Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 11. marec 2026

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 13CoPno/2/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1226200137
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 03. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Šefčíková
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2026:1226200137.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Táne Šefčíkovej a sudcov
JUDr. Daniela Ilavského a JUDr. Petra Kalatu, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. B.,
narodený XX.XX.XXXX, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny
Bratislava, dieťa matky: B. C. B., narodená XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XXXX/XX, E., zastúpená
splnomocnencom: JUDr. Barbora Vrbová, advokátka so sídlom Gajova 4, Bratislava a otca: C. F. B.,

narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom G. XXXX/XX, D., o návrhu otca na nariadenie neodkladného
opatrenia v odvolacom konaní, po podaní odvolania proti uzneseniu Mestského súdu Bratislava II č.
k. 39P/5/2026-60 zo dňa 22.01.2026, takto

r o z h o d o l :

Návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Mestský súd Bratislava II v konaní o zmenu výkonu úpravy práv a povinností rodičov k maloletému

dieťaťu uznesením č. k. 39P/5/2026-60 zo dňa 22.01.2026 nariadil neodkladné opatrenie, ktorým súd do
vypracovania znaleckého posudku Mgr. Martinom Balkom vo veci vedenej na Mestskom súde Bratislava
II pod sp. zn. 39P/87/2024 uložil otcovi povinnosť odovzdať maloletého do osobnej starostlivosti matky.
Po dobu trvania neodkladného opatrenia súd pozastavil účinnosť rozsudku Okresného súdu Bratislava
III zo dňa 07.02.2023 č. k. 39P/8/2022-135 vo výroku o striedavej osobnej starostlivosti rodičov o
maloletého. Otec podal proti uzneseniu v zákonnej lehote odvolanie. V súčasnosti prebieha na Krajskom

súde v Trnave (ďalej len ,,odvolací súd“) konanie o odvolaní otca pod sp. zn. 13CoP/24/2026.

2. V priebehu odvolacieho konania bol doručený návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia,
ktorým sa domáhal zverenia maloletého do jeho osobnej starostlivosti. Žiadal upraviť styk s maloletým
s matkou na jeden až dvakrát za mesiac, a aby rozhodnutie bolo vykonateľné vyhotovením.

3. Návrh odôvodnil tým, že maloletý sa stal obeťou porušovania svojich základných práv, ako aj
zlyhania štátnych orgánov pri zabezpečení odbornej starostlivosti a ochrany pred násilím. Na základe
rozhodnutia o neodkladnom opatrení zo dňa 22.01.2026 a jeho výkonu 26.01.2026 došlo k situácii, pri
ktorej bol vážne ohrozený jeho život, zdravie a priaznivý psychický vývin. Výkon rozhodnutia prebehol
bez prítomnosti odborníkov (psychológa, kolízneho opatrovníka či zástupcu súdu), bez primeraného
vysvetlenia dieťaťu a bez zohľadnenia jeho aktuálneho názoru. Súd neoveroval pravdivosť vyjadrení

matky ani názor dieťaťa a rozhodol bez dostatočného zisťovania skutkového stavu; otec podal voči
rozhodnutiu odvolanie. Samotný výkon rozhodnutia bol sprevádzaný fyzickým odporom maloletého,
ktorý opakovane a dôrazne vyjadroval vôľu zostať s ním. Po tom, čo mu bola počas vyučovania
oznámená povinnosť okamžitého odchodu s matkou, zo školy ušiel k nemu. Následne došlo k zásahu
polície a k fyzickému odovzdaniu dieťaťa matke, pričom situáciu sprevádzali zápasy medzi maloletým,
matkou a ďalšími dospelými osobami až do privolania rýchlej zdravotnej pomoci. Podľa zdravotníckeho

záznamu sa dieťa po oddelení od matky upokojilo a komunikovalo primerane veku; službukonajúci
pedopsychiater odporučil riešiť situáciu cestou sociálnej kurately. Od uvedeného incidentu matkaneumožnila maloletému žiadny kontakt s ním ani s ďalšími blízkymi osobami, spolužiakmi, školou,
či ošetrujúcou lekárkou. Neposkytuje informácie o jeho zdravotnom stave ani o mieste jeho pobytu;
dieťa sa nezúčastňuje povinnej školskej dochádzky a jeho aktuálny stav nemožno preveriť. Kolízny

