o zaplatenie 8.105,71 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného
proti rozsudku Okresného súdu Nitra č.k. 17Csp/104/2024-191 zo dňa 14. novembra 2024 v spojení
s opravným uznesením č.k. 17Csp/104/2024-231 zo dňa 30. mája 2025, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd p r i p ú š ť a späťvzatie žaloby, rozsudok Okresného súdu Nitra č.k. 17Csp/104/2024-191
zo dňa 14. novembra 2024 v spojení s opravným uznesením č.k. 17Csp/104/2024-231 zo dňa 30. mája
2025 z r u š u j e a konanie z a s t a v u j e.

Žalovanému n e p r i z n á v a proti žalobcovi nárok na náhradu trov celého (prvoinštančného aj
odvolacieho) konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom v spojení s opravným uznesením súd prvej inštancie uložil žalovanému
povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 8.089,71 eura, úrok vo výške 3.966,64 eura, úrok z

omeškania 507,04 eura a úrok z omeškania 5,00 % ročne zo sumy 8.489,71 eura od 23.06.2021 do
25.08.2021, úrok z omeškania 5,00 % ročne zo sumy 8.439,71 eura od 26.08.2021 do 15.10.2021, úrok
z omeškania 5,00 % ročne zo sumy 8.389,71 eura od 16.10.2021 do 23.11.2021, úrok z omeškania 5,00
% ročne zo sumy 8.339,71 eura od 24.11.2021 do 25.11.2021, úrok z omeškania 5,00 % ročne zo sumy
8.289,71 eura od 26.11.2021 do 20.12.2021, úrok z omeškania 5,00 % ročne zo sumy 8.239,71 eura od
21.12.2021 do 24.01.2022, úrok z omeškania 5,00 % ročne zo sumy 8.189,71 eura od 25.01.2022 do

25.02.2022, úrok z omeškania 5,00 % ročne zo sumy 8.139,71 eura od 26.02.2022 do 11.05.2022, úrok
z omeškania 5,00 % ročne zo sumy 8.089,71 eura od 12.05.2022 až do zaplatenia, a to do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku na účet žalobcu. Ďalšími výrokmi súd prvej inštancie žalobcovi priznal náhradu
trov konania v rozsahu 100 %, ktoré je povinný zaplatiť žalovaný. O výške náhrady trov bude rozhodnuté
po právoplatnosti rozsudku samostatným rozhodnutím. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil poukazom
na § 290, § 150 ods. 1, § 151 ods. 1 CSP, § 1 ods. 2, § 2, § 7 ods. 1, 2, § 9 ods. 1, 2, § 11 ods. 1,

2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov
a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení platnom a účinnom ku dňu uzatvorenia zmlúv, § 497
Obchodného zákonníka, § 52 ods. 1, 2, 3, 4, § 53 ods. 9, § 559 ods. 1, 2, § 517 ods. 1, 2 Občianskeho
zákonníka a § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách.

2. V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa predmetnou žalobou prostredníctvom

právneho zástupcu domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie istiny vo výške 8.105,71 eura,
na zaplatenie úroku vo výške 3.966,64 eura, na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 507,04 eura. Vpredmetnej veci bol Okresným súdom Banská Bystrica v upomínacom konaní vydaný platobný rozkaz
sp. zn. 26Up/672/2024 zo dňa 15.05.2024, voči ktorému bol v zákonnej lehote zo strany žalovaného
podaný odpor, v ktorom žalovaný namietal neoverenie jeho bonity pred poskytnutím úveru tak, ako mu

to ukladá zákon, a preto považoval úver za bezpoplatkový a bezúročný a zároveň namietal neplatné
zosplatnenie úveru a mal za to, že žalobca nie je aktívne vecne legitimovaný. Ďalej namietal neplatné
uzavretie dlhu a navrhoval, aby súd platobný rozkaz zrušil a vo veci vytýčil termín pojednávania.
Žalovaný sa na pojednávanie nedostavil, svoju neúčasť riadne ospravedlnil a súhlasil s tým, aby súd
predmetnú vec pojednával a rozhodol v jeho neprítomnosti, preto súd prvej inštancie predmetnú vec

pojednával a rozhodol v zmysle § 180 CSP v neprítomnosti žalovaného.

