Rozsudok – Zmluva o dielo ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 1. apríl 2025

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 38Cb/39/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5122203230
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 04. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Novotná Mlinárcsik

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2025:5122203230.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Janou Novotnou Mlinárcsikovou v spore žalobcu:

Slovenské elektrárne – energetické služby, s.r.o., so sídlom Pribinova 40, 811 09 Bratislava – mestská
časť Ružinov, IČO: 44 553 412, zastúpený: BDO Legal s. r. o., so sídlom Pribinova 10, 811 09 Bratislava
– mestská časť Staré Mesto, IČO: 51 803 330, proti žalovanému: KINEX BEARINGS, a.s., so sídlom 1.
mája 71/36, 014 83 Bytča, IČO: 35 962 623, zastúpený: Vojčík & Partners, s.r.o., so sídlom Rázusova 13,
040 01 Košice – mestská časť Juh, IČO: 36 866 563, o zaplatenie 311.888,40 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu zamieta.

II. Žalobca je povinný zaplatiť žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu dňa 20.04.2022 sa žalobca domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť
zaplatiť mu sumu 311.888,40 eur s úrokom z omeškania 9% ročne z tejto sumy od 19.04.2022 do
zaplatenia a trovy konania. Na odôvodnenie uplatneného nároku uviedol, že žalovaný oslovil žalobcu
s požiadavkou na návrh a vykonanie modernizácie centrálneho systému zásobovania reznou emulziou
technológiíbrúsenialožiskovýchkomponentov.Dôvodompremodernizáciubolosťahovanietechnológie
žalovaného z haly H2 do haly H1 a nákup nových obrábacích strojov, čo znamenalo pre žalovaného
požiadavku na vyššiu kapacitu centrálneho systému zásobovania reznou emulziou technológií brúsenia

ložiskových komponentov a tepelnú stabilitu za účelom zabezpečenia vyššej kapacity výroby. Účelom
diela,ktoréžalovanýpožadoval,bolopredovšetkýmchladenietechnológií.Vrámcirokovaníouzatvorení
zmluvy o dielo a podmienkach vykonania diela žalovaný presadil koncepciu nového zariadenia – strojné
chladenie, automatický filter s doplňujúcou zásobnou nádržou na čistú emulziu. Zadefinovanie presnej
teploty emulzie a kapacity systému nevedel žalovaný dodať. Zadefinoval však, že znečistenie emulzie
je 50 mg/l a požiadavka nových obrábacích strojov je menej ako 40 mg/l a požiadavka na maximálnu
veľkosť jednotlivých nečistôt je 30 mic. Žalobca ako zhotoviteľ a žalovaný ako objednávateľ vychádzajúc

z predchádzajúcich rokovaní a ponuky vypracovanej žalobcom uzatvorili dňa 19.08.2016 Zmluvu
o dielo vo vzťahu k systému chladenia, filtrácie a zásobovania reznou emulziou v znení Dodatku č. 1
z 21.03.2017 /ďalej aj len Zmluva o dielo/. Žalovaný listom z 20.04.2018 od Zmluvy o dielo odstúpil. Ako
dôvod odstúpenia žalovaný uviedol omeškanie žalobcu s odovzdaním diela o viac ako 45 kalendárnych
dní, čo zakladalo jeho oprávnenie od Zmluvy o dielo odstúpiť podľa Článku 8 bod 8.2 Zmluvy o dielo
a v zmysle ustanovenia § 345 ods. 1 Obchodného zákonníka. V konaní vedenom na Okresnom súde
Žilina pod sp.zn. 19Cb/80/2019 žalobca uplatnil voči žalovanému nárok na zaplatenie sumy 426.412,80

eur titulom zaplatenia ceny diela. Odstúpenie od Zmluvy o dielo zo strany žalovaného považuje žalobca
za neplatné a trvá na tom, že mu patrí nárok na zaplatenie ceny diela podľa Zmluvy o dielo. Pre prípad
neúspechu žalobcu v konaní vedenom na Okresnom súde Žilina pod sp.zn. 19Cb/80/2019, ak súd
skonštatuje, že odstúpenie od Zmluvy o dielo zo strany žalovaného je platné a žalobcovi nepatrí nárok nazaplatenie ceny diela, uplatňuje žalobca nárok na zaplatenie sumy 311.888,40 eur titulom vyporiadania
strán zo Zmluvy o dielo v dôsledku jej zániku odstúpením. Konkrétne žalobca poukazuje na potrebu
aplikácieustanovenia§544ods.1a2Obchodnéhozákonníka.Žalobcavykonávaldieloprostredníctvom

subdodávateľa A. B. B. C., B. B. D. XXX, XXX XX E., A.: XX XXX XXX /ďalej aj len A. B. B. C./, pričom
cena diela podľa Zmluvy o dielo s týmto subdodávateľom bola dojednaná na 311.888,40 eur vrátane
DPH. Žalobca je toho názoru, že v súlade s princípmi vysporiadania podľa § 544 Obchodného zákonníka
v prípade odstúpenia od Zmluvy o dielo mu patrí voči žalovanému nárok na zaplatenie sumy 311.888,40
eur.

2. V prílohe žaloby žalobca predložil listinné dôkazné prostriedky, a to Zmluvu o dielo z 19.08.2016
– č.l. 5 a nasledujúce spisu, Dodatok č. 1 k Zmluve o dielo z 21.03.2017 – č.l. 26 spisu, Odstúpenie
žalovaného od Zmluvy o dielo z 20.04.2018 – č.l. 30 spisu, Zmluvu o dielo uzatvorenú medzi žalovaným
a spoločnosťou A. B. B. C. dňa 30.08.2016 – č.l. 31 a nasledujúce spisu.

3. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe uviedol, že nárok žalobcu neuznáva. Vzniesol námietku
litispendencievoväzbenakonanievedenénaOkresnomsúdeŽilinapodsp.zn.19Cb/80/2019.Žalovaný
zanepravdivéoznačiltvrdeniažalobcu,žežalovanýzadefinovalznečistenieemulzie50mg/lažeúčelom
diela malo byť predovšetkým chladenie, nie filtrácia. V podrobnostiach odkázal na konanie vedené
pod sp.zn. 19Cb/80/2019. Pokiaľ ide o aplikáciu ustanovenia § 544 Obchodného zákonníka, ktorej

sa dovoláva žalobca, tak toto zákonné ustanovenie predpokladá, že vlastníkom zhotovovanej veci je
objednávateľ. V prejednávanej veci však v zmysle Zmluvy o dielo vlastníkom diela bol žalobca ako
zhotoviteľ. Žalovaný niekoľkokrát vyzýval žalobcu na prevzatie diela. Poukázal na dojednanie v Článku
6 bod 6.1 a v Článku 9 Zmluvy o dielo, ako aj české rozhodnutie sp.zn. 32Cdo/4778/2010. Konanie
v prejednávanej veci z dôvodu prekážky začatého konania žiadal zastaviť, alternatívne navrhol žalobu

zamietnuť.

4. Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného uviedol, že predpokladom pre aplikáciu ustanovení
právnych predpisov o vyporiadaní zmluvných strán po odstúpení od zmluvy je platné odstúpenie
od zmluvy zo strany žalovaného, čo v konaní vedenom pod sp.zn. 19Cb/80/2019 nebolo nateraz

vyriešené. K tvrdeniu o nemožnosti aplikácie ustanovenia § 544 Obchodného zákonníka žalobca
uviedol, že dielo nie je oddeliteľné od nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaného, žalobca tak nemá
možnosť dielo prevziať. Na daný stav je preto aplikovateľný § 544 Obchodného zákonníka resp. právne
predpisy upravujúce bezdôvodné obohatenie, pokiaľ došlo k zhodnoteniu nehnuteľnosti vo vlastníctve
žalovaného. Vykonaním diela sa veci, ktoré naň boli použité, stali súčasťou nehnuteľnosti vo vlastníctve

žalovaného alebo jej príslušenstvom, prestali tak v právnom slova zmysle existovať ako samostatné veci
a vlastnícke právo žalobcu k jednotlivým komponentom diela zaniklo spracovaním.

5. Žalovaný v druhom písomnom vyjadrení vo veci poukázal na to, že v konaní vedenom pod sp.zn.
19Cb/80/2019 súd nebol povinný ako predbežnú otázku posudzovať platnosť odstúpenia žalovaného od

Zmluvy o dielo. Pokiaľ sa žalobca domnieva, že odstúpenie žalovaného od Zmluvy o dielo je neplatné,
mal možnosť napadnúť neplatnosť odstúpenia žalobou. Zmluva o dielo obsahuje jasné ustanovenia
o tom, kto je vlastníkom diela a jasný postup zmluvných strán pre prípad, pokiaľ sa objednávateľ
vlastníkom diela nestane. V tejto súvislosti opätovne poukázal na dojednanie v Článku 6 bod 6.1 a 6.2
Zmluvy o dielo, ako aj na Článok 9 Zmluvy o dielo, ktorý zakotvuje povinnosť žalovaného vrátiť dielo

v prípade, ak k nemu nenadobudne vlastnícke právo resp. v prípade odstúpenia od zmluvy. Žalovaný
vyvíjal snahu o vrátenie nedokončeného diela. Žalobcovi zaslal viaceré výzvy na jeho prevzatie,
napríklad dňa 19.08.2016 a 14.09.2018. Vrátenie diela bez súčinnosti žalobcu nebolo možné. Svedok
A. F. vo výpovedi v konaní 19Cb/80/2019 uviedol, že dielo je technicky oddeliteľné. Na preukázanie
tejto skutočnosti žalovaný v konaní 19Cb/80/2019 predložil aj fotodokumentáciu. Zotrval na tom, že

ustanovenie § 544 Obchodného zákonníka je na daný prípad neaplikovateľné.

6. Uznesením č.k. 38Cb/39/2022-102 zo dňa 21. októbra 2022 súd konanie prerušil do právoplatného
skončenia konania vedeného na Okresnom súde Žilina pod sp.zn. 19Cb/80/2019.

7. Konanie vedené na Okresnom súde Žilina pod sp.zn. 19Cb/80/2019 bolo právoplatne skončené
rozsudkom Okresného súdu Žilina zo dňa 22.04.2022 č.k. 19Cb/80/2019-381, potvrdeným rozsudkom
Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 14.08.2024 č.k. 42Cob/75/2023-497, právoplatným dňa26.09.2024, čím odpadla prekážka, pre ktorú sa konanie v prejednávanej veci prerušilo. Uznesením č.k.
38Cb/39/2022-158 zo dňa 19. novembra 2024 rozhodol súd o pokračovaní v konaní.

8. Námietku prekážky litispendencie uplatnenú žalovaným súd vyhodnotil ako nedôvodnú.
V prejednávanom prípade nie sú splnené predpoklady na zastavenie konania z dôvodu prekážky skôr
začatého konania. Ustanovenie § 159 CSP vyjadruje procesnú prekážku konania (litispendenciu), ktorá
zabraňuje, aby na súde prebiehalo iné súdne konanie v tej istej veci. Totožnosť veci je daná pri zhode
predmetu konania, skutkových okolností, z ktorých sa uplatnené právo vyvodzuje, a identitou účastníkov

konania. O prekážku litispendencie nejde, ak chýba čo len jeden z uvedených znakov totožnosti veci
(uznesenie Ústavného súdu SR, II. ÚS 73/2015-). V daných konaniach sa síce jedná o totožné strany
sporu, avšak zhoda predmetu konania a skutkových okolností, z ktorých sa uplatnené právo vyvodzuje,
nie je daná. S tvrdením žalovaného o totožnosti nároku v oboch konaniach, keď predmetmi oboch
konaní je peňažné plnenie na základe žalôb na plnenie, sa súd nestotožňuje. Sám žalovaný vo vyjadrení
uvádza, že sa jedná o totožnosť v označení právnych následkov a v druhoch žaloby. Súd v súvislosti

s uvedeným má však za to, že pre naplnenie prekážky litispendencie čo do totožnosti predmetu
konania nepostačuje zhoda v právnych následkoch a druhoch žaloby. Totožnosť, t.j. zhoda sa musí
týkať tiež skutkových okolností, z ktorých sa uplatnené právo vyvodzuje, čo v predmetnom prípade
nenastalo. Predmetom konania vo veci vedenej pod sp. zn. 19Cb/80/2019 bol žalobcom uplatnený
nárok na zaplatenie dojednanej ceny diela ako nároku zo Zmluvy o dielo uzatvorenej medzi žalobcom

a žalovaným. Predmet konania vedeného pod sp. zn. 38Cb/39/2022 vychádza zo skutkového základu
nároku na zaplatenie peňažného plnenia z dôvodu vyporiadania zmluvných strán po odstúpení od
zmluvy, ktoré inak žalobca považuje za neplatné. Totožnosť nároku nemôže byť posudzovaná len podľa
žalobného návrhu, ale tiež podľa súhrnu skutkových okolností, ktoré žalobca tvrdí na odôvodnenie
svojho nároku. Skutočnosť, že v oboch konaniach žalobca ako podklad pre svoj nárok poukazuje

na uzatvorenie Zmluvy o dielo neznamená, že sa jedná bez ďalšieho o totožné skutkové nároky.
Je evidentné, že sa síce jedná o dva peňažné nároky, ich základy však nie sú absolútne totožné,
keď v predmetných konaniach vyplývajú odlišné nároky žalobcu, ktoré zároveň vychádzajú z iných
skutkových tvrdení a zákonných ustanovení. Najvyšší súd SR v uznesení, sp. zn. 5 Cdo 280/2010
vyslovil záver, že totožnosť predmetu konania je daná vtedy, keď ten istý nárok alebo stav vymedzený

žalobným petitom vyplýva z rovnakých skutkových tvrdení, na základe ktorých bol uplatnený, t.j. ak je
založený na rovnakých skutkových okolnostiach a rovnakom právnom dôvode. Tak, ako je zdôraznené
vyššie v texte, nároky uplatňované v oboch konaniach nie sú založené na rovnakých skutkových
vymedzeniach uplatneného nároku a na rovnakom právnom dôvode, a teda sa v tomto smere nemôže
jednať o prekážku skôr začatého konania.

9. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní zotrval na podanej žalobe. Uviedol, že vykonávaním
diela došlo k montáži jeho súčastí tak, že tieto nie sú oddeliteľné od nehnuteľnosti vo vlastníctve
žalovaného. Uvedené znamená, že žalobca nemá možnosť si dielo prevziať bez ohľadu na ustanovenia
Zmluvy o dielo, ktoré nie sú vykonateľné. Dielo sa stalo súčasťou hlavnej veci haly č. 4, postavenej

na CKN parc.č. XXX/X, zapísanej na LV č. XXXX pre katastrálne územie F. G. D.. Dielo spočívalo
nielen v montáži nových zariadení, ale aj v úprave zariadení vo vlastníctve žalovaného a stavebných
úpravách na tejto hale žalovaného. Uvedené komponenty sú tak prepojené, že žalobca je presvedčený,
že žalovaný nemôže vyrábať bez toho, aby čiastočne nepoužíval zariadenia, ktoré v rámci Zmluvy
o dielo namontoval žalobca. Dielo bolo fakticky vykonané, namontované a otestované, prepojené so

zariadeniami žalovaného. Účelom diela bolo nahradiť zastaralý systém zásobovania reznou emulziou.
Modernizáciou zariadení sa namontované časti diela stali súčasťou haly a ich oddelením by sa hala
podstatne znehodnotila. Znehodnotila by sa jej funkčnosť a narušilo by sa jej hospodárske využitie,
filtrácia resp. chladenie reznej emulzie. Demontážou vecí by došlo k znemožneniu filtrácie a chladenia
reznej emulzie. Došlo by tak k podstatnému znehodnoteniu haly, čo je základným znakom určujúcim

pravidlo o neoddeliteľnosti súčastí veci od veci hlavnej. Ide o veci, ktoré sú s halou stavebno-
technicky, hospodársky a funkčne určené na filtráciu a chladenie reznej emulzie. Hala je hlavnou
vecou a technológia chladenia resp. filtrácie je súčasťou veci v zmysle ustanovenia § 120 ods. 1
Občianskeho zákonníka a jej vlastníkom je žalovaný bez ohľadu na zmluvné dojednania, ktoré nemôžu
odporovať ustanoveniu § 120 Občianskeho zákonníka. Dielo v stave, v akom sa nachádza, nie je

oddeliteľné fyzicky bez toho, aby došlo k stavebným úpravám haly, t.j. vybúraniu jeho časti. Je teda
nevyhnutné považovať ho za neoddeliteľné. Poukázal pritom aj na ustanovenie bodu 3.1.4 Zmluvy
o dielo, ktoré predpokladá stavebné úpravy a udeľuje súhlas so stavebnými úpravami žalobcovi a na
rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici v obdobnej veci sp.zn. 41Cob/213/2013. Zároveň uviedol,že medzičasom žalobca požiadal žalovaného o sprístupnenie diela listom doručeným žalovanému
06.03.2025. Žalovaný vzhľadom na prebiehajúci spor odmietol dielo žalobcovi sprístupniť. Žalobca preto
navrhuje vykonať dôkaz obhliadkou na mieste samom za účelom preukázania skutočnosti, že dielo sa

stalo súčasťou veci haly na výrobu produktov, ktoré vyrába žalovaný. List z 26.02.2025 bol odoslaný za
účelom inventarizácie diela, prehliadky časti diela a určenia postupu jeho možnej demontáže. Žalobca
zhotovoval dielo prostredníctvom subdodávateľa s tým, že žalobca potrebuje dielo opätovne vidieť
a stanoviť postup demontáže, pokiaľ je táto možná. Dielo nie je oddeliteľné od hlavnej veci, čo považuje
za otázku skutkovú a zároveň sa stalo súčasťou veci, čo považuje za otázku právnu, ktorú musí

vyriešiť súd na základe obhliadky na mieste samom. Podľa názoru právneho zástupcu žalobcu súd
bez vykonania obhliadky diela, fotodokumentácie alebo videozáznamu nemôže správne rozhodnúť, či
ide o súčasť veci alebo nie. Jedna zo súčastí diela je nádoba na reznú emulziu o veľkosti 30 kubíkov,
ďalej rozvody zabudované do stien a podlahy haly vo vlastníctve žalovaného, ktoré nie je možné
odstrániť bez búracích prác samotnej stavby. V súvisiacej veci odvolací súd sám uviedol, že obhliadka
na mieste samom prichádza do úvahy v prípade, ak žalovaný neumožní žalobcovi prístup k dielu, čo bolo

splnené. Dielo, ktoré zrealizoval žalobca, slúži na prípravu, chladenie a filtráciu reznej emulzie, ktorú
žalovaný používa pri výrobe ložísk a iných produktov kovoobrábania. Demontážou tohto diela dôjde
k strate využiteľnosti haly za účelom minimálne filtrácie reznej emulzie používanej žalovaným na výrobu
kovoobrábaných súčiastok.

10. Právny zástupca žalobcu predložil Žiadosť o sprístupnenie diela z 26.02.2025 – č.l. 176 spisu,
emailovú odpoveď žalovaného z 19. marca 2025 – č.l. 177 spisu, rozhodnutie Krajského súdu v Banskej
Bystrici vo veci 41Cob/213/2013, rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp.zn. 22Cdo 2250/99
a judikatúru k ustanoveniu § 120 Občianskeho zákonníka.

