Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 11. november 2025

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6Co/84/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7620204457
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viktória Midová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2025:7620204457.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvKošiciachvsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.ViktórieMidovejasudkýňJUDr.

Andrey Galdunovej a JUDr. Moniky Koščovej v spore žalobcov: 1. A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom v C., D.
XXX/XX, 2. B. B., nar. X.X.XXXX, bytom v C., D. XXX/XX, obaja zastúpení JUDr. Petrom Rychnavským,
PhD., advokátom, so sídlom vo E. F. G., D. XXXX, proti žalovaným: 1. B. B., nar. X.X.XXXX, bytom v C.,
B. XXXX/X, 2. E. B., nar. XX.X.XXXX, bytom v C., B. XXXX/X, obaja zastúpení Advokátskou kanceláriou
Taragel a Akram, s.r.o., so sídlom v H. F. E., H. XX, o zaplatenie 79.300 € s príslušenstvom, o odvolaní
žalovaných proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 9C/51/2020 zo dňa 3. apríla 2025

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok Okresného súdu Spišská Nová Ves č.k. 9C/51/2020-727 zo dňa 3. apríla

2025, okrem výroku II. o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti.

Žalobcovia majú proti žalovaným nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Spišská Nová Ves (ďalej len súd prvej inštancie alebo len súd) zhora označeným
rozsudkom výrokom I. zaviazal žalovaných zaplatiť spoločne a nerozdielne žalobcom sumu 40.900 €
v lehote do 60 dní od právoplatnosti rozsudku. Výrokom II. v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Výrokom
III. rozhodol, že žalobcovia majú proti žalovaným nárok na náhradu trov konania v rozsahu 4 %, o výške
ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

2. Rozhodol tak v konaní o zaplatenie 79.300 € titulom zhodnotenia nehnuteľností, zapísaných na LV č.
XXXX, kat. úz. C. (ďalej len nehnuteľnosti), žalobcami vykonanými investíciami v období od 10.9.2014
do 20.7.2020, kedy tieto nehnuteľnosti užívali na základe (nájomnej) zmluvy so žalovaným 1/ zo dňa
10.9.2014 a od 23.9.2015 titulom kúpnej zmluvy.

3. Na základe vykonaného dokazovania a po právnom posúdení veci podľa § 3 ods. 1, § 50a ods. 1,

§ 100, § 101, § 107, § 130, § 451, § 458, § 659, § 663 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ) dospel
k záveru, že v období od 10.9.2014 do 22.9.2015 žalobcovia užívali nehnuteľnosti na základe zmluvy
uzavretej medzi žalobcom 1/ a žalovaným 1/, označenej ako nájomná zmluva. Vzhľadom na chýbajúcu
dohodu o nájomnom súd túto zmluvu posudzoval ako dohodu o bezodplatnom užívaní s prísľubom jej
kúpy/predaja, keďže v deň uzavretia tejto zmluvy žalovaný 1/ prevzal od žalobcu 1/ hotovosť vo výške
8.000 € titulom zálohy na kúpu domu.
3.1. Vzal za preukázané, že žalobcovia začali nehnuteľnosti užívať a vykonávať investície v týchto

nehnuteľnostiach od septembra 2014. Až do uzavretia kúpnej zmluvy dňa 23.9.2015 žalobcovia
investovali do nehnuteľností ako jej budúci vlastníci a súd uzavrel, že v období od 10.9.2014 do
22.9.2015 sa jednalo zo strany žalobcov o investície do cudzej nehnuteľnosti, pričom nárok na
náhradu týchto nákladov (investícií) je nárokom na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoréhovýška predstavuje nie hodnotu vynaložených prostriedkov, ale je daná rozdielom medzi hodnotou
nehnuteľností pred vykonaním úprav a po ich vykonaní. Konštatoval, že investície boli vykonané na
základe prísľubu vlastníka previesť vlastníctvo k zhodnocovanej veci na žalobcov ako investujúcich,

preto ide o bezdôvodné obohatenie získané plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol a toto
bezdôvodné obohatenie vzniká až odpadnutím právneho dôvodu plnenia, čo v danom prípade bolo
samotné uzavretie kúpnej zmluvy. Keďže v tomto období si boli vedomí, že nehnuteľnosti neužívajú ako
vlastné, neboli oprávnenými držiteľmi, preto v uvedenom období ich nárok nie je možné posudzovať
v zmysle § 130 ods. 3 OZ ako nárok oprávneného držiteľa voči vlastníkovi na náhradu účelne

vynaložených nákladov na vec po dobu oprávnenej držby.
3.2. Pokiaľ ide o premlčanie nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia, súd uzavrel, že premlčacia
doba začala plynúť až momentom odpadnutia právneho dôvodu, t.j. až deň po uzavretí kúpnej zmluvy,
teda 24.9.2015 a uplynula (objektívna premlčacia doba) dňa 24.9.2018. Vo vzťahu k subjektívnej
premlčacej dobe súd uviedol, že žalobcovia sa mohli dozvedieť o vzniku bezdôvodného obohatenia až
vyhlásením rozsudku v konaní vedenom na Okresnom súde Spišská Nová Ves pod sp.zn. 7C/43/2018,

t.j. dňa 16.8.2019, čo však už bolo po uplynutí objektívnej premlčacej doby. Keďže subjektívna
premlčacia doba končí najneskôr uplynutím objektívnej premlčacej doby, súd konštatoval, že nárok na
vydanie bezdôvodného obohatenia za obdobie od 10.9.2014 do 22.9.2015 je premlčaný.
3.3. Vznesenú námietku premlčania považoval za rozpornú s dobrými mravmi v zmysle § 3 OZ
vzhľadom na výnimočné okolnosti daného prípadu - príbuzenský pomer žalobcu 1/ a žalovaného

1/, stav odovzdaných nehnuteľností žalobcom, vedomosť žalovaného 1/ o investíciách žalobcov do
nehnuteľností, neexistencia pochybností žalobcov minimálne do doby doručenia žaloby o neplatnosť
kúpnejzmluvydňa20.11.2018otom,žeinvestujúdocudzejnehnuteľnostiavzhľadomnaskutočnosť,že
neplatnosť kúpnej zmluvy bola v podstate zavinená žalovaným 1/, ktorý kúpil predmetné nehnuteľnosti
v dražbe počas trvania manželstva so žalovanou 2/ a následne tieto predal bez súhlasu svojej manželky,

hocimalvedomosťotom,ženehnuteľnostipatriadobezpodielovéhospoluvlastníctva.Žalobcoviapritom
márne uplynutie premlčacej doby nezavinili a zánik nároku v dôsledku uplynutia premlčacej doby by bol
vo vzťahu k nim neprimerane tvrdým postihom. Uvedené podľa názoru platí aj o nároku na náhradu
nákladov za obdobie od 14.9.2014 do 31.12.2014, o ktoré bol návrh rozšírený až v prebiehajúcom
konaní.

