Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 5. február 2025

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 21C/34/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8724201587
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 02. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alexandra Mochnacká

ECLI: ECLI:SK:OSPP:2025:8724201587.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad v konaní pred sudkyňou JUDr. Alexandrou Mochnackou v právnej veci žalobcu: 1/

A. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXX/XXX, XXX XX C., 2/ A. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXX/
XXX, XXX XX C., 3/ D. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXX/XXX, XXX XX C., všetci právne zastúpení:
JUDr. Peter Pompa, so sídlom Vagonárska 95, 058 01 Poprad, IČO: 31 817 891, proti žalovanej: E. F. G.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom B. H. XXXX/XX, XXX XX I., právne zastúpenej: JUDr. Martin Tomas, advokát
so sídlom ul. Francisciho 3288, 058 01 Poprad, o neexistencii dôvodov vydedenia, takto

r o z h o d o l :

I. Konanie vo vzťahu k A. A., nar. XX.XX.XXXX a D. A., nar. XX.XX.XXXX z a s t a v u j e .

II. Žalobu z a m i e t a .

III. Žalovanej p r i z n á v a voči žalobkyni náhradu trov konania v plnom rozsahu s tým, že súd
rozhodne o trovách konania uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

IV. Trovy konania vo vzťahu k A. A. nar. XX.XX.XXXX a D. A., nar. XX.XX.XXXX n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia v zastúpení právneho zástupcu sa domáhali elektronickým podaním doručeným
tunajšiemu súdu dňa 10.04.2024 aby súd vyhlásil listinu o vydedení, teda právny úkon, v tej časti, ktorá

sa týka žalobkyne za neúčinný, teda vyhoveniu návrhu na určenie, že dôvody vydedenia nie sú dané,
teda že voči žalobkyni nebol daný dôvod na vydedenie, t.j. má sa s ňou konať ako s dedičom.

2. Právny zástupca na výzvu súdu zo dňa 10.05.2024, aby upresnil žalobný návrh tak, aby bolo presne
vymedzené, vo vzťahu ku ktorému žalobcovi, má byť určená neexistencia dôvodov vydedenia, uviedol
v podaní doručenom dňa 26.07.2024, aby súd určil, že nie sú dané dôvody vydedenia u žalobkyni v 1.
rade A. A..

3. Po doručení termínu pojednávania žalobcom v 1.,2.,3. rade, žalobkyňa v 2. rade v písomnom podaní
doručenom súdu dňa 31.10.2024 uviedla: „s nebohým otcom J. A. nemali žiaden kontakt, súhlasila
som s vydedením a podpísala som vyhlásenie, že sa vzdávam všetkého. Som si vedomá že E. F. G. -
sestra zosnulého, sa oňho dlhodobo starala a poskytovala mu dlhodobé ubytovanie.“ Prehlásila: „som
nepodpísala žiadne splnomocnenie zo dňa 09.04.2024 pre JUDr. Petet Pompa. V živote som sa s ním
nestretla a nikdy som nenavštívila jeho kanceláriu. Od marca 2008 žijem vo Veľkej Británii a s rodinou

nevyhľadávam žiaden kontakt.“ Podpísané dňa 16.10.2024 v Ashforde.

4. Právny zástupca elektronickým podaním označeným ako Oznámenie doručeným súdu dňa
06.11.2024 uviedol že: „V podanom návrhu sa zrušuje text: Žalobkyňa (žalobkyňa v rade druhom): A.A., nar. XX.XX.XXXX, B. XXX/XXX C., Žalobca (žalobca v rade treťom): D. A., K. A., nar. XX.XX.XXXX,
B. XXX/XXX, C.“ (č.l. 58 súdneho spisu).

5. Žalobkyňa v 1. rade prostredníctvom právneho zástupcu svoj nárok odôvodnila tým, že je vedené
dedičské konanie na Notárskom úrade JUDr. Zuzany Mercovej po poručiteľovi J. A., K. A., nar.
XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX pod č. konania 17D/134/2023. Súčasťou notárskeho spisu je aj
notárska zápisnica pod číslom N 84/2010, NZ 8462/2010, NCRza 1291/2010, NCRIs 8589/2010,
obsahom ktorej je listina o vydedení, podľa ktorej poručiteľ vydedil svojich troch potomkov, deti a vydedil

aj žalobkyňu, dcéru ako neopomenuteľnú dedičku. Ako dôvod vydedenia, ktorý sa týka potomka,
poručiteľ uviedol, že neudržiavala kontakt s poručiteľom, najmä po jeho chorobe, avšak asi rok, si ma
nevšíma a prehlásila, že o kontakt so mnou nemá záujem. Tento dôvod je uvedený ako jediný relevantný
dôvod, ktorý sa v listine o vydedení týka jej osoby. Žalobou sa domáhala, aby súd vyhlásil tento právny
úkon za neúčinný, v tej časti, ktorá sa týka jej osoby. Narodila sa v Poprade a s rodičmi a súrodencami
vyrastali v trojizbovom byte. Po skončení Strednej odbornej školy v Poprade v roku 2007 naďalej bývala

vspoločnejdomácnostivtrojizbovombyte,kdemalasvojusamostatnúizbu.Vjúni2007skončilaštúdium
a od apríla 2008 začala pracovať v menšom obchode v Tescu v Poprade, kde ju otec navštevoval, aj
u jej ex partnera doma vo Vikartovciach, kde spoznal taktiež celú jeho rodinu. V Tescu pracovala do roku
2014 s tým, že posledný rok bola práceneschopná. S otcom udržiavala telefonický kontakt, ale pokiaľ
sa nachádzal niekde v zahraničí, tak jej netelefonoval a kontakt na neho nemala. Keď prišiel, vždy sa

zastavil u nej v práci na kávu. V roku 2009 bol hospitalizovaný v Popradskej nemocnici, tak akonáhle
ju kontaktovali, že je otec v nemocnici, bola ho navštíviť a zaujímala sa o jeho zdravotný stav u lekárov
a zdravotných sestier. Po rozvode sa riešil byt, asi v roku 2011. Otec podal žalobu o vyporiadanie
bezpodielového spoluvlastníctva manželov a predmetom tohto majetku bol spoločný byt jej rodičov.
Uvedené si riešila mama s otcom na súde a ona naliehala, aby sa obidvaja dohodli. Do Anglicka odišla

v roku 2014 a je tam do súčasnosti. Počas jej pobytu volala stále otcovi a chodievala do Veľkej, kde býval
otec s jeho mamou, z čoho má aj fotografie. Počas covidu nechodievala domov, ale tak ako s mamou, tak
aj s otcom si volali. Keď zomrela jej babka, chodievala aj potom do Veľkej a udržiavala si vzťah k otcovi,
či už na narodeniny, meniny. Pred smrťou otca v roku 2023 vybavovala pas, chcela ho vziať na neurčitý
čas do Anglicka. Rozvod rodičov bol právoplatný dňa 13.05.2009 a otec pracoval v Českej republike. Už

počas rozvodu, nebýval s nimi. O listine o vydedení sa dozvedela na notárskom úrade dňa 07.03.2024
a taktiež o dôvodoch vydedenia. Dôvody považuje za nedôvodné, pretože počas celej doby, teda od roku
2009 až do úmrtia otca s ním mala pravidelný telefonický aj osobný kontakt, ktorý pretrvával aj počas
covidového obdobia, teda od konca roka 2019 až do roku 2023, kedy otec zomrel. Bola ho navštíviť aj
v Popradskej nemocnici na chirurgii, keď v roku 2009 v priebehu rozvodového konania rodičov, zjedol

bagetu, v ktorej bolo drevené páratko a bol operovaný. V nemocnici bol cca týždeň. Pokiaľ otec spomína
obdobie rok po jeho chorobe, teda po hospitalizácii v nemocnici na chirurgii, tak v tomto období sa riešilo
spoločné bývanie po rozvode a išlo o dohodu o spoločný byt s jej mamou a otcom. Pokiaľ otec považoval
uvedené obdobie, kedy si ho nevšímala, nie je to pravda, pretože do bytu chodieval, mal svoje kľúče až
do času, kedy si vzal brat D. bankový úver vo výške 42.500,- eur a odkúpil byt od rodičov v roku 2014.

Na základe vyššie uvedených dôvodov žiadala, aby súd vyhlásil listinu o vydedení v tejto časti, ktorá sa
týka jej osoby, za neúčinný, teda vyhoveniu návrhu na určenie, že dôvody vydedenia nie sú dané, teda,
že voči nej nebol daný dôvod na vydedenie, tzv. že sa má s ňou konať ako s dedičom.

