Uznesenie – Exekúcia a výkon rozhodnutí ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 24. február 2026

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6CoEk/5/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7710205434
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 02. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Maruščák
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2026:7710205434.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Maruščáka a sudkýň JUDr.
Viktórie Midovej a JUDr. Moniky Koščovej v exekučnej veci oprávnených: 1. A. B., nar. XX.XX.XXXX,
bytom C. X, D., 2. E. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. X, D., proti povinnému: D. D., nar. XX.XX.XXXX,
bytom C. XX, zast. splnomocnenou zástupkyňou F. G. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. D. XX, D., vedenej
súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Dulinom, Exekútorský úrad so sídlom v Michalovciach, Ľudovíta

Štúra 12, pod sp. zn. EX 149/10, o vymoženie výživného s príslušenstvom, o odvolaní povinného proti
uzneseniu Okresného súdu Michalovce zo dňa 30.07.2025, č.k. 17Er/178/2010-76

r o z h o d o l :

Zrušuje uznesenie vo výroku III. o čiastočnom nevyhovení návrhu povinného na zastavenie exekúcie
a v zrušenom rozsahu vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Michalovce ako súd prvej inštancie uznesením označeným v záhlaví exekúciu v časti

vymáhania bežného výživného v prospech oprávnenej v 1. rade a oprávneného v 2. rade za obdobie
od januára 2010 do budúcna vyhlásil za neprípustnú a zastavil (I. výrok), exekúciu v časti vymáhania
dlžného výživného za obdobie november 2009 až december 2009 v prospech oprávnených vyhlásil za
neprípustnú a zastavil (II. výrok) a vo zvyšnej časti, t.j. v časti vymáhania dlžného výživného za obdobie
od 01.09.2007 do 31.10.2009 súd rozhodol, že exekúcia sa nezastavuje a pokračuje (III. výrok).

2. V odôvodnení uviedol, že poverením zo dňa 28.10.2010 poveril súdneho exekútora vykonaním
exekúcie proti povinnému na uspokojenie pohľadávky oprávnených a to: dlžného výživného od
01.09.2007 do 31.05.2009 vo výške po 502,39 EUR, dlžného výživného od 01.06.2009 do 31.12.2009
vo výške po 146,94 EUR a bežného výživného od januára 2010 do budúcna vo výške po 24,49
EUR mesačne na každého z oprávnených. Exekučným titulom v konaní je rozsudok Okresného súdu
Michalovce č.k. 14P/112/2008-77 zo dňa 28.05.2009 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach

č.k. 8CoP/215/2009-95 zo dňa 25.11.2009.

3. Dňa 14.02.2023 súdny exekútor postúpil súdu prvej inštancie návrh povinného na zastavenie
exekúcie,vktorompovinnýuviedol,žeexekučnékonanievedenéuJUDr.KlaudieGilániovejjeduplicitné
s konaním vedeným u JUDr. Rudolfa Dulinu pod sp. zn. EX 149/10 (sp. zn. súdu 17Er/178/2010),
pričom namietal, že ide o rovnaký nárok. Súd ďalej uviedol, že zo stanoviska súdneho exekútora zo

dňa 25.07.2023 vyplynulo, že predmetom oboch exekučných konaní je vymáhanie výživného na tie
isté osoby, pričom obdobia sa sčasti prekrývajú. Exekučné tituly sú však rozdielne - v konaní sp. zn.
17Er/178/2010 ide o rozsudok, v konaní sp. zn. 9Er/591/2009 o predbežné opatrenie. V exekučnom
konaní vedenom na Okresnom súdu Michalovce pod sp. zn. 9Er/591/2009 sa na základe uznesenia o
predbežnom opatrení Okresného súdu Michalovce sp. zn. 17P/46/2008 zo dňa 16.09.2008 vymáhalo
dlžné výživné na oprávnených vo výške po 244,90 EUR a bežné výživné vo výške 24,49 EUR mesačne

od novembra 2009 do budúcna. Exekučné konanie sp. zn. 9Er/591/2009 bolo právoplatne skončené -
pohľadávka bola vymožená, trovy exekúcie uhradené a vyživovacia povinnosť bola následne zrušená.4. Súd prvej inštancie tak mal za preukázané, že v oboch konaniach (sp. zn. 17Er/178/2010 a sp.
zn. 9Er/591/2009) ide o vymáhanie výživného na tie isté osoby, za sčasti prekrývajúce sa obdobia,

avšak vzhľadom na rozdielne tituly a priebeh veci bolo potrebné posúdiť rozsah duplicity a oprávnenosť
ďalšieho vedenia exekúcie.

