Rozsudok – Spoluvlastníctvo ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 14. august 2025

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 23C/86/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3824205310
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 08. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Sitáriková

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2025:3824205310.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza v konaní pred sudkyňou JUDr. Monikou Sitárikovou, v právnej veci žalobcu: A.

B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX/XX, D., zast.: Peter Janík, advokát so sídlom Košovská cesta
1, Prievidza, IČO:34 581 111, proti žalovanému: B. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. XXXX/XX, G.,
o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, takto

r o z h o d o l :

I. Súd podielové spoluvlastníctvo žalobcu a žalovaného k nehnuteľnostiam vedeným Okresným úradom
Partizánske, katastrálnym odborom nachádzajúcim sa v katastrálnom území G., v obci G., v okrese
H., zapísaným na liste vlastníctva č. XXX ako pozemok parc. registra "C" č. XXX – zastavaná plocha
a nádvorie vo výmere 613 m2, pozemok parc. registra "C" č. XXX – zastavaná plocha a nádvorie vo

výmere 29 m2, pozemok parc. registra "C" č. XXX – orná pôda vo výmere 1383 m2, stavba - rodinný
dom so súp. č. XX na parc. č. XXX a stavba bez súp. č. – garáž na parc. č. XXX zrušuje a vyporiadava
tak, že tieto nehnuteľnosti prikazuje do vlastníctva žalobcu v podiele 1/1.

II. Žalobca je povinný zaplatiť žalovanému titulom náhrady za spoluvlastnícky podiel sumu 26.000,- eur
do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %, v lehote 3 dní
od právoplatnosti rozhodnutia o výške náhrady trov konania, pričom o výške tejto náhrady bude po
právoplatnosti tohto rozsudku rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu dňa 7.10.2024 sa žalobca proti žalovanému domáhal zrušenia
a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam v katastrálnom území G., v obci G., v
okrese H., zapísaným na liste vlastníctva č. XXX ako pozemok parc. registra "C" č. XXX – zastavaná
plocha a nádvorie vo výmere 613 m2, pozemok parc. registra "C" č. XXX – zastavaná plocha a nádvorie
vo výmere 29 m2, pozemok parc. registra "C" č. XXX – orná pôda vo výmere 1383 m2, stavba -

rodinný dom so súp. č. XX na parc. č. 134 a stavba bez súp. č. – garáž na parc. č. XXX (ďalej
aj ako „predmetné nehnuteľnosti“), ktoré sú zapísané Okresným úradom Partizánske - katastrálny
odbor, pričom tieto nehnuteľnosti sú v podielovom spoluvlastníctve žalobcu a žalovaného, každý v
1/2-ici. Žalobca navrhol podielové spoluvlastníctvo k predmetným nehnuteľnostiam zrušiť a predmetné
nehnuteľnosti prikázať do výlučného vlastníctva žalobcu, s tým že žalobca je povinný žalovanému
zaplatiťsumu26.000,-eur.Vžalobeuviedol,žezpovahypodielovéhospoluvlastníctvaakospoločenstva
vlastníckych práv založeného na zásade dobrovoľnosti vyplýva, že ak nedôjde k dohode, ktorýkoľvek

spoluvlastník môže kedykoľvek požiadať súd o zrušenie spoluvlastníctva a jeho vyporiadanie. Toto právo
vyplýva zo zásady, že nikto nemôže byť spravodlivo nútený k tomu, aby zotrval v spoluvlastníckom
vzťahu, ak mu to z akýchkoľvek dôvodov nevyhovuje. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, súd
použije ďalší spôsob zrušenia a vyporiadania spoluvlastníctva, ktorým je prikázanie veci jednému aleboviacerým spoluvlastníkom za primeranú náhradu. V rámci posudzovania účelného využitia veci možno
okrem veľkosti podielov zohľadniť viaceré skutočnosti rozhodujúce pre rozhodnutie o tom, ktorému
z účastníkov bude vec prikázaná do vlastníctva. Pre rozhodnutie súdu, komu nehnuteľnosť prikáže, nie

