Rozsudok – Rodina a mládež ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 18. marec 2026

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 1To/26/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8816010365
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 03. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Bugeľ

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2026:8816010365.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jaroslava Bugeľa a sudcov JUDr.

Petra Farkaša a JUDr. Rastislava Vargu, PhD., LL.M., MBA na verejnom zasadnutí konanom dňa
18.03.2026, v trestnej veci proti obž. A. B. a C. D. B., pre prečin ohrozovania mravnej výchovy mládeže
podľa § 211 ods. 1 písm. b/, ods. 3 písm. a/ Tr. zákona, o odvolaní obžalovaných proti rozsudku
Okresného súdu Vranov nad Topľou, sp. zn. 12T/98/2016 zo dňa 28.10.2024 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. d/, ods. 3 Tr. poriadku zrušuje napadnutý rozsudok v celom rozsahu.

Na základe § 322 ods. 1 Tr. poriadku

Obžalovaných

- A. B. nar. XX.XX.XXXX vo E. F. G., trvale bytom H. I., J. XXX/XX, okr. Vranov nad Topľou,

- C. D. B. F. XX.XX.XXXX v K. H., trvale bytom H. I., J. XXX/XX, okr. Vranov nad Topľou, lekár Záchrannej
služby Košice,

podľa § 285 písm. b/ Tr. poriadku oslobodzuje spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Vranov
nad Topľou, zo dňa 28.06.2016 č. Pv 1037/14/7713-76 pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin
ohrozovania mravnej výchovy mládeže podľa § 211 ods. 1 písm. b/, ods. 3 písm. a/ Tr. zákona v spojení
s § 138 písm. b/ Tr. zákona, na to skutkovom základe, že v období od 02.09.2013 do 30.06.2014 v obci

H. I. okr. Vranov nad Topľou ako zákonní rodičia maloletých detí F. B., nar. XX.XX.XXXX a A. B., nar.
XX.XX.XXXX, ktorým zo Zákona o rodine vyplýva povinnosť starať sa sústavne a dôsledne o všestranný
vývoj a rozvoj dieťaťa, úmyselne nezabezpečili riadnu dochádzku svojich maloletých dcér F. B. a A. B.
do základnej školy H. I., okr. Vranov nad Topľou tým, že nedostatočne vplývali na svoje dcéry, aby si
riadne plnili školskú dochádzku a dcéry podporovali v pravidelnom si neplnení školskej dochádzky, čím
spôsobili, že ich maloleté dcéry F. B. vymeškala 445 neospravedlnených vyučovacích hodín a A. B.
vymeškala 466 neospravedlnených vyučovacích hodín

pretože skutok nie je trestným činom.

o d ô v o d n e n i e :Okresný súd napadnutým rozsudkom zo dňa 28.10.2024 uznal obžalovaných A. B. a C. D. B. vinnými
zo spáchania prečinu ohrozovania mravnej výchovy mládeže podľa § 211 ods. 1 písm. b/, ods. 3 písm.
a/ Trestného zákona v spojení s § 138 písm. b/ Trestného zákona, ktorého sa mali dopustiť tým, že

v období od 02.09.2013 do 30. 06. 2014, v obci H. I., okr. Vranov nad Topľou, ako zákonní rodičia
maloletých detí F. B., nar. XX.XXXXXX a A. B., nar. XX.XX.XXXX, ktorým zo Zákona o rodine vyplýva
povinnosť starať sa sústavne a dôsledne o všestranný vývoj a rozvoj dieťaťa, úmyselne nezabezpečili
riadnu dochádzku svojich maloletých dcér F. B. a A. B. do L. M. H. I., okr. Vranov nad Topľou, tým,

že nedostatočne vplývali na svoje dcéry, aby si riadne plnili školskú dochádzku a dcéry podporovali v
pravidelnom si neplnení školskej dochádzky, čím spôsobili, že ich maloleté dcéry F. B. vymeškala 177
neospravedlnených vyučovacích hodín a A. B. vymeškala 202 neospravedlnených vyučovacích hodín,
Za to uložil obžalovanej A. B. podľa § 211 ods. 3 Tr. zákona účinného od 06.08.2024, za použitia
§ 38 ods. 2 Tr. zákona účinného od 06.08.2024, pri zistení jednej poľahčujúcej okolnosti podľa § 36
písm. j/ Tr. zákona účinného od 06.08.2024 a pri nezistení žiadnej priťažujúcej okolnosti podľa § 37 Tr.

zákona účinného od 06.08.2024, v spojení s § 56 ods. 1, ods. 3 Tr. zákona účinného od 06.08.2024, v
nadväznosti na ustanovenie § 2 ods. 2 Tr. zákona účinného od 06.08.2024, peňažný trest vo výmere
420,- eur (štyristodvadsať eur). Podľa § 56 ods. 4 Tr. zákona účinného od 06.08.2024 súd povolil
obžalovanej zaplatiť peňažný trest v mesačných splátkach po 35,- eur (tridsaťpäť eur); splatných do 30.
dňa toho ktorého mesiaca s tým, že prvá splátka sa stane splatnou mesiac nasledujúci po právoplatnosti

rozsudku; a to v lehote 12 mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku. Podľa § 57 ods.
3 Tr. zákona účinného od 06.08.2024 pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne
zmarený, uložil obžalovanej náhradný trest odňatia slobody v trvaní 8 (ôsmich) mesiacov.