11. Právna zástupkyňa žalovaného na pojednávaní zotrvala na písomných vyjadreniach vo veci. Poprela
tvrdenia žalobcu, že dielo nie je oddeliteľné. Vyjadrila názor, že dielo technicky oddeliteľné je, ktorú
skutočnosť konzultovala s technickým oddelením žalovaného. Oddeliteľnosť diela nepriamo vyplýva aj
z fotodokumentácie predloženej v konaní 19Cb/80/2019. Žalovaný tak uvádza, že dielo je technicky
oddeliteľné a zároveň odkazuje na Zmluvu o dielo, ktorá sama predpokladá riešenie takejto situácie

v bode 6.1, z ktorého vyplýva, že ak objednávateľ vlastnícke právo nenadobudne, je povinný vrátiť dielo
zhotoviteľovi. Zmluvné strany tak už pri tvorbe zmluvy vychádzali z predpokladu, že dielo bude možné
technicky oddeliť. Taktiež poprela, že by žalovaný zariadenie používal. Uviedla, že žalovaný zariadenia
nepoužíva a aktuálne ich skladuje. Vyjadrila názor, že spor by mal byť vyriešený tým spôsobom,
že dielo bude vrátené žalobcovi. Podľa jej názoru žalobca nemá nárok na zaplatenie sumy, tak ako

to prezentuje v žalobe. Rozporovala aj výšku žalovanej sumy, ktorá vychádza z ceny subdodávky
uhradenej žalobcom spoločnosti A. B. B. C., pričom táto suma nemôže v sebe obsahovať vysporiadanie
po odstúpení od Zmluvy o dielo. Pokiaľ ide o žiadosť žalobcu o sprístupnenie diela, táto bola žalovanému
doručená, avšak žalovaný bol toho názoru, aby si strany vyjasnili svoje postoje na nariadenom termíne
pojednávania, nakoľko žalovanému nie je zrejmé, prečo žalobca na jednej strane žaluje zaplatenie

sumy 311.888,40 eur a na druhej strane vyzýva žalovaného na sprístupnenie diela a obhliadku
za účelom jeho demontáže a prevzatia. Vyjadrila názor, že pre rozhodnutie súdu nie je potrebné
vykonanie dokazovania prostredníctvom obhliadky na mieste. Poukázala ako na dôkazný prostriedok
na fotodokumentáciu predloženú v konaní 19Cb/80/2019. Poprela argument žalobcu o neoddeliteľnosti
diela, ktorý nebol ničím preukázaný ani potvrdený a bola toho názoru, že dielo sa nestalo súčasťou haly

a teda nemôže byť považované za súčasť veci. Žalovaný dielo nepoužíva a nevie ho používať, nakoľko
nebolo zhotovené v zmysle požiadaviek Zmluvy o dielo. Aktuálne preňho nepredstavuje žiaden úžitok
afaktickyzaberápriestorvjehohale.Následokzavzniknutúsituáciumusíznášaťžalobcaakozhotoviteľ,
ktorý nezhotovil dielo v zmysle Zmluvy o dielo a jej príloh. K zániku záväzku v tomto prípade došlo
z dôvodov na strane zhotoviteľa. Obchodný zákonník v takýchto prípadoch nepredpokladá riešenie,

riešeniepredpokladázmluva,ktorájednakhovoríovlastníctvezhotoviteľaazároveňhovorí,ževprípade
ak by sa vlastníkom diela nestal objednávateľ, toto má byť vrátené zhotoviteľovi. Žalovaným predložené
rozhodnutie českého súdu pritom v danej situácii hovorí o tom, že nároky zhotoviteľa sú uspokojené tým,
že sa stane vlastníkom veci. Zotrvala na tom, že Žalobca nemá nárok na zaplatenie peňažnej sumy,
ktorú žv prejednávanej veci žaluje.

12. Podľa ustanovenia § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka č. 513/1990 Zb. v znení účinnom ku dňu
uzatvorenia Zmluvy o dielo /ďalej len Obchodný zákonník/, táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahymedzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich
podnikateľskej činnosti.

13. Podľa ustanovenia § 536 Obchodného zákonníka,
(1) Zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu
za jeho vykonanie.
(2) Dielom sa rozumie zhotovenie určitej veci, pokiaľ nespadá pod kúpnu zmluvu, montáž určitej veci, jej
údržba, vykonanie dohodnutej opravy alebo úpravy určitej veci alebo hmotne zachytený výsledok inej

činnosti.Dielomsarozumievždyzhotovenie,montáž,údržba,opravaaleboúpravastavbyalebojejčasti.
(3) Cena musí byť v zmluve dohodnutá alebo v nej musí byť aspoň určený spôsob jej určenia, ibaže
strany v zmluve prejavia vôľu uzavrieť zmluvu aj bez tohto určenia.

14. Podľa ustanovenia § 554 ods. 1 Obchodného zákonníka, zhotoviteľ splní svoju povinnosť vykonať
dielo jeho riadnym ukončením a odovzdaním predmetu diela objednávateľovi v dohodnutom mieste,

inak v mieste ustanovenom týmto zákonom. Ak je miestom odovzdania iné miesto, než je uvedené v
odsekoch 2 a 4, vyzve zhotoviteľ objednávateľa, aby prevzal dielo.

15. Podľa ustanovenia § 345 Obchodného zákonníka, od zmluvy možno odstúpiť iba v prípadoch, ktoré
ustanovuje zmluva alebo tento alebo iný zákon.

16. Podľa ustanovenia § 346 Obchodného zákonníka,
(1) Ak omeškanie dlžníka alebo veriteľa znamená nepodstatné porušenie zmluvnej povinnosti, môže
druhá strana odstúpiť od zmluvy v prípade, že strana, ktorá je v omeškaní, nesplní svoju povinnosť ani
v dodatočnej primeranej lehote, ktorá jej na to bola poskytnutá.

(2) Ak však strana, ktorá je v omeškaní, vyhlási, že svoj záväzok nesplní, môže druhá strana od zmluvy
odstúpiť bez poskytnutia dodatočnej primeranej lehoty na plnenie alebo pred jej uplynutím.

17. Podľa ustanovenia § 543 Obchodného zákonníka,
(1) Ak má k zhotovenej veci vlastnícke právo zhotoviteľ a záväzok vykonať dielo zanikne z dôvodu, za

ktorýnezodpovedáobjednávateľ,jeobjednávateľoprávnenýpožadovaťzaplateniecenyvecíprevzatých
od neho zhotoviteľom, ktoré zhotoviteľ spracoval pri vykonaní diela alebo ktoré nemožno vrátiť. Nárok
objednávateľa na náhradu škody tým nie je dotknutý.
(2) Ak zanikol záväzok vykonať dielo z dôvodu, za ktorý zodpovedá objednávateľ, je objednávateľ
oprávnený požadovať úhradu toho, o čo sa zhotoviteľ obohatil.

18. Podľa ustanovenia § 544 Obchodného zákonníka,
(1) Ak má k zhotovovanej veci vlastnícke právo objednávateľ a vec nemožno vzhľadom na jej povahu
vrátiťaleboodovzdaťzhotoviteľovi,jeobjednávateľpovinnýuhradiťzhotoviteľovito,očosaobjednávateľ
zhotovovaním veci obohatil, ak záväzok zanikol, z dôvodu, za ktorý objednávateľ nezodpovedá.

(2) Ak záväzok zanikol v prípadoch uvedených v odseku 1 z dôvodov, za ktoré zodpovedá objednávateľ,
môže zhotoviteľ požadovať úhradu ceny vecí, ktoré účelne obstaral a ktoré sa spracovaním stali
súčasťou zhotovovanej veci, pokiaľ cena týchto vecí nie je zahrnutá v nároku zhotoviteľa podľa § 548
ods. 2.