opatrovník nemá možnosť osobne overiť zdravotný stav a životné podmienky dieťaťa, keďže miesto
jeho pobytu nie je známe, a preto nemôže účinne vykonať kontrolu ani prípadne navrhnúť ďalšie
opatrenia. Komunikácia zo strany matky je minimálna a neobsahuje konkrétne informácie o zdravotnom
stave, či o prípadných vyšetreniach. Podľa dostupných informácií maloletý od incidentu neabsolvoval
lekárske vyšetrenie, hoci bola škole oznámená stresová reakcia ako dôvod neprítomnosti. Matka uvádza

znížený príjem potravy, zvýšenú potrebu spánku a celkové vyčerpanie dieťaťa, čo vyvoláva obavy o
jeho fyzický aj psychický stav. Zároveň neprebieha žiadna odborná psychologická intervencia, hoci dieťa
bolo vystavené intenzívnemu stresu, fyzickému zásahu viacerých dospelých osôb a následnej sociálnej
izolácii. Opísané okolnosti podľa tvrdení predstavujú vážne a pretrvávajúce ohrozenie života, zdravia
a priaznivého vývinu dieťaťa, vrátane rizika dlhodobých psychických následkov. Súčasné prostredie
je označené za nestabilné a nezlučiteľné s potrebami maloletého, pričom jeho izolácia, nemožnosť

kontaktu s blízkymi osobami a prerušenie školskej dochádzky sú v rozpore s jeho najlepším záujmom,
ktorý má mať prednosť pred neoverenými tvrdeniami a obavami. Vzhľadom na uvedené skutočnosti
je potrebné okamžité prijatie ochranných opatrení, zabezpečenie odborného psychologického dohľadu
a bezodkladné zverenie maloletého do jeho osobnej starostlivosti, aby bola bezodkladne zaistená
jeho bezpečnosť, zdravie a priaznivé podmienky pre ďalší vývin. Svoj názor prezentoval aj v ďalších

vyjadreniach, v ktorých poukazoval najmä na tvrdené ohrozenie maloletého spočívajúce v jeho izolácii
od otca a okolia, neplnení školskej dochádzky, nezabezpečovaní zdravotnej starostlivosti, ako aj
v neoverení vhodnosti domácnosti, v ktorej matka vykonáva osobnú starostlivosť o maloletého.

4. Podľa § 362 zákona číslo 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“) o

návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý bol podaný v priebehu odvolacieho konania, je
príslušný rozhodnúť odvolací súd. Odvolací súd môže neodkladné opatrenie nariadiť aj bez návrhu v
konaniach, ktoré možno začať aj bez návrhu.

5. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového

poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

6. Podľa § 324 ods. 1 zákona číslo 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) pred
začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

7. Podľa § 360 ods. 1 CMP neodkladné opatrenie možno nariadiť aj bez návrhu v konaniach, ktoré
možno začať aj bez návrhu.

8. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

9. Podľa § 329 ods. 1 a 2 CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj
bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní
proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase

vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

10. Podľa článku 5 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej len „ZoR“) záujem maloletého dieťaťa
je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a
posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä: a) úroveň starostlivosti o dieťa, b)

bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana
dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so
zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa
zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity
osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj

schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému
pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a
s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa,
ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.11. Podľa článku 24 ods. 2 a 3 Charty základných práv Európskej únie pri všetkých opatreniach prijatých
orgánmi verejnej moci alebo súkromnými inštitúciami, ktoré sa týkajú detí, sa musia v prvom rade brať

do úvahy najlepšie záujmy dieťaťa.

12. V zmysle čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri
akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami
sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

13. V čl. 18 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa je zakotvená zásada, že obaja rodičia majú spoločnú
zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa, táto zásada je vyjadrená aj v § 28 ods. 1 a 2 ZoR, podľa
ktorého rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy
maloletého dieťaťa.

14. Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva účel neodkladného opatrenia, ktorým je predbežná,
rýchla i keď len dočasná úprava právnych (nielen faktických) pomerov účastníkov. Nariadenie
neodkladného opatrenia predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť práva (nároku) a aby neboli
vážnejšie pochybnosti o jeho potrebe. Neodkladné opatrenie je inštitútom procesného práva, ktoré môže
súd nariadiť, ak je potrebné, aby boli dočasne upravené pomery účastníkov, alebo ak je obava, že

