Rozsudok – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 28. november 2025

Súd: Mestský súd Bratislava IV
Spisová značka: 20C/25/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124354189
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marián Miškolci

ECLI: ECLI:SK:MSBA4:2025:6124354189.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava IV sudcom Mgr. Mariánom Miškolcim v spore žalobcu: Náhradné vozidlo, s.r.o.,

sídlo: Tolstého 1201/20, 010 01 Žilina, IČO: 50 496 166, zastúpený: ADVOKÁTI Müller § Dikoš, s.r.o.,
sídlo: Tolstého 1201/20, 010 01 Žilina, IČO: 36 864 455, proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa,
a.s. Vienna Insurance Group, sídlo: Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441, zastúpený:
JUDr. Danuše Tichá s.r.o., sídlo: Nám. M. Benku 6, 811 07 Bratislava, IČO: 52 058 310, o zaplatenie
110 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 110 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,25 %
ročne zo sumy 110 Eur od 11.07.2024 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Súd priznáva žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu dňa 26.07.2024 sa žalobca domáhal uloženia povinnosti žalovanému
uvedenej vo výroku rozsudku.

2. Žalobca uviedol, že dňa 25.03.2024 došlo v Košiciach k dopravnej nehode, pri ktorej bola spôsobená
škoda na motorovom vozidle, ktorého držiteľom v čase dopravnej nehody bola A. B., narodená:
XX.XX.XXXX, bytom: C. XXXX/X, XXX XX D. (ďalej len „poškodený“). K vzniku škody došlo prevádzkou

motorového vozidla povinne zmluvne poisteného u žalovaného. Poškodený počas opravy vozidla v
servise uzatvoril zmluvu o nájme dopravného prostriedku číslo 468/2024 zo dňa 16.04.2024, na základe
ktorej mu žalobca prenajal náhradné motorové vozidlo od 16.04.2024 do ukončenia opravy a doručenia
krycieho listu zo strany poisťovne dňa 26.04.2024. Po dobu trvania nájmu nemal poškodený k dispozícii
iné motorové vozidlo a nájom náhradného motorového vozidla bol pre neho nevyhnutný. Po ukončení
nájmu vystavil žalobca poškodenému faktúru číslo 5182024 splatnú dňa 11.05.2024 na sumu 545 eur s
DPH za 11 dní vrátane jednorazového poplatku za pristavenie vozidla. Poškodený postúpil pohľadávku

na žalobcu zmluvou dňa 26.04.2024, čo poškodený aj oznámil žalovanému. Žalovaný skončil šetrenie
poistnej udalosti dňa 25.06.2024. Žalovaný dňa 26.06.2024 poskytol žalobcovi sumu 435 eur a teda
sa dostal do omeškania s poskytnutím zostávajúcej časti poistného plnenia, ktoré bol povinný uhradiť
žalobcovi najneskôr do 10.07.2024.

3. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť.

4. Žalovaný uviedol, že vynaloženie prostriedkov žalobcom za náhradné vozidlo bolo neúčelné, keďže
prenájom od 16.04.2024 do 26.04.2024 (11 dni) nebol nevyhnutný, účelný a hospodárny. Faktúru
za opravu číslo 240700387 vystavil opravca E. F., G. G. H. I. dňa 23.04.2024 po dodaní služby,
t. j. zrealizovaní opravy poškodeného vozidla a po tomto dátume mal poškodený k dispozícii svojeopravené vozidlo, preto nebolo opodstatnené, aby ďalej využíval náhradné motorové vozidlo. V deň
vystavenia faktúry za opravu bola táto doručená aj žalovanému s odloženou splatnosťou do 03.05.2024.
Prenájom skončil až dňa 26.04.2024, t. j. po uplynutí 3 dni od skončenia opravy, čo zakladá neúčelnosť

uplatneného nároku. Čakanie na doručenie krycieho listu nemôže byt' na jeho ťarchu, pretože je na
vôli poškodeného, či škodu uhradí z vlastných zdrojov alebo počká do úhrady poisťovňou, čo potom
ale neodvodňuje účelnosť trvania nájmu náhradného vozidla. Poškodený si mohol vozidlo prevziať,
užívať, nebolo nevyhnutné používať naďalej a prenajímať naďalej náhradné vozidlo v príčinnej súvislosti
s dopravnou nehodou. Preto žalovaný uznal dobu nájmu len za 9 dní a neuznal prenájom za 2

dní. Žalovaný nesúhlasí s tým, že by mal platiť náhradné vozidlo až do vystavenia krycieho listu a
poskytnutia poistného plnenia žalovaným. Autoservis nebol oprávnený uplatniť zádržné právo podľa
§ 151f ods. 1 Občianskeho zákonníka a po ukončení opravy mal vyzvať objednávateľa na prevzatie
vozidla. Autoservis bez zákonného podkladu obmedzoval vlastnícke právo poškodeného a navyšoval
náklady na jeho náhradné vozidlo. Nič nebránilo tomu, aby po ukončení opravy bolo opravené vozidlo
prevzaté poškodeným a ten ho ďalej mohol užívať, zatiaľ' čo by bola poistná udalosť prešetrená zo

