Rozsudok · Sloboda a ľudská dôstojnosť · Rozhodnutie

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 2T/253/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2214010936
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 05. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Molitorys

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2025:2214010936.43

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Molitorys

a prísediacich A. B. a C. D., v trestnej veci obžalovaného: E. F., nar. XX.XX.XXXX v Bratislave, trvale
bytom B. G. XXXX/X, H. I., v bode 1/ pre zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1 Trestného zákona účinného
od 06.08.2024 a v bode 2/ pre prečin podvodu podľa § 221 ods. 1 Trestného zákona účinného od
06.08.2024, na hlavnom pojednávaní dňa 14. mája 2025 v Dunajskej Strede, takto

r o z h o d o l :

obžalovaný E. F., nar. XX.XX.XXXX v Bratislave, trvale bytom B. G. XXXX/X, H. I.,

sa uznáva za vinného, že

v bode 1/
dňa 26. júna 2013 v čase o 15:50 hod. pred budovou OTP Banky Slovensko, a. s., v Dunajskej Strede na
B. J. J. v úmysle zmocniť sa cudzej veci pristúpil k tam prítomnému poškodenému K. L., ktorý držal v ruke
finančnú hotovosť vo výške 2.000 eur, ktoré vybral z vlastného účtu a uviedol mu, že „ Daj mi tie peniaze,
lebo bude zle, zahluším ťa!“ a následne využil prekvapenie poškodeného a zobral mu peniaze z ruky,

potom zobral poškodeného do Bratislavy do obchodného centra Polus City Center, kde ho nútil, aby
vybral ďalšiu finančnú hotovosť z vlastného účtu vedeného v OTP Banke Slovensko vo výške 3.000 eur,
čo poškodený v obave o svoje zdravie aj urobil a finančnú hotovosť po výbere odovzdal obžalovanému,
čím spôsobil poškodenému škodu vo výške 5.000 eur,

v bode 2/
dňa 10. decembra 2014 v čase okolo 14:00 hod. v Dunajskej Strede, na D. M. G. XX v obchodnom
centre Galéria v časti hypermarketu Tesco vylákal od C. N. finančnú hotovosť vo výške 2.000 eur a to

tým spôsobom, že po predchádzajúcej ústnej dohode pomohol C. N. v uvedenom obchodnom centre
pri vybavení úveru vo výške 2.000 eur, ktorý úver bol zaslaný na základe zmluvy o hotovostnom úvere
a zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXX uzatvorenou C. N. so zástupcom spoločnosti Home
Credit Slovakia, a. s., Bratislava, na ním používaný účet: XXXXXXXXXX/XXXX, ktorú hotovosť obdržal
na tento účet dňa 11.12.2014, avšak ju C. N. neodovzdal, ale ponechal si ju pre vlastnú potrebu, čím
C. N. spôsobil škodu vo výške 2.000 eur,

t e d a

v bode 1/
proti inému použil hrozbu bezprostredného násilia v úmysle zmocniť sa cudzej veci,

v bode 2/
na škodu cudzieho majetku seba obohatil tým, že uviedol niekoho do omylu a spôsobil tak na cudzom

majetku malú škodu,č í m s p á c h a l

v bode 1/

zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1 Trestného zákona účinného od 06.08.2024,

v bode 2/
prečin podvodu podľa § 221 odsek 1 Trestného zákona účinného od 06.08.2024.

Za to mu ukladá

Za skutok v bode 1/

Podľa § 188 ods. 1 Trestného zákona účinného od 06.08.2024 s použitím § 37 písm. m/ Trestného

zákona, § 38 ods. 2 Trestného zákona, § 39 ods. 1, ods. 3 písm. e/ Trestného zákona, trest odňatia
slobody vo výmere 2 (dva) roky.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Trestného zákona obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje
do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku ukladá obžalovanému E. F. povinnosť nahradiť poškodenému
K. L., nar. XX.XX.XXXX v Komárne, trvale bytom N. D. XXXX/XX, H. I., škodu vo výške 5.000 Eur.

Za skutok v bode 2/

Podľa § 44 Trestného zákona upúšťa od uloženia súhrnného trestu podľa § 42 Trestného zákona,
pretože považuje spoločný a súhrnný trest odňatia slobody uložený obžalovanému rozsudkom

Okresného súdu Galanta sp. zn. 1T/52/2019 zo dňa 11.05.2022, právoplatným vo výroku o vine a treste
dňa 11.05.2022 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Galanta sp. zn. 1T/52/2019 zo dňa
26.07.2022, právoplatným dňa 19.08.2022 podľa § 221 ods. 3, § 36 písm. l/, § 37 písm. m/, § 38 ods.
2, § 41 ods. 2, ods. 3, § 42 ods. 1 Trestného zákona vo výmere 3 (tri) roky a 8 (osem) mesiacov, na
výkon ktorého bol obžalovaný podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Trestného zákona zaradený do ústavu na výkon

trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia, na ochranu spoločnosti a nápravu páchateľa
za dostatočný.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku ukladá obžalovanému E. F. povinnosť nahradiť poškodenej C.
N., nar. XX.XX.XXXX v H. I., trvale bytom C. X, L., škodu vo výške 2.000 Eur.

o d ô v o d n e n i e :

Okresná prokuratúra Dunajská Streda podala dňa 23.12.2014 na tunajší súd obžalobu sp. zn. 1
Pv 780/13/2201-25 zo dňa 23.12.2014 na obvineného E. F., pre zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1,
ods. 2 písm. b/ Trestného zákona. Dňa 21.07.2015 Okresná prokuratúra Dunajská Streda podala na
obžalovaného ďalšiu obžalobu pod sp. zn. 1 Pv 57/15/2201-7 zo dňa 13.07.2015 pre prečin podvodu

podľa § 221 ods. 1 Trestného zákona, ktoré konanie bolo vedené pod sp. zn. 1T/105/2015. Súd
uznesením zo dňa 28.09.2015 sp. zn. 1T/105/2015 trestné veci obžalovaného E. F. vedené pod sp. zn.
1T/105/2015 a sp. zn. 2T/253/2014 spojil na spoločné konanie pod sp. zn. 2T/253/2014.

Okresný súd Dunajská Streda rozsudkom č. k. 2T/253/2014-195 zo dňa 14.11.2016 uznal obžalovaného

za vinného v bode 1/ zo zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Trestného zákona, v bode 2/
z prečinu podvodu podľa § 221 ods. 1 Trestného zákona, za čo mu uložil za skutok v bode 1/ súhrnný
trest odňatia slobody v trvaní 9 rokov s jeho zaradením na výkon trestu odňatia slobody do ústavu
s minimálnym stupňom stráženia za súčasného zrušenia trestného rozkazu Okresného súdu Piešťany
sp. zn. 1T/84/2013 zo dňa 12.09.2013 vo výroku o treste, v bode 2/ podľa § 44 Trestného zákona súd

upustil od uloženia ďalšieho trestu podľa § 43 Trestného zákona, keďže pokladal trest uložený skoršímrozsudkom na ochranu spoločnosti a nápravu páchateľa za dostatočný. Obvinený bol podľa § 287 ods.
1 zaviazaný na náhradu škody poškodenému K. L. vo výške 5.000 eur a poškodenej C. N. v sume 2.000
eur.

Krajský súd v Trnave uznesením sp. zn. 5To/34/2017 zo dňa 11.05.2017 rozsudok súdu prvého stupňa
podľa § 321 ods. 1 písm. b/, písm. c/ Trestného poriadku v celom rozsahu zrušil a podľa § 322 ods. 1
Trestného poriadku vec vrátil okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.
Z odôvodnenia uznesenia odvolacieho súdu vyplýva, že napadnutý rozsudok bolo potrebné zrušiť pre

jeho nepreskúmateľnosť a vec vrátiť prvostupňovému súdu, aby vo veci znovu konal a rozhodol s tým, že
úlohou súdu prvého stupňa bude zákonným spôsobom zhodnotiť vykonané dokazovanie, vyvodiť z neho
závery, ktoré budú zrozumiteľné, logické a preskúmateľné, v prípade potreby vykoná ďalšie dokazovanie
a v prípade, že dospeje k záveru o vine obžalovaného, pri rozhodovaní o treste bude potrebné vychádzať
i z právnych názorov, ktoré uviedol prokurátor v odôvodnení odvolania.

V poradí druhým rozsudkom Okresný súd Dunajská Streda č. k. 2T/253/2014-249 zo dňa 20.12.2017
bol obžalovaný podľa § 285 písm. a/ Trestného poriadku oslobodený spod obžaloby v celom rozsahu
a poškodení boli v zmysle § 288 ods. 3 Trestného poriadku so svojim nárokom na náhradu škody
odkázaní na civilný proces.

Krajský súd v Trnave uznesením sp. zn. 5To/51/2018 zo dňa 12.06.2018 rozsudok súdu prvého stupňa
podľa § 321 ods. 1 písm. b/, písm. c/ Trestného poriadku v celom rozsahu zrušil a podľa § 322
ods. 1 Trestného poriadku vec vrátil okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal
a rozhodol. Z odôvodnenia uznesenia odvolacieho súdu vyplýva, že napadnutý rozsudok bolo potrebné
zrušiťspoukazomnavýhradyohľadneodôvodneniaprvostupňovéhorozsudku,pričomprvostupňovému

súdu bolo uložené zhodnotiť vykonané dokazovanie v smere naznačenom odvolacím súdom, vyvodiť
z neho závery, ktoré budú zrozumiteľné logické a preskúmateľne, v prípade potreby zákonne súladným
spôsobom vykonať ďalšie dokazovanie.

V poradí tretím rozsudkom Okresný súd Dunajská Streda č. k. 2T/253/2014-378 zo dňa 09.06.2021

uznal obžalovaného za vinného v bode 2/ z prečinu podvodu podľa § 221 ods. 1 Trestného zákona, za
čo mu uložil trest odňatia slobody v trvaní 8 mesiacov s jeho zaradením na výkon trestu odňatia slobody
do ústavu s minimálnym stupňom stráženia a podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku ho zaviazal na
náhradu škody poškodenej C. N. v sume 2.000 eur. V súvislosti so skutkom v bode1/ súd obžalovaného
podľa § 285 písm. a/ Trestného poriadku spod obžaloby Okresnej prokuratúry Dunajská Streda sp. zn.

1 Pv 780/13/2201-25 zo dňa 23.12.2014, v ktorej mu bolo kladené za vinu, že sa dopustil zločinu lúpeže
podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Trestného zákona, oslobodil, pretože nebolo dokázané, že sa stal
skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný. Podľa § 288 odsek 3 Trestného poriadku bol poškodený K. L.
odkázaný so svojím nárokom na náhradu škody na civilný proces.

Krajský súd v Trnave uznesením sp. zn. 5To/97/2021 zo dňa 10.03.2022 rozsudok súdu prvého stupňa
podľa § 316 ods. 3 písm. a/ Trestného poriadku v celom rozsahu zrušil a vec vrátil okresnému
súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. Z odôvodnenia uznesenia odvolacieho
súdu vyplýva, že k zrušeniu rozsudku došlo z procesných dôvodov, pretože z predloženého spisového
materiálu nevplýval žiaden dôvod, pre ktorý došlo k zmene v zložení senátu, pričom nedostatok

spočívajúci v nešpecifikovaní dôvodu na zmenu v zložení senátu nemožno vyložiť v neprospech
obžalovaného a zákonnosť zloženia senátu prezumovať. V záujme zachovania práva na spravodlivý
procesodvolacísúdvyhodnotilzistenýskutkovýstavtak,ženazmenuzloženiasenátunebolpreukázaný
dôvod, dôsledkom čoho bolo zrušenie napadnutého rozsudku.

Súd vykonal na hlavnom pojednávaní dokazovanie výsluchom obžalovaného, poškodeného K. L.
a poškodenej C. N., výsluchom svedkov – O. C. J., P. K., Q. J., L. R., O. J., B. S., N. T. a L. F.
ako aj prečítaním ich výpovedí z prípravného konania; oboznámením listinných dôkazov – zmluva o
úvere G. XXXX/XX (G. XX-XX), vyčíslenie dlhu (č.l. 98), potvrdenie o splnení záväzkov a súhlas s
výmazom záložného práva veriteľa zo dňa 25.06.2013 (č.l. 99), potvrdenia OTP Banky Slovensko zo

dňa 26.06.2013 (č.l. 100), kúpna zmluva (č.l. 102-107), odpoveď k žiadosti o poskytnutie videozáznamu
(č.l. 108), zápisnica o rekognícii osoby zo dňa 16.03.20152015 (čl. 49-50), zápisnica o rekognícii
osoby zo dňa 16.03.2015 (čl. 51-52), zmluva o hotovostnom úvere a zmluva o revolvingovom úvere
č. XXXXXXXXXX (G. K. XX-XX), správa Tatra banky a.s. zo dňa 12.02.2015 (č. l. 76), výpis z účtuč. XXXXXXXXXX zo dňa 04.02.2015 (č. l. 78), základná zmluva o poskytovaní produktov a služieb
zo dňa 29.07.2014 (č. l .79-83), zábery z kamery ( č.l. 84-90), vyčíslenie škody Home credit Slovakia,
a.s. spolu so splátkovým kalendárom (č.l. 95-97), podstatný obsah spisu Okresného súdu Komárno

sp. zn. 3T/47/2019 (č.l. 589-616), podstatný obsah spisu Okresného súdu Galanta sp. zn. 1T/52/2019
(č.l. 620-648), podstatný obsah spisu Okresného súdu Galanta sp. zn. 14T/18/2023 (č.l. 651-666),
podstatný obsah spisu Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn. 4T/115/2020, podstatný obsah spisu
OkresnéhosúduPiešťanysp.zn.1T/84/2013,hodnotenieobžalovaného(č.l.514)akoajaktuálnerelácie
na obžalovaného, nachádzajúcich sa v súdnom spise ich prečítaním podľa § 269 Trestného poriadku,

pričom zistil nasledovný skutkový stav.