3.4. Súd ďalej uzavrel, že v období od uzavretia kúpnej zmluvy dňa 23.9.2015 až do 20.7.2020, t.j. do
právoplatnosti rozsudku o určení vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam, boli žalobcovia
oprávnenými držiteľmi nehnuteľností, keďže tieto užívali na základe kúpnej zmluvy zo dňa 23.9.2015,
došlokzápisuvlastníckehoprávažalobkyne2/vkatastrinehnuteľností,atedadôvodnebolipresvedčení
o tom, že im nehnuteľnosti už reálne patria. Tieto užívali ako vlastné a investovali do nich finančné

prostriedky ako do nehnuteľností v ich vlastníctve. Túto držbu považoval za dobromyseľnú až do
20.7.2020, kedy nadobudol právoplatnosť rozsudok o určení vlastníckeho práva v konaní vedenom
na Okresnom súde Spišská Nová Ves sp. zn. 7C/44/2018. Dobromyseľnosť držby nezanikla podľa
názoru súdu ani doručením žaloby o určení vlastníckeho práva žalobkyni 2/ dňa 20.11.2018, pretože
žalobcovia sa dôvodne po dobu, po ktorú sa viedol spor o určenie vlastníckeho práva, mohli domnievať,

že súdy rozhodnú v ich prospech a poskytnú im ochranu, a to vzhľadom na okolnosti uzavretia kúpnej
zmluvy. V čase uzavretia kúpnej zmluvy bol totiž ako jediný vlastník nehnuteľností na liste vlastníctva
zapísaný len žalovaný 1/ a iba on sám uzavieral kúpnu zmluvu tvrdiac pred notárom, že je výlučným
vlastníkom nehnuteľností, a to zhodne so zápisom v katastri. Za uvedené obdobie patrí žalobcom
náhrada nákladov, ktoré vynaložili na nehnuteľnosti v tomto období, a to v rozsahu zodpovedajúcom

zhodnoteniu nehnuteľností ku dňu jej vrátenia (1.9.2020).
3.5. Námietku premlčania vo vzťahu k tomuto nároku považoval za nedôvodnú, keďže nárok na
náhradu nákladov oprávneného držiteľa v zmysle § 130 ods. 3 OZ sa premlčuje vo všeobecnej 3-ročnej
premlčacej dobe v zmysle ust. § 101 OZ a táto začína plynúť odo dňa vrátenia vecí, t.j. od 2.9.2020
(deň nasledujúci po vydaní nehnuteľností). Keďže žaloba bola podaná na súd dňa 8.9.2020, ide o včas

uplatnený nárok.

4. Vo vzťahu k obdobiu od 21.7.2020, t.j. od právoplatnosti rozsudku o určení vlastníckeho práva
do 1.9.2020, kedy žalobcovia nehnuteľnosti žalovaným odovzdali, súd uzavrel, že v tomto období už
neboli oprávnenými držiteľmi, avšak v tomto období zo strany žalobcov už neboli vykonané ani žiadne

investície, preto uvedená skutočnosť je bez právneho významu pre rozhodnutie v spore.

5. Súd vychádzajúc zo záveru, že žalobcovia majú nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia a nárok
na náhradu nákladov, ktoré účelne vynaložili po dobu oprávnenej držby, a to v oboch prípadochv rozsahu zodpovedajúcom zhodnoteniu veci ku dňu jej vrátenia, pričom tento nárok nie je premlčaný,
resp. vznesená námietka premlčania v časti nároku je v rozpore s dobrými mravmi, ustálil výšku
zhodnotenia nehnuteľností sumou 40.900 €, vychádzajúc zo znaleckého posudku I. A. J. č. 17/2023

a jeho doplnku č. 84/2023, pričom podrobne uviedol dôvody, prečo neakceptoval závery znaleckých
posudkov predložených stranami sporu. V tejto časti preto žalobe vyhovel a v prevyšujúcej časti žalobu
zamietol.

6. O nároku na náhradu trov prvoinštančného konania súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 2 CSP

a vychádzajúc z pomerného úspechu oboch sporových strán priznal žalobcom nárok na náhradu trov
prvoinštančného konania v rozsahu ich celkového úspechu 4 %.

7. Proti tomuto rozsudku v rozsahu vyhovujúceho výroku I. a súvisiaceho výroku III. o náhrade trov
konania v zákonnej lehote podali odvolanie žalovaní z dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b/, e/, f/ a h/
CSP a navrhli zmeniť rozsudok tak, že súd zamietne žalobu a žalovaným prizná náhradu trov konania

v plnom rozsahu. Namietali tak základ nároku, ako aj výšku súdom priznaného zhodnotenia 40.900 €.
7.1. Nesúhlasili s posúdením doby trvania oprávnenej držby až do 20.7.2020, ani s posúdením námietky
premlčania ako rozpornej s dobrými mravmi. Doba trvania oprávnenej držby podľa názoru žalovaných
skončila dňom doručenia žaloby v konaní vedenom na Okresnom súde Spišská Nová Ves pod sp.zn.
7C/44/2018 žalobkyni 2/, t.j. dňa 20.11.2018 a od tohto momentu žalobcovia mali vedomosť, že ich

vlastnícke právo je spochybňované. Od tohto momentu preto nemali už investovať do nehnuteľností.
Investície vykonané po doručení žaloby nemožno považovať za účelne vynaložené. Môžu im byť teda
priznané maximálne investície účelne vynaložené na vec za dobu do 20.11.2018, nie do 1.9.2020.
Dobromyseľnosť držby nemôže byť založená iba na tom, že žalobcovia dúfali v súdne rozhodnutie
v ich prospech. Žalobcovia boli po celú dobu trvania súdneho konania vedeného pod sp.zn. 7C/44/2018

právne zastúpení, teda si boli vedomí, aké dôsledky môže mať daný súdny spor. Napriek tomu naďalej
vykonávali zmeny na nehnuteľnostiach. Odhliadnuc od vyššie uvedeného, investície vykonané po
doručenížalobyvkonanísp.zn.7C/44/2018niejemožnépovažovaťanizaúčelnevykonané.Žalobcovia
v dome bývali od roku 2014 a do konca roka 2018 uviedli dom do obývateľného stavu a nebolo nutné
po začatí súdneho konania o určenie vlastníckeho práva vynakladať na nehnuteľnosti ďalšie investície.

7.2. Namietali záver súdu, že zmluva zo dňa 10.9.2014 nie je nájomnou zmluvou a že išlo o dohodu
o bezodplatnom užívaní. Žalovaný 1/ si bol vedomý toho, že žalobcovia budú zhodnocovať jeho majetok,
a to malo byť protihodnotou za užívanie nehnuteľností. Ak by aj súd podľa obsahu nájomnú zmluvu
posúdil ako dohodu o užívaní nehnuteľností, stále je potrebné analogicky aplikovať na takúto dohodu
ustanovenia OZ o nájomnej zmluve, ktorý vyžaduje súhlas vlastníka so zmenami veci, pretože tento typ

zmluvy je pre dohodu o užívaní nehnuteľností najbližší. Vytýkali súdu, že opomenul obsah zmluvy zo dňa
10.9.2014, v ktorej sa zmluvné strany dohodli, že opravy bude nájomca vykonávať na vlastné náklady
a počas nájomnej zmluvy nesmie vykonávať činnosť, ktorá by viedla k znehodnoteniu nehnuteľností.
7.3.Zanespravodlivépovažujúžalovanípripisovanievinyzaneplatnosťkúpnejzmluvyzodňa23.9.2015
žalovanému 1/, ktorý nemal vedomosť o tom, že na prevod nehnuteľností je potrebný súhlas jeho