6. Právny zástupca žalovanej podaním doručeným súdu dňa 04.09.2024 uviedol, že žalovaná je sestrou

poručiteľa J. A. a nesúhlasí so žalobou. V listine o vydedení je uvedený konkrétny dôvod vydedenia
v zmysle § 469a ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) a poukázal, že dôvod bol precízne
špecifikovaný. Žalovaná uviedla, že nevie potvrdiť ani vyvrátiť, či jej nebohý brat chodil za dcérou
do Tesca s tým, že nešlo o predmetný rok vydedenia 2010, ale rok 2008. Tvrdenie žalobkyne, že
poručiteľ ju navštevoval u jej ex partnera doma vo Vikartovciach, je nepravdivé a navrhla vypočuť

k týmto skutočnostiam F. L., jeho matku A. L.. Poručiteľ v zahraničí pracoval iba veľmi krátkodobo
v Českej republike, kde bol necelý mesiac, keďže nezvládol prácu a musela mu poslať cez Western
Union peniaze na cestu domov. V zahraničí bol v roku 1995 v USA u brata L.. Poručiteľa odviezla do
nemocnicesosvojimmanželomnapohotovosťvoveľkýchbolestiachapovyšetreníbolanutnáoperácia.
V tom čase už býval s mamou. Z jeho bytu bol vyhodený vlastnou bývalou manželkou a neodišiel

z neho dobrovoľne. Rozvod poručiteľa a jeho manželky bol právoplatný dňa 13.05.2009, kedy už v byte
dávno nebýval a až v roku 2012 podal návrh na vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, teda až po
uplynutí troch rokov po rozvode s tým, že žalobkyňa mala 24 rokov a jej sestra A. 26 rokov, brat D. 22
rokov a všetci boli zárobkovo činní. V byte bývala žalobkyňa so svojim ex partnerom z Vikartoviec, jejmatka s partnerom zo Spišského Bystrého a syn D.. Žalobkyňa telefonicky vynadala svojmu otcovi, že
z nich chce urobiť bezdomovcov a keby sa poručiteľa neujala, nestarala sa o neho, skončil by na ulici
ako bezdomovec. Žalobu o vyporiadanie podielového spoluvlastníctva poručiteľ podal dňa 18.06.2012

a 23.05.2014 bolo vydané uznesenie o zastavení konania, na základe dohody, že syn D. odkúpi od otca
jeho spoluvlastnícky podiel k bytu. Poručiteľa oklamali, čo zistil až pri podpise kúpnej zmluvy, pretože
v kúpnej zmluve bola predávajúca aj D. matka a účasť na tomto klamstve mala aj žalobkyňa. Predali
byt, kde bývala 13 rokov so svojou rodinou, manželom a deťmi, z ktorého sa v roku 1993 odsťahovali.
Žalobkyňa s otcom neudržiavala žiaden kontakt, telefonicky sa s ním skontaktovala asi rok pred jeho

náhlou smrťou cca v roku 2022, kedy ho chcela prísť navštíviť s tým, že po smrti poručiteľovej matky,
u ktorej býval, si brata presťahovala do rodinného domu, kde býval. Žalobkyňa mala obavy, že ju vyhodí
pri návšteve, ale súhlasila, aby poručiteľa prišla navštíviť. Bola u nich dvakrát na krátku návštevu.
Uviedla, že poručiteľ v čase rozvodu nepracoval v Českej republike a s nimi už nebýval. Uviedla, že
žalobkyňa s poručiteľom neudržiavala žiaden kontakt najmenej od roku 2007, preto urobil vydedenie
v roku 2010. Navrhovala predvolať svedkov: M. L., N. O. G., P. B., N. F. L., A. G.. Ďalej uviedla,

že poručiteľ, po jeho násilnom vyhodení, do bytu nechodieval, žiaden kľúč nemal a vyhodili ho bez
akýchkoľvek jeho osobných vecí. Poukázala na to, že zákonné podmienky na vydedenie žalobkyne
v danom čase boli splnené a poručiteľ v listine dostatočne konkretizoval dôvod vydedenia, ktorý bol
konkretizovaný časovými a skutkovými okolnosťami, ktoré viedli poručiteľa k vydedeniu.

7. Právny zástupca žalobkyne elektronickým podaním dňa 25.09.2024 uviedol, že žalobkyňa nikdy
netvrdila,abynavštevovalaošetrujúcichlekárov,zdravotnésestrypočashospitalizácieporučiteľa,keďže
navštívila iba svojho otca a kontaktovala ju sesternica o tom, že je v nemocnici. Nikdy nebývala v byte
so svojim ex partnerom a iba ju navštevoval, ale nikdy tam nebol nasťahovaný. Nikdy otcovi cez telefón
nevynadala, že chce z nich urobiť bezdomovcov, ale vymenili si nejaké SMS a jedine o čo ho prosila

bol nejaký čas na to, aby si brat mohol vybaviť úver, aby ho mohli vyplatiť. Pohnevali sa na nejaký čas.
Nie je pravdou, že sa s poručiteľom skontaktovala len rok pred jeho smrťou. Uviedla, že keď sa chcela
s otcom skontaktovať, mal zmenené telefónne číslo, mal problémy s alkoholom. Poukázala na to, že má
aj fotku zo stretnutia s otcom a jeho matkou v byte zo 16.11.2018, a to je skôr ako pred jeho smrťou.
S otcom bola v kontakte aj počas jeho pobytu vo Vyšných Hágoch, preto nie je pravdivé tvrdenie, že od

roku 2007 s ním neudržiavala žiaden kontakt.

8. Právny zástupca žalovanej v podaní doručenom súdu dňa 30.10.2024 uviedol, že žalovaná sa
o brata starala, starala sa o neho pri operácii čriev, dvakrát operácii ramena (raz v nemocnici v Martine,
druhý raz v nemocnici v Poprade). Informáciu o spoločnom bývaní žalobkyne s jej bývalým partnerom

F. L. obdržali od bývalých susedov z obytného bloku, ktorí boli rozhorčení touto skutočnosťou, že
poručiteľ bol vyhodený z bytu a nasťahovali si do bytu cudzích mužov. Túto informáciu majú aj od
rodičov bývalého partnera žalobkyne F. L. s tým, že F. cez týždeň býval v Poprade u žalobkyni a cez
víkendy navštevovali rodičov spoločne vo Vikartovciach. Poukázal na prehlásenia F. L., A. L. a C. L..
O skutočnosti, že žalobkyňa vynadala poručiteľovi sa dozvedela tak, že jej o tom povedal poručiteľ

a zdôveril sa o tejto skutočnosti aj sestre, a že mu to bolo veľmi ľúto, že žalobkyňa sa mu neozvala
od roku 2008 až do podania žaloby o vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. S touto skutočnosťou
sa ďalej zdôveril aj susede p. M. L., ktorá pomáhala so starostlivosťou o poručiteľa a bola informovaná
o všetkých rodinných záležitostiach. K týmto skutočnostiam navrhol vypočuť svedkyňu. Poukázal, že
povinnosť vyplatiť poručiteľa z bytu mala hlavne jeho exmanželka, ktorej dal poručiteľ tri roky od rozvodu

manželstva čas, aby hľadala riešenie na jeho majetkové vyporiadanie. Ďalej žiadal vypočuť svedkov A.
A., A. E. Q., A. D. Q.. Poukázal na skutočnosť, že keď bol poručiteľ vyhodený z bytu a poručiteľove deti
boli plnoleté, nesnažila sa žalobkyňa otcovi pomôcť, žiadne jeho dieťa sa nepostavilo na jeho obranu
a nezamysleli sa nad tým, ako ich otec bude ďalej žiť.

9. Dňa 05.02.2025 na pojednávaní právny zástupca žalobkyne v 1. rade uviedol: „Žiadame súd
o vyslovenie neúčinnosti právneho úkonu – listiny o vydedení a závetu, a to v celosti, podľa výsluchu
strán a dokazovaní, ktoré na tomto pojednávaní budú vykonané. Z obsahu návrhu je dané, že spor
medzi stranami tu je o určenie neúčinnosti obidvoch právnych úkonov. Na otázku súdu, aký právny
úkon konkrétne napáda v predmetnom konaní, uviedol: „Napádame právny úkon prvopis Notárskej

zápisnice N 84/2010, NZ 8462/2010, NCRza 1291/2010, NCRls 8589/2010, ktorej obsahom sú dva
právne úkony, a to listina o vydedení a závet. Táto NZ bola podpísaná v Poprade dňa 12.03.2010
na Notárskom úrade JUDr. Oľgy Piskoríkovej.“ Na otázku súdu, ako znie žalobný návrh, uviedol, že
žalobný návrh je o neúčinnosť právneho úkonu o vydedení a závetu, ktoré sú obsahom tejto Notárskejzápisnice. Po prečítaní žalobného a upraveného návrhu zo spisu súdom uviedol: „Žiadame tie dôvody,
ktoré sú uvedené v žalobe, kde výsluchom strán sa tvrdenia aj preukážu. Navrhujem vypočuť strany
konania, oboznámiť sa s listinnými dôkazmi a navrhujeme výsluch svedkov: matky žalobkyne – A. A.,