Obžalovaný E. F. na hlavnom pojednávaní dňa 20.04.2016 uviedol, že mal prebrať od poškodeného L.
5.000,00 eur. Poškodený nevedel vybrať celú sumu naraz, preto išli do Bratislavy do Polusu. Vodičom
bol svedok J., ktorý potom zobral poškodeného L. domov. On v ten deň odovzdal celú obálku s finančnou
hotovosťou P. K.. Poškodenému povedal, že ho K. poslal za ním. Poškodený sa po celý čas rozprával

s K., pokiaľ nevybral peniaze. Od K. za to dostal 100,00 eur.
Na hlavnom pojednávaní dňa 15.02.2023 vypovedal, že o tom, kde bude poškodený, vedel od pána K..
Tohto poznal, pretože mu už vybavoval veci aj pôžičku, ich vzťah bol obchodný. K. mu zavolal, aby pred
R. J. počkal na poškodeného, ktorý mu odovzdá peniaze a tie ma dať svedkovi. Podľa obžalovaného
sa s poškodeným stretli pred dverami banky, z ktorej vyšiel spolu so svedkom J.. Obžalovaný nevedel

uviesť, či bol poškodený vo vnútri so svedkom, ale keď on prišiel, boli spolu. Keď sa stretli, povedal
poškodenému, že prišiel po peniaze, poškodený bol prekvapený, o ničom nevedel, preto zavolal K. a
odovzdal poškodenému telefón, spolu sa rozprávali, následne mu vrátil telefón a odovzdal peniaze.
Ďalej poškodený povedal, že ešte idú do Veľkého Meder, pretože K. potrebuje 5.000 eur. Keďže tam
bola banka zavretá, šli do Bratislavy, do Polusu, kde poškodeného obžalovaný spolu so svedkom J.

čakali von pred centrom. Keď poškodený vyšiel z banky, v ktorej vybral peniaze, tieto mu odovzdal a
išli spolu následne domov. Po ceste ešte obžalovaný volal K. a telefón odovzdal poškodenému, kde sa
rozprávali, obsah rozhovoru mu však nebol známy. Obžalovaný vypovedal, že poškodený mu odovzdal
spolu 5.000 eur, najprv 3.000 eur, potom 2.000 eur. Obžalovaný potvrdil, že poškodený bol prekvapený,
keď od neho pýtal peniaze, preto volal K. a odovzdal telefón poškodenému. Obžalovaný vypovedal, že

celý čas bol prítomný svedok J.. K tomu, čo urobil s peniazmi, uviedol, že tieto odovzdal K. s tým, že
pri ich odovzdaní nebol nikto prítomní, boli tam iba oni dvaja.
K veci podvodu uviedol, že poškodená N. prišla za ním, lebo potrebovala rýchlo peniaze. Pýtal sa jej, či
je riadne zamestnaná a či má výplatné pásky, nakoľko mal známeho, ktorý vybavoval pôžičky. Pán K. je
jeho známy a pozná ho aj poškodená. Po vybavení úveru dal poškodenej 1.200,00 eur. Boli dohodnutí,

že keď jej vybaví úver, dostane za to 800,00 eur. Poškodenej nevybavoval účet, ani SIM karty.

Poškodený K. L. vo svojich výpovediach na hlavnom pojednávaní dňa 20.04.2016 a 07.09.2022 uviedol,
že skutok sa stal 26.06.2013 poobede okolo 15:00 hod. doobeda vybavovali pôžičku. P. K. potreboval
peniaze, chcel mu pomôcť. Cez svedka J. vybavoval peniaze u R. a J. tak, že im predal svoj byt. On

podpísal zmluvu s R. a J.. J. ho po podpise zmluvy odfotil. J. prišiel za ním poobede, aby išli vybrať
peniaze z R. J.. J. volal R., že už sú uložené peniaze na účte v banke. Do banky vošiel sám vybrať
3.000,00 eur. J. ostal vonku. Ako vychádzal z banky, oproti išiel obžalovaný a v ruke držal telefón. On
ho nepoznal. Obžalovaný pristúpil k nemu a povedal, že má mu odovzdať peniaze, odkazuje to U.,
lebo to nie sú jeho peniaze. Vyhrážal sa mu, že ak neodovzdá peniaze, bude zle, zabijú ho, zlikvidujú.

Poškodený bol z toho vystresovaný, bál sa. Následne mu obžalovaný vytrhol peniaze z rúk. Potom všetci
traja išli vybrať ďalších 2.000,00 eur. Najprv boli vo Veľkom Mederi, tam však nebola otvorená pobočka,
preto išli do Bratislavy do nákupného centra. Auto šoféroval J.. Do banky zase išiel sám. Peniaze
odovzdal obžalovanému, nakoľko sa bál, bol vystresovaný, keďže obžalovaný s J. boli dvaja a on bol
sám. Do Dunajskej Stredy sa vrátili iba dvaja, obžalovaný vystúpil z auta po ceste pri jednej benzínovej

pumpe. Ešte v ten deň to nahlásil na polícii, ale nechceli mu veriť. Od tej doby sa mu obžalovaný vyhrážal
v meste, že ho zabije.
Na odstránenie rozporov boli čítané časti z výpovede poškodeného z prípravného konania zo dňa
21.11.2014. K tomu, že v prípravnom konaní vypovedal „ja som nechcel dať peniaze, na to mi F. uviedol,
daj mi tie peniaze, lebo bude zle, zahluším ťa. Ja som bol v šoku, nechápal som tomu, čo sa deje a ako

tie slová uviedol, tak hneď mi vybral z ruky finančnú hotovosť 2.000 eur“, poškodený poznamenal, že je
to pravda, čo vypovedal. Po prečítaní časti výpovede z prípravného konania – „potom ma odviezli do
BA do OD Polus City Center, kde som musel vybrať ďalších 3.000 eur.“ – poškodený poznamenal, že
v prípravnom konaní si to pamätal lepšie. K tomu, že v prípravnom konaní uviedol: „Otázka obhajcu:Vtedy niečo povedal Vám F.? Odpoveď poškodeného: Povedal, že keď mu nedám peniaze tak bude zle.
Otázka obhajcu: Čo povedal v Dunajskej Strede? Odpoveď poškodeného: Že nech mu dám peniaze
lebo nie sú moje. Otázka obhajcu: A v Bratislave? Odpoveď poškodeného: Že keď mu nedám peniaze

tak ma zabijú, zahlušia.“ Poškodený uviedol, že sa mu vyhrážal so slovami, že keď neodovzdá peniaze,
tak ho zabijú, zneškodnia.

Poškodená C. N. na hlavnom pojednávaní dňa 20.04.2016 a 07.02.2025 vypovedala, že si chcela zobrať

pôžičku 600,00 eur na krb. Keďže neovláda slovenský jazyk, nevedela si to vybaviť sama. Jej známy
odporučil obžalovaného, ktorý sa zaoberal s pôžičkami. Ten známy O. J. ju priviezol do Dunajskej Stredy,
s obžalovaným sa stretli pred obchodným domom Modrý Dunaj. Obžalovaný si od nej vypýtal občiansky
preukaz, aby si ho odfotil. Potom išli do O2, kde obžalovaný si kúpil jednu SIM kartu, ďalšiu k nej
dostal ako vianočný darček. Pritom si vypýtal občiansky preukaz od poškodenej. Následne išli do Tesca,
kde v jednej miestnosti uzavreli zmluvu o pôžičke. Jej známy O. J. ostal vonku. Obžalovaný vybavoval

tú pôžičku s jedným pánom. Rozprávali sa po slovensky. Ten pán sa k nej prihovoril po maďarsky.
Obžalovaný žiadal pôžičku v mene poškodenej vo výške 3.000,00 eur, nakoniec však dostali 2.000,00
eur. Poškodená nemala účet v banke, preto obžalovaný dal číslo účtu. Obžalovaný jej dal papiere, aby si
to prečítala a podpísala, ale ona tomu nerozumela. Papiere napokon podpísala a dohodli sa, že peniaze
si má vyzdvihnúť u neho. Keď vyšli z Tesca, obžalovaný sa medzi pultmi ešte s niekým rozprával, ona

toho pána nepoznala. Obžalovaný jej vrátil občiansky preukaz, jeho kópiu však nechcel vrátiť. Povedal
jej, že kópiu dostane späť, až keď budú peniaze. Odmenu za pomoc mu nesľúbila. Obžalovaný sa
neozval, preto pár dní na to sa zastavili s O. v Tescu. Chceli sa spýtať, že kedy budú peniaze. Tam sa
však dozvedeli, že peniaze už boli poslané. Poškodená zavolala obžalovanému, ten však už nezdvíhal
telefón. Preto zavolala z O. telefónu, ktorý zdvihol, ale obžalovaný sa s ňou nechcel stretnúť. Peniaze

jej nedal, ani na jej výzvy nereagoval.

Na hlavnom pojednávaní dňa 04.10.2023 bol vykonaný výsluch svedka O. C. J., ktorý uviedol, že
bratranec poškodeného ho požiadal, aby pomohol vybaviť pôžičku poškodenému. Chceli refinancovať
pôžičku, čo už mali. Asi dvakrát s ním bol vo firme pána J. a R. ohľadom pôžičky. Následne poškodený si

moholísťvybraťpeniazezR.J..Bolodohodnuté,žekeďprídufinančnéprostriedky,pôjdespoškodeným
do banky. Ako vyšli z OTP banky v Dunajskej Strede, pripojil sa k nim obžalovaný a oslovil poškodeného.
Poškodený vtedy dostal telefonát, na základe ktorého odovzdal peniaze obžalovanému. Poškodený
sa ho pýtal, čo má urobiť, poškodený bol prekvapený. Následne išli aj do Veľkého Medera a do
Bratislavy vyberať ďalšie peniaze. Vo Veľkom Mederi bola banka zatvorená, preto išli do Bratislavy

do obchodného centra, kde poškodený vybral peniaze, ktoré následne odovzdal obžalovanému.
V Bratislave nezaznamenal nátlak na poškodeného od obžalovaného. Potom išli domov do Dunajskej
Stredy. Aj počas jazdy domov vyzeral poškodený prekvapený, kládol rovnaké otázky a skúšal z neho
ťahať nejaké rozumy. Svedkovi sa to najprv zdalo čudné, lebo poškodený bol prekvapený, ale nevedel,
prečo sa to deje. On robil len šoféra, za čo dostal 70,00 eur. Svedok žiaden nátlak, žiadne násilie

nevidel, nebol svedkom vyhrážok zo strany obžalovaného, v tomto zmysle sa obžalovaný vo vzťahu
k poškodenému neprejavil, žiadne vyhrážanie, vydieranie, zvýšenie hlasu neodznelo. Svedok priblížil,
že počas cesty do Dunajskej Stredy poškodený prejavoval nespokojnosť, občas sa opýtal čo má robiť,
na čo mu viackrát povedal, že nevie, lebo nevedel čo sa stalo, keď poškodený vystúpil pred domom
dal mu poslednú radu, aby šiel na políciu, ak je presvedčený, že mu ublížili, uškodili. Svedok vypovedal

o telefonáte na mobil obžalovaného, ktorý následne odovzdal telefón poškodenému. V dobe, keď boli
pred bankou v Dunajskej Strede mal od nich odstup a čím ďalej prebiehal rozhovor medzi nimi, tým bol
od nich ďalej. Svedok doplnil, že nepočul celý rozhovor medzi poškodeným a obžalovaným.
Na hlavnom pojednávaní dňa 20.04.2016 svedok J. uviedol, že v danej veci robil šoféra, pred R. J.
dňa 26.06.2013 bol v pozadí, poškodený vybral 2.000 eur, pristúpil k nim obžalovaný a s poškodeným

sa naťahovali pred bankou v Dunajskej Strede. Poškodený bol prekvapený a musel odovzdať peniaze
obžalovanému.Obžalovanýimpovedal,abyišliajdoinejbankyvyberaťďalšiepeniazeatampoškodený
taktiežmuselvybraťpeniaze,vybralisadoBratislavy.ZBratislavysavrátililendvaja,obžalovanývystúpil
v Rovinke. Nepočul vyhrážky od obžalovaného poškodenému.

Svedok P. K. na hlavnom pojednávaní dňa 20.04.2016 vypovedal, že poškodený L. si zobral pôžičku
pre neho u R.. J. ich vozil. Poškodený musel založiť byt. On nedostal pôžičku, pretože nemal príjem.
Poškodený si zobral 5.000,00 eur od R., ktorý povedal, že treba ručiť bytom. R. najprv musel zaplatiť
pôžičku namiesto L. v Komárne. Peniaze mal odovzdať L. a on ich mal následne odovzdať jemu. Nevie,kto vedel o tom, že pôžička je preňho. S L. sa stretol na druhý deň, vtedy mu povedal, že peniaze dal
obžalovanému. Obžalovaný mu povedal, že peniaze mu nepatria, jeho peniaze nabehnú na druhý deň.
Svedok povedal, že on nemá na obžalovaného číslo, on s ním netelefonoval.

Nahlavnompojednávanídňa05.04.2023svedokQ.J.uviedol,žesanepamätánavec,pretosaprečítala
jeho výpoveď z prípravného konania zo dňa 21.11.2014. V prípravnom konaní svedok vypovedal, že
v mesiaci jún 2013 ich vyhľadali traja muži – O. J., ktorého poznal, poškodený L. a svedok K.. Jeho
spoločník L. R. sa s nimi zaoberal. Poškodený L. už mal úver na byt, preto sa dohodli s R., že odkúpia

byt, vyplatia dlh a zvyšok peňazí im dajú. Oni s tým súhlasili. Svedok bol prítomný iba pri podpise zmluvy.
Nahral podpísanie zmluvy na telefón, aby mal dôkaz o dobrovoľnom podpisovaní. Už v tom čase mali
viaceré nedorozumenia, preto to robil. Po podpísaní zmluvy poslali peniaze L.. O tom, čo sa odohralo
pred budovou R. J., nevedel nič povedať, nebol tam prítomný. O tom incidente sa dozvedel od R..

Svedok L. R. na hlavnom pojednávaní dňa 20.04.2016 uviedol, že L., J. a K. boli u nich v kancelárii.