manželky rovnako, ako túto informáciu nemala ani žalobkyňa 2/.
7.4. Zotrvali na tvrdení, že neudelili súhlas na investície pred uzavretím kúpnej zmluvy, a to ani
konkludentne. Túto negatívnu skutočnosť nie je možné preukázať a dôkazné bremeno na preukázanie
súhlasu zaťažuje žalobcov. Žalovaný 1/ nesúhlasil s výstavbou plotu a od začiatku žiadal, aby ho
žalobcovia zbúrali, čo žalobcovia ani v konaní nerozporovali, napriek tomu súd dospel k záveru, že

súhlas žalovaného 1/ s investíciami bol daný. Žalovaný 1/ sa na pojednávaniach vyjadril, že vedel
o istých vykonávaných prácach a tieto toleroval, ale súhlas k nim nedal. Takýto súhlas musí byť
písomný a nepostačuje, že práce zo strany žalovaného 1/ neboli žiadnym spôsobom namietané. Právnu
úpravu udelenia súhlasu so zmenami počas nájomného vzťahu je potrebné aplikovať aj na inú dohodu
o užívaní nehnuteľností. Žalovaní ani nemali vedomosť o tom, aké zmeny na predmete nájmu žalobcovia

vykonávali, čo vylučuje možnosť konkludentného súhlasu žalovaného 1/ s vykonávaním takýchto zmien.
7.5. Namietali ďalej, že hodnota zhodnotenia v prípade investícií vykonaných počas nájmu, resp. počas
iného právneho titulu užívania sa stanovuje ku dňu skončenia tohto užívania, t.j. v danom prípade nie
ku dňu 1.9.2020, ale ku dňu uzavretia kúpnej zmluvy dňa 23.9.2015. Napriek tomu súd vychádzal zo
zhodnotenia stanoveného niekoľko rokov po skončení nájmu, v roku 2020.

7.6. Poukázali na to, že v konaní nie je vôbec možné oddeliť investície vykonané pred obdobím uzavretia
kúpnej zmluvy od tých, ktoré boli vykonané po uzavretí kúpnej zmluvy, pretože sa to z tvrdení žalobcov
nedá zistiť. Zdôraznili tiež, že žalobcovia predložili do konania doklady o nákladoch na investície
v sume 1.150 €, hoci žiadajú žalobou zhodnotenie o takmer 80.000 €. Zotrvali na tvrdení, že žalobcoviazačali investovať do nehnuteľností od februára 2014, t.j. ešte pred podpisom nájomnej zmluvy a bývať
začali v dome niekedy v máji 2014. Svedčí o tom aj pripojenie rodinného domu na elektrickú energiu
dňa 21.2.2014. Žalobcovia urobili najväčšie rekonštrukčné práce predtým, ako začali v dome bývať,

aby nehnuteľnosti boli užívania schopné. Jednalo sa o investície ako kanalizácia, oprava elektrických
rozvodov, napojenie na vodu, kuchyňa, stierky, maľovanie, obklady stropov.
7.7. Namietali tiež, že súd nesprávne vyhodnotil premlčanie investícií pred uzavretím kúpnej zmluvy
a nesprávne posúdil vec ohľadom námietky premlčania pri týchto investíciách. Ohľadom náhrady
investícií realizovaných pred uzavretím kúpnej zmluvy nie je možné povedať, že by si ich žalobcovia

nemohli uplatniť skôr, keď žalobcovia až v roku 2022 zmenili žalobu tak, že si uplatňujú nárok na
náhradu investícií aj pred obdobím 1.1.2015. Minimálne v časti zmenenej žaloby nemôže byť vznesená
námietka premlčania v rozpore s dobrými mravmi, keď žalobcovia si bez zavinenia žalovaných uplatnili
nárok po 7 rokoch od premlčania. Investície vykonané pred 1.1.2015 a po 1.1.2015 pritom nie je
možné rozdeliť a ustáliť, kedy boli ktoré vykonané. Nesúhlasili s vyhodnotením námietky premlčania ako
rozpornej s dobrými mravmi minimálne, čo sa týka investícií vykonaných pred rokom 2015. Zdôraznili,

že niektoré investície žalobcov sú hnuteľnými vecami (prístrešky, ploty, zariadenie kuchyne), a teda
vôbec nespadajú pod nárok v zmysle § 130 OZ. Súd do sumy zhodnotenia zahrnul aj prístrešky,
z ktorých prístrešok č. 2 nerobili žalobcovia. Títo v konaní ani netvrdili, že by postavili viac ako jeden
prístrešok. Prístrešok č. 2 sa ocitol v ohodnocovaní v znaleckom posudku len omylom a nesprávne
napriek tvrdeniam žalovaného 1/. Nezohľadnené zostalo aj tvrdenie žalovaného 1/ o tom, že betónová

platňa pod prístreškom č. 1 pred garážou tam už bola a že tento prístrešok nemá žiaden pevný základ,
je k tejto platni len priskrutkovaný a žalobcovia si ho môžu zobrať a použiť ako uznajú za vhodné. Za
nespravodlivé hodnotenie dôkazov považujú žalovaní aj závery o tom, že majú žalobcom nahradiť aj
zhodnotenie titulom plotov, ohľadom ktorých žalovaní tvrdia, že sú hnuteľnými vecami, boli demontované
a žalobcovia si ich majú zobrať. Nešlo o ploty pevne spojené so zemou, čo bolo zistené aj pri ohliadke.

Plechový plot naviac nemôže byť predmetom zhodnotenia.
7.8. Vyčítali súdu, že sa nedostatočne vyporiadal s tým, prečo pre ustálenie výšky zhodnotenia použil
práve znalecký posudok I. J., keď rovnakú váhu mal aj posudok I. H. – doplnenie posudku č. 15/2023.
Žalovaní nemajú dôvod navrhovať kontrolné znalecké dokazovanie, keďže zhodnotenie podľa posudku
I. H. síce považovali za nadhodnotené, ale viac sa približujúce realite než výška hodnotenia podľa

posudku I. J.. Zotrvali na námietke, že znehodnotenie domu a jeho poškodenia neboli v znaleckých
posudkoch náležite zohľadnené a súd mal v tomto smere vykonať dokazovanie navrhnuté zo strany
žalovaných. Znalkyne I. J. aj I. H. poškodenia domu zohľadnili len v položke „dokončenosť stavby“, ktorá
na uvedený účel určená nie je, a preto závery znalkýň v tomto smere nie sú použiteľné a malo sa vykonať
ďalšie dokazovanie na zistenie poškodení, resp. ich zohľadnenie. Žalovaní navrhovali osobitné znalecké

dokazovanie, pričom predložili aj odborné posúdenia, ktoré však súd nepovažoval za dôveryhodné.
Namietali tiež, že žiaden z posudkov nezohľadňuje to, aby pri stanovení zhodnotenia nebol zohľadnený
nárast cien nehnuteľností.
7.9.Navrhlipretorozsudokzmeniťažalobuzamietnuťzdôvodupremlčaniažalobouuplatnenéhonároku
v spojení s neunesením dôkazného bremena žalobcov.