D. A. – brat, sesternicu – L. R., partnera – A. G..“ V záverečnej reči uviedol: „Vzhľadom k tomu, že
súd pristúpil k absolútnemu právu sudcovskej koncentrácie, preukázalo sa, že moja klientka vo vzťahu
k svojmu otcovi neporušila dobré vzťahy a morálne vzťahy vo vzťahu k rodičovi, bola svedkom v období,
ktoré sa týka podpisu pred 12.03.2010, nezhôd medzi manželmi, ktoré sa týkali ich rozvodového
konania. Nemohla mať vplyv na tieto rozpory medzi rodičmi a rovnako nemohla mať vplyv ani na

rozdeľovanie resp. vyporiadanie tohto bytu medzi manželmi, nebola ani účastníčkou týchto vzťahov.
Naopak, sa preukázalo, že jej vzťah k obidvom rodičom bol vyvážený nekonfliktný, z čoho aj čo sa
týka dôvodu vydedenia, tak je paušálny, teda neurčitý voči nej, keď iba v jednej vete hovorí, že dcéra
s ním neudržiavala kontakt, najmä po chorobe. Vo vzťahu k rodičovi sa jej vzťah k otcovi, rovnako aj
pri matke, sa môže hodnotiť ako nekonfliktný a v súlade dieťaťa k rodičom s dobrými mravmi, ktoré sú
akceptované, a teda sa nevymykajú a neporušujú dobré mravy. Na rozdiel, keď tieto dôvody špecifikuje

u iných súrodencov, tak sa týkajú u iných súrodencov. Nie je možné paušalizovať tieto dôvody na
všetkých troch bez rozdielu vzťahu jednotlivo každého súrodenca, alebo dieťaťa k svojim rodičom. Takto
potomjemožnézáveromzhodnotiť,ženeporušilažalobkyňaakékoľveknormyspoločenskéhosprávania
a dobrých mravov, nemala so svojim otcom konflikt, keby bol a existoval v čase podpisu notárskej
zápisnice, určite by otec konkretizoval aj u nej a konkretizoval by to tak, ako u ostatných dvoch detí.

Z tohto dôvodu žalobkyňa vecne potom zvážila, že nie je dôvod na jej strane pre vydedenie, tak ako je
uvedený v notárskej zápisnici. Uplatňujeme si nárok na náhradu trov konania.“

10. Na pojednávaní žalobkyňa uviedla: „Myslím, že s otcom som mala dobrý vzťah, bola som jeho
miláčik. Mali sme problémy v rodine, veľa pil, nie vždy, chodil aj na protialkoholické liečenia. To bola

aj príčina rozvodu rodičov. Ak boli nejaké problémy s rodičmi, moji súrodenci sa zastávali viac mamy,
ja som mala s otcom dobrý vzťah. Od roku 2007 som začala pracovať v Tescu až do roku 2013, kde
ma otec navštevoval. V roku 2014 som odišla do zahraničia, kde som doteraz. S otcom som mala
telefonický kontakt. Často si menil číslo. Často som ho navštevovala u babky, kde býval. Po babkinej
smrti sa presťahoval ku sestre, kde som bola asi dvakrát. L. I., sesternica, ma kontaktovala, že je otec

v nemocnici na chirurgii, kde ležal z dôvodu, že zjedol v bagete špáratko, ktoré mu poškodilo črevá.
Sestrička mi zavolala otca a na chodbe sme sa rozprávali. Neviem povedať kedy ho priviezli, pretože
ma nikto nekontaktoval, až po určitom čase ma kontaktovala sesternica. Predtým ako ho previezli
na chirurgiu ležal na JIS-ke. Otec mal operáciu ramena, mal vredy, dostával epileptické záchvaty. Ku
konfliktom svojich rodičov uviedla, že na vine sú vždy obidvaja. K listine na vydedenie, na Notárskom

úrade nám notárka prečítala zápisnicu a povedala, že s mojou sestrou komunikovala cez e-mail, dala
nám to podpísať. Brat sa akurát vyjadril, že čo sa týka jeho a mojej sestry, tak súhlasí s tým, že oni
žiaden vzťah s otcom nemali, ale čo sa týka mňa, tak s tým nesúhlasím, že by ja som s otcom vzťah
nemala. Otec opustil byt niekoľkokrát, volala som babke, aby prišli po neho, robil krik, raz boli privolaní
policajti, lebo sa vyhrážal môjmu bratovi, opakovalo sa to viackrát. Raz išiel ku svojej matke a doniesli

ho pred byt na chodbu, že si ho máme nechať. Otec prišiel mojej mame dať papier o BSM v tom čase
som kontaktovala otca, že by trošku počkal. Boli sme s bratom tesne po skončení školy cca v roku 2007,
brat začal pracovať vo Whirlpoole, tak som volala otcovi, aby počkal v tejto situácii, ten povedal, že sa
máme zbaliť a ísť bývať do Kubach k maminmu priateľovi. Brat si zobral úver a vyplatil otcovi polovicu.
Telefonovali sme si často, telefonoval aj s mojim partnerom, po covide sme sa aj stretávali. Keď býval

otec s babkou, tam som bola viackrát, stále ešte požíval alkohol, často som ho prosila, aby nepil, nemal
dobrý vzťah s mojimi súrodencami, hlavne kvôli alkoholu. Rodičia sa rozviedli v roku 2009. S bratom
D. mám veľmi dobrý vzťah a so sestrou A. nijaký. Ja som sa po dedičskom konaní vrátila do Anglicka,
stretla som sa s partnerom a kamarátom, ktorý mi povedal, že to nie je normálne, že sa s tým ešte
nestretol, že to má patriť deťom, a prečo to nechám tak a prečo za to nebojujem. Myslím si, že keď jeden

rok nie som v kontakte s otcom, nie je to dôvod na vydedenie. Návštevy v Tescu som musela korigovať,
aby sa nestretol s mamou, ktorá mi nosila obedy a bolo to aj v mojom záujme.“

11. Na pojednávaní právny zástupca žalovanej uviedol: „Navrhujeme žalobu v plnom rozsahu zamietnuť.
Žalovaná má za to, že zákonné podmienky na vydedenie žalobkyne v danom prípade u poručiteľa

boli splnené. Poručiteľ v listine o vydedení zo dňa 12.03.2010 dostatočne konkretizoval dôvod
vydedenia, ktorý bol konkretizovaný časovými a skutkovými okolnosťami, ktoré viedli poručiteľa
k vydedeniu žalobkyne. Listina o vydedení zo dňa 12.03.2010 spĺňa formálne, ako aj materiálne
predpoklady vydedenia. Predloženými dôkazmi a uvedenými skutočnosťami hlavne z listiny o vydedeníje preukázané, že žalobkyňa sa voči poručiteľovi pred spísaním listiny o vydedení správala v rozpore so
zásadami slušného správania, nezaujímalo sa o neho a nekontaktovala sa s ním. Dokonca žalobkyňa
najprv súhlasila s obsahom Listiny o vydedení, ako aj s obsahom závetu, čo uviedla aj do zápisnice zo

dňa 07.03.2024 a až následne mala telefonicky oznámiť súdnemu komisárovi, že chce svoje vyhlásenia
zobrať späť a že sa ešte potrebuje poradiť. Tak to vyplýva zo zápisnice súdneho komisára zo dňa
18.03.2024. Ostatní zákonní dedičia, t. j. deti poručiteľa A. a D. súhlasili s obsahom listiny o vydedení ako
aj s obsahom závetu. Poukazujeme na to, že na žalobkyni leží dôkazné bremeno, tvrdenia, dokazovania,
ktoré neuniesla, ostalo iba pri jej tvrdení, a preto navrhujeme žalobu v plnom rozsahu zamietnuť

a uplatňujeme si náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Podľa nášho názoru autonómia vôle poručiteľa
by mala byť rešpektovaná v čo najväčšej miere a nemala by byť pri posudzovaní naplnenia dôvodov
vydedenia paušálne podmieňovaná správaním sa poručiteľa voči vydedenému potomkovi. Iba poručiteľ
je oprávnený rozhodovať o tom, kto a v akom rozsahu bude po ňom dediť. V prípade vydedenia je to
v závislosti od toho, ako sa potomok k nemu správal a nie ako sa správal poručiteľ voči potomkovi.
Vydedenie je teda prejav vôle poručiteľa, ktorá ak je platné, je potrebné ho rešpektovať a k posudzovaniu

listiny o vydedení je potrebné pristupovať v súlade s vôľou poručiteľa vyjadrenej v nej. Občiansky
zákonník podľa nás chráni svojimi ustanoveniami vôľu samotného poručiteľa, poručiteľ má právo na to,
aby listinou o vydedení prípadný nezáujem svojich potomkov o neho bol zohľadnený pri rozdeľovaní jeho
majetku dedením. Ak by sa vôľa nerešpektovala podľa nášho názoru by došlo k narušeniu právnej istoty
vyjadreného v inštitúte vydedenia. Pokiaľ sa týka procesnej stránky tohto konania, poukazujeme na to,