Potrebovali peniaze. L. chcel predať nehnuteľnosť. Už mal na nej úver, preto sa dohodli, že ten úver
vyplatia firme z Komárna. Dohodli sa aj na spätnom odkúpení uvedenej nehnuteľnosti. Obchod prebehol
v poriadku. Následne, keď sa stretol s poškodeným v meste a vypytoval sa, či dostal peniaze a či bolo
všetko v poriadku, sa dozvedel, že niekto išiel za ním, ktorému musel odovzdať peniaze. Na hlavnom
pojednávaní dňa 05.04.2023 okrem už skôr uvedeného vypovedal, že ich vyhľadal K. a J. kvôli predaju

bytu poškodeného. Vedomosť o tom, že boli poškodenému vyplatené peniaze mal poškodený, J., z firmy
ešte pán J., s tým, že svedok o vyplatení peňazí poškodenému nikomu nehovoril. Svedok J. poznal,
lebo pracoval s realitami, no žiadne obchody spolu nemali. Pri obchode s poškodeným J. bol len šofér,
v kancelárii sedel v tichosti, on J. nepožiadal, aby poškodenému pomáhal pri obchode.

Svedok O. J. na hlavnom pojednávaní dňa 22.08.2016 vypovedal, že poškodená C. N. potrebovala
pôžičku. Obžalovaného spoznala cez neho. Mal vybaviť pre ňu pôžičku. Boli dohodnutí, že sa stretnú
pred Modrým Dunajom. Obžalovaný ich tam už čakal a následne si išiel urobiť fotokópiu občianskeho
preukazu poškodenej. On nešiel s nimi vybavovať pôžičku. Keď vyšli z budovy, povedali, že sa musia
vrátiť okolo 15:00 hod. kvôli pôžičke. Obžalovaný povedal, že keď prídu peniaze, zavolá poškodenej, čo

sa ale nestalo, nezavolal jej. Poškodená mu povedala, že nedostala peniaze, preto potom išli do Tesca
zistiť, čo sa deje. Predajca im povedal, že peniaze už boli vyplatené, ešte v ten deň došli na účet. On
pri podpise zmluvy nebol, robil len šoféra. O výške pôžičky vie od poškodenej. Poškodená povedala, že
chcela pôžičku 1.000 eur, ale nakoniec si zobrala 2.000 eur, lebo len tak sa dalo. Potom podala trestné
oznámenie na obžalovaného.

Svedok B. S. na hlavnom pojednávaní dňa 14.11.2016 uviedol, že nevie o tom, že obžalovaný vybavoval
nejakú pôžičku poškodenej. Nevie ani to, či obžalovaný jej odovzdal peniaze. Videl obžalovaného pred
domom ako sa rozpráva s nejakou ženou, ale nevie, či to bola poškodená. Potom išli s obžalovaným na
pivo. O peniazoch nič nevie. Stalo sa to niekedy v lete.

Svedok N. T. pri svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní dňa 14.11.2016 uviedol, že poškodeného
pozná z kaviarne, nevie, čím sa zaoberá. Obchodný vzťah s ním nikdy nemal. Raz v roku 2014
ho obžalovaný poprosil, aby mu vybral telefónne číslo na svoje meno, ale všetko bolo v poriadku.
Obžalovaný mu povedal, že nemôže si vybrať telefóny, nakoľko má exekúcie. Mesačné splátky platil

obžalovaný.

Svedok L. F. na hlavnom pojednávaní dňa 14.11.2016 vypovedal, že pri podpise zmluvy boli prítomní
obžalovanýapoškodená.Obžalovanýdoniesolvýpisyzúčtu.Poškodenáprišlatýždeňnatoauviedla,že
to neboli jej výpisy, preto jej povedal, aby išla na políciu. Zmluva bola podpísaná, pôžička bola schválená.

Nevedel uviesť komu boli vyplatené peniaze. On väčšinou komunikoval s obžalovaným. Obžalovaný mu
predložil papierik s číslom účtu. Obžalovaný bol jeho sused. On prišiel za ním s tým, že poškodená je
jeho známa. Poškodená povedala, že by mala záujem o 2.000,00 eur. Pôžičku schvaľovali na centrále.
On oznámil telefonicky aj poškodenej aj obžalovanému, že pôžička je schválená.

Súd na hlavnom pojednávaní oboznámil listinné dôkazy v rozsahu a spôsobom, ako to vyplýva zo
zápisnice o hlavnom pojednávaní.Zo zmluvy o úvere č. XXXX/XX (č.l. 91-97) vyplýva, že bola uzatvorená medzi K.I.S. Invest, s. r. o.,
zastúpenej konateľom O. L. U. ako veriteľom a P. K. ako dlžníkom. V zmysle uvedenej zmluvy sa veriteľ
zaviazal poskytnúť dlžníkovi peňažné prostriedky vo výške 6.000,00 eur a dlžník sa zaviazal ich vrátiť

v splátkach do 21.03.2018. Za účelom zabezpečenia všetkých záväzkov dlžníka bola na nehnuteľnosť
dlžníka (byt v H. I.) zriadené záložné právo v prospech veriteľa. Zmluva bola podpísaná dňa 21.03.2013.

Z vyčíslenia dlhu zo dňa 24.06.2013 spoločnosti K.I.S. Invest, s. r. o. (č.l. 98), vyplýva, že výška istiny
s príslušenstvom a sankčnými úrokmi z omeškania predstavovala sumu 9.600,00 eur. Po jej uhradení

malabyťvydanákvitanciaveriteľasosúhlasomvýmazuzáložnéhoprávananehnuteľnostivkat.úz.H.I..

Z potvrdenia o splnení záväzkov a súhlasu s výmazom záložného práva veriteľa zo dňa 25.06.2013
(č.l. 99) vyplýva, že spoločnosť K.I.S. Invest, s. r .o., zastúpená konateľom O. L. U., súhlasí s výmazom
záložného práva, nakoľko dlžník P. K. splnil všetky záväzky na základe zmluvy o úvere č. XXXX/XX zo
dňa 21.03.2013.

Z potvrdenia OTP Banky Slovensko zo dňa 26.06.2013 o výbere hotovosti vo výške 2.000,00 eur (č.l.
100) vyplýva, že dňa 26.06.2013 o 15:51 hod. bola klientom K. L. vybratá hotovosť vo výške 2.000,00eur
v pobočke na Korze Bélu Bartóka 344 v Dunajskej Strede.

Z potvrdenia OTP Banky Slovensko zo dňa 26.06.2013 o výbere hotovosti vo výške 3.000,00 eur (č.l.
100) vyplýva, že dňa 26.06.2013 o 17:54 hod. bola klientom K. L. vybratá hotovosť vo výške 3.000,00
eur v pobočke Bratislava - POLUS na Vajnorskej 100 v Bratislave.

Z kúpnej zmluvy (č.l. 102-107) uzatvorenej medzi K. L. ako predávajúcim a spoločnosťou CON AMICO

IMMOBILE, s. r. o. ako kupujúcim, vyplýva, že predmetom zmluvy je prevod vlastníckeho práva k
nehnuteľnosti - bytu v H. I. - za kúpnu cenu 18.000,00 eur. Zmluva bola uzatvorená a podpísaná dňa
26.06.2013 v Dunajskej Strede.

Z odpovede k žiadosti o poskytnutie videozáznamu (č.l. 108) vyplýva, že OTP Banka Slovensko, a.s.

z technických príčin nedisponuje kamerovým záznamom z kamery pobočky Dunajská Streda, hlavný
vchod zo dňa 26.06.2013 v čase od 14:00 do 17:00 hod.

Zo zápisnice o rekognícii osoby zo dňa 16.03.2015 (čl. 49-50) vyplýva, že poškodená C. N. spomedzi
poznávaných osôb z fotoalbumov č. 1 a 2 na čl. 53-62 označila ako osobu, ktorá jej pomáhala pri

vybavovaní úveru, osobu obžalovaného E. F.. Táto osoba jej pomohla pri vybavovaní úveru a povedala
jej, že pri obdržaní úveru jej ho odovzdá, čo však neurobila.

Zo zápisnice o rekognícii osoby zo dňa 16.03.2015 (čl. 51-52) vyplýva, že svedok A. K. spomedzi
poznávaných osôb z fotoalbumov č. 1 a 2 na čl. 53-62 označil ako osobu, ktorá s ním v roku 2014 bola

založiť účet v banke v Dunajskej Strede, ponechala si platobnú kartu a všetky písomnosti k účtu, osobu
obžalovaného E. F.. Táto osoba mu dala určitú hotovosť za založenie účtu a predstavila sa menom E..

Zo zmluvy o hotovostnom úvere a zmluve o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX (č. l. 63-66)
uzatvorenej medzi Home Credit Slovakia a.s. a poškodenou C. N. zo dňa 10.12.2014 vyplynul záväzok

Home Credit Slovakia a.s. poskytnúť bezúčelový revolvingový úver v celkovej výške 2.000 eur klientovi
– C. N. na bežný účet IBAN I. XX XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX a záväzok klienta splácať poskytnutý
úver v splátkach s výškou mesačnej splátky v sume 54,39 Eur.

Zo správy Tatra banky, a.s. zo dňa 12.02.2015 ( č. l. 76) vyplynulo, že majiteľom osobného účtu číslo

XXXXXXXXXX v mene EUR je subjekt s názvom A. K., v období od 29.07.2014 do súčastnosti. Účet bol
otvorený v pobočke na Korze Bélu Bartóka v Dunajskej Streda. Na predmetný účet bola dňa 11.12.2014
pripísaná čiastka 2.000 Eur od spoločnosti Home Credit Slovakia a.s. a dňa 15.12.2014 boli vykonané
dva výbery z bankomatu v Dunajskej Strede v sume 1.000 Eur a 980 eur.

Z výpisu účtu č. XXXXXXXXXX zo dňa 04.02.2015 (č. l. 78) vyplynulo, že dňa 11.12.2014 bola pripísaná
čiastka 2.000 eur od spoločnosti Home Credit Slovakia a dňa 15.12.2014 došlo k výberu z bankomatu
v sume 1.000 eur a 980 eur.Zo základnej zmluvy o poskytovaní produktov a služieb zo dňa 29.07.2014 (č. l .79-83) medzi klientom
– A. K. a bankou - N. J. (pozn. súdu odštepný závod Reiffeisen banka bola organizačnou zložkou F. J.
Q.) vyplynulo, že predmetom zmluvy bolo otvorenie a založenie účtu v eurách a poskytovanie ďalších

produktov a služieb k účtu.

Na záberoch z priemyselnej kamery N. J. zo dňa 29.07.2014 v Dunajskej Strede na Korze Bélu Bartóka
( č.l. 84-90) sú zachytené osoby A. K., E. F. a zamestnankyňa banky pri zakladaní bankového účtu č.
XXXXXXXXXX/XXXX podľa legendy na čl. 90, pričom doklady k účtu a platobnú kartu k účtu si so sebou

zobral E. F..

Z vyčíslenia škody od spoločnosti Home credit Slovakia, a.s. zo dňa 20.01.2015 (č.l. 95-97) vyplýva, že
z úverovej zmluvy zo dňa 10.12.2014 č. XXXXXXXXXX bola spôsobená škoda vo výške 3.589,74 eur.

Z podstatného obsahu spisu Okresného súdu Komárno sp. zn. 3T/47/2019 na č.l. 589-616 vyplýva,

že uznesením OR PZ Komárno, OO PZ v Zemianskej Olči zo dňa 29.05.2019 č. ORP-195/ZO-
KN-2019 bolo voči obžalovanému E. F. vznesené obvinenie pre prečin podvodu podľa § 221 ods. 1
Trestného zákona. Predmetné uznesenie mu bolo doručené dňa 04.06.2019. Za uvedený trestný čin bol
obžalovaný následne rozsudkom Okresného súdu Komárno zo dňa 21.10.2021 sp. zn. 3T/47/2019-214,
právoplatným dňa 21.10.2021 odsúdený na spoločný a súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 3 roky

a 6 mesiacov, na výkon ktorého bol zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym
stupňom stráženia, pri súčasnom zrušení výroku o vine a treste rozsudku Okresného súdu Dunajská
Streda sp. zn. 4T/115/2020-528 zo dňa 10.02.2021 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave
sp. zn. 3To/35/2021-602 zo dňa 22.06.2021. Obžalovaný bol zároveň zaviazaný k náhrade škody
poškodenému F. I. vo výške 1.614,00 eur, poškodenému O. O. vo výške 3.960,00 eur a poškodenému A.

N. vo výške 405,00 eur. Poškodený A. N. bol so zvyškom svojho nároku na náhrady škody odkázaný
na civilný proces.

Z podstatného obsahu spisu Okresného súdu Galanta sp. zn. 1T/52/2019 na č.l. 620-648 vyplýva, že
uznesením OR PZ v Galante zo dňa 20.12.2018 č. ORP-475/1-VYS-GA-2018 bolo voči obžalovanému

E. F. vznesené obvinenie za pokračovací zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2, ods. 3 písm. d/
Trestnéhozákonaspoukazomna§139ods.1písm.f/Trestnéhozákona.Predmetnéuzneseniemubolo
doručené dňa 17.01.2019. Následne uznesením OR PZ v Galante zo dňa 12.02.2019 č. ORP-475/1-
VYS-GA-2018 bolo voči menovanému vznesené ďalšie obvinenie za prečin neoprávneného vyrobenia
a používania platobného prostriedku, elektronických peňazí alebo inej platobnej karty podľa § 219 ods.

1 Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom krádeže podľa § 212 ods. 1 Trestného zákona.
Uvedené uznesenie mu bolo doručené dňa 15.02.2019. Rozsudkom Okresného súdu Galanta zo dňa
11.05.2022 sp. zn. 1T/52/2019 v spojení s opravným uznesením zo dňa 26.07.2022 sp. zn. 1T/52/2019
bol E. F. uznaný vinným z pokračovacieho zločinu podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2, ods. 3 písm.
c/, písm. d/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. j/ Trestného zákona a § 139 ods. 1 písm. f/

Trestného zákon, za čo mu bol uložený spoločný a súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 3 roky a 8
mesiacov s jeho zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia
pri súčasnom zrušení výroku o vine a treste rozsudku Okresného súdu Komárno sp. zn. 3T/47/2019
v časti výroku o vine a to skutkov zo dňa 10.10.2018 a zo dňa 29.10.2018 a v celej časti výroku o treste,
ktorým bol obžalovaný uznaný vinným z pokračujúceho zločinu podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2,

ods. 3 písm. d/ s poukazom na § 139 písm. e/ Trestného zákon a za pokračovací zločin podvodu podľa
§ 221 ods. 1, ods. 3 písm. d/ Trestného zákona s poukazom na § 139 písm. e/ Trestného zákona, za čo
mu bol uložený spoločný a súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 3 roky a 6 mesiacov so zaradením
do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia ako aj ďalšie výroky, ktoré vo výroku o vine
majú svoj podklad.