strany žalovanej, ktorá by následne poskytla plnenie autoservisu. Postup autoservisu pri uplatňovaní
zádržného práva je nezákonný a nemá právny základ. Poškodený nebol odkázaný používať náhradné
vozidlo ďalšie dva dni, keď' vozidlo bolo už dva dni opravené. Na strane žalobcu došlo k nekalým
obchodným praktikám, kedy konanie žalobcu ako lovca dopravných nehôd (obchodníka s pohľadávkami
voči poisťovniam) nie je možné hodnotiť ako výkon podnikateľskej činnosti, ktorý by bol v súlade so

zásadoupoctivéhoobchodnéhostyku.Takýtovýkončinnostizostranyžalobcunepožívaprávnuochranu
s odkazom na znenie ustanovenia § 265 Obchodného zákonníka. Skutočnosť, že poškodený postúpil
svoju pohľadávku voči žalovanému na doplatenie náhrady škody za prenájom náhradného vozidla
na žalobcu, nebráni žalovanému použiť námietky, ktoré mal voči poškodenému, aj voči žalobcovi.
Žalovaný nie je v zmysle rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 3Cdo/145/2017,

1Cdo/212/2017 a 7Cdo/109/2018, v omeškaní s poskytnutím poistného plnenia.

5. Žalobca v replike uviedol, že nie je možné od poškodeného spravodlivo požadovať, aby v dôsledku
zavineného protiprávneho správania iného bol obmedzený v užívaní svojho vlastníctva a aby upustil
od zaužívaného spôsobu fungovania. Argumentácia žalovaného nezohľadňuje do úvahy reálnu dobu,

počas ktorej bol poškodený v dôsledku ním nezavineného konania vylúčený z užívania svojho vozidla.
Oprava vozidla nie je ukončená v deň uvedený vo faktúre, nakoľko vzhľadom na odplatný charakter
záväzkového vzťahu je oprava ukončená až poskytnutím plnenia druhej strany. Až poskytnutím
peňažného plnenia, ktoré zo sféry vplyvu poisťovne prejde do sféry vplyvu poškodeného, resp.
servisu, je škoda na poškodenom vozidle reparovaná, pretože samotným vystavením faktúry za opravu

vozidla poškodený ešte nemá okamžitú možnosť prevziať si svoje vozidlo a vrátiť náhradné vozidlo
prenajímateľovi. Žalovaný nijako nepreukázal, že momentom vystavenia faktúry za opravu zo strany
servisu si mohol poškodený vozidlo prevziať a užívať ho a nájom náhradného motorového vozidla mohol
byť v deň vystavenia faktúry ukončený. Vydanie opraveného vozidla až doručením krycieho listu zo
strany poisťovne musí predstavovať dohodu medzi autoservisom a poisťovňou, inak by vydanie krycieho

listu nemalo opodstatnenie. Zo strany autoservisu tak nejde o uplatnenie zádržného práva. Autorizovaný
servis neinformuje poškodeného o tom, že bola vystavená faktúra za opravu jeho motorového vozidla,
tútozasielarovnopoisťovniaopravenémotorovévozidlovydávapoškodenémudoručenímkrycieholistu
od poisťovne. Žalobca neparazituje na povinnom zmluvnom poistení, ale je podnikateľským subjektom,
ktorý svojim klientom ponúka komplexné služby a podniká v súlade so zákonnými ustanoveniami a

tiež pomáha poškodeným zmierniť stav, ktorý im bol vnútený dopravnou nehodou. V prípade, na ktorý
poukazuje žalovaný v rozhodnutiach Ústavného súdu Českej republiky, išlo o konanie spoločnosti
v súčinnosti s autoservisom, ktorého výsledkom bola fiktívna pohľadávka, kedy došlo k umelému
navyšovaniu reálnych nákladov na vykonanie opravy a následné vymáhanie tejto vytvorenej pohľadávky
od poisťovne. Uvedené však nepredstavuje tento prípad, kedy ani žalobca, a ani autoservis, nemajú

záujem ponechať v oprave vozidlo dlhšie, ako je nevyhnutný čas na opravu. Poplatok za pristavenie
vozidla predstavuje náklady, ktoré nepochybne vznikli v priamej príčinnej súvislosti s poistnou udalosťou,
v dôsledku ktorej vznikla škoda na vozidle, ktoré bolo predmetom opravy a nebyť tejto poistnej udalosti
ku vzniku týchto nákladov by vôbec nedošlo. Úrok z omeškania je dôvodný, čo potvrdzuje aktuálna prax
Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp.zn. III.ÚS 309/2020-33.

6. Žalovaný v duplike uviedol, že opravca neoprávnene zadržiaval opravené vozidlo a nevydal ho po
oprave hneď poškodenému. Žalobca ako spoločnosť prenajímajúca motorové vozidlá na svojej stránke
https://www.pomocmotoristom.sk/ nemá nijaký cenník, na základe ktorého by bolo zrejmé, za akú cenumotorové vozidlá prenajíma. S prihliadnutím na uvedené nie je zrejmé ani to, akým spôsobom bola
určená suma 50 eur za pristavenie a prevzatie vozidla v Zmluve o nájme č. 468/2024 zo dňa 16.04.2024.
Samotná zmluva o nájme sa taktiež neodvoláva na nijaký cenník a cenník netvorí ani prílohu uvedenej

nájomnej zmluvy. Z uvedeného dôvodu žalovaný jednostranne krátil poplatok o 20 eur, kedy žalobcovi
priznal z ním uplatnenej sumy len 30 eur.

