Rozsudok – Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 26. jún 2024

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: SK-1C/32/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8620201456
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 06. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Keselicová

ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2024:8620201456.12

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bardejov, sudkyňa JUDr. Jana Keselicová, v právnej veci žalobcov: 1) A. B.,

nar.XX.XX.XXXX,bytomC.XXX/XX,XXXXXD.E.F.,štátnyobčanSR,2)G.B.,H.A.,nar.XX.XX.XXXX,
bytom I. XX, XXX XX J., štátny občan SR, obaja zastúpení: Advokátska kancelária Granec, spol. s r.
o., so sídlom Kováčska 28, 040 01 Košice – Staré Mesto, IČO: 46 916 482, proti žalovaným: 1) B. A.
K., nar.XX.XX.XXXX, bytom L. C. XXX, XXX XX L. C., štátny občan SR, 2) A. K. K., nar.XX.XX.XXXX,
bytom I. XXX, XXX XX, J., štátny občan SR, obaja zastúpení: PUCHALLA, SLÁVIK & partners s.r.o., so
sídlom Thurzova 7, 040 01 Košice – mestská časť Staré Mesto, IČO: 36 860 930, o určenie vlastníckeho
práva, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu zamieta.

II. Žalovaní 1) a 2) majú nárok na náhradu trov konania proti žalobcom 1) a 2) v rozsahu 100 %,
o ktorých výške bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca 1) a 2) podali na tunajší súd dňa 10.08.2020 proti žalovanému žalobu o určenie vlastníckeho
práva k nehnuteľnosti.
2. Žalobu odôvodnili tým, že žalobcovia sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti, parcely registra
EKN číslo: XX/X, druh pozemku: orná pôda o výmere X XXX m2 (ďalej aj „EKN XX/X“), evidovanej na LV

číslo: XXX vedenom pre katastrálne územie: I., obec: I., okres: M., a to žalobca 1) o veľkosti 3-ín k celku
a žalobkyňa 2) o veľkosti 1-iny k celku. Tieto parcely boli vytvorené z pôvodnej pozemnoknižnej parcely
mpč. XX zapísanej v pozemnoknižnej vložke číslo: XX. Žalovaný je výlučným vlastníkom susediacich
nehnuteľností, parciel registra CKN číslo: XXX/XX, druh pozemku: orná pôda o výmere XXX m2 (ďalej
aj „CKN XXX/XX“) a CKN číslo: XXX/XX, druh pozemku: orná pôda o výmere X XXX m2 (ďalej aj
„CKN XXX/XX“) evidovaných na LV číslo: XXX vedenom pre katastrálne územie: I., obec: I., N.: M..
Tieto parcely boli vytvorené z pôvodnej pozemnoknižnej parcely mpč. XX zapísanej v pozemnoknižnej

vložke číslo: X. Zo znaleckého posudku č. XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX vypracovaného Ing.
Jozefom Bujňákom, miesto podnikania: Železničiarska 42, 080 01 Prešov, znalcom v odbore: geodézia,
kartografia a kataster nehnuteľností (ďalej aj „znalecký posudok“), ktorý si nechali vypracovať žalobcovia
vyplýva, že časť pôvodnej pozemnoknižnej parcely mpč. XX zapísanej v pozemnoknižnej zápisnici číslo:
XX bola bez právneho dôvodu zabratá do súčasnej parcely CKN XXX/XX a CKN XXX/XX vo vlastníctve
žalovaného, tzn., že došlo k mechanickému orezaniu časti parcely žalobcov na úkor parciel žalovaného.
Prílohou znaleckého posudku je aj technický podklad pre rozhodnutie súdu, Geometrický plán číslo: XX/