jej primárne rozhodujúca ani výška podielov, ani účelné využitie veci, musí ísť vždy o posúdenie celého
súhrnu skutočností, ktoré sú v danej veci relevantné. Zákon zohľadňuje variabilitu a zložitosť možných
situácií, a preto prenecháva riešenie na úvahe súdu. Podľa Uznesenia NS SR z 28. septembra 2011,
sp. zn. 1Cdo/33/2010 teda súd pri vyporiadaní podielového spoluvlastníctva okrem kritérií výslovne
uvedených v zákona (Občiansky zákonník), zohľadňuje aj iné hľadiská. Za takéto iné kritéria je možné

považovať napr. to, kto ju zveľaďoval a pod. Predmetné nehnuteľnosti nadobudol žalobca kúpou od
predchádzajúceho spoluvlastníka (I. E., nar. XX.XX.XXXX) v roku 2017. Žalobca sa v danom čase
obrátil na vtedajšiu spoluvlastníčku B. C. so žiadosťou o súčinnosť pri vykonaní udržiavacích prác
na spoločných nehnuteľnostiach, aby nedochádzalo k degradácií a znehodnocovaniu nehnuteľností,
avšak vtedajšia spoluvlastníčka žalobcovi žiadnu súčinnosť neposkytla. Z uvedených dôvodov bol
žalobca nútený sám vykonávať neodkladné investície do údržby nehnuteľností, pričom vtedajšia

podielová spoluvlastníčka B. C. odmietla akúkoľvek spoluúčasť na nákladoch vynaložených žalobcom
na údržbu nehnuteľností a súčasne v októbri 2020 svoj spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnostiach
darovala žalovanému. Žalobca dotknuté nehnuteľnosti udržiava a vykonáva investície na odvrátenie
ďalšieho znehodnocovania už aj tak chátrajúcich nehnuteľností. Rovnako žalobca vykonáva všetky
práce (kosenie okolia rodinného domu, čiastočná sanácia chátrajúceho rodinného domu, oplotenie

nehnuteľností) a hradí všetky náklady súvisiace s opravou a údržbou nehnuteľností, stará sa o rodinný
dom ako celok, teda nie iba o časť domu zodpovedajúcu jeho podielu. Predmetné nehnuteľnosti ostatný
podielový spoluvlastník (žalovaný) nevyužíva, neudržiava ani o nehnuteľnosti v tomto smere nejaví
záujem. Žalobca sa pokúšal o mimosúdne riešenie veci smerujúce k dohode o zrušenie a vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva, avšak neúspešne. Pričom žalobca žalovanému (rovnako ako aj predošlej

spoluvlastníčke B. C.) niekoľkokrát deklaroval záujem odkúpiť predmetné nehnuteľnosti. Predmetné
nehnuteľnosti nie je možné rozdeliť reálnou deľbou. Vzhľadom na uvedené žalobca žiada, aby súd
prihliadol na skutočnosť, že predmetné nehnuteľnosti aktuálne využíva výlučne žalobca ako aj na
skutočnosť, že žalobca môže predmetné nehnuteľnosti účelne využívať ako výlučný vlastník, a teda
žalobca žiada, aby súd zrušil a vysporiadal podielové spoluvlastníctvo nehnuteľnosti tak, aby boli

nehnuteľnosti prikázané do výlučného vlastníctva žalobcovi za primeranú náhradu, t. j. žalobca vyplatí
žalovaného sumou určenou odhadom trhovej ceny uvedenej v potvrdení o trhovej cene. Právne žalobu
odôvodnil ustanovením § 141 a 142 Občianskeho zákonníka. Navrhol v spore vykonať dokazovanie
listinami, fotografiami, vypočuť žalovaného.