7. Súd právne posúdil vec podľa § 1 ods. 2, § 4, § 11 ods. 6, 7, 8 a § 15 ods. 1, 2 zákona č. 381/2001 Z.
z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla

a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 381/2001 Z.z.“); § 420, § 442 ods. 1, 3,
§ 443, § 517 ods. 2, § 788 ods. 1, § 797, § 799 ods. 2, § 823 Občianskeho zákonníka; § 3 nariadenia
vlády Slovenskej republiky číslo 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka (ďalej len „nariadenie vlády č. 87/1995 Z.z.“); článku 15 ods. 2, § 151 ods. 1, § 186 ods. 2,
§ 191 ods. 1, § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP.

8. Súd vykonal dokazovanie oboznámením s obsahom spisu, a to žaloba č.l.7-10, nájomná zmluva
č.l.11, protokol o prenájme č.l.11, čestné prehlásenie č.l.12, odovzdanie vozidla č.l.12, faktúra č.l.13,
postúpenie pohľadávky č.l.13-14, výzva na plnenie č.l.15, oznámenie o poistnom plnení č.l.16, výpis
z účtu č.l.17, odpor č.l.25-28, faktúra č.l.28, replika č.l.34-36, obchodná prax č.l.37-38, oznámenie
o poistnom plnení č.l.39, duplika č.l.51-52, faktúry č.l.53-55, fotka obrazovky č.l.56, vyjadrenie

žalovaného č.l.65, pričom ustálil nasledovný skutkový stav veci.

9. Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že dňa 25.03.2024 došlo v Košiciach k dopravnej
nehode, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle poškodeného A. B., narodená:
XX.XX.XXXX, bytom: C. XXXX/X, XXX XX D.. Poškodený počas opravy vozidla v servise uzatvoril

zmluvuonájmedopravnéhoprostriedkučíslo468/2024zodňa16.04.2024,nazákladektorejmužalobca
prenajal náhradné motorové vozidlo od 16.04.2024 do 26.04.2024. Po ukončení nájmu vystavil žalobca
poškodenému faktúru číslo 5182024 splatnú dňa 11.05.2024 na sumu 545 eur s DPH za 11 dní vrátane
jednorazového poplatku za pristavenie vozidla. Poškodený postúpil pohľadávku na žalobcu zmluvou
dňa 26.04.2024, čo poškodený aj oznámil žalovanému. Žalovaný skončil šetrenie poistnej udalosti

dňa 25.06.2024 a dňa 26.06.2024 poskytol žalobcovi sumu 435 eur. Servis, v ktorom si poškodený
nechal opraviť vozidlo, je zmluvným servisom žalovaného, ktorý za opravu vozidla vystavil faktúru číslo
240700387 zo dňa 23.04.2024 a z ktorej vyplýva dátum dodania služby, t.j. ukončenie opravy vozidla
dňa 23.04.2024.

10. Podstatnou pre posúdenie žalobou uplatneného nároku bolo predovšetkým vyriešenie otázky, kedy
sa vozidlo odovzdané na opravu do servisu v dôsledku poistnej udalosti pri povinnom zmluvnom poistení
považuje za opravené a teda spôsobilé na prevzatie poškodeným zo servisu.

11. Súd v tejto súvislosti poukazuje na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp.zn.

III. ÚS 322/2025-31, zo dňa 17.07.2025, v ktorom ústavný súd uviedol, že „rozhodujúca bola dostatočne
preukázaná bežná obchodná prax servisu a žalovanej poisťovne, ktorá spočíva v tom, že servis
– zmluvný partner poisťovne, poškodeného o vykonaní opravy informuje a na prevzatie vozidla ho
vyzýva až po doručení krycieho listu poisťovne. V takejto situácii je neudržateľná argumentácia
krajského súdu o tom, že skutočnosti odôvodňujúce účelnosť trvania nájmu náhradného vozidla mal

preukazovať poškodený. Poškodený účelnosť trvania nájmu preukázal potvrdením toho, že vozidlo mu
bolo odovzdané až v deň doručenia krycieho listu poisťovne. ... Pri posúdení tejto otázky dochádza
k stretu záujmov poisťovní zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla na
strane jednej a podnikania, ktoré je založené na prenájme vozidiel poškodeným osobám, na strane
druhej. V centre týchto podnikateľských záujmov je však poškodený, ktorý nemôže užívať poškodené

vozidlo a ktorý je poisťovňami usmerňovaný k opravám vozidiel v ich zmluvných servisoch. V tomto
systéme je z pohľadu právnej istoty ako ústavnej hodnoty všetkých zúčastnených neudržateľné, aby boli
vo vzťahu k povinnosti preukázania účelnosti trvania nájmu formulované rozdielne dôkazné štandardy
rôznych krajských súdov. Osobitne tomu je v situácii, keď proces opravy a vydania poškodeného vozidla
ako osobitného splnenia povinnosti poisťovne podľa § 15 ods. 1 zákona o PZP je určovaný bežnou

