Uznesenie – Zmluva o dielo ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 12. február 2026

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 3Obdo/8/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6122376962
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 02. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Sedlačková
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2026:6122376962.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Sedlačkovej
a členiek senátu Kataríny Pramukovej a JUDr. Jaroslavy Fúrovej v spore žalobcu SUPRASTAV SK s.r.o.,
so sídlom Lackovce č. 158, IČO: 46 083 197, zast. JUDr. Peter Gdovin, advokát, so sídlom Brestovská
2841/112, Humenné, proti žalovanému I.M.D. GROUP II, s. r. o., so sídlom Holubyho 71, Pezinok, IČO:
36 859 648, zast. Advokátska kancelária CURAE, s.r.o., so sídlom Horná 4366/26A, Banská Bystrica,

IČO: 51 144 450, o zaplatenie sumy 3.308,70 eura s príslušenstvom, vedenom na Okresnom súde
Pezinok pod sp. zn. 36Cb/27/2022 a o dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave, č.
k. 3Cob/72/2023-190 zo dňa 29.5.2024, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky z r u š u j e

- rozsudok Krajského súdu v Bratislave, č. k. 3Cob/72/2023-190 zo dňa 29.5.2024 vo výroku I., a

to v časti, v ktorej Krajský súd v Bratislave p o t v r d i l rozsudok Okresného súdu Pezinok, č.
k. 36Cb/27/2022-145 zo dňa 14.12.2022, ako aj vo výroku II. o nároku na náhradu trov odvolacieho
konania,
- rozsudok Okresného súdu Pezinok, č. k. 36Cb/27/2022-145 zo dňa 14.12.2022 vo výroku II., ktorým
súd žalobu vo zvyšku z a m i e t o l

a vec v zrušenom rozsahu v r a c i a Okresnému súdu Pezinok na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Pezinok (ďalej aj „súd prvej inštancie“) rozsudkom č. k. 36Cb/27/2022-145 zo dňa
14.12.2022 uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi peňažnú sumu 314,71 eura spolu s úrokom
z omeškania vo výške 8 % p.a. zo sumy 6,01 eura od 22. augusta 2018 do zaplatenia a vo výške 8 %
p.a. zo sumy 308,70 eura od 1. januára 2020 do zaplatenia (výrok I.). Druhým výrokom žalobu vo zvyšku

zamietol. O nároku na náhradu trov konania rozhodol tak, že priznal žalovanému voči žalobcovi nárok
na náhradu trov konania, o ktorej výške rozhodne osobitným uznesením (výrok III.)

2.Vodôvodnenísvojhorozhodnutiauviedol,žežalobcažiadal,abysúddeklarovalpovinnosťžalovaného
zaplatiť žalobcovi peňažnú sumu 3.308,70 eura s príslušenstvom a priznal mu náhradu trov súdneho
konania. Žalobca svoj návrh odôvodnil tým, že na základe zmluvy o dielo vykonával pre žalovaného

rôzne stavebné práce na stavbe Rodinný dom Pezinok II vrátane dodávok materiálu a služieb. Na
základe riadne a včas vykonaných dodávok tovaru a vykonaných stavebných prác v mesiaci jún 2018
vystavil žalobca žalovanému dňa 20.7.2018 faktúru č. 20/07/2018 na sumu 5.379,10 eura, ktorá sa stala
splatnou dňa 30.7.2018. Na túto faktúru uhradil žalovaný dňa 9.8.2018 sumu 2.379,10 eura. Zvyšok
predmetnej faktúry vo výške 3.000,- eura aj napriek viacerým výzvam do dnešného dňa žalobcovi
nezaplatil. Na základe riadne a včas vykonaných dodávok tovaru a vykonaných stavebných prác v

mesiaci júl 2018 vystavil žalobca žalovanému dňa 30.7.2018 faktúru č. 24/07/2018 na sumu 5.671,83
eura, ktorá sa stala splatnou dňa 15.8.2018. Na túto faktúru uhradil žalovaný postupne dňa 2.8.2018sumu 3.000,- eura, dňa 14.9.2018 sumu 1.000,- eura, dňa 27.10.2018 sumu 1.000,- eura a dňa
31.12.2019 sumu 363,13 eura. Zvyšok predmetnej faktúry vo výške 308,70 eura aj napriek viacerým
výzvam do dnešného dňa žalobcovi nezaplatil. Žalobca súčasne uviedol, že neuznáva, čo do výšky,