2. Žalovaný so žalobou nesúhlasil, navrhol ju v celom rozsahu zamietnuť. Vo vyjadrení prezentoval
skutočnosti za akých žalobca nadobudol vlastnícke právo k podielu na predmetných nehnuteľnostiach,
s ktorými okolnosťami nadobudnutia žalovaný nesúhlasí. Uviedol, že B. C. je jeho sesternica, na ktorú
podal žalobca v zastúpení advokáta podvodný platobný rozkaz a žalovanému doručil list, výzvu na
uzatvorenie darovacej zmluvy z titulu porušenia predkupného práva. Uviedol vo vyjadrení k žalobe,

že žalobca bratranca žalovaného I. E. z domu vyhadzuje, vypytuje od bratranca peniaze na nájom.
Samotnú žalobu žalovaný považuje za účelovú a podanú z dôvodu, aby žalobca prekryl žalobu o určenie
vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam č.k. 28C/3/2023 a viaceré trestné činy, ktoré napáchal voči
rodine žalovaného. Uplatnil si nárok na náhradu trov konania, k vyjadreniu pripojil listinu vypracovanú
advokátkou kanceláriou Valach Kišac, s.r.o. zo dňa 10.05.2021 s prílohami (plnomocenstvo, list

vlastníctva č. XXX).
3. Súd vo veci nariadil pojednávanie na ktorom sa žalovaný napriek predvolaniu s poučeniami
nezúčastnil, svoju neúčasť riadne a včas neospravedlnil, súd postupom podľa ust. § 180 Zákona č.
160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“) konal pojednávanie v jeho neprítomnosti,
na ktorom vykonal dokazovanie výsluchom žalovaného a listinami: žaloba, vyjadrenie k žalobe, LV

č. XXX, k.ú. G., Potvrdenie o trhovej nehnuteľnosti pre potreby vyporiadania majetku vystavené
spoločnosťou MN Develop s.r.o. a listinu vypracovanú advokátkou kanceláriou J. K., s.r.o. zo dňa
10.05.2021 s prílohami (plnomocenstva, list vlastníctva č. XXX).
4. Po otvorení pojednávania žalobca na podanej žalobe zotrval a uviedol, že žalovaný, druhý podielový
spoluvlastník nehnuteľnosti vôbec neužíva, neudržiava, neprejavuje o nehnuteľnosti žiaden záujem,

nekomunikuje, všetky náklady spojené s udržiavaním nehnuteľnosti sú na žalobcovi. K reálnej deľbe
uviedol, že je to nehnuteľnosť, je to klasický rodinný dom, ktorý nie je možné používať inak, nedá sa
rozdeliť na dva samostatné. Čo sa týka pozemkov, pozemky sú za domom, nemal by kade chodiť. Vstup
na nehnuteľnosti je jeden, vpredu, je tam bránička a vzadu je potok.5. Žalobca vo výpovedi uviedol, že keď kúpil nehnuteľnosť, je to 7-8 rokov dozadu, bola tam dlžoba,
dom mal ísť do dražby, s I. E. sa dohodol, že jeho polovicu kúpi a môže tam ostať bývať. Chcel to

kúpiť aj od sestry, vtedy mi to prisľúbila, potom že nie, darovala to žalovanému. So žalovaným sa
nedohodol, žalovaný nechcel podiel ani kúpiť, ani ho nechcel žalobcovi predať, nechcel tam nechať dožiť
ani bratranca. O nehnuteľnosť sa stará výlučne žalobca, kosí 10x do roka, dom je bez elektrickej energie,
drevo tam kupuje, aby sa tá nehnuteľnosť nejako udržala, pozemok dal oplotiť, aj betónovým plotom, aj
to financoval žalobca. Nehnuteľnosť začala chátrať, kúri sa 8 rokov len v jednej miestnosti, steny začali

plesnúť, omietka opadávať, je otázka času, kedy by sa mohla chytiť strecha a dom by zhorel, žalovaný
sa vôbec nepodieľa na ničom, ani tam vôbec nechodí, predkladá fotodokumentáciu. Človek je limitovaný
tým, že do toho nemôže vkladať finančné prostriedky, on by z toho len profitoval. Žalobca si platí svoju
polovicu dane z nehnuteľnosti a žalovaný si platí svoju polovicu. Hodnota týchto nehnuteľností je stále
taká, aká je uvedená v potvrdení o hodnote nehnuteľnosti spol. MN Develop s.r.o. zo dňa 25.2.2024. Vie
žalovanému uhradiť hodnotu spoluvlastníckeho podielu v lehote 3 dní.

