Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 25. február 2026

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 2Ek/1488/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120383157
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 02. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Terézia Turčinová
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2026:6120383157.2

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Platiť sa oplatí s.r.o., Mostová 2, 811
02 Bratislava-Staré Mesto, IČO: 45 684 618, zast.: Jakubčák, advokátska kancelária, s.r.o., Michalská
14, 811 03 Bratislava-Staré Mesto, IČO: 47 255 706 proti povinnému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, XXX
XX B., o vymoženie 356,61 eur s prísl., vedenej u súdneho exekútora: JUDr. Michala Dlhopolcová, so
sídlom exekútorského úradu Hurbanova 15748/22, 974 01 Banská Bystrica pod sp. zn. XXXXX XXX/XX,

o námietkach oprávneného proti upovedomeniu o zastavení exekúcie a výzve na úhradu trov súdneho
exekútora, takto

r o z h o d o l :

Súd námietky oprávneného proti upovedomeniu o zastavení exekúcie a výzve na úhradu trov súdneho
exekútora sp. zn. XXXXX XXX/XX zo dňa 31.10.2025 vydané súdnym exekútorom JUDr. Michalou
Dlhopolcovou, so sídlom exekútorského úradu Hurbanova 15748/22, 974 01 Banská Bystrica z a m i
e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 17.09.2020 domáhal od
povinného vymoženia 356,61 eur s prísl. na základe exekučného titulu – rozsudok Okresného súdu
Brezno sp. zn. 2Csp/72/2016 zo dňa 18.10.2017, ktorý sa stal vykonateľným dňa 06.02.2018 a
exekučného titulu – uznesenie Okresného súdu Brezno sp. zn. 2Csp/72/2016 zo dňa 26.04.2018, ktoré
sa stalo vykonateľným dňa 20.06.2018.

2. Súd na základe vyššie uvedeného návrhu na vykonanie exekúcie vydal dňa 30.09.2020 poverenie na
vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi: JUDr. Michala Dlhopolcová, so sídlom exekútorského úradu
Hurbanova 15748/22, 974 01 Banská Bystrica, ktorý exekúciu vedie pod sp. zn. XXXXX XXX/XX.

3. Poverený súdny exekútor vydal dňa 31.10.2025 Upovedomenie o zastavení exekúcie a výzvu na

zaplatenie náhrady výdavkov, ktorým zastavil exekúciu podľa ust. § 61n ods. 1 písm. d) zákona č.
233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení
ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“) z dôvodu, že pri exekúcii
vedenej na majetok fyzickej osoby sa do piatich rokov od začatia exekúcie alebo od posledného
zexekvovania majetku nepodarilo zistiť majetok alebo príjmy, ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou a
ktoré by stačili aspoň na úhradu trov exekútora. Súdny exekútor zároveň vyzval oprávneného na úhradu

trov exekútora vo výške 73,80 eur.

4. Upovedomenie o zastavení exekúcie a výzva na úhradu trov boli doručené oprávnenému do
elektronickej schránky dňa 03.11.2025. Oprávnený dňa 11.11.2025 doručil súdnemu exekútorovi
námietky proti upovedomeniu o zastavení exekúcie a výzve na zaplatenie náhrady výdavkov. Súd
konštatuje, že námietky boli podané v zákonom stanovenej 15-dňovej lehote. Súdny exekútor predložil

námietky oprávneného súdu na rozhodnutie dňa 17.11.2025.5. Oprávnený v námietkach proti upovedomeniu o zastavení exekúcie a výzve na úhradu trov exekútora
(ďalej aj ako „námietky“) uviedol, že podáva námietky z dôvodu, v predmetnom exekučnom konaní
nebolo preukázané, že povinný skutočne nemá majetok alebo príjmy, ktoré by mohli byť postihnuté