ani dôvodu jeho vzniku nárok žalovaného na zaplatenie sumy vo výške 3.200,- eura z dôvodu, že na
príjmovom pokladničnom doklade je ako platiteľ zálohy uvedený pán Q. B. so svojím rodným číslom a
nie spoločnosť Rozálka Park. Tento príjmový pokladničný doklad neeviduje žalobca a nemá súvislosť
so stavebnými prácami pre firmu Rozálka Park, s.r.o., a preto spoločnosť Rozálka Park nemohla
poskytnúť žalobcovi zálohu vo výške 3.200,- eura a následne zaúčtovať s faktúrou číslo 22/12/2016.

Podľa žalobcu preto nemohlo dôjsť k platnému postúpeniu pohľadávky (zálohy) zo spoločnosti Rozálka
Park na žalovaného. Žalobca zároveň rozporoval nedoručenie oznámenia o postúpení pohľadávky zo
strany žalovaného ako zo strany spoločnosti Rozálka Park. Ďalej namietal premlčanie sumy 3.200,-
eura. Písomným podaním zo dňa 17.10.2022 právny zástupca žalobcu uviedol, že z výpisu z účtu
nie je zrejmé, k akej faktúre sa suma zaplatená dňa 2.8.2018 vo výške 3.000,- eura viazala, a to ani
z variabilného symbolu, faktúra č. 20/07/2018 teda ostala v časti 3.000,- eura neuhradená. Faktúra č.

24/07/2018 sa stala splatnou dňa 15.8.2018 a k postúpeniu došlo až dňa 31.12.2019, teda bol úmysel
žalovaného zaplatiť. Pokladničný doklad na zálohu 3.200 eur nemá súvis so stavebnými prácami pre
Rozálka Park, s.r.o., tejto žiadna pohľadávka nevznikla z dôvodu duplicitnej úhrady časti faktúry č.
20/12/2016. Q. B. poskytol zálohu vo výške 3.200,- eura na práce nesúvisiace s prácami pre spoločnosť
Rozálka Park, s.r.o. Na pojednávaní dňa 16.11.2022 právny zástupca žalobcu uviedol, že čiastočné

nezaplatenie faktúr nie je sporné, sporný je zánik pohľadávky započítaním. K údajnému započítaniu
a k jeho oznámeniu malo dôjsť až po 3 rokoch, pričom zákon hovorí, že sa má postúpenie oznámiť
bezodkladne. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že obrana žalovaného spočívala v inom priraďovaní
platieb a v započítavaní svojich pohľadávok na pohľadávky žalobcu. Priraďovanie platieb v obchodnom
styku je všeobecne zaužívané identifikáciou platby prostredníctvom variabilného symbolu alebo popisu

platby. Uvedené má za následok, že prijatím plnenia konkrétny, žalovaným ako dlžníkom zvolený
záväzok, zaniká a to buď v časti alebo úplne. Žalovaný tak nemôže dodatočne priraďovať svoju platbu
vo výške 3.000,- eura zaplatenú na faktúru č. 16/06/2018 na iný záväzok, obdobne žalobca nemôže
túto platbu priradiť na iný záväzok žalovaného, keďže žalovaný ako dlžník môže určiť na ktorý záväzok
plní. Žalobca sa domáhal zaplatenia sumy 3.000,- eura na faktúru č. 20/07/2018. Suma 3.000,- eura

bola zaplatená na faktúru č. 16/06/2018 znejúcu na výšku 4.102,72 eura, avšak tento záväzok bol už
zaniknutý zaplatením (§ 324 ods. 1 Obchodného zákonníka) platbou 2.000,- eura zo dňa 23.7.2018 bez
identifikácie, teda v súlade s § 330 ods. 1, Obchodného zákonníka priradenom na faktúru č. 16/06/2018
a platbou vo výške 2.102,72 eura zo dňa 31.7.2018, teda záväzok žalovaného bol zaniknutý. Suma
3.000,- eura teda bola určená na už neexistujúci záväzok, teda v súlade s § 330 ods. 1, Obchodného