XXXX zo dňa XX.XX.XXXX vyhotovený Ing. Jozefom Bujňákom, miesto podnikania: Železničiarska 42,
080 01 Prešov, znalcom v odbore: geodézia, kartografia a kataster nehnuteľností, autorizačne overený
B. O. C. dňa 03.11.2019 a úradne overený Okresným úradom Svidník, katastrálnym odborom dňa
XX.XX.XXXX K. P.: J./XX (ďalej aj „geometrický plán“). Geometrickým plánom došlo k vytvoreniu novejparcely registra CKN číslo: XXX/XX, druh pozemku: orná pôda o výmere XXX m2, ktorá tak predstavuje
časť pozemnoknižnej parcely mpč. XX zapísanej v pozemnoknižnej vložke číslo: XX, a ktorá mala
byť súčasťou Q. XX/X v podielovom vlastníctve žalobcov. Vzhľadom na charakter chyby je zrejmé,

že nápravu vzniknutého stavu je možné zabezpečiť jedine súdnou cestou. Zo znaleckého posudku
pritom ďalej vyplýva, že pri určení vlastníckeho práva na podklade tejto žaloby nedôjde k poškodeniu
žalovaného, nakoľko tento bude mať priestor na opravu svojej hranice so susediacou parcelou registra
CKN číslo: XXX/X, druh pozemku: orná pôda o výmere: X XXX m2.
3. Predmetom konania bolo určenie vlastníckeho práva k novovytvorenej parcele CKN č. XXX/XX,

druh pozemku orná pôda vo výmere XXX m2, geometrickým plánom č. XX/XXXX zo dňa 03.11.2019,
vyhotovenom Ing. Jozefom Bujňákom, autorizačne overenom B. O. C. a úradne overenom Okresným
úradom Svidník, katastrálnym odborom dňa XX.XX.XXXX pod číslom J./XX.
4. V priebehu konania žalovaný zomrel, preto súd uznesením zo dňa 23.09.2021 pokračoval v konaní
s dedičmi po nebohom žalovanom, a to s B. A. K., nar.XX.XX.XXXX, bytom L. C. XXX, XXX XX L. C.
a s A. K. K., nar.XX.XX.XXXX, bytom I. XXX, XXX XX J..

5. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, znaleckými posudkami, výsluchom strán a zistil tento
skutkový stav.
6. Z LV č. XXX, k.ú. I. súd zistil, že žalobcovia sú podieloví spoluvlastníci parcely CKN č. XX/X – orná
pôda vo výmere X XXX m2, žalobca 1) je vedený pod B1 v podiele 3 a žalobkyňa 2) je vedená pod
B2 v podiele 1.

7. Z LV č. XXX, k.ú. I. súd zistil, že žalovaní sú podieloví spoluvlastníci parcely CKN č. XXX/XX – orná
pôda vo výmere 356 m2 a parcely CKN č. XXX/XX – orná pôda vo výmere X XXX m2, žalovaný 1) je
vedený pod B1 v podiele 1 a žalovaný 2) je vedená pod B2 v podiele 1.
8. Súčasťou znaleckého posudku č. 33/2019, ktorý predložili žalobcovia je aj geometrický plán č.
G1-274-19, ktorým bola novovytvorená parcela registra CKN č. XXX/XX- orná pôda vo výmere XXX

m2, k. ú. I..
9. Právny predchodca žalovaných sa vyjadril k žalobe tak, že s touto nesúhlasil a navrhol
žalobu zamietnuť. Poukázal na chybnosť záverov predloženého znaleckého posudku a na
jeho nepreskúmateľnosť. Uviedol, že od momentu nadobudnutia vlastníctva užíval predmetné
nehnuteľnosti nepretržite v dobrej viere, že mu patria. Aj v prípade preukázania pravdivosti tvrdení

