Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 13. február 2026

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 7C/6/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6126226013
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 02. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Segečová
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2026:6126226013.1

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v právnej veci navrhovateľky A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/XX,
XXX XX C. C., proti odporcovi D. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. X, XXX XX C. C., rozhodujúc o návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh navrhovatežky na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a.

II. Súd odporcovi nárok na náhradu trov konania voči navrhovatežke nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Podaním, doručeným tunajšiemu súdu dňa 09.02.2026, sa navrhovateľka domáhala nariadenia
neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil odporcovi zákaz priblížiť sa k osobe navrhovateľky
na vzdialenosť menšiu ako 50 metrov, a to na akomkoľvek mieste a zakázal odporcovi kontaktovať
navrhovateľku akoukoľvek formou, najmä osobne, telefonicky, písomne alebo prostredníctvom

elektronickej komunikácie.

2. Navrhovateľka návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnila tým, že správanie
odporcu voči navrhovateľke predstavuje bezprostredné ohrozenie bezpečnosti a psychickej integrity
navrhovateľky, nakoľko odporca sa opakovane správa agresívne, pri odovzdávaní ich spoločného
maloletého dieťaťa odporca prichádza pod vplyvom alkoholu a iných omamných látok a jeho negatívne

správanie má stupňujúci sa charakter. Odporca sa navrhovateľke slovne vyhráža, osočuje, vulgárne
nadáva a v minulosti ju aj niekoľkokrát fyzicky napadol. Odporca u navrhovateľky vyvoláva trvalý strach,
pre ktorý nie je schopná absolvovať akýkoľvek kontakt bez prítomnosti tretej osoby. Navrhovateľka má
dôvodnú obavu, že bez zásahu súdu môže dôjsť k fyzickému útoku alebo ublíženiu na zdraví zo strany
odporcu voči jej osobe.

3. Navrhovateľka k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nepripojila žiadne listinné dôkazy.

4. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov
(ďalej len „CSP“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť
neodkladné opatrenie.

5. Podľa § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel
nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

6. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.7. Podľa § 325 ods. 2 písm. h) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby sa na
určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita
alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.

8. Podľa § 326 ods. 1, 2 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov
alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť
a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného

opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

9. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú
splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

10. Podľa § 328 ods. 2 prvej vety CSP, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd

najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti
podľa § 326.

11. Podľa § 329 ods. 1 veta prvá CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

12. Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie.

13. Podľa článku 19 ods. 1 Ústavy SR, každý má právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti,

dobrej povesti a na ochranu mena.

14. Podľa § 11 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä
života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej
povahy.

15. Neodkladné opatrenie je inštitútom v civilnom procese, ktorého funkciou je, bezodkladnou úpravou
pomerov strán, zabrániť nepriaznivým následkom, ktoré by mohli pred začatím konania, v už začatom
konaní, alebo po skončení konania vo veci samej nastať. Podmienkou pre nariadenie neodkladného
opatrenia je osvedčenie, že bez okamžitej úpravy právnych pomerov by došlo k nepriaznivému zásahu

do práv strany, resp. že existuje obava, že druhá strana sporu výkon rozhodnutia o nároku navrhovateľa
zmarí alebo aspoň ohrozí. Z charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením
súd nemusí zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre rozhodnutie vo veci samej a pri ich
zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie. Súd sa obmedzí
len na osvedčenie najzákladnejších skutočností, z ktorých možno vyvodiť nutnosť bezodkladnej úpravy

pomerov, pričom tieto musia byť takého charakteru, že ak by k bezodkladnej úprave pomerov nedošlo,
mohlo by dôjsť k nezvrátiteľnému následku alebo stavu, ktorý by bol zvrátiteľný len s neprimeraným
úsilím a nákladmi, resp. len s veľkými obtiažami. Súd teda nariadi neodkladné opatrenie, ak sú aspoň
osvedčené dôvody jeho nariadenia, a ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery strán konania.
Neodkladné opatrenie je tak rozhodnutie spravidla dočasnej povahy predpokladajúce aspoň osvedčenie

danosti práva alebo osvedčenie ohrozenia tohto práva, ktoré však neprejudikuje práva a povinnosti
strán, a teda spravidla ani nemôže nahrádzať konečné rozhodnutie vo veci samej a poskytnúť stranám
definitívnu ochranu.

16. Predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia je teda minimálne osvedčenie existencie práva,

osvedčenie ohrozenia tohto práva a zároveň aj osvedčenie takých skutočností, z ktorých možno vyvodiť
nutnosť bezodkladnej úpravy pomerov. Dôkazná povinnosť v tomto smere v konaní zaťažuje výlučne
žalobcu. Pred nariadením neodkladného opatrenia súd posudzuje aj to, či uložením požadovanej
povinnosti objektívne možno na vymedzený čas dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha a či
právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad

nevyhnutný rozsah.