19. Podľa ustanovenia § 120 ods. 1 Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb. v znení neskorších
predpisov /ďalej len Občiansky zákonník/, súčasťou veci je všetko, čo k nej podľa jej povahy patrí a
nemôže byť oddelené bez toho, že by sa tým vec znehodnotila.

20. Predmetom konania v prejednávanej veci bol žalobcom uplatnený nárok na zaplatenie peňažnej

sumy vo výške 311.888,40 eur s príslušenstvom. V rámci skutkového vymedzenia žalobou uplatneného
nároku žalobca poukazoval na súvisiace konanie vedené na Okresnom súde Žilina pod sp.zn.
19Cb/80/2019,vktoromuplatňovalvočižalovanémunároknazaplateniecenydielavovýške426.412,80
eur na základe Zmluvy o dielo uzatvorenej medzi stranami dňa 19.08.2016 v znení Dodatku č. 1
z 21.03.2017. V konaní nebolo sporné, že žalovaný listom z 20.04.2018 od Zmluvy o dielo uzatvorenej

medzi stranami odstúpil v dôsledku omeškania žalobcu s odovzdaním diela o viac ako 45 dní, ktoré
odstúpenie žalovaného od Zmluvy o dielo považuje žalobca za neplatné. Žalobu v prejednávanej veci
podal žalobca pre prípad jeho neúspechu v konaní vedenom na Okresnom súde Žilina pod sp.zn.
19Cb/80/2019, v ktorom konaní pokiaľ by súd skonštatoval, že odstúpenie od Zmluvy o dielo zostrany žalovaného je platné a žalobcovi nepatrí nárok na zaplatenie ceny diela, tak žalobca uplatňuje
nárok na zaplatenie sumy 311.888,40 eur titulom vzájomného vyporiadania strán zo Zmluvy o dielo
v dôsledku jej zániku odstúpením zo strany žalovaného učineným listom z 20.04.2018. V právnej rovine

žalobca poukazoval na vyporiadanie objednávateľa a zhotoviteľa podľa ustanovenia § 544 ods. 1 a 2
Obchodného zákonníka.

21. Súvisiace konanie medzi stranami vedené na Okresnom súde Žilina pod sp.zn. 19Cb/80/2019-381
bolo právoplatne skončené rozsudkom Okresného súdu Žilina č.k. 19Cb/80/2019-381 z 22. apríla 2022

v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 42Cob/75/2023-497 zo dňa 14. augusta
2024. Súd prvej inštancie v danom konaní zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal voči žalovanému
zaplatenia ceny diela vo výške 426.412,80 eur s príslušenstvom na základe Zmluvy o dielo uzatvorenej
medzi stranami dňa 19.08.2016 v znení Dodatku č. 1 z 21.03.2017. Dôvodom pre zamietnutie žaloby
žalobcu boli skutkové a právne závery súdu, ktorý konštatoval, že zo strany žalobcu nedošlo k riadnemu
vykonaniudielavsúladespodmienkamiZmluvyodielouzavretejmedzistranamidňa19.08.2016vznení

Dodatku č. 1 z 21.03.2017, v dôsledku čoho žalobcovi nevznikol nárok na zaplatenie ceny diela, ktorý bol
predmetom uplatneného nároku vo veci vedenej pod sp.zn. 19Cb/80/2019. Skutkové a právne závery
v právoplatne skončenom konaní vedenom pod sp. značkou 19Cb/80/2019 pokiaľ ide o v danom konaní
spornú otázku (ne)vykonania diela žalobcom riadne a včas, vzniku nároku žalobcu na zaplatenie ceny
diela a naplnenia dôvodov pre odstúpenie od Zmluvy o dielo zo strany žalovaného boli základom pre

posudzovanie skutkového a právneho stavu nárokov zhotoviteľa a objednávateľa zo Zmluvy o dielo
uzavretej medzi stranami dňa 19.08.2016 v znení Dodatku č. 1 z 21.03.2017 v prejednávanej veci.

22. V konaní sp.zn. 19Cb/80/2019-381 súd v odseku 49 odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie
konštatoval,že„...nazákladevýsledkovvykonanéhodokazovaniamožnouzavrieť,žekudňuodstúpenia

žalovaného od Zmluvy o dielo listom zo 04.10.2018 boli naplnené dôvody na odstúpenie od Zmluvy
o dielo v zmysle Článku VIII. bod 8.3 Zmluvy o dielo oprávňujúce objednávateľa od zmluvy odstúpiť, ak
je zhotoviteľ bez zavinenia objednávateľa v omeškaní s vykonaním diela o viac ako 45 kalendárnych
dní po dni dohodnutom ako deň odovzdania v časovom harmonograme. Pri tomto závere súd zohľadnil
časové súvislosti tvrdené žalovaným v odpore proti platobnému rozkazu a ďalších vyjadreniach, ktoré

zo strany žalobcu neboli popreté. Na základe Zmluvy o dielo zo 19.08.2016 v znení Dodatku č. 1
z 21.03.2017 sa žalobca zaviazal zrealizovať dielo do 25.05.2017. Dňa 20.10.2017, t.j. po termíne
realizácie diela v zmysle Dodatku č. 1 sa uskutočnilo jednanie medzi žalobcom a žalovaným, na ktorom
bolo konštatované, že v aktuálnom stave dielo nespĺňa dohodnuté technické parametre a žalobca sa
ponúkol predložiť aktualizovanú ponuku s úpravou diela. Ponuku č. 1 predložil žalobca žalovanému

dňa24.11.2017,pričomnavrhovanériešenienezabezpečovalosplneniedohodnutýchparametrovpokiaľ
ide o maximálny objem nečistôt a dohodnutý prietok a zároveň navyšovalo cenu diela, v dôsledku
čoho žalovaný listom z 03.01.2018 Ponuku č. 1 dôvodne neprijal. Následne na žiadosť žalobcu sa
dňa 12.02.2018 uskutočnilo ďalšie stretnutie, v nadväznosti na ktoré žalobca dňa 22.02.2018 predložil
žalovanému Ponuku č. 2, v ktorej navrhol technické dopracovanie diela vyžadujúce navýšenie ceny diela

na 668.000,- eur, resp. 752.208,- eur pri plnení v splátkach, ktorú žalovaný nebol povinný akceptovať.
Následne nakoľko žalobca nevykonal dielo riadne a včas pri dodržaní dojednanej ceny, listom zo
04.10.2018 od Zmluvy o dielo odstúpil. Pokiaľ by aj vo vzťahu k odstúpeniu od Zmluvy žalovaný
nedodržal postup vyžadovaný ustanovením § 345 Obchodného zákonníka v prípade, že omeškanie
veriteľa znamená podstatné porušenie jeho zmluvnej povinnosti, tak súd má za to, že bola naplnená

dikcia ustanovenia § 346 Obchodného zákonníka upravujúceho právo zmluvnej strany odstúpiť od
zmluvy v prípade, že omeškanie dlžníka alebo veriteľa znamená nepodstatné porušenie zmluvnej
povinnosti. Za poskytnutie dodatočnej primeranej lehoty možno považovať už uzavretie samotného
Dodatku č. 1 k Zmluve o dielo dňa 21.03.2017, t.j. v čase, kedy žalobca už bol v omeškaní s riadnym
vykonaním diela v zmysle Zmluvy o dielo, s novodojednanou lehotou realizácie diela do 25.05.2017. Za