Obžalovanému C. D. B. uložil podľa § 211 ods. 3 Tr. zákona účinného od 06.08.2024, za použitia § 38

ods. 2 Tr. zákona účinného od 06.08.2024, pri zistení jednej poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm.
j/ Tr. zákona účinného od 06.08.2024 a pri neexistencii žiadnej priťažujúcej okolnosti podľa § 37 Tr.
zákona účinného od 06.08.2024, v spojení s § 56 ods. 1, ods. 3 Tr. zákona účinného od 06.08.2024, v
nadväznosti na ustanovenie § 2 ods. 2 Tr. zákona účinného od 06.08.2024, peňažný trest vo výmere
804,-eur(osemstoštyrieur).Podľa§56ods.4Tr.zákonaúčinnéhood06.08.2024 povolilobžalovanému

zaplatiť peňažný trest v mesačných splátkach po 67,- eur (šesťdesiatsedem eur); splatných do 30. dňa
toho ktorého mesiaca s tým, že prvá splátka sa stane splatnou mesiac nasledujúci po právoplatnosti
rozsudku; a to v lehote 12 mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku. Podľa § 57 ods.
3 Tr. zákona účinného od 06.08.2024 pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne
zmarený, uložil obžalovanému náhradný trest odňatia slobody v trvaní 8 (ôsmich) mesiacov.

Proti tomuto rozsudku podali obžalovaní v zákonom stanovenej lehote odvolanie. V písomnom
odôvodnení odvolania prostredníctvom obhajcu v prvom rade uviedli, že sú nevinní a nenaplnili
skutkovú podstatu trestného činu ohrozovania mravnej výchovy mládeže, ktorý sa im kladie za vinu.
Argumentovali, že znak vydanie ,,nebezpečenstvu spustnutia“ je naplnený, ak si taká osoba v dôsledku

konania páchateľa osvojuje škodlivé návyky, povahové črty alebo sklony a záujmy, ktoré spravidla vedú
k morálnemu úpadku, ktorý v konkrétnom prípade nemusí nastať, teda najmä vtedy, ak v dôsledku
páchateľovho konania vzniklo reálne nebezpečenstvo, že osoba mladšia ako osemnásť rokov podľahne
závislostinaalkoholealebodrogách,budesasprávaťpromiskuitnealebosabudeživiťprostitúciou,bude
opakovane páchať úmyselné trestné činy, priestupky, odmieta sa vzdelávať v základnej škole, bezcieľne

sa potuluje, predčasne sexuálne žije a pod., pričom o umožnenie viesť záhaľčivý alebo nemravný
život pôjde vtedy, ak sa osobe mladšej ako osemnásť rokov vytvoria podmienky na vznik nežiaducich
návykov a sklonov (napr. ponechanie dieťaťa výchove ulicou, žitie v konkubináte a pod.). Takéto konanie
a takéto podmienky pre v tom čase maloleté deti F. a A. neplnené v žiadnom prípade neboli, a tak
nebola naplnená skutková podstata trestného činu ohrozovania mravnej výchovy mládeže. Pokračovali,

že pojem nebezpečenstvo spustnutia musí byť naplnený úmyselným konaním páchateľa, ktoré môže
ovplyvňovať osobu mladšiu ako osemnásť rokov, aby viedla uvedený nesprávny spôsob života a v
prípade záškoláctva forma nebezpečenstva spustnutia je daná v prípade, keď takéto záškoláctvo
narastie do rozsahu vedúceho k záhaľčivému životu detí. Zdôraznili, že toto v žiadnom prípade nie je
splnené v prejednávanej veci, nakoľko zo všetkých svedeckých výpovedí, výpovedí obžalovaných, aj

predložených listinných dôkazov v podobe vysvedčení A. a F. jednoznačne vyplýva, že obe dosahovali
nielen v školskom roku 2013/2014 výborné výsledky v škole, boli jednotkárky, ich prospech sa nezhoršil,
správanie sa taktiež nezhoršilo, v danom školskom roku sa zúčastňovali aj mnohých súťaží, vzdelávali
sa nad rámec školského učiva, boli aktívne, z listinných dôkazov vyplýva a bolo preukázané v konaní, žev inkriminovanom období, teda v školskom roku 2013/2014 navštevovali základnú umeleckú školu, kde
dosahovalidobrévýsledky,apretonemohliviesťzáhaľčivýspôsobživota.Stýmitoargumentmiobhajoby
sa okresný súd vôbec nevysporiadal a nebral ich do úvahy. Vo vzťahu k pojmu záhaľčivý život ďalej

uviedli, že ním treba rozumieť spôsob života s parazitnými črtami, keď osoba nepracuje alebo pracuje len
občas a zdroj obživy sa takáto osoba usiluje úplne alebo prevažne hľadať v činnosti, ktorá je z hľadiska
spoločnosti nežiaduca - páchanie trestnej činnosti alebo dopúšťanie sa inej spoločensky nežiaducej
činnosti (žobranie, sexuálne služby, hazardné hry a pod.). K pojmu Nemravný život doplnili, že zahŕňa
aj rôzne vonkajšie prejavy a návyky, ktoré sú v rozpore so základnými morálnymi pravidlami, mimo

rámec slušnosti, usporiadaného života, riadnych rodinných a sexuálnych vzťahov a pod. (alkoholizmus,
nealkoholovátoxikománia,promiskuitaapod.).Viesťzáhaľčivýalebonemravnýspôsobživotaumožňuje
páchateľ tým, že osobe mladšej ako osemnásť rokov priamo alebo nepriamo vytvára podmienky na
vznik nežiaducich návykov a sklonov a je to spravidla dlhodobejšie konanie páchateľa (napr. ponechanie
výchovy dieťaťa ulici, umožniť dieťaťu žiť v konkubináte). Zvýraznili, že oni neumožnili viesť svojim
dcéram záhaľčivé ani nemravné životy, a to potvrdili vo svojich výpovediach rovnako aj svedkovia.