obchodnou praxou poisťovní a servisov – zmluvných partnerov poisťovní, no nie bežnou obchodnou
praxou poškodených a prenajímateľov náhradných vozidiel.“.12. Rovnako tak súd poukazuje aj na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn.
I. ÚS 291/2025-56 zo dňa 06.08.2025, v ktorom ústavný súd uviedol, že „účelom náhradného
motorového vozidla je eliminovať škodlivý následok spôsobenej dopravnej nehody, ktorý zasahuje do

bežného života poškodeného, až do momentu, keď môže opätovne užívať svoje vlastné motorové
vozidlo. V týchto prípadoch výška škody nekorešponduje iba s rozsahom zničeného vozidla, ale
aj primeranými nákladmi, ktoré poškodený vynaložil s cieľom eliminovať škodový následok (III. ÚS
602/2022, III. ÚS 476/2024). Vo veci sp. zn. III. ÚS 602/2022 sa ústavný súd vyjadril stotožňujúco s
názorom vo veci konajúceho odvolacieho súdu, podľa ktorého účelnosť nákladov spojených s užívaním

náhradného vozidla zaniká momentom, keď došlo k ukončeniu opravy havarovaného vozidla, de facto
vtedy, keď sa opravené vozidlo dostane do dispozičnej sféry poškodeného na ďalšie používanie. ...
Dôležitým kritériom na posúdenie primeranosti a účelnosti užívania náhradného vozidla môže v
okolnostiach prípadu byť doručenie oznámenia o ukončení likvidácie (ukončenie šetrenia) škodovej
udalosti a poukaz finančných prostriedkov, keď poškodený ich prijatím (až) získa možnosť využívať
hodnotu, ktorú pred škodovou udalosťou plnohodnotne realizoval využívaním poškodeného vozidla. K

obdobnému záveru dospel aj Ústavný súd Českej republiky v náleze sp. zn. I. ÚS 2932/20 zo 14. januára
2021 (m. m. III. ÚS 602/2022 a III. ÚS 476/2024)“.

13. Vyššie uvedené právne závery Ústavného súdu Slovenskej republiky sú aplikovateľné v celom
rozsahu aj na túto skutkovo podobnú vec a nárok žalobcu na zaplatenie nájmu za užívanie náhradného

vozidla je v tejto veci dôvodný počas celej doby, kedy bolo motorové vozidlo poškodeného v servise
za účelom jeho opravy až do jeho skutočného vydania poškodenému. Skutočnosti podstatné pre
posúdenie toho, že nájom náhradného vozidla po ukončení opravy – vystavení faktúry, bol neúčelný,
mala tvrdiť a preukazovať žalovaná poisťovňa, keďže v prospech nej mali byť skutočnosti o tom, že
poškodenému nič nebránilo, aby si už opravené vozidlo prevzal predtým, ako vystavila krycí list. Bolo

na žalovanej poisťovni tvrdiť a preukazovať skutočnosti rozhodné pre posúdenie toho, že ďalšie trvanie
nájmu náhradného vozidla nebolo účelné.

14. Podľa rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo dňa 24.11.2021, sp. zn. 3Cob/202/2020 (obdobne aj
sp.zn. XXXX/XX/XXXX zo dňa 18.10.2023 a sp.zn. 3Cob/94/2023 zo dňa 15.11.2023), „za opodstatnenú

dobu prenájmu náhradného vozidla je podľa názoru odvolacieho súdu potrebné považovať dobu do
vybavenia poistnej udalosti v rozsahu náhrady nákladov za opravu poškodeného vozidla, pričom táto
poistná udalosť je v zmysle § 11 ods. 6 a 7 zákona č. 381/2001 Z. z. vybavená skončením šetrenia,
oznámením výšky poistného plnenia poškodenému a poskytnutím plnenia v zákonom stanovenej
lehote. V prípade opravy poškodeného vozidla autoservis po vykonaní opravy vydá vozidlo len až

po zaplatení ceny opravy alebo je možné (v prípade platného PZP) požiadať poisťovňu o vydanie
krycieho listu preukazujúceho „prísľub“ poisťovne, že opravu vozidla zaplatí. Uvedená obchodná
zvyklosť autoservisov je odvolaciemu súdu známa z vlastnej činnosti. Poškodený v prípade platnej
poistnej zmluvy využije možnosť poskytnutia záruky poisťovne vo forme krycieho listu (nemožno
nútiť poškodeného, aby sám zaplatil cenu opravy a následne uplatnil nárok u poisťovne) je potrebné

považovať za účelnú dobu nájmu náhradného vozidla od momentu, keď bolo vozidlo prijaté do opravy,
až do momentu jeho vydania poškodenej, t.j. od 6.2.2018 do 20.2.2018, a to za predpokladu, že
dobu nájmu úmyselne alebo z nedbanlivosti nepredĺžila poškodená svojim úmyselným konaním alebo
nedbanlivosťou.“.