3. Posudzujúc podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty žalobcu, ako aj žalovaného, vykonaným
dokazovaním súd prvej inštancie ustálil, že nebolo sporné, že právny predchodca žalobcu a žalovaný
uzavreli dňa 07.08.2015 Zmluvu o splátkovom - spotrebný úver na Čokoľvek č. 5075186543, na základe
ktorej bol žalovanému poskytnutý spotrebiteľský úver v celkovej výške jednorazovo 12.500 eur, ktorý

mal žalovaný splatiť v počte 108 anuitných splátok, počnúc 1 splátkou 25.09.2015 a to vo výške
205,82 eura mesačne 25. deň v kalendárnom mesiaci, pričom konečná splatnosť bola dohodnutá na
25.08.2024. V predmetnej zmluve si strany sporu dohodli výšku RPMN 14,95 % a výšku úrokovej sadzby
vo výške 12,90 %. Žalovaný sa zaviazal uhradiť právnemu predchodcovi žalobcu celkovú sumu vo
výške 22.225,90 eura. Nebolo sporné, že sa dohodli aj na poistení k úveru, pričom žalovaný mal platiť

poplatok za poistenie k úveru vo výške 6,96 eura mesačne spolu so splátkami úveru. Úver mal byť
použitý na vyplatenie záväzkov a to kreditná karta so zostatkom 1.200,- eur a na úhradu splátkového
úveru v inej banke so zostatkom 3.913,- eur. Z dôvodu, že si žalovaný neplnil svoje povinnosti, bola
mu zo strany právneho predchodcu žalobcu zaslaná výzva zo dňa 07.08.2015 (č.l.84) – /poznámka
odvolacieho súdu, správne malo byť 09.07.2020/, ktorou mu banka oznámila, že ku dňu 09.07.2020

je v omeškaní so splácaním pohľadávky vo výške 4.558,09 eura, pričom predmetná písomnosť bola
doručovaná žalovanému doporučene zo dňa 13.07.2020, o čom žalobca založil do spisu podací hárok -
doporučený list. Vzhľadom na skutočnosť, že si žalovaný neplnil svoje povinnosti riadne a včas, došlo zo
stranyprávnehopredchodcužalobcudňa11.08.2020(č.l.55)kvyhláseniumimoriadnejsplatnostikudňu
10.08.2020. Zároveň žalobca predložil súdu kalkuláciu ukazovateľa schopností splácať úver (č.l.89), z

ktorého bolo zistené, že právny predchodca žalobcu zisťoval výšku príjmu žalovaného, pracovný pomer,
rodinný stav, výšku životných potrieb, výšku vyplácaných záväzkov. Z predloženej tabuľky označenej
ako výpočet primárnej návratnosti (kalkulácia, ukazovatele schopnosť splácať úver) bolo zistené, že
žalobca tvrdil, že pôvodný veriteľ pri posúdení bonity žalovaného overil návratnosť na základe informácií
zistených v tabuľke a to z informácií o príjmoch, kde je uvedený čistý príjem vo výške 400,- eur overený

dopytom na Soc. poisťovňu, z informácií o rodinných pomeroch (slobodný, bez vyživovacej povinnosti),
z informácií o výdavkoch (splátky iných úverov 0,-, overené dopytom do úverového registra zo dňa
07.08.2015, životné potreby 198,09 eur). Nebolo tiež sporné, že žalovaný z poskytnutého úveru uhradil
celkovú sumu vo výške 9.132,96 eura a ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru uhradil sumu
vo výške 7.732,96 eura. Pohľadávka žalobcu ku dňu postúpenia predmetnej pohľadávky predstavovala

sumu vo výške 12.979,39 eura, ktorá pozostávala z istiny vo výške 8.489,71 eura, z riadneho úroku vo
výške 3.966,64 eura, zo zmluvného úroku z omeškania do zosplatnenia vo výške 226,75 eura, z úroku
z omeškania po zosplatnení vo výške 280,29 eura, z poplatkov vo výške 16 eur.