8. Žalobcovia vo vyjadrení k odvolaniu navrhli napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť a priznať
im náhradu trov odvolacieho konania. Za správne považovali ustálenie doby oprávnenej držby do
20.7.2020. Zhodne so súdom uviedli, že už nájomná zmluva bola neplatná, lebo v nej chýbala dohoda
o odplate za nájom a zároveň nehnuteľnosť nebola spôsobilá ako predmet nájmu na bývanie vzhľadom

na jej dezolátny stav. Nájomnú zmluvu pritom pripravil žalovaný 1/. V ďalšom období od 23.9.2015 do
20.7.2020 užívali nehnuteľnosť v domnení, že sú vlastníkmi, a teda boli oprávnenými držiteľmi. Všetky
nimi vykonané investície boli účelné, zohľadňujúce potreby ich rodiny, a teda nie potreby žalovaných.
Žalovaný 1/ pred súdom uviedol, že počas doby nájmu toleroval opravy, úpravy a aj investície do
nehnuteľností žalobcami, keďže si bol vedomý, že dom je v schátralom stave, neužívaný, nevykurovaný

a nevetraný od roku 2011 a schátralý stav domu súd zistil aj zo znaleckého posudku I. I., vypracovaného
pre účely dražobného konania. K spochybňovaniu momentu začiatku užívania nehnuteľností žalobcami
poukázali na výsledky vykonaného dokazovania, keď okamih začatia užívania nehnuteľností žalobcami
v septembri 2014 je preukázaný výpoveďami svedkov, ale aj zmluvou o združenej dodávke elektriny
pre odberateľov zo dňa 27.10.2024, ktorú uzavrel žalobca 1/. Tvrdenia žalovaného 1/ o inom okamihu

začatia užívania nehnuteľností boli vyvrátené aj výpoveďou svedkyne C. K., ktorá prenajímala žalobcom
svoj byt a k odsťahovaniu sa žalobcov z jej bytu došlo v septembri, resp. v októbri 2014. Z vykonaného
dokazovania vyplynulo, že žalobcovia začali užívať nehnuteľnosti až podpisom nájomnej zmluvy, t.j.
dňom 10.9.2014. Za správny považovali aj záver súdu, že vznesená námietka premlčania je v rozpores dobrými mravmi, keďže to bol práve žalovaný 1/, ktorý spôsobil, že kúpna zmluva zo dňa 23.9.2015
bola vyhodnotená ako neplatná. Zotrvali na tom, že do nehnuteľností investovali ako do vlastných a až
právoplatnosťou rozsudku v konaní vedenom pod sp.zn. 7C/44/2018 sa dozvedeli, že investície vyšli

takpovediac navnivoč. Celý tento stav bol pritom zavinený výlučne žalovaným 1/, ktorý sa teraz domáha
zamietnutia žaloby namietajúc premlčanie. Žalobcovia považujú rozsudok za vecne správny.

9. Žalovaní v replike a žalobcovia v duplike v podstatnej časti už len zopakovali svoje tvrdenia uvádzané
v odvolaní a vo vyjadrení k odvolaniu.

10. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalovaných ako podané
včas oprávnenými osobami proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia
odvolacieho pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust.
§ 379 a § 380 CSP a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že odvolaniu
žalovaných nie je možné vyhovieť.

11. Rozsudok je v napadnutom vyhovujúcom výroku I. a v súvisiacom výroku o náhrade trov konania III.
vecne správny, preto ho odvolací súd v týchto výrokoch potvrdil v zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP.

12. Výrok II., ktorým súd v prevyšujúcej časti žalobu zamietol, nebol predmetom odvolacieho prieskumu,

keďže žalobcovia ako oprávnené osoby proti tomuto výroku rozsudku odvolanie nepodali a v tomto
výroku rozsudok nadobudol právoplatnosť.

13. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 11. novembra 2025 o 9.00
hod. v pojednávacej miestnosti č. dverí 207, 2. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia

rozhodnutia boli zverejnené dňa 4. novembra 2025 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach
v zmysle ust. § 219 ods. 1, 3 CSP.

14. Žalovaní uplatnili odvolacie dôvody podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b/, e/, f/ a h/ CSP, t.j. súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva

v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (b/), súd prvej inštancie nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností (e/), súd prvej inštancie dospel na
základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (f/) a rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (h/).

15. Odvolací súd dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.

16. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v rozsahu dostatočnom pre náležité zistenie
skutkového stavu, vykonanie ďalších dôkazov nebolo potrebné, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust.
§ 191 a § 192 CSP, t.j. každý dôkaz jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliadol na

všetko, čo vyšlo počas konania najavo, z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na
ktorých aj založil svoje rozhodnutie, zo zisteného skutkového stavu vyvodil správny právny záver, riadiac
sa pritom právnym názorom vysloveným v zrušujúcom uznesení Krajského súdu v Košiciach sp.zn.
6Co/152/2021 zo dňa 14. februára 2022, rozsudok náležite odôvodnil a neboli zistené žiadne porušenia
procesnýchprávanivadytýkajúcesaprocesnýchpodmienok,ktorébymohlimaťzanásledoknesprávne

rozhodnutie v spore, preto odvolací súd rozsudok ako vecne správny v napadnutých výrokoch potvrdil
podľa ust. § 387 ods. 1 CSP.

17. Správne, veľmi podrobné, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody napadnutého
rozsudku, s ktorými sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP).

18. Odôvodnenie rozsudku dáva odpoveď na všetky relevantné otázky súvisiace s predmetom sporu.

19. Žalovaní v odvolaní v podstatnej časti už len opakujú argumenty uvádzané v konaní pred súdom
prvejinštancie,sktorýmisasúdnáležiteasprávnevysporiadalprirozhodovanídanéhosporu,apretoich

odvolacie námietky nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku a neumožňujú
prijať iné závery.20. Odvolací súd sa stotožňuje so správnymi skutkovými zisteniami a právnym záverom súdu prvej
inštancie, pokiaľ ide o základ žalobou uplatneného nároku, ako aj jeho výšku.

21. Správny je záver súdu prvej inštancie, že žalobcovia užívali nehnuteľnosti v období od 10.9.2014
do 22.9.2015 na základe zmluvy o bezplatnom užívaní, teda so súhlasom žalovaného 1/ ako ich
(spolu)vlastníka a investície do týchto nehnuteľností vykonávali ako ich budúci vlastníci, tieto investície
sú investíciami do cudzej veci a nárok na ich náhradu je nárokom na vydanie bezdôvodného obohatenia
titulom právneho dôvodu, ktorý odpadol, pričom tento nárok patrí žalobcom vo výške zhodnotenia

nehnuteľností ku dňu, keď tento právny dôvod odpadol a námietka premlčania tohto nároku je v rozpore
s dobrými mravmi z dôvodov, ako ich uviedol súd prvej inštancie.

22. Rovnako sa odvolací súd stotožňuje so záverom súdu, že v období od 23.9.2015 do 20.7.2020
boli žalobcovia oprávnenými držiteľmi nehnuteľností a pokiaľ v tomto období nehnuteľnosti zhodnotili
vlastnými investíciami, patrí im náhrada nákladov, ktoré vynaložili na nehnuteľnosti po dobu tejto

oprávnenej držby v rozsahu zhodnotenia ku dňu vrátenia veci (1.9.2020) v zmysle ust. § 130 ods. 3 OZ,
pričom tento nárok premlčaný nie je.