by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený. Neodkladné opatrenie je predbežným aj v tom zmysle,
že sa ním neprejudikujú práva účastníkov a tretích osôb. Nie je konečným rozhodnutím, lebo jeho
účelom je len dočasná úprava pomerov účastníkov. Nevyhnutným predpokladom pre vyhovenie návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia je osvedčenie skutkových okolností, z ktorých plynie záver, že
je život, zdravie a priaznivý vývoj maloletého dieťaťa vážne ohrozený, alebo narušený, ak to vyžaduje

verejný záujem, alebo ak je naliehavá potreba bezodkladne upraviť pomery. Táto naliehavosť je príčinou,
že súd môže rozhodnúť iba na základe osvedčenia tvrdených skutočností, bez toho, že by musel byť
tvrdený nárok nepochybne preukázaný. Posúdenie, či a kedy je takáto potreba daná, je ponechané na
úvahu súdu, pričom je potrebné starostlivo skúmať všetky dôsledky, ktoré by mohli nastať pre účastníka
nenariadením neodkladného opatrenia. Nevyhnutnosť nariadiť neodkladné opatrenie sa vo veciach

starostlivosti súdu o maloleté deti posudzuje vždy z hľadiska záujmu maloletých detí, ktorý je prioritný,
nadradený akémukoľvek inému záujmu. Len v prípade osvedčenia bezprostredného ohrozenia dieťaťa,
či osvedčenia iného závažného dôvodu, je namieste rozhodnúť neodkladným opatrením.

15. Z doposiaľ osvedčeného skutkového stavu vyplýva, že o zmene úpravy výkonu rodičovských práv

a povinností k maloletému v súčasnosti prebieha na Mestskom súde Bratislava II konanie vo veci
samej vedené pod sp. zn. 39P/87/2024, v ktorom otec žiada, aby mu bol maloletý zverený do osobnej
starostlivosti. Súd prvej inštancie uznesením č. k. 39P/5/2026-60 zo dňa 22.01.2026 nariadil neodkladné
opatrenie, ktorým súd do vypracovania znaleckého posudku Mgr. Martinom Balkom vo veci vedenej na
Mestskom súde Bratislava II pod sp. zn. 39P/87/2024 uložil otcovi povinnosť odovzdať maloletého do

osobnej starostlivosti matky. Po dobu trvania neodkladného opatrenia súd pozastavil účinnosť rozsudku
Okresného súdu Bratislava III zo dňa 07.02.2023 č.k. 39P/8/2022-135 vo výroku o striedavej osobnej
starostlivosti rodičov o maloletého. Na základe uznesenia súdu prvej inštancie č. k. 39P/5/2026-60
zo dňa 22.01.2026 si maloletého prevzala matka do svojej osobnej starostlivosti dňa 26.01.2026. Od
uvedeného času nie je otcovi umožňovaný kontakt s maloletým. V súčasnosti prebieha na Krajskom

súde v Trnave (ďalej len ,,odvolací súd“) konanie o odvolaní otca pod sp. zn. 13CoP/24/2026.

16. Otec po podaní odvolania navrhol, aby odvolací súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým zverí
maloletého do jeho osobnej starostlivosti. Žiadal upraviť styk s maloletým s matkou na jeden až dvakrát
za mesiac, a aby rozhodnutie bolo vykonateľné vyhotovením.

17. Vzhľadom na v konaní osvedčené skutkové okolnosti uvedené v odôvodnení tohto rozhodnutia,
odvolací súd dospel k záveru, že v konaní o návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia nie je
osvedčená danosť nároku otca na zmenu úpravy práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu ním
navrhovaným spôsobom, teda že by tu existovali okolnosti, z ktorých by vyplynul záver, že život, zdravie

a priaznivý vývoj maloletého je v čase rozhodovania odvolacieho súdu vážne ohrozený alebo narušený,
alebo že by si úpravu pomerov rodičov k maloletému navrhovanú otcom vyžadoval verejný záujem.18. Z obsahu spisu je nespochybniteľné, že medzi rodičmi prebieha výrazný konflikt, ktorý má
nepriaznivý dopad na psychické prežívanie maloletého. Obaja rodičia navzájom vyjadrujú nespokojnosť
s výchovnými postupmi a starostlivosťou druhého rodiča, pričom sa pritom odvolávajú aj na názor

maloletého. Z vyjadrení maloletého však vyplýva značná rozpoltenosť, keď počas starostlivosti toho
ktorého rodiča vyjadruje prianie zostať v starostlivosti práve tohto rodiča. Maloletý napríklad pred
školskou psychologičkou dňa 14.01.2026, t. j. v čase, keď prebiehala osobná starostlivosť otca, uviedol,
že k matke nechce ísť, avšak v závere rozhovoru zároveň vyjadril, že by bol rád v kontakte s
matkou aspoň v rozsahu dvoch dní v týždni. Výpoveď maloletého pritom podľa školskej psychologičky