ďalšie poskytnutie dodatočnej primeranej lehoty zo strany žalovaného žalobcovi na riadne vykonanie
diela v súlade s podmienkami Zmluvy o dielo možno považovať aj následné akceptovanie predkladania
dvoch ponúk v novembri 2017 a vo februári 2018. Vzhľadom na uvedené časové súvislosti tak súd má
za to, že dňa 04.10.2018 žalovaný bol oprávnený od Zmluvy o dielo z dôvodu podľa ustanovenia Čl. VIII.
bod 8.3 Zmluvy o dielo odstúpiť a v procese odstúpenia od Zmluvy dodržal minimálne postup vyplývajúci

z ustanovenia § 346 Obchodného zákonníka“.

23. Prijaté skutkové a právne závery súdu prvej inštancie k platnosti odstúpenia od Zmluvy o dielo
zo strany žalovaného v konaní 19Cb/80/2019 neboli spochybnené v žalobcom vyvolanom odvolacomkonaní a ani v prejednávanej veci neboli produkované také skutkové tvrdenia žalobcu ani navrhované
dôkazy, ktoré by spochybňovali záver súdu v konaní 19Cb/80/2019, že k zániku Zmluvy o dielo
uzatvorenej medzi stranami dňa 19.08.2016 došlo v dôsledku platného odstúpenia od Zmluvy o dielo zo

strany žalovaného listom z 20.04.2018 v dôsledku omeškania žalobcu s odovzdaním diela o viac ako 45
dní. Na základe uvedeného tak možno konštatovať, že k zániku Zmluvy o dielo došlo z dôvodov, za ktoré
žalovaný ako objednávateľ nezodpovedá, čo je ďalej relevantné pre posúdenie vzájomných nárokov
žalobcu ako zhotoviteľa a žalovaného ako objednávateľa v dôsledku zániku záväzku vykonať dielo.

24. V prípade predčasného ukončenia Zmluvy o dielo resp. zániku záväzku vykonať dielo Obchodný
zákonník možné spôsoby vyporiadania medzi zhotoviteľom a objednávateľom upravuje v ustanoveniach
§ 543 a 544 Obchodného zákonníka, pričom relevantnými kritériami sú otázka vlastníckeho práva
k zhotovenej veci a zodpovednosť tej ktorej strany za zánik záväzku. Ustanovenia § 543 aj § 544
Obchodného zákonníka sú dispozitívnymi ustanoveniami, je tak prípustná odlišná úprava vzájomných
nárokov zhotoviteľa a objednávateľa v samotnej Zmluve o dielo medzi nimi uzatvorenej.

25. Na základe výsledkov dokazovania vykonaného v konaní 19Cb/80/2019 súd vo vzťahu k dôvodu
zániku záväzku vykonať dielo v celom rozsahu poukazuje, tak ako už bolo konštatované aj vyššie,
na závery uvedené v odseku 49. odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie, z ktorých vychádza aj
v prejednávanej veci. Súd tak konštatuje, že k zániku záväzku vykonať dielo došlo z dôvodu, za ktorý

objednávateľ /žalovaný/ nezodpovedá. Uvedené skutkové a právne závery po právoplatnosti rozsudku
súdu prvej inštancie v konaní 19Cb/80/2019 neboli v konaní o prejednávanej veci zo strany žalobcu
spochybňované.

26.Pokiaľideootázkuvlastníckehoprávakdielu,zmluvnéstranyvČlánku6Zmluvyodielodojednali,že

po celú dobu trvania zmluvy je vlastníkom diela zhotoviteľ /t.j. žalobca/, pričom objednávateľ nadobudne
vlastníckeprávokdieluažmomentomuhradeniaposlednejsplátkycenyvzmyslesplátkovéhokalendára
riadne a včas alebo predčasného uhradenia ceny, ako aj všetkých súm vyplývajúcich z nárokov
zhotoviteľa vzniknutých počas trvania zmluvy, ktorá skutočnosť nenastala. K otázke vlastníckeho práva
k dielu sa vyjadril aj Krajský súd v Banskej Bystrici v rozsudku č.k. 42Cob/75/2023-497 zo 14. augusta

2024 /odsek 126 a 127 odôvodnenia rozsudku/, v ktorom konštatoval, že „...sa nestotožnil s námietkou
žalobcu, že dielo je vo vlastníctve žalovaného. Poukázal na to, že argumentácia žalobcu abstrahuje od
znenia Zmluvy o dielo, v ktorej si strany výslovne dohodli, že vlastníkom diela je zhotoviteľ po celú dobu
trvania zmluvy, pričom až zaplatením všetkých finančných nárokov zhotoviteľa malo prejsť vlastnícke
právo k dielu na objednávateľa /Článok 6/. Uvedeným dojednaním strany modifikovali ustanovenie

§ 542 ods. 1 Obchodného zákonníka, v zmysle ktorého inak platí, že ak zhotoviteľ zhotovuje vec
u objednávateľa, je vlastníkom zhotovovanej veci objednávateľ. Keďže ide o dispozitívne ustanovenie
Obchodného zákonníka /§ 263 Obchodného zákonníka/, žalobcovi a žalovanému nič nebránilo, aby si
vlastnícke právo k dielu dohodli inak. V zmysle dohody zmluvných strán tak na žalovaného vlastnícke
právo k dielu nikdy neprešlo, preto je stále vlastníkom diela žalobca“.

27. V prejednávanej veci žalobca novo uvádzanou argumentáciou tvrdil, že dielo sa stalo súčasťou
hlavnej veci /výrobnej haly vo vlastníctve žalovaného/, v dôsledku čoho zdieľa jej vlastnícky režim, je
teda vo vlastníctve žalovaného, a to bez ohľadu na dojednanie v Článku 6 Zmluvy o dielo. Pokiaľ by
aj bolo možné technické oddelenie diela resp. jeho častí od výrobnej haly žalovaného, hala by sa tým

podstatne znehodnotila, znehodnotila by sa jej funkčnosť a narušilo by sa jej hospodárske využitie,
ktorým je filtrácia resp. chladenie reznej emulzie. Za účelom preukázania skutočnosti, že dielo sa stalo
súčasťou veci, žalobca navrhol vykonanie obhliadky.

28. Žalovaný tvrdenia žalobcu ohľadne neoddeliteľnosti diela, vlastníckeho režimu diela, ako aj ohľadne

nemožnosti dielo odovzdať žalobcovi poprel, rovnako poprel skutkové tvrdenia žalobcu o tom, že by
dielo využíval.