23. Správne súd pri určení výšky zhodnotenia nehnuteľností vychádzal zo znaleckého posudku I. A. J.
č. 17/2023 zo dňa 8.4.2023 v spojení s doplnkom č. 1 zo dňa 28.12.2023, v zmysle záverov ktorého

zhodnotenie nehnuteľností žalobcami za vyššie uvedené obdobie predstavuje 40.900 €.

24. Vecne správne preto rozhodol súd, ak zaviazal žalovaných zaplatiť žalobcom 40.900 €
a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol.

25. Súd svoje úvahy, ako dospel k vyššie uvedeným záverom, veľmi podrobne a vyčerpávajúco uviedol
v odôvodnení napadnutého rozsudku s poukazom na zistený skutkový stav a príslušné zákonné
ustanovenia, ktoré aplikoval v prejednávanom spore, tieto úvahy sú vecné, správne, niet v nich žiadneho
logického rozporu a odvolací súd sa s nimi v plnom rozsahu stotožňuje a na tomto mieste ich neopakuje.

26. Zároveň súd odôvodnil, prečo nevykonal aj ďalšie žalovanými navrhnuté dôkazy a tento postup
odvolací súd považuje za správny z dôvodov uvedených súdom prvej inštancie, na ktoré odkazuje.

27. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku a k odvolacím námietkam žalovaných odvolací
súd uvádza nasledovné:

28. Predmetom konania je zaplatenie sumy 79.300 € titulom zhodnotenia nehnuteľností, zapísaných
na LV č. XXXX, kat. úz. C. žalobcami investíciami vykonanými v období od 10.9.2014 do 20.7.2020,
kedy tieto nehnuteľností (a to až do 1.9.2020) užívali titulom zmluvy o bezodplatnom užívaní zo
dňa 10.9.2014 a titulom kúpnej zmluvy zo dňa 23.9.2015, ktorej neplatnosť bola určená rozsudkom

Okresného súdu Spišská Nová Ves sp.zn. 7C/44/2018 zo dňa 16.8.2019 vo spojení s rozsudkom
Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 9Co/330/2019 zo dňa 10.6.2020 a tento rozsudok nadobudol
právoplatnosť dňa 20.7.2020. K odovzdaniu nehnuteľností žalobcami žalovaným došlo dňa 1.9.2020.
Žalovaní v odvolaní naďalej namietajú základ nároku, ako aj jeho výšku a majú za to, že žalobu
bolo potrebné zamietnuť z dôvodu premlčania žalobou uplatneného nároku v spojení s neunesením

dôkazného bremena žalobcov ohľadom toho, kedy a aké investície do nehnuteľností vykonali a tiež
z dôvodu neunesenia dôkazného bremena ohľadom vyčíslenia zhodnotenia, ktoré podľa ich názoru
v konaní nebolo stanovené správne.

29. Ohľadne odvolacej námietky žalovaných, v zmysle ktorej doba oprávnenej držby žalobcov musela

skončiť dňa 20.11.2018, kedy bola žalobkyni 2/ doručená žaloba v konaní vedenom na Okresnom
súde Spišská Nová Ves sp.zn. 7C/44/2018, odvolací súd zotrváva na svojom názore, vyslovenom
v zrušujúcom uznesení sp.zn. 6Co/152/2021 zo dňa 14. februára 2022 a záver súdu, že oprávnená
držba žalobcov trvala až do dňa právoplatnosti rozsudku vo vyššie uvedenom konaní, t.j. do 20.7.2020
považuje za správny z dôvodov, ako tieto súd uviedol v odôvodení napadnutého rozsudku (odsek 69.

a nasledujúcich).

30. Správny je záver súdu, že oprávnenosť držby nehnuteľností žalobcami nezanikla doručením žaloby
o určenie vlastníckeho práva žalobkyni 2/ dňa 20.11.2018, pretože žalobcovia sa dôvodne po dobu, poktorú sa viedol spor o určenie vlastníckeho práva, mohli domnievať, že súdy rozhodnú v ich prospech
a poskytnú im ochranu, a to vzhľadom na okolnosti uzavretia kúpnej zmluvy. V tom čase bol totiž ako
jediný vlastník nehnuteľností na liste vlastníctva zapísaný len žalovaný 1/ a iba on sám uzavieral kúpnu

zmluvu tvrdiac, že je vlastníkom nehnuteľností len on, a to zhodne so zápisom v katastri. Oprávnenosť
držby teda nie je založená iba na tom, že žalobcovia dúfali v súdne rozhodnutie v ich prospech, ako to
prezentujú žalovaní v odvolaní.

31. Náležitý je aj odkaz na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 5Cdo/64/2018 zo dňa 25.2.2021,

keďže ide o skutkovo obdobnú vec, ako je tu prejednávaný spor, preto jeho závery sú použiteľné aj
v tomto spore.

32. V zmysle rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/64/2018 zo dňa 25.2.2021 „Žalovaný bol
dobromyseľný v tom, že mu daná nehnuteľnosť patrí, aj po doručení žaloby o určenie vlastníckeho práva
k spornej nehnuteľnosti, a to až do nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, na základe ktorého sa

žalobkyňa stala jej vlastníkom. Kúpna zmluva z 21. decembra 2005 bola vyhotovená formou notárskej
zápisnice, a preto žalovaný nemal žiadne pochybnosti o tom, že zmluva obsahuje všetky náležitosti,
ktoré vyžaduje zákon. Na jej základe príslušný orgán správy katastra povolil jej vklad do katastra
nehnuteľností a žalovaný sa stal výlučným vlastníkom danej nehnuteľnosti. Zo správania žalovaného
ďalej vyplynulo, že spornú nehnuteľnosť užíval ako vlastnú, nakoľko s ňou nakladal ako s vlastnou,

zrekonštruoval ju, investoval do nej svoje finančné prostriedky a tiež ju využíval pre svoju podnikateľskú
činnosť. Skutočnosť, že sa poznal s L.. H.. F. a bol informovaný o priebehu prevodu nehnuteľností zo
žalobkyne na L.. H.. F. a následne aj neho ako žalovaného, nemôže spochybniť jeho dobromyseľnosť,
nakoľko bol oboznámený so zámerom žalobkyne predať prebytočný majetok štátu, a teda nebol dôvod
mať pochybnosti o slobodnej a vážnej vôli žalobkyne (ani sama žalobkyňa dané nespochybnila), a to

aj vzhľadom na to, že obe kúpne zmluvy boli vyhotovené formou notárskej zápisnice v domnienke,
že obsahuje všetky potrebné náležitosti vyžadované zákonom. Zo žiadnych okolností nevyplynulo
nekalé, bezprávne alebo podvodné konanie zo strany žalovaného vo veci nadobudnutia spornej
nehnuteľnosti. Vzhľadom na vyššie uvedené dovolací súd ma za to, že žalovaný bol dobromyseľný aj po
doručení žaloby o určenie vlastníckeho práva k spornej nehnuteľnosti, nakoľko mohol dôvodne počítať s

možnosťou, že súdy vyriešia danú kolíziu práva medzi pôvodným vlastníkom a ním ako nadobúdateľom
vlastníckeho práva na základe dobrej viery v jeho prospech a poskytnú mu ochranu jeho vlastníckeho
práva“.