že v danom konaní ide o nerozlučné procesné spoločenstvo v zmysle § 78 Civilného sporového poriadku
(ďalej len „CSP“), v žalobe je potrebné uviesť ako účastníkov všetkých účastníkov konania o dedičstve,
či už na strane žalobcov, ale zväčša na strane žalovaných. Za pasívne legitimovaných označí všetkých
účastníkov konania o dedičstve, ako závetných tak aj zákonných. Žalobkyňa určila okruh účastníkov
konania tak, že žalobkyňa je A. A. a žalovaná je iba E. F. G., čo je v rozpore s ust. § 78 CSP. Pre

konanie pred súdom vyvolané podľa § 194 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“) treba
podľa povahy veci považovať týchto účastníkov za nerozlučných spoločníkov v zmysle § 78 CSP, ako
na strane žalobcov tak aj na strane žalovaných. Postavenie žalobkyne je určené obsahom rozhodnutia
súdu v dedičskom konaní, v tomto prípade uznesením sp. 17D/134/2023-49 zo dňa 19.04.2024. Teda
namietame nedostatok vecnej legitimácie podanej žaloby.“ Uviedol, že nesúhlasí s vypočutím svedkov,

ktorých navrhla žalobkyňa na pojednávaní, z dôvodu sudcovskej koncentrácie a neboli upovedomení
o tom, že by mali byť vypočutí novo navrhnutí svedkovia a nemajú splnenú lehotu na prípravu.
Predložené čestné prehlásenia taktiež namietal vykonať ako dôkazy, z dôvodov uplynutia sudcovskej
koncentrácie. Ohľadom nimi navrhovaných svedkov uviedol, že trvá na výsluchu p. M. L., suseda bytu L.
A., brata poručiteľa L. A., ktorí boli v častom telefonickom kontakte a p. J. G. – syna žalovanej, ktorého

nenavrhovali ako svedka doposiaľ.

12. Žalovaná na pojednávaní uviedla: „Všetky skutočnosti, ktoré uviedol môj brat v listine o vydedení sú
pravdivé. Je mi veľmi ľúto, že brat ani rok po smrti nemá pokoj. Priznávam, že mal problémy s alkoholom,
ale žalobkyňa zabudla podotknúť, že všetky liečenia čo absolvoval boli s mojou pomocou. Rodina

v tom čase, ani manželka, ani deti ho v tom nepodporili, ja s mojim manželom som ho odvážala na
protialkoholické liečenia, vždy sa vrátil preliečený s veľkou snahou sa k tomu nevrátiť, vždy sa vrátil
potom domov, ale vzhľadom na ich manželské problémy sa to stále opakovalo viackrát a spadol do toho.
Deti ani manželka ho ani raz na liečení nenavštívili. Nie je pravda, ako uvádza žalobkyňa, že dobrovoľne
opustil domácnosť, stále bol vyhodený z bytu zo strany manželky a v roku 2007 to bolo definitívne, že

sa ani nemohol vrátiť, jeho manželka mala priateľa. Je to p. Q., čo predpokladám, že im podpísal to
čestné prehlásenie, ktoré dnes predložili a ktorý v tom čase vykonával majstra odborného výcviku na
učilišti, kde sa učil za kuchára D. a ide o byt, kde som ja predtým bývala 13 rokov s mojou rodinou, tak
susedia boli pohoršení, že brat skončil na ulici a v byte dcérin priateľ cez týždeň - F. L., v ďalšej izbe
mamin priateľ a v tretej izbe syn D.. Brat nemal kľúče od bytu a nechodil na návštevy, bol to nešťastný

a zlomený človek, ktorý by nemal ani odvahu sa hore ukázať, pretože mal traumu zo svojej manželky,
ktorá ho aj fyzicky aj psychicky týrala, čo mám od neho. Nie som odborníčka na alkoholizmus, ale veľa
som sa toho naučila, pretože som bratovi tak pomohla, že 5 rokov pred smrťou bol abstinent, trvalo dlho
kým sa z tráum dostal a mojou pomocou a pomocou mojej rodiny sa mu podarilo nad alkoholom zvíťaziť,
bol členom našej rodiny, keďže ho deti odvrhli a som šťastná, že zomrel ako slušný človek a neskončil

niekde na lavičke na námestí, ako skončil dedo, otec ich matky, o ktorého sa dcéra nepostarala, tiež
bol vyhodený na ulicu. Bola zavedená taká morálka u nich, že sa deti nemusia postarať o rodičov.
Je tam veľa klamstiev. Aj moje sestry vedia potvrdiť starostlivosť o poručiteľa. V roku 2009 keď došlo
k rozvodu, brat volal manželke, ako sa vysporiadajú o byt, tá s ním nekomunikovala a následne muzavolala dcéra A., či sa nehanbí, že chce urobiť z nich bezdomovcov, pritom už ich priatelia tam boli
nasťahovaní a potom sa rozhodol, že počká tri roky a až po troch rokoch dal návrh na vyporiadanie
bezpodielového spoluvlastníctva, pretože si chcel do budúcna poriešiť svoje bývanie, keďže byt kde

býval nebol mamin, ale nášho staršieho brata L., ktorý v tom čase bol v USA. Môj starší brat odišiel do
USA – Karol a nechal mi generálnu plnú moc.“

13. Vykonaným dokazovaním, najmä listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu, výsluchom procesných
strán, súd zistil nasledovný skutkový stav vo veci:

14. Dňa 12.03.2010 bola spísaná na Notárskom úrade Notárska zápisnica pod sp. zn. N 84/2010, NZ
8462/2010 u notárky A. S. I., kde sa dostavil J. A., K. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom I., G. XXXX/XX, ktorý
preukázal svoju osobnú totožnosť a po prehlásení svojej spôsobilosti na právne úkony požiadal, aby do
Notárskej zápisnice bola pojatá listina o vydedení a závet:
„I. Prítomný a podpísaný J. A., K. A. po dobrej a zrelej úvahe a pri dobrom duševnom a fyzickom

zdraví prehlasujem, že po mojej smrti z celého môjho majetku hnuteľného aj nehnuteľného v celom
rozsahu vydeďujem podľa § 469a ods. 1 písm. b) obč. zák. svoje dcéry A. A., nar. XX.XX.XXXX, A. A.,
nar. XX.XX.XXXX a svojho syna D. A., nar. XX.XX.XXXX, všetci trvale bytom I., G. XXXX/XX v celosti
a zároveň určuje, že dôsledky tohto vydedenia sa vzťahujú aj na osoby uvedené v ust. § 473 ods. 2
Obč. zák. t.j. ich potomkov.

II. Uvedomujem si význam a závažnosť vydedenia, ktoré činím podľa ust. § 469a ods. 1 písm. b) a ods.
2 Obč. zák. a ako dôvody oprávnenosti vydedenia udávam, že moje deti trvalo neprejavujú o mňa
opravdivý záujem, ktorý by ako potomkovia mali prejavovať. Dcéra A. A. žije päť rokov v Anglicku,
počas jej pobytu v trvaní prvých troch rokov som sa pokúšal o nadviazanie kontaktu s ňou, avšak pred
dvoma rokmi ma tvrdo odmietla s tým, že nemá záujem sa so mnou kontaktovať. Od tej doby neviem

o nej nič, nemám jej adresu ani jej telefón. Veľmi ma to mrzí, lebo som bol pred rokom ťažko chorý
a napriek tomu, že som sa dozvedel, že moje deti vedeli, že som v nemocnici, že môj život visí na
vlásku, neprejavili o mňa záujem, aj keď už všetky sú dospelé a môžu sa sami rozhodovať a sami
ovplyvňovať svoje správanie. Syn D. A. bude mať toho roku 20 rokov, naposledy som ho videl na súde
pri prejednávaní výživného, keď už bol plnoletý a kontakt mi odmietol, správal sa akože ma nepozná,

na ulici ma obchádza, čo ma veľmi mrzí, lebo snažil som sa aspoň jeho získať, keďže s dcérami sa
mi nepodarilo vzťah obnoviť, vzhľadom k tomu, že boli proti mne vychované svojou matkou. Dcéra A.
A. so mnou udržiavala kontakt, najmä po mojej chorobe, avšak asi rok si ma nevšíma a prehlásila, že
o kontakt so mnou nemá záujem. Spolu s mojou rozvedenou manželkou, syn a dcéra A. s ich priateľmi
žijú v jednom byte, ktorého som spoluvlastníkom a o mňa nemajú záujem. Som odkázaný na pomoc

svojej rodiny – matky, brata L. a sestry F. a keby nebolo ich, tak nemám kde hlavu zložiť. Ťažko tento
život znášam a keďže moje deti nejavia o mňa záujem napriek mojej snahe o kontakt s nimi rozhodol
som sa po mojej smrti ich z môjho majetku vydediť, lebo ich spôsob správania voči mne ma veľmi bolí
a nezaslúžil som si ho. Snažil som sa o ich telesný aj duševný rast, podľa mojich síl a možností, aby
netrpeli núdzu finančnú, ani citovú. A keďže táto moja snaha je bez úspechu, rozhodol som sa týmto

spôsobom.
III. Po dobrej a zrelej úvahe a pri dobrom duševnom a fyzickom zdraví rozhodol som sa zanechať po
mojej smrti všetok svoj hnuteľný aj nehnuteľný majetok svojej sestre E. F. G., K. A., nar. XX.XX.XXXX,
bytom I., B. H. XXXX/XX v celosti. Pre prípad, že by moja sestra E. F. G. K. A. z akéhokoľvek dôvodu
nemohlamôjmajetokdedením,ustanovujemnáhradnéhodedičajejsynaJ.G.,nar.XX.XX.XXXX,bytom