17. K ohrozeniu alebo narušeniu telesnej alebo duševnej integrity človeka dochádza pôsobením násilia.
Pojem integrita je z jazykovedného hľadiska definovaný ako celistvosť, neporušenosť, osobná istotaa bezpečnosť. Násilím je každá forma ubližovania, prejavu nadvlády, vyhrážania sa, zneužívania
moci, fyzického a sexuálneho nátlaku. Násilie nemusí obsahovať fyzický kontakt s obeťou, pretože
zastrašovanie, slovné vyhrážky a psychické násilie môžu mať rovnako silné následky. Psychické násilie

je každé správanie, ktoré priamo narúša slobodnú vôľu a sebaúctu iného človeka. Nezanecháva síce
žiadne viditeľné poranenia, napriek tomu môže byť tou najhoršou formou násilia. Vo veciach možného
ohrozeniatelesnejaduševnejintegritymožnospravidlavychádzaťibaztvrdenínavrhovateľa,záznamov
polície, trestných oznámení, podaní vysvetlení k priestupku, lekárskych či iných odborných vyjadrení.
Právo nebyť vystavovaný násiliu alebo jeho bezprostrednej hrozbe je základným ľudským právom,

zaručeným aj Ústavou SR, ktorá zakotvuje právo na nedotknuteľnosť súkromia života osoby.
18. V prípade ohrozenia násilím je mimoriadne dôležité minimalizovať kontakt násilníka s obeťou a
ohrozenejstraneposkytnúťneodkladnúochranu,prípadnezabrániťďalšiemuzhoršovaniujejpostavenia
aj za cenu, že skutkový stav veci nie je náležité zistený, a to formou neodkladného opatrenia.
Postačuje preto, aby sa osvedčená skutočnosť vzhľadom na všetky okolnosti súdu javila ako nanajvýš
pravdepodobná; nesmie však pritom opomenúť, že neodkladné opatrenie je výnimočným opatrením

umožňujúcim súdu okamžitý zásah iba v prípade nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy.

19. Súd posudzoval návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zo zákonných hľadísk osvedčenia
dôvodnosti nároku, opísania rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich nariadenie neodkladného
opatrenia a osvedčenie potreby bezodkladnej úpravy pomerov strán v zmysle § 325 ods. 1 CSP, pričom

dospel k záveru, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia nebol dôvodný.

20. Z obsahu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyplývalo, že navrhovateľka uplatňuje
tzv. zdržovací nárok v rámci ktorého jej môže byť súdna ochrana efektívne poskytnutá účinkami
vykonateľného uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia. Navrhovateľka sa domáhala, aby

súd odporcovi uložil zákaz priblížiť sa k jej osobe na vzdialenosť menšiu ako 50 metrov a zákaz
odporcovi kontaktovať navrhovateľku akoukoľvek formou, najmä osobne, telefonicky, písomne alebo
prostredníctvom elektronickej komunikácie. Podľa navrhovateľky bolo konanie odporcu voči jej osobe
tak závažné, že napĺňalo zákonné podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia.

21. Po preskúmaní veci súd dospel k záveru, že nebol splnený predpoklad naliehavosti nariadenia
neodkladného opatrenia a nebola splnená ani podmienka osvedčenia skutočností tvrdených
navrhovateľkou.Navrhovateľkaneosvedčilasvojetvrdenieoobaveosvojživot.Neosvedčilaanitvrdenie
o takom napádaní zo strany odporcu (nadávanie, osočovanie, atakovanie), ktoré by odôvodňovalo
nariadenieneodkladnéhoopatreniavpožadovanomznení.Netvrdilaaaninepreukázala,žebynapríklad

podala trestné oznámenie, že by privolala hliadku PZ, či bola na ošetrení u lekára). Navrhovateľka
žiadnym listinným, ani iným dôkazom neosvedčila nebezpečenstvo jej hroziacej ujmy, t.j. naliehavosť
situácie a teda nevyhnutnosť zásahu súdu do úpravy pomerov navrhovateľky a odporcu formou
neodkladného opatrenia. Ide pritom o jednu zo základných podmienok nariadenia neodkladného
opatrenia.