33. Pokiaľ ide o námietku neúčelne vykonaných investícií, posúdenie, ktoré investície boli účelne

vynaložené a viedli k zhodnoteniu nehnuteľností, bolo predmetom znaleckého dokazovania a súd priznal
zhodnotenie iba za tie investície, ktorých vykonanie bolo týmto znaleckým posudkom preukázané. Iba
samotná skutočnosť, že sa viedlo súdne konanie o neplatnosť kúpnej zmluvy, nemôže sama o sebe
viesť k záveru o neúčelne vykonaných investíciách v období po 20.11.2018.

34. Nedôvodná je aj odvolacia námietka žalovaných, v zmysle ktorej zmluva zo dňa 10.9.2014 nie je
nájomnou zmluvou, ale dohodou o bezodplatnom užívaní nehnuteľností.

35. Súd prvej inštancie z vykonaného dokazovania dospel k správnemu skutkovému zisteniu, že
medzi zmluvnými stranami (nájomnej) zmluvy zo dňa 10.9.2014 nebola dojednaná odplata, ktorá

je základným pojmovým znakom nájomnej zmluvy. Keďže žiadne nájomné nebolo dohodnuté a ani
žalobcami uhrádzané, žalobcovia bezplatne užívali nehnuteľnosti so súhlasom žalovaného 1/ ako jeho
(spolu)vlastníka s tým, že medzi žalobcami a žalovaným 1/ bola ústna dohoda, že medzi nimi dôjde
k uzatvoreniu kúpnej zmluvy. Táto skutočnosť v konaní sporná nebola a pokiaľ v uvedenom období
žalobcovia investovali do nehnuteľností ako jej budúci vlastníci, jednalo sa o investície do cudzej

nehnuteľnosti.

36. Nedôvodne sa žalovaní domáhajú analogickej aplikácie ustanovení OZ o nájomnej zmluve na túto
dohodu, ktorá vyžaduje súhlas so zmenami veci, keďže v prípade, že došlo k zhodnoteniu cudzej
nehnuteľnosti bez dohody s vlastníkom, resp. na základe dohody, ktorá následne odpadla, vzniká

vlastníkovi nehnuteľnosti bezdôvodné obohatenie bez ohľadu na to, či s vykonaním investícií súhlasil
alebo nie.37. Pokiaľ žalovaní poukazujúc na obsah zmluvy zo dňa 10.9.2014 argumentujú tým, že žalovaný 1/
ažalobca1/sadohodli,žeopravybudenájomcavykonávaťnavlastnénáklady,kuvedenémuargumentu
sa vyjadroval odvolací súd už vo svojom zrušujúcom uznesení sp.zn. 6Co/152/2021 zo dňa 14. februára

2022 a opätovne uvádza, že aj pre prípad, že by išlo o nájomnú zmluvu, čo však v prejednávanej veci
splnené nie je, uvedené dojednanie v zmluve sa vzťahuje k opravám veci, ktoré nie je možné stotožňovať
so zmenou na veci.

38. Zmenou veci (v zmysle § 667 ods. 1 OZ) je treba rozumieť fyzickú zmenu veci, ktorá môže, ale

nemusí znamenať zmenu fyzikálnych alebo iných vlastností veci, ktorá je predmetom nájomnej zmluvy.
Za zmenu však nie je možné považovať takú zmenu, ktorá je dôsledkom povinností prenajímateľa alebo
nájomcu vyplývajúcich z nájomnej zmluvy, napríklad povinnosť vykonať opravu alebo udržovať vec.
Dohoda sa teda vzťahovala na vykonávanie opráv, nie však na zmeny veci, aké má na mysli ust. §
667 ods. 1 OZ (pre prípad, že by išlo o platnú nájomnú zmluvu). Z vykonaného dokazovania vyplynulo,
že v čase odovzdania veci žalobcom do užívania boli nehnuteľnosti v schátralom a dezolátnom stave

a zrejme z toho dôvodu bolo v zmluve dojednanie aj o opravách, ktoré sa zaviazal na vlastné náklady
vykonať žalobca 1/, hoci povinnosť prenechať vec do nájmu v stave spôsobilom na riadne užívanie
zaťažovalvzmysle§664OZžalovaného1/.Tietoúvahysúvšakrelevantnélenvprípadezáveruoplatne
uzavretej nájomnej zmluve medzi stranami sporu, čo v prejednávanom spore splnené nebolo.

39. Nakoniec, súd napriek zisteniu, že zmluva zo dňa 10.9.2014 nebola nájomnou zmluvou, skúmal
existenciu súhlasu žalovaného 1/ s investíciami do nehnuteľností a dospel k správnemu skutkovému
zisteniu, že žalovaný 1/ konkludentne súhlasil s investíciami do nehnuteľností od momentu ich užívania
žalobcami (10.9.2014). Súhlas žalovaného 1/ s rekonštrukciou a investíciami do nehnuteľností súd
vyvodil zo skutkových zistení, že žalovaný 1/ mal vedomosť o tom, že nehnuteľnosti chcú žalobcovia

využívať a kúpiť na bývanie a tiež vedel, že bez investícií sú predmetné nehnuteľnosti neobývateľné.
Zároveň práce vykonané žalobcami žiadnym spôsobom nenamietal a sám uviedol, že nimi vykonávané
práce toleroval a dokonca mal snahu žalobcom radiť, ako práce vykonávať. Na vyjadrenie súhlasu
s investíciami nie je potrebný výslovný súhlas a konkludentný súhlas súd vyvodil aj z tej skutočnosti, že
následne so žalobkyňou 2/ uzavrel žalovaný 1/ kúpnu zmluvu, ktorou jej odpredal nehnuteľnosti.

40. Keďže však nejde o nárok na náhradu nákladov nájomcu voči prenajímateľovi v zmysle § 667 OZ,
ale o nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia a o nárok na náhradu nákladov účelne vynaložených
na vec po dobu oprávnenej držby (§ 451 OZ a § 130 ods. 3 OZ), (ne)existencia súhlasu žalovaného 1/
s investíciami do nehnuteľností je bez právneho významu.

41. Právnym dôvodom investícií žalobcov do nehnuteľností do uzavretia kúpnej zmluvy dňa 23.9.2015
bola dohoda medzi žalobcom 1/ a žalovaným 1/ o tom, že žalobcovia v budúcnosti získajú vlastnícke
právoknehnuteľnostiam,atedainvestíciežalobcovvobdobíod10.9.2014do22.9.2015malisvojprávny
dôvod, a tento odpadol potom, čo došlo k uzavretiu kúpnej zmluvy (23.9.2015). Dostatočným právnym

dôvodom k investíciám do cudzej nehnuteľnosti je i ústna dohoda s vlastníkom nehnuteľnosti o jej
budúcom prevode, na základe ktorej bolo nevlastníkom do nehnuteľnosti investované (viď rozhodnutie
Vrchného súdu v Prahe sp.zn. 1Cdo/74/1993).