Deti sa vzdelávali doma, nakoľko rodičia boli presvedčení, že majú individuálny študijný plán. Rodičia
sa doma s deťmi poctivo učili všetky predmety. Záhaľčivý spôsob života v žiadnom prípade nenastal,
obe dcéry sa svedomite učili, pripravovali na preskúšania, správali sa vzorne, mali výborné študijné
výsledky, boli vychovávané vzorne. Ďalej obžalovaní konštatovali, že nebol dokonca ani odstránený
rozpor v počte vymeškaných hodín v porovnaní so obžalobou a výpoveďami svedkov, pričom bolo

jednoznačne uvedené svedkami, že F. mala mať 216 vymeškaných hodín (a nie 445 hodín) a A.
mala mať vymeškaných 172 hodín (a nie 466 hodín), ide pritom o skutočne obrovský rozdiel, ktorý
vôbec nebol odstránený, dokonca sa neustále menil, teda skutkový stav nebol ani náležite zistený.
Do pozornosti dali tiež dôležitú skutočnosť, vychádzajúc z listu - Žiadosť - odpoveď N. H. M., O. XX,
H. zo dňa 16.02.2023, v ktorom bolo jednoznačne konštatované: ,,matka (teda obžalovaná) súčasne

predložila ospravedlnenia neúčasti žiačok na vyučovaní v školskom roku 2013/2014. Keďže žiačky (A.
a F.) prestúpili na L. H. K. počas školského roka 2013/2014, tak boli tieto ospravedlnenia akceptované
a neospravedlnené hodiny boli žiačkam ospravedlnené“. Podľa obžalovaných tak po prestupe dievčat
na základnú školu do H. došlo k ospravedlneniu všetkých hodín, a to vtedajším riaditeľom školy
I.. P. Q., I., teda neospravedlnené hodiny boli obom dodatočne ospravedlnené, a preto v žiadnom

prípade nemožno hovoriť o naplnení skutkovej podstaty trestného činu, ktorý sa obžalovaným kladie
za vinu, lebo A. a F. nemali neospravedlnené hodiny v školskom roku 2013/2014. S touto dôležitou
skutočnosťou sa okresný súd vôbec nevysporiadal, neprihliadal na ňu. Z uvedených dôvodov rozsudok
Okresného súdu Vranov nad Topľou je potrebné zrušiť pre chyby v napadnutých výrokoch rozsudku
pre neúplnosť skutkových zistení, súd sa nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre

rozhodnutie, zistený skutkový stav neobstojí. Ďalej obžalovaní pokračovali argumentáciou vo vzťahu
k vykonávaniu dôkazov, uviedli, že objektívnosť svedkov Q. O., C. D., Q. M. v niektorých aspektoch bola
spochybnená,nakoľkoneboliuskutočnenéjednotnenajednomhlavnompojednávaní,alenaviacerýchs
časovým odstupom, pričom podľa obžalovaných títo svedkovia medzi sebou komunikovali, koordinovali
svoje výpovede, čo aj potvrdila svedkyňa C. D. na hlavnom pojednávaní. Podľa obžalovaných sa s takto

spochybnenou objektívnosťou týchto svedkov okresný súd vôbec nevysporiadal. Poukázali tiež na to,
že okresný súd zamietol všetky návrhy na doplnenie dokazovania výsluchom svedkov navrhnutých
obhajobou, okresný súd vychádzal jedine z výpovedí troch svedkov, Q. O., C. D., Q. M., u ktorých bolo
preukázateľne dokázané, že tieto osoby mali v minulosti konflikty s obžalovanými, resp. s ich deťmi.
Okresný súd vykonal len návrhy v neprospech obžalovaných, neprihliadol na iné dôkazy, predovšetkým

na vyššie uvedený list - Žiadosť - odpoveď N. H. M., O. XX, H. zo dňa 16.02.2023, v ktorom bolo
jednoznačne konštatované: ,,matka (teda obžalovaná) súčasne predložila ospravedlnenia neúčasti
žiačok na vyučovaní v školskom roku 2013/2014. Keďže žiačky (A. a F.) prestúpili na L. H. K. počas
školského roka 2013/2014, tak boli tieto ospravedlnenia akceptované a neospravedlnené hodiny boli
žiačkam ospravedlnené“. Tento dôkaz bol súčasťou súdneho spisu a bol daný do pozornosti konajúceho

súdu viackrát, súd to odignoroval, nezaoberal sa ním. V závere obžalovaní dodali, že je nutné zohľadniť,
že od inkriminovaného školského roku 2013/2014 ubehlo už 10 rokov, v súčasnosti sú už A. a F. dospelé,
študovali, resp. študujú na vysokých školách, a preto je potrebné prihliadať aj na ust. § 10 ods. 2 Tr.
zákona, teda materiálny korektív. Je nutné ich oslobodiť spod obžaloby nakoľko nenaplnili skutkovú
podstatu trestného činu ohrozovania mravnej výchovy mládeže. Obžalovaní navrhli, aby odvolací súd

zrušil napadnutý rozsudok v celom rozsahu a vrátil vec súdu prvého stupňa, aby ju znovu prejednal
a rozhodol alebo aby obžalovaných z dôvodov uvedeného v § 285 písm. a/ Tr. poriadku oslobodil spod
obžaloby, pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorí boli obžalovaní trestne stíhaní.V samostatných doplnkoch odvolania obžalovaní ešte na detaily týkajúce sa vymeškaných hodín,
predkladania ospravedlneniek, zapojenie aj iných sociálnych štátnych orgánov do tohto procesu,
upriamovali pozornosť ešte k individuálnemu študijnému plánu, k prestupu detí na inú školu, k ďalším

