Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 17. marec 2026

Súd: Okresný súd Senica
Spisová značka: 11C/14/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2626200952
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 03. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Audová
ECLI: ECLI:SK:OSSE:2026:2626200952.1

Uznesenie

Okresný súd Senica v právnej veci žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. XXXX/XXX, XXX
XX E., proti žalovanému: F. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. XXXX/XXX, XXX XX E., o nariadenie
neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a.

II. Súd žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia podaným na Okresnom súde Senica
dňa 25.02.2026 domáhala, aby súd neodkladným opatrením uložil žalovanému povinnosť strpieť vstup
žalobkyne a ňou poverených osôb na pozemok parcela D. č. XXXX - zastavaná plocha a nádvorie vo
výmere XXX m2, zapísaného na LV č. XXXX pre obec a k. ú. E. (ďalej len „sporný pozemok“), a to

v rozsahu nevyhnutnom na vykonanie rekonštrukčných prác na fasáde rodinného domu súp. č. XXX.
Vstup je povolený v pracovných dňoch v čase od XX:XX do XX:XX hod., na dobu XX kalendárnych
dní odo dňa nadobudnutia vykonateľnosti uznesenia. Žalobkyňa je povinná po ukončení prác uviesť
pozemok žalovaného do pôvodného stavu na vlastné náklady. Žalobkyňa požadovala priznať trovy
konania.

2. Svoj návrh žalobkyňa odôvodnila tým, že je podielovým spoluvlastníkom rodinného domu súp.
č. XXX, postavenom na pozemku parcela „D.“ č. XXXX - zastavaná plocha a nádvorie vo výmere
XXX m2, zapísaného na LV č. XXXX pre obec a k. ú. E. (ďalej len ako „rodinný dom“). V rodinnom
dome žije so svojím maloletým synom G. H., synovcom I. B. (vlastník podielu X/X) a svojou sestrou
G. B. (vlastník podielu X/X). Žalovaný je vlastníkom susediaceho pozemku parcela „D.“ č. XXXX -
zastavaná plocha a nádvorie vo výmere XXX m2, zapísaného na LV č. XXXX pre obec a k. ú. E.. Zo

stavebno-technického hľadiska je nevyhnutné vykonať rekonštrukciu fasády rodinného domu na strane
priľahlej k pozemku žalovaného, nakoľko stena rodinného domu je poškodená, dochádza k zatekaniu
a opadávaniu omietky, čo ohrozuje celkové staticko-izolačné vlastnosti rodinného domu. Tieto práce
nie je možné objektívne vykonať inak než z pozemku žalovaného. Žalobkyňa žalovaného opakovane
ústne aj písomne žiadala o umožnenie prístupu (naposledy výzvou zo dňa X.X.XXXX), avšak žalovaný
prístup bez relevantného zákonného dôvodu odmieta. Podľa § 127 ods. 3 Občianskeho zákonníka

je vlastník susediaceho pozemku povinný umožniť vstup na svoje pozemky na nevyhnutnú dobu a v
nevyhnutnej miere. Odkladaním opravy hrozí bezprostredný vznik nezanedbateľnej škody na jedinom
majetku žalobkyne s rodinou, ktorý predstavuje ich jedinú možnosť mať strechu nad hlavou, v podobe
opadnutia omietky, navlhnutia základov a statického narušenia celej steny domu, čím je naplnená
podmienka naliehavosti podľa § 325 CSP.

3. Žalobkyňa predložila kópiu výzvy zo dňa XX.XX.XXXX, ktorú adresovala žalovanému. V tejto výzve
uviedla, že je to už cez mesiac, čo ju žalovaný nevpustil na pozemok, aby opravila zničenú stenu. Ak jejžalovaný nepovolí prístup na pozemok za účelom opravy jej steny, tak bude nútená domáhať sa náhrady
škody. K výzve nebola predložená žiadna doručenka.

4. Z listu vlastníctva č. XXXX, okres E., obec a k.ú. E. súd zistil, že rodinný dom č. XXX sa nachádza
na parc. č. XXXX a je v podielovom spoluvlastníctve žalobkyne (podiel X/X), G. B., nar. XX.XX.XXXX
(podiel X/X) a I. B., nar. XX.XX.XXXX (podiel X/X).