zákonníka sa platba priradila na najstarší splatný záväzok, a to záväzok z faktúry č. 20/07/2018 splatný
dňa 30.7.2018 a nie na záväzok z faktúry č. 24/07/2018 splatný dňa 15.8.2018, teda splatný neskôr.
Žalovaný plnil na faktúru č. 20/07/2018 oneskorene, a to dňa 2.8.2018 sumu 3.000,- eura a dňa 9.8.
2018 sumu vo výške 2.379,10 eura. Žalovaný pri plnení neurčil, že ním vykonané úhrady sa majú priradiť
najprv ma istinu potom na úroky z omeškania, teda nastáva zákonná domnienka, že plnenia „sa započíta

platenie najprv na úroky a potom na istinu“ (§ 330 ods. 2 Obchodného zákonníka). Záväzok z faktúry
č. 20/07/2018 bol teda v rozsahu zaniknutý splnením v rozsahu 5.373,09 eura, súd potom žalobu v
časti zaplatenia sumy 5.373,09 eura zamietol a v časti zaplatenia sumy 6,01 eura priznal ako dôvodnú.
Pokiaľ ide o záväzok z faktúry č. 24/07/2018 vo výške 5.671,83 eura, z tohto si žalobca uplatnil sumu
308,70 eura. Žalovaný na túto faktúru zaplatil postupne dňa sumu 14.9.2018 sumu 1.000,- eura, dňa

27.10.2018 sumu 1.000,- eura, dňa 31.12.2018 sumu 363,13 eura a dňa 12.10.2022 sumu 109,20 eura,
teda celkom spolu sumu vo výške 2.472,33 eura, súčasne žalovaný preukázal zápočet sumy 48,13 eura
a zápočet sumy 314,50 eura nie je sporný, zostatok sumy vo výške 2.836,87 eura nie je zaplatený. Podľa
§ 325 Obchodného zákonníka, ak si strany majú plniť vzájomné záväzky, môže sa splnenia záväzku
druhou stranou domáhať len tá strana, ktorá svoj záväzok už splnila. Žalobca si svoj zmluvný záväzok

riadne plnil a preto sa oprávnene domáhal plnenia záväzku žalovaného, súd preto priznal žalobcovi
peňažnú sumu 308,70 eura. Vzhľadom na to, že žalovaný nepreukázal poskytnutie sumy 3.200,- eura
spoločnosťou Rozálka Park, s.r.o. má súd postúpenie pohľadávky Zmluvou o postúpení pohľadávky,
ktorú súd posúdil ako zmluvu o postúpení pohľadávky za neplatnú, keď spoločnosť Rozálka Park, s.r.o.
postupovala právo, ktoré nemala, teda zmluva svojím obsahom odporuje zákonu (§ 39 Občianskeho

zákonníka). Žalovaný tak nemal voči žalobcovi pohľadávku vo výške 3.200,- eura z titulu plnenia bez
právneho dôvodu vzniknutého plnením spoločnosťou Rozálka Park, s.r.o..3. Krajský súd v Bratislave (ďalej aj „krajský súd“ alebo „odvolací súd“) rozsudkom č. k.
3Cob/72/2023-190 zo dňa 29.5.2024 (ďalej aj „napadnutý rozsudok“) potvrdil rozsudok Okresného súdu
Pezinok, č. k. 36Cb/27/2022-145 zo dňa 14.12.2022 v napadnutom výroku II. a v napadnutom výroku III.

rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Súčasne priznal
žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

4. V odôvodnení rozhodnutia odvolací súd uviedol, že proti výroku II. a III. rozsudku súdu prvej
inštancie podal odvolanie žalobca, v ktorom uviedol, že z predložených dôkazov bolo nespochybniteľné

preukázané, že žalovaný neuhradil žalobcovi, na základe predložených faktúr za vykonané práce a
dodaný tovar sumu v celkovej výške 3.308,70 eura, čo súd vo svojom závere nijako nespochybnil. Súd
žalobcovi nepriznal nárok na zaplatenie sumy vo výške 3.000 eur len z toho dôvodu, že táto suma
bola súdom priradená k faktúre č. 20/07/2018 a nie k faktúre č. 24/07/2018 ako ju priradil žalobca.
Uvedenéfaktúrysúvšaklendôkazompreukazujúcimskutočnosť,žesižalovanýnesplnilsvojupovinnosť
vyplývajúcu mu zo Zmluvy o dielo a nezaplatil žalobcovi cenu za dodaný tovar a služby a platba