5. Súd prvej inštancie v časti vymáhania bežného výživného od januára 2010 do budúcna exekúciu
zastavil, pretože tento nárok bol už uplatnený a vymožený v konaní sp. zn. 9Er/591/2009 (výška

výživného 24,49 EUR mesačne na každé dieťa) a vyživovacia povinnosť bola právoplatne zrušená
rozsudkami Okresného súdu Michalovce č.k. 23Pc/34/2016-31 (zo dňa 17.03.2017 – pozn. odvolacieho
súdu) a č.k. 15Pc/32/2018-21 (zo dňa 17.10.2018 – pozn. odvolacieho súdu). V časti vymáhania dlžného
výživného za obdobie november – december 2009 súd exekúciu taktiež zastavil, keďže zo spisu sp. zn.
9Er/591/2009 vyplýva, že v tejto exekúcii sa vymáhalo a vymohlo dlžné výživné po 244,90 EUR na každé
z detí, čo zodpovedá mesačnému výživnému za záver roka 2009 a v tejto časti ide o duplicitný nárok.

6. V časti vymáhania dlžného výživného za obdobie od 01.09.2007 až 31.10.2009 súd prvej inštancie
exekúciu nezastavil, nakoľko v exekučnom konaní sp. zn. 9Er/591/2009 sa výživné vymáhalo až od
novembra 2009 a nebolo preukázané, že by pohľadávka za skoršie obdobie už bola uspokojená alebo
exekvovaná.

7.Spoukazomna§57ods.1písm.g)vspojenís§243hods.1Exekučnéhoporiadkusúdprvejinštancie
konštatoval, že v časti, v ktorej už došlo k uspokojeniu nároku v predchádzajúcej exekúcii, ako aj v časti
zaniknutej vyživovacej povinnosti nastal dôvod pre zastavenie exekúcie, z ktorého dôvodu rozhodol tak
ako to uviedol vo výrokovej časti svojho rozhodnutia a exekúciu čiastočne zastavil a vo zvyšnej časti

rozhodol, že exekúcia ďalej pokračuje.

8. Proti tomuto uzneseniu, proti výroku III. o čiastočnom zamietnutí návrhu povinného na zastavenie
exekúcie, podal v zákonnej lehote odvolanie povinný a navrhol exekúciu zastaviť. Povinný v odvolaní
uviedol, že výživné už uhradil resp. aj preplatil a tak na výživnom pre oprávnených už nič nedĺži.

9. Oprávnení ani súdny exekútor sa k podanému odvolaniu nevyjadrili.

10. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok,
ďalej len „CSP“) po zistení, že odvolanie podal povinný v zákonnej lehote, preskúmal uznesenie podľa

§ 379 a § 380 CSP, ako aj konanie mu predchádzajúce, a to bez nariadenia odvolacieho pojednávania
v zmysle § 385 ods. 1 CSP a contrario a dospel k záveru, že odvolanie povinného je čiastočne dôvodné
a uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutom výroku III. zrušiť podľa § 389 ods. 1 písm.
b) CSP.

11. Výroky I. a II. uznesenia súdu prvej inštancie o čiastočnom zastavení exekúcie neboli odvolaním
napadnuté, nadobudli právoplatnosť, preto neboli predmetom odvolacieho konania (§ 367 ods. 2 CSP).

12.Podľa§470ods.1CSP,akniejeustanovenéinak,platítentozákonajnakonaniazačatépredodňom
nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia

účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované (§ 470 ods. 2 prvej vety CSP).

