Rozsudok – Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 26. február 2026

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 10Co/4/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8620201456
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Kohút

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2026:8620201456.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Kohúta a členov senátu

JUDr. Jozefa Angeloviča a JUDr. Mareka Košča, v spore žalobcov: 1/ A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom C.
XXX/XX, XXX XX D. E. F., zastúpený: Advokátska kancelária Granec, spol. s r.o., so sídlom Kováčska
28, 040 01 Košice - Staré Mesto, IČO: 46 916 482, 2/ G. B., H. A., nar. XX.X.XXXX, zomr. XX.X.XXXX,
naposledy bytom I. XX, XXX XX J., proti žalovaným: 1/ B. A. K., nar. XX.X.XXXX, bytom L. C. XXX,
XXX XX L. C., 2/ A. K. K., nar. XX.X.XXXX, bytom I. XXX, XXX XX, J., obaja zastúpení: PUCHALLA,
SLÁVIK & partners s.r.o., so sídlom Thurzova 7, 040 01 Košice - mestská časť Staré Mesto, IČO: 36
860 930, o určenie vlastníckeho práva, o odvolaní žalobcov proti rozsudku Okresného súdu Bardejov,

č.k. SK-1C/32/2020-218 zo dňa 26.6.2024, takto

r o z h o d o l :

P o k r a č u j e v konaní s právnymi nástupcami žalobkyne 2/ neb. G. B., H. A., nar. XX.X.XXXX, zomr.
XX.X.XXXX, naposledy bytom I. XX, XXX XX J., a to s M. B., H. B., nar. XX.X.XXXX, bytom I. XX, XXX
XX J., ako so žalobcom 2/, G. B., H. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXX/X, XXX XX J., ako so žalobcom
3/, N. B., H. B., nar. X.X.XXXX, bytom C. X, XXX XX O., ako so žalobcom 4/, B. B., H. B., nar. X.X.XXXX,
bytom I. XX, XXX XX J., ako so žalobcom 5/.

P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvej inštancie.

Žalovaní m a j ú n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcom v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcov, ktorou sa domáhali určenia
vlastníckeho práva k novovytvorenej parcele CKN č. XXX/XX, druh pozemku orná pôda vo výmere
XXX m2, geometrickým plánom č. XX/XXXX zo dňa 03.11.2019, vyhotovenom B. M. C., autorizačne
overenom B. M. C. a úradne overenom Okresným úradom Svidník, katastrálnym odborom dňa
28.05.2020 pod číslom J./XX. O trovách konania rozhodol tak, že žalovaným priznal nárok na náhradu

trov konania proti žalobcom v rozsahu 100 %.

2. Vychádzal zo zistenia, že žalobcovia sa žalobou podanou na súd dňa 10.08.2020 domáhali určenia
vlastníckeho práva k novovytvorenej parcele KNC č. XXX/XX, vytvorenej geometrickým plánom č. J./
XXXX z parciel vo vlastníctve žalovaných KNC č. XXX/XX a KNC č. XXX/XX, k. ú. I.. Podľa tvrdenia
žalobcov došlo bez právneho dôvodu k zabratiu časti pôvodnej pozemnoknižnej parcely mpč. XX v
prospech parciel CKN č. XXX/XX a CKN č. XXX/XX vo vlastníctve žalovaných. Žalobou chceli docieliť

opravu hraníc, pričom by nedošlo k poškodeniu žalovaných, pretože títo budú mať priestor na opravu
svojej hranice so susediacou parcelou registra CKN č. XXX/X. V rámci svojej obrany žalovaný, nebohý
N. K. už v prvom vyjadrení k žalobe zo dňa 02.11.2020 poukázal na to, že vlastnícke právo k spornej
parcele nadobudol od svojej matky A. K. a to na základe darovacej zmluvy zo dňa 21.06.1991,notárska zápisnica N XXX/XX, Nz XXX/XX. Od momentu nadobudnutia vlastníctva užíval predmetné
nehnuteľnosti nepretržite a v dobrej viere, že mu patria. V prípade, ak by sa aj preukázali tvrdenia
žalobcovakopravdivé,boltohonázoru,žekspornémupozemkunadobudolvlastníckeprávovydržaním.