exekúciou a ktoré by stačili aspoň na úhradu trov exekútora. Zo správ súdneho exekútora nevyplýva, že
by exekútor vykonal aj fyzické zisťovania hnuteľného majetku povinného alebo že by exekútor žiadal o
súčinnosť tretie osoby ktoré by mohli mať informácie o majetku povinného, prípadne osoby s povinným
žijúce v spoločnej domácnosti, resp. vykonal ďalšie úkony za účelom zistenia majetku povinného, ktoré
umožňujú ustanovenia zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný

poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov. Zo správ exekútora o priebehu exekúcie vyplýva,
že exekútor vykonal iba elektronické dopyty na orgány a organizácie. V prípade povinného ktorý je
fyzickou osobou však možno predpokladať, že takáto osoba, ktorá musí mať z čoho žiť, musí mať
príjem a to možno aj mimo oficiálnych príjmov od zamestnávateľov, vyplácaných povinnému v hotovosti,
a spravidla aj má hnuteľný majetok vo svojom obydlí podliehajúci exekúcii. Rovnako nie je správach
súdneho exekútora uvedené, že by v prípade ak povinný neposkytol exekútorovi súčinnosť podľa § 40

Exekučnéhoporiadkualebonepredložilvyhlásenieosvojommajetkupodľa§41Exekučnéhoporiadku,o
ktoréhoúplnostibynemohlibyťvzhľadomnanamivyššieuvedenéskutočnostiodôvodnenépochybnosti,
použil súdny exekútor donucovacie opatrenia podľa § 43a a nasl. Exekučného poriadku. Pritom správy
exekútora neuvádzajú, že by v danom prípade bolo uloženie donucovacích opatrení neprimerané
alebo v rozpore s ustanoveniami Exekučného poriadku. Z viacerých rozhodnutí Okresného súdu

Banská Bystrica – pracovisko upomínacieho a exekučného konania možno jednoznačne vyvodzovať,
že v rámci zákonného postupu súdneho exekútora pri vedení exekúcie, tento musí vykonať kroky k
zisteniu všetkého majetku povinného podliehajúceho exekúcii nevynímajúc hnuteľný majetok podľa §
115 Exekučného poriadku a že vykonanie týchto krokov a ich výsledok musí exekútor aj preukázať.
Následne, všetok hnuteľný majetok nepatriaci do taxatívneho výpočtu vecí uvedených v písm. a) až

j) odseku 2 § 115 Exekučného poriadku má byť exekútorom zistený, spísaný a speňažený. To má o
to väčší význam pri relatívne menších pohľadávkach pri ktorých je exekúcia predajom hodnotnejších
vecí neprípustná alebo neprimeraná tak, aby boli rešpektované práva aj povinného za súčasného
uspokojenia vymáhaného nároku oprávneného, ktorý mal povinný splniť spravidla dávno pred začatím
exekúcie. Zároveň nie je možné vylúčiť, že v budúcnosti bude mať povinný majetok alebo príjmy na

uspokojenie vymáhanej pohľadávky. Oprávnený má za to, že v predmetnej exekúcii neboli splnené
podmienky § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku pre zastavenie exekúcie exekútorom z dôvodu
neexistencie majetku povinného alebo príjmov povinného, ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou a
ktoré by stačili aspoň na úhradu trov exekútora. Na základe uvedeného oprávnený žiada, aby súd
podaným námietkam vyhovel, predmetné upovedomenie o zastavení exekúcie zrušil a pokračoval v

exekučnom konaní voči povinnému.

6. Súdny exekútor k podaným námietkam oprávneného uviedol, že súdny exekútor v predmetnej veci
určil nasledovné spôsoby vykonania exekúcie: zrážkami zo mzdy a iných príjmov (ak povinný je fyzická
osoba); prikázaním pohľadávky z účtu; prikázaním iných peňažných pohľadávok; postihnutím iných

majetkových práv. V exekúcii určuje spôsob vykonania exekúcie súdny exekútor. To znamená, že
ide nielen o jeho oprávnenie, ale aj povinnosť, nakoľko je pri určovaní spôsobu vykonania exekúcie
povinný postupovať s odbornou starostlivosťou s prihliadnutím na zásadu hospodárnosti. Exekúcia je
v zmysle ust. Exekučného poriadku zaradená medzi „drobné exekúcie“ vzhľadom na výšku vymáhanej
istiny, a to 356,61 eur. Povinný bol naposledy zamestnaný v r. 2007. Povinný nemá vedený účet v