výsledkom dcér v školách, k uplynutej dobe od skutku, v tejto súvislosti poukazovali aj na dôsledky tejto
skutočnosti pre ukončenie konania z pohľadu Európskeho dohovoru o ľudských právach. Odvolanie ešte
doplnili podaním, v ktorom poukazovali na judikatúry spojitosti s dĺžkou trestného konania a možným
porušením ich práva na prejednanie veci v primeranej lehote.
Prokurátor vo vyjadrení k odvolaniu obžalovaných uviedol, že s jeho dôvodmi sa nestotožňuje,

napadnutý rozsudok považuje za zákonný a vecne správny, podané odvolanie navrhol zamietnuť.
Na základe tohto riadne a včas podaného odvolania preskúmal krajský súd v intenciách ustanovenia
§ 317 ods. 1 Tr. poriadku zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým
odvolatelia podali odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, pričom na chyby,
ktoré neboli odvolaním vytýkané prihliadol len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa §
371 ods. 1 Tr. poriadku Na základe tohto preskúmania krajský súd dospel k záveru, že odvolanie

obžalovaných je dôvodné.

Po preskúmaní veci odvolací súd dospel záveru, že súd prvého stupňa skutkový stav zistil tak, že nie
sú dôvodné pochybnosti a jeho dostatočnosti pre rozhodnutie o obžalobe, aj v odôvodnení rozsudku
súd prvého stupňa podrobne popísal rozsah vykonaného dokazovania, detailne poukázal na jednotlivé

dôkazy predovšetkým výpovede obžalovaných, svedkov zo školského prostredia, celé množstvo
listinných dôkazov. Je potrebné uviesť, že prvostupňový súd vykonal dokazovanie v enormnom rozsahu,
preto odvolací súd spoľahlivo môže v detailoch a vecných podrobnostiach týkajúcich sa dôkazov
a skutkového stavu odkázať na podrobné odôvodnenie napadnutého rozsudku v tomto smere.

Odvolací súd sa však po posúdení veci nestotožnil ani so skutkovými závermi, a ani s právnymi závermi
súdu prvého stupňa, ktoré vyústili do uznania obžalovaných vinnými zo spáchania prečinu ohrozovania
mravnej výchovy mládeže podľa § 211 ods. 1 písm. b/, ods. 3 písm. a/ Tr. zákona.

Odvolací súd sa nestotožnil so záverom, že z tak široko vykonaného dokazovania vyplynuli skutočnosti,

na základe ktorých by takýto záver o vine obžalovaných obstál. Podľa odvolacieho súdu totiž nebolo
vo veci dostatočne a nepochybne vykonaným dokazovaním preukázané naplnenie všetkých zákonných
znakov skutkovej podstaty prečinu podľa § 211 ods. 1 písm. b/, ods. 3 písm. a/ Tr. zákona.

Podľa § 211 ods. 1 písm. b/ Tr. zákona sa potrestá ten, kto vydá, čo aj z nedbanlivosti, osobu mladšiu ako

osemnásť rokov nebezpečenstvu spustnutia tým, že umožní jej viesť záhaľčivý alebo nemravný život.

Podľa § 211 ods. 3 písm. a/ Tr. zákona potom už len upravuje kvalifikovanú skutkovú podstatu viažucu
sa k závažnejšiemu spôsobu konania, v tomto prípade malo ísť o konanie po dlhší čas.

Rozhodujúce v tejto veci bolo podľa odvolacieho súdu to, že znaky skutkovej podstaty uvedeného
prečinu spočívajúce vo vydaní inej osoby do nebezpečenstva spustnutia tým, že jej malo byť umožnené
viesť nemravný alebo záhaľčivý život, neboli zistené a spoľahlivo preukázané, preto nebolo možné
obžalovaných uznať vinnými zo spáchania tohto prečinu na podklade podanej obžaloby.

K podstate nebezpečenstva spustnutia, vedenia nemravného alebo záhaľčivého života si odvolací súd
osvojil argumentáciu obžalovaných v odvolaní, stotožnil sa s ňou. Jednoznačne je potrebné tieto
znaky chápať v tom zmysle, že pri „spustnutí pôjde o osvojovanie si škodlivých návykov, povahových
čŕt alebo sklonov a záujmov, ktoré spravidla vedú k morálnemu úpadku, ktorý v konkrétnom prípade
ani nemusí nastať, postačuje v dôsledku páchateľovho konania vznik reálneho nebezpečenstva, že

osoba mladšia ako osemnásť rokov podľahne závislosti na alkohole alebo drogách, bude sa správať
promiskuitne alebo sa bude živiť prostitúciou, bude opakovane páchať úmyselné trestné činy, priestupky,
odmietne sa vzdelávať v základnej škole, bezcieľne sa potuluje, predčasne sexuálne žije a pod.. O
umožnenie viesť záhaľčivý alebo nemravný život pôjde, ak sa osobe mladšej ako osemnásť rokov
vytvoria podmienky na vznik nežiaducich návykov a sklonov (napr. ponechanie dieťaťa výchove ulicou,

žitie v konkubináte a pod.)“. Odvolací súd sa stotožnil aj s ďalšou časťou obhajoby v tejto konkrétnej veci,
keďže v nej išlo o posudzovanie otázky absencie v školskej dochádzke, že „V prípade záškoláctva forma
nebezpečenstva spustnutia je daná v prípade, keď takéto záškoláctvo narastie do rozsahu vedúceho
k záhaľčivému životu detí.“ V nadväznosti na uvedené potom odvolací súd dopĺňa, že v konkrétnejveci ani fakt vynechania istého vyššieho počtu vyučovacích hodín sám osebe nemôže byť jediným
definičným znakom pri tejto skutkovej podstate. Preto ani podľa odvolacieho súdu z vykonaného
dokazovania nevyplynulo nič, čo by potvrdzovalo naplnenie vyššie uvedených zákonných znakov

predmetnej skutkovej podstaty.