13. Podľa § 243h ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok), ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom
2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

14. Podľa § 9a ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení
účinnom do 31.03.2017 (ďalej len „Exekučný poriadok“), ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa
tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

15. Podľa § 220 ods. 2 CSP, v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké
skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril
žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné
skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktorédôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté
dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby
odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

16. Podľa § 234 ods. 2 CSP, ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane
ustanovenia o rozsudku.

17. Odvolací súd z obsahu spisu súdu prvej inštancie zistil, že predmetné exekučné konanie sa začalo

dňa 29.01.2010, kedy bol u súdneho exekútora podaný návrh na vykonanie exekúcie.

18. V posudzovanom prípade je exekučným titulom rozsudok Okresného súdu Michalovce č.k.
14P/112/2008-77 zo dňa 28.05.2009, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 11.12.2009 a vykonateľnosť
dňa 26.12.2009 a to v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach č.k. 8CoP/215/2009-95
zo dňa 25.11.2009, ktorým odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil. Rozsudkom č.k.

14P/112/2008-77 zo dňa 28.05.2009 súd zmenil rozsudok Okresného súdu Michalovce zo dňa
06.12.2004, č.k. 13C/139/2004-28 v časti o výživnom tak, že otec (povinný) je povinný platiť výživné
na mal. deti D., a to: - A., nar. XX.XX.XXXX mesačne sumou 23,30 EUR, počnúc od 01.09.2007 do
30.06.2008 a od 01.07.2008 sumou 24,49 EUR, a na mal. E., nar. XX.XX.XXXX mesačne sumou 23,30
EUR, počnúc od 01.09.2007 do 30.06.2008 a od 01.07.2008 sumou 24,49 EUR, ktoré sumy je otec

povinný platiť k rukám matky, vždy do 25. dňa toho-ktorého mesiaca vopred. V prevyšujúcej časti návrh
matky zamietol, nedoplatok dlžného výživného za obdobie od 01.09.2007 do 31.05.2009 na mal. A.
v sume 502,39 EUR a na mal. E. v sume 502,39 EUR, súd otcovi povolil splácať v 17,- EUR splátkach
na mal. A. a v 17,- EUR splátkach na mal. E., splatných spolu s bežným výživným, pod následkom
straty výhody splátok, počnúc od mesiaca jún 2009 a rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na

náhradu trov konania.

19. Súd prvej inštancie vydal súdnemu exekútorovi dňa 28.10.2010 poverenie na vykonanie exekúcie
a to na vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť dlžné výživné na mal. A. od 01.09.2007 do 31.05.2009 vo
výške 502,39 EUR, dlžné výživné na mal. E. od 01.09.2007 do 31.05.2009 vo výške 502,39 EUR, dlžné

výživné na mal. A. od 01.06.2009 do 31.12.2009 vo výške 146,94 EUR, dlžné výživné na mal. E. od
01.06.2009 do 31.12.2009 vo výške 146,94 EUR, bežné výživné na mal. A. od januára 2010 od budúcna
po 24,49 EUR, bežné výživné na mal. E. od januára 2010 do budúcna po 24,49 EUR a trovy exekúcie.

20. Z pripojeného spisu Okresného súdu Michalovce sp. zn. 9Er/591/2009 odvolací súd ďalej zistil, že

predmetné exekučné konanie (s totožnými účastníkmi konania) sa začalo dňa 02.11.2009, kedy bol
u pôvodného súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Dulinu podaný návrh na vykonanie exekúcie. V tomto
konaní bolo exekučným titulom uznesenie Okresného súdu Michalovce č.k. 17P/46/2008-16 zo dňa
16.09.2008, ktoré nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 26.01.2009 a to v spojení s uznesením
Krajského súdu v Košiciach č.k. 8CoP/379/2008-34 zo dňa 29.12.2008, ktorým odvolací súd uznesenie

vo výroku o výživnom a vo výroku o zamietnutí návrhu v prevyšujúcej časti potvrdil a uznesenie vo
výroku o trovách konania zrušil. Uznesením č.k. 17P/46/2008-16 zo dňa 16.09.2008 súd uložil otcovi
(povinnému)povinnosťplatiťvýživnénamal.dcéruA.po24,49EURmesačneanamal.synaE.po24,49
EUR mesačne k rukám matky vždy do 15.-teho dňa vopred od vykonateľnosti rozhodnutia o predbežnom
opatrení, v prevyšujúcej časti návrh matky na vydanie predbežného opatrenia zamietol a rozhodol,