3.000,- eura, ktorá bola súdom priradená k odlišnej faktúre ako faktúre, ku ktorej priradil platbu žalobca
(ktorá bola súčasťou dôkazového materiálu, na ktorý poukazoval a z ktorého uplatňoval svoj nárok
na zaplatenie) nemôže mať za následok zánik nároku žalobcu na zaplatenie riadne preukázaného a
odôvodneného nároku, ktorý nebol počas celého konania nijakým spôsobom spochybnený a žalovaný
ho rozporoval, a to len z dôvodu, že voči záväzku žalobcu vo výške 3.309,20 eura započítal pohľadávku

voči žalobcovi, ktorá na neho bola postúpená vo výške 3.200,- eura, pričom z odôvodnenia napadnutého
rozhodnutia vyplýva, že súd mal za to, že postúpenie pohľadávky bolo neplatné a žalovaný si tak
jednoznačne nesplnil svoje povinnosti nie len vo výške priznanej súdom, ale v celej výške neuhradených
faktúr vystavených žalobcom za riadne a včas vykonané práce a dodaný tovar. Žalovaný žalobcovi aj
napriek Zmluve o dielo a riadne a včas vykonaným stavebným prácam a dodávkam tovaru neuhradil

cenu za dielo v zostávajúcej výške 3.308,70 eura, čo vyplýva z dôkazných prostriedkov a čo nijakým
spôsobom nevyvrátil ani samotný žalovaný.Nie je preto podľa názoru odvolateľa správne posudzovať
nárok žalobcu za zaplatenie ceny za dielo v časti 3.000,- eura, ktorý bol podľa názoru súdu uhradený
na faktúru č.20/07/2018 za zaniknutý a nepriznať ho žalobcovi napriek tomu, že súd prvej inštancie
v bode 10. konštatoval, že zostatok sumy z faktúry č. 24/07/2018 vo výške 2.836,87 eura nie je

zaplatený a žalovaný nikdy netvrdil, že došlo k celkovej úhrade ceny za dielo vykonané žalobcom. Z
odôvodneniarozhodnutianevyplývato,akosúdposúdilpodstatnéskutkovétvrdeniaaprávneargumenty
a z predmetného rozhodnutia nie je zrejmé, z akého dôvodu súd priznal žalobcovi sumu len vo výške
314,71 eura.

5.Odvolacísúdpopreskúmanírozsudkusúduprvejinštancie,akoajceléhoobsahuspisovéhomateriálu
a odvolania žalovaného dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil v potrebnom rozsahu skutkový stav,
nazákladevykonanýchdôkazovdospelksprávnymskutkovýmzisteniamavecisprávneprávneposúdil,
svoje rozhodnutie náležite, podrobne, logicky odôvodnil. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že súd prvej
inštanciesprávneustálil,ktoréskutkovétvrdeniasúmedzistranaminespornéavykonalvovecirozsiahle

dokazovanie. Odvolací súd preto konštatoval vecnú správnosť napadnutého rozsudku a stotožnil sa
s dôvodmi v ňom uvedenými a v celom rozsahu na ne poukázal. Vzhľadom na spornosť spôsobu
priraďovania platieb žalobcu k jednotlivým vystaveným faktúram žalovaného sa odvolací súd stotožnil
s odôvodnením rozsudku, v ktorom súd prvej inštancie v súlade s citovanými ustanoveniami zákona
vecne správne a zákonne určil, ako a v akom rozsahu jednotlivé záväzky žalobcu zanikli. Odvolací súd

sa záverom napadnutého rozsudku stotožnil aj s právnym záverom súdu prvej inštancie, že postúpenie
pohľadávky zo dňa 31.12.2019 je absolútne neplatný úkon, nakoľko pohľadávka spoločnosti Rozálka
Park, s.r.o. voči žalobcovi, ktorá mala byť postúpená žalovanému, v čase postúpenia pohľadávky a ani
v čase pred postúpením pohľadávky neexistovala. Na základe uvedeného odvolací súd rozsudok súdu
prvej inštancie ako vecne správny v napadnutom výroku II. potvrdil.

6. Proti napadnutému rozsudku odvolacieho súdu podal žalobca (ďalej aj ako „dovolateľ“) v celom
rozsahuavzákonomstanovenejlehotedovolanie,ktorýmNajvyššiemusúduSlovenskejrepubliky(ďalej
tiež len „najvyšší súd“) navrhol, aby rozsudok odvolacieho súdu, ako aj rozsudok súdu prvej inštancie
v napadnutej časti II. a III. výroku zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Prípustnosť

dovolania dovolateľ odôvodnil § 420 písm. f) CSP.