6. Z výpisu z katastra nehnuteľností mal súd preukázané, že žalobca na základe kúpnej zmluvy
a žalovaný na základe darovacej zmluvy sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností nachádzajúcich
sa v katastrálnom území G., v obci G., v okrese H., zapísaným na liste vlastníctva č. XXX ako pozemok
parc. registra "C" č. XXX – zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 613 m2, pozemok parc. registra "C"

č. XXX – zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 29 m2, pozemok parc. registra "C" č. XXX – orná pôda
vo výmere 1383 m2, stavba - rodinný dom so súp. č. XX na parc. č. XXX a stavba bez súp. č. – garáž
na parc. č. XXX, každý v podiele 1/2- ica k celku.
7. Z potvrdenia spoločnosti MN Develop s.r.o. o trhovej cene nehnuteľnosti pre potreby vysporiadania
majetku zo dňa 25.2.2024 a z výpovede žalobcu na pojednávaní vyplýva všeobecná hodnota

nehnuteľností, predmetu sporu je vo výške 52000,- eur, ktorá bola spoločnosťou MN Develop s.r.o.
stanovená na základe stavu nehnuteľností a porovnania ponuky nehnuteľností predávaných v danej
lokalite s prihliadnutím, že rodinný dom chátra a je 8 rokov odpojený od inžinierskych sieti (voda,
elektrika, plyn).
8. Súd pri posudzovaní nárokov strán sporu vychádzal z ustanovení § 137 a nasledujúcich Občianskeho

zákonníka (zák. č. 40/1964 Zb.), ktoré upravujú otázky podielového spoluvlastníctva.
9. Podľa § 141 ods.1 Občianskeho zákonníka, spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení
spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní; ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda
musí byť písomná.

10. Podľa § 142 ods.1 Občianskeho zákonníka, ak nedôjde k dohode, zruší
spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na
veľkosť podielov a na účelne využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za
primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom, prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla
účelne využiť a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatnými spoluvlastníkom. Ak vec

žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.
Podľa § 142 ods.2 Občianskeho zákonníka, z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd nezruší a
nevyporiada spoluvlastníctvo prikázaním veci za náhradu alebo predajom veci a rozdelením výťažku.

Podľa § 142 ods.3 Občianskeho zákonníka pri zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva rozdelením

veci môže súd zriadiť vecné bremeno k novovzniknutej nehnuteľnosti v prospech vlastníka inej
novovzniknutej nehnuteľnosti. Zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva nemôže byť na ujmu osobám,
ktorým patria práva viaznúce na nehnuteľnosti.

11. Podľa ust. 186 zákona C.s.p. skutočnosti všeobecne známe alebo známe súdu z jeho činnosti, ako aj

právne predpisy zverejnené alebo oznámené v Zbierke zákonov Slovenskej republiky a právne záväzné
akty Európskych spoločenstiev a právne záväzné akty Európskej únie, ktoré boli zverejnené v Úradnom
vestníku Európskych spoločenstiev a v Úradnom vestníku Európskej únie, sa nedokazujú. Súd vychádza
zo zhodných tvrdení strán, ak neexistuje dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti. Na zmeny v tvrdeniach
o skutočnostiach, na ktorých sa strany dohodli, súd neprihliada.