že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Súd prvej inštancie vydal v konaní sp.
zn. 9Er/591/2009 pôvodnému súdnemu exekútorovi dňa 25.11.2009 poverenie na vykonanie exekúcie
a to na vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť dlžné výživné na mal. A. vo výške 244,90 EUR, dlžné
výživné na mal. E. vo výške 244,90 EUR, bežné výživné na mal. A. a mal. E. po 24,49 EUR na každého
od novembra 2009 do budúcnosti. Uznesením č.k. 9Er/591/2009-82 zo dňa 13.03.2015 súd poveril

vykonaním exekúcie (pôvodne vedenej u súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Dulinu) súdnu exekútorku
JUDr. Klaudiu Gilániovú.

21. Povinný podal dňa 14.02.2023 súdnemu exekútorovi návrh na zastavenie exekúcie, keďže mal
podozrenie, že ide o duplicitne vymáhaný nárok.

22. V zmysle ust. § 57 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak a) sa začala a
rozhodnutie sa dosiaľ nestalo vykonateľným, b) rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie,
bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným, c) zastavenie exekúcie navrhol ten,kto navrhol jej vykonanie, d) exekúcia postihuje veci alebo práva, ktoré sú vylúčené z exekúcie
alebo nepodliehajú exekúcii podľa tohto zákona alebo podľa osobitného zákona, e) bolo právoplatne
rozhodnuté, že exekúcia postihuje vec, na ktorú má niekto právo nepripúšťajúce exekúciu (§ 55), f)

po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané, g) exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože
je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať, h) majetok povinného nestačí ani na úhradu
trov exekúcie, i) oprávnený nezaplatí súdny poplatok za vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, j)
pri exekúcii predajom zálohu zaniklo záložné právo a oprávnený bol záložným veriteľom, k) rozhodol,
že majetok štátu podľa § 61c ods. 2 je nevyhnutne potrebný na plnenie úloh štátu alebo na plnenie

verejnoprospešného účelu alebo že majetok Exportno-importnej banky Slovenskej republiky podľa § 61c
ods. 2 je nevyhnutne potrebný na vykonávanie jej činností a plnenie jej úloh, l) je výkon exekučného
titulu v rozpore s verejným poriadkom, m) rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo
vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol
v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na
1. neprijateľné zmluvné podmienky,

2. obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo
3. rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.

23. Exekučný poriadok v § 57 odseku 1 taxatívne vymedzuje dôvody, kedy exekučný súd musí exekúciu
zastaviťbezzreteľanato,čitoúčastníkexekučnéhokonanianavrhol(§58ods.1Exekučnéhoporiadku).

24. Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku, exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z
ustanovení tohto alebo osobitného zákona.

25. Podľa § 57 ods. 3 Exekučného poriadku, ak sa exekúcie týka niektorý z dôvodov zastavenia len

sčasti alebo ak sa exekúcia vykonala v širšom rozsahu, než stačí na uspokojenie oprávneného, exekúcia
sa zastaví len čiastočne.

26. Odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že účelom exekučného konania je nútená realizácia
vykonaná zásahom do absolútnych majetkových práv povinného, ktorá sa uskutočňuje za podmienok

a predpokladov vymedzených procesnými predpismi, s cieľom uspokojiť pohľadávku oprávneného,
ktorá mu bola priznaná vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu. Povinný ručí celým
svojím majetkom a oprávnený sa môže domáhať uspokojenia svojej pohľadávky z celého tohto
majetku. Na druhej strane je nevyhnutné, aby exekučné právo zabezpečovalo ochranu povinného i
práva tretích osôb pred nadmernými a neopodstatnenými zásahmi vykonanými prostriedkami núteného

výkonu rozhodnutí. Spojenie týchto základných postulátov znamená, že exekučné konanie sa môže
vykonávať len na uspokojovanie skutočne existujúcich práv, len za podmienok a spôsobmi, ktoré
určuje zákon, iba v rozsahu, ktorý postačuje na uspokojenie oprávneného, a výlučne z majetku
povinného. Porušenie ktoréhokoľvek z týchto princípov uplatňujúcich sa v exekučnom práve spôsobuje
neprípustnosť exekúcie (úplnú alebo čiastočnú). Dôvody neprípustnosti exekúcie ustanovuje zákon