5. Z listu vlastníctva č. XXXX, okres E., obec a k.ú. E. súd zistil, že pozemok parcely „D.“ parc. č. XXXX

vo výmere XXX m2 je v podielovom spoluvlastníctve žalovaného (podiel X/X) a J. B., nar. XX.XX.XXXX
(podiel X/X).

6. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len Civilný sporový
poriadok), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť
neodkladné opatrenie.

7. Podľa § 325 ods. 1 Civilného sporového poriadku neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je
potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

8.Podľa§325ods.2Civilnéhosporovéhoporiadku,neodkladnýmopatrenímmožnostraneuložiťnajmä,

aby
a) poskytla aspoň časť pracovnej odmeny, ak ide o trvanie pracovného pomeru a navrhovateľ zo
závažných dôvodov nepracuje,
b) zložila peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde,
c) nenakladala s určitými vecami alebo právami,

d) niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala,
e) nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne
podozrivá z násilia,
f) nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto,
kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú

integritu svojím konaním ohrozuje,
g) písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne
nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým konaním
ohrozená,
h) sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná

integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.

9. Podľa § 326 ods. 1 Civilného sporového poriadku, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich
potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností

hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť
z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

10. Podľa § 326 ods. 2 Civilného sporového poriadku, k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré
sa odvoláva.

11. Podľa § 328 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi
neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia zamietne.

12. Podľa § 329 ods. 1 prvá veta Civilného sporového poriadku súd môže rozhodnúť o návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

13. Podľa § 329 ods. 2 Civilného sporového poriadku pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v
čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

14. Podľa § 330 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude
trvať len po určený čas.15. Podľa § 330 ods. 2 Civilného sporového poriadku ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť
neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej.

16. Podľa § 127 ods. 3 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“) vlastníci susediacich
pozemkov sú povinní umožniť na nevyhnutnú dobu a v nevyhnutnej miere vstup na svoje pozemky,
prípadne na stavby na nich stojace, pokiaľ to nevyhnutne vyžaduje údržba a obhospodarovanie
susediacich pozemkov a stavieb. Ak tým vznikne škoda na pozemku alebo na stavbe, je ten, kto škodu
spôsobil, povinný ju nahradiť; tejto zodpovednosti sa nemôže zbaviť.

17. Podľa § 136 ods. 1, 2 OZ vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov. Spoluvlastníctvo je
podielové alebo bezpodielové. Bezpodielové spoluvlastníctvo môže vzniknúť len medzi manželmi.

18. Podľa § 137 ods. 1 OZ podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a
povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci.

19. Podľa § 139 ods. 1 OZ z právnych úkonov týkajúcich sa spoločnej veci sú oprávnení a povinní všetci
spoluvlastníci spoločne a nerozdielne.

20. Podľa § 78 ods. 1 Civilného sporového poriadku, nútené spoločenstvo je procesné spoločenstvo, v

ktorom osobitný predpis vyžaduje pre úspech v spore účasť všetkých subjektov právneho vzťahu.

21. Podľa § 78 ods. 2 Civilného sporového poriadku, súd žalobu zamietne, ak nie je splnená podmienka
účasti všetkých subjektov podľa odseku 1.

22. Neodkladné opatrenie slúži zabezpečeniu ochrany porušených alebo ohrozených práv strán sporu
a je namieste ho použiť tam, kde sa vyžaduje okamžitý zásah súdu. Z charakteru neodkladného
opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné
pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup
stanovený na dokazovanie, čo pre krátkosť času zvyčajne ani nie je dobre možné. Je však nutné,

aby boli splnené základné predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia, a to buď potreba
neodkladnej úpravy pomerov alebo existencia reálnej obavy, že bude exekúcia ohrozená. Bezodkladná
úprava pomerov je potrebná v dôsledku alebo v danom čase už existujúcej ujmy. Táto ujma musí
byť konkrétna a bezprostredná vo vzťahu k právu alebo nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná
ochrana. Následkom ujmy musí byť priame zhoršenie právneho alebo faktického postavenia niektorého

zo subjektov, ktoré si vyžaduje rýchlu, aj keď len dočasnú úpravu pomerov. Pre úspešnosť návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia je nevyhnutné, aby boli aspoň osvedčené (teda nemusia byť
nepochybne preukázané) základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému
sa má poskytnúť neodkladná ochrana.