7. Dovolateľ pochybenia odvolacieho súdu v rámci § 420 písm. f) CSP vymedzil tým, že odvolací súd
sa nedostatočne a nesprávne vysporiadal s listinnými dôkazmi, ako aj jednotlivými tvrdeniami žalobcu,neodôvodnil rozsudok dostatočným spôsobom a žiadnym spôsobom sa nevysporiadal s argumentmi,
ktoré majú podstatný vplyv na rozhodnutie a na základe ich vyhodnotenia dospel k nesprávnym
skutkovým zisteniam, pričom pri rozhodovaní nebral do úvahy žalobcom tvrdené skutočnosti a

nevysporiadal sa s dôvodnými argumentmi a námietkami žalobcu.

8.Žalobcavdovolanípoukázalnaodvolacienámietky,vrámciktorýchnamietalnedostatokodôvodnenia
napadnutého rozhodnutia, rozpor odôvodnenia s výrokovou časťou rozhodnutia, ako aj to, že z
odôvodnenia rozhodnutia nevyplýva, ako súd posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty

a z predmetného rozhodnutia nie je zrejmé, z akého dôvodu súd priznal žalobcovi sumu len vo výške
314,71 eura. Žalobca poukázal na to, že súd prvej inštancie svoje rozhodnutie oprel výlučne o to, že
bola suma vo výške 3.000,- eura priradená k faktúre č. 20/07/2018 a z toho dôvodu aj napriek tomu,
že faktúra č. 24/07/2018 uhradená v časti 3.308,70 eura nebola a žalobca uplatnený nárok opieral o
nezaplatenie ceny o diel, na základe zmluvy o dielo, pričom súd žalobcovi priznal len nárok na zaplatenie
sumy 314,71 eura. Dovolateľ tvrdil, že odvolací súd s vyššie uvedenými námietkami a skutočnosťami

uplatnenými v odvolaní nevysporiadal.

9. Dovolateľ odvolaciemu súdu vytýkal, že v napadnutom rozsudku konštatoval, že súd prvej inštancie
svoje rozhodnutie náležite, podrobne a logicky odôvodnil, a to aj napriek tomu, že v predmetnom
rozhodnutí absentovalo odôvodnenie rozhodnutia, ktorým súd v zvyšnej časti žalobu zamietol a nijakým

spôsobom sa nevysporiadal ani s tým, že aj napriek tomu, že súd prvej inštancie konštatoval, že nedošlo
k zaplateniu ceny za dielo aj v sume vo výške 2.836,87 eura, nárok na zaplatenie tejto sumy žalobcovi
nepriznal a to bez akéhokoľvek logického vysvetlenia. V tejto súvislosti dovolateľ ďalej namietal, že
odvolací súd opomenul skutočnosť, že sa súd prvej inštancie nezaoberal zvyšnou nezaplatenou sumou,
resp. cenou za vykonané dielo žalobcovi aj napriek tomu, že táto suma pochádzala z rovnakej zmluvy

o dielo ako suma, ktorej nárok žalobcovi priznal, a to len z dôvodu, že ju žalobca priradil k inej faktúre,
napriek tomu, že obe faktúry boli súčasťou prílohovej časti žaloby o zaplatenie a žalobca si svoj nárok
uplatňoval z titulu nezaplatenia celkovej ceny za vykonané dielo na základe zmluvy o dielo uzatvorenej
medzi žalobcom a žalovaným, pričom nezaplatenie tejto zvyšnej časti ceny o dielo nebolo v konaní
sporné, čo potvrdil vo vojom rozhodnutí aj súd prvej inštancie.

10. K dovolaniu žalobcu sa žalovaný písomne nevyjadril.

11. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podal včas
žalobca, v neprospech ktorého bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), zastúpený advokátom,

bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 443 veta pred bodkočiarkou CSP), preskúmal vec a dospel
k záveru, že dovolanie žalobcu je dôvodné.