žiadnej banke a nevlastní žiadne motorové vozidlá. Povinný nie je vlastníkom nehnuteľností a nie
je držiteľom ani vodičského oprávnenia. Z uvedeného dôvodu by uloženie donucovacieho opatrenia
neviedlo k splneniu dotknutej povinnosti a to aj s prihliadnutím na výšku vymáhaného nároku, druhy
donucovacích opatrení a zásady ukladania donucovacích opatrení. Určenie spôsobu exekúcie a
následne vydanie exekučného príkazu na vykonanie exekúcie a tým zexekvovanie majetku povinného

je možné len vtedy, ak je preukázané, že majetok patrí povinnému. Ide o jednu zo základných
zásad exekučného konania. Nie je preto možné v exekúcii postupovať tak ako uvádza oprávnený, že
„...možno predpokladať, že takáto osoba, ktorá musí mať z čoho žiť, musí mať príjem a to možno
aj mimo oficiálnych príjmov ..“. Z uvedeného ako aj z ustanovení Exekučného poriadku vyplýva, že
nevykonanie „fyzického zisťovania majetku povinného“ exekútorom nezakladá v exekúcii domnienku,

že neboli dostatočne preverené majetkové pomery povinného. Akékoľvek vyhlásenia oprávneného o
nedostatočnom preverení majetkových pomerov povinného sú absolútne nepodložené tvrdenia bez
naštudovania si exekučného spisu. Oprávnený žiadne dôkazy na podporu svojich tvrdení neoznačil.
Na to, aby exekučný súd mohol námietkam oprávneného vyhovieť a zrušiť upovedomenie o zastaveníexekúcie nestačí len vyššie opísané tvrdenie oprávneného, ale tieto skutočnosti musia byť v konaní
relevantným spôsobom preukázané. Oprávnenému boli v predmetnej exekúcii zasielané oznámenia
o stave exekúcie priebežne počas celej exekúcie. Počas celej exekúcie oprávnený na žiadne takto

doručené oznámenia o stave exekúcie nereagoval a ani súdnemu exekútorovi nedoručil akékoľvek
informácie o majetku povinného, ktoré by súdny exekútor mohol následne preveriť. Exekútor vydá
upovedomenie o zastavení exekúcie, ak pri exekúcii vedenej na majetok fyzickej osoby sa do piatich
rokov od začatia exekúcie alebo od posledného zexekvovania majetku nepodarilo zistiť majetok alebo
príjmy, ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou a ktoré by stačili aspoň na úhradu trov exekútora (§ 61n

ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku). Pre vyvodenie záveru o nemajetnosti povinného je postačujúce
zistenie jeho relatívnej nemajetnosti, t. j. nemajetnosti z pohľadu konkrétneho exekučného konania a
nie nemajetnosti absolútnej. Na základe uvedeného ako aj na základe obsahu exekučného spisu trvám
na svojom rozhodnutí o zastavení exekúcie v zmysle ust. § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku
a žiadam exekučný súd námietky oprávneného zamietnuť. Ak aj povinný vlastní/il majetok v nepatrnej
hodnote, pričom by nedošlo k vymoženiu žiadnych finančných prostriedkov počas výkonu exekúcie,

súdny exekútor postupuje rovnakým spôsobom v zmysle ust. § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku
a exekúciu zastaví, nakoľko pri rozhodovaní o zastavení/nezastavení exekúcie je nutné rozlišovať
nemajetnosť relatívnu a absolútnu. Súdny exekútor je povinný postupovať v zmysle zákona a v prípade
splnenia zákonných podmienok pre zastavenie exekúcie, exekúciu zastaviť.