Z podstatného obsahu spisu Okresného súdu Galanta sp. zn. 14T/18/2023 na č.l. 651-666 vyplýva,
že uznesením OR PZ Šaľa zo dňa 11.04.2022 č. ORP-62/VYS-SA-2020 bolo voči obžalovanému
E. F. vznesené obvinenie za pokračovací prečin úverového podvodu podľa § 222 ods. 1 Trestného
zákona. Predmetné uznesenie mu bolo doručené dňa 19.04.2022. Následne v uvedenej veci Okresná

prokuratúra Galanta podala dňa 13.03.2023 pod sp. zn. 2 Pv 135/20/2202-62 na Okresný súd Galanta
obžalobu na obžalovaného F. pre pokračovací zločin úverového podvodu podľa § 222 ods. 1, ods. 3
písm. c/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. j/ Trestného zákona, ktoré konanie nie je doposiaľ
právoplatne skončené a je vedené pod sp. zn. 14T/18/2023.Z pripojeného spisu Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn. 4T/115/2020 vyplýva, že uznesením OR
PZ v Dunajskej Strede zo dňa 03.09.2019 č. ORP-709/2-VYS-DS-2018 bolo voči obžalovanému E. F.

vznesené obvinenie za zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2, ods. 3 písm. d/ Trestného zákona
s poukazom na § 139 ods. 1 písm. e/ Trestného zákona. Predmetné uznesenie mu bolo doručené
dňa 06.09.2019. Rozsudkom Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 10.02.2021 sp. zn. 4T/115/2020
v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave sp. zn. 3To/35/2021 zo dňa 22.06.2021 bol obžalovaný
F. uznaný vinným zo spáchania zločinu podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2, ods. 3 písm. d/ Trestného

zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. e/ Trestného zákona a bol mu uložený úhrnný trest odňatia
slobody v trvaní 40 mesiacov s jeho zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom
stráženia. Obžalovanému bola uložená povinnosť nahradiť škodu poškodenému F. I. vo výške 1.614,00
eur a poškodenému O. O. vo výške 3.960,00 eur.

Z pripojeného spisu Okresného súdu Piešťany sp. zn. 1T/84/2013 vyplýva, že uznesením OO PZ

Piešťany zo dňa 12.06.2012 č. ORP-2814/PN-TT-2011 bolo voči obžalovanému E. F. vznesené
obvinenie za prečin podvodu podľa § 221 ods. 1 Trestného zákona, ktoré mu bolo doručené dňa
26.07.2012. Trestným rozkazom Okresného súdu Piešťany zo dňa 13.08.2013 sp. zn. 1T/84/2013 bol E.
F. uznaný vinným z pokračovacieho prečinu podvodu podľa § 221 ods. 1 Trestného zákona a odsúdený
k spoločnému súhrnnému trestu odňatia slobody v trvaní 3 roky s podmienečným odkladom jeho výkonu

na skúšobnú dobu v trvaní 5 rokov pri súčasnom zrušení trestného rozkazu Okresného súdu Bratislava
V sp. z. 4T/150/2012 zo dňa 29.11.2012 vo výroku o vine a treste a trestného rozkazu Okresného súdu
Pezinok sp. zn. 3T/200/2011 zo dňa 14.10.2011 vo výroku o treste a trestného rozkazu Okresného
súdu Dunajská Streda sp. zn. 1T/5/2012 zo dňa 12.01.2012 vo výroku o treste ako aj všetky ďalšie
rozhodnutia na tieto výroky obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením,

stratili podklad. Súčasne bol obžalovaný zaviazaný k náhrade škody pre poškodenú spoločnosť R. I.,
a,s vo výške 780,84 eur.

Z hodnotenia obžalovaného riaditeľom ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou zo dňa 12.10.2023 (č.l. 514)
vyplýva, že u E. F. počas jeho pobytu v ústave Leopoldov neboli zaznamenané žiadne negatívne

poznatky. Správal sa slušne, rešpektoval pokyny príslušníkov a riadne si splnil povinnosti. V ústave
Leopoldov nebol pracovne zaradený. Nebol disciplinárne odmenený ani disciplinárne potrestaný. Počas
pobytu v ústave Hrnčiarovce bolo jeho správanie a vystupovanie na požadovanej úrovni. Ústavný
poriadok a časový rozvrh dňa dodržiaval. Príkazy a nariadenia príslušníkov plnil a rešpektoval,
v kolektíve odsúdených nevyvolával konfliktné situácie. Počas výkonu trestu neabsolvoval žiadny

rekvalifikačný kurz ani iné formy vzdelávania. Nebol pracovne zaradený na žiadnom pracovisku zo
zdravotných dôvodov.

Z lustrácie v Registri obyvateľov zo dňa 13.05.2025 vyplýva, že obžalovaný je rozvedený a je otcom
troch detí.

V lustrácii v Sociálnej poisťovni zo dňa 13.05.2025 je uvedené, že obžalovaný nie je zamestnaný, poberá
invalidný dôchodok vo výške 687,10 eur mesačne.

Z lustrácie v registri Generálnej prokuratúry zo dňa 13.05.2025 vyplýva, že proti obžalovanému sa

aktuálne vedie ďalšie trestné konanie na Okresnom súde Galanta pod sp. zn. 14T/18/2023.

Podľa výpisu z Centrálnej evidencie správnych deliktov a priestupkov Ministerstva spravodlivosti
Slovenskej republiky zo dňa 13.05.2025 vyplýva, že obžalovaný má evidovaný jeden priestupok proti
majetku, ktorého sa dopustil dňa 08.02.2025 v obchodnom dome Tesco. Išlo o drobnú krádež, za čo

dostal blokovú pokutu 30,00 eur, ktorú zaplatil na mieste.

Lustráciou v ZVJS dňa 13.05.2025 súd zistil, že obžalovaný sa v evidencii ZVJS nenachádza.

Z odpisu z Registra trestov zo dňa 12.05.2025 vyplýva, že obžalovaný má evidovaných 9 záznamov.

V prípade prvého záznamu sa na obžalovaného hľadí, akoby nebol odsúdený. Odsúdenia Okresného
súdu Pezinok zo dňa 14.10.2011 sp. zn. 3T/200/2011, Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa
12.01.2012 sp. zn. 1T/5/2013 a Okresného súdu Bratislava V zo dňa 22.11.2012 sp. zn. 4T/150/2012
boli zrušené trestným rozkazom Okresného súdu Piešťany zo dňa 12.09.2013 sp. zn. 1T/84/2013,ktorým došlo k uloženiu spoločného súhrnného trestu. Rozsudkom Okresného súdu Nitra zo dňa
30.01.2013 sp. zn. 21T/73/2012 došlo k upusteniu od uloženia súhrnného trestu vzhľadom na odsúdenie
Okresného súdu Pezinok zo dňa 14.10.2011 sp. zn. 3T/200/2011. Odsúdenia vo veci Okresného súdu

Dunajská Streda sp. zn. 4T/115/2020 a vo veci Okresného súdu Komárno sp. zn. 3T/47/2019 boli taktiež
zrušené a to rozsudkom Okresného súdu Galanta zo dňa 11.05.2022 sp. zn. 1T/52/2019, ktorým bol
obžalovanému uložený spoločný súhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody. U obžalovaného ide
prevažne o odsúdenia za trestný čin podvodu, teda trestné činy majetkového charakteru.

Podľa § 188 ods. 1 Trestného zákona, kto proti inému použije násilie alebo hrozbu bezprostredného
násilia v úmysle zmocniť sa cudzej veci, potrestá sa odňatím slobody na tri roky až osem rokov.

Objektom trestného činu lúpeže podľa § 188 ods. 1 Trestného zákona je kumulatívne záujem na
ochrane osobnej slobody človeka v zmysle slobody rozhodovania a majetok, ktorého sa chce páchateľ
zmocniť. Objektívna stránka spočíva v použití buď násilia, alebo hrozby bezprostredného násilia, pričom

táto činnosť slúži páchateľovi ako prostriedok na prekonanie kladeného alebo očakávaného odporu
napadnutej osoby. Nie je však podmienkou, aby napadnutý kládol odpor, napríklad ak si je vedomý
fyzickej prevahy útočníka alebo útočníkov a z obavy pred ďalším násilím odpor radšej vôbec neprejavuje
a podrobuje sa úplne vôli páchateľa. Násilím sa rozumie použitie fyzickej sily na prekonanie alebo
zamedzenie kladeného alebo očakávaného odporu. Násilie spravidla smeruje proti tomu, kto má vec

u seba, no je možné spáchať ho aj proti inej osobe alebo veci, pokiaľ je prostriedkom nátlaku na
vôľu poškodeného. Dôležitou podmienkou na vznik trestnej zodpovednosti je, že násilie alebo hrozba
bezprostredným násilím musia byť uskutočnené pred zmocnením sa veci. Hrozbou bezprostredného
násilia je potrebné rozumieť hrozbu takým násilím, ktoré má byť vykonané ihneď, ak sa napadnutý
nepodrobí vôli útočníka. Z hrozby musí byť zrejmé, že sa násilie vykoná ihneď na mieste. Hrozba

bezprostredného násilia je spravidla vyjadrená výslovne, ale stačí aj konkludentné konanie, ak je z
neho a z ostatných okolností zrejmé, že násilie sa uskutoční ihneď, ak sa napadnutý nepodrobí vôli
poškodeného. Zmocnením sa veci znamená, že páchateľ odníme vec z dispozície oprávnenej osoby,
čím získa možnosť voľne s vecou nakladať s vylúčením toho, kto ju mal dosiaľ vo svojej moci. Trestný
čin lúpeže nevyžaduje úmysel páchateľa prisvojiť si vec. O zmocnenie sa veci ide aj v tom prípade, ak

napadnutá osoba páchateľovi vec vydá sama pod vplyvom násilia alebo tlakom hrozby bezprostredného
násilia. Na naplnenie znakov skutkovej podstaty trestného činu lúpeže podľa § 188 Trestného zákona sa
vyžaduje,abysapáchateľzapoužitianásiliaalebohrozbybezprostrednéhonásiliasnažilzmocniťcudzej
veci. Musí ísť teda vždy o vec, ktorá je vo vzťahu k páchateľovi cudzou vecou. Subjekt je všeobecný,
páchateľom môže byť ktorákoľvek trestne zodpovedná fyzická osoba. Z hľadiska subjektívnej stránky

sa vyžaduje úmyselné zavinenie, pričom úmysel páchateľa sa musí vzťahovať tak na použitie násilia
alebo hrozbu bezprostredného násilia (teda na násilné konanie), ktorým chce páchateľ prekonať alebo
znemožniť odpor napadnutej osoby, pre ktorý sa inak veci nemôže zmocniť, ako aj na snahu zmocniť sa
cudzej veci. Ide tu o špecifický cieľ, ktorým je zmocnenie sa cudzej veci. Úmysel páchateľa sa nemusí
vzťahovať na privlastnenie si veci.

Podľa § 221 ods. 1 Trestného zákona, kto na škodu cudzieho majetku seba alebo iného obohatí tým,
že uvedie niekoho do omylu alebo využije niečí omyl, a spôsobí tak na cudzom majetku malú škodu,
potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.

Vychádzajúc zo znenia ustanovenia § 221 Trestného zákona je zrejmé, že trestný čin podvodu je
dokonaný obohatením páchateľa alebo iného. Subjekt je pri trestnom čine podvodu všeobecný, môže
ním byť ktorákoľvek trestne zodpovedná fyzická osoba alebo právnická osoba. Subjektívna stránka
vyžaduje úmyselné zavinenie. Objektom trestného činu podvodu je cudzí majetok (bez ohľadu na druh
a formu vlastníctva), ochrana vlastníctva a zásady právnej istoty, že zmluvy a záväzky sa majú plniť

(pacta sunt servanda). Cudzím majetkom sú nielen veci, ale aj pohľadávky a iné majetkové práva, ktoré
nepatria páchateľovi alebo nepatria výlučne jemu. Objektívna stránka trestného činu podvodu spočíva v
spôsobení škody a vo využití omylu alebo uvedenia do omylu osoby, pričom môže ísť aj o tretiu osobu,
odlišnúodpoškodeného.Škodounacudzommajetkujeujmamajetkovejpovahy.Idenielenozmenšenie
majetku, ale aj o ušlý zisk. Obsahom škody môže byť peňažná suma, nejaká vec, ale aj konanie alebo

opomenutie, ktoré má určitú majetkovú hodnotu. Obohatením sa rozumie neoprávnené rozmnoženie
majetku páchateľa alebo niekoho iného buď jeho rozšírením, alebo ušetrením nákladov, ktoré by inak
boli z majetku páchateľa alebo iného vynaložené. Obohatenie sa nemusí zhodovať so škodou. Omyl je
nezhoda predstavy človeka so skutočným stavom, rozpor medzi predstavou a skutočnosťou, ktorý samôže týkať aj skutočnosti, ktorá ešte len nastane, páchateľ však musí o omyle iného vedieť už v čase,
keď dochádza k jeho obohateniu. Pojem "využitie niečieho omylu" je možné definovať tak, že páchateľ
sám k vyvolaniu omylu neprispel, ale po zistení omylu iného a v priamom vzťahu k nemu konal tak, aby

na škodu cudzieho majetku seba alebo iného obohatil. Vzhľadom na subjektívnu stránku tohto trestného
činu si páchateľ musí byť vedomý existencie omylu. Pojem "uvedenie niekoho do omylu" znamená
aktívne vedomé predstieranie faktov alebo skutočností, ktoré sú rozporné s realitou. Môže ísť o konanie,
opomenutie aj konkludentné konanie (porovnaj R 57/1978). Uvedenie do omylu môže byť ľsťou, ale
môže ísť aj o nepravdivú informáciu. Môže tak konať nielen vo vzťahu priamo k poškodenému, ale aj

k iným osobám.