12. Podľa ust. § 191 C.s.p. dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.
Vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon neustanovuje inak.13. Nepochybne bolo preukázané, že procesné strany sú podieloví spoluvlastníci predmetných
nehnuteľností, ku ktorým podielové spoluvlastníctvo žiada žalobca zrušiť a vyporiadať prikázaním
veci za primeranú náhradu. Predmetné nehnuteľnosti nadobudli žalobca a žalovaný do podielového

spoluvlastníctva, každý v 1-ici na základe právnych úkonov. Aj keď žalovaný v konaní poukazoval na
okolnosti nadobudnutia podielu žalobcom, predložil listinu, ktorou si žalobca od žalovaného domáhal
nárokov z predkupného práva, hodnoverne však nebolo žalovaným v konaní preukázané, že by
spoluvlastníctvo strán sporu k predmetným nehnuteľnostiam bolo toho času spochybnené, t.j. že sa
vedie konanie o žalobe, predmetom ktorého by bolo určenie práva k tejto týmto nehnuteľnostiam, t.j.

k nehnuteľnostiam, zapísaným, v katastrálnom území G., v obci G., v okrese H., zapísaným na liste
vlastníctva č. XXX, t.j. k tým ktoré sú predmetom zrušenia a vyporiadania postupom podľa ust. § 142
Občianskeho zákonníka. Pre rozhodnutie súdu, rozsudok je rozhodujúci skutkový stav v jeho čase
vyhlásenia.
14. Hmotnoprávnou podmienkou na to, aby súd prikročil k zrušeniu a vyporiadaniu podielového
spoluvlastníctva je skutočnosť, že podieloví spoluvlastníci neuzavreli dohodu o jeho zrušení a

vyporiadaní. Z tvrdení strán sporu mal súd preukázané že k dohode o zrušení a vyporiadaní podielového
spoluvlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam, nedošlo. Spoločné užívanie nehnuteľností nie je
možné. Z tvrdení žalobcu mal súd preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným (a jeho predchodkyňou,
predchádzajúcou vlastníčkou podielu) nedochádzalo k zhodám o spôsobe užívania predmetných
nehnuteľností, žalobca predmetné nehnuteľnosti udržiava výlučne z vlastných finančných prostriedkov,

druhý spoluvlastník sa na udržiavaní nehnuteľností, zachovaní ich vlastností nepodieľa. Žalobca
a žalovaný medzi sebou nekomunikujú. Nezhody o užívaní predmetných nehnuteľností pretrvávajú.
Súd v konaní nezistil žiadne okolnosti, na základe ktorých by nemalo dôjsť k zrušeniu a vyporiadaniu
podielového spoluvlastníctva. Súd rešpektoval zásadu, že žalobcu, ktorý už toho času nechce zotrvať
v spoluvlastníckom zväzku so žalovaným nie je možné nútiť, aby v takomto právnom vzťahu zotrval

proti jeho vôli, keď je možné účelnejšie riešenie. Tu súd poukazuje, že žalovaný v priebehu sporu ani
neprezentoval okolnosti o záujme zotrvať v spoluvlastníckom zväzku so žalobcom.
15. Súd rešpektoval zásadu, že podielového spoluvlastníka, ktoré už nechce zotrvať v spoluvlastníckom
zväzkuniejemožnénútiť,abyvtakomtoprávnomvzťahuzotrvalprotisvojejvôli,keďjemožnéúčelnejšie
riešenie. Súd mal preukázané výpoveďou žalobcu, že pri užívaní predmetných nehnuteľností dochádza

medzi podielovými spoluvlastníkmi k nezhodám.
16. Zákonné ustanovenie § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka pritom neustanovuje len
výpočet spôsobov zrušenia a vzájomného vyporiadania, ale zároveň vymedzuje aj poradie, v
ktorom treba skúmať možnosť jednotlivých spôsobov vyporiadania. Za najprirodzenejší spôsob
zrušenia spoluvlastníckych vzťahov je reálne rozdelenie veci medzi spoluvlastníkov podľa výšky

spoluvlastníckych podielov. Musí ísť z technického hľadiska o deliteľnú vec, jej rozdelenie je nielen
možné, ale aj funkčne opodstatnené a teda reálnym rozdelením vzniknú také samostatné veci, ktoré
môžu slúžiť účelnému využitiu takejto veci. Súd mal v konaní preukázané že reálne rozdelenie
predmetných nehnuteľnosti nie je možné a to vzhľadom už v samotnej žalobe žalobcom tvrdenú
skutočnosť,onedeliteľnostinehnuteľností,asúdtiežzistil,ženapredmetnépozemkyjelenjedenprístup