4. V prvom rade sa súd prvej inštancie vysporiadal so vznesenou námietkou nedostatku aktívnej

legitimácie na strane žalobcu a mal za to, že žalobca riadne preukázal splnenie si svojich povinností v
zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách, čím preukázal svoju aktívnu legitimáciu.

5. Následne na základe vykonaného dokazovania a po zhodnotení jeho výsledkov dospel súd prvej
inštancie k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná. V predmetom konaní nebolo sporné a bolo aj

preukázané, že právny predchodca žalobcu a žalovaný uzavreli dňa 07.08.2015 Zmluvu o splátkovom
úvere - spotrebný úver na Čokoľvek č. 5075186543, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý
spotrebiteľský úver v celkovej výške jednorazovo 12.500 eur, ktorý mal žalovaný splatiť v počte 108
anuitných splátok, počnúc 1 splátkou 25.09.2015 a to vo výške 205,82 eura mesačne 25.deň v
kalendárnom mesiaci, pričom konečná splatnosť bola dohodnutá na 25.08.2024. Predmetný úver bol

žalovanému poskytnutý na refinancovanie predchádzajúcich úverov, čiže nebolo sporné, že medzi
žalobcom a žalovaným existoval záväzkový vzťah na základe Zmluvy o spotrebiteľskom úvere uzavretej
dňa 07.08.2015 podľa § 497 Obchodného zákonníka a aj to, že veriteľ pri uzatváraní a plnení z tejto
zmluvykonalvrámcipredmetusvojejobchodnejčinnostitedaakododávateľažalovaný,ktorýjefyzickouosobou, tak nekonal a teda bol spotrebiteľom, a preto bola uvedená zmluva spotrebiteľskou zmluvou
podľa § 52 Občianskeho zákonníka. Medzi stranami sporu zostalo sporným, či má zmluva všetky
náležitosti podľa zákona o spotrebiteľských úveroch, pričom zo strany žalovaného bolo namietané,

že právny predchodca žalobcu riadne neoveril bonitu klienta pred poskytnutím úveru, žalobca do
pojednávania nepredložil žiaden dôkaz ani doklad ako právny predchodca žalobcu overil žalovaného
bonitu pred poskytnutím úveru, čím hrubo porušil § 7 ods. 1 ZoSÚ, v dôsledku čoho je úver bezúročný
a bez poplatkov. K takto tvrdenej argumentácii žalovaného, právny zástupca žalobcu predložil listinné
dôkazy, ktorými deklaroval, že zo strany právneho predchodcu žalobcu bola overená bonita žalovaného,

bol riadne overený jeho príjem, ktorý mal vo výške 400 eur, rodinný stav, životné potreby, ktoré mal
vo výške 198,09 eura, boli zistené vyplácané záväzky, pričom reálna výška vypočítaného ukazovateľa
schopnosti splácať bola 0,99%, kde od príjmu žalovaného sa odrátali náklady na životné potreby, čím
mu zostala výška mesačnej splátky 200 eur, a pretože išlo o refinancovanie úverov, bol schopný splácať
splátky poskytnutého spotrebiteľského úveru, ktorý mu právny predchodca žalobcu poskytol vo výške
12.500,- euro, vo výške 205,82 eura mesačne. Následne súd prvej inštancie mal za to, že právny

predchodca žalobcu si riadne splnil svoju povinnosť, keď pred uzavretím predmetnej spotrebiteľskej
zmluvypreskúmalsodbornoustarostlivosťoupodľa§7ods.1ZoSÚschopnosťžalovanéhosplácaťúver,
keď preskúmal bonitu žalovaného, pričom aj sám žalovaný podľa § 7 ods. 2 ZoSÚ bol povinný poskytnúť
veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje potrebné na posúdenie svojej schopnosti
splácať spotrebiteľský úver. Z predložených listinných dôkazov zo strany žalobcu bolo zistené, že