Odvolací súd zastáva názor, že prvostupňový súd prednostne, a v konečnom dôsledku nesprávne,
skoncentroval svoju činnosť iba na dokazovanie súvisiace s počtom vymeškaných hodín u oboch žiačok
a s následným manažmentom procesu ospravedlňovania tejto ich neprítomnosti v škole, zisťoval detaily

u jednotlivých učiteľov jednotlivých predmetov, zaoberal sa primárne pôvodom potvrdení vystavených
lekármi, ich pravdivosťou a pravosťou, skúmal spôsoby, akými boli vynechané vyučovacie hodiny zo
strany rodičov ospravedlňované, skúmal dispozície so žiackymi knižkami a potvrdeniami v nich, skúmal
predkladaniepotvrdeníodrôznychlekárovmajúcepreukazovaťvyšetreniaulekárovaleboneprítomnosť
kvôli chorobám, ďalej v podstate v celej šírke skúmal problematiku individuálneho študijného plánu
u oboch žiačok. Takto zameranému dokazovaniu a jeho výsledkom potom prispôsobil aj odôvodnenie

napadnutého rozsudku, v ktorom detailne okresný súd vysvetľoval všetky s uvedenými okolnosťami
súvisiace skutočnosti. Podľa názoru odvolacieho súdu však vzhľadom na právnu kvalifikáciu skutkovej
podstaty prečinu ohrozovania mravnej výchovy mládeže podľa § 211 ods. 1 písm. b/, ods. 3 písm.
a/ Tr. zákona argumentácia okresného súdu minula podstatu skutkovej podstaty, minula základné
znaky tejto skutkovej podstaty. Odvolací súd v tejto spojitosti považuje odvolacie dôvody obhajoby za

veľmi relevantné, pretože presne definujú nie len rozhodujúce znaky, ktoré bolo nevyhnutné v konaní
dokazovať, ale napokon aj fakt, že v tomto smere dokazovanie neviedlo k záverom, na základe ktorých
by bolo možné uznať vinu obžalovaných.

Základné pre právnu kvalifikáciu konania obžalovaných ako prečinu podľa § 211 ods. 1 písm. b/,

ods. 3 písm. a/ Tr. zákona bolo nutné mať dokázané z objektívnej stránky tohto prečinu jednak
znaky nebezpečenstva spustnutia a vydania osoby do tohto nebezpečenstva, a to špeciálne (ods. 1
písm. b) v dôsledku umožnenia viesť záhaľčivý alebo nemravný život. Zatiaľ čo napadnutý rozsudok
obsahuje enormné množstvo argumentov ohľadom už vyššie zmienenej absencie žiačok v škole na
vyučovaní, k týmto najpodstatnejším skutočnostiam obsahuje minimum dôvodov, resp. neobsahuje

žiadne relevantné dôvody.

V odôvodnení napadnutého rozsudku prvostupňový súd uviedol, že mal za jednoznačne potvrdené, že
obžalovaní mali mať vedomosť o tom, že si ich obe dcéry riadne neplnili povinnú školskú dochádzku,
nevykonali žiadne opatrenia za účelom zamedzenia nedochádzky dcér do školy, nevyvinuli žiadnu

snahu na zvrátenie tohto stavu, neuskutočnili žiadne úkony za účelom opätovného obnovenia riadneho
plnenia si povinnej školskej dochádzky. Okresný súd upriamil pozornosť predovšetkým na ten fakt,
že nebezpečenstvo spustnutia ani nemusí reálne vzniknúť, postačí, ak páchateľ osobu mladšiu
ako osemnásť rokov vydá takémuto nebezpečenstvu spustnutia, postačuje, aby páchateľ umožnil
takejto osobe mladšej ako osemnásť rokov viesť, či už záhaľčivý alebo nemravný život, čím teda

vydá takúto osobu do nebezpečenstva spustnutia. Súčasne okresný súd skonštatoval, že hoci bolo
nespochybniteľné, že obe dcéry v školskom roku 2013/2014 riadne nenavštevovali školské vyučovanie,
obe tieto dcéry obžalovaných napriek tomu dosiahli takú vzdelanostnú úroveň, ktorá umožňovala
ich učiteľom ich klasifikovať z nejakých predmetov, a to dokonca stupňom „výborný;“ v niektorých
predmetoch žiačky ani neboli klasifikované. Z toho ďalej vyvodil, že úroveň vedomostí týchto mal. žiačok

mohla byť dostatočná na kvalifikáciu daných predmetov aj stupňom „výborný“, to vyplynulo aj z výpovede
svedkyne I. M., ktorá uviedla, že mal. A. B. mala vymeškaných veľa vyučovacích hodín, vymeškané
učivo dobrala a naďalej mala vynikajúci prospech. Okresný súd tiež podotkol, že v prípade konkrétnych
predmetov I. polroka školského roku, z ktorých boli obe žiačky nakoniec aj klasifikované, išlo o predmety,
pri ktorých je rozhodujúca teoretická výučba, teda na získanie potrebných vedomostí nebol absolútne

nevyhnutý osobný výklad daného učiva učiteľom daného predmetu; a najviac, pokiaľ obžalovaná A. B.
mala v minulosti vyučovať ako na I., tak aj na II. stupni základnej školy, táto aj naozaj mohla mať dostatok
schopností a znalostí na zabezpečenie vyučovacieho procesu obom svojim mal. dcéram, do istej miery,
aj samostatne, teda aj bez priamej podpory konkrétneho vyučujúceho. Okresný súd v nadväznosti
na uvedené pokračoval, že na vyvodenie trestnoprávnej zodpovednosti zo spáchania posudzovaného