15. Krajský súd v Žiline vo svojom rozsudku sp.zn. 9Co/107/2023 zo dňa 26.03.2024 uviedol, že
„odvolací súd stotožnil sa so závermi súdu prvej inštancie o účelnosti doby nájmu náhradného vozidla
až do momentu doručenia krycieho listu. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie
odvolací súd dopĺňa nasledovné. Východiskovo je potrebné akcentovať, že účelom náhradného vozidla
je eliminovať škodlivý následok spôsobenej dopravnej nehody, ktorý zasahuje do bežného života

poškodeného, až do momentu, keď môže opätovne užívať svoje vlastné motorové vozidlo. V týchto
prípadoch výška škody nekorešponduje iba rozsahu poškodeného vozidla, ale aj primeraným nákladom,
ktoré poškodený vynaložil s cieľom eliminovať škodlivý následok. Odvolací súd za opodstatnenú dobu
prenájmunáhradnéhovozidlapovažujedobudovybaveniapoistnejudalostivrozsahunáhradynákladov
za opravu poškodeného vozidla, pričom táto poistná udalosť je v zmysle § 11 ods. 6 a 7 zákona o PZP

vybavená skončením šetrenia, oznámenia výšky poistného plnenia poškodenému a poskytnutím plnenia
v zákonom stanovenej lehote.“.16. Podstata povinného zmluvného poistenia spočíva v prenose negatívnych dôsledkov spojených s
poškodením vozidla z poškodeného priamo na poisťovňu, vo vzťahu ku ktorej má poškodený priamy
nárok na poskytnutie poistného plnenia. To znamená, že je to práve poisťovňa, ktorá má znášať

náklady na opravu vozidla tak, aby poškodený nebol neprimerane zaťažovaný vynakladaním vlastných
prostriedkov na opravu v dôsledku porušenia povinností poisteným vodičom – škodcom. Uvedené
zároveň znamená, že od poškodeného nie je možné požadovať znášanie nákladov na opravu vozidla,
keďže toto je povinnosťou poisťovne poskytujúcej povinné zmluvné poistenie, čo zároveň predstavuje
aj samotnú podstatu tohto poistenia. Podľa bodu 27. rozsudku Krajského súdu v Košiciach zo dňa

29.04.2020, sp.zn. 2Cob/132/2019, „ak by poškodení najprv museli zaplatiť faktúru, došlo by tým k
popretiu podstaty poistenia, ktorým je prenos negatívnych dôsledkov škodovej udalosti na tretí subjekt
– poisťovňu“ (obdobne aj bod 36. rozsudku Krajského súdu v Košiciach zo dňa 29.07.2020, sp.
zn. 4Cob/49/2020). Vzhľadom na uvedené je nepochybné, že očakávať od poškodeného, aby sám
zaplatil za opravu vozidla servisu bezodkladne po vystavení faktúry, je nesprávne. Poškodený nezavinil
poškodenie svojho vozidla, ničím sa na vzniku škody nepričinil a nie je možné od neho očakávať, aby

vynakladalsvojevlastnéfinančnéprostriedkynaopravuvozidla,atobezohľadunato,čitietoprostriedky
má k dispozícii alebo nie. Nie je možné od poškodeného ani žiadať, aby tieto finančné prostriedky pred
poskytnutím plnenia poisťovne si zabezpečil, príp. použil na iný účel (vyplatenie opravy), než pôvodne
zamýšľal alebo potreboval. Je to práve zmyslom a účelom povinného zmluvného poistenia, aby náhrada
takejto škody bola rýchlo a v celom odôvodnenom rozsahu poisťovňou preplatená a nezaťažovala

poškodeného.

17. Krajský súd v Žiline v rozsudku sp.zn. 11Co/88/2023 zo dňa 26.03.2024, uviedol, že „považuje
za potrebné vyjadriť sa k samotnému účelu povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla tak, ako ju prezumuje zákon o PZP. Účelom uvedeného

zákona je poskytnutie právnej ochrany poškodeného škodovými následkami zapríčinenými motorovým
vozidlom škodcu. Právnu ochranu poškodeného zákon zabezpečuje jednak tým, že poškodenému
priznáva právo na náhradu škody priamo proti poistiteľovi, s ktorým škodca uzavrel poistnú zmluvu a
jednak tým, že v rámci združenia zodpovednostných poistiteľov zakladá vznik poistného garančného
fondu, z ktorého sa odškodňujú obete dopravných nehôd, ktorým škodu spôsobilo nepoistené alebo

neznáme motorové vozidlo. Účelom povinného zmluvného poistenia je teda zabezpečiť čo najväčšie
zmiernenie príkorí poškodeného, ktoré mu vznikli v súvislosti so škodovou udalosťou spôsobenou
prevádzkovateľom motorového vozidla, a to nielen vo sfére materiálnej ujmy vychádzajúc z ustanovení
§ 4 ods. 2 a ods. 3 zákona o PZP, ktoré upravuje právo poisteného (škodcu), aby poisťovateľ z poistenia
zodpovednosti za neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu škody, ale