29. Zmluva o dielo uzatvorená medzi stranami v Článku 6 predpokladá v prípade predčasného
skončenia zmluvy odstúpením od zmluvy zhotoviteľom alebo písomnou dohodou zmluvných strán

alebo v prípade, že nedôjde k nadobudnutiu vlastníckeho práva objednávateľa k dielu, povinnosť
objednávateľa akékoľvek zhodnotenie diela odmontovať resp. odstrániť tak, aby nedošlo k poškodeniu
diela /Článok 6.5 Zmluvy o dielo/. Rovnako v Článku 9 ods. 9.1 Zmluvy o dielo zmluvné strany
dojednali, že v prípade ak sa zmluva skončí predčasne v dôsledku odstúpenia objednávateľa odzmluvy, je objednávateľ povinný odovzdať dielo zhotoviteľovi a potvrdiť odovzdanie diela spísaním
protokolu, ktorého súčasťou bude aj popis technického a vizuálneho stavu diela a to v lehote najneskôr
do 30 dní od nastania právnej skutočnosti alebo úkonu, ktorý zakladá právo zhotoviteľa na vrátenie

diela. V nadväznosti na dojednania v samotnej Zmluve o dielo a neskoršiu skutkovú argumentáciu
žalobcu v prejednávanej veci súd poukazuje na to, že žalobca mal postavenie zhotoviteľa vo vzťahu
k dielu, pričom nie je relevantné, či ho vykonával prostredníctvom tretieho subjektu alebo sám. Sám
žalobca preto musel mať najlepšiu vedomosť o charaktere diela, ktoré mal na základe Zmluvy o dielo
pre žalovaného vykonať a napriek tomu, že v prejednávanej veci tvrdí, že dielo sa jeho realizáciou

stalo súčasťou veci vo vlastníctve žalovaného, tak uzavrel so žalovaným Zmluvu o dielo, ktorá
jednoznačne upravuje vlastnícke právo k zhotovovanej veci na strane zhotoviteľa až do momentu
úplného zaplatenia ceny diela a rovnako predpokladá v prípade predčasného ukončenia Zmluvy o dielo
jeho odovzdanie zhotoviteľovi. Hoci žalobca na jednej strane argumentoval neoddeliteľnosťou diela
od výrobnej haly žalovaného, zároveň listom z 26.02.2025 žiadal žalovaného o sprístupnenie diela
za účelom jeho inventarizácie, prehliadky častí diela a určenia postupu jeho možnej demontáže.

Skutková argumentácia žalobcu ohľadne neoddeliteľnosti diela od hlavnej veci či to už úplnej alebo
čiastočnej, resp. neoddeliteľnosti bez poškodenia veci hlavnej, bola v prejednávanej veci uvádzaná
žalobcom len vo všeobecnej rovine a bez toho, aby v skutkovej rovine ako zhotoviteľ diela podrobne
špecifikoval, z čoho samotné dielo pozostáva, ktoré časti diela sú vbudované alebo pevne spojené
s výrobnou halou žalovaného a nie je možné ich demontovať, resp. ktoré časti diela demontovať

možno, prípadne však len za súčasného znehodnotenia výrobnej haly vo vlastníctve žalovaného.
Pokiaľ žalobca poukazoval na to, že demontážou diela dôjde k strate využiteľnosti haly žalovaného za
účelom filtrácie reznej emulzie používanej žalovaným na výrobu kovoobrábaných súčiastok, tak súd
poukazuje na to, že predmetná výrobná hala aj pred realizáciou diela žalobcom na tento účel slúžila,
vykonaním diela malo dôjsť k modernizácii systému filtrácie a chladenia reznej emulzie vo výrobnom

procesežalovanéhoanakoľkovkonanívedenompodsp.zn.19Cb/80/2019bolopreukázané,žežalobca
nevykonal dielo s parametrami požadovanými žalovaným, je zrejmé, že vychádzajúc z argumentácie
žalobcu predmetná hala musela stratiť svoju využiteľnosť už len v dôsledku toho, že žalobca nevykonal
dielo riadne a včas. Za danej situácie obhliadku navrhovanú žalobcom nepovažuje súd za efektívny
dôkazný prostriedok na preukázanie skutkových tvrdení žalobcu, ktoré samy o sebe nie sú dostatočne

určité, nakoľko hoci na pojednávaní vo veci právny zástupca žalobcu príkladmo poukázal na nádobu
na reznú emulziu, ktorá má byť súčasťou diela, avšak bez konkrétnych skutkových tvrdení, ktoré by
ozrejmovali, prečo by táto nádoba nebola demontovateľná a hoci si súd vie predstaviť, že rozvody
zabudované do stien samy o sebe nie sú jednoduchým spôsobom demontovateľné a prevzateľné
bez realizácie búracích prác, uvedené však bez ďalšieho neznamená, že žiaden komponent diela

realizovaného žalobcom nie je možné aby bol žalobcom demontovaný a prevzatý. Aj odvolací súd
v rozsudku 42Cob/75/2023 poukázal na to, že žalobca len veľmi všeobecne uviedol, že niektoré časti
diela môžu byť zabudované v nehnuteľnosti žalovaného, pričom nešpecifikoval, v akom rozsahu, ktorá
časť diela by takto zabudovaná mohla byť a domáhal sa za týmto účelom obhliadky vykonanej súdom.
Skutkové tvrdenia žalobcu ohľadne neoddeliteľnosti diela resp. konkrétnych jeho častí od výrobnej

haly žalovaného neboli dostatočne produkované v konaní vedenom pod sp.zn. 19Cb/80/2019 a k ich
konkretizácii zo strany žalobcu nedošlo ani v konaní o prejednávanej veci. Žalobca v tejto súvislosti
nemôže nedostatok skutkových tvrdení odôvodňovať tým, že žalovaný odmietavo reagoval na jeho
žiadosť o sprístupnenie diela z 26.02.2025, nakoľko pokiaľ žalobca bol zhotoviteľom predmetného
diela, na základe konkrétnej technickej dokumentácie aj bez aktuálnej obhliadky diela musí byť v jeho

možnostiach v dostatočnej miere v skutkovej rovine popísať konkrétne časti alebo komponenty diela,
ktoré sú zabudované vo výrobnej hale žalovaného, ktoré sú neoddeliteľné bez stavebných zásahov
do výrobnej haly a ktoré síce technicky oddeliteľné sú, avšak ich potenciálne technické oddelenie od
výrobnej haly by v podstatnej miere znížilo hodnotu alebo funkčnosť haly tak, ako tvrdí žalobca. Súdu nie
jezrejmé,akotakýtozásadnývplyvnahodnotuafunkčnosťhalyvovlastníctvežalovanéhobymohlomať