I., B. H. XXXX/XX v celosti.
IV. Toto je moja posledná vôľa.
V. K napísaniu tejto listiny o vydedení a závetu som sa dostavil osobne na tunajší notársky úrad
a prehlasujem, že len za prítomnosti notárky som celú záležitosť prejednal s úmyslom usporiadať svoj
majetok po mojej smrti spravodlivo, podľa zásluh, slobodne, vážne, bez akéhokoľvek donútenia inej

osoby a tiesne. Som rozvedený, žijem v byte svojho brata L. A., spolu so svojou matkou M. A. a svojou
poslednou vôľou sa chcem zavďačiť svojej sestre E. F. G. K. A., za jej pomoc, starostlivosť, ktorú mi
poskytuje, a to najmä v čase mojej choroby. Moja sestra mi veľmi v živote pomohla, nielen materiálne,
ale aj psychicky ma vedela podržať a je mi stálou oporou. Preto som sa rozhodol svoj majetok po mojej
smrti jej z vďaky zanechať. Verím, že bude v správnych rukách. Rovnako vychovala aj svojho syna J.,

a preto pre prípad, že tento majetok nebude môcť ona nadobudnúť, mám istotu aj u neho.“ (č. l. 12
súdneho spisu).15. Z Čestného prehlásenia F. L. zo dňa 27.09.2024 vyplýva, že vyhlásenie žalobkyne v 1. rade o tom,
že jej otec ich navštevoval vo Vikartovciach, je nepravdivé, keď spolu žili, väčšinou sa zdržiavali, teda
bývali v Poprade na ul. G. v byte, blok T. spolu s matkou žalobkyne, jej bratom D. (č. l. 47 súdneho spisu).

16. Z Čestného prehlásenia A. L. zo dňa 27.09.2024 vyplýva, že nie je pravdou, aby žalobkyňu v 1. rade
a jej syna F. vo Vikartovciach navštevoval poručiteľ s tým, že keď žil F. so žalobkyňou, obaja sa zdržiavali
väčšinou v byte v Poprade spolu s jej matkou a bratom D. (č. l. 47 rub súdneho spisu).

17. Z Čestného prehlásenia C. L. zo dňa 27.09.2024 vyplýva, že nie je pravdou tvrdenie žalobkyne v 1.
rade, že ju otec navštevoval vo Vikartovciach. V čase, keď vnuk F. žil so žalobkyňou, zdržiavali sa v byte
v Poprade s jej matkou a bratom (č. l. 48 súdneho spisu).

18. Z písomného vyjadrenia sestry poručiteľa M. A. zo dňa 23.09.2024, ktorá dlhodobo žije so
svojou rodinou v Rakúsku, vyplýva, že často bola v telefonickom kontakte s poručiteľom a so svojimi

súrodencami. Poručiteľ žil neusporiadaným manželským životom, jeho bývalá manželka je veľmi
dominantná osoba, ktorá ich vzájomné nezhody vždy riešila jeho vyhodením zo spoločnej domácnosti.
Brat nikdy neopustil spoločnú domácnosť dobrovoľne, po jeho vyhodení doslova na ulicu, odišiel k ich
matke,kdeprechodnebývaldodoby,kedyhobývalámanželkatelefonickyzavolalanaspäť.Tátosituácia
sa počas ich manželstva opakovala niekoľkokrát až do doby, kedy ho vyhodila natrvalo, pretože si našla

priateľa. Žalobkyňa sa žiadnym spôsobom nepostavila na obranu svojho otca, teda poručiteľa, pretože
tento stav im všetkým vyhovoval. Poručiteľ odlúčením od rodiny veľmi trpel, sestra F. sa o neho starala,
býval s ich matkou v 2-izbovom byte v Poprade-Veľká, neďaleko rodinného domu, kde žila sestra F.
s celou rodinou, ktorá mu nahradila rodinu. Poručiteľ trpel depresiami, bol invalidný dôchodca, sestra
F. mu poskytla všestrannú starostlivosť, počnúc upratovaním bytu, pranie, žehlenie, návštevy lekárov,

brat bol diabetik, dvakrát mal operované rameno, podrobil sa operácií čriev. Prehlásila, že žalobkyňa sa
najmenej 15 rokov o svojho otca vôbec nezaujímala a skontaktovala sa s ním telefonicky asi jeden rok
pred jeho smrťou (č.l. 48 rub súdneho spisu).

19. Z Rozsudku Okresného súdu Poprad sp. zn. 19C/261/2008 zo dňa 19.03.2009 vyplýva, že

manželstvoúčastníkovA.A.,K.L.,nar.XX.XX.XXXXaJ.A.,nar.XX.XX.XXXX,uzavretédňa31.08.1985
na bývalom Mestskom národnom výbore v Poprade, ktoré je zapísané v knihe manželstiev tohto
matričného úradu vo zväzku 11, ročník 1985, na strane 131 pod por. č. 198 bolo právoplatne dňa
13.05.2009 rozvedené a návrh na rozvod manželstva bol podaný dňa 21.11.2008 (č. l. 64 súdneho
spisu).

20. Z Uznesenia Okresného súdu Poprad č. k. 17C/116/2012-88 zo dňa 23.05.2014 vo veci o zrušenie
a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva vyplýva, že súd konanie zastavil s tým, že žaloba bola
podaná na súd dňa 18.06.2012 a dňa 21.05.2014 žalobca J. A. zobral žalobu späť z dôvodu
mimosúdneho vyriešenia sporu (č. l. 67 súdneho spisu).

21. Zo Zápisnice o predbežnom vyšetrení z dedičského konania po poručiteľovi J. A. XXX/XXX/XXXX
vyplývajú dedičia A. A., A. A., D. A., súrodenci poručiteľa L. A., M. A., E. F. G. (č. l. 70 súdneho spisu).

22. Zo Zápisnice o pojednávaní notárky JUDr. Zuzany Mercovej zo dňa 18.03.2024 vyplýva: „Ako dedičia

zo zákona prichádzajú v úvahu v I. zákonnej dedičskej skupine deti poručiteľa: A. A., A. A. a D. A.. Dcéra
poručiteľa – A. A., ktorá prichádza do úvahy ako dedička zo zákona v I. zákonnej dedičskej skupine,
po oboznámení sa so znením a obsahom listiny o vydedení a závetu písomne listom doručeným dňa
01.03.2024 vyhlásila, že poslednú vôľu poručiteľa prejavenú v listine o vydedení a závete rešpektuje,
nemieni sa domáhať určenia jeho absolútnej neplatnosti v občianskom súdnom konaní. Syn poručiteľa

D. A., ktorý prichádza do úvahy ako dedič zo zákona v I. zákonnej dedičskej skupine, po oboznámení
sa so znením a obsahom listiny o vydedení a závetu do zápisnice dňa 07.03.2024 vyhlásil, že poslednú
vôľu poručiteľa, prejavenú v listine o vydedení a závete, v plnom rozsahu rešpektuje, uznáva ich platnosť
a nemieni sa domáhať určenia ich absolútnej neplatnosti v občianskom súdnom konaní. Súhlasí s tým,
aby sa dedilo v zmysle poručiteľovej poslednej vôle a v intenciách ním zriadeného závetu. Dcéra

poručiteľa A. A. po oboznámení sa so znením a obsahom listiny o vydedení a závetu do zápisnice dňa
07.03.2024 síce vyhlásila, že s týmito súhlasí, avšak následne notárskemu úradu telefonicky oznámila,
že svoje vyhlásenie chce vziať späť a že potrebuje sa ešte poradiť ohľadom ďalšieho postupu v súvislosti
s listinou o vydedení a závetom.“ (č. l. 72 súdneho spisu).23. Na zistený skutkový stav súd aplikoval uvedenú právnu úpravu:

24. Podľa § 460 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa.

25. Podľa § 461 odsek 1, 2 OZ, dedí sa zo zákona alebo zo závetu alebo z oboch týchto dôvodov. Ak
nenadobudne dedičstvo dedič zo závetu, nastupujú namiesto neho dedičia zo zákona. Ak sa nadobudne
zo závetu len časť dedičstva, nadobúdajú zvyšnú časť dedičia zo zákona.