žalobcov, k spornému pozemku nadobudol pozemok vydržaním. Poukázal na oprávnenosť držby
a dobromyseľnosť držiteľa. Žalovaný spájal vznik držby darovacou zmluvou dňa XX.XX.XXXX spísanej
vo forme notárskej zápisnice E. XXX/XX, E. XXX/XX. Dobromyseľnosti držby svedčí aj to, že došlo
k bezodplatnému prevodu medzi blízkymi a nebol dôvod k väčšej opatrnosti. Žalovaný nadobudol spornú
nehnuteľnosť darovacou zmluvou od svojej matky, ktorá užívala tento pozemok v rovnakom rozsahu,

v akom ho darovacou zmluvou previedla na žalovaného. Žalovaný užíval spornú nehnuteľnosť od roku
XXXX. Po celú dobu užívania nebol nikým rušený a žiadna tretia osoba si k nehnuteľnosti neuplatňovala
žiadne práva. Z jeho strany boli splnené všetky zákonné podmienky pre nadobudnutie vlastníckeho
práva k vydržaniu.
10. Na č.l. 40 spisu predložil žalovaný notársku zápisnicu E. XXX/XX, E. XXX/XX zo dňa XX.XX.XXXX

spísanú na Štátnom notárstve v Bardejove notárkou JUDr. Vierou Zoľákovou, z ktorej súd zistil, že
pôvodne žalovaný nebohý R. K. nadobudol od svojej matky A. K. nehnuteľnosti zapísané v zápisnici č.
X, k. ú. I., mpč. XX pod C., XX v celosti.
11. Žalovaní predložili na č.l. 111 a nasl. spisu fotodokumentáciu, z ktorej vyplýva, že parcely strán sporu
sú oddelené oplotením.

12. Žalovaní predložili súdu súkromný znalecký posudok č. 20/2022, ktorý nechali vypracovať pre účely
tohto konania u znalca Ing. Ondreja Ščepitu, PhD. V tomto znaleckom posudku znalec spochybnil závery
znalca B. O. C. v znaleckom posudku č. 33/2019 a navrhol opravu geometrickej polohy parciel registra
CKN XXX/XX G. XXX/X a to zrušením podrobných bodov č. XXX-X, XXX-X, XXX-X G. XXX-X a ich
nahradením novými podrobnými bodmi X,X,X G. X. Na obrázku č. 9 zobrazil návrh nového stavu podľa

záverov znaleckého posudku. Jedná sa o posun hraníc pozemkov smerom na západ, pričom jednotlivé
posuny vzhľadom na dĺžky strán pohybujúce sa v rozpätí od 74,30 m do 106,08 m môžu považovať
za prípustné. Posuny pri podrobných bodoch 209-1 a 209-4 predstavujú dĺžky 2,13 m a 2,07 m a pri
podrobných bodoch XXX-X G. XXX-X predstavujú dĺžky 1,38 m a 1,24 m. Daná zmena nemá vplyv
na výmery dotknutých parciel registra CKN XXX/XX, táto ostáva nezmenená ako v platnom stave „SPI

KN“ evidovanom na LV XXX – 1 538 m2 a rovnako ani pri parcele registra CKN XXX/X, aj táto ostáva
nezmenená ako v platnom stave „SPI KN“ evidovanom na LV XXX = X XXX m2. Na obrázku č. 10 je nový
stav zobrazený na podklade ortofotomapy, kde je preukázané, že stav reálnej držby pri posudzovaných
parcelách zodpovedá aj stavu právnemu. K úprave hraníc parciel registra CKN XXX/XX, XXX/X, XXG. XXX/X nedošlo. Návrh nového stavu registra CKN pri parcelách XXX/XX G. XXX/X má vplyv aj
na určenie geometrickej polohy posudzovaných parciel registra EKN resp. UO č. 84/2 a 85. Zmena je
zobrazenávgrafickejpríloheč.9.Danouzmenouzískalistavidentickýmedzipôvodnýmiparcelamimpč.

