Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Banská Bystrica

Forma rozhodnutia – Uznesenie

Povaha rozhodnutia – Iná povaha rozhodnutia

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 1Ek/2478/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6125402774
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 03. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Alexandra Lakoštiková
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2026:6125402774.2

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna
Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava-Staré Mesto, IČO: 00 585 441, v konaní
zast.: JUDr. Soňa Pohovejová, advokátka, so sídlom Záhradnícka 37, 811 07 Bratislava - mestská časť
Staré Mesto, IČO: 51 079 721 proti povinnému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX, XXX XX C., o
vymoženie 495,68 Eur s príslušenstvom, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 06. 10. 2025 domáhal
od povinného vymoženia 495,68 Eur s príslušenstvom, a to na podklade exekučného titulu – Platobného
rozkazu Okresného súdu Žiar nad Hronom, sp. zn. 5C/13/2023 zo dňa 06. 03. 2023, ktorý nadobudol
vykonateľnosť dňa 06. 04. 2023.

2. Súd po posúdení návrhu na vykonanie exekúcie dňa 15. 10. 2025 vydal poverenie na vykonanie
exekúcie sp. zn. 1Ek/2487/2025 pre súdneho exekútora: JUDr. Iveta Tóthová, so sídlom exekútorského
úradu Nemocničná 16, 990 01 Veľký Krtíš, IČO: 35 655 666, ktorý exekúciu vedie pod sp. zn. 181EX
793/25.

3. Upovedomenie o začatí exekúcie bolo povinnému doručené dňa 30. 10. 2025. Dňa 13. 11. 2025
povinný podal na poštovú prepravu návrh na zastavenie exekúcie. Poverený súdny exekútor dňa 25.
11. 2025 predmetný návrh povinného na zastavenie exekúcie spolu s vyjadrením oprávneného postúpil
súdu na rozhodnutie.

4. Povinný podal návrh na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku v zákonom

stanovenej 15 dňovej lehote od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie a teda tento návrh na
zastavenie exekúcie má odkladný účinok. V návrhu na zastavenie exekúcie povinný uviedol, že si
uplatňuje námietku zaujatosti súdneho exekútora z dôvodu, že za posledných sedem rokov mu bol
priradený vždy rovnaký súdny exekútor. Povinný mal zato, že súdny exekútor sa má losovať a objektivita
súdneho exekútora takto nebola dodržaná. Povinný ďalej uvádzal, že niektoré jeho exekúcie boli
vymožené nečistým spôsobom a staré exekúcie sa mu obnovujú prostredníctvom repodajov, pričom mu

nie vždy bolo doručené upovedomenie o začatí exekúcie. Povinný taktiež namietal, že si nie je vedomý
dlhu, ktorý by mal voči oprávnenému, nakoľko si platí splátky povinného zmluvného poistenia. Povinný
sanestotožnilanisvýškoutrovsúdnehoexekútora,ktorápredstavuje70%vymáhanejsumy.Nazáklade
vyššie uvedených skutočností povinný navrhol exekúciu zastaviť.

5. Oprávnený vo svojom vyjadrení k návrhu povinných na zastavenie exekúcie uviedol, že podal návrh

na začatie exekúcie na základe právoplatného a vykonateľného exekučného titulu - platobného rozkazu.
Vzhľadom na skutočnosť, že Okresný súd Žiar nad Hronom vyznačil k vydanému platobnému rozkazudoložku právoplatnosti a vykonateľnosti je nepochybné, že predmetný platobný rozkaz súd povinnému
riadne doručil. Teda o povinnosti uhradiť dlžnú istinu vo výške 495,68 Eur povinný vedomosť mal. V
danom prípade v súdnom konaní bol vymáhaný nárok, nie titulom dlžného poistenia (čo sa povinný

mylne domnieva, keď uvádza, že splátky poistného riadne uhrádzal), ale predmetom žaloby bol regresný
nárok z poistnej udalosti. S poukazom na uvedené, námietky proti exekúcií považoval oprávnený za
účelové, nemajúce oporu v zákone a navrhol, aby exekútor pohľadávku naďalej vymáhal.

6. Podľa § 61k ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a

doplnení ďalších zákonov (ďalej len ,,Exekučný poriadok“), súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo
v časti, ak
a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku,
b) exekučný titul bol zrušený,
c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu
neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2),

d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu,
e) predpoklad, že iná povinnosť uložená exekučným titulom, najmä povinnosť niečoho sa zdržať alebo
niečo strpieť, ktorú okrem povinného nemôžu vykonať iné osoby, bude dobrovoľne a riadne plnená aj
bez vedenia exekučného konania; predpokladá sa, že iná povinnosť je dobrovoľne a riadne plnená, ak
od posledného porušenia tejto inej povinnosti uplynulo najmenej 6 mesiacov.

7. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15
dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie
exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku
dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.

8. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora.
Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa
k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor
vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich

pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie
exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.

9. Podľa § 61l ods. 3 prvej vety Exekučného poriadku ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu
zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne.

10. Podľa § 61l ods. 4 Exekučného poriadku rozhodnutie, ktorým sa rozhodlo o návrhu na zastavenie
exekúcie, sa doručí oprávnenému, povinnému a exekútorovi.

11. Účelom exekučného konania je nútená realizácia exekučného titulu vykonaná zásahom do práv

povinného. Uskutočňuje sa za podmienok a predpokladov vymedzených procesnými predpismi s cieľom
uspokojiť nárok oprávneného, ktorý mu bol priznaný vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného
orgánu, prípadne vo verejnej listine (notárska zápisnica) a nedošlo k jeho dobrovoľnému splneniu. Súd
je v exekučnom konaní v ktoromkoľvek štádiu povinný skúmať materiálnu a formálnu vykonateľnosť
exekučného titulu, ako aj zhodu návrhu na vykonanie exekúcie s exekučným titulom, a to nielen v

štádiu preskúmavania návrhu na vykonanie exekúcie podľa § 53 ods. 1 Exekučného poriadku za účelom
vydania poverenia na vykonanie exekúcie, ale aj za účelom zistenia existencie dôvodu podľa § 53 ods. 3
Exekučného poriadku, pre ktorý by bolo potrebné návrh na vykonanie exekúcie zamietnuť, alebo taktiež
aj v prípade, keď došlo k vydaniu poverenia na vykonanie exekúcie, pre zistenie dôvodu na zastavenie
exekúcie podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku.

12. Podľa § 45 ods. 1 Exekučného poriadku, exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak
priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.

13. Návrh na zastavenie exekúcie je procesnou obranou povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorého

účelom je zastavenie exekúcie alebo upustenie od exekúcie v prípadoch vymedzených Exekučným
poriadkom. Povinný v návrhu na zastavenie exekúcie musí uviesť skutočnosti, ktoré nastali po vzniku
exekučného titulu a ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, resp. bránia jeho vymáhateľnosti alebosú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná (napr. vymáhaný nárok zanikol splnením, exekučný
titul bol zrušený na základe mimoriadnych opravných prostriedkov a pod.).

14. Exekučný súd v konaní o návrhu na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia
exekúcie. Pre posúdenie návrhu na zastavenie exekúcie je rozhodujúci stav ku dňu začatia exekučného
konania, t. j. moment podania návrhu na vykonanie exekúcie. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení
uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý návrh na zastavenie
exekúcie podal. Súd môže prihliadať len na tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku vymáhaného nároku.

Ustanovenie § 61k ods. 1 Exekučného poriadku taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré musí súd
exekúciu zastaviť, a to bez ohľadu na to, či to účastník konania navrhol. Súd pri svojom rozhodovaní
vychádzal z vyššie citovaného ustanovenia Exekučného poriadku, z ktorého vyplýva, že návrh na
zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný
môže ku dňu podania návrhu uplatniť.

15. Súd po preskúmaní návrhu na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom a priloženými
prílohami mal za preukázané, že ku dňu podania návrhu na vykonanie exekúcie si povinný svoju
pohľadávku neplnil v zmysle právoplatného a vykonateľného exekučného titulu. Z uvedeného vyplýva,
žeexekučnékonaniesazačalodôvodne.Poverenienavykonanieexekúcietakbolovydanénapodklade
právoplatného a vykonateľného exekučného titulu, v súlade s § 45 ods. 1 a § 48 Exekučného poriadku.