42. Plnením bez právneho dôvodu môžu byť aj investície vynaložené na cudziu vec, ak neexistoval

právny dôvod, aby niekto iný než vlastník do veci investoval svoje prostriedky. Vlastníkovi nehnuteľnosti
v takom prípade vzniká prospech v rozsahu, v akom sa nehnuteľnosť vykonanou investíciou oproti
predchádzajúcemu stavu zhodnotila (nie v rozsahu vynaložených investícií), a to od okamihu, kedy
k tomu zhodnoteniu došlo, teda kedy sa majetkový stav vlastníka zvýšil o hodnotu zodpovedajúcu
zvýšeniu hodnoty veci, a od toho okamihu tiež začína plynúť premlčacia doba podľa § 107 ods. 2 OZ

(viď rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 25Cdo/355/2001 zo dňa 21.1.2003).

43. Právnym dôvodom investícií žalobcov do nehnuteľnosti v období od 23.3.2015 až do 20.7.2020 bolo
ich vlastnícke právo k veci na základe kúpnej zmluvy, ktorá následne bola súdom určená ako neplatná,
preto v období od 23.9.2015 do 20.7.2020 boli oprávnenými držiteľmi veci v zmysle § 130 ods. 1 OZ

a patrí im náhrada nákladov, ktoré účelne na vec vynaložili po dobu oprávnenej držby v zmysle § 130
ods. 3 OZ.44. V prípade vzniku bezdôvodného obohatenia v zmysle § 451 OZ a ani v prípade vzniku nároku
podľa § 130 ods. 3 OZ, vznik týchto nárokov nie je podmienený súhlasom vlastníka s investíciami do
nehnuteľností.

45. K námietke žalovaných, že hodnota zhodnotenia v prípade investícií vykonaných počas nájmu,
resp. počas iného právneho titulu užívania sa stanovuje ku dňu skončenia tohto užívania, čo v danom
prípade predstavoval deň 23.9.2015 odvolací súd uvádza, že nebolo možné oddeliť investície vykonané
pred uzavretím kúpnej zmluvy a po jej uzavretí, čo žalovaní nakoniec sami aj konštatujú a súd prvej

inštancie správne vychádzal zo zhodnotenia nehnuteľností ku dňu jej vrátenia, t.j. 1.9.2020, resp. ku
dňu ukončenia užívania 31.8.2020.

46. Pokiaľ žalovaní v odvolaní opakovane tvrdia, že žalobcovia začali nehnuteľnosti užívať a do týchto
investovaťužvofebruári2014,odvolacísúdpoukazujenapodrobnéodôvodnenierozsudkusúdu(odsek
55. a nasledujúcich), z ktorého vyplynul skutkový záver súdu, že žalobcovia nehnuteľnosti užívali až od

septembra 2014 a až od tohto obdobia začali do týchto nehnuteľností aj investovať. K tomuto záveru
súd dospel na základe vykonaných dôkazov, ako sú tieto opísané v odôvodnení napadnutého rozsudku
a ich hodnotením v súlade s ust. § 191 CSP, keď všetky dôkazy hodnotil každý jednotlivo, ako aj všetky
v ich vzájomnej súvislosti a starostlivo prihliadol na všetko, čo počas konania vyšlo najavo. V procese
vykonania dokazovania a vyhodnotenia dôkazov ohľadne tejto (a ani iných skutkových otázok) nedošlo

k procesnému pochybeniu, ktoré by malo za následok porušenie práva žalovaných na spravodlivý súdny
proces.

47. Nedôvodná je aj odvolacia námietka žalovaných vo vzťahu k posúdeniu vznesenej námietky
premlčania ako rozpornej s dobrými mravmi.

48. Súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru, že nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia
za obdobie od 10.9.2014 do 22.9.2015 je premlčaný, avšak žalovanými vznesená námietka premlčania
je v rozpore s dobrými mravmi a následne správne na túto neprihliadol. Na podrobné odôvodnenie
rozsudku v tejto časti (odsek 93. a nasledujúcich odôvodnenia rozsudku) odvolací súd odkazuje

a považuje úvahy súdu za správne vrátane záveru, že neplatnosť predmetnej kúpnej zmluvy bola
v konečnom dôsledku zavinená žalovaným 1/, ktorý nadobudol nehnuteľnosti v dražbe počas trvania
jeho manželstva so žalovanou 2/, teda nadobudol ich do bezpodielového spoluvlastníctva a následne
ich predal žalobkyni 2/ bez súhlasu žalovanej 2/ tvrdiac, že je výlučným vlastníkom. Pokiaľ argumentuje
tým, že nemal vedomosť o tom, že na prevod nehnuteľností je potrebný súhlas jeho manželky, odvolací

súd uvádza, že neznalosť zákona ho neospravedlňuje. Tieto úvahy sú správne aj vo vzťahu k obdobiu
od 10.9.2014 do 31.12.2014, o ktoré bola žaloba rozšírená až v prebiehajúcom konaní.

49. Ako vyplýva zo žaloby, žalobcovia si uplatnili investície vynaložené v celkovej výške 79.300 € s tým,
že malo ísť o investície v priebehu rokov 2015 až 2020. Neskôr zmenili svoje skutkové tvrdenia, že má

ísť o investície vykonané v období od 10.9.2014 (do 20.7.2020) a súd zmenu žaloby pripustil podľa §
140 ods. 2 CSP (č.l. 328 spisu), keďže išlo o doplnenie rozhodujúcich skutočností tvrdených v žalobe.
Rozšírenie obdobia, za ktoré žalobcovia požadujú investície, však nemalo za následok rozšírenie
uplatneného práva, keďže stále sa domáhali zaplatenia peňažného plnenia v sume 79.300 €. Investície
zaceléobdobieod10.9.2014do20.7.2020takboliuplatnenéžaloboudoručenousúdudňa8.septembra

2020 a nedôvodná je odvolacia námietka žalovaných, že pokiaľ ide o investície vykonané pred 1.1.2015,
tieto si žalobcovia bez ich zavinenia uplatnili až po siedmych rokoch od premlčania a že vo vzťahu
k týmto investíciám nie je možné dospieť k záveru, že uplynutie premlčacej doby zavinili žalovaní.

50. Pokiaľ vo vzťahu k určeniu samotnej výšky zhodnotenia žalovaní namietajú nesprávne hodnotenie

dôkazov, nevykonanie dokazovania na stanovenie nákladov odstránenia nedostatkov spôsobených
činnosťou žalobcov a závery znaleckého posudku I. A. J., odvolací súd v plnom rozsahu odkazuje
na odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie, z ktorého vyplýva, aké dôkazy súd v konaní vykonal,
aké skutkové zistenia z nich vzal za preukázané, vyplýva z neho aj hodnotenie týchto dôkazov
každý jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti, súd aj odôvodnil, prečo nemohol prihliadnuť na

statický posudok rodinného domu, predložený žalovanými a prečo neakceptoval návrh na doplnenie
dokazovania na stanovenie nákladov na odstránenie nedostatkov spôsobených činnosťou žalobcov na
nehnuteľnostiach.51. Jedným z dôvodov, prečo súd nie je povinný vyhovieť dôkaznému návrhu strany, je aj skutočnosť,
že návrh na vykonanie dôkazov sa vzťahuje k takej skutočnosti, ktorá je bez relevantnej súvislosti
s predmetom konania, ako to bolo aj v tu prejednávanom spore. Súd pritom nie je v civilnom konaní

viazaný návrhmi strán na vykonanie dôkazov a nie je povinný vykonať všetky navrhované dôkazy.
Posúdenie návrhu na vykonanie dokazovanie a rozhodnutie, ktoré z navrhnutých dôkazov budú
vykonané, je vecou súdu, a nie sporových strán. Povinnosťou súdu je však v odôvodnení rozsudku
vysvetliť, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy (§ 220 ods. 2 CSP), ktorú povinnosť si súd
v prejednávanom spore splnil.