Konajúci súd v prvom rade zdôrazňuje, že na preukázanie viny obžalovaného, súhrn priamych a
nepriamych dôkazov musí tvoriť logickú, ničím nenarušovanú sústavu navzájom sa doplňujúcich
dôkazov, ktorá vo svojom celku spoľahlivo preukazuje všetky okolnosti žalovaného skutku a usvedčuje
z jeho spáchania obžalovaného, ale súčasne vylučuje možnosť akéhokoľvek iného záveru. Výrok o vine

môže byť založený len na takých dôkazoch, ktoré celkom vylučujú pochybnosť, že sa stal skutok, ktorý
je predmetom trestného stíhania.

K výroku o vine obžalovaného za skutok v bode I/:

Na základe vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní, súd hodnotiac produkované dôkazy
podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu
jednotlivo, ako aj v ich súhrne a vzájomnej súvislosti v zmysle § 2 ods. 12 Trestného poriadku, nezávisle
od toho, či tieto obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán, rešpektujúc pri
tom základné zásady Trestného poriadku dospel bez dôvodných pochybností k záveru, že skutok sa stal

tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku, predmetný skutok je trestným činom a dopustil sa
ho obžalovaný, ktorý svojím konaním naplnil všetky znaky skutkovej podstaty stíhaného trestného činu.

V konaní bolo nepochybne preukázané, že skutok spáchal obžalovaný a tento svojim konaním naplnil
všetky znaky skutkovej podstaty zločinu lúpeže podľa § 188 odsek Trestného zákona, a to po

stránke subjektívnej aj objektívnej. Je tomu tak preto, že obžalovaný dňa 26.06.2013 použitím hrozby
bezprostredného násilia od poškodeného K. L. zobral finančné prostriedky v celkovej sume 5.000 eur,
ktoré mu poškodený v obave o svoje zdravie vydal.

Pokiaľ ide o subjektívnu stránku stíhaného trestného činu, vyžaduje sa úmyselné zavinenie. Konanie

obžalovaného súd posúdil ako konanie v priamom úmysle podľa § 15 písm. a/ Trestného zákona, keďže
obžalovaný sa dopustil predmetnej trestnej činnosti ako všeobecne trestne zodpovedná fyzická osoba,
pričom neboli na jeho strane zistené žiadne okolnosti brániace vyvodeniu trestnej zodpovednosti voči
jeho osobe. Na základe vykonaného dokazovania, vychádzajúc zo spôsobu konania obžalovaného mal
súd za to, že obžalovaný konal vo forme priameho úmyslu, pretože svojím konaním porušil záujem

spoločnosti na ochrane osobnej slobody človeka a ochrane majetku tým, že proti inému použil hrozbu
bezprostredného násilia v úmysle zmocniť sa cudzej veci. Súd dospel k záveru, že obžalovaný chcel
svojim konaním porušiť záujem chránený Trestným zákonom.

Z vykonaného dokazovania bolo bez pochybností preukázané, že dňa 26.06.2013 prevzal obžalovaný

od poškodeného sumu v celkovej výške 5.000 eur. V konaní nebolo sporné, že obžalovaný prevzal od
poškodeného najprv sumu 2.000 eur, a to v čase okolo 15:50 hod. pred budovou OTP Banky Slovensko,
a. s., na B. J. J. v Dunajskej Strede a následne sumu vo výške 3.000 eur v Bratislave pred obchodným
centrom Polus City Centre, kde sa poškodený presunul spolu s obžalovaným motorovým vozidlom
vedeným svedkom C. J., ktoré finančné prostriedky vybral poškodený zo svojho účtu vedeného v R. J..

Skutočnosť, že došlo k výberu vlastných finančných prostriedkov poškodeného preukazujú aj potvrdenia
OTP Banky Slovensko zo dňa 26.06.2013 o výbere hotovosti najprv vo výške 2.000 eur v čase o 15:51
hod. klientom K. L. v pobočke na B. J. J. XXX V. H. I., neskôr toho istého dňa v čase o 17:54 hod. bola
klientom K. L. vybratá hotovosť vo výške 3.000 eur v pobočke Bratislava - POLUS na Vajnorskej 100
v Bratislave.

Výber peňazí najprv v sume 2.000 eur v meste Dunajská Streda a neskôr v sume 3.000 eur v Bratislave,
a ich odovzdanie obžalovanému vo svojej výpovedi potvrdil poškodený, obžalovaný ako aj svedok C. J..
Predmetná skutočnosť bola v konaní nesporná. Spornou skutočnosťou bolo to, či odovzdanie peňazíobžalovanému bolo na základe slobodnej vôle poškodeného alebo na podklade vyhrážok zo strany
obžalovaného.

K spornej otázke sa vyjadril ako poškodený, tak aj obžalovaný. V súhrne možno uviesť, že obžalovaný
od začiatku trestného konania popiera spáchanie skutku, ktorý sa mu kladie za vinu. Obžalovaný vo
svojich výpovediach uvádzal, že peniaze mu odovzdal poškodený dobrovoľne, pričom on poškodeného
o odovzdanie peňazí požiadal na základe žiadosti svedka P. K., ktorému potom tieto peniaze odovzdal.
Obžalovaný vypovedal, že za poškodeným ho poslal svedok P. K., tento chcel, aby obžalovaný počkal

na poškodeného K. L. pred R. J. a prevzal od neho peniaze. Obžalovaný vypovedal, že keď stretol
poškodeného odovzdal svedka K. na telefóne, následne mu poškodený odovzdal peniaze. Potom
poškodený navrhol ísť do ďalších bánk, v Bratislave poškodený vybral ďalšie peniaze a aj tie mu
odovzdal. Obvinený uviedol, že aj v aute z Bratislavy telefonovali so svedkom K.. Obvinený vypovedal,
že sa nikomu nevyhrážal a prevzaté peniaze ešte v ten deň odovzdal svedkovi P. K..

Súd sa zameral na jednotlivé výpovede obžalovaného, ich logickú súvislosť s neskoršími dôkazmi, ktoré
majú svedčiť o jeho nevine a ich posúdením a riadnym vyhodnotením dospel k záveru, že skutočnosti
uvádzané obžalovaným sami o sebe, ani v spojení s ďalšími dôkazmi neobstoja.

Z protiprávneho konania je obžalovaný usvedčovaný najmä výpoveďou poškodeného. Poškodený na

hlavnom pojednávaní zotrval na svojich tvrdeniach uvádzaných v prípravnom konaní a jednoznačne
uviedol, že peniaze odovzdal obžalovanému nedobrovoľne pod hrozbou násilia. Poškodený viackrát
vypovedal o tom, že konal zo strachu, bál sa, že sa dostane do zlej situácii, ak peniaze obžalovanému
neodovzdá. Poškodený tak v prípravnom konaní, ako aj na hlavnom pojednávaní konzistentne opísal
ako za ním prišiel obžalovaný pred R. J., kde sa mu vyhrážal - povedal mu, aby mu vydal peniaze, ktoré

mal v ruke, inak ho zabijú, zlikvidujú. Po vyhrážkach zo strany obžalovaného ostal poškodený v šoku,
bol prekvapený a obžalovaný mu peniaze z ruky vzal. Poškodený sa bál a preto šiel s obžalovaným do
Bratislavy vybrať ďalšie peniaze, ktoré mu následne odovzdal. Poškodený uviedol, že mu obžalovaný
pred R. J. dal telefón a on hovoril s osobou U.. Poškodený vypovedal, že z banky vybral vlastné finančné
prostriedky, ktoré mal na základe kúpnej zmluvy so spoločnosťou CON AMICO IMMOBILE.

Výpoveď poškodeného súd hodnotí ako vnútorne presvedčivú, pretože poškodeným poskytnutý opis
kritických udalostí je zmysluplný, logicky skĺbený, s prijateľnými časovými následnosťami deja, jeho
lokalizácie, s uvádzaním detailov diania a so zmienkami nielen o vlastnom prežívaní kritického diania v
čase, keď bol jeho účastníkom, ale aj o charakteristikách prejavu ďalších účastníkov diania.

Počas konania neboli zistené žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali motiváciu poškodeného
vypovedať krivo a nepravdivo. Súd vykonaným dokazovaním nezistil ani žiadnu skutočnosť, ktorá
by spochybnila vierohodnosť výpovede poškodeného, ktorá by ho motivovala privodiť obžalovanému
nedôvodné trestné stíhanie. Poškodený konkretizoval, z akých skutočností pramenila jeho obava

zo strany obžalovaného, ktorá mala svoj základ v samotnom charaktere konania obžalovaného
spočívajúcom vo vyhrážkach fyzickou likvidáciou, ak neodovzdá peniaze. Poškodený špecifikoval, že
obava z možného konania obžalovaného sa u neho prejavila strachom, pre ktorý urobil to, čo od neho
žiadal. Z pohľadu súdu je výpoveď poškodeného konzistentná, bez vnútorných logických rozporov.

Obhajoba obžalovaného je vyvrátená aj výpoveďou svedka P. K.. Svedok P. K. uviedol, že o všetkom
sa dozvedel na druhý deň od poškodeného, ktorý je jeho dlhoročný kamarát. Svedok uviedol, že
obžalovaného nepozná, nikdy ho nepožiadal, aby prevzal od poškodeného peniaze a nikdy mu
obžalovanýžiadnepeniazenedal.Zaklamstvooznačiltvrdenieobžalovaného,žehopožiadal,abyvjeho
mene prevzal peniaze od poškodeného, poprel, že by s obžalovaným volal, keď bol poškodený pred

bankou, nemal ani jeho číslo, nikdy s obžalovaným netelefonoval. Potvrdil, že svedok J. ich vozil.

K samotnému skutku sa vyjadril aj svedok C. J.. Svedok vypovedal, že robil šoféra poškodenému
a bol svedkom stretnutia poškodeného a obžalovaného pred R. J., prevozu do Bratislava ako aj
odovzdania peňazí v Dunajskej Strede a v Bratislave. Hoci svedok uviedol, že nebol svedkom násilia,

vyhrážok, opísal určité naťahovanie medzi poškodeným a obžalovaným, zároveň uviedol, že nepočul
celý rozhovor, ktorý sa medzi nimi odohral, pretože sa od nich vzďaľoval. Podľa svedka bola celá situácia
(odovzdanie peňazí obžalovanému) čudná, bolo mu evidentné, že poškodený je zaskočený, poškodený
sa mu javil v šoku, prekvapený, poškodený prejavoval nespokojnosť, neustále sa ho vypytoval, čo márobiť, čo ho viedlo k tomu, že mu poradil, aby išiel na políciu. Svedok potvrdil, že to bol práve obžalovaný,
ktorý povedal, aby šli do ďalšej banky. Svedok verifikoval, že obžalovaný poškodenému odovzdal telefón
a následne došlo k odovzdaniu peňazí. Napokon svedok vypovedal, že sám bol prekvapený, prečo to

poškodený robí, nemal však istotu, že treba zakročiť.

Svedok L. R. sa vyjadril k okolnostiam, za ktorých došlo k uzavretiu zmluvy medzi firmou CON
AMICO IMMOBILE a poškodeným, na základe ktorej došlo k vyplateniu finančných prostriedkov na účet
poškodeného. Svedok súčasne opísal stretnutie s poškodeným po vyplatení finančných prostriedkov,

kedy sa mu poškodený zveril, že tieto peniaze musel vydať. Na otázku svedka, komu peniaze vydal,
poškodený uviedol, že toho pána nepoznal, ale viackrát ho videl na zápase DAC. To, že sa má jednať
o obžalovaného sa svedok dozvedel na súde.

Výpoveď poškodeného ako priamy usvedčujúci dôkaz tak bola podporená radou nepriamych dôkazov
(svedecká výpoveď svedka P. K., C. J., L. R., listinné dôkazy), ktoré tvoria ucelenú logickú a ničím

neprerušenú reťaz dôkazov vzájomne na seba nadväzujúcich, svedčiacich v neprospech obžalovaného.
Poškodený vypovedal podrobne o skutku a osobách, ktoré sa na ňom zúčastnili, výpovede vývoju
dôkaznej situácie neprispôsoboval, jeho výpoveď v základných bodoch korešponduje s výpoveďou
svedkov P. K., C. J. a prelína sa aj s listinnými dôkazmi. Súd nezistil žiadny motív ani prepojenie
svedkov na obžalovaného, ani ich osobnú zainteresovanosť na tom, akým spôsobom poškodený naloží

s finančnými prostriedkami, preto vyhodnotil ich výpovede za vierohodné. Uvedené vykonané dôkazy sa
navzájom prelínajú, dopĺňajú a systematicky zapadajú do výpovede poškodeného a tiež do skutkových
okolností zistených z ostatných vykonaných listinných dôkazov.

SúdnepovažovalvýsluchsvedkaQ.J.zaspôsobilýprivodiťrozhodnutieonevineobžalovaného,pretože

ide o výpoveď svedka, ktorí sa nevedel vyjadriť ku skutku, ktorý je obžalovanému kladený za vinu.

Vychádzajúc z jednotlivých dôkazov súd konštatuje, že nemal pochybnosti o vierohodnosti
poškodeného, a ani o pravdivosti jeho tvrdení, nakoľko jeho výpovede sú konzistentné, navzájom
korešpondujú a dopĺňajú sa a v spojení aj s výpoveďami svedkov a listinnými dôkazmi vytvárajú ucelený

obraz o priebehu skutkového deja a preukazujú skutočnosť, že skutok uvedený v skutkovej vete
rozsudku sa stal, a že ho spáchal obžalovaný.

K posúdeniu všeobecnej vierohodnosti obžalovaného súd uvádza, že poškodený v podstate od podania
trestného oznámenia, cez výpoveď v prípravnom konaní ako aj výpoveď v konaní pred súdom vypovedal

bez akýchkoľvek nezrovnalostí v jeho tvrdeniach, súvislo, jednotne, navyše jeho výpoveď je podporená
radom vykonaných dôkazov. Naproti tomu obžalovaný síce vo svojich výpovediach konzistentne popiera
spáchanie skutku, ktorý je mu kladený za vinu a poprel tvrdenia poškodeného, obhajobná obrana
obžalovaného však vykonaným dokazovaním nebola potvrdená, navyše u obžalovaného sa jedná o
osobu, u ktorej je zrejmý laxný prístup k dodržiavaniu právnych predpisov, keď už bol pred spáchaním

stíhanej trestnej činnosti právoplatne odsúdený. V osobe obžalovaného sa jedná o osobou opakovane
súdne trestanú, predovšetkým za trestné činy podvodu, teda v minulosti sa dopúšťal úmyselnej trestnej
činnosti, za ktorú bol aj právoplatne odsúdený a bol aj vo výkone trestu odňatia slobody.