12. Najvyšší súd konštatuje, že nedostatočná kvalita súdneho rozhodnutia, ktorého odôvodnenie
nezodpovedá procesným požiadavkám práva na spravodlivý proces, môže byť predmetom dovolacieho

prieskumuvrámciuplatnenéhodovolaciehodôvoduvzmysle§420písm.f)CSP(m.m.IV.ÚS154/2020,
IV. ÚS 447/2020, I. ÚS 570/2020). Keď sa konajúci súd rozhodujúci o opravnom prostriedku sporovej
strany nevysporiada s právne relevantnou argumentáciou sporovej strany adekvátne a preskúmateľne
alebo nekonštatuje irelevantnosť jeho právnej argumentácie, poruší právo na spravodlivý proces podľa
čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (m. m. III. ÚS 402/08, IV.

ÚS 279/2018). Odôvodnenia rozhodnutí súdu prvej inštancie a odvolacieho súdu je pritom potrebné
posudzovať spoločne, pretože tvoria jeden celok (porovnaj II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08).

13.Hlavnoudovolacounámietkoužalobcubolonevysporiadaniesaanevysvetlenieskutočnosti,zakého
dôvodusúdprvejinštanciepriznalžalobcovisumulenvovýške314,71euraavozvyškužalobuzamietol,

keď súd prvej inštancie svoje rozhodnutie oprel len o to, že suma vo výške 3.000,- eura bola priradená
k faktúre č. 20/07/2018 aj napriek tomu, že faktúra č. 24/07/2018 uhradená v časti 3.308,70 eura nebola
a žalobca opieral uplatnený nárok o nezaplatenie ceny za dielo na základe zmluvy o dielo. Dovolateľ
odvolaciemu súdu vytýkal, že sa nevysporiadal so skutočnosťou, že nedošlo k zaplateniu ceny za dielo
aj v sume vo výške 2.836,87 eura a napriek tomu nárok na zaplatenie tejto sumy žalobcovi nepriznal.

14. V súvislosti s predmetnou námietkou dovolací súd poukazuje na body 7. až 9. odôvodnenia rozsudku
súdu prvej inštancie, v ktorých konajúci súd odôvodňoval postup priraďovania platieb, pričom ohľadom
faktúry č. 20/07/2018 vystavenej na sumu vo výške 5.379,10 eura, splatnej dňa 30.7.20018 uviedol, žežalobca tvrdil na faktúru č. 20/07/2018 platby vo výške 2.379,10 eura dňa 9.8.2018 a 3.000,- eura dňa
2.8.2018. Na základe vykonaného dokazovania prvoinštančný súd dospel k záveru, že záväzok z faktúry
č. 20/07/2018 zanikol splnením, keď žalovaný zaplatil na uvedenú faktúru sumu 2.379,10 eura, ktorú

identifikoval variabilným symbolom faktúry. Ohľadom zvyšku faktúry, konkrétne sumy 3.000,- eura súd
prvej inštancie uviedol, že žalovaný poukázal žalobcovi sumu 3.000,- eura s označením variabilného
symbolu faktúry č. 16/06/2018, ale keďže táto suma bola určená na neexistujúci záväzok, bola priradená
uvedenáplatbananajstaršísplatnýzáväzok,atozáväzokzfaktúryč.20/07/2018splatnýdňa30.7.2018,
a nie na záväzok z faktúry č. 24/07/2018 splatný dňa 15.8.2018.

15. V súvislosti so záväzkom z faktúry č. 24/07/2018 vo výške 5.671,83 eura súd prvej inštancie v bode
10. svojho rozhodnutia uviedol, že z tejto sumy si žalobca uplatnil sumu 308,70 eura, keď žalobca tvrdil,
že žalovaný na túto faktúru postupne zaplatil dňa 14.9.2018 sumu 1.000,- eura, dňa 27.10.2018 sumu
1.000,- eura a dňa 31.12.2019 sumu 363,13 eura a dňa 12.10.2022 sumu 109,20 eura, teda spolu sumu
vo výške 2.472,33 eura, súčasne žalovaný preukázal zápočet sumy 48,13 eura a zápočet sumy 314,50

eura nebol sporný, zostatok sumy vo výške 2.836,87 eura nie je zaplatený. Ďalej súd prvej inštancie
uviedol,žežalobcasisvojzmluvnýzáväzokriadnesplnil,apretosaoprávnenedomáhalplneniazáväzku
žalovaného, preto súd priznal žalobcovi peňažnú sumu 308,70 eura.