XX a mpč. XX a reálnym stavom parciel EKN resp. UO č. XX/X a XX. Návrhom vyplývajúcim zo záverov
znaleckého posudku bude platiť nasledovné: Pôvodná parcela mpč. XX o výmere X XXXm2 zapísanej
v PKV XX je identickou parcele registra EKN č. XX/X platného a záväzného stavu o výmere XXX m2
evidovanej na LV XXX v k. ú.: I. a súčasne aj navrhovanej parcele registra EKN č. XX/X o výmere X XXX
m2, čo celkovo predstavuje výmeru X XXX m2 – stav identický. Pôvodná parcela mpč. XX o výmere

X XXX m2 zapísanej v PKV X je identickou navrhovanej parcele registra EKN č. XX o výmere X XXX
m2 a súčasne parcelám platného a záväzného stavu registra CKN č. XX = XXX m2, CKN XXX/XX =
XXX m2 a súčasne aj navrhovanej parcele registra CKN č. XXX/XX o výmere X XXX m2, čo celkovo
predstavuje výmeru X XXX m2 – stav identický.
13. Žalobcovia spochybnili závery znaleckého posudku, ktorý predložili žalovaní bez bližších skutkových
tvrdení a zotrvali na znaleckom posudku č. 33/2019, ktorý vypracoval znalec Ing. Jozef Bujňák. Pokiaľ

ide o otázku vydržania k uvedenému sa žalobcovia vyjadrili len v podaní zo dňa 14.02.2024 (č.l. 166
spisu), kde stručne uviedli, že podmienky vydržania boli žalovanými tvrdené a doposiaľ nepreukázané.
Spochybnili dobromyseľnosť držby bez bližších skutkových tvrdení.
14. Na pojednávaní konanom dňa 26.06.2024 strany zotrvali na svojich postojoch.
15. Žalovaný 1) uviedol, že spornú parcelu užívajú viac ako XX H. v hraniciach ako ju získali, parcela je

oplotená, sú na nej ovocné stromy. Výmera parcely je stále tá istá, nedošlo k jej rozšíreniu. Do I. prišli
niekedy v roku XXXX a začali tam stavať. Prispôsobili sa tomu skutkovému stavu, aký tam bol podľa
najlepšieho svedomia a vedomia.
16. Zástupca žalobcov 1) a 2) spochybnil splnenie podmienok vydržania, podľa jeho názoru neexistuje
domnelý titul, od ktorého by odôvodňoval dobromyseľnosť držby. Poukázal na výmeru spornej parcely

XXXm2,ktorániejezanedbateľnávovzťahukostatnejvýmereparcely,abyišlooospravedlniteľnýomyl.
17. Zástupkyňa žalovaných 1) a 2) poukázala na to, že podali návrh na úpravu chyby v katastri na
podklade znaleckého posudku, ktorý si nechali vypracovať. Zástupkyňa žalovaných poukázala na to, že
žalobcovia spochybnili podmienky vydržania až v podaní zo dňa 14.02.2024, v ktorom však neuviedli
vlastné skutkové tvrdenia a toto popretie nie je možné považovať za účinné. Tvrdenia žalovaných

o splnení podmienok vydržania je potrebné považovať za nesporné.
18. Zistený skutkový stav súd takto právne posúdil:
19. Podľa § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti
dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa
predpokladá, že držba je oprávnená.

20. Podľa § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou
alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností
ustanovených zákonom.
21. Podľa § 134 ods. 1, ods. 3 Občianskeho zákonníka, oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci,
ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide

o nehnuteľnosť. Do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe
právny predchodca.
22. Podľa § 132 ods. 1 CSP, v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie
strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a
žalobný návrh.

23. Podľa § 149 CSP, prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä
skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k
návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

24. Podľa § 150 ods. 1 CSP, strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce
skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.