Jeho držba bola oprávnená a opierala sa o právny úkon darovacej zmluvy zo dňa 21.06.1991, kedy
vstúpil do držby. Žalovaný vstúpil do držby predmetnej nehnuteľnosti v hraniciach ako ich užívala jeho
matka, od ktorej bezodplatne nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti. Nemal dôvod pochybovať
o správnosti vlastníckych hraníc. Od vstupu do držby prešla doba 10 rokov, počas ktorej nebol nikým
rušený, preto nadobudol vlastnícke právo k spornému pozemku vydržaním.

3. Ustanovenie § 134 ods.1 a 2 Občianskeho zákonníka upravuje vydržanie ako osobitný originálny
spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva. Ide o nadobudnutie vlastníckeho práva na základe inej
skutočnosti ustanovenej zákonom. Vydržanie vlastníckeho práva je jeho nadobudnutie v dôsledku
kvalifikovanej držby veci, vykonávanej po zákonom stanovenú dobu. Funkciou vydržania je umožniť
nadobudnutie vlastníctva držiteľovi, ktorý vec dlhodobo ovláda v dobrej viere, že je jej vlastníkom, pričom

táto dobrá viera ( dobromyseľnosť) je podľa platnej úpravy daná „so zreteľom na všetky okolnosti“.
Opakomovládaniavecidržiteľomjenečinnosťvlastníka.Vydržanietakhojínajmävadyalebonedostatok
nadobúdacieho titulu. V prípade, že zmluva je neplatná pre vadu, o ktorej nemohol nadobúdateľ pri
zachovaní obvyklej opatrnosti vedieť, alebo ak tu výnimočne titul vôbec nie je a nadobúdateľ je so
zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že tu titul je, stane sa nadobúdateľ veci jej oprávneným

držiteľom a pri splnení ďalších podmienok ju vydrží. Účelom vydržania je uviesť do súladu dlhodobý
faktický stav so stavom právnym (uznesenie NS SR z 01.03.2011, sp. zn. 5 Cdo 30/2010).

4. Žalovaní v konaní uniesli dôkazné bremeno, ktoré na nich prešlo v tom smere, že sú vlastníkmi
predmetnej nehnuteľnosti. Právny predchodca žalovaných sa uchopil držby predmetných nehnuteľností

titulom vyššie uvedenej darovacej zmluvy zo dňa 21.06.1991. Súd nemal žiadnu pochybnosť
o dobromyseľnosti žalovaných vo vzťahu k užívanej nehnuteľnosti, pretože táto je založená na
objektívnych skutočnostiach, nie na ich subjektívnom presvedčení. V prípade žalovaných ide
jednoznačneokvalifikovanúdržbu.Objektívnouskutočnosťoujeuzatvoreniepísomnejdarovacejzmluvy
otcom žalovaných s jeho matkou, na základe ktorej právny predchodca žalovaných bol zapísaný ako

vlastník predmetnej nehnuteľnosti v katastri nehnuteľností a po jeho smrti dedením prešlo vlastnícke
právo na žalovaných. Ďalšou objektívnou skutočnosťou je to pokojný užívací stav po dobu viac ako
desať rokov. Žalobcovia po celú vydržaciu dobu rešpektovali existujúci užívací stav, čím žalovaných
utvrdzovali v ich presvedčení.

5. Žalovaní v konaní od začiatku poukazovali na právne významnú skutočnosť, a to že sporný
pozemok užívali dobromyseľne vždy v hraniciach vymedzených minimálne od darovacej zmluvy zo
dňa 21.06.1991, tak ako je špecifikovaný v predmetnej darovacej zmluve. V konaní nebola preukázaná
žiadna skutočnosť, ktorá by relevantným spôsobom narušila dobromyseľnosť žalovaných a oprávnenosť
držby uvedenej časti parcely. Navyše, aj v prípade pochybností, oprávnenosť držby sa zo zákona

predpokladá. V priebehu užívania takto vymedzeného pozemku neboli zo strany žalobcov vznesené
žiadne výhrady. Pokojná užívacia hranica susedných pozemkov vymedzená plotom sa následkom
naplnenia všetkých zákonných predpokladov vydržania stala ex lege hranicou vlastníckou. Žalovaní v
konaní uniesli dôkazné bremeno, ktoré na nich prešlo v tom smere, že sú vlastníkmi novovytvorenej
parcely CKN č. XXX/XX a desaťročná vydržacia doba uplynula najneskôr 21.06.2001, kedy sa žalovaný

(ichprávnypredchodca)zozákonastalvlastníkomspornejčastiparcely,ajkebysaňounestaldarovacou
zmluvou zo dňa 21.06.1991 a v uvedenom právnom stave prešlo vlastnícke právo na žalovaných
dedením.