žalovaný mal ukazovateľ schopnosti splácať splnený, v dôsledku čoho mu bol poskytnutý úver. V rámci
limitov stanovených v spotrebiteľskom sporovom konaní súd prvej inštancie podrobil obsah predmetnej
zmluvy preskúmaniu z hľadiska jej súladu s normami spotrebiteľského práva, pričom dospel k záveru, že
Zmluva o spotrebiteľskom úvere, uzavretá dňa 07.08.2015, má všetky náležitosti požadované zákonom
ospotrebiteľskýchúveroch,zmluvajedostatočnejasnáazrozumiteľnáaneobsahuježiadneneprijateľné

podmienky. Podľa splátkového kalendára bol žalovaný povinný riadne a včas splácať predmetnú pôžičku
atovpravidelnýchmesačnýchsplátkachvsumeatermínochuvedenýchvZmluvea/aleboPodmienkach
a/alebo ZP. Prehľadom splátok a úhrad žalobca v spore preukázal históriu platenia úveru. Súd prvej
inštancie tak nepochybne zistil, že žalobca poskytol žalovanému úver vo výške 12.500,- eur, z ktorej
žalovaný doposiaľ uhradil sumu v celkovej výške 9.132,96 eura, z toho ku dňu vyhlásenia mimoriadnej

splatnosti uhradil sumu v celkovej výške 7.732,96 eura, čím mal súd za preukázané, že žalobca splnil
postup, ktorý stanovuje zákon pre prípad vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru. Žalobca najskôr
vyzval žalovaného výzvou k úhrade dlžných splátok a zároveň ho upozornil na možnosť vyhlásenia
predčasnej splatnosti celého úveru a následne listom zo dňa 11.08.2020 vyhlásil úver za predčasne
splatný a to ku dňu 10.08.2020. Z uvedeného bolo zrejmé, že žalobca postupoval v súlade s vyššie

uvedenými zákonnými ustanoveniami, ako aj so zmluvným dojednaním všeobecných obchodných
podmienok, ktoré inak korešponduje práve so zákonnou úpravou. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný
si neplnil svoje povinnosti riadne a včas, žalobcovi z poskytnutého úveru neuhrádzal splátky riadne a
včas, čo žalobca preukázal výzvou zo dňa 09.07.2020, kedy oznámil žalovanému, že je v omeškaní so
splácaním pohľadávky vo výške 4.558,09 eura a zároveň ho vyzval, aby dlžnú sumu uhradil najneskôr

do 15 dní od doručenia predmetnej výzvy, nakoľko v prípade, ak uvedenú sumu v stanovenej lehote
neuhradí, banka bude oprávnená vyhlásiť mimoriadnu splatnosť pohľadávky, čím sa stane splatnou
v celom rozsahu. Žalovaný v predmetnom spore nespochybnil skutkové tvrdenia žalobcu ohľadne
existencie a trvania zmluvného vzťahu so žalobcom, nepoprel ani rozsah svojho záväzku voči žalobcovi,
tiež nepreukázal, že dlžnú sumu alebo jej časť uhradil, resp. že jej záväzok zanikol iným spôsobom a

vzhľadom na vykonané dokazovanie preto súd prvej inštancie ustálil, že žaloba je dôvodná a rozhodol
tak, ako je uvedené vo výroku rozhodnutia.

6. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 262 ods. 1, 2 a § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobca bol v
konaní úspešný v celom rozsahu, preto mu priznal voči žalovanému nárok na plnú náhradu trov konania.

Súd nezistil existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa, pre ktoré by mal postupovať podľa § 257
CSP a náhradu trov konania žalobcovi nepriznať.