(medzi nimi aj § 57 ods. 1 Exekučného poriadku). Každý z týchto dôvodov neprípustnosti (všeobecných
alebo osobitných) má za následok zastavenie exekúcie. Zastavením exekúcie rozumieme procesný
úkon (uznesenie) exekučného súdu smerujúci k trvalému upusteniu od vykonávania exekúcie vydaný
po zistení neprípustnosti exekúcie, ktorá nastala v dôsledku zákonom predvídaných hmotnoprávnych aj
procesnoprávnych skutočností zásadne po vydaní exekučného titulu, výnimočne aj pred jeho vydaním.

27. Odvolací súd uvádza, že dôvody zániku práva obsiahnutého v exekučnom titule (umožňujúce ich
subsumovať pod ustanovenie § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku), ku ktorým došlo po vydaní
exekučného titulu, sú upravené v základných predpisoch a kódexoch súkromného práva (Občiansky
zákonník, Obchodný zákonník) - splnenie, započítanie, dohoda, splynutie atď. Najčastejším dôvodom

zániku dlhu je jeho splnenie. Je však potrebné si uvedomiť, že splnenie je dôvodom zániku práva a
nadväzne na to aj na zastavenie exekúcie len vtedy, ak k plneniu došlo mimo vykonávania exekúcie, t.j.
ešte pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie. V takom prípade oprávnený podal nedôvodný návrh
na vykonanie exekúcie. Uvedené platí aj pre čiastočné splnenie vymáhanej pohľadávky pred začatím
exekučného konania. V opačnom prípade, teda ak povinný plní v prospech oprávneného po začatí

exekučného konania, pôjde vždy o vymoženie, resp. čiastočné vymoženie pohľadávky, a teda exekúcia
bez ďalšieho končí a žiadne rozhodnutie sa nevydáva. Uskutočnenie platieb po začatí exekučného
konania sa preukazuje priamo súdnemu exekútorovi. Iba v prípade, že by zo strany exekútora, resp.
oprávneného, nebola určitá platba uznaná na plnenie vymáhanej pohľadávky a hrozilo by jej duplicitnévymáhanie, môže sa povinný na exekučnom súde domáhať čiastočného zastavenia exekúcie podľa §
57 ods. 3 Exekučného poriadku.

28. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že vo väčšine prípadov ak vymáhaný nárok zanikol splnením
až po začatí exekučného konania, nie je to dôvodom na rozhodnutie exekučného súdu o zastavení
exekúcie. Ak totiž po začatí exekučného konania povinný splní celú pohľadávku oprávneného, resp. jej
časť, súdny exekútor od vykonania exekúcie v tomto rozsahu upustí v zmysle ustanovenia § 46 ods. 8
Exekučného poriadku a exekúcia sa končí bez vydania osobitného rozhodnutia súdu o jej skončení a

súdnyexekútoribavzmysle§60ods.1písm.b)Exekučnéhoporiadkusúdubezodkladnevrátipoverenie
na vykonanie exekúcie. Ak dôjde k splneniu vymáhaného nároku preto, že ho súdny exekútor vymohol,
exekúcia sa týmto vymožením končí tiež bez osobitného rozhodnutia súdu a súdny exekútor rovnako
iba v zmysle § 60 ods. 1 písm. e) Exekučného poriadku súdu bezodkladne vráti poverenie na vykonanie
exekúcie.

29. Naopak, zastavenie exekúcie podľa § 57 Exekučného poriadku sleduje iný cieľ. Zo znenia týchto
zákonných ustanovení vyplýva, že zastavenie exekúcie je dôsledkom absencie niektorej zo základných
podmienok konania (napríklad neexistencie pohľadávky podľa § 50 ods. 1 Exekučného poriadku,
zrušenia exekučného titulu podľa § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku, zákonného vylúčenia veci
z exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku atď.).