26. Podľa § 469a ods. 1 písm. a), b), c), d) OZ, poručiteľ môže vydediť potomka, ak v rozpore s
dobrými mravmi neposkytol poručiteľovi potrebnú pomoc v chorobe, v starobe alebo v iných závažných
prípadoch, ak o poručiteľa trvalo neprejavuje opravdivý záujem, ktorý by ako potomok mal prejavovať,
bol odsúdený pre úmyselný trestný čin na trest odňatia slobody v trvaní najmenej jedného roka, trvalo
vedie neusporiadaný život.

27. Podľa § 469a odsek 2 OZ, pokiaľ to poručiteľ v listine o vydedení výslovne určí, vzťahujú sa dôsledky
vydedenia aj na osoby uvedené v § 473 odsek 2.

28. Podľa § 469a ods. 3 OZ, o náležitostiach listiny o vydedení a o jej zrušení platia ustanovenia § 476

a 480; v listine však musí byť uvedený dôvod vydedenia.

29. Podľa § 476 ods. 1, 2 OZ, poručiteľ môže závet buď napísať vlastnou rukou, alebo ho zriadiť v
inej písomnej forme za účasti svedkov alebo vo forme notárskej zápisnice. V každom závete musí byť
uvedený deň, mesiac a rok, kedy bol podpísaný, inak je neplatný.

30.Podľa§476dOZ,poručiteľmôžeprejaviťsvojuposlednúvôľudonotárskejzápisnice,osobitnýzákon
ustanovuje, kedy sa úkon musí urobiť pred svedkami.

31. Podľa § 477 OZ, v závete poručiteľ ustanoví dedičov, prípadne určí ich podiely alebo veci a práva,

ktoré im majú pripadnúť. Ak nie sú podiely viacerých dedičov v závete určené, platí, že podiely sú
rovnaké.

32. Čl. 4 ods. 1 CSP, ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia
tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu

vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci.

33. Čl. 8 CSP, strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a
podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

34. Podľa § 62 CSP, ak strana nemá procesnú subjektivitu, súd konanie zastaví.

35. Podľa § 78 ods.1,2 CSP, nútené spoločenstvo je procesné spoločenstvo, v ktorom osobitný predpis
vyžaduje pre úspech v spore účasť všetkých subjektov právneho vzťahu. Súd žalobu zamietne, ak nie
je splnená podmienka účasti všetkých subjektov podľa odseku 1.

36. Podľa § 132 ods. 1, 3 CSP, v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie
strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie
a žalobný návrh.
Žalobca k žalobe pripojí dôkazy, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny

pripojiť.

37. Podľa § 137 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), žalobou možno požadovať, aby sa
rozhodlo najmä o
a) splnení povinnosti, b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania

vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom
naliehavýprávnyzáujem;naliehavýprávnyzáujemniejepotrebnépreukazovať,akvyplývazosobitného
predpisu, alebo d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.38. Podľa § 140 ods. 1 CSP, zmena žaloby je návrh, ktorým sa rozširuje uplatnené právo alebo sa
uplatňuje iné právo.

39. Podľa § 142 ods. 1 CSP, o prípustnosti zmeny žaloby súd rozhodne spravidla na pojednávaní, na
ktorom bola zmena navrhnutá, alebo na pojednávaní, ktoré nasleduje bezprostredne po tom, ako bola
zmena žaloby uplatnená podaním mimo pojednávania.

40. Podľa § 143 ods. 1 CSP, súd nepripustí zmenu žaloby, ak by výsledky doterajšieho konania nemohli

byť podkladom na konanie o zmenenej žalobe.

41. Podľa § 150 ods. 1, 2 CSP, strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce
skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.
Na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností môže súd strany požiadať o ďalšie skutkové
tvrdenia.

42. Podľa § 151 ods. 1, 2 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa
považujú za nesporné.
Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia
o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

43. Podľa § 153 ods. 1, 2, 3 CSP, strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a procesnej
obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich
strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania.
Na prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak

by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu. Ak súd na
prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany neprihliadne, uvedie to v odôvodnení
rozhodnutia vo veci samej.

44. Podľa § 167 ods. 3 CSP, ak žalovaný uplatnený nárok v celom rozsahu neuzná alebo súd neurobí iné

vhodné opatrenia, súd doručí vyjadrenie žalovaného žalobcovi do vlastných rúk a umožní mu vyjadriť
sa v lehote určenej súdom. Žalobca uvedie ďalšie skutočnosti a označí dôkazy na preukázanie svojich
tvrdení; na neskôr predložené a označené skutočnosti a dôkazy súd nemusí prihliadnuť. Súd poučí
žalobcu o následkoch sudcovskej koncentrácie konania.

45. Podľa § 197 ods. 1 CSP, ak strana navrhne výsluch svedka, zabezpečí jeho prítomnosť na
pojednávaní; o tejto skutočnosti vopred upovedomí súd a protistranu.

46. Podľa § 215 ods. 1 CSP, súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.

47. Podľa § 194 ods. 1 CMP, ak rozhodnutie o dedičskom práve závisí od zistenia sporných skutočností,
odkáže súd uznesením po márnom pokuse o zmier toho z dedičov, ktorého dedičské právo sa javí ako
menej pravdepodobné, aby určenie spornej skutočnosti uplatnil žalobou. Na podanie žaloby určí lehotu,
ktorá nesmie byť kratšia ako jeden mesiac.

48. V prejednávanej veci sa žalobkyňa v 1. rade podanou žalobou domáhala určenia, že neexistujú
dôvody vydedenia obsiahnuté v Listine o vydedení zo dňa 12.03.2010 spísanej poručiteľom, neb. J. A.,
u notárky JUDr. Piskoríkovej. Tvrdila, že v čase spísania notárskej zápisnice N 84/2010, NZ 8462/2010
neboli naplnené dôvody vydedenia vo vzťahu k jej osobe a počas celej doby, od roku 2009 až do
úmrtia otca v roku 2023 s ním bola v pravidelnom kontakte či už osobnom, telefonickom. Dôvody

vydedenia uvedené v listine o vydedení podľa tvrdenia žalobkyne v 1. rade nie sú pravdivé. Žalobou a
žalobným návrhom doručeným súdu dňa 10.04.2024, upraveným dňa 26.07.2024 vymedzila predmet
konania určením, že vo vzťahu k jej osobe, ako zákonnej možnej dedičke, neexistujú dôvody vydedenia.
Predmetom konania však nebolo určenie neplatnosti závetu, ktorý ju vylučoval ako zákonnú dedičku.
Neboli ani tvrdené dôvody neplatnosti závetu v rámci písomných vyjadrení v zmysle § 167 CSP a to ani

do uplynutia uloženej sudcovskej lehoty (koncentrácie) 20 dní od doručenia predvolania (06.11.2024)
na pojednávanie, tzv. do 27.11.2024. Až na pojednávaní dňa 05.02.2025 právny zástupca uviedol, že
žiada určiť aj neplatnosť závetu, ako to žiadal v žalobe. S uvedeným tvrdením právneho zástupcu,
že sa domáhal neplatnosti závetu v žalobe, sa súd nestotožnil, preto nepripustil rozšírenie žalobyo neplatnosť závetu, keďže ide o iný právny a skutkový základ pre takýto žalobný návrh, ako pre
žalobný návrh vo vzťahu k vydedeniu. Súd o procesnom návrhu rozhodol na pojednávaní za prítomnosti
právnych zástupcov a pokračoval v konaní o pôvodnej žalobe. Súd uvedené rozhodnutie v procesnom

postupe nerozšírenia žaloby oprel okrem uplatnenia sudcovskej koncentrácie aj o následné zhodnotenie
dôkaznej situácie na strane žalobkyne.

49. V dedičskom konaní dedičský súd zistil, že poručiteľ J. A. zomrel dňa XX.XX.XXXX so zanechaním
listiny o vydedení a závetu, spísaného vo forme notárskej zápisnice pod č. N 84/2010, NZ 8462/2010,

NCRza 1291/2010, NCRIs 8589/2010 zo dňa 12.03.2010, notárkou JUDr. Piskoríkovou. Listinou
ovydedeníporučiteľvydedilvšetkysvojedeti A.A.,D.A.,A.A.zdôvodu,žeonehojehodetineprejavujú
opravdivý záujem, ktorý by ako potomkovia mali prejavovať. Následne špecifikoval dôvody vydedenia ku
každému dieťaťu osobitne. Vo vzťahu k žalobkyni v 1. rade jasne poukázal na dôvod vydedenia v zmysle
§ 469 a písm. b) OZ.