25. Podľa § 153 ods. 1 CSP, strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené

včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a
hospodárnosť konania.26. Podľa § 154 CSP, prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť
najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí.
27. Podľa § 187 ods. 1, ods. 2 CSP, za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť k náležitému

objasneniuveciačosazískalozákonnýmspôsobomzdôkaznýchprostriedkov.Dôkaznýmprostriedkom
je najmä výsluch strany, výsluch svedka, listina, odborné vyjadrenie, znalecké dokazovanie a obhliadka.
Ak nie je spôsob vykonania dôkazu predpísaný, určí ho súd.
28. Podľa § 191 ods. 1 CSP, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

29. Podľa § 215 ods.1 CSP, súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.
30. Žalobcovia vymedzili predmet konania tak, že sa domáhali určenia vlastníckeho práva
k novovytvorenej parcele KNC č. XXX/XX, vytvorenej geometrickým plánom č. J./XXXX z parciel vo
vlastníctve žalovaných KNC č. XXX/XX a KNC č. XXX/XX, k. ú. I.. Podľa tvrdenia žalobcov došlo bez
právneho dôvodu k zabratiu časti pôvodnej pozemnoknižnej parcely mpč. XX v prospech parciel CKN
č. XXX/XX G. S. P. XXX/XX vo vlastníctve žalovaných. Žalobou chceli docieliť opravu hraníc, pričom by

nedošlo k poškodeniu žalovaných, pretože títo budú mať priestor na opravu svojej hranice so susediacou
parcelou registra CKN č. XXX/X.
31. V rámci svojej obrany žalovaný, nebohý R. K. už v prvom vyjadrení k žalobe zo dňa 02.11.2020
poukázal na to, že vlastnícke právo k spornej parcele nadobudol od svojej matky A. K. a to na základe
darovacej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX, notárska zápisnica E. XXX/XX, E. XXX/XX. Od momentu

nadobudnutia vlastníctva užíval predmetné nehnuteľnosti nepretržite a v dobrej viere, že mu patria.
V prípade, ak by sa aj preukázali tvrdenia žalobcov ako pravdivé, bol toho názoru, že k spornému
pozemku nadobudol vlastnícke právo vydržaním. Jeho držba bola oprávnená a opierala sa o právny
úkondarovacejzmluvyzodňaXX.XX.XXXX,kedyvstúpildodržby.Žalovanývstúpildodržbypredmetnej
nehnuteľnosti v hraniciach ako ich užívala jeho matka, od ktorej bezodplatne nadobudol vlastnícke právo

k nehnuteľnosti. Nemal dôvod pochybovať od správnosti vlastníckych hraníc. Od vstupu do držby prešla
doba XX rokov, počas ktorej nebol nikým rušený, preto nadobudol vlastnícke právo k spornému pozemku
vydržaním.
32. Žalovaní boli v konaní aktívni a napriek kvalifikovaným skutkovým tvrdeniam vo vzťahu k vydržaniu
predmetného pozemku, navrhovali dôkazy a obstarali aj vlastný znalecký posudok.

33. Po zhodnotení výsledkov vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že žaloba nie je dôvodná,
preto ju zamietol.
34. Vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím
štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.
35. Ustanovenie § 134 ods.1 a 2 Občianskeho zákonníka upravuje vydržanie ako osobitný originálny

spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva. Ide o nadobudnutie vlastníckeho práva na základe inej
skutočnosti ustanovenej zákonom. Vydržanie vlastníckeho práva je jeho nadobudnutie v dôsledku
kvalifikovanej držby veci, vykonávanej po zákonom stanovenú dobu. Funkciou vydržania je umožniť
nadobudnutie vlastníctva držiteľovi, ktorý vec dlhodobo ovláda v dobrej viere, že je jej vlastníkom, pričom
táto dobrá viera ( dobromyseľnosť) je podľa platnej úpravy daná „so zreteľom na všetky okolnosti“.