52. Nedôvodne žalovaní namietajú nedostatočné vysporiadanie sa súdu s tým, prečo pre ustálenie
sumy výšky zhodnotenia použil práve znalecký posudok I. J., keď rovnakú váhu mal aj posudok I. H.,
keďže v dôvodoch rozhodnutia súd podrobne uviedol (bod 111. a nasledujúcich odôvodnenia), prečo
vychádzal zo znaleckého posudku súdom ustanovenej znalkyne I. A. J. a z akých dôvodov nepoužil
závery súkromných znaleckých posudkov I. B. M. a I. N. H.. Na tieto dôvody odvolací súd v plnom

rozsahu odkazuje.

53. Z uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 24. marca 2022, sp. zn. 4Cdo/255/2021,
ktoré bolo publikované v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR 6/2023 pod č. 84 vyplýva
nasledovné: „Za najhospodárnejší postup pri predložení dvoch rozdielnych znaleckých posudkov možno

považovať taký, keď súd sa snaží odstrániť nejasnosti, nedostatky, prípadné námietky strán výsluchom
znalca a položením doplňujúcich otázok. Pri hodnotení súkromného znaleckého posudku súdom
platia tie isté kritéria, ako pri hodnotení znaleckého posudku súdom ustanoveného znalca. Ak súd pri
rozdielnych záveroch znaleckých posudkov (vrátane súkromných) nezdôvodní svoje úvahy, z ktorých
vychádzal a pre ktoré sa priklonil ku konkrétnemu znaleckému posudku, zaťaží svoje rozhodnutie

vadou zmätočnosti, takéto rozhodnutie nemožno považovať za zákonné, spĺňajúce atribúty kladené na
rozhodnutie súdu v zmysle § 220 ods. 2 resp. § 396 ods. 2 Civilného sporového poriadku.“

54. Súd prvej inštancie sa dôsledne riadil vyššie uvedenými závermi citovaného rozhodnutia najvyššieho
súdu a za situácie, že výška zhodnotenia nehnuteľností investíciami žalobcov bola v znaleckých

posudkoch predložených stranami sporu a v znaleckom posudku súdom ustanovenej znalkyne značne
rozdielna,súdvkonanívypočulznalkyňuI.H.aI.J.aobevypracovaliajdoplnkykznaleckýmposudkom.
Následne podrobne poukázal na rozdiely v jednotlivých znaleckých posudkoch a ozrejmil dôvody, prečo
vychádzal práve zo znaleckého posudku I. J..

55. Žalovaní už v konaní pred súdom prvej inštancie v súvislosti so zhodnotením nehnuteľností
poukazovalinato,žejedenzprístreškovnebolpostavenýžalobcami.Ktomusúduviedol,žetototvrdenie
žalovaní v konaní nepreukázali. V znaleckom posudku č. 43/2013 I. B. I. žiaden prístrešok oceňovaný
nebol a z dokazovania vyplynulo, že žalovaní po nadobudnutí nehnuteľností až do ich odovzdania
žalobcom na užívanie tieto neužívali, neinvestovali do nich, neopravovali ich. Žalovaní tiež namietali

zhodnotenie garáže poukazujúc aj na to, že garáž nie je predmetom konania, k čomu súd uviedol,
že predmetom sú všetky nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom kúpnej zmluvy a do ktorých žalobcovia
investovali. Tým dal odpoveď aj na totožné odvolacie námietky žalovaných.

56. Žalovaní poukazovali ďalej na to, že ploty postavené žalobcami nie sú nehnuteľnosťami, tieto boli

žalovanými demontované a žalobcovia si ich môžu prevziať, keďže ust. § 458 ods. 1 OZ uprednostňuje
naturálnu reštitúciu. K uvedenému súd uviedol, že v prípade demontáže a následnej prípadnej montáže
plotu môže dôjsť k jeho poškodeniu, resp. poškodeniu jeho dielcov, tieto strácajú hodnotu v dôsledku ich
opotrebovania. Okrem toho v prípade plota sa jedná o vec, ktorá bola postavená pre konkrétne miesto
a nemusí byť využiteľná inde a iným spôsobom. S týmto záverom sa odvolací súd stotožňuje.

57. Pokiaľ žalovaný 1/ v podaní zo dňa 16.4.2025 (č.l. 763) namietal porušenie práva na spravodlivý
proces tým, že je sluchovo postihnutý, nerozumel/nepočul riadne všetky pojednávania, čo sa na
nich prejednávalo a po úraze má mentálne aj fyzické ťažkosti, z ktorého dôvodu nie je spôsobilý
okamžite reagovať, odvolací súd poukazuje na to, že z týchto skutočností nemožno vyvodiť, že žalovaný

1/ by nebol spôsobilý samostatne konať pred súdom, kedy by bol odôvodnený postup súdu podľa
§ 68 a § 69 CSP. Žalovaný 1/ bol od začiatku súdneho sporu v konaní zastúpený advokátskou
kanceláriou (plnomocenstvo na č.l. 34), ktorá v jeho mene realizovala všetky jeho procesné práva
a povinnosti, zástupca advokátskej kancelárie sa zúčastňoval aj jednotlivých pojednávaní a odvolací súdz obsahu spisu nezistil porušenie žiadnych procesných práv žalovaného 1/. Žalovaný 1/ sa zúčastňoval
pojednávaní a zo zápisníc o pojednávaní a zvukových záznamov nevyplýva, že by z akéhokoľvek
dôvodu mal znemožnené, resp. sťažené riadne vypovedať, vyjadrovať sa k prednesom a výsluchom

sporových strán, svedkov a k ostatným vykonaným dôkazom. Táto skutočnosť počas celého konania
nebola namietaná ani jeho právnym zástupcom. Zároveň nešlo o situáciu, že by šlo o tak sluchovo
postihnutú osobu, že by bolo potrebné konať s tlmočníkom pre nepočujúcich (tlmočník posunkovej reči)
v zmysle § 51 Spravovacieho poriadku (vyhláška 543/2005 Z.z.). Uvedenú námietku preto odvolací súd
považuje za nedôvodnú.

58. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov sú odvolacie námietky žalovaných nedôvodné a odvolací
súd rozsudok v napadnutých výrokoch ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil, vrátane
výroku o trovách prvoinštančného konania.

59.Onárokunanáhradutrovodvolaciehokonaniabolorozhodnutépodľaust.§396ods.1CSPvspojení

s ust. § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní boli žalovaní neúspešní, nemajú preto
nárok na náhradu trov odvolacieho konania a vznikla im povinnosť nahradiť trovy odvolacieho konania
úspešným žalobcom. Odvolací súd preto priznal žalobcom nárok na náhradu trov odvolacieho konania
voči žalovaným v plnom rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto
rozhodnutia.

60. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2
poslednej vety CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je

podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1, 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).