6. Súd považoval námietku žalobcov týkajúcu sa výmery spornej parcely XXX m2 , ktorá podľa nich nie

je zanedbateľná vo vzťahu k zvyšku parcely tak, aby mohlo ísť o ospravedlniteľný omyl, za nespôsobilú
v danom prípade narušiť dobromyseľnosť žalovaných. V rozsudku NS ČR sp. zn. 22Cdo 1594/2004
sa uvádza: „Nedá sa stanoviť jednoznačné hľadisko pre posúdenie, aký pomer plôch kúpeného a
skutočne držaného pozemku vylučuje dobrú vieru nadobúdateľa o tom, že drží len kúpený pozemok,
každý prípad je potrebné posúdiť individuálne. Oprávnenú držbu nie je možné vylúčiť ani v prípade,

ak výmera držaného pozemku dosahuje až 50 % výmery pozemku kúpeného, výnimočne aj viac /
napríklad ak pôjde o pozemok nepravidelného tvaru v neprehľadnom teréne alebo držiteľ bol do omylu
uvedený znalcom/.“ Výmera držaného pozemku nemôže byť kritériom, ktorý by vylučoval aplikáciu
inštitútu vydržania, ak sú splnené všetky zákonné predpoklady. Parcela žalobcov od parcely žalovanýchbola nepretržite oddelená plotom v tej istej hranici až doposiaľ. V uvedených hraniciach užívali žalovaní
parceluaichpredchodcovianepretržitepodobuviacakodesaťrokov.Spôsobilýmpredmetomvydržania
je aj pozemok, ktorý je časťou parcely, pokiaľ sa nadobúdateľ, na základe právnej skutočnosti spôsobilej

k nadobudnutiu vlastníckeho práva uchopí držby a so zreteľom k všetkým okolnostiam je v dobrej
viere, že je vlastníkom i tejto časti parcely. Konkrétne presvedčenie žalovaných, že časť parcely im
vlastnícky patrí je v danom prípade podložené právnym úkonom - uzatvorenou darovacou zmluvou. Ide
o učebnicový prípad dobromyseľného vstupu do držby nehnuteľností z objektívneho hľadiska. Každý
iný človek v rovnakej situácii by si oprávnene myslel, že mu časť pozemku vlastnícky patrí, keďže

hranica nadobúdanej parcely bola v teréne nesporne vymedzená niekoľko desaťročí plotom, minimálne
od roku 1991. V konaní nebola preukázaná žiadna skutočnosť, ktorá by relevantným spôsobom
narušila dobromyseľnosť žalovaných a oprávnenosť držby uvedenej časti parcely. Navyše, aj v prípade
pochybností, oprávnenosť držby sa zo zákona predpokladá. Žalobcovia rešpektovali dlhodobý užívací
stav a pomery na mieste samom založené právnymi predchodcami sporových strán. Žalovaným preto
nie je na mieste vyčítať neopatrnosť.

7. Dobromyseľnosť držby zaniká v momente, keď sa držiteľ oboznámil so skutočnosťami, ktoré
objektívne boli spôsobilé vyvolať pochybnosť o tom, že mu vec patrí. Dobromyseľnosť je vnútorný
psychický stav, ktorý nemožno priamo dokázať, možno o nej usudzovať len z vonkajších prejavov. Ide o
to,čidržiteľveciprinormálnejopatrnosti,ktorúmožnosozreteľomnaokolnostidanéhoprípadu rozumne

odnehopovažovať,moholalebonemoholmaťpochybnostiotom,žemuvec,ktorúfaktickyovláda,patrí.
Ak sa má kvalifikovaným spôsobom narušiť dobromyseľnosť držiteľa, musí ten, kto chce spochybniť túto
dobromyseľnosť, uviesť konkrétne skutočnosti, ktoré sú kvalifikované a sú spôsobilé vyvolať u držiteľa
objektívne pochybnosť, že mu vec patrí. Inými slovami, musí ísť o také konkrétne skutočnosti, ktoré sú
spôsobilé narušiť dobromyseľnosť narušiteľa, teda jeho vnútorný psychický stav. Naviac ten, kto mieni