7. Podľa § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku, exekútor vydá upovedomenie o zastavení
exekúcie, ak pri exekúcii vedenej na majetok fyzickej osoby sa do piatich rokov od začatia exekúcie
alebo od posledného zexekvovania majetku nepodarilo zistiť majetok alebo príjmy, ktoré by mohli byť
postihnuté exekúciou a ktoré by stačili aspoň na úhradu trov exekútora.

8. Podľa § 61n ods. 3 Exekučného poriadku, ak je dôvod na zastavenie exekúcie v celosti, v
upovedomení o zastavení exekúcie podľa odseku 1 exekútor vyzve oprávneného na zaplatenie náhrady
výdavkov (§ 198 ods. 2). Upovedomenie o zastavení exekúcie spolu s výzvou na zaplatenie náhrady
výdavkov doručí exekútor účastníkom konania.

9. Podľa 61n ods. 4 Exekučného poriadku, ak ide o dôvod zastavenia exekúcie podľa odseku 1 písm. c)
až e) a g), môže účastník konania do 15 dní od doručenia upovedomenia o zastavení exekúcie podať
u exekútora námietky proti upovedomeniu o zastavení exekúcie a výzve na úhradu trov exekútora.
Námietky spolu s napadnutým upovedomením o zastavení exekúcie a výzvou na úhradu trov exekútora
predloží exekútor bezodkladne súdu na rozhodnutie. Nedôvodné námietky súd uznesením zamietne. Ak

súd námietkam vyhovie, uznesením upovedomenie o zastavení exekúcie zruší alebo výzvu na úhradu
trov exekútora vráti exekútorovi na prepracovanie. Ak námietky neboli podané alebo nie sú prípustné,
doručí exekútor upovedomenie o zastavení exekúcie súdu.

10. Súd preskúmal námietky oprávneného proti upovedomeniu o zastavení exekúcie a výzve na úhradu

trov súdneho exekútora ako aj ďalší spisový materiál a dospel k nasledujúcim zisteniam.

11. Oprávnený namieta, že v predmetnej veci nie sú naplnené zákonné podmienky na zastavenie
exekúcie z dôvodu podľa ust. § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku, nakoľko nebolo preukázané,
že povinný skutočne nemá majetok alebo príjmy, ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou a ktoré by

stačili aspoň na úhradu trov exekútora.

12. Súd v prvom rade uvádza, že ust. § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku považuje za dôvod pre
zastavenie exekúcie nezistenie majetku, ktorý je možné zexekvovať v danom exekučnom konaní (tzn.
relatívnanemajetnosť),anieneexistenciuakéhokoľvekmajetkupovinného,čižeabsolútnunemajetnosť.

V konkrétnom exekučnom konaní sa tak môže stať, že napriek tomu, že povinný disponuje majetkom,
pôjde o majetok, ktorý v predmetnom exekučnom konaní nie je možné zexekvovať. Pokračovať v
exekúcii možno len pri zistení majetku či príjmov, ktoré je možné zexekvovať a ktoré by stačili aspoň
na úhradu trov exekúcie. Pokiaľ súdny exekútor v rámci zisťovania majetkových pomerov fyzickej osoby
nezistí žiadny takýto majetok či príjmy a od začatia exekúcie alebo od posledného zexekvovania majetku

uplynulo 5 rokov, je povinný postupovať v zmysle ust. § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku a
vydať upovedomenie o zastavení exekúcie.
13. Súd ďalej poukazuje na ust. § 63 ods. 1 Exekučného poriadku, ktoré uvádza spôsoby vykonania
exekúcie na poklade exekučného titulu, v ktorom je uložená povinnosť zaplatiť peňažnú sumu. Ak jepodkladom na exekúciu exekučný titul, v ktorom sa ukladá povinnosť zaplatiť peňažnú sumu, exekúciu
možno vykonať zrážkami zo mzdy a z iných príjmov, prikázaním pohľadávky, predajom hnuteľných vecí,
predajom cenných papierov, predajom nehnuteľnosti a predajom podniku. Spôsob, ktorým sa exekúcia