z verejnej komunikácie vpredu a ani rodinný dom nie je deliteľný, ktoré tvrdenie žalobcu o nedeliteľnosti
predmetných nehnuteľností žalovaný žiadnym spôsobom nerozporoval, pričom o povinnosti tvrdenia
resp. poprieť tvrdenia protistrany a dôkaznej povinnosti bol riadne poučený, v písomnostiach súdu
doručovaných mu spolu so žalobou. A vzhľadom, na obidvomi stranami uplatnené prostriedky
procesného útoku a procesnej obrany, z ktorých je zrejmé že o vyporiadavané nehnuteľnosti prejavil

záujem z podielových spoluvlastníkov len žalobca, sú splnené predpoklady pre aplikáciu ustanovenia
§ 142 ods.1 Občianskeho zákonníka, teda predpoklady pre zrušenie a vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva strán sporu v poradí druhým spôsobom, a to prikázaním do výlučného vlastníctva
tohto podielového spoluvlastníka za primeranú náhradu. Žalobca za primeranú náhradu považoval
sumu 26.000,- eur, o ktorom tvrdení predložil dôkaz, odborné vyjadrenie spoločnosti MN Develop, s.r.o.

o trhovej cene. Žalovaný tvrdenia o hodnote predmetných nehnuteľností a tým aj primeranej náhrade za
spoluvlastnícky podiel nerozporoval, do skončenia dokazovania nepredložil a ani neoznačil dôkaz, hoci
bol o tom súdom poučený v poučení o procesných právach a povinnostiach, ktoré mu bolo doručené už
spolu so žalobou. Súd na základe vykonaného dokazovania je názoru, že žalobca svoje tvrdenia o výške
primeranej náhrady hodnoverne preukázal dôkazmi, ktoré zo strany žalobcu neboli žiadnym dôkazom

spochybnenéapretosúdžalobcovi,ktorémupredmetnénehnuteľnostiprikázaldovýlučnéhovlastníctva,
uložil povinnosť žalovanému túto náhradu za spoluvlastnícky podiel vo výške 1-ica v sume 26.000,- eur
uhradiť. Žalovaný dôkaz žalobcu o výške primeranej náhrady žiadnym dôkazom nespochybnil.17. Lehotu na plnenie určil súd podľa ust,. § 232 ods. 3 C.s.p., podľa ktorého lehota na plnenie je tri dni
a plynie od právoplatnosti rozsudku.
18. O nároku na náhradu trov rozhodol súd podľa § 255 ods. 1,2 C.s.p, podľa ktorého súd prizná strane

náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci a ak mala strana vo veci úspech len čiastočný,
súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu
trov konania právo. Súd vzájomnú žalobu žalovaného zamietol v celom rozsahu a preto žalobcovi 1/
ako úspešnému v spore o vzájomnej žalobe priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu, 100 %,
pričom podľa ust. § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie

po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia tohto rozsudku na Okresnom
súde Prievidza. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom
súde, ktorým je Krajský súd v Trenčíne. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bol rozsudok vydaný.

Odvolanie môže podať intervenient, ak tvorí so stranou podľa § 359 nerozlučné spoločenstvo podľa §
77. V ostatných prípadoch môže intervenient podať odvolanie so súhlasom strany podľa § 359. Lehota
na podanie odvolania plynie od doručenia rozhodnutia intervenientovi.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa
dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie

podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov
s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší
subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné
náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním

sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie
spisovej značky tohto konania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, aleboh) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul možno vykonať exekúciu na
návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu (§ 48 zákona č. 233/1995

Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).

V Bánovciach nad Bebravou, 14. augusta 2025

JUDr. Monika Sitáriková

sudkyňa