narušiť dobromyseľnosť držiteľa, musí tak učiniť ešte pred uplynutím desaťročnej vydržacej doby, čo v
danomprípadepreukázanénebolo.Zvykonanéhodokazovanianevyplynulonarušeniedobromyseľnosti
právneho predchodcu žalovaných, teda neboli zistené okolnosti, ktoré by narušili jeho presvedčenie
o poctivosti jeho držby. Naviac platí, že aj v prípade pochybností o tom, či ide o držbu oprávnenú sa
predpokladá, že držba je oprávnená. Žalobcovia v konaní nepreukázali, že sú spoluvlastníkmi spornej

parcely. Preto súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

8. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu
trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalovaní mali v konaní plný úspech, preto majú nárok
na náhradu trov konania voči žalobcom v rozsahu 100 %.

9. Proti rozsudku v zákonnej lehote podali odvolanie žalobcovia a navrhli, aby odvolací súd rozsudok
zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

10. Odvolanie podali z dôvodov, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby

uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 365 ods. 1 písm. b/ CSP), konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci (§ 365 ods. 1 písm. d/ CSP), súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy,
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 365 ods. 1 písm. e/ CSP), súd prvej inštancie dospel
na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f/ CSP) a

rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm.
h/ CSP).

11. Namietali, že samotní žalovaní si od počiatku konania neboli istí, či CKN XXX/XX bola alebo nebola v
skutočnosti zabratá do ich parciel registra CKN číslo: XXX/XX, druh pozemku: orná pôda o výmere XXX

m2 a CKN číslo: XXX/XX, druh pozemku: orná pôda o výmere X.XXX m2. Z uvedeného dôvodu žalovaní
spochybnili žalobcami predložený znalecký posudok č. XX/XXXX zo dňa 11.06.2020 vypracovaný B.
M. C. (ktorý zabratie potvrdzoval) a nechali si vyhotoviť vlastný znalecký posudok číslo: XX/XXXX
vypracovaný znalcom, B. P. Q. K. (ktorý zabratie vyvracal). Ak teda na základe znaleckého posudku
číslo: XX/XXXX došlo k spochybneniu geometrickej polohy a grafického tvaru právnych hraníc parciel

registra E-KN č. XX/X G. XX platného stavu evidovaného vo VM MO v katastrálnom území: I., tzn. bolo
zabratie CKN XXX/XX do CKN XXX/XX a CKN XXX/XX vylúčené, nemohlo v danom prípade dôjsť ani
k jej vydržaniu, nakoľko CKN XXX/XX nebola spôsobilým predmetom vydržania. Keďže v konaní boli
stranami sporu predložené dva znalecké posudky, ktoré sa úplne rozchádzali v dôvodoch, pre ktoré malaalebo nemala byť CKN XXX/XX (ako časť pozemnoknižnej parcely mpč. XX) zabratá do CKN XXX/XX a
CKN číslo: XXX/XX, je akékoľvek posudzovanie vydržania prinajmenšom predčasné. Otázka vydržania
totiž môže byť posudzovaná jedine vo vzťahu k spôsobilému predmetu vydržania, tzn. parcele, ktorá

bola zabratá do parciel vo vlastníctve žalovaných.

12. Žalobcovia považujú za nesprávne aj závery súdu prvej inštancie ohľadom samotného vydržania.
Žalobcovia spochybnili naplnenie zákonných predpokladov žalovaných pre vydržanie CKN XXX/
XX, pričom zreteľne uviedli, že v rámci prípravy pojednávania sa zo strany žalovaných jednalo

výhradne o ich tvrdenia bez predloženia akýchkoľvek relevantných dôkazov. Žalobcovia osobitne
spochybnili dobromyseľnosť žalovaných, resp. ich právneho predchodcu, a to najmä vo vzťahu k tzv.
ospravedlniteľnémuomylu,pričompoukázalinauznesenieNajvyššiehosúduSR,sp.zn.6Cdo/212/2022
z 29.03.2023. Poukazujúc na výmeru pozemkov žalovaných o veľkosti XXXX m2 (CKN XXX/XX a CKN
XXX/XX) je zrejmé, že rozloha predmetu sporu predstavovala bezmála 1/3-inu ich pozemkov, čo ani
zďaleka nedosahuje limity akceptovateľné pre akýkoľvek ospravedlniteľný omyl na strane žalovaných,

resp. ich právneho predchodcu. Absencia dobromyseľnosti na strane žalovaných, resp. ich právneho
predchodcu je pritom zreteľná aj s ohľadom na to, že posun hraníc jednotlivých pozemkov sa podľa
všetkého vyskytuje aj u ostatných pozemkov v obci I..