30. V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že upustenie od vykonania exekúcie je osobitným spôsobom
skončenia exekúcie a je podmienené tým, že povinný splní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie.
Patrísemajnáhradatrovexekúcievrátaneodmenyanákladovexekútorakudňudobrovoľnéhosplnenia.
Súdny exekútor upustí od vykonávania exekúcie aj v prípade, ak povinný plnil len čiastočne avšak len za

predpokladu, že oprávnený s upustením od vykonávania exekúcie súhlasí. Súhlas oprávneného musí
byť výslovný, spravidla písomný alebo do zápisnice u exekútora.

31.Úhrady(prípadnevymoženésumy)odpovinného,ktorénastalipozačatíexekučnéhokonania,súdny
exekútor má povinnosť zaevidovať a sú započítané na vymáhanú pohľadávku, pričom exekúcia proti

povinnému vo vymoženej (uhradenej) časti skončila.

32. V danom prípade vznikol „spor“ o tom aká výška pohľadávky je ešte predmetom exekúcie, keďže
vymáhaná pohľadávka v tomto exekučnom konaní sa čiastočne kryje s pohľadávkou vymáhanou
v konaní, ktoré bolo vedené Okresným súdom Michalovce pod sp. zn. 9Er/591/2009. Z uvedeného

dôvodu pristúpil súd prvej inštancie k čiastočnému zastaveniu exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. g)
Exekučného poriadku a to v časti, v ktorej sa podľa súdu pohľadávky kryli.

33. Jedným z princípov predstavujúcich súčasť práva na riadny proces a vylučujúcich ľubovôľu pri
rozhodovaní je aj povinnosť súdu presvedčivo a správne vyhodnotiť dôkazy a svoje rozhodnutia náležite

odôvodniť. Je pritom povinnosťou súdu starostlivo prihliadať na všetko, čo vyšlo počas konania najavo,
vrátane toho, čo uviedli účastníci. Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia musí vyplývať vzťah medzi
skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane
druhej. Súd by mal vo svojej argumentácii, obsiahnutej v odôvodnení svojho rozhodnutia dbať na to, aby
závery, ku ktorým na základe predložených dôkazov dospel, boli racionálne a presvedčivé.

34. Odvolací súd je názoru, že súd prvej inštancie v podstate správne pristúpil k zastaveniu exekúcie,
avšak z napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie nie je celkom zrejmé, ako dospel k záverom o tom
ako sa obe vymáhané pohľadávky prekrývajú, resp. z exekučných spisov nevyplýva záver, ku ktorému
súd prvej inštancie dospel.

35. Zo spisu sp. zn. 9Er/591/2009 vyplýva, že v tomto konaní sa v prospech každého z oprávnených
vymáhalo bežné výživné od novembra 2009 do budúcnosti a to pre každého z oprávnených vo výške
24,49 EUR mesačne ako aj dlžné výživné pre každého z oprávnených v sume 244,90 EUR. Súd
prvej inštancie nesprávne vo svojom uznesení (bod 8. uznesenia) konštatoval, že suma 244,90 EUR

predstavuje dlžné mesačné výživné za záver roka 2009. Keďže v tomto konaní v zmysle exekučného
titulubolapovinnémuuloženápovinnosťplatiťbežnévýživnéprekaždéhozoprávnenýchvovýške24,49
EUR mesačne, a tento exekučný titul nadobudol vykonateľnosť 26.01.2009 a poverenie pre súdneho
exekútora na vykonanie exekúcie bolo súdnemu exekútorovi vydané dňa 25.11.2009, suma 244,90 EURpredstavuje dlžné výživné, ktoré vzniklo v období od vykonateľnosti exekučného titulu až po vydanie
poverenia súdnemu exekútorovi na vykonanie exekúcie. Suma 244,90 EUR pre každého z oprávnených
predstavuje 10 súm mesačného bežného výživného (10 x 24,49 EUR), pričom od novembra 2009 už

došlo zo strany súdneho exekútora k výkonu exekúcie, resp. súdny exekútor začal vymáhať následne
každý mesiac splatné bežné výživné. Zo spisu sp. zn. 9Er/591/2009, a to z podania súdnej exekútorky
JUDr. Klaudie Gilániovej zo dňa 20.05.2023 vyplýva, že exekučné konanie sa skončilo vymožením
pohľadávky, príslušenstva, trov exekúcie a následným zrušením vyživovacej povinnosti. Z uvedeného
tak vyplýva, že v konaní sp. zn. 9Er/591/2009 bolo vymožené bežné výživné od novembra 2009 až do