trestného činu súd pritom primárne nezisťuje, či a aký prospech žiak dosahuje, ale predovšetkým to,
či si tento žiak v danom, rozhodnom školskom roku riadne plnil povinnú školskú dochádzku, teda,
či sa zúčastňoval vyučovacieho procesu prebiehajúceho na príslušnej základnej škole, a teda už len
samotná tá skutočnosť, že množstvo a úroveň takýchto vedomostí a znalostí nebola dostatočná na to,aby umožňovala klasifikáciu zo všetkých predmetov u oboch týchto mal. žiačok potvrdzovala ten fakt,
že ani táto domáca príprava či domáca výučba nebola dostatočná na to, aby umožňovala nadobudnutie
potrebných vedomostí a znalostí zodpovedajúcim danému ročníku základnej školy; V tom okresný súd

nakoniec videl negatívny odraz na vedomostnej a vzdelanostnej úrovni týchto žiačok. Aj keď teda obe
dcéry obžalovaných nadobudli dostatok vedomostí na to, aby ich bolo možné aj z niektorých predmetov
klasifikovať, nebolo dokazovaním preukázané, či žiačky celý vyučovací proces, ktorý mali stráviť v
domácom prostredí, namiesto školského zariadenia, pozostávajúci z piatich či zo šiestich vyučovacích
hodín, využívali len na získanie potrebných školských vedomostí, alebo aj na nadobudnutie návykov

či zvykov, ktoré by ich prípadne priviedli k nemravnému či záhalčivému životu. Okresný súd už len na
okraj poznamenal, že len samotné nadobudnutie vedomostí umožňujúcich daného žiaka klasifikovať
z daného predmetu, hoci na stupeň „dostatočný“, ešte samo osobe nevylučuje aj tú možnosť, že by
prípadne tento žiak nenadobudol aj také zvyky či také návyky, ktoré by ho priviedli k záhaľčivému či k
nemravnému životu. Ani prípadné ďalšie vykonané dokazovanie by podľa okresného súdu neobjasnilo,
teda by nepotvrdilo alebo by nevyvrátilo, či obe dcéry oboch týchto obžalovaných využili celý časový

priestor len na získanie potrebných znalostí a vedomostí, alebo ho prípadne využili aj na vykonávanie
iných aktivít, ktoré by ich primäli k vedeniu záhaľčivého, či nemravného života.

S poukazom na uvedenú časť odôvodnenia napadnutého rozsudku odvolací súd uvádza, že tam
uvedené závery sú nie len pomerne stručné v spojitosti so vyššie uvedenými znakmi skutkovej podstaty

(spustnutie, záhaľčivý alebo nemravný život) ale nijako bližšie tieto požadované základné znaky
skutkovej podstaty nevysvetlil okresný súd konkrétnosťami, a ani nehľadal pre tieto závery oporu vo
vykonanom dokazovaní. Okrem bližšieho opisu výsledkov žiačok podľa vysvedčení, k znaku vedenia
nemravného a záhaľčivého života a nebezpečenstvu spustnutia okresný súd uviedol dokonca iba
domnienky. Konštatovanie súdu prvého stupňa, že nebolo dokázané, že čas strávený v domácom

prostredí využili žiačky iba na vzdelávanie alebo aj na nadobudnutie návykov, zvykov vedúcich
k nemravnému či záhaľčivému životu, nemožno hodnotiť inak ako len nejakú ničím nepodloženú
hypotetickú pochybnosť. Je práve povinnosťou a úlohou súdu (a predtým OČTK) dokazovať takéto
skutočnosti a je ich potom nevyhnutné dať do príčinnej súvislosti so zavineným konaním obžalovaných.
Rovnako konštatovanie okresného súdu, že len samotné nadobudnutie vedomostí umožňujúcich

daného žiaka klasifikovať z daného predmetu hoci stupňom „dostatočný“, ešte samo osobe nevylučuje
aj tú možnosť, že by prípadne tento žiak nenadobudol aj také zvyky či také návyky, ktoré by
ho priviedli k záhaľčivému či k nemravnému životu, možno charakterizovať len ako všeobecným
stereotypom ovplyvnenú úvahu bez akejkoľvek opory v dokazovaní. Opäť odvolací súd uvádza, že
je povinnosťou OČTK a súdov dokazovať existenciu takého nebezpečenstva spustnutia vyplývajúcu

z takýchto konkrétnych dôvodov a zavinenie obžalovaných na vydaní detí do tohto nebezpečenstva.

Z dokazovania podľa odvolacieho súdu totiž nadovšetku pochybnosť vyplynulo, a to nie len z výsluchov
pedagógov oboch žiačok, ale aj z listinných, teda zásadne objektívnych dôkazov, že vzdelávanie žiačok
nebolo ani narušené, ani ohrozené, a dokonca v ňom neboli zistené ani zásadne negatívne dopady

preukázaných neprítomnosti na vyučovacích hodinách, v riadnom dennom vzdelávacom procese.
Z predložených vysvedčení za skúmaný školský rok 2013/2014 u F. B. vyplýva, že síce v prvom
polroku bola klasifikovaná z 3 predmetov známkou výborný, z ostatných nie, ale v druhom polroku
bola klasifikovaná zo všetkých predmetov známkami výborný. Z vysvedčenia A. B. v tomto školskom
roku vyplýva, že v prvom polroku bola klasifikovaná z 8 predmetov známkou výborný, 7 predmetov

neabsolvovala, ale v druhom polroku bola zo všetkých predmetov klasifikovaná známkou výborný.
Ak by aj odvolací súd chcel pri trestnoprávnom posudzovaní konania obžalovaných zostať len v tejto
rovine „známkovania“ musel by konštatovať, že tieto školské výsledky u oboch žiačok z niektorých
vyučovacích predmetov v prvom polroku jedného školského roku nie sú dostatočné pre trestnoprávne
závery vo vzťahu k obžalovaným, pretože nedokazujú existenciu nebezpečenstva spustnutia v dôsledku

umožnenia viesť záhaľčivý alebo nemravný život.