13. Za nesprávny považovali aj záver súdu prvej inštancie, podľa ktorého: „Konkrétne presvedčenie

žalovaných, že časť parcely im vlastnícky patrí je v danom prípade podložené právnym úkonom
- uzatvorenou darovacou zmluvou. Ide o učebnicový prípad dobromyseľného vstupu do držby
nehnuteľností z objektívneho hľadiska“. Tento záver nemá oporu vo vykonanom dokazovaní -
žalovanýmipredloženádarovaciazmluvapojednávavýhradneodare-pozemnoknižnejparcelempč.XX
zapísanej v pozemnoknižnej vložke číslo: X a žiadnym, ani právne imperfektným spôsobom sa nedotýka

CKN XXX/XX. Z uvedeného pohľadu právny predchodca žalovaných nemohol byť so zreteľnom na
všetky okolnosti dobromyseľný, že do vlastníctva nadobudol okrem CKN XXX/XX a CKN XXX/XX aj
CKN XXX/XX. Záver súdu prvej inštancie ohľadom neunesenia bremena tvrdenia a dôkazného bremena
na strane žalobcov je teda nesprávny, nakoľko žalobcovia naplnenie podmienok pre vydržanie popreli
a na preukázanie svojich tvrdení aj označili konkrétne dôkazy.

14. Žalovaní navrhli rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

15. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd (§ 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku
– ďalej len „CSP“) po zistení, že odvolanie bolo podané včas, oprávnenou stranou - žalobcami,

v neprospech ktorých bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti
ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonné
náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v medziach daných
rozsahompodanéhoodvolania(§379CSP)adôvodmiodvolania(§380ods.1CSP),viazanýskutkovým
stavom, ako ho zistil súd prvej inštancie, bez potreby jeho zopakovania alebo doplnenia (§ 383 CSP),

postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru,
že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť.

16. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu, na základe ktorého správne
zistil skutkový stav a vo veci aj správne rozhodol. Skutkové zistenia súdu prvej inštancie zodpovedajú

vykonanému dokazovaniu a odôvodnenie rozhodnutia má podklad v zistení skutkového stavu. Na týchto
správnych skutkových zisteniach súdu prvej inštancie nič sa nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania,
nemožno mať pochybnosti o správnosti právneho posúdenia prejednávanej veci súdom prvej inštancie
a neboli zistené žiadne vady, ktoré by mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
porušenie práva na spravodlivý proces vo vzťahu k žalobcom.

17. Počas prebiehajúceho odvolacieho konania odvolací súd vykonanou lustráciou v registri obyvateľov
SR zistil, že žalobkyňa 2/ G. B., H. A., nar. XX.X.XXXX, naposledy bytom I. XX, XXX XX J., zomrela dňa
XX.X.XXXX. Z uznesenia č. k. 8D/50/2025-45, D not 38/2025 zo dňa 23.4.2025 vyplynulo, že dedičmi
sú: M. B., H. B., nar. XX.X.XXXX, bytom I. XX, XXX XX J., G. B., H. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom F.

XXX/X, XXX XX J., N. B., H. B., nar. X.X.XXXX, bytom C. X, XXX XX O., B. B., H. B., nar. X.X.XXXX,
bytom I. XX, XXX XX J..18.Podľa§61zákonač.160/2015Z.z.Civilnýsporovýporiadok(ďalejako„CSP“),procesnúsubjektivitu
má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.

19. Podľa § 63 ods. 1 CSP, ak strana zomrie počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončí,
súd posúdi podľa povahy sporu, či má konanie zastaviť, alebo či v ňom môže pokračovať.

20. Podľa § 63 ods. 2 CSP, v konaní súd pokračuje najmä vtedy, ak ide o majetkový spor. Súd rozhodne,
že v konaní pokračuje s dedičmi strany, prípadne s tými, na ktorých podľa výsledku dedičského konania

prešlo právo alebo povinnosť, o ktorú v konaní ide, a to len čo sa skončí konanie o dedičstve.