aj vo sfére rozsahu ingerencie poškodeného, spočívajúcej vo vykonaní úkonov potrebných na to, aby
mu bola nahradená škoda, ktorá mu vznikla následkom škodovej udalosti. ... V kontexte uvedeného
je potom potrebné vnímať aj samotné zabezpečenie náhradného motorového vozidla poškodeným po
dobu, po ktorú z dôvodu poškodenia jeho motorového vozidla nemôže toto vozidlo užívať. ... Ústavný
súd SR v náleze sp. zn. III. ÚS 602/2022 zo dňa 16. februára 2023 poukázal na to, že:„...Účelom

náhradného motorového vozidla je eliminovať škodlivý následok spôsobenej dopravnej nehody, ktorý
zasahuje do bežného života poškodeného, až do momentu, keď môže opätovne užívať svoje vlastné
motorové vozidlo. V týchto prípadoch výška škody nekorešponduje iba rozsahu zničeného vozidla,
ale aj primeraným nákladom, ktoré poškodený vynaložil s cieľom eliminovať škodový následok. ... V
tejto súvislosti odvolací súd akcentuje tú skutočnosť, že žalovaný je subjektom, ktorý podniká ako

poisťovateľ v oblasti poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel, a
teda v rámci svojej činnosti poskytuje poistné plnenia za škodu spôsobenú prevádzkou motorového
vozidla, keď nezriedka poskytuje poistné plnenia za škodu, ktorú zavinil jeho poistník na motorovom
vozidle poškodeného pri strete prevádzok ich motorových vozidiel. Poškodenia motorového vozidla sa
spravidla opravujú v opravovniach – servisoch, s ktorými môže mať poisťovateľ ako „zmluvný partner“

osobitný (exkluzívny) vzťah, premietnutý do poskytnutia určitej (predbežnej) „garancie“, že uhradí cenu
opravy motorového vozidla poškodeného, na čo slúži práve tzv. krycí list.“.

18. Zo zisteného skutkového stavu vyplýva, že predmetný postup bol uplatnený aj v prejednávanom
prípade. Uvedený záver zodpovedá bežným obchodným praktikám servisov vykonávajúcich opravy

motorových vozidiel, pričom žalovaný v konaní relevantným spôsobom nespochybnil vyhlásenia
servisov predložených žalobcom z ktorých vyplýva, že bežnou praxou týchto servisov je, že v deň
ukončenia prác súvisiacich s opravou poškodeného motorového vozidla servis vystaví faktúru, v ktorej
sú vyčíslené náklady na opravu, a túto faktúru v deň jej vystavenia automaticky odosiela poisťovni,ktorá z povinného zmluvného poistenia vinníka nehody je povinná faktúru zaplatiť a v prípade, ak
poisťovňa je zmluvným partnerom servisu sa ako náhrada úhrady faktúry využíva tzv. krycí list s tým,
že servis vydá poškodenému opravené vozidlo bezodkladne po doručení krycieho listu. Je potom

nepochybné, že žalovaný mal o tomto zaužívanom postupe servisov vedomosť. Na strane poškodeného
nedochádza k zmene jeho postavenia už tým, že došlo k vykonaniu opravy jeho motorového vozidla, ale
k tomuto dochádza až vtedy, keď uvedené motorové vozidlo mohol reálne užívať, t.j. dňom, kedy došlo
k vydaniu krycieho listu zo strany poisťovateľa škodcu. V prejednávanom prípade neboli preukázané
žiadne skutočnosti, ktoré by zakladali záver o omeškaní autoservisu s opravou motorového vozidla

poškodeného a na to nadväzujúcim vyhotovením a zaslaním faktúry za opravu vozidla žalovanému,
príp. o omeškaní poškodeného s prevzatím opraveného motorového vozidla. Vychádzajúc z vyššie
uvedeného je potom existencia príčinnej súvislosti medzi škodovou (poistnou) udalosťou a vznikom
súvisiacej škody, spočívajúcej v nájomnom za prenájom náhradného motorového vozidla až do úhrady
vykonanej zo strany žalovaného, resp. vystavenia krycieho listu, daná.

19. Postup žalovaného nedôvodne smeruje k tomu, aby poškodený použil svoje vlastné finančné
prostriedky (a pokiaľ ich nemá má si ich zaobstarať) a čo najrýchlejšie vyplatil opravu servisu, čím
by znížil náklady na nájom náhradného vozidla, ktoré hradí žalovaný. Žalovaný tým popiera samotnú
podstatu povinného zmluvného poistenia, kedy je zmyslom a účelom jeho existencie vylúčiť potrebu
poškodeného, ktorý škodu nezavinil, hradiť opravu zo svojich zdrojov, príp. si tieto zdroje dodatočne

získať. Požiadavka na úhradu opravy poškodeným z vlastných zdrojov ide proti samotnej podstate
poistenia zodpovednosti za škodu, kedy aj s prihliadnutím na bohatú súdnu prax je akceptované,
že zmyslom poistenia je odbremenenie poškodeného od nutnosti vynakladania vlastných finančných
prostriedkov na opravu vozidla a túto povinnosť znáša primárne poisťovateľ.