Podľa konajúceho súdu jednotlivé vykonané priame aj nepriame dôkazy sa vzájomne podporujú a

dopĺňajú, pričom tieto neboli žiadnym relevantným spôsobom vyvrátené a ani nebola zistená žiadna
skutočnosť, ktorá by nasvedčovala ich nevierohodnosti. Tieto dôkazy spolu s listinnými dôkazmi
vytvárajú ucelený reťazec dôkazov preukazujúcich skutočnosť, že skutok uvedený v skutkovej vete
rozsudku sa stal, a že ho spáchal obžalovaný.

Súd na základe vyhodnotených dôkazov, vykonaných na hlavnom pojednávaní dospel k záveru, že
peniaze, ktoré si poškodený vybral z vlastného účtu v celkovej výške 5 tisíc eur, sa dostali do dispozície
obžalovaného v rozpore s voľou poškodeného a to v dôsledku použitia hrozby násilia zo strany
obžalovaného. Vyhrážky zo strany obžalovaného u poškodeného vzbudili dôvodnú obavu, ktorú obavu
poškodený aj subjektívne pociťoval, čo u neho vyústilo do strachu, pod vplyvom ktorého plnil pokyny

obžalovaného. Obhajobu obžalovaného, že odovzdanie peňazí poškodeným bolo prejavom jeho vôle,
ako aj tvrdenia obžalovaného o tom, že konal na žiadosť svedka P. K., vo svetle uvedeného, súd
vyhodnotil ako nedôveryhodné, nepresvedčivé a motivované snahou vyhnúť sa následkom trestnej
zodpovednosti.Pokiaľ ide o ďalší znak trestného činu, a to objekt, vykonaným dokazovaním bolo nesporne preukázané,
že obžalovaný svojim konaním ohrozil záujem chránený Trestným zákonom, ktorým je pri trestnom čine

lúpeže podľa § 188 slobodné rozhodovanie človeka a majetok - v danom prípade slobodné rozhodovanie
a majetok poškodeného.

Oproti podanej obžalobe súd pri zachovaní totožnosti skutku modifikoval skutkovú vetu tak, aby plne
korešpondovala s vykonaným dokazovaním. Súd upravil oproti podanej obžalobe aj právnu kvalifikáciu

skutku, a to v dôsledku aplikácie § 2 ods. 1 Trestného zákona pretože ustanovenia Trestného zákona
účinné od 06.08.2024 boli pre obžalovaného priaznivejšie (najmä v súvislosti s úpravou výšky škody,
úpravou výšky trestnej sadzby a úpravou trestnej sadzby podľa pomeru poľahčujúcich a priťažujúcich
okolností). Vzhľadom na uvedené súd právne kvalifikoval konanie obžalovaného ako zločin lúpeže podľa
§ 188 ods. 1 Trestného zákona účinného od 06.08.2024.

Návrhy obhajoby na vykonanie ďalších dôkazov súd odmietol a svoje rozhodnutie odôvodnil, čo je
zachytené v zápisniciach o hlavnom pojednávaní.

Zo všetkých týchto dôvodov súd uznal obžalovaného za vinného zo spáchania skutku tak ako je uvedené
vo výrokovej časti tohto rozsudku vrátane právnej kvalifikácie, pretože v konaní bolo nepochybne

preukázané, že skutok spáchal obžalovaný, a že tento svojim konaním naplnil všetky znaky skutkovej
podstaty zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1 Trestného zákona účinného od 06.08.2024.

K výroku o vine obžalovaného za skutok v bode II/:

V konaní bolo nepochybne preukázané, že skutok spáchal obžalovaný a tento svojim konaním naplnil
všetky znaky skutkovej podstaty prečinu podvodu podľa § 221 ods. 1 Trestného zákona, a to po stránke

subjektívnej aj objektívnej. Je tomu tak preto, že obžalovaný dňa 10.12.2014 pomohol poškodenej C.
N. pri vybavení úveru v sume 2.000 eur, ktoré finančné prostriedky si ponechal.

Pokiaľ ide o subjektívnu stránku stíhaného trestného činu, vyžaduje sa úmyselné zavinenie. Konanie
obžalovaného súd posúdil ako konanie v priamom úmysle podľa § 15 písm. a/ Trestného zákona, keďže

obžalovaný sa dopustil predmetnej trestnej činnosti ako všeobecne trestne zodpovedná fyzická osoba,
pričom neboli na jeho strane zistené žiadne okolnosti brániace vyvodeniu trestnej zodpovednosti voči
jeho osobe. Na základe vykonaného dokazovania, vychádzajúc zo spôsobu konania obžalovaného mal
súd za to, že obžalovaný konal vo forme priameho úmyslu, pretože svojím konaním porušil záujem
spoločnosti na ochrane vlastníctva tým, že sa na škodu poškodenej obohatil tým, že ju uviedol do omylu

a spôsobil jej tak škodu na majetku vo výške 2.000 eur. Súd dospel k záveru, že obžalovaný chcel svojim
konaním porušiť záujem chránený Trestným zákonom.

Súd skúmal aj materiálnu stránku stíhaného trestného činu spočívajúcu v jeho závažnosti z hľadiska
Trestným zákonom vyžadovaného stupňa (závažnosť vyššia než nepatrná) vychádzajúc z kritérií

upravených v § 10 ods. 2 Trestného zákona. S poukazom na spôsob vykonania činu a okolnosti,
za ktorých bol čin spáchaný, následok ako aj zavinenie vo forme priameho úmyslu, má súd za to,
že závažnosť spáchaného činu je nepochybne oveľa vyššia než nepatrná a konanie obžalovaného
predstavuje konanie napĺňajúce zákonné znaky prečinu podvodu podľa § 221 ods. 1 Trestného zákona,
ktoré je potrebné postihovať aj prostriedkami trestného práva.

Z vykonaného dokazovania bolo bez pochybností preukázané, že dňa 10.12.2014 pomohol obžalovaný
poškodenej C. N. s vybavením úveru vo výške 2.000 eur v spoločnosti Home Credit Slovakia a.s.
V konaní nebolo sporné, že poškodená C. N. požiadala obžalovaného o pomoc pri vybavení pôžičky.Predmetná skutočnosť vyplynula z výpovede poškodenej, ktorá uviedla, že si chcela vziať pôžičku,
no neovláda slovenský jazyk, preto si to nevedela vybaviť sama a tak jej známy O. J. odporučil
obžalovaného. Svedok O. J. potvrdil, že poškodená potrebovala pôžičku a obžalovaného spoznala

cez neho, ktorý jej mal pomôcť vybaviť pôžičku. Aj z výpovede obžalovaného vyplynulo, že za ním
prišla poškodená, pretože potrebovala peniaze a on mal známeho, ktorý vybavoval pôžičky. Zhodné
sú výpovede obžalovaného, poškodenej a svedka O. J. i v otázke rozsahu vybavenej pôžičky a to
v sume 2.000 eur s tým, že predmetná suma vyplynula aj zo zmluvy o hotovostnom úvere a zmluvy
o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 10.12.2014 uzatvorenej medzi veriteľom Home credit

Slovakia, a.s. a poškodenou ako dlžníkom (ďalej len „úverová zmluva“). V tejto otázke súd nevzhliadol
žiadnej rozpor.

Spornou skutočnosťou bolo to, či obžalovaný odovzdal poškodenej finančné prostriedky v sume 2.000
eur, ktoré prišli na účet určený obžalovaným na základe úverovej zmluvy alebo si ich ponechal pre
vlastnú potrebu.

K spornej otázke sa vyjadrila poškodená aj obžalovaný. V súhrne možno uviesť, že obžalovaný od
začiatku trestného konania popiera spáchanie skutku, ktorý sa mu kladie za vinu. Obžalovaný vo svojich
výpovediach uvádzal, že peniaze odovzdal poškodenej v sume 1.200 eur a 800 eur si ponechal ako
odplatu za svoju pomoc s tým, že s poškodenou boli dohodnutí, že keď vybaví úver, dostane 800 eur.

Obžalovaný poprel, že by poškodenej vybavoval účet alebo SIM karty.

Z protiprávneho konania je obžalovaný usvedčovaný najmä výpoveďou poškodenej. Poškodená na
hlavnom pojednávaní zotrvala na svojich tvrdeniach uvádzaných v prípravnom konaní a jednoznačne
uviedla, že žiadne peniaze jej obžalovaný neodovzdal. Poškodená vypovedala o tom, že obžalovaného
spoznala cez svedka O. J., ktorý jej mal pomôcť získať pôžičku s tým, že si chcela požičať 600

eur. S obžalovaným sa stretla v Dunajskej Strede pred obchodným domom Modrý Dunaj, kde si od
nej obžalovaný vypýtal občiansky preukaz a vyhotovil z neho fotokópiu. Následne išli do O2, kde si
obžalovaný zakúpil jednu SIM kartu a k nej dostal ďalšiu ako darček. Až potom šli do Tesca, kde
uzavreli zmluvu o pôžičke. Poškodená vypovedala, že pôžičku vybavoval obžalovaný s pracovníkom,
s ktorým sa rozprávali po slovensky, pričom obžalovaný žiadal o pôžičku vo výške 3.000 eur, ale dalo

sa vziať len 2.000 eur. Poškodená uviedla, že nemala účet v banke, preto obžalovaný dal číslo účtu
a dohodli sa, že peniaze si u neho vyzdvihne. Obžalovaný dal poškodenej podpísať všetky papiere,
čo aj urobila. Žiadnu odmenu za pomoc obžalovanému nesľúbila. Keď sa obžalovaný neozval, pár dni
na to sa zastavila v Tescu informovať sa ohľadne peňazí, kde sa dozvedela, že peniaze boli poslané.
Poškodená vypovedala, že sa snažila telefonicky skontaktovať s obžalovaným, ten jej telefón nedvíhal,

preto ho kontaktovala cez telefón svedka O. J., no obžalovaný sa s ňou nechcel stretnúť a peniaze jej
nedal. S poškodenou bola vykonaná rekognícia dňa 16.03.2025, pri ktorej, vychádzajúc zo zápisnice
o rekognícii osoby zo dňa 16.03.2025, poškodená ako osobu, ktorá jej pomohla pri vybavovaní úveru
a povedala jej, že pri obdržaní úveru jej ho odovzdá, čo však neurobila, označila osobu obžalovaného.

Výpoveď poškodenej súd hodnotí ako vnútorne presvedčivú, pretože poškodenou poskytnutý opis
kritických udalostí je zmysluplný, logicky skĺbený, s prijateľnými časovými následnosťami deja, jeho
lokalizácie, s uvádzaním detailov diania a so zmienkami nielen o vlastnom prežívaní kritického diania v
čase, keď bola jeho účastníkom, ale aj o charakteristikách prejavu ďalších účastníkov diania.

Počas konania neboli zistené žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali motiváciu poškodenej
vypovedať krivo a nepravdivo. Súd vykonaným dokazovaním nezistil ani žiadnu skutočnosť, ktorá
by spochybnila vierohodnosť výpovede poškodenej, ktorá by ju motivovala privodiť obžalovanému
nedôvodné trestné stíhanie. Z pohľadu súdu je výpoveď poškodenej konzistentná, bez vnútorných
logických rozporov.

Obhajoba obžalovaného je vyvrátená aj výpoveďou svedka O. J.. Svedok O. J. uviedol, že poškodená
potrebovala pôžičku. Obžalovaný jej mal vybaviť pôžičku, pričom práve cez neho poškodená spoznala
obžalovaného. Svedok potvrdil stretnutie poškodenej a obžalovaného v Dunajskej Strede predobchodným domom Modrý Dunaj, ktorého sa zúčastnil. Z výpovede svedka vyplynulo, že obžalovaný
na nich čakal na mieste, odkiaľ šiel urobiť fotokópiu občianskeho preukazu poškodenej. K okolnostiam
uzavretia zmluvy o úvere sa svedok nevedel vyjadriť, keďže tam nebol s nimi, nebol pri podpise a robil

len šoféra, avšak z výpovede svedka vyplynulo, že obžalovaný poškodenej povedal, že jej oznámi, keď
prídu peniaze. Svedok sa od poškodenej dozvedel, že nedostala peniaze, preto šli spoločne do Tesca
zistiť čo sa deje. V súlade s výpoveďou poškodenej svedok vypovedal, že predajca im oznámil, že už
došlo k vyplateniu peňazí.

K okolnostiam uzavretia zmluvy o úvere sa vyjadril aj svedok L. F., ktorý v tom čase pracoval pre
spoločnosť Home credit Slovakia, a.s. Svedok uviedol, že pri podpise zmluvy boli prítomní obžalovaný
a poškodená, pričom práve obžalovaný doniesol výpisy z účtu, obžalovaný predložil papier s číslom účtu
a komunikoval väčšinou s ním. Svedok potvrdil, že zmluva bol podpísaná, pôžička schválená v sume
2.000 eur, nevedel však uviesť, komu boli vyplatené peniaze. Svedok potvrdil, že týždeň po podpise
zmluvy prišla za ním poškodená a uviedla, že to neboli jej výpisy.

V nadväznosti na výsluch svedka L. F., ktorý v súlade s výpoveďou poškodenej uviedol, že číslo účtu,
na ktorý boli zaslané finančné prostriedky vo výške 2.000 eur predložil obžalovaný, súd poukazuje na tú
skutočnosť, že účet číslo: XXXXXXXXXX/XXXX bol založený dňa 29.07.2014 v Dunajskej Strede v N. J.
na B. J. J.. Z oboznámených záberov z priemyselnej kamery N. J. zo dňa 29.07.2014 v Dunajskej Strede

na B. J. J. vyplynulo, že obžalovaný bol spolu s osobou menom A. K. v predmetnej banke, kedy došlo
k založeniu bankového účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX, pričom doklady k účtu a platobnú kartu k účtu
si so sebou zobral E. F.. Osoba A. K. počas rekognície podľa fotografii, ktorá je zachytená v zápisnici
o rekognícii osoby zo dňa 16.03.2015 označil ako osobu, ktorá s ním v roku 2014 bola založiť účet
vbankevDunajskejStrede,ponechalasiplatobnúkartuavšetkypísomnostikúčtu,osobuobžalovaného

E. F. s tým, že táto osoba mu dala určitú hotovosť za založenie účtu a predstavila sa menom E..

Výpoveď poškodenej ako priamy usvedčujúci dôkaz tak bola podporená radou nepriamych dôkazov
(svedecká výpoveď svedka O. J., L. F., listinné dôkazy), ktoré tvoria ucelenú logickú a ničím neprerušenú
reťaz dôkazov vzájomne na seba nadväzujúcich, svedčiacich v neprospech obžalovaného. Poškodená

vypovedal podrobne o skutku a osobách, ktoré sa na ňom zúčastnili, výpovede vývoju dôkaznej situácie
neprispôsobovala, jej výpoveď v základných bodoch korešponduje s výpoveďou svedkov O. J., L. F.
a prelína sa aj s listinnými dôkazmi. Uvedené vykonané dôkazy sa navzájom prelínajú, dopĺňajú a
systematicky zapadajú do výpovede poškodenej a tiež do skutkových okolností zistených z ostatných
vykonaných listinných dôkazov.