50.Vydedenímmožnovylúčiťpotomkovzdedeniaúplne,narozdielodzávetu,vktoromnesmieporučiteľ
potomkov opomenúť. Vydedením možno odňať dedičské právo celkom alebo sčasti, čo znamená
že vydedení dedič nededí, hľadí sa na neho, ako keby sa smrti poručiteľa nedožil. Vydedenie ako
jednostranný právny úkon poručiteľa musí spĺňať určité materiálne a formálne náležitosti.

51. Materiálnou náležitosťou vydedenia je okrem všeobecných požiadaviek pre platnosť právnych
úkonov aj existencia konkrétneho dôvodu vydedenia uvedeného v zákone. Ustanovenie § 469a ods.
1 OZ taxatívne vypočítava dôvody vydedenia a zaraďuje ich do štyroch skupín. Pre všetky dôvody je
charakteristickénegatívnesprávaniepotomkavrozporesdobrýmimravmi.Dôvodyvydedeniamusiabyť
uvedené v listine o vydedení, a to konkrétnym skutkovým opisom. Súd mal teda za to, že po materiálnej

stránkeprávnyúkonspĺňavšetkynáležitosti,keďporučiteľjasnepopísal,žežalobkyňav1rade,akojeho
dcéra, o neho trvalo neprejavuje opravdivý záujem, keď asi rok po chorobe si ho nevšíma a prehlásila, že
o kontakt s ním nemá záujem. V neposlednom rade poukázal na skutočnosť, ktorú sám vnímal v čase,
keď sa takto rozhodol prejaviť svoju vôľu, že jeho rozvedená manželka, syn a dcéra, ktorú konkrétne
menoval teda A. s ich priateľmi žijú v byte, ktorého bol v tom čase spoluvlastníkom a oňho nemajú

záujem, preto je odkázaný na pomoc jeho rodiny - matky brata L. a sestry F. a keby nebolo ich, nemá
kde hlavu zložiť. Teda popísal svoje príkorie a ako to vnímal v čase spísania tohto úkonu, keď jeho dve
deti práceschopné, zarábajúce, nepodporili otca, možno mesačným prispením na jeho bývanie mimo
bytu (do vyriešenia jeho bytovej otázky), v ktorom bývala žalobkyňa v 1. rade so svojím priateľom.
Uvedenú skutočnosť potvrdilo Čestné prehlásenie ex priateľa F. L.. Samotná žalobkyňa v 1. rade uviedla

na pojednávaní, že nemôže ísť o dôvod vydedenia, keď s otcom jeden rok nebola v kontakte, keď mu
vyčítala, že z nich chce urobiť bezdomovcov.

52. Súd poukazuje na to, že poručiteľ nezmenil a nezrušil voči žalobkyni v 1. rade vydedenie a to ani
potom, keď pred jeho smrťou ho bola navštíviť v dome jeho sestry, teda žalovanej, kde býval, čím si

zrejme uvedomoval čo preňho spravila jeho sestra, a teda že nezostal na ulici bez strechy nad hlavou,
čo stvrdil závetom. Od svojej danej vôle v roku 2010 poručiteľ, ani po rokoch neupustil do roku 2023,
tzv. do jeho úmrtia. Uvedené potvrdila aj sestra žalobkyne v 1. rade A. A. v písomnom vyjadrení pre
notárku, ktorá si uvedomovala svoje zlyhanie voči otcovi a naopak súrodeneckú pomoc od F. a L.. Súd
teda prijal záver o platnosti právneho úkonu.

53. Za daného stavu, že rozhodnutie o dedičskom práve závisí od zistenia sporných skutočností či sú,
alebo nie sú dané dôvody vydedenia, po právnej stránke súd poukazuje nato, že predmetné konanie je
konaním o určenie právnej skutočnosti podľa § 137 písm. d) CSP, vyvolané sporom o dedičské právo,
ktorý vznikol v rámci dedičského konania a procesná prípustnosť takejto žaloby vyplýva z osobitného

predpisu, ktorým je ust. § 194 CMP. V prípadoch, kedy jeden, zo zákonných dedičov tvrdí, že nie sú
dané dôvody vydedenia uvedené v Listine o vydedení spísanej, poručiteľom, by petitom žaloby podľa §
194 CMP nemalo byť určenie neplatnosti alebo platnosti Listiny o vydedení, ale určenie práve spornej
skutočnosti, od ktorej toto svoje tvrdenie odvodzuje. Konkrétne v danej veci ide o právnu skutočnosť,
či sú alebo nie sú dané vymedzené skutkové dôvody vydedenia žalobkyne poručiteľom, tzn. či tieto

dôvody existovali v čase spísania listiny, a či ide o dôvody, ktoré možno subsumovať pod hypotézu
právnej normy (§ 469a ods. 1 OZ). Na základe predmetného rozsudku vydaného v sporovom konaní,
v ktorom súd posúdi spornú otázku, dedičský súd posúdi a vyhodnotí, či listina o vydedení je alebo nie
je platná z hľadiska formálnych náležitostí, čo je otázkou právneho posúdenia veci, prináležiacej súduv dedičskom konaní a pokračuje v dedičskom konaní s účastníkmi podľa výsledku sporu (§ 194 ods.
2 CMP).

54. Právny zástupca žalobkyne v 1. rade pred súdom riadne jednoznačne nešpecifikoval žalobný návrh,
skôr dal súdu na „výber“. Súd z dôvodu aby nebol príliš formalistický a neodoprel spravodlivý proces
žalobkyni v 1. rade, sa vysporiadal so žalobným návrhom, tak ako je vyššie uvedené a to aj po dvoch
výzvach ( 10.05.2024, 17.07.2024) vo vzťahu k právnemu zástupcovi žalobkyne v 1. rade.

55. Určením, či je alebo nie je daný dôvod vydedenia, je jedným z predpokladov pre posúdenie,
či určitá osoba je alebo nie je dedičom poručiteľa. Požadovaným určením sa pre strany sporu,
ako okruh zákonných alebo závetných dedičov, právne záväzným spôsobom rieši táto sporná
predbežná otázka. Keďže jednostranným právnym úkonom poručiteľa – Listinou o vydedení bola
žalobkyňa v 1. rade ako potomok – neopomenuteľný dedič, vylúčená z dedenia a v prípade jej úspechu
v konaní bude si môcť uplatniť svoje dedičské práva. Dané však vylučuje platný závet. V danom prípade

žalobkyňa podala žalobu v zmysle § 194 CMP, ktorou žiadala určiť, že dôvody jej vydedenia nie sú
dané. Žaloba o určenie, či je alebo nie je daný dôvod vydedenia, je žalobou o určenie právnej skutočnosti
podľa § 137 písm. d/ CSP, na podanie ktorej nemusí žalobkyňa v 1. rade preukazovať naliehavý právny
záujem, pretože podanie takejto žaloby vyplýva z ust. § 194 ods. 1 CMP.

56. Ďalej sa súd musel vysporiadať v súdnom konaní s nezvyklým procesným lapsusom zo strany
právneho zástupcu žalobcov, kedy v písomnom podaní pred pojednávaním žiadal „zrušiť“ text vo vzťahu
k označeniu žalobkyne v 2. rade A. A. a žalobcu v 3. rade D. A.. Žalobu podal v ich mene na základe
plnej moci, ktorá bola namietaná procesnou stranou, že k udeleniu plnej moci nedošlo. Uvedenú situáciu
Civilný sporový poriadok nerieši, preto súd aplikoval v zmysle čl. 4 CSP v spojení s § 62 CSP na danú

procesnú situáciu uvedené ustanovenie a zastavil konanie voči žalobcom v 2. a 3. rade a nepriznal im
náhradu trov konania, keďže do konania vstúpili bez procesnoprávnych účinkov a teda trovy vo vzťahu
k nim nemohli vzniknúť.

57. V rámci sporového konania súd skúma aj okruh strán sporu a ich vecnú legitimáciu s

ohľadom na to, že pri dedičoch ide svojou povahou o nútené spoločenstvo v zmysle § 78 CSP
a zároveň o nerozlučné spoločenstvo (§ 77 ods.1 CSP) podľa hmotnoprávnej úpravy v zmysle
ust. § 473 a nasl. OZ. V danej veci bolo nepochybné, že aktívne legitimovanou osobou na podanie
predmetnej žaloby bola žalobkyňa v 1. rade, ktorá napadla dôvody vydedenia voči svojej osobe. Zo
strany žalovanej bola vznesená námietka pasívnej vecnej legitimácie a teda, že žalobcovia v 2. a 3.

rade mali byť označení na strane žalovaných, po procesnom zrušení textu vo vzťahu k žalobcom v 2.
a 3. rade. Súd je však toho názoru, že žalobcovia v 2. a 3. rade vzdaním sa práva spochybniť dôvody
vydedenia, ku dňu vyhlásenia žalobcu v 3. rade a ku dňu doručenia listu žalobkyňou v 2. rade, prestali
byť v postavení zákonných dedičov, ktorí prichádzajú do úvahy ako okruh účastníkov v dedičskom
konaní. Teda písomným vyhlásením D. a doručením listu A., do rúk notárky ako súdnej komisárky, teda

príslušnému súdu, prestali tvoriť okruh dedičov, ktorí by pripadali do úvahy, či už v postavení zákonných
alebo závetných skupín. Teda nemuseli byť označení ako žalovaní a je splnená legitimácia na oboch
procesných stranách.