21. Podľa § 65 ods. 1 CSP, právny nástupca podľa § 63 a § 64 prijíma stav konania ku dňu zániku
procesnej subjektivity svojho predchodcu.

22. Vzhľadom na vyššie uvedené, kedy na strane pôvodnej žalobkyne 2/ G. B., H. A. nastala strata

procesnej subjektivity a jej právnymi nástupcami sa stali: M. B., H. B., nar. XX.X.XXXX, bytom I. XX,
XXX XX J., G. B., H. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXX/X, XXX XX J., N. B., H. B., nar. X.X.XXXX,
bytom C. X, XXX XX O., B. B., H. B., nar. X.X.XXXX, bytom I. XX, XXX XX J., odvolací súd podľa §
63 ods. 2 CSP rozhodol, že s nimi v konaní bude pokračovať ako s právnymi nástupcami po pôvodnej
žalobkyni 2/, teda ako so žalobcami 2/ až 5/.

23. Predmetom konania je určenie vlastníckeho práva k novovytvorenej parcele CKN č. XXX/XX,
druh pozemku orná pôda vo výmere XXX m2, geometrickým plánom č. XX/XXXX zo dňa 03.11.2019,
vyhotovenom B. M. C., autorizačne overenom B. M. C. a úradne overenom Okresným úradom Svidník,
katastrálnym odborom dňa 28.05.2020 pod číslom J./XX.

24. Podľa § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti
dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa
predpokladá, že držba je oprávnená.

25. Podľa § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou
alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností
ustanovených zákonom.

26. Podľa § 134 ods. 1, ods. 3 Občianskeho zákonníka, oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci,

ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide
o nehnuteľnosť. Do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe
právny predchodca.

27. Nemožno súhlasiť s tvrdením žalobcov, že ak na základe znaleckého posudku č. XX/XXXX došlo

k spochybneniu geometrickej polohy a tvaru právnych hraníc, tak CKN XXX/XX nebola spôsobilým
predmetom vydržania a teda zo strany žalovaných nemohlo dôjsť k nadobudnutiu vlastníckeho práva
vydržaním. Pozemok R. XXX/XX predstavuje presne vymedzené územie, ktorého vlastníctvo bolo
sporné. Ak by pozemok CKN XXX/XX nemohol byť v zmysle argumentácie žalobcov spôsobilým
predmetom vydržania, tak zároveň by nemohol byť spôsobilým predmetom vlastníckeho práva a nebolo

by možné domáhať sa určenia vlastníckeho práva k nemu. Zo Znaleckého posudku č. XX/XXXX
vyhotovenom B. M. C. vyplýva, že pozemok CKN XXX/XX predstavuje časť pozemkovoknižnej parcely
č. XX zapísanej v PK vložke č. XX a ako taká mala byť súčasťou parcely registra S. O. T. XX/X
v katastrálnom území I.. V zmysle záverov tohto znaleckého posudku bol pozemok CKN XXX/XX
neoprávnene zabratý do pozemkov vo vlastníctve žalovaných. Žalovaní so závermi znalca B. M. C.

nesúhlasili a zabezpečili vypracovanie súkromného znaleckého posudku č. XX/XXXX Ing. Ondrejom
Ščepitom, PhD. Závery znalca B. M. C. o neoprávnenom zabratí pozemku CKN XXX/XX do pozemkov
vo vlastníctve žalovaných boli predmetným znaleckým posudkom spochybnené.

28. Vzhľadom na závery jednotlivých znaleckých posudkov bola sporná otázka, či došlo k

neoprávnenému zabratiu časti pôvodnej pozemnoknižnej parcely mpč. XX (pozemku CKN XXX/XX) v
prospech parciel CKN č. XXX/XX a CKN XXX/XX vo vlastníctve žalovaných alebo nie. Ak by bola vo veci
preukázaná správnosť záverov Znaleckého posudku č. XX/XXXX vyhotovenom B. P. L., K., a teda že
nedošlo k neoprávnenému zabratiu pozemku CKN XXX/XX, tak žaloba by bola nedôvodná a musela byťzamietnutá z dôvodu, že vlastnícke právo k predmetnému pozemku svedčí od počiatku žalovaným. Ak
by sa preukázala správnosť záverov Znaleckého posudku č. XX/XXXX vyhotovenom B. M. C., teda že
v minulosti došlo k neoprávnenému zabratiu časti pozemnoknižnej parcely mpč. XX, tak rozhodnutie vo