SúdnepovažovalvýsluchsvedkovB.S.aN.T.zaspôsobilýprivodiťrozhodnutieonevineobžalovaného,
pretože ide o výpovede svedkov, ktorí sa nevedeli vyjadriť k skutku, ktorý je obžalovanému kladený za
vinu.

Vychádzajúczjednotlivýchdôkazovsúdkonštatuje,ženemalpochybnostiovierohodnostipoškodenej,a
ani o pravdivosti jej tvrdení o tom, že obžalovaný jej peniaze z pôžičky nedal ani len čiastočne a finančnú
hotovosťpochádzajúcuzpôžičkyposkytnutejpoškodenejsiponechalpresvojuvlastnúpotrebu,nakoľko
jejvýpovedesúkonzistentné,navzájomkorešpondujúadopĺňajúsaavspojeníajsvýpoveďamisvedkov
a listinnými dôkazmi vytvárajú ucelený obraz o priebehu skutkového deja a preukazujú skutočnosť, že

skutok uvedený v skutkovej vete rozsudku sa stal, a že ho spáchal obžalovaný.

Z výpovede poškodenej, obžalovaného a svedka O. J. zároveň vyplynula dohoda medzi poškodenou
a obžalovaným, a to, že obžalovaný oznámi poškodenej, že prišli na účet finančné prostriedky.
Obžalovaný uviedol, že tieto po príchode vydal v sume 1.200 eur poškodenej a zvyšok – 800 eur si

ponechal v zmysle dohody ako odmenu za svoje služby. Poškodená a svedok v tejto otázke vypovedali
inak – vzhľadom na to, že obžalovaný sa neozýval poškodenej, o čom sa poškodená zdôverila svedkovi,
spoločne sa vybrali do Tesca, kde došlo k uzavretiu úverovej zmluvy a konfrontovali predajcu ohľadne
požičanej sumy s tým, že im bolo oznámené, že peňažné prostriedky boli ešte v ten istý deň vyplatené
na určený účet. Obžalovaný na snahu poškodenej o telefonický kontakt, osobné stretnutie či výzvy

na vydanie peňažnej sumy nereagoval, čo ju viedlo k podaniu trestného oznámenia. Vychádzajúc
z okolnosti prípadu (poškodená si chcela požičať 600 eur a obžalovaný vybavil sumu 2.000 eur)
konania obžalovaného (ktorý pri uzatváraní zmluvy komunikoval s predajcom v slovenskom jazyku,
ktorému poškodená nerozumela; nadiktoval číslo účtu, na ktorý majú byť zaslané peniaze požičanépoškodenej) ako aj dohodnutých podmienok jeho pomoci poškodenej pri vybavení pôžičky ( peniaze
budú zaslané na ním určený účet, ktoré jej následne vydá) je zrejmý úmysel obžalovaného obohatiť
sa na úkor poškodenej tým, že ju uviedol do omylu. Zo všetkých vyššie uvedených skutočnosti, ako aj

zo správania obžalovaného bezprostredne po získaní peňazí (vyhýbanie sa poškodenej) teda z časovej
následnosti jeho jednotlivých krokov mal súd za zrejmé, že obžalovaný konal už od začiatku s úmyslom
poškodenú pripraviť o peniaze – pomoc pri vybavovaní pôžičky, ponuka poskytnutia vlastného účtu,
uistenie o odovzdaní peňazí po ich pripísaní na účet, boli prostriedkom k tomu, aby obžalovaný získal
finančné prostriedky do svojej moci a ponechal si ich pre vlastnú potrebu, hoci vedel, že mu nepatria

a ústne sa zaviazal ich odovzdať poškodenej. Z takto opísaného konania obžalovaného je zrejmé, že
už od počiatku obžalovaný nemal v úmysle prostriedky poškodenej odovzdať. Obžalovaný tým, že sa
voči poškodenej prezentoval ako osoba ochotná jej pomôcť a navodil dojem dôvery, poškodenú uviedol
do omylu ohľadne jeho skutočných zámerov a získal na jej úkor neoprávnený prospech.

K posúdeniu všeobecnej vierohodnosti obžalovaného súd uvádza, že poškodená v podstate od

podania trestného oznámenia, cez výpoveď v prípravnom konaní ako aj výpoveď v konaní pred
súdom vypovedala bez akýchkoľvek nezrovnalostí v jej tvrdeniach, súvislo, jednotne, navyše jej
výpoveď je podporená radom vykonaných dôkazov. Naproti tomu obžalovaný síce vo svojich
výpovediach konzistentne popiera spáchanie skutku, ktorý je mu kladený za vinu a poprel tvrdenia
poškodenej, obhajobná obrana obžalovaného však vykonaným dokazovaním nebola potvrdená, navyše

u obžalovaného sa jedná o osobu, u ktorej je zrejmý laxný prístup k dodržiavaniu právnych predpisov,
keď už bol pred spáchaním stíhanej trestnej činnosti právoplatne odsúdený. V osobe obžalovaného sa
jedná o osobou opakovane súdne trestanú, predovšetkým za trestné činy podvodu, teda v minulosti sa
dopúšťal obdobnej úmyselnej trestnej činnosti, za ktorú bol aj právoplatne odsúdený a bol aj vo výkone
trestu odňatia slobody. Opakovaná trestná činnosť obžalovaného rovnakého charakteru dokresľuje

celkový obraz jeho konania a podporuje vierohodnosť výpovede poškodenej.

Na základe vykonaného dokazovania považoval súd vinu obžalovaného z prečinu podvodu podľa
§ 221 ods. 1 Trestného zákona za preukázanú, pretože obžalovaný išiel spolu s poškodenou dňa
10.12.2014 do Tesca, kde u zamestnanca spoločnosti poskytujúcej pôžičku predložil potrebné doklady,

nadiktoval číslo bankového účtu, na ktorý majú byť zaslané peniaze z pôžičky a následne poškodenej
povedal, že jej peniaze odovzdá, keď na účet prídu, čo však napriek ich predchádzajúcej ústnej dohode
neurobil a peniaze si ponechal. Bankový účet bol vedený na osobu A. K., s ktorým tento účet podľa
fotodokumentácie v spise obžalovaný zakladal, mal k nemu všetky doklady aj bankomatovú kartu,
ktorou mohol vyberať hotovosť, pričom 2.000,- eur z pôžičky bolo poukázaných na tento bankový účet.

Z výpovede poškodenej a svedka L. F. vyplynulo, že „vybavovanie“ pôžičky bolo na obžalovanom,
obžalovaný komunikoval so svedkom L. F. a on predložil číslo účtu, na ktorý boli poukázané peniaze.
Vychádzajúc z fotodokumentácie zakladania bankového účtu, na ktorý boli peniaze poukázané, je
zrejmé, že práve obžalovaný mal k dispozícii bankomatovú kartu a mohol ňou z daného účtu vyberať
peniaze. Poškodená sa následne pokúšala skontaktovať s obžalovaným, ktorý jej ale prestal zdvíhať

telefón. Informovala o tom svedka O. J., ktorý ju s obžalovaným zoznámil, pri vybavovaní pôžičky
sprevádzal a mal vedomosť o všetkých okolnostiach. Opätovne išli spolu za svedkom L. F., ktorý im
povedal, že peniaze odišli na zadaný účet hneď v daný deň. Poškodenej preto povedali, aby išla na
políciu.

Pokiaľ ide o ďalší znak trestného činu, a to objekt, vykonaným dokazovaním bolo nesporne preukázané,
že obžalovaný svojim konaním ohrozil záujem chránený Trestným zákonom, ktorým je pri trestnom čine
podvodu podľa § 221 ods. 1 Trestného zákona cudzí majetok a ochrana vlastníctva - v danom prípade
finančné prostriedky v sume 2.000 eur, ktoré si požičala poškodená.

Podľa konajúceho súdu jednotlivé vykonané priame aj nepriame dôkazy sa vzájomne podporujú a
dopĺňajú, pričom tieto neboli žiadnym relevantným spôsobom vyvrátené a ani nebola zistená žiadna
skutočnosť, ktorá by nasvedčovala ich nevierohodnosti. Tieto dôkazy spolu s listinnými dôkazmi
vytvárajú ucelený reťazec dôkazov preukazujúcich skutočnosť, že skutok uvedený v skutkovej vete
rozsudku sa stal, a že ho spáchal obžalovaný.

Súd na základe vyhodnotených dôkazov, vykonaných na hlavnom pojednávaní dospel k záveru, že
peniaze, ktoré sa na podklade úverovej zmluvy pripísali na účet určený obžalovaným v celkovej výške
2.000 eur, sa nedostali do dispozície poškodenej a tieto si obžalovaný ponechal pre vlastnú potrebu.Obhajobu obžalovaného, že došlo k odovzdaniu peňazí vo svetle uvedeného súd vyhodnotil ako
nedôveryhodnú, nepresvedčivú, motivovanú snahou vyhnúť sa následkom trestnej zodpovednosti.

Súd oproti podanej obžalobe v dôsledku aplikácie § 2 ods. 1 Trestného zákona použil ustanovenia
Trestného zákona účinné od 06.08.2024, ktoré boli pre obžalovaného priaznivejšie (najmä v súvislosti s
úpravou trestnej sadzby podľa pomeru poľahčujúcich a priťažujúcich okolností). Vzhľadom na uvedené
súd právne kvalifikoval konanie obžalovaného ako prečinu podvodu podľa § 221 ods. 1 Trestného
zákona účinného od 06.08.2024.

Návrhy obhajoby na vykonanie ďalších dôkazov súd odmietol a svoje rozhodnutie odôvodnil, čo je
zachytené v zápisniciach o hlavnom pojednávaní.

preukázané, že skutok spáchal obžalovaný, a že tento svojim konaním naplnil všetky znaky skutkovej
podstaty prečinu podvodu podľa § 221 ods. 1 Trestného zákona účinného od 06.08.2024.

K výroku o treste:

Súd dáva do pozornosti, že v súvislosti s rozhodovaním o treste je vždy potrebné zohľadniť základné
pravidlá pre ukladanie trestu uvádzané v § 34 Trestného zákona. Toto ustanovenie v odseku 1 zakotvuje
účel trestu, podľa ktorého trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni
v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny
život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie

páchateľa spoločnosťou. Trest je pritom jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona.
Tým je určená aj jeho funkcia v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon na ochranu spoločnosti,
jednak pred páchateľom trestného činu, voči ktorému sa prejavuje prvok represie (zabráneniu v trestnej
činnosti) a prvok individuálnej prevencie (výchovy k riadnemu životu - rehabilitácia), a jednak aj voči
ďalším členom spoločnosti - potenciálnym páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej

prevencie (výchovné pôsobenie trestu na ostatných členov spoločnosti). Individuálna prevencia spočíva
vo vytvorení podmienok na výchovu odsúdeného k tomu, aby viedol riadny život. Generálna prevencia
má zabezpečiť nielen odradenie ostatných potenciálnych páchateľov od páchania trestných činov, ale i
utvrdenie pocitu právnej istoty a spravodlivosti u ostatných členov spoločnosti.

Ochrana spoločnosti sa tak uskutočňuje dvoma základnými prvkami, a to prvkom donútenia (represie)
a prvkom výchovy. Oba prvky sa uplatňujú zásadne súčasne v každom treste, pričom treba mať na
zreteli dôležitosť vzájomného pomeru medzi trestnou represiou a prevenciou. Spravodlivé a včasné
uloženie trestu dáva ostatným členom spoločnosti najavo, že konanie, za ktoré bol uložený trest, je
protiprávne a nežiaduce, varuje ich pred páchaním trestnej činnosti a posilňuje pocit právnej istoty a

právneho štátu. Trestný zákon vychádza z jednoty individuálnej a generálnej prevencie, pričom obe
tieto zložky sa navzájom dopĺňajú a podmieňujú. Disproporcia medzi jednotlivými druhmi prevencie v
zásade vedie k nedostatočnému výchovnému pôsobeniu trestu, tak na páchateľa trestného činu, ako i
na ostatných členov spoločnosti.

Ďalšou nevyhnutnou zásadou pri ukladaní trestu je aj zásada proporcionálnosti (úmernosti) trestu, z
ktorej vyplýva, že trest musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu. Úmernosť trestu okrem iného
určuje aj pohnútka páchateľa a možnosti jeho nápravy. Úsudok o možnosti nápravy páchateľa si súd
vytvárazveľkejčastiužnazákladehodnoteniapovahyazávažnostispáchanéhotrestnéhočinu(t.j.čiide
o prečin, zločin, obzvlášť závažný zločin) pri náležitom zhodnotení osoby páchateľa. Možnosť nápravy

páchateľa konkretizuje jeho osobu vo všetkých zásadných súvislostiach. Primárne ide o stanovenie
prognózy budúceho vývoja správania sa páchateľa na základe objasnenia jeho osobnostných vlastností
a ich spojitostí so spáchaným trestným činom, vrátane vplyvu sociálnej mikroštruktúry. Z hľadiska
posúdenia možnosti nápravy páchateľa má veľký význam celkový spôsob jeho života a jeho správanie
pred spáchaním trestného činu a jeho postoj k spáchanému trestnému činu (Rt 23/1967). Záver súdu

o možnosti nápravy páchateľa musí byť vždy v plnom súlade s ochranou, ktorú súd uloženým trestom
poskytuje záujmom spoločnosti, štátu a členom spoločnosti pred útokmi páchateľov trestných činov a
výchovným pôsobením na ostatných členov spoločnosti.Súd ďalej vyhodnotil kritériá, ktoré sú uvedené v ustanovení § 34 ods. 4 Trestného zákona a ktoré sú
faktickyvyjadrenímznakovskutkovejpodstatytrestnéhočinu,atoobjektívnejstránky(spôsobspáchania
činu a jeho následok), subjektívnej stránky (zavinenie a pohnútka), subjektu (osoba páchateľa) a ďalej

vyhodnotil priťažujúce a poľahčujúce okolnosti ako aj pomery páchateľa a možnosti jeho nápravy, jeho
správanie po spáchaní trestného činu, ako aj dobu, ktorá uplynula od spáchania trestného činu.