20. V posudzovanom prípade žalovaný žiadnym spôsobom nepreukázal, že poškodený by neposkytol
servisu alebo žalovanému potrebnú súčinnosť, v dôsledku ktorej by došlo k predĺženiu doby opravy
vozidla, príp. by predĺženie doby trvania opravy zavinil. Pre posúdenie opodstatnenosti dĺžky nájmu
vozidla je podstatné, že poškodený nemohol vozidlo užívať od momentu jeho odovzdania do servisu,
až po okamih, kedy ho servis po doručení krycieho listu vyzval na prevzatie vozidla. Pokiaľ poškodený

nezavinil svojím správaním, príp. svojou nečinnosťou, predĺženie takéhoto obdobia, nemôže znášať
poškodený negatívne následky v podobe neuznania nákladov na nájom náhradného vozidla za celú
dobu opravy vozidla v servise, t.j. od momentu odovzdania vozidla do servisu až po možnosť vozidlo
zo servisu prevziať po oboznámení tejto skutočnosti (rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa
24.11.2021, sp. zn. 3Cob/202/2020, sp.zn. XXXX/XX/XXXX zo dňa 18.10.2023 a sp.zn. 3Cob/94/2023

zo dňa 15.11.2023).

21. Žalovaný nepreukázal, že ukončenie opravy vozidla dňa 23.04.2024 bolo poškodenému aj
oznámené, a to či už žalovaným alebo servisom. Rovnako tak žalovaný nepreukázal, že by poškodený
bol vyzvaný na prevzatie vozidla bez potreby úhrady vystavenej faktúry za opravu vozidla. Pokiaľ sa

tak nestalo, opak čoho žalovaný nepreukázal, nemožno vo vzťahu k poškodenému prijať záver, že
poškodené vozidlo bolo už opravené a poškodený s ním mohol voľne a bez obmedzenia disponovať.
Rovnako tak žalovaný nepreukázal žiadne dôvody spochybňujúce trvanie nájomného vzťahu aj po
oprave vozidla. Naopak z vykonaného dokazovania a tvrdení vyplynulo, že išlo o okolnosti mimo
sféry vplyvu samotného poškodeného, ktorý ich nezavinil, nemohol ich ovplyvniť a nenesie za ne ani

zodpovednosť.

22. Súd priznal aj poplatok za pristavenie vozidla v žalovaným nepriznanej výške 20 eur. Predmetný
poplatok bol určený dohodou strán v nájomnej zmluve uzatvorenej dňa 16.04.2024 a nie na základe
cenníka,naktorýsaodvolávažalovaný.Pretoakákoľvekargumentáciažalovanéhocenníkom,resp.jeho

požiadavka na predloženie tohto cenníka, je s ohľadom na zmluvnú slobodu strán a zmluvné dojednanie
ceny za pristavenie vozidla, bezpredmetná. Z uvedeného dôvodu súd návrh na doplnenie dokazovania
predložením cenníku žalobcu navrhnutý žalovaným nevykonal. Žalovaný zároveň nepredložil žiadne
dôkazy, ktoré by dôvodnosť a opodstatnenosť takto dojednanej sumy akokoľvek vylučovali.

23. Vo vzťahu k námietke žalovaného, že na strane žalobcu došlo k nekalým obchodným praktikám súd
uvádza, že predmetom sporu nie je originárny nárok žalobcu, ale nárok pôvodne poškodeného, ktorý
bol len na žalobcu postúpený. Pokiaľ teda žalovaný argumentuje v konaní voči uplatnenému nároku
odkazom na ustanovenie § 265 Obchodného zákonníka, ktoré vylučuje právnu ochranu uplatnenýchnárokov, na takýto postup neexistuje žiaden dôvod. Zároveň žalovaný ani netvrdil a následne ani
nepreukázal, v čom konkrétne konanie žalobcu malo napĺňať dôvody umožňujúce aplikáciu § 265
Obchodného zákonníka. Samotné poukázanie na rozhodovaciu prax súdov cudzích štátov takýmto

dôvodom nemôže byť a nemôže ani nahradiť potrebu riadneho skutkového tvrdenia žalovaného a
predloženie relevantných dôkazov. Preto ani odkaz žalovaného na § 529 ods. 1 Občianskeho zákonníka
tak, ako to uvádzal žalovaný v podanom odpore, nie je dôvodný, keďže žalovaný si v konaní neuplatňuje
žiadne námietky voči postúpenej pohľadávke, ale proti nekalým obchodným praktikám žalobcu, na čo
sa predmetné ustanovenie nevzťahuje.