7. Proti tomuto rozsudku, v celom rozsahu, podal odvolanie žalovaný, v ktorom dôvodil § 365 ods. 1
písm. a) – h), ods. 2, § 366 CSP a mal za to, že rozsudkom bolo porušené právo na spravodlivý proces,

vychádza z nesprávneho posúdenia veci, nebol úplne zistený stav veci, nedostatočné vysporiadanie
sa s námietkami žalovaného a nebol riadne odôvodnený. Vytýkal, že súd na základe vykonaného
dokazovania skutkovými a právnymi zisteniami došiel k extrémnemu nesúladu a hodnotenie dôkazov
nemá racionálny základ. Došlo k ohrozeniu práv a právom chránených záujmov žalovaného, pričomsúd uprednostnil nároky žalobcu nehľadiac na zásady spravodlivosti. Namietal, že právny predchodca
žalobcusivypýtallenobčianskypreukazavýškupríjmu,pretomalzato,ženeskúmalbonitužalovaného,
ani jeho výdavky. Zároveň zotrval na neplatnom zosplatnení úveru, nakoľko neboli splnené podmienky

pre vyhlásenie mimoriadnej splatnosti dlhu. Žalobca mal predložiť doručenku so žalovaným podpisom.
Právny predchodca žalobcu mu takúto výzvu neposlal, žalovanému doručená nebola. Zároveň poukázal
aj na rozhodovaciu prax. Ak nedošlo ku platnému zosplatneniu úveru, nemôže byť platným ani následné
postúpenie týmto spoplatneným (údajne) vzniknutej pohľadávky. Takáto pohľadávka k danému obdobiu
totiž neexistovala. Zmluva o postúpení pohľadávky bola podľa neho neplatným právnym úkonom.

Žalobca tak nebol aktívne vecne legitimovaný. Záverom namietal aj platnosť dohody o splátkovom
kalendári a uznaní dlhu, majúc pritom za to, že je neplatné. Namietal tiež, že výdavky mal viac ako
mesačný príjem, teda nemal taký príjem, aby mu mohla byť schválená pôžička. Navrhol, aby odvolací
súd napadnutý rozsudok v celom rozsahu zrušil a vec vrátil na nové konanie a nové rozhodnutie.

8. K odvolaniu zaslal písomné vyjadrenie žalobca, v ktorom uviedol, že súd v napadnutom rozsudku

podal vyjadrenie ku všetkým namietaným skutočnostiam, ktoré následne aj riadne odôvodnil. Zastal
názor, že žalovaný v podanom odvolaní neuviedol skutočnosti, ani nepredložil dôkazy, ktoré by
spochybňovali nárok žalobcu na zaplatenie dlžnej sumy, preto navrhol, aby odvolací súd rozsudok
potvrdil.

9. V ďalšom písomnom vyjadrení žalovaný vyjadril nesúhlas s vyjadrením žalobcu. Zotrval na tom, že
právny predchodca riadne neoveril jeho bonitu pred poskytnutím úveru. Príjem mal 400 eur a výdavky
mal vyššie ako bol jeho príjem a to platba nájomného za bývanie, elektrika, voda, plyn, telefón, strava,
cestovné do zamestnania a plus splátka nového úveru, ak teda od sumy 400 eur odpočítal 205,82 eur,
zostala suma 194,18 eur na ostatné mesačné výdavky. Z uvedeného bol toho názoru, že poskytnutý

úver má byť bezúročný a bez poplatkov. Poukázal pritom na iné krajské rozhodnutia. Zároveň zotrval aj
na neplatnom zosplatnení úveru, majúc pritom za to, že žalobca nepreukázal doručenie výzvy zo dňa
09.07.2020 do dispozičnej sféry žalovaného. Keďže nedošlo k platnému zosplatneniu úveru, nemohlo
byť platným ani následné postúpenie týmto spoplatneným (údajne) vzniknutej pohľadávky. Takáto
pohľadávka k danému obdobiu podľa žalovaného neexistovala. Zmluva o postúpení pohľadávky tak bola

neplatným právnym úkonom, v dôsledku čoho žalobca nebol subjektom aktívne vecne legitimovaným
v prebiehajúcom spore.