vykoná určí súdny exekútor, a to na základe preskúmania majetkových pomerov povinného. Objektívne
zhodnotenie majetkových pomerov povinného, podloženie zistených skutočností písomnými dôkazmi a
vyvodenie záveru o možnosti či nemožnosti vykonania exekúcie v závislosti od majetkových pomerov
povinného, patrí do kompetencie súdneho exekútora, ktorého úlohou je s ohľadom na majetkové pomery
povinného zvoliť taký spôsob vykonania exekúcie, aby bol primeraný vymáhanej povinnosti a aby

hodnota zabezpečeného majetku povinného zodpovedala hodnote vymáhanej povinnosti.

14.Súdnyexekútorjevzmysleust.§59ods.1Exekučnéhoporiadkupovinnýpriexekúciinauspokojenie
práva na peňažné plnenie exekútor bezodkladne vykonať potrebné úkony na zistenie majetku
postihnuteľného exekúciou v rozsahu primeranom vymáhanému nároku. Súdny exekútor prednostne
zisťuje existenciu majetku povinného podľa údajov v registroch, ktoré sú dostupné prostriedkami

elektronickej komunikácie. V zmysle § 2 vyhlášky č. 68/2017 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré
ustanovenia zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „vyhláška č. 68/2017 Z. z.“), súdny exekútor zisťuje majetok povinného najmä
prostredníctvom osôb povinných mu poskytovať súčinnosť s nasledujúcou prioritou: a) účty povinného

v bankách alebo pobočkách zahraničných bánk, b) nehnuteľnosti povinného evidované v katastri
nehnuteľností, c) evidencie Sociálnej poisťovne, d) pohľadávky povinného podľa Centrálneho registra
exekúcií, e) obchodné podiely povinného podľa obchodného registra, f) vozidlá povinného podľa
evidencie vozidiel, g) iné evidencie, v ktorých sa vedú záznamy o majetku povinného.

15. Z vyššie uvedeného vyplýva, že súdny exekútor je povinný lustrovať majetok povinného primárne
prostredníctvom elektronických prostriedkov v dostupných registroch, resp. prostredníctvom osôb
povinných mu poskytovať súčinnosť. Podrobnejšie zisťovanie majetku povinného súdnym exekútorom
Exekučný poriadok ani vyhláška č. 68/2017 Z. z. neupravujú a v tejto súvislosti ani neukladajú súdnemu
exekútorovi žiadne ďalšie povinnosti. Objektívne zhodnotenie majetkových pomerov povinného,

vyvodenie záveru o možnosti či nemožnosti vykonania exekúcie v závislosti od majetkových pomerov
povinného ako aj určenie spôsobu vykonanie exekúcie patrí do kompetencie súdneho exekútora,
ktorý musí v každom individuálnom prípade zvážiť či je hospodárne a efektívne (aj vzhľadom k výške
vymáhanej povinnosti) vykonať aj ďalšie (fyzické) zisťovanie majetku povinného, napr. v mieste bydliska
povinného, prípadne na inom mieste.

16. Zo zoznamu úkonov, ktoré súdu predložil súdny exekútor, vyplýva, že súdny exekútor počas vedenia
predmetnej exekúcie vykonal niekoľko lustrácii majetku povinného, a to konkrétne lustráciu účtov
povinného v bankách, lustráciu nehnuteľností povinného, lustráciu v súčinnosti so Sociálnou poisťovňou
a lustráciu motorových vozidiel vo vlastníctve povinného. Súd je toho názoru, že súdny exekútor vykonal