24. Súd pri vyhodnotení nároku žalobcu na úrok z omeškania postupoval v zmysle záverov Ústavného
súdu Slovenskej republiky uvedených v jeho náleze sp. zn. III. ÚS 309/2020, ktorým zrušil rozhodnutie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 3Cdo/145/2017, v ktorom súd riešil otázky omeškania
s plnením poisťovne podľa zákona č. 381/2001 Z.z. Žalovaný má dve odlišné a samostatné
právne povinnosti, ktorými je povinnosť zlikvidovať poistnú udalosť najneskôr do troch mesiacov

odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti a poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po
skončení prešetrovania. Splnením len jednej z povinností žalovaného pritom nezaniká druhá povinnosť
žalovaného. Sankciou za nesplnenie ktorejkoľvek z vyššie uvedených povinností je vznik nároku
poškodeného na úroky z omeškania, a to podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Žalovaný je
povinný v zmysle § 11 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z.z. poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení

prešetrovania. V uvedenom prípade má teda žalovaný postavenie dlžníka, a pokiaľ plnenie neposkytne
do 15 dní od skončenia šetrenia, ktoré musí ukončiť do troch mesiacov od oznámenia, dostáva sa do
omeškania sankcionovaného ustanovením § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Súd preto považoval
za dôvodný aj úrok z omeškania uplatnený v žalobe. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej
banky sa v zmysle § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky číslo 87/1995 Z.z. zvyšuje o 5 %. Žalobca si

uplatnil úrok z omeškania v celkovej výške 9,25 % odo dňa 11.07.2024. Z oznámenia o poistnom plnení
žalovaného zo dňa 25.06.2024 vyplýva, že šetrenie poistnej udalosti bola u žalovaného ukončené dňa
25.06.2024. Vzhľadom k tomu žalovaný bol povinný poskytnúť poistné plnenie do 10.07.2024 a žalovaný
sa dostal do omeškania dňom 11.07.2024 a týmto dňom vznikol žalobcovi aj nárok na úrok z omeškania.

25. Na základe vyššie uvedeného má súd za to, že nárok žalobcu je dôvodný čo do základu, aj čo do
výšky, a preto žalobe žalobcu vyhovel v rozsahu uvedenom vo výroku rozsudku.

26. Obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky nie
je záruka, že rozhodnutie súdu bude spĺňať očakávania a predstavy účastníka konania. Podstatou je,

aby postup súdu bol v súlade so zákonom, aby bol ústavne akceptovateľný a aby jeho rozhodnutie bolo
možné kvalifikovať ako zákonné, preskúmateľné a bez znakov arbitrárnosti. V opačnom prípade nemá
ústavný súd dôvod zasahovať do postupu a rozhodnutí súdov, a tak vyslovovať porušenie základných
práv (obdobne napr. I. ÚS 50/04, III. ÚS 162/05).

27. Podľa konštantnej judikatúry súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami sporu,
ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny
základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami sporu.
Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, pripomienku strany
sporu, ktorá ju nastolila. Je ale nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty

strán sporu (napríklad rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 251/04, III. ÚS
209/04, II. ÚS 200/09 a pod.). Vzhľadom na uvedené sa súd nezaoberal všetkými uvedenými tvrdeniami,
keďže pre rozhodnutie súdu o žalobe boli právne irelevantné.

28. Súd pre rozhodnutie vo veci samej považoval za postačujúce tie skutočnosti, ku ktorým sa vyjadril

v odôvodnení svojho rozsudku. Na základe uvedených skutočností súd dospel k záveru, ktorý je
obsiahnutý vo výroku tohto rozsudku. Ostatné skutočnosti tvrdené spornými stranami, ku ktorým sa súd
v odôvodnení rozsudku nevyjadroval, súd nepovažoval za potrebné pre účely posúdenia a rozhodnutia
vo veci samej, a preto sa v odôvodnení rozsudku týmto skutočnostiam v zmysle uvedenej konštantnej
judikatúry nevyjadruje.

29. V zmysle rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zverejneného pod R 71/2018
patria do pojmu ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu predovšetkým stanoviská alebo
rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdua rozhodnutí súdov Slovenskej republiky. Jeho súčasťou je tiež prax vyjadrená opakovane vo viacerých
nepublikovaných rozhodnutiach Najvyššieho súdu Slovenskej republiky alebo dokonca aj v jednotlivom,
dosiaľ nepublikovanom rozhodnutí, pokiaľ niektoré neskôr vydané (nepublikované) rozhodnutia

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky názory obsiahnuté v skoršom rozhodnutí nespochybnili. Avšak
rovnako tak je potrebné zdôrazniť, že s prihliadnutím na článok 3 CSP do pojmu ustálená rozhodovacia
prax dovolacieho súdu treba zahrnúť aj rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky a Európskeho
súdu pre ľudské práva, prípadne Súdneho dvora Európskej únie. Rozhodnutia súdov iných štátov, a
teda ani rozhodnutia Ústavného súdu Českej republiky a Najvyššieho súdu Českej republiky pod tento

pojem nespadajú (bližšie aj rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo/129/2017
a sp. zn. 4Cdo/186/2022).

30. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP a žalobcovi,
ktorý bol v konaní voči žalovanému úspešný v celom rozsahu, priznal nárok na náhradu trov konania
v rozsahu uvedenom vo výroku rozsudku.

31. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do
60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré je možné podať v lehote 15 dní odo dňa jeho
doručenia na Mestskom súde Bratislava IV.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). V odvolaní sa
poprivšeobecnýchnáležitostiachpodaniauvedie,protiktorémurozhodnutiusmeruje,vakomrozsahusa

napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti

(Exekučný poriadok).