vykazovala počas stretnutia vnútornú nejednoznačnosť (správa školskej psychologičky C. H. C. zo
Základnej školy s materskou školou, I. XX, E. zo dňa 19.01.2026, č. l. 57 spisu). V Úradnom zázname zo
šetrenia pomerov v domácnosti s matky a z pohovoru s maloletým Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny
Bratislava, oddelenia sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, zo dňa 10.02.2026 je zároveň
zaznamenané vyjadrenie maloletého z obdobia, keď bol v starostlivosti matky, podľa ktorého „mama mu
nebráni, aby sa s dedym (otcom) stretával a aby spolu hovorili aj telefonicky. On to ale zatiaľ nechce“ (č.

l. 160 spisu). Z uvedených skutočností možno vyvodiť, že maloletý sa už ocitol v konflikte lojality, ktorý
je dôsledkom nezodpovedného a neuváženého prístupu oboch rodičov k jeho potrebám.

19. O návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia už súd v minulosti rozhodoval (uznesenie
Mestského súdu Bratislava II č. k. 39P/67/2025-44 zo dňa 12.05.2025 v spojení s uznesením Krajského

súdu v Trnave č. k. 15CoP/83/2025-100 zo dňa 27.06.2025). Krajský súd v Trnave v predmetnom
konaní jednoznačne konštatoval, že k zmene zverenia maloletého je potrebné vykonať riadne a úplné
dokazovanie vo veci samej.

20. Zmena zverenia dieťaťa predstavuje závažný zásah do práv rodiča i dieťaťa. Vychádzajúc z §

25 ods. 4 ZoR ak jeden z rodičov opakovane bezdôvodne a zámerne neumožňuje druhému rodičovi
styk s maloletým dieťaťom, súd môže na návrh niektorého z rodičov zmeniť rozhodnutie o osobnej
starostlivosti. Splnenie predpokladov pre aplikáciu uvedeného hmotnoprávneho ustanovenia je však
možné zisťovať a následne hodnotiť iba v konaní vo veci samej, a to riadnym a úplným dokazovaním.
Zo zákonnej úpravy a z účelu neodkladného opatrenia vyplýva, že vzhľadom na okamžitý zásah súdu,

spočívajúci v obmedzení práv rodiča, ako aj práva dieťaťa na starostlivosť a výchovu zo strany oboch
rodičov, je potrebné osvedčiť ohrozenie života, zdravia alebo zdravého vývinu maloletého dieťaťa.
Inak povedané, v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia súd skúma splnenie iných zákonných
kritérií, než aké sú predmetom posudzovania v konaní vo veci samej. Samotné otcom namietané
odopieranie kontaktu s druhým rodičom preto nepredstavuje skutočnosť, ktorej osvedčenie by zakladalo

nevyhnutnosť nariadenia neodkladného opatrenia. V prípade dobrovoľného neplnenia rozhodnutia je
prostriedkom smerujúcim k jeho vymoženiu návrh na výkon rozhodnutia.

21. Otec odôvodňoval svoj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia tiež tvrdeným ohrozením
maloletého spočívajúcom v neplnení školskej dochádzky, nezabezpečovaní zdravotnej starostlivosti,

ako aj v nevhodnosti prostredia, v ktorom matka vykonáva osobnú starostlivosť o maloletého. Zároveň
poukázal na okolnosti prevzatia maloletého matkou dňa 26.01.2026, ktoré označil za násilné.

22. Všetky otcom namietané skutočnosti boli preverované v rámci šetrenia Úradom práce, sociálnych
vecí a rodiny Bratislava, Oddelením sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately. V ich úradnom

zázname zo dňa 10.02.2026 zo šetrenia pomerov v domácnosti matky a z pohovoru s maloletým sa
uvádza, že matka s maloletým dočasne obývala záhradnú chatu v oblasti Vlčie hrdlo so záverom,
že domácnosť bola udržiavaná na požadovanej hygienickej úrovni a šetrením pomerov neboli zistené
nedostatky.