odstránenie diela realizovaného žalobcom, ktoré nespĺňa charakteristiky požadované Zmluvou o dielo
uzavretej medzi stranami a teda účel, na ktorý malo toto dielo podľa požiadaviek žalovaného slúžiť.
Nedostatočné, neúplné resp. neurčité skutkové tvrdenia žalobcu následne nemožno nahrádzať resp.
dopĺňať vykonávaním dôkazov, napríklad formou obhliadky na mieste samom. Zároveň súd konštatuje,
že sám nemá potrebné odborné vedomosti na posúdenie na základe vizuálnej obhliadky, či to už na

mieste samom alebo vyplývajúcej z fotodokumentácie alebo z videozáznamu, či a ktoré konkrétne časti
diela sú alebo nie sú demontovateľné a aký vplyv by ich oddelenie malo na hodnotu a funkčnosť
haly. Žalobca konkrétne podrobnosti ani v priebehu konania netvrdil a uvedené by súd ani na základe
vykonanej obhliadky na mieste samom nebol schopný ustáliť. Zároveň žalobcovi nič nebránilo, abyza týmto účelom predložil v prejednávanej veci fotodokumentáciu prípadne videozáznam, ktorý právny
zástupca žalobcu pripúšťal ako možný spôsob faktického oboznámenia sa s dielom a jeho súčasťami.
Uvedené bolo jedným z dôvodov, prečo súd na návrh žalobcu ohliadku na mieste samom nevykonal.

30. Zároveň však súd uvádza, že pokiaľ by aj bola pravdivá argumentácia žalobcu, že dielo sa
stalo súčasťou veci /výrobnej haly/ vo vlastníctve žalovaného a je tak vlastníctvom žalovaného
ako objednávateľa, nebolo by možné dospieť k záveru o dôvodnosti žalobcom uplatneného nároku.
V prípade predčasného zániku záväzku vykonať dielo nároky zhotoviteľa a objednávateľa upravujú

ustanovenia § 543 a § 544 Obchodného zákonníka. Pokiaľ ide o ustanovenie § 543 ods. 1 Obchodného
zákonníka, ktoré predpokladá vlastnícke právo k zhotovovanej veci na strane zhotoviteľa /čo žalobca
popieral/ a zánik záväzku vykonať dielo z dôvodu, za ktorý nezodpovedá objednávateľ /čo bolo
konštatované v konaní 19Cb/80/2019/, tak toto zákonné ustanovenie upravuje následné nároky
objednávateľa a jeho právo požadovať zaplatenie ceny vecí prevzatých od neho zhotoviteľom, ktoré
zhotoviteľ spracoval pri vykonaní diela alebo ktoré nemožno vrátiť. Hypotéza tejto právnej normy

tak na žalobcom tvrdený skutkový stav a ním uplatnený nárok nedopadá. Rovnako ustanovenie §
543 ods. 2 Obchodného zákonníka pre prípad zániku záväzku vykonať dielo z dôvodu, za ktorý
zodpovedá objednávateľ /čo však v prejednávanej veci tvrdené ani preukázané nebolo/ upravuje nároky
objednávateľa, nie zhotoviteľa.

31. Žalobca v prejednávanej veci sa domáhal aplikácie ustanovenia § 544 ods. 1 a 2 Obchodného
zákonníka, ktorý predpokladá v prejednávanej veci žalobcom tvrdené vlastnícke právo objednávateľa
k zhotovovanej veci. Pokiaľ by žalovaný ako objednávateľ bol vlastníkom zhotovovanej veci, pri
súčasnom konštatovaní, že záväzok zanikol z dôvodu, za ktorý objednávateľ nezodpovedá a pokiaľ
by aj bolo preukázané, že vec nemožno vzhľadom na jej povahu vrátiť alebo odovzdať zhotoviteľovi,

objednávateľ by bol povinný uhradiť zhotoviteľovi v zmysle ustanovenia § 544 ods. 1 Obchodného
zákonníka to, o čo sa objednávateľ zhotovovaním veci obohatil. Dispozícii tejto právnej normy však
nezodpovedá žalobcom tvrdený skutkový stav, ktorý vo vzťahu k výške uplatneného nároku výlučne
uviedol, že dielo vykonával prostredníctvom subdodávateľa A., B. B. C., pričom na základe zmluvy
o dielo zavretej s týmto subdodávateľom bola cena diela dojednaná na 311.888,40 eur s DPH, na

zaplatenie ktorej má voči žalovanému nárok v súlade s ustanovením § 544 Obchodného zákonníka.
Cenu za dielo, ktorú žalobca zaplatil svojmu subdodávateľovi, však nemožno stotožňovať s výškou
obohatenia na strane objednávateľa v zmysle hypotézy právnej normy § 544 ods. 1 Obchodného
zákonníka. Vzhľadom na uvedené súd konštatuje, že pokiaľ by aj vykonaným dokazovaním bolo
preukázané, že k zhotovovanej veci má vlastnícke právo objednávateľ, nakoľko táto sa stala súčasťou

veci hlavnej, a vec nemožno vzhľadom na jej povahu vrátiť alebo odovzdať zhotoviteľovi /vo vzťahu
k čomu však neboli produkované dostatočné skutkové tvrdenia zo strany žalobcu, ani navrhované
relevantné dôkazné prostriedky/, nebolo by možné žalobcovi priznať ním uplatnený nárok na zaplatenie
sumy 311.888,40 eur predstavujúcej cenu diela dojednanú medzi žalobcom a jeho subdodávateľom A.,
B. B. C., nakoľko takto zaplatená cena diela nepredstavuje obohatenie na strane žalovaného v zmysle

ustanovenia § 544 ods. 1 Obchodného zákonníka. Cena diela, ktorú zaplatil žalobca za jeho zhotovenie
svojmu subdodávateľovi, nemôže byť stotožňovaná s výškou obohatenia na strane žalovaného, ktorý
by sa podľa tvrdení žalobcu mal stať vlastníkom diela, ktoré nebolo žalobcom realizované v súlade
s dojednaniami v Zmluve o dielo uzavretej medzi stranami a nezodpovedá žalovaným požadovaným
parametrom diela. Zo skutkových tvrdení žalobcu nemožno nijakým spôsobom dovodiť, v akom rozsahu

a v akej výške by malo na strane žalovaného nastať obohatenie, ktoré by bol povinný žalobcovi uhradiť,
pričom vôbec toto obohatenie nemožno stotožňovať s výškou ceny diela, ktorú za jeho realizáciu žalobca
uhradil svojmu subdodávateľovi.

32. S poukazom na všetky vyššie uvedené skutočnosti súd žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol.

33.Vovýrokuonárokunanáhradutrovkonaniarozhodolsúdpodľaustanovenia§255ods.1CSP,podľa
ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalovaný bol v konaní
v celom rozsahu úspešný, preto mu súd priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom
rozsahu, t.j. v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v súlade

s ustanovením § 262 ods. 2 CSP v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie
končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina.

Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo
veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa
dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie
podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov

s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší
subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 Civilného sporového poriadku).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej

veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh) (363 Civilného sporového poriadku).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 Civilného
sporového poriadku).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch

a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).