10. Žalobca v ďalšom písomnom vyjadrení zotrval na svojich doterajších vyjadreniach a poukázal na
dôkazy, ktoré v konaní predložil.

11. Následne dňa 13.01.2026 bolo súdu prvej inštancie doručené podanie žalobcu nazvané ako
„späťvzatie návrhu na začatie konania“, v rámci ktorého žalobca zobral žalobu späť v celom rozsahu
a navrhol, aby súd konanie podľa § 370 ods. 1 CSP zastavil.

12. Späťvzatie žaloby súd prvej inštancie doručil žalovanému, aj s výzvou na vyjadrenie sa, či súhlasí
so späťvzatím žaloby. Žalovaný písomné vyjadrenie nezaslal.

13. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 CSP) rozhodujúc o späťvzatí žaloby bez nariadenia
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) postupoval v súlade s ustanovením § 370 ods. 1, 2 CSP, a preto

rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

14. Podľa § 370 ods. 1 CSP, ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako
rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia.

Podľa § 370 ods. 2 druhej vety CSP, ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu
prvej inštancie a konanie zastaví.

15. Späťvzatie návrhu na začatie konania (pozn. – teraz žaloby) je procesný úkon navrhovateľa (pozn. –
teraz žalobcu), z obsahu ktorého jednoznačne vyplýva, že na prejednaní svojho návrhu celkom alebo v

určenej časti nemá záujem a je uzrozumený s tým, že o jeho návrhu (časti jeho návrhu) nebude súdom
meritórne rozhodnuté. Pretože späťvzatie návrhu môže byť v rozpore so záujmom odporcu (pozn. –
teraz žalovaného), aby konanie bolo dokončené meritórnym rozhodnutím súdu, odporca (žalovaný) má
procesné právo (oprávnenie) vyjadriť nesúhlas s týmto procesným úkonom navrhovateľa (žalobcu). Takje tomu aj v prípade, keď k späťvzatiu návrhu na začatie konania dôjde (až) po rozhodnutí súdu prvého
stupňa (pozri uznesenie Najvyššieho súdu SR z 26. 07. 2012, sp. zn. 3 Cdo 123/2012).

16. Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd mal za to, že v danom prípade žalobca, podaním doručeným
súdu dňa 13.01.2026, označeným ako „Späťvzatie návrhu na začatie konania“ (č. l. 290 a nasl.), oznámil
súdu, že berie podľa § 144 CSP žalobu späť v celom rozsahu. Zároveň navrhol, aby odvolací súd
zastavil konanie. Súd prvej inštancie výzvou zo dňa 20.01.2026 doručil žalovanému späťvzatie žaloby
na vyjadrenie sa k nemu. Žalovaný sa k výzve súdu nevyjadril.

17. Odvolací súd v súlade s ustanovením § 370 ods. 1 a 2 CSP bol preto toho názoru, že žalobca
svojím podaním označeným ako späťvzatie návrhu na začatie konania, doručeným súdu prvej inštancie
dňa 13.01.2026, vzal žalobu v celom rozsahu späť (ešte predtým ako rozsudok súdu prvej inštancie
nadobudol právoplatnosť, keďže tento bol napadnutý odvolaním žalovaného) a žalovaný (bez existencie
dôležitých dôvodov) s týmto späťvzatím súhlasil, v dôsledku čoho odvolací súd toto späťvzatie žaloby

pripustil, vo výroku uvedený rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a konanie zastavil.

18. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na
odvolacie konanie.

19. O trovách celého konania (prvoinštančného, ako aj odvolacieho) odvolací súd rozhodol podľa vyššie
citovaných ustanovení § 396 ods. 1 a § 256 ods. 1 CSP, keď žalovanému napriek tomu, že bol v konaní

v plnom rozsahu úspešný, nepriznal nárok na náhradu trov celého konania, dôvodiac tým, že mu žiadne
trovy konania nevznikli (nebol právne zastúpený, ako aj bol oslobodený od platenia súdnych poplatkov
a iné možné trovy konania z obsahu spisu nevyplývali).

20. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).