Opakomovládaniavecidržiteľomjenečinnosťvlastníka.Vydržanietakhojínajmävadyalebonedostatok
nadobúdacieho titulu. V prípade, že zmluva je neplatná pre vadu, o ktorej nemohol nadobúdateľ pri
zachovaní obvyklej opatrnosti vedieť, alebo ak tu výnimočne titul vôbec nie je a nadobúdateľ je so
zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že tu titul je, stane sa nadobúdateľ veci jej oprávneným
držiteľom a pri splnení ďalších podmienok ju vydrží. Účelom vydržania je uviesť do súladu dlhodobý

faktický stav so stavom právnym (uznesenie NS SR z 01.03.2011, sp. zn. 5 Cdo 30/2010).
36. Žalovaní v konaní uniesli dôkazné bremeno, ktoré na nich prešlo v tom smere, že sú
vlastníkmi predmetnej nehnuteľnosti. Právny predchodca žalovaných sa uchopil držby predmetných
nehnuteľností titulom vyššie uvedenej darovacej zmluvy zo dňa 21.06.1991. Súd nemal žiadnu
pochybnosť o dobromyseľnosti žalovaných vo vzťahu k užívanej nehnuteľnosti, pretože táto je založená

na objektívnych skutočnostiach, nie na ich subjektívnom presvedčení. V prípade žalovaných ide
jednoznačneokvalifikovanúdržbu.Objektívnouskutočnosťoujeuzatvoreniepísomnejdarovacejzmluvy
otcom žalovaných s jeho matkou, na základe ktorej právny predchodca žalovaných bol zapísaný ako
vlastník predmetnej nehnuteľnosti v katastri nehnuteľností a po jeho smrti dedením prešlo vlastnícke
právo na žalovaných. Ďalšou objektívnou skutočnosťou je to pokojný užívací stav po dobu viac ako

desať rokov. Žalobcovia po celú vydržaciu dobu rešpektovali existujúci užívací stav, čím žalovaných
utvrdzovali v ich presvedčení.37. K otázke vydržania vlastníckeho práva žalovanými sa žalobcovia vyjadrili až 14.02.2024 v podaní
na č.l. 196 spisu, kde v bode 2 uviedli, že spochybňujú dobromyseľnosť držby a podmienky vydržania
neboli preukázané.

38. Podľa § 151 ods. 1, 2 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa
považujú za nesporné. Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania,
uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.
39. Z ustanovenia § 151 CSP vyplýva, že stranu sporu zaťažuje procesné bremeno popretia skutkových
tvrdení protistrany. Na popretie skutkových tvrdení sa kladú určité kvalitatívne nároky. Za podmienok

uvedených v § 151 ods. 2 musí totiž popierajúca strana uviesť vlastné tvrdenia. Pre kvalitu popretia
skutkových tvrdení platia rovnaké požiadavky ako pre predkladanie skutkových tvrdení (§ 150 ods. 1).
Rovnakoakoskutkovétvrdenia,ajpopretieskutkovýchtvrdenímusíbyťsubstancované.Akstranasporu
neunesie bremeno popretia skutkových tvrdení protistrany, nastupuje ako procesný následok uplatnenie
domnienky, že skutkové tvrdenia protistrany sú nesporné. Popretie skutkových tvrdení protistrany musí
byť výslovné. Nepostačuje všeobecné vyhlásenie (napr. o tom, že žaloba je úplne nedôvodná), z ktorého

by bolo možné vyvodiť iba konkludentný nesúhlas strany so skutkovým stavom tvrdeným protistranou
(Števček, M., Ficová, S. C., J. Mesiarkinová, S. C., O. F., M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár.
Praha: C.H. Beck, 2016, 574s.).

40 Podanie žalovaného zo dňa 14.02.2024, ktoré súd považoval za jediný včasný prostriedok procesnej

obrany, nemá účinky popretia skutkových tvrdení žalobcov. Z predmetného podania nie je možné vyvodiť
výslovné popretie skutkových tvrdení žalobcov, preto súd považoval skutkové tvrdenia žalobcov za
nesporné.Žalovanílenvšeobecneuviedli,ženebolisplnenézákonnépodmienkydržby,pričomneuviedli
žiadne vlastné skutkové tvrdenia a nenavrhli dôkazy na ich preukázanie v tom smere, že neboli naplnené
podmienky vydržania, napr. dobromyseľnosť ich držby.