23. Súd preskúmal návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia a dospel k záveru, že je
potrebné tento návrh zamietnuť. Ak by súd takéto neodkladné opatrenie nariadil, tak by tým zasiahol
do práv inej fyzickej osoby, ktorá má k pozemku, na ktorý žalobkyňa žiada prístup spoluvlastnícky
podiel. Z listu vlastníctva č. XXXX, okres E., obec a k.ú. E. súd zistil, že sporný pozemok je
v podielovom spoluvlastníctve žalovaného (podiel X/X) a J. B. (podiel X/X). Z listu vlastníctva č.

XXXX, okres E., obec a k.ú. E. súd zistil, že rodinný dom č. XXX je v podielovom spoluvlastníctve
žalobkyne (podiel X/X), G. B. (podiel X/X) a I. B. (podiel X/X). V návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia síce žalobkyňa uviedla ďalších spoluvlastníkov rodinného domu, ale títo nevystupujú v pozícii
žalobcov. Pokiaľ ide o J. B. (spoluvlastníka sporného pozemku), tak tohto žalobkyňa v návrhu vôbec
neuvádza a ani nevyplýva zo spisu, že by ho vyzývala na sprístupnenie pozemku. Žalobkyňa by tým

uprela podielovému spoluvlastníkovi právo byť stranou v spore, ktorý sa týka pozemku, ktorého je
spoluvlastníkom. Podľa § 139 ods. 1 OZ z právnych úkonov týkajúcich sa spoločnej veci sú oprávnení
a povinní všetci spoluvlastníci spoločne a nerozdielne. Podľa § 78 ods. 1 a 2 Civilného sporového
poriadku nútené spoločenstvo je procesné spoločenstvo, v ktorom osobitný predpis vyžaduje pre
úspech v spore účasť všetkých subjektov právneho vzťahu. Súd žalobu zamietne, ak nie je splnená

podmienka účasti všetkých subjektov. O nútené procesné spoločenstvo ide vtedy, keď hmotnoprávna
vecná legitimácia svedčí v spore viacerým subjektom, a teda ak je z hľadiska hmotného práva
potrebné a nevyhnutné, aby žalobu uplatnilo viacero subjektov spoločne, alebo ak je pre úspech
v spore nevyhnutné žalovať viacero subjektov. O nútené spoločenstvo pôjde vtedy, keď priamo zozákona alebo z povahy veci je z hľadiska vecnej legitimácie nevyhnutné, aby v konaní vystupovalo
spoločenstvo. Inak povedané, existencia spoločenstva je v tomto prípade vynútená hmotnoprávnou
úpravou. Ak ide o nútené procesné spoločenstvo, teda o takú procesnú situáciu, keď si hmotnoprávna

úprava vyžaduje existenciu procesného spoločenstva na úspech v konaní, pôjde vždy o spoločenstvo
nerozlučné. O nerozlučné spoločenstvo ide tam, kde hmotné právo neumožňuje, aby predmet konania
bol prejednaný a rozhodnutý samostatne voči každému spoločníkovi. Keďže žalovaný a J. B. sú
podielovými spoluvlastníkmi sporného pozemku, tak podľa § 127 ods. 3 veta prvá Občianskeho
zákonníka, tvoria nútené spoločenstvo.

24. Vstup na cudzí pozemok suseda je vážnym zásahom do jeho vlastníckeho práva, preto sa
umožňuje len v nevyhnutnej dobe a v nevyhnutnej miere a iba vtedy, ak to vyžaduje údržba alebo
obhospodarovanie susediacich stavieb alebo pozemkov. Vstupom sa v zmysle tohto ustanovenia
rozumie tiež zotrvanie na pozemku a stavbe po dobu nevyhnutnú na vykonanie úkonov, ktoré si
vyžaduje údržba alebo obhospodarovanie vlastného pozemku. ... Súčasne právo vstupu na cudzí

pozemok a stavbu vzniká iba vtedy, ak je obhospodarovanie susediaceho pozemku alebo údržba
stavby na takýto vstup nevyhnutné a súčasne je vykonané v nevyhnutnej miere. Kritériom pre
posúdenie, čo je nevyhnutnou dobou a nevyhnutnou mierou, je výhradne objektívna potreba toho,
kto sa tohto práva dovoláva (K. XX/XXXX, K. XX/XXXX). Na vstup na cudzí pozemok alebo stavbu
sú v zmysle tohto ustanovenia oprávnené aj tie osoby, ktoré majú údržbu alebo obhospodarovanie