Súd dáva do pozornosti, že cieľom trestného konania má byť dosiahnutie toho, aby páchateľ zaujal
ku spáchaniu trestného činu sebakritický a kajúcny postoj, ktorý sľubuje možnosť jeho nápravy,

vychádzajúc zo zásady punitur, nepecce tur (trestá sa, aby nebolo páchané zlo). Trest (osobitne trest
odňatia slobody) ako sankcia predstavuje najcitlivejší a najtvrdší prostriedok štátneho donútenia. Aj
keď trestnou sadzbou zákonodarca v súlade so zásadou nulla poena sine lege (žiaden trest bez
zákona) stanovuje súdu isté mantinely pri jeho rozhodovaní, zároveň mu ponecháva dostatočný priestor
pre individualizáciu trestu podľa okolností konkrétneho prípadu. Primeranosť trestu je nevyhnutným
predpokladom dosiahnutia výchovných účinkov trestu, keďže nevyhnutným predpokladom prevýchovy

páchateľa je jeho akceptovanie trestu ako spravodlivého následku jeho protiprávneho konania. V rámci
požiadavky primeranosti trestu zohráva významnú úlohu sudcovská individualizácia trestu, ktorá fakticky
umožňuje naplnenie tejto požiadavky v konkrétnych prípadoch. Individualizácia trestu je prostriedkom
dosiahnutia primeranosti trestu. Druh a výmera testu musia byť súdom v každom konkrétnom prípade
stanovené tak, aby zodpovedali všetkým zvláštnostiam daného prípadu (rozsudok Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky sp. zn. 4Tdo/9/2010 zo dňa 16. apríla 2013).

Z hľadiska osobných pomerov a možnosti nápravy obžalovaného súd zistil, že obžalovaný bol už
mnohonásobne súdne trestaný (celkom 9 záznamov v registri trestov), za zločin podvodu vykonal
nepodmienečný trest odňatia slobody. Hoci sa ohľadom jedného odsúdenia na obžalovaného hľadí,

akoby nebol odsúdený, z rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyplýva, že
fikciu neodsúdenia nie je možné stotožňovať s „fikciou“ nespáchania trestného činu; ide o dve rôzne
právne skutočnosti, ktorých účinky nie sú rovnaké a aj zahladené odsúdenie dáva obraz o osobe
obžalovaného, o spôsobe jeho života, o jeho sklonoch páchať trestnú činnosť, pričom § 34 Trestného
zákonaoprávňujesúdpriposudzovaníosobnéhoprofiluobžalovanéhoprihliadaťajnatakétoodsúdenie.

Súd zistil, že obžalovaný je rozvedený, je otcom troch detí, nie je zamestnaný a v súčasnosti poberá
invalidný dôchodok vo výške 687,10 eur mesačne. Počas ostatného pobytu v Ústave na výkon trestu
odňatia slobody Leopoldov a Hrnčiarovce nad Parnou neboli zaznamenané žiadne negatívne poznatky,
obžalovaný sa správal slušne. Obžalovaný má evidovaný jeden priestupok proti majetku a v súčasnosti
je voči nemu vedené ďalšie trestné konanie na Okresnom súde Galanta pod sp. zn. 14T/18/2023. Súd

mal vo svetle uvedeného za zrejmé, že obžalovaný má sklony k trestnej činnosti, pričom uložené tresty
odňatia slobody pozitívne neovplyvnili obžalovaného v ďalšom spôsobe jeho života.

K výroku o treste za skutok v bode I/:

Súd pri ukladaní trestu u obžalovaného nevzhliadol žiadnu poľahčujúcu okolnosť a zistil jednu
priťažujúcu okolnosť, a to skutočnosť, že obžalovaný už bol za trestný čin odsúdený.

Vychádzajúc z vyššie uvedeného, vzhľadom na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a
priťažujúcich okolností podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona základná trestná sadzba, z ktorej súd

vychádzal bola podľa § 188 ods. 1 Trestného zákona účinného od 06.08.2024 3 roky až 8 rokov.

Súd mal vzhľadom na okolnosti prípadu za to, že použitie trestnej sadzby a uloženie trestu aj na samej
dolnej hranici trestnej sadzby by bolo pre obžalovaného neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany
spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania, preto podľa § 39 odsek 1 Trestného zákona a § 39

odsek 3 písmeno e/ Trestného zákona uložil trest pod dolnú hranicu trestnej sadzby. Súd poukazuje na
právo obžalovaného na prejednanie veci v primeranej lehote, ako aj na zásadu rýchlosti a hospodárnosti
konania. Súd v tomto smere dáva do pozornosti, že žalovaného skutku sa obžalovaný dopustil dňa
26.03.2013 s tým, že obžaloba vo veci bola podaná dňa 23.12.2014 a súd prvého stupňa vo veci
naposledy rozhodol dňa 14.05.2025, teda po viac ako 10 rokoch od podania obžaloby a viac ako 12

rokov po spáchaní skutku k čomu obvinený svojim konaním nijako neprispel. Vzhľadom na existenciu
mimoriadnych okolností odôvodňujúcich mimoriadne zníženie trestu pod dolnú hranicu trestnej sadzby
podľa § 39 ods. 1 Trestného zákona uložil súd obžalovanému trest odňatia slobody vo výmere 2 roky,ktorý spĺňa všetky predpoklady uvedené v § 34 Trestného zákona. Takto uložený trest považuje súd za
primeraný vzhľadom na generálnu aj individuálnu prevenciu.

Súd mal vo svetle uvedeného za zrejmé, že obžalovaný má sklony k trestnej činnosti, pričom uložené
tresty odňatia slobody pozitívne neovplyvnili obžalovaného v ďalšom spôsobe jeho života. Súd dospel k
záveru, že vzhľadom na nenapraviteľnosť obžalovaného, nie je na mieste na jeho prevýchovu pôsobiť
iným druhom trestu, ako je nepodmienečný trest odňatia slobody. Z uvedeného dôvodu neprichádza
z pohľadu súdu do úvahy uloženie iného trestu ako nepodmienečného trestu odňatia slobody, ktorý

je nevyhnutný z hľadiska generálnej ako aj individuálnej prevencie. S prihliadnutím na uvedené,
vychádzajúc zo základnej trestnej sadzby (3 roky až 8 rokov) a so zreteľom na výsledky dokazovania, ale
ivkontextejehotrestnejminulostipovažujesúduloženýnepodmienečnýtrestvovýmere2roky,tedapod
dolnou hranicou trestnej sadzby, za primeraný. Je zjavné, že obžalovaný sa nepoučil z predchádzajúcich
podmienečných a nepodmienečných trestov. K uvedenej výmere a spôsobu výkonu - nepodmienečne,
súd pristúpil najmä v kontexte recidívy zo strany obžalovaného, ktorý sa trestných činov doteraz dopustil

už 9-krát.Všetky vyššie uvedené skutočnosti z hľadiska posúdenia osoby obžalovaného a možnosti jeho
nápravy svedčia pre záver, že uložený trest je zákonný, adekvátny a plniaci svoj účel. Vzhľadom na
doterajší život obžalovaného považuje súd nepodmienečný spôsob výkonu trestu odňatia slobody vo
výmere 2 roky za dôvodný, primeraný a spravodlivý a napĺňajúci účel a zmysel trestu. Trest bol uložený
vo výmere 2 roky prihliadajúc na postoj obžalovaného k súdenej trestnej činnosti, okolnosti spáchania

skutku, spôsobený následok ale aj skutočnosť, že skutku sa obžalovaný dopustil dňa 26.06.2013, teda
pred viac ako 12 rokmi. Zároveň súd v zmyslu konštatovaného a v kontexte závažnosti trestného činu,
uložený trest považuje za dostatočný na nápravu obžalovaného, ako i na ochranu spoločnosti pred
páchaním trestných činov z jeho strany. Takto uložený trest súd považoval za zákonný a spravodlivý,
ktorý v prípade obžalovaného plne zodpovedá potrebám tak generálnej ako aj individuálnej prevencie

a je dostatočným prostriedkom na dosiahnutie účelu trestu.

Iný ako nepodmienečný trest odňatia slobody by z pohľadu súdu nebol účinný vo vzťahu k
obžalovanému, nakoľko bol v minulosti opakovane odsúdený a uložené tresty odňatia slobody nemali
na neho žiaden prevýchovný účinok.

Súd zaradil obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu s minimálnym
stupňomstráženiavzmysle§48ods.2písm.a/Trestnéhozákona,nakoľkovposledných10rokochpred
spáchaním trestného činu nebol obžalovaný vo výkone trestu odňatia slobody za úmyselný trestný čin.

Podľa názoru súdu takto uložený trest obžalovanému plní zákonom požadovanú ochrannú funkciu ako aj
funkciu individuálnej a generálnej prevencie smerom k ostatným členom spoločnosti, aby jednoznačne
vnímali, že za porušovanie spoločenských pravidiel môžu byť odsúdení a súd vzhľadom na tieto
pomenované dôvody, považuje trest uložený obžalovanému za adekvátny, spravodlivý a primeraný
spáchanému skutku.

Nakoľko si poškodený riadne a včas uplatnil nárok na náhradu škody, ktorej výšku mal konajúci
súd vykonaným dokazovaním za preukázanú, súd podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku uložil
obžalovanému v tomto odsudzujúcom rozsudku povinnosť nahradiť poškodenému spôsobenú škodu v
sume 5.000 eur.

K výroku o treste za skutok v bode II/:

Z oboznámených listinných dôkazov na hlavnom pojednávaní vyplynulo, že rozsudkom Okresného súdu
Galanta zo dňa 11.05.2022 sp. zn. 1T/52/2019 v spojení s opravným uznesením zo dňa 26.07.2022 sp.

zn. 1T/52/2019 bol E. F. uznaný vinným z pokračovacieho zločinu podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2,
ods. 3 písm. c/, písm. d/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. j/ Trestného zákona a § 139
ods. 1 písm. f/ Trestného zákon, za čo mu bol uložený spoločný a súhrnný trest odňatia slobody vo
výmere 3 roky a 8 mesiacov s jeho zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym
stupňom stráženia pri súčasnom zrušení výroku o vine a treste rozsudku Okresného súdu Komárno sp.

zn. 3T/47/2019 v časti výroku o vine a to skutkov zo dňa 10.10.2018 a zo dňa 29.10.2018 a v celej časti
výroku o treste, ktorým bol obžalovaný uznaný vinným z pokračujúceho zločinu podvodu podľa § 221
ods. 1, ods. 2, ods. 3 písm. d/ s poukazom na § 139 písm. e/ Trestného zákon a za pokračovací zločin
podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. d/ Trestného zákona s poukazom na § 139 písm. e/ Trestnéhozákona, za čo mu bol uložený spoločný a súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 3 roky a 6 mesiacov
so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia ako aj ďalšie výroky, ktoré
vo výroku o vine majú svoj podklad.

Na uvedenom základe tak pri rozhodovaní o treste prichádzalo do úvahy ukladanie súhrnného trestu
podľa § 42 ods. 1 Trestného zákona, pretože obžalovaný je v predmetnej trestnej veci odsúdený za
trestný čin, ktorý spáchal skôr ako bol vyhlásený súdom prvého stupňa odsudzujúci rozsudok za iný
jeho trestný čin, a to konkrétne v konaní Okresného súdu Galanta sp. zn. 1T/52/2019, taktiež do úvahy

prichádzalo upustenie od uloženia súhrnného trestu podľa § 44 Trestného zákona.

Podľa § 44 Trestného zákona súd upustí od uloženia súhrnného trestu podľa § 42 Trestného zákona
alebo od uloženia ďalšieho trestu podľa § 43 Trestného zákona, ak pokladá trest uložený skorším
rozsudkom na ochranu spoločnosti a nápravu páchateľa za dostatočný.

Vzhľadom na odstup času, ktorý uplynul od doby spáchania skutku až po čas odsúdenia obžalovaného
(viac ako 11 rokov), ako aj na to, že súd považuje trest, ktorý bol obžalovanému uložený rozsudkom v
konaní Okresného súdu Galanta sp. zn. 1T/52/2019 za dostatočný na ochranu spoločnosti ako aj na
nápravu páchateľa, súd s poukazom na § 44 Trestného zákona upustil od uloženia súhrnného trestu,
a to aj z dôvodu, že podľa názoru konajúceho súdu u obžalovaného naplní represívnu a prevýchovnú

funkciu trestu aj upustenie od uloženia súhrnného trestu.

Nakoľko si poškodená riadne a včas uplatnila nárok na náhradu škody, ktorej výšku mal konajúci
súd vykonaným dokazovaním za preukázanú, súd podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku uložil
obžalovanému v tomto odsudzujúcom rozsudku povinnosť nahradiť poškodenej spôsobenú škodu v

sume 2.000 eur.

S poukazom na všetky skutočnosti rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde Dunajská Streda

do 15 dní od oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok. ( § 306/2 )
Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech
obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného
(§ 308/2)

- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§
308/2)
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)
- zákonný zástupca obž., opatrovník obž. a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa

priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obž. pozbavený spôsobilosti na právne úkony
alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obž. i proti
jeho vôli (§ 308/2)
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého
obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)

- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c),
a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať
len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1)
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že

taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 21. 4. 2026. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.

Rozsudok – Sloboda a ľudská dôstojnosť , Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 14. máj 2025

Rozsudok – Sloboda a ľudská dôstojnosť ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 14. máj 2025