41. Ani na pojednávaní konanom dňa 26.06.2024 zástupca žalobcov neposkytol súdu žiadne konkrétne
skutkové tvrdenia, ktoré by kvalifikovaným spôsobom spochybnili splnenie zákonných podmienok
vydržania a to už bez ohľadu na to, či by ich súd považoval za uplatnené včas v zmysle § 153 CSP.
42. Žalovaní v konaní od začiatku poukazovali na právne významnú skutočnosť, a to že sporný
pozemok užívali dobromyseľne vždy v hraniciach vymedzených minimálne od darovacej zmluvy zo dňa

XX.XX.XXXX, tak ako je špecifikovaný v predmetnej darovacej zmluve. V konaní nebola preukázaná
žiadna skutočnosť, ktorá by relevantným spôsobom narušila dobromyseľnosť žalovaných a oprávnenosť
držby uvedenej časti parcely. Navyše, aj v prípade pochybností, oprávnenosť držby sa zo zákona
predpokladá.
43. V priebehu užívania takto vymedzeného pozemku neboli zo strany žalobcov vznesené žiadne

výhrady. Pokojná užívacia hranica susedných pozemkov vymedzená plotom sa následkom naplnenia
všetkých zákonných predpokladov vydržania stala ex lege hranicou vlastníckou.
44. Žalovaní v konaní uniesli dôkazné bremeno, ktoré na nich prešlo v tom smere, že sú vlastníkmi
novovytvorenej parcely CKN č. XXX/XX a desaťročná vydržacia doba uplynula najneskôr XX.XX.XXXX,
kedy sa žalovaný (ich právny predchodca) zo zákona stal vlastníkom spornej časti parcely, aj keby sa

ňou nestal darovacou zmluvou zo dňa XX.XX.XXXX a v uvedenom právnom stave prešlo vlastnícke
právo na žalovaných dedením.
45. Vzhľadom na všetky okolnosti tejto veci, súd považoval námietku žalobcov týkajúcu sa výmery
spornejparcelyXXXm2,ktorá podľanichniejezanedbateľnávovzťahukzvyškuparcelytak,abymohlo
ísť o ospravedlniteľný omyl, za nespôsobilú v danom prípade narušiť dobromyseľnosť žalovaných.

46. V rozsudku NS ČR sp. zn. 22Cdo 1594/2004 sa uvádza: „Nedá sa stanoviť jednoznačné hľadisko
pre posúdenie, aký pomer plôch kúpeného a skutočne držaného pozemku vylučuje dobrú vieru
nadobúdateľa o tom, že drží len kúpený pozemok, každý prípad je potrebné posúdiť individuálne.
Oprávnenú držbu nie je možné vylúčiť ani v prípade, ak výmera držaného pozemku dosahuje až 50 %
výmery pozemku kúpeného, výnimočne aj viac / napríklad ak pôjde o pozemok nepravidelného tvaru

v neprehľadnom teréne alebo držiteľ bol do omylu uvedený znalcom/.“ Tieto rozhodnutia vychádzajú
z účelu vydržania, ktorým je predovšetkým uvedenie dlhodobého faktického stavu do súladu so stavom
právnym.
47. Výmera držaného pozemku nemôže byť kritériom, ktorý by vylučoval aplikáciu inštitútu vydržania,
ak sú splnené všetky zákonné predpoklady. Parcela žalobcov od parcely žalovaných bola nepretržite

oddelená plotom v tej istej hranici až doposiaľ. V uvedených hraniciach užívali žalovaní parcelu a ich
predchodcovia nepretržite po dobu viac ako desať rokov. Spôsobilým predmetom vydržania je aj
pozemok, ktorý je časťou parcely, pokiaľ sa nadobúdateľ, na základe právnej skutočnosti spôsobilej
k nadobudnutiu vlastníckeho práva uchopí držby a so zreteľom k všetkým okolnostiam je v dobrejviere, že je vlastníkom i tejto časti parcely. Konkrétne presvedčenie žalovaných, že časť parcely im
vlastnícky patrí je v danom prípade podložené právnym úkonom - uzatvorenou darovacou zmluvou. Ide
o učebnicový prípad dobromyseľného vstupu do držby nehnuteľností z objektívneho hľadiska. Každý