23. Pokiaľ otec namietal neoverenie rozhodnutia o povolení užívať nehnuteľnosť obývanú matkou
a maloletým pre účely bývania, odvolací súd konštatuje, že neskolaudovanie stavby je predovšetkým
administratívno-právnou otázkou vo vzťahu k stavebnému právu a sama osebe neznamená, že
by prostredie v tejto stavbe bolo pre maloleté dieťa nevhodné alebo nebezpečné. Skutočnosť, že
stavba nemá kolaudačné rozhodnutie, nepreukazuje automaticky, že by bolo ohrozené zdravie alebo

bezpečnosť dieťaťa počas výkonu osobnej starostlivosti. Prekážkou by mohol byť len preukázaný reálny
a konkrétny bezpečnostný alebo zdravotný nedostatok stavby, ktorý by mohol viesť k ohrozeniu dieťaťa.
Takéto okolnosti však v konaní neboli preukázané, a to ani šetrením v predmetnej domácnosti. Z
uvedených dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že samotná absencia kolaudačného rozhodnutia nanehnuteľnosť, v ktorej má dočasne prebiehať starostlivosť o maloletého nie je dostatočným dôvodom
osvedčujúcim bezprostredné ohrozenie maloletého vyžadujúce zásah formou nariadenia neodkladného
opatrenia požadovaného otcom.

24. Rovnako tak obava otca týkajúca sa údajného ohrozenia zdravotnej starostlivosti o maloletého
nezodpovedá obsahu spisu. Jeho súčasťou je aj správa C. J. K. zo dňa 16.02.2026 (č. l. 161), z ktorej
vyplýva, že spolupráca s rodičmi je v norme, rodičia rešpektujú lekárske pokyny, maloletý sa pravidelne
zúčastňuje preventívnych prehliadok a má absolvované všetky povinné očkovania. U maloletého neboli

zistené žiadne známky neprimeraného zaobchádzania.

25. Vo vzťahu k incidentu zo dňa 26.01.2026 bola vyhotovená Správa z vyšetrenia Národného ústavu
detských chorôb, Kliniky pediatrickej urgentnej medicíny (č. l. 123), s diagnostickým záverom „akútna
stresová reakcia“, bez potreby hospitalizácie. Z odporúčania nevyplýva žiadna konkrétna potreba
návštevy odborného lekára. Vzhľadom na uvedené otec nepreukázal, v čom konkrétne mala matka

zanedbať zdravotnú starostlivosť o maloletého.

26. Samotný priebeh prevzatia maloletého matkou dňa 26.01.2026, ktorý si vyžiadal následné vyšetrenie
maloletého na urgentnom príjme, nesvedčí o postupe súladnom so záujmom maloletého. Rovnako však
tomuto záujmu nezodpovedá ani správanie otca, ktoré je v predmetnej správe z urgentného príjmu

opísané tak, že po tom, čo mu bol oznámený zdravotný stav maloletého a bolo mu umožnené s
maloletýmhovoriť,odmietalzmiestaodísťažiadal,abymumaloletývrátilosobnéveci,ktorémupredtým
dal. Zároveň trval na tom, že odíde iba v sprievode polície, v dôsledku čoho bola privolaná policajná
hliadka. Zo správania oboch rodičov teda vyplýva, že uprednostňujú vlastné záujmy a vzájomný konflikt
pred prvoradým záujmom maloletého.

27. Odvolací súd zároveň neschvaľuje konanie otca spočívajúce vo vyhotovovaní obrazovo-zvukových
a zvukových záznamov maloletého, ktorým dochádza k zásahu do jeho súkromia. Z takto vyhotovených
záznamov totiž nie je možné spoľahlivo zistiť kontext zaznamenanej udalosti, najmä aké skutočnosti
predchádzali ich vyhotoveniu, kto bol pri udalosti prítomný, prípadne či a akým spôsobom bol maloletý

pred vyhotovením takéhoto záznamu ovplyvnený. Uvedené je pritom obzvlášť významné s prihliadnutím
na osvedčenú intenzitu konfliktu lojality u maloletého a jeho vťahovanie do konfliktu medzi rodičmi.

28.Jezaujímavé,žeotectiežnamietalneplnenieškolskejdochádzkymaloletým,keďževsprávetriednej
učiteľky maloletého C. L. M. zo dňa 19.01.2026 (č. l. 53 až 56) vyplývajú i keď otcom ospravedlnené, ale

neodôvodnené absencie maloletého na školskom vyučovaní, a to v dňoch 17.12, 18.12., 19.12., 08.01.,
09.01., 16.01.