58. Súd následne mohol pristúpiť k posúdeniu veci samej a teda, či v čase spísania jednostranného

úkonuListinyovydedeníporučiteľomJ.A.,dňa12.03.2010unotára,existovalialeboneexistovalidôvody
vydedenia, vo vzťahu k žalobkyni v 1. rade.

59. Z listiny o vydedení vyplýva, že poručiteľ uviedol dôvod vydedenia žalobkyne v 1. rade, ktorú
konkretizoval ako A. A., ktorá s ním udržiavala kontakt, najmä po jeho chorobe avšak, asi rok, si ho

nevšíma a prehlásila, že o kontakt s ním nemá záujem. Navyše s jeho rozvedenou manželkou, synom
a ňou, s ich priateľmi žijú v jednom byte, ktorého je spoluvlastníkom a oňho nemajú záujem.

60. Cieľom dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno
spočíva na strane sporu bez ohľadu na jej procesné postavenie. Nesplnenie dôkaznej povinnosti

prináša so sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového základu zisteného z dôkazov
navrhnutých stranou sporu v opačnom procesnom postavení, než je strana sporu, ktorá nesplnila
alebo nedostatočne splnila svoju dôkaznú povinnosť. Ani splnenie dôkaznej povinnosti neznamená
automaticky unesenie dôkazného bremena. Dôkazným bremenom v spojitosti s dôkaznou povinnosťousa rozumie zodpovednosť strany sporu za výsledok konania, ktorý závisí od zistení z navrhnutých
a vykonaných dôkazov. V praxi môžu navrhnuté dôkazy vyznieť ako nepoužiteľné zdroje informácii
vo vzťahu k uplatnenej súdnej ochrane, bez zreteľa na procesné postavenie strany sporu. Zmysel

uplatňovania dôkazného bremena spočíva v zabezpečení reálneho uplatnenia základného práva na
súdnu ochranu aj v prípadoch, v ktorých sa vykonajú všetky navrhnuté dôkazy a súd napriek tomu
nemá jednoznačný skutkový základ pre svoje rozhodnutie. V takom prípade musí rozhodnúť v situácii
dôkaznej núdze, ktorej dopad pričíta tej strane, na ktorej predovšetkým podľa predpisov hmotného práva
leží dôkazné bremeno, t.j. zodpovednosť za preukázanie skutočnosti významných z hľadiska hmotného

práva.

61. V prejednávanej veci súd dospel k záveru, že žalobkyňa absolútne neuniesla dôkazné bremeno, keď
nepreukázala, že dôvody vydedenia v relevantnom čase neexistovali voči jej osobe. Procesná povinnosť
žalobkyne v 1. rade spočívala nielen uvádzať a tvrdiť skutočnosti, ktoré by jej v konaní priniesli úspech
ale ich aj preukázať. Čo znamená, že v období rok až dva pred spísaním Listiny o vydedení poručiteľom

jej otcom (2008, 2009, 2010), tzv. ku dňu 12.03.2010 mala nielen tvrdiť, ale aj preukázať predložením
dôkazov alebo prostredníctvom súdu žiadať o vykonanie dôkazov. Jej povinnosťou tiež bolo sporné
skutočnosti tvrdené a preukázané včas žalovanou (napr. čestnými prehláseniami, včas navrhnutými
svedkami), vyvrátiť. Žalovaná strana tvrdila, že s otcom nebola v kontakte a to ani po operácii čreva
a neprejavovala o otca záujem. Naopak sestra poručiteľa M. A. v písomnom prehlásení zo dňa

23.09.2024 potvrdila, že poručiteľa z domu bežne vyhadzovala počas manželstva jeho manželka a keď
si našla priateľa, vyhodila poručiteľa definitívne na ulicu. V konaní žalobkyňa v 1. rade neprodukovala
dôkazy napr. listiny, fotografie, výpisy z telefónu, výpisy sms správ, nenavrhla žiadnych svedkov
v rámci realizácie ust. § 167 CSP ani nepredložila čestné vyhlásenia včas súdu. Súd konštatoval na
základe zisteného, že žalobkyňa v 1. rade absolútne nepredložila súdu ani dôkazy na ktoré poukazovala

vo svojich písomných vyjadreniach (napr. písomná komunikácia so sesternicou z neidentifikovaného
obdobia, fotografia z roku 2018 o návšteve otca, teda 8 rokov po vydedení, správy o kondolencii po
smrti babky, teda dôkazy ktoré nesúvisia s preskúmavaným obdobím pre rozhodnutie vo veci samej).
Žalobkyňa v 1. rade bola poučená prostredníctvom právneho zástupcu súdom, ktorý aj pri prípadnej
absencii poučenia pozná právo v tom, že súd môže uplatniť sudcovskú koncentráciu. Následne aj

sudcovská lehota bola uložená v predvolaní na pojednávanie a to v rozsahu ešte 20 dní, v ktorej
nebola splnená povinnosť na navrhovanie dôkazov napr. svedkov ako aj predkladania čestných
prehlásení. Pred súdom neobstálo tvrdenie, že žalobkyňa v 1. rade žije vo Veľkej Británii, keďže
je riadne zastúpená advokátom. Navyše niektoré čestné prehlásenia predložené na pojednávaní vo
februári 2025, boli spísané v roku 2024 a súdu boli predložené až na pojednávaní. Vykonaním dôkazov,

či už výsluchom novo navrhnutých svedkov na pojednávaní alebo prečítaním čestných prehlásení
predložených na pojednávaní, by súd dostal do procesnej nevýhody druhú procesnú stranu brániť sa
bez poskytnutej 5 dňovej zákonnej lehoty, ktorú poskytuje Civilný sporový poriadok. Právny zástupca
žalovanej nesúhlasil s vykonaným dokazovaním bez prípravy na prekvapivé navrhované dokazovanie
a poukázal na uplatnenie sudcovskej koncentrácie. V súvislosti s navrhovaným dokazovaním zo strany

žalobkyne v 1. rade súd poukazuje na ustanovenie § 197 CSP. Pre zachovanie zásady predvídateľnosti
postupu súdu je potrebné, aby strana výsluch svedka navrhujúca, najskôr uviedla, koho a k akým
skutkovým okolnostiam má byť svedok vypočutý. Umožní sa tým vymedziť predmet výsluchu a súčasne
súd bude môcť vylúčiť svedecký dôkaz, ktorý by bol zbytočný. Pokiaľ strana zabezpečuje prítomnosť
svedka na pojednávaní potom ako dôkaz navrhne, strana má súčasne zákonnú povinnosť o tejto

skutočnosti upovedomiť súd aj protistranu. Následkom je že súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov
vykoná a súd aj napriek tomu, že svedok je prítomný na pojednávaní môže jeho výsluch nevykonať a
zamietnuť jeho vykonanie. Súd však môže dôkaz svedka nevykonať na danom pojednávaní z dôvodu,
že strana síce zabezpečila jeho prítomnosť, ale neupovedomila o tom protistranu alebo ju upovedomila
neskoro, ktorá namietla nedostatok času na prípravu na vypočutie svedka § 178 ods. 2 CSP. Uvedené

súd aplikoval zamietnutím dokazovania s odvolaním sa na uplynutie sudcovskej koncentrácie.

62. Z vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno na
preukázanie neexistencie dôvodov vydedenia v čase spísania vôle poručiteľa. Naopak na neunesenie
dôkazného bremena a uplatnenie sudcovskej koncentrácie súdom, reagoval právny zástupca žalovanej

procesným úkonom na pojednávaní tak, že upustil od výsluchu nimi včas navrhovanými svedkami, ako
aj novo navrhovaného svedka J. A., keď žalobkyňa neuniesla bremeno produkovať dôkazy a následne
na základe nich preukázať svoje tvrdenia. Poukázal na hospodárnosť a nadbytočnosť dokazovania z ich
strany za danej procesnej situácie.63. Na základe právnych záverov súd potom čo v I. výroku zastavil konanie voči žalobcom v 2. a 3.
rade, žalobu vo vzťahu k žalobkyni v 1. rade zamietol.

64. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

65. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

66. Žalovaná v konaní bola úspešná v celom rozsahu, preto súd zaviazal neúspešnú žalobkyňu v 1.
rade na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

67. Podľa § 262 ods. 1, 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie

po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia rozsudku na tunajšom súde.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala
vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť

o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený
môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.