16. K námietke zaujatosti súdneho exekútora, ktorú vzniesol povinný súd uvádza, že táto nie je
relevantná. Súd poukazuje na ustanovenie § 55 ods. 4 Exekučného poriadku, podľa ktorého, ak proti
povinnému je vedená exekúcia, v ktorej už súd udelil exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie,
každá ďalšia vec proti tomu istému povinnému sa pridelí tomu istému exekútorovi, ktorý už vykonáva

skôr začatú exekúciu proti tomuto povinnému; náhodný výber exekútora podľa odseku 1 sa v takom
prípade nepoužije. Exekučný poriadok zaručuje efektivitu a hospodárnosť vymáhania pohľadávok práve
tým, že ustanovuje výnimku z náhodného výberu exekútora v prípadoch, kedy sa už voči povinného
vedie skoršia exekútora, a to tak, že ustanoví rovnakého exekútora. Tvrdenie povinného, že prideľovanie
rovnakého exekútora je neobjektívne, je teda v úplnom rozpore s postupom ustanoveným Exekučným

poriadkom. Taktiež námietka povinného, že sa obnovujú jeho staré exekúcie repodajmi návrhov na
vykonanie exekúcie, nemá oporu v zákone. Zákon o ukončení niektorých exekučných konaní a o
zmene a doplnení niektorých zákonov totiž v § 9 výslovne predpokladá podanie opätovného návrhu na
vykonanie exekúcie a upravuje podmienky tzv. repodaja.

17. Ohľadom námietky povinného, že nemá vedomosť o existencii akéhokoľvek dlhu voči oprávnenému,
nakoľko riadne platil povinné zmluvné poistenie, súd uvádza, že exekučné konanie je konaním
vykonávacím, ktoré je z hľadiska svojej podstaty určené výlučne na faktický výkon rozhodnutia, nie pre
autoritatívne nachádzanie práva a rovnako tak nie je konaním prieskumným, či dokonca opravným. Je
nepochybné, že povinný je oprávnený domáhať sa zmeny alebo zrušenia rozhodnutia súdu využitím

riadnych, prípadne mimoriadnych opravných prostriedkov. Tomuto účelu však nemôže slúžiť inštitút
zastavenia exekúcie podľa § 61k Exekučného poriadku. Pokiaľ mal povinný výhrady voči platobnému
rozkazu, ktorý je v tomto konaní exekučným titulom a sudcovi, ktorý predmetný rozsudok vydal, mal
tieto skutočnosti namietať ešte v základnom konaní (t. j. po vydaní platobného rozkazu, ktorý je v tomto
konaní exekučným titulom). Súd mal dostatočne preukázané, že exekučný titul, ktorý je podkladom na

vykonanie exekúcie je naďalej v celom rozsahu právoplatný a vykonateľný, a preto nie je daný dôvod
na zastavenie exekúcie v zmysle § 61k ods. 1 Exekučného poriadku.

18. Judikatúra súdov (vrátane Európskeho súdu pre ľudské práva a Ústavného súdu Slovenskej

republiky) nevyžaduje, aby odôvodnenie súdneho rozhodnutia odpovedalo na každú námietku alebo
argument účastníka konania, ale len na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre jeho rozhodnutie, preto
nebolo povinnosťou súdu zaoberať sa všetkými tvrdeniami povinných v návrhu na zastavenie exekúcie,
ale iba tými, ktoré mali pre jeho rozhodnutie podstatný význam.

19. Súd pri rozhodovaní o návrhu povinného na zastavenie exekúcie nezistil žiadne iné skutočnosti
odôvodňujúce právny záver o zániku vymáhaného nároku, o zrušení exekučného titulu, ani o
skutočnostiach brániacich vymáhateľnosti exekučného titulu, pričom tu neexistuje ani dôvod na
zastavenie exekúcie podľa osobitného predpisu. Na základe uvedených skutočností súd považujepodaný návrh na zastavenie exekúcie za nedôvodný, a keďže exekúcia je vedená na základe
právoplatného a vykonateľného exekučného titulu, v súlade s ustanovením § 61l ods. 3 Exekučného
poriadku návrh povinného na zastavenie exekúcie v celom rozsahu zamietol.

20. Keďže súd návrh povinných na zastavenie exekúcie zamietol, nárok na náhradu trov právneho
zastúpenia by s poukazom na § 255 Civilného sporového poriadku v nadväznosti na § 200 Exekučného
poriadku vznikol oprávneným, ktorí boli v konaní o návrhu povinných na zastavenie exekúcie úspešní.
Vzhľadom však na to, že oprávnení si náhradu trov, ktoré by im vznikli v súvislosti s návrhom povinných

na zastavenie exekúcie riadne a včas neuplatnili, súd o trovách konania oprávnených súvisiacich s
návrhom povinných na zastavenie exekúcie nerozhodoval.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na
Okresnom súde Banská Bystrica.

Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.

Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje,

v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa sťažovateľ domáha.

V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu
možné a účelné.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.