16. Z uvedeného vyplýva, že súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní posúdil platbu vo výške

3.000,- eura vykonanú žalovaným dňa 2.8.2018 ako platbu na skôr splatný záväzok, t. j. na faktúru č.
20/07/2018 na rozdiel od žalobcu, ktorý v žalobe uviedol, že sumu 3.000,- eura eviduje na zaplatenie
faktúry č. 24/07/2018. Súd prvej inštancie v zmysle uvedeného priradenia platby vo výške 3.000,- eura
považoval faktúru č. 20/07/2018 za uhradenú v celom rozsahu, avšak vo svojom rozhodnutí dostatočne
neodôvodnil, prečo nepriznal žalobcovi sumu 2.836,87 eura, o ktorej mal za to, že ide o nezaplatený

zvyšok faktúry č. 24/07/2018. Žalobca si žalobou uplatnil nárok na zaplatenie sumy 3.308,70 eura s
príslušenstvom titulom dvoch faktúr vystavených na základe zmluvy o dielo, pričom spôsob priradenia
čiastkových platieb sa medzi žalobcom a konajúcim súdom líšil. Súd prvej inštancie neodôvodnil, a to
vzhľadom na žalobou uplatnený nárok na zaplatenie sumy 3.308,70 eura, prečo nepriznal z faktúry č.
24/07/2018nezaplatenýzostatok,kvýškektoréhodospelsúdprvejinštanciepovykonanomdokazovaní.

17. Odvolací súd v bode 13. napadnutého rozhodnutia k odvolacej námietke žalobcu týkajúcej
sa nedostatočného odôvodnenia ohľadom zamietnutia žaloby vo zvyšnej časti uviedol, že súd
prvej inštancie podrobne a vyčerpávajúco odôvodnil, akým spôsobom zanikli záväzky z jednotlivých
vystavených faktúr v súlade s § 330 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka. Vzhľadom na spornosť spôsobu

priraďovania platieb žalobcu k jednotlivým vystaveným faktúram žalovaného sa odvolací súd stotožnil
s odôvodnením rozsudku, v ktorom súd prvej inštancie v súlade s citovanými ustanoveniami zákona
vecne správne a zákonne určil, ako a v akom rozsahu jednotlivé záväzky žalobcu zanikli.

18. Na základe uvedeného dovolací súd dospel k záveru, že k dovolateľom namietanej vade zmätočnosti

uvedenej v § 420 písm. f) CSP došlo, keď súdy nižšej inštancie nedali žalobcovi dostatočnú odpoveď
na otázku, prečo bola žaloba zamietnutá vo „zvyšnej“ v časti, keď súd prvej inštancie konštatoval
nezaplatený zostatok z faktúry č. 24/07/2018 vo výške 2.836,87 eura a žalobca si žalobou uplatnil
nárok na zaplatenie sumy 3.308,70 eura. Dovolací súd preto napadnutý rozsudok odvolacieho súdu vo
výroku I., teda v časti, v ktorej Krajský súd v Bratislave potvrdil rozsudok Okresného súdu Pezinok, č.

k. 36Cb/27/2022-145 zo dňa 14.12.2022, ako aj vo výroku II. o nároku na náhradu trov odvolacieho
konania, zrušil (§ 449 ods. 1 CSP). Keďže dôvody, pre ktoré bolo zrušené uznesenie odvolacieho súdu,
sa vzťahujú aj na rozsudok súdu prvej inštancie a nápravu nemožno dosiahnuť iba zrušením rozhodnutia
odvolacieho súdu, najvyšší súd zrušil aj rozsudok súdu prvej inštancie (§ 449 ods. 2 CSP) vo výroku
II., ktorým súd žalobu vo zvyšku zamietol a vec v zrušenom rozsahu vrátil Okresnému súdu Pezinok na

ďalšie konanie na ďalšie konanie (§ 450 CSP).

19. V ďalšom konaní súd prvej inštancie odstráni rozpor medzi konštatovaním nezaplatenej časti faktúry
č. 24/07/2018 a svojím záverom rezultujúcim do zamietnutia žaloby vo zvyšnej časti, ktorou sa žalobca
domáhal zaplatenia sumy 3.308,70 eura s príslušenstvom.

20. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie aj o trovách pôvodného konania a o trovách
dovolacieho konania (§ 453 ods. 3 CSP).21. V ďalšom konaní sú súdy nižšej inštancie (súd prvej inštancie a aj odvolací súd) právnym názorom
dovolacieho súdu viazané (§ 455 CSP).

22. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393
ods. 2 posledná veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.