29. Podľa § 19 ods. 2 zákona č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) je povinná
školská dochádzka desaťročná a trvá najdlhšie do konca školského roka, v ktorom žiak dovŕši 16

rokov veku, ak zákon neustanovuje inak. Riadne plnenie povinnej školskej dochádzky patrí medzi
základné povinnosti zákonného zástupcu dieťaťa (§ 144 ods. 8 zákona). Zo spisu však nevyplývajú také
skutočnosti, ktoré by nasvedčovali tomu, že by dochádzalo k zanedbávaniu plnenia povinnej školskej
dochádzky maloletého zo strany matky, resp. že by absencie maloletého dosiahli intenzitu odôvodňujúcu
zásah súdu formou neodkladného opatrenia o zverení maloletého do výlučnej starostlivosti otca. V

prípade neplnenia zákonnej povinnosti rodiča spočívajúcej v neplnení školskej dochádzky maloletým
dieťaťom je škola povinná v zmysle § 7 ods. 1 zákona č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí
a sociálnej kuratele upozorniť orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately na skutočnosti
nasvedčujúce porušovaniu práv dieťaťa, čo však v posudzovanom prípade osvedčené nebolo.

30. Vychádzajúc z charakteru inštitútu neodkladného opatrenia, jeho nariadenie prichádza do úvahy
iba výnimočne a to vtedy, ak je osvedčené, že zdravie, život, výchova alebo výživa maloletého dieťaťa,
prípadne iný jeho dôležitý záujem, je ohrozený a situácia vyžaduje okamžitý zásah súdu. Logickou
podmienkou nariadenia neodkladného opatrenia je preto osvedčenie existencie takéhoto ohrozeného
záujmu maloletého dieťaťa a potreby bezodkladného zásahu súdu, ktoré v danom prípade otec však

opiera v podstate iba o skutočnosti, ktoré budú predmetom konania sp. zn. 39P/87/2024 a dokazovania
vo veci samej, v ktorom otázka rodičovských kompetencií bude podrobne skúmaná a dokazovaná.
Otcom uvádzané tvrdenia v návrhu - jeho subjektívne hodnotenie správania matky ako napĺňajúceho
znaky poškodzovania záujmu maloletého dieťaťa, nie sú preto spôsobilé osvedčiť potrebu neodkladnejúpravy pomerov. Je pritom dôležité pripomenúť, že otec sa donedávna správal rovnako a maloletého
na vyučovanie ani matke neodovzdával. Zmena starostlivosti o maloleté dieťa je zásah do rodičovských
práv, do ktorého zasahuje pretrvávajúci konflikt rodičov, preto odvolací súd vyhodnotil, že je potrebné

všetky tvrdené skutočnosti (či matkou alebo otcom) vyhodnotiť v konaní vo veci samej, ktoré slúži a má
priestor na vykonanie riadneho dokazovania. Nariadením neodkladného opatrenia v odvolacom konaní
totiž nemal zákonodarca na mysli potrebu preklenúť obdobie, pokiaľ bude o odvolaní proti rozhodnutiu
súdu prvej inštancie rozhodnuté a vzhľadom na rýchlosť konania ani neslúži ako náhrada za rozhodnutie
vo veci samej.

31. Odvolací súd preto dospel k záveru, že otec neosvedčil, že sú tu dôvodné obavy o život, zdravie,
či priaznivý vývin maloletého dieťaťa, ktoré skutočnosti by vyžadovali okamžitý zásah súdu do pomerov
účastníkov konania otcom navrhovaným spôsobom, teda okamžitým zverením maloletého do jeho
osobnej starostlivosti a úpravou styku maloletého s matkou.

32. Odvolací súd dáva do pozornosti, že obaja rodičia, teda otec i matka, sú rovnocennými rodičmi
v živote maloletého a ich úloha je nezastupiteľná. Rodičia by si mali uvedomiť, že v prvom rade oni
nesú zodpovednosť za výchovu svojho dieťaťa, preto by sa v jeho záujme mali snažiť dohodnúť sa na
výkone jeho práv.

33. Vzhľadom k všetkým vyššie uvedeným skutočnostiam preto odvolací súd mal za to, že nie sú dané
dôvody na nariadenie požadovaného neodkladného opatrenia, keďže otec neosvedčil potrebu takejto
úpravy. Odvolací súd preto jeho návrh zamietol.

34. Odvolací súd o trovách odvolacieho konania nerozhodoval, nakoľko nejde o konečné rozhodnutie

a o trovách konania bude rozhodnuté v konaní vo veci samej sp. zn. 39P/87/2024.

35. Senát krajského súdu uvedené uznesenie prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).