Napokonajzlistínzavšetkynasledujúceškolskérokyjejednoznačnezjavné,žekviditeľnémuzhoršeniu
výsledkov, prospechu žiačok nedošlo, klasifikácia z jednotlivých predmetov je evidentne nadpriemerná,
mnohé ďalšie aktivity súvisiace so vzdelaním v škole i mimo školu vyplýva, že ich rozvoj (všestranný)

bol zachovaný, nie sú pochybnosti v tom, že bol zabezpečovaný a podporovaný prirodzene aj domácim
prostredím vytváraným obžalovanými ako rodičmi žiačok. V súčasnej dobe sú obe dcéry obžalovaných
univerzitnými študentkami. Už len z tohto dôvodu, epizódu z prvého polroku školského roku 2013/2014
odvolací súd nemohol vyhodnotiť v trestnoprávnej rovine a musel zohľadniť, že nástroje trestného právamajú povahu prostriedkov ultima ratio, t. j. krajných prostriedkov, a práve v tejto veci vzhľadom na
uvedené nebolo možné dospieť k záveru o nevyhnutnosti použitia krajných prostriedkov trestného práva
iba z dôvodu ich spornej neprítomnosti na vyučovacom procese.

Odvolací súd zastáva názor, že nebolo dokázané vydanie žiačok do nebezpečenstva spustnutie
umožnením vedenia záhaľčivého alebo nemravného života obžalovanými rodičmi. Okrem vyššie
vytknutých domnienok však ani okresný súd takéto závery v rozsudku neuviedol. V tejto kvalifikačnej
línii týkajúcej sa nebezpečenstva spustnutia v dôsledku vedenia nemravného alebo záhaľčivého života

a umožnenia viesť takýto život obžalovanými, nebol produkovaný jediný dôkaz. Je nevyhnutné dodať,
že k otázke mravnosti – nemravnosti alebo záhaľčivosti skutočne okrem vyššie uvedených myšlienok
okresného súdu neobsahuje napadnutý rozsudok žiadne vecné a dôkazmi podporené argumenty,
a tam uvedené úvahy sú skutočne len ničím nepodporené „zamyslenia“ súdu abstraktnej povahy
nad vo všeobecnosti existujúcimi možnosťami viesť aj záhaľčivý a nemravný život v prípade, že žiak
istú dobu nemá dodržanú štandardnú školskú dochádzku. Dokazovanie v tomto smere okresný súd

ani nevykonával, a nie je ani zrejmé, z ktorých dôkazov by vôbec nejaké súvisiace závery týkajúce
sa otázky nemravnosti, záhaľčivosti života žiačok chcel vyvodiť, keďže naostatok aj sám opäť len
nejasne a všeobecne konštatoval, že ani prípadné ďalšie vykonané dokazovanie by neobjasnilo, teda by
nepotvrdilo alebo by nevyvrátilo, či obe dcéry oboch týchto obžalovaných využili celý časový priestor len
na získanie potrebných znalostí a vedomostí, alebo ho prípadne využili aj na vykonávanie iných aktivít,

ktoré by ich primäli k vedeniu záhaľčivého, či nemravného života. Evidentnú zmätočnosť celej situácie
navyše preukazuje i tá skutočnosť, že hoci okresný súd znížil veľmi radikálne počet vymeškaných
neospravedlnených hodín žiačok, oproti obžalobe u F. zo 445 na 177 a u A. zo 466 na 202, ani tento
extrémny zásah do podstaty skutku a v podstate matérie celej veci sa nijako neprejavil v úvahách
o znakoch skutkovej podstaty – t. j. o nebezpečenstve spustnutia, nemravnosti alebo záhaľčivosti života,

a tým o trestnosti konania obžalovaných. V tejto súvislosti nie je bez významu, že z dokazovania
vyplývalo, že po prestupe žiačok na inú školu malo následným postupom vedenia tejto novej školy dôjsť
k ospravedlneniu všetkých vymeškaných hodín.

Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že konanie obžalovaných

nenaplnilo všetky zákonné znaky skutkovej podstaty prečinu podľa § 211 ods. 1 písm. b), ods. 3 Tr.
zákona.

Navyše odvolací súd dodáva, že aj keby bolo ďalším dokazovaním (hoci ani odvolací súd už nevidí
možnosť ako aj sám okresný súd uvádza, že by ďalšie dokazovanie vyjasnilo spôsob života žiačok)

preukázanézformálnehohľadiskanaplnenieznakovpredmetnejskutkovejpodstaty,muselbyvzhľadom
na všetky doteraz uvedené skutočnosti vyjadriť záver, že po posúdení materiálneho prvku tohto prečinu
v zmysle § 10 ods. 2 Tr. zákona, t. j. tzv. materiálneho korektívu, v tejto veci nejde o prečin, pretože
jeho závažnosť by bola naďalej nepatrná, a to vzhľadom na spôsob vykonania činu a jeho následky,
okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku obžalovaných.