vykonávať.“ (RAKOVÁ, Karin. § 127 [Susedské práva]. In: DUFALOVÁ, Lenka a kol. Občiansky
zákonník. 1. vydanie. Bratislava: C. H. Beck, 2025, s. 252, marg. č. 4.) Keďže sa žalobkyňa domáha
vstupu na pozemok prostredníctvom uloženia povinnosti žalovanému neodkladným opatrením, tak
aby súd jej návrhu mohol vyhovieť a nariadiť neodkladné opatrenie, tak žalobkyňa musí osvedčiť
v dostatočnom rozsahu potrebu neodkladnej úpravy pomerov. Žalobkyňa vo svojom návrhu uviedla, že

je nevyhnutné vykonať rekonštrukciu fasády rodinného domu na strane priľahlej k pozemku žalovaného,
nakoľko stena rodinného domu je poškodená, dochádza k zatekaniu a opadávaniu omietky, čo
ohrozuje celkové staticko-izolačné vlastnosti rodinného domu. Žalobkyňa tieto svoje tvrdenia žiadnym
spôsobom nepreukázala a neosvedčila. Súd nemá preukázaný taký stav fasády rodinného domu, že
by to vyžadovalo okamžitý zásah súdu v podobe neodkladného opatrenia a že je potrebná akútna

a nevyhnutná potreba úpravy vzťahov medzi stranami sporu. Žalobkyňa predložila kópiu výzvy na
sprístupnenie pozemku, ktorú adresovala žalovanému. K uvedenej výzve žalobkyňa nepredložila žiadnu
kópiu doručenky, podací hárok alebo kópiu vrátenej zásielky, ktoré by preukazovali, že zásielka bola
odoslaná a že sa dostala do dispozície žalovaného. Súd teda nemá preukázané, že žalovaný bol
vyzvaný, aby jej umožnil vstup na sporný pozemok. Takisto nebola zaslaná žiadna výzva ďalšiemu

podielovému spoluvlastníkovi sporného pozemku, teda J. B.. Ďalej navrhovaný petit rozhodnutia je
neurčitý z dôvodu, že žalobkyňa žiada, aby súd uložil žalovanému povinnosť strpieť vstup na sporný
pozemok v rozsahu nevyhnutnom na vykonanie rekonštrukčných prác na fasáde rodinného domu. Aby
petit bol určitý, tak žalobkyňa musí špecifikovať, čo predstavuje nevyhnutný rozsah, napr. aká je to
vzdialenosť od hranice pozemku a pod.

25. Keďže účastníkmi konania nie sú najmä na strane žalovaného všetci podieloví spoluvlastníci,
tak ako to vyžaduje zákon (nútené spoločenstvo), navyše žalobkyňa neosvedčila nebezpečenstvo
bezprostredne hroziacej ujmy a takisto jej petit je neurčitý, tak súd návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia v celom rozsahu zamietol.

26. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj
bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

27. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa

pomeru jej úspechu vo veci.

28. Súd rozhodol o nároku na náhradu trov konania podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku
v spojení s § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku. Žalobkyňa bola v konaní o nariadenie
neodkladného opatrenia v celom rozsahu neúspešná, keďže súd jej návrh zamietol. Súd však

žalovanému náhradu trov konania nepriznal v súlade s čl. 17 základných princípov Civilného sporového
poriadku zakotvujúcich procesnú ekonómiu rozhodnúť priamo, pretože žalovanému v konaní doposiaľ
žiadne preukázateľne účelne vynaložené výdavky ako trovy konania nevznikli. Rozhodnutie postupom
najskôr podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku o priznaní nároku strane na náhradu trovkonania a následne podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku o výške náhrady trov konania
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník, za situácie, keď oprávnenej strane žiadne trovy v
konaní nevznikli, by bolo v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného súdneho sporu.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti
ktorého uznesenie smeruje (§ 362 ods. 1 CSP).
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a/ neboli splnené procesné podmienky,
b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
CSP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).