iný človek v rovnakej situácii by si oprávnene myslel, že mu časť pozemku vlastnícky patrí, keďže
hranica nadobúdanej parcely bola v teréne nesporne vymedzená niekoľko desaťročí plotom, minimálne
od roku 1991. V konaní nebola preukázaná žiadna skutočnosť, ktorá by relevantným spôsobom
narušila dobromyseľnosť žalovaných a oprávnenosť držby uvedenej časti parcely. Navyše, aj v prípade
pochybností, oprávnenosť držby sa zo zákona predpokladá. Žalobcovia rešpektovali dlhodobý užívací

stav a pomery na mieste samom založené právnymi predchodcami sporových strán. Žalovaným preto
nie je na mieste vyčítať neopatrnosť.
48. Žalobcovia popierali dobromyseľnosť žalovaných, avšak neuviedli žiadne kvalifikované skutkové
tvrdenia, ktoré by boli spôsobilé dobromyseľnosť žalovaných vyvrátiť a v tomto smere niesli dôkazné
bremeno, t.j. povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť, ktorá ich v konaní zaťažovala.
49. Dobromyseľnosť držby zaniká v momente, keď sa držiteľ oboznámil so skutočnosťami, ktoré

objektívne boli spôsobilé vyvolať pochybnosť o tom, že mu vec patrí. Dobromyseľnosť je vnútorný
psychický stav, ktorý nemožno priamo dokázať, možno o nej usudzovať len z vonkajších prejavov. Ide
o to, či držiteľ veci pri normálnej opatrnosti, ktorú možno so zreteľom na okolnosti daného prípadu
rozumne od neho považovať, mohol alebo nemohol mať pochybnosti o tom, že mu vec, ktorú fakticky
ovláda, patrí. Ak sa má kvalifikovaným spôsobom narušiť dobromyseľnosť držiteľa, musí ten, kto chce

spochybniť túto dobromyseľnosť, uviesť konkrétne skutočnosti, ktoré sú kvalifikované a sú spôsobilé
vyvolať u držiteľa objektívne pochybnosť, že mu vec patrí. Inými slovami, musí ísť o také konkrétne
skutočnosti, ktoré sú spôsobilé narušiť dobromyseľnosť narušiteľa, teda jeho vnútorný psychický stav.
Naviac ten, kto mieni narušiť dobromyseľnosť držiteľa, musí tak učiniť ešte pred uplynutím desaťročnej
vydržacej doby, čo v danom prípade preukázané nebolo.

50. Z vykonaného dokazovania nevyplýva narušenie dobromyseľnosti právneho predchodcu
žalovaných, teda neboli zistené okolnosti, ktoré by narušili jeho presvedčenie o poctivosti jeho držby.
Naviac platí, že aj v prípade pochybností o tom, či ide o držbu oprávnenú sa predpokladá, že držba je
oprávnená.
51. Vzhľadom na všetky uvedené dôvody, súd žalobu zamietol ako nedôvodnú. Žalobcovia v konaní

nepreukázali, že sú spoluvlastníkmi spornej parcely.
52. O trovách strán, súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov
konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalovaní 1) a 2) mali v konaní plný úspech, preto majú nárok
na náhradu trov konania voči žalobcom 1) a 2) v rozsahu 100 %, o ktorých výške bude rozhodnuté po
právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.

Poučenie:

Odvolanie sa podáva v lehote 15dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu
smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia
len v rozsahu vykonanej opravy.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania.Odvolaciedôvodyadôkazynaichpreukázaniemožnomeniťadopĺňaťlendouplynutialehoty
na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí,
návrh na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková

povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné
náklady súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z.z. o správe
a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).