K tomuto inštitútu odvolací súd odkazuje na závery plynúce z rozhodnutí súdnych autorít, pričom
napríklad už aj Ústavný súd Slovenskej republiky v uznesení zo dňa 20.12.2017, sp. zn. II.ÚS 732/2017
okrem iného vyslovil, že: „Trestným činom je podľa § 8 Trestného zákona protiprávny čin, ktorého znaky
sú uvedené v Trestnom zákone, ak tento zákon neustanovuje inak. Definícia zakotvená v § 8 Trestného

zákona vyjadruje tzv. formálne chápanie trestného činu, ktoré patrí medzi základné pojmy slovenského
trestného práva a zároveň obsahuje vo svojom vyjadrení aj niektoré pojmové znaky trestného činu.
Pojem "znaky uvedené v zákone" zahŕňa predovšetkým znaky typové, t. j. znaky, ktoré sú obsiahnuté
v skutkovej podstate trestného činu uvedenej v osobitnej časti Trestného zákona. Princíp „ultima ratio“
umožňuje orgánom činným v trestnom konaní a súdu odlíšiť prípady, ktoré spadajú výhradne do sféry

občianskoprávnych, obchodných vzťahov a napĺňajú len zdanlivo formálne znaky skutkovej podstaty
trestného činu od skutočnej trestnej činnosti. Trestno-právna ochrana má nastúpiť až tam, kde nepostačí
ochrana poskytovaná inými odvetviami práva a trestné právo má nastúpiť tam, kde sú iné prostriedky
ochrany práv fyzických a právnických osôb vyčerpané. Zároveň je možné konštatovať, že s poukazom
na spôsob vykonania činu a jeho následky, okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia

a pohnútku páchateľa nie je možné konanie posúdiť ako prečin v zmysle § 10 Tr. zákona, nakoľko
závažnosť spáchaného činu je nepatrná.“Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení zo dňa 21.10.2020 sp. zn. 5Tdo/64/2020 k tejto otázke
okrem iného uviedol, že: „Na tomto mieste sa žiada uviesť, že trestná zodpovednosť vzniká na
základe existencie spáchaného skutku, ktorý vykazuje znaky skutkovej podstaty trestného činu. Okrem

obligatórnych znakov skutkovej podstaty trestného činu, ktorými sú objekt, objektívna stránka, subjekt
a subjektívna stránka, sa na vyvodenie trestnej zodpovednosti pri prečine vyžaduje aj naplnenie tzv.
materiálneho korektívu, ktorý je vyjadrený v ustanovení § 10 ods. 2 Tr. zákona nasledovne: nejde o
prečin, ak vzhľadom na spôsob vykonania činu a jeho následky, okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný,
mieru zavinenia a pohnútku páchateľa je jeho závažnosť nepatrná. Materiálny korektív predstavuje

výnimku z formálneho chápania kategórie trestných činov. Jednou z podmienok, ktorá musí byť splnená
na to, aby určité protiprávne konanie (skutok) mohlo byť kvalifikované ako konkrétny prečin, je v zmysle
§ 10 ods. 2 Tr. zákona aj pozitívny záver o tom, že závažnosť konania, ktoré inak z formálneho hľadiska
napĺňa znaky skutkovej podstaty nejakého prečinu je vyššia ako nepatrná. Stupeň závažnosti činu má
zásadný význam pre rozhodnutie o základnej otázke trestného konania (otázke viny a trestu). Kritériá,
pomocou ktorých sa určuje závažnosť prečinu, sa týkajú konania a následku (test objektívnej stránky) a

miery zavinenia v prípade pohnútky (t. j. subjektívnej stránky) sú také rôzne a premenlivé, že pomocou
nich možno v konkrétnom prípade dostatočne rozlíšiť stupeň závažnosti spáchaného prečinu, resp. činu
vykazujúceho znaky prečinu. Uvedené kritériá pritom nemožno hodnotiť izolovane, ale v ich súhrne bez
toho, aby niektoré boli preceňované na úkor iných. Závažnosť niektorého protispoločenského konania
býva spravidla deliacou čiarou medzi trestným činom a priestupkom.“

Odvolací súd preto posúdiac stíhaný prečin z pohľadu jeho materiálnej podstaty v nadväznosti na
zákonný priestor, ktorý mu dáva § 10 ods. 2 Tr. zákona v spojení so závermi súdnych autorít ako
boli konštatované, zastáva názor, že konkrétne zistené skutočnosti týkajúce sa spôsobu vykonania
činu, a jeho mizivých negatívnych následkov, keďže obe dcéry aktuálne napriek tejto z pohľadu
ubehnutého času zanedbateľnej dobe v minulosti, okolností, za ktorých bol čin spáchaný, kedy

zabezpečené domáce vzdelávanie dcér bolo dostatočné, resp. absolútne nebolo prekážkou pre ďalšie
dosahovanie nadpriemerných výsledkov v škole a to až do súčasnosti, mieru zavinenia a pohnútku
obžalovaných, znižujú závažnosť stíhaného prečinu až do pásma nepatrnosti. Aj z uvedeného dôvodu,
by teda odvolací súd napokon musel pristúpiť k takému záveru, aký je vyjadrený už teraz vo výroku
tohto rozsudku. Je potrebné zdôrazniť, že v tejto rovine tiež vyznelo vyjadrenie prokurátora krajskej

prokuratúryprezentovanénaverejnomzasadnutíoodvolaníobžalovaných,naktoromprokurátoruviedol
vychádzajúc z výpovedí výsledkov a listinných dôkazov, že pri formálne zistenej vine obžalovaných, by
bolo potrebné zvážiť, či neprichádza do úvahy postup práve podľa § 10 ods. 2 Tr. zákona.

Na základe uvedeného preto odvolací súd podľa § 321 ods. 1 písm. d/, ods. 3 Tr. poriadku zrušil

napadnutý rozsudok v celom rozsahu a sám na základe § 322 ods. 1 Tr. poriadku a podľa § 285 písm.
b/ Tr. poriadku oslobodil obžalovaných spod obžaloby okresného prokurátora, pretože skutok, pre ktorý
bola na obžalovaných podaná obžaloba, nie je trestným činom.

Odvolací súd rozhodol o veci jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku riadny opravný prostriedok nie je prípustný.