22. Súd je toho názoru, že v prípade, ak možno očakávať útok na život, zdravie, slobody alebo
obzvlášť závažný útok na ľudskú dôstojnosť ohrozenej osoby, pre nariadenie neodkladného opatrenia
musí byť minimálne osvedčená naliehavosť tohto ohrozenia. Súd z len z tvrdení navrhovateľky
nemal osvedčenú existenciu dôvodov odôvodňujúcich neodkladnú potrebu súdnej ochrany formou

neodkladného opatrenia. Navrhovateľka netvrdila ani neosvedčila žiadne konkrétne skutočnosti
odôvodňujúce nebezpečenstvo hroziacej ujmy vo vzťahu k jej osobe. V tomto smere nepredložila ani
žiaden dôkaz. Je potrebné uviesť, že za pojem osvedčovanie nie je možné považovať dokazovanie
v rozsahu vyžadovanom v základnom konaní. Osvedčovanie na rozdiel od dokazovania znamená,
že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje iba najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre

rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Pri ich zisťovaní neprihliada a ani nemusí
prihliadať na všetky procesné formality, ako je to pri riadnom procesnom dokazovaní. Výsledkom
takéhoto postupu je, že osvedčované skutočnosti sa súdu, so zreteľom na všetky okolnosti prípadu,
javia ako nanajvýš (vysoko) pravdepodobné. Hodnoverné osvedčenie nároku však musí viesť k záveru,
že miera pravdepodobnosti úspešnosti strany v následnom konaní o žalobe, je v danom prípade vyššia

než pravdepodobnosť jej zamietnutia. Zjavne nedôvodnému alebo neexistujúcemu nároku preto nie je
možné poskytnúť ochranu prostredníctvom neodkladného opatrenia. Neodkladné opatrenie, aj v prípade
násilia proti jednotlivcovi, je výnimočným opatrením a preto pri jeho nariadení (aj v prípade ak skutkovýstav nie je náležité zistený), nemožno upustiť od podmienky aspoň osvedčenia dôvodného podozrenia
z násilia či ohrozovania telesnej či duševnej integrity navrhovateľky konaním odporcu.

23.Súdsiuvedomuje,žepsychickéčifyzickénásiliejeveľmiťažkéosvedčiť,pretožejepáchanéobvykle
bez prítomnosti tretích osôb ako svedkov. Súd však pripomína, že navrhovateľka a odporca nežijú ani
v spoločnej domácnosti a nevedú spoločnú domácnosť. Odporca, podľa lustrácia v registri obyvateľov
žije v inom meste.

24. Teda, po preskúmaní veci mal súd za to, že navrhovateľka neosvedčila skutočnosti, ktoré by
odôvodňovali nariadenie neodkladného opatrenia. Nepredložila žiadne listinné dôkazy ktoré by boli
spôsobilé jej tvrdenia osvedčiť. Navrhovateľka tak neosvedčila existenciu bezprostredne hroziacej ujmy
vzhľadom na účel a charakter neodkladného opatrenia ako výnimočného prostriedku súdnej ochrany.
Nepreukázala žiadnu okolnosť, z ktorej by vyplývalo nebezpečenstvo jej bezprostredne hroziacej ujmy
a teda neosvedčila, že by bolo jej právo tak ohrozené, že by bola daná nevyhnutná potreba dočasne

upraviť pomery strán sporu tak, ako to neodkladným opatrením navrhovala. Neboli tak splnené zákonné
podmienky na nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia.

25. Súd preto za daného stavu nepovažoval za potrebné neodkladným opatrením zasiahnuť do úpravy
práv medzi navrhovateľkou a odporcom bez vykonania ďalšieho potrebného dokazovania. Súd preto

podaný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia ako nedôvodný zamietol.

26. Podľa § 255 ods. 1 CS,P súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

27. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.

28. Keďže týmto rozhodnutím sa končí konanie o neodkladnom opatrení, súd rozhodoval o nároku na
náhradu trov konania. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého súd
prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. V konaní o návrhu na nariadenie

neodkladného opatrenia bol úspešný odporca, a preto by mu súd mal priznať nárok na náhradu trov
konania. Súd však v tejto súvislosti poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp. zn. 6Cdo 544/2015 zo dňa 26.10.2016, v zmysle záverov ktorého, ak úspešnej strane sporu alebo
strane,ktoráprocesnenezavinilazastaveniekonania,preukázateľnevkonanížiadneúčelnevynaložené
výdavky ako trovy konania nevznikli, súd jej nárok na náhradu trov konania neprizná. Nakoľko odporca

v danom prípade ani nemal vedomosť o podanom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, keďže
takýto návrh sa mu doručuje len v prípade nariadenia neodkladného opatrenia (§ 331 ods. 1 CSP), trovy
v takom konaní mu teda do rozhodnutia súdu nevznikli, súd preto rozhodol tak, že odporcovi náhradu
trov konania nepriznal. Vzhľadom na uvedené súd samostatné uznesenie o výške náhrady trov konania
súd už nevydá.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný
súd Banská Bystrica.

Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde. Odvolanie

môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu
rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne

doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sadodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie
podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov
s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší

subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné
náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním
sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie
spisovej značky tohto konania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v písm. a) až h), ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b)
sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní

došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez
svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.