všetky potrebné úkony na zistenie majetku povinného postihnuteľného exekúciou v rozsahu primeranom
vymáhanému nároku a v rozsahu, v akom mu to ukladá Exekučný poriadok a vyhláška č. 68/2017 Z.
z.., no napriek tomu sa mu nepodarilo zistiť žiadnu existenciu majetku či príjmu povinného, ktorý mohol
byť zexekvovaný v predmetnej exekúcii a ktorý by postačil aspoň na úhradu trov súdneho exekútora.
Tvrdenie oprávneného, že povinný má vo svojom obydlí hnuteľný majetok podliehajúci exekúcii je ničím

nepodložené a ide len o subjektívnu domnienku oprávneného, na základe ktorej nemožno dospieť k
záveru, že upovedomenie o zastavení exekúcie bolo v predmetnej veci zo strany súdneho exekútora
vydané nedôvodne, resp. predčasne. V tejto súvislosti treba zdôrazniť, že súdny exekútor nie je povinný
vykonať fyzické zisťovanie v mieste bydliska povinného. Tento spôsob vykonania exekúcie zvolí len
v prípade, ak predpokladá, že v mieste bydliska povinného sa budú nachádzať hnuteľné veci vyššej

hodnoty. Bolo by totiž v rozpore s princípom hospodárnosti, účelnosti a efektívnosti, ak by miestne
zisťovanie vykonával vždy a spisoval by aj také hnuteľné veci, ktorých predajom by neuspokojil ani len
trovy exekúcie.

17. K tvrdeniu povinného, že povinný musí mať z čoho žiť, musí mať príjem a to možno aj mimo

oficiálnych príjmov od zamestnávateľov, súd uvádza, že nemožno vylúčiť, že povinný mal, resp. má k
dispozícii peňažné prostriedky, ktorými je schopný uhradiť vymáhaný nárok alebo jeho časť. Pokiaľ však
tieto finančné prostriedky povinný neeviduje (napr. v banke), súdny exekútor nemá možnosť získať o
nich vedomosť a postihnúť ich v predmetnej exekúcii.18. Súd ďalej považuje za irelevantné tvrdenie oprávneného o možnosti budúceho nadobudnutia
majetku alebo získania príjmov povinným, ktorými by mohla byť pohľadávka oprávneného uspokojená.

Povinnosť súdneho exekútora vydať upovedomenie o zastavení exekúcie v zmysle ust. § 61n ods. 1
písm. d) Exekučného poriadku vzniká, ak pri exekúcii vedenej na majetok fyzickej osoby nezistil majetok
alebo príjmy, ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou a ktoré by stačili aspoň na úhradu trov exekútora,
a to do piatich rokov od začatia exekúcie (t. j. od doručenia poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu
exekútorovi) alebo od posledného zexekvovania majetku povinného. Zákon teda súdnemu exekútorovi

neumožňuje rozhodnúť sa či vydá alebo nevydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ale táto povinnosť
je stanovená obligatórne slovným spojením „vydá upovedomenie“. Pri naplnení stanovených podmienok
je tak súdny exekútor povinný zastaviť exekúciu, a to bez ohľadu na potencionálnu možnosť získania
majetku, resp. príjmov zo strany povinného v budúcnosti.

19. K námietke oprávneného, že súdny exekútor nepristúpil k použitiu donucovacieho opatrenia,

súd uvádza nasledovné. S účinnosťou od 01.04.2023 došlo k zavedeniu inštitútu donucovacích
opatrení, ktoré majú slúžiť účelu vynútenia splnenia uloženej povinnosti a ktorých základnou funkciou
je predovšetkým funkcia prevenčná, nakoľko majú pôsobiť preventívne, a až po nesplnení dotknutej
povinnosti nastupuje funkcia represívna. Donucovacie opatrenia majú slúžiť na vynútenie a upevnenie
súdnej autority, vrátane autority exekútora ako osoby určenej a splnomocnenej štátom na vykonávanie

núteného výkonu exekučných titulov, ktorá je v právnom štáte súčasťou súdnej moci, a tým majú viesť
k rýchlemu a efektívnemu plneniu povinností povinných osôb v exekučnom konaní a súčasne k rýchlej
a účinnej ochrane práv a oprávnených záujmov dotknutých osôb, najmä k rýchlemu, hospodárnemu a
efektívnemu vymoženiu nárokov vymedzených v exekučnom titule. Je potrebné zdôrazniť, že uloženie
donucovacieho opatrenia musí byť účelné, t. j. je možné ho uložiť len v prípade ak možno predpokladať,