zrušenia vyživovacej povinnosti Okresným súdom Michalovce (uznesením č.k. 23Pc/34/2016-31 zo dňa
17.03.2017 a uznesením č.k. 15Pc/32/2018-21 zo dňa 17.10.2018) ako aj dlžné výživné za 10 mesiacov
pred novembrom 2009 vo výške 244,90 EUR na každého z oprávnených, t.j. za obdobie január 2009
– október 2009.

36. Z vyššie uvedeného vyplýva, že nie je správny záver súdu prvej inštancie o tom, že exekúcia

pokračuje v časti vymáhania dlžného výživného za obdobie od 01.09.2007 do 31.10.2009, keďže za
obdobie od januára 2009 až do zrušenia vyživovacej povinnosti povinného voči oprávneným došlo
k vymoženiu pohľadávky na výživnom.

37. Napadnuté uznesenie preto nie je v napadnutej časti dostatočne presvedčivé, čím je daný dôvod na

jeho zrušenie v napadnutom výroku III. podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP.

38. Nepreskúmateľnosť, či arbitrárnosť súdneho rozhodnutia musí byť napravená, pretože bráni jeho
vecnému preskúmaniu; konvalidácia tohto nedostatku súdom vyššieho stupňa neprichádza z logických
a systematických dôvodov do úvahy (tiež pre zachovanie princípu dvojinštančnosti). Tomu zodpovedá

aj znenie ust. § 388 CSP, ktoré odvolaciemu súdu umožňuje zmeniť rozhodnutie súdu prvej inštancie
len za predpokladu, že nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie. Pokiaľ teda
existujú dôvody pre zrušenie rozhodnutia, čo zároveň vylučuje, aby mohlo byť rozhodnutie potvrdené,
nemožno ho ani zmeniť (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Cdo/157/2011
zo dňa 10.10.2012).

39. Podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť
v konaní pred odvolacím súdom.

40. Odvolací súd tak uznesenie v napadnutom výroku III. zrušil ako nepreskúmateľné v zmysle ust. §
389 ods. 1 písm. b) CSP a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391
ods. 1 CSP).

41. Na záver odvolací súd poukazuje aj na skutočnosť, že aj v prípade ak by aj súd mal preukázané,
že povinný úhradami v priebehu exekúcie uhradil vymáhané dlžné výživné, nepôjde v danom prípade
o dôvod na zastavenie exekúcie napr. podľa § 57 ods. 1 písm. f) či g) Exekučného poriadku ani
o dôvod na upustenie od vykonanie exekúcie v zmysle § 46 ods. 8 Exekučného poriadku a to z dôvodu,
že poverenie na vykonanie exekúcie pre súdneho exekútora bolo udelené na vymoženie uloženej

povinnosti zaplatenia dlžného výživného, bežného výživného ale aj trov exekúcie. Až po uhradení
všetkýchexekúciouvymáhanýchnárokov,tedanielenvýživného,súdnyexekútorodvykonaniaexekúcie
upustí. Prípadne ak súdny exekútor vymôže pohľadávku oprávnených spolu s trovami exekúcie, súdu
vráti poverenie na vykonanie exekúcie a v zmysle § 60 ods. písm. e) Exekučného poriadku dôjde ku
skončeniu exekučného konania.

42.Vzhľadomnavšetkyuvedenéskutočnostiúlohousúduprvejinštancievďalšomkonaníbudevzmysle
vyššie vysloveného názoru odvolacieho súdu opätovne rozhodnúť o (zvyšnom) návrhu povinného na
zastavenie exekúcie, pričom odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že v prípade jeho nedôvodnosti
je úlohou súdu návrh povinného na zastavenie exekúcie (v časti) zamietnuť a nie rozhodnúť o tom, že

exekúcia sa nezastavuje a pokračuje.

43.TotorozhodnutieprijalsenátKrajskéhosúduvKošiciachpomeromhlasov3:0(§393ods.2posledná
veta CSP).Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 1, 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).