že bez jeho použitia nedôjde k splneniu dotknutej povinnosti, a to za súčasného splnenia zákonných
podmienok upravených Exekučným poriadkom. Uloženie donucovacieho opatrenia či už súdom alebo
povereným súdnym exekútorom v rámci výkonu exekúcie na vymoženie pohľadávky oprávneného má
byť prostriedkom ultima ratio, krajným a výnimočným prostriedkom, ktorým sa má povinný donútiť k
výkonu splnenia povinnosti jemu v rámci výkonu exekúcie uloženej, avšak len v prípade, ak všetky

ostatné prostriedky zlyhali, teda že exekúciu nemožno bez splnenia predmetnej (uloženej) povinnosti
vykonať, či v nej ďalej pokračovať. Má tak ísť o prostriedok, ktorého uloženie má sledovať konkrétny
cieľ, ktorým však nie je a nemôže byť uľahčenie činnosti súdneho exekútora pri výkone exekúcie.
Súd poukazuje na skutočnosť, že donucovacie opatrenie predstavuje inštitút, ktorý súdny exekútor
môže, ale nemusí využiť. Je na súdnom exekútorovi, ktorý je štátom splnomocnenou osobou na

vykonávanie núteného výkonu exekučných titulov, aby určil akým spôsobom bude exekúcia vykonaná
a aké prostriedky k vynúteniu splnenia povinnosti, ktorá je predmetom výkonu exekúcie, použije.
Vzhľadom na skutočnosť, že sa súdnemu exekútorovi v období piatich rokov od začatia exekúcie
nepodarilo zistiť majetok alebo príjmy povinného, ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou a ktoré by
stačili aspoň na úhradu trov exekútora, bolo by kontraproduktívne ukladať povinnému peňažnú pokutu,

ktorá by s dôvodným presvedčením nebola taktiež vymožená. Uloženie donucovacieho opatrenia vo
forme peňažnej pokuty by bolo s ohľadom na majetkové pomery povinného neprimerané a neviedlo by
k splneniu vymáhanej povinnosti, skôr k väčšiemu zadlženiu povinného.

20. Súd konštatuje, že zo strany oprávneného nebolo žiadnym spôsobom preukázané, že by súdny

exekútor pri výkone svojej činnosti porušil svoje povinnosti a k využitiu ust. § 61n ods. 1 písm. d)
Exekučného poriadku pristúpil nedôvodne. Súd má za to, že súdny exekútor postupoval správne, keď po
uplynutí lehoty 5 rokov od začatia exekúcie, t. j. odo dňa 30.09.2020, kedy mu bolo doručené poverenie
navykonanieexekúcie,pristúpildňa31.10.2025kvydaniuupovedomeniaozastaveníexekúcievzmysle
vyššie citovaného ustanovenia § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku, nakoľko sa mu napriek

vykonaným lustráciám nepodarilo zistiť žiadny zexekvovateľný majetok či príjmy povinného, ktoré by
stačili aspoň na úhradu trov súdneho exekútora.

21.Nazákladevyššieuvedenéhosúdkonštatuje,ževdanejvecinezistilžiadnedôvody,prektorébybolo
možnénámietkamoprávnenéhovyhovieťaupovedomenieozastaveníexekúciezrušiť,apretonámietky

oprávneného proti upovedomeniu o zastavení exekúcie a výzve na úhradu trov súdneho exekútora sp.
zn.XXXXXXXX/XXzodňa31.10.2025,ktorévydalsúdnyexekútorJUDr.MichalaDlhopolcovázamietol,
tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na
Okresnom súde Banská Bystrica.

Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.

Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje,

v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa sťažovateľ domáha.

V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu
možné a účelné.