veci a určenie vlastníckeho práva k pozemku CKN XXX/XX by záviselo od posúdenia otázky vydržania
dotknutého pozemku žalovanými. Odstraňovanie rozporov v záveroch znaleckých posudkoch by bolo
relevantné pre rozhodnutie vo veci samej iba v prípade, ak by súd na základe vykonaného dokazovania
dospel k záveru, že k vydržaniu pozemku CKN XXX/XX žalovanými nedošlo.

29. Podľa ustálenej súdnej praxe Najvyššieho súdu SR sa dobromyseľnosť, ako základný predpoklad
vydržania, musí vzťahovať aj k právnemu titulu, aj keď len putatívnemu, na základe ktorého svoju držbu
vykonáva a z ktorého vyvodzuje objektívnu skutočnosť, že je vlastníkom konkrétnej veci. Domnelým
(putatívnym) titulom nadobudnutia vlastníctva je určitá skutočnosť, ktorá má navonok znaky riadneho
nadobúdacieho titulu (v súlade so zákonom zakladajúceho vznik vlastníctva), chýba pri nej ale niektorá
stránka (vlastnosť, znak), ktorú pre nadobudnutie vlastníctva vyžaduje objektívne právo. Takýmto

domnelým titulom môže byť napríklad dedičské rozhodnutie o nadobudnutí veci, ktorá však v čase smrti
poručiteľa objektívne nepatrila do jeho majetku, kúpna alebo darovacia zmluva, ktorá je z niektorého
dôvodu neplatná. Právny predchodca žalovaných (otec) odvíjal svoje vlastnícke právo (vstup do držby)
od Darovacej zmluvy zo dňa 25.06.1991, ktorú uzatvoril so svojou matkou, A. K., vo forme notárskej
zápisnice N XXX/XX, Nz XXX/XX. Po celú dobu nakladania s pozemkom CKN XXX/XX neboli žalovaní

a ani ich právni predchodcovia v jeho užívaní nikým rušení a ani zo strany žalobcov alebo ich právnych
predchodcov im nebolo v nakladaní a užívaní predmetného pozemku žiadnym spôsobom bránené.
Právny predchodca žalovaných ako aj žalovaní samotní po celú dobu nakladania s pozemkom CKN
XXX/XX konali v presvedčení, že im tento patrí, keďže ide o časť pozemkov, ktoré nadobudli darovaním,
resp. ktoré zdedili, pričom tieto boli ohraničené a začlenené k pozemkom, ktoré boli ich rodinou užívané

od roku 1982. Argument žalobcov, že darovacia zmluva pojednáva o dare - pozemnoknižnej parcele
mpč. XX zapísanej v pozemnoknižnej vložke č. X a netýka sa CKN XXX/XX, neobstojí. Ako to vyplýva
zo Znaleckého posudku č. XX/XXXX, z pôvodnej parcely mpč. XX boli vytvorené dve nové parcely C-KN
XXX/XX a C-KN XXX/XX, pričom práve do týchto parciel mal byť v minulosti začlenený pozemok CKN
XXX/XX. Právny titul, ktorým žalovaní odvíjajú svoju držbu (v prípade neoprávneného zabratia pozemku

CKN XXX/XX), bol z ich strany riadne preukázaný.

30. Nemožno súhlasiť ani s námietkou žalobcov, že výmera pozemku CKN XXX/XX t.j. XXX m2
nemôže zakladať dobromyseľnosť žalovaných pre účely vydržania. Námietka žalobcov s poukazom na
rozhodnutie najvyššieho súdu by bola možno akceptovateľná v prípade, ak by žalovaní užívali pozemky

o rozlohe o XXXXX viac, ako im v skutočnosti patrí. Táto skutočnosť však v konaní preukázaná nebola.
Sporným nie je totiž výmera pozemkov užívaných žalovanými, ale hranice pozemkov (územia), s ktorými
žalovaní nakladajú. Inak povedané, pomer plochy nadobudnutého pozemku (darovaním a následne
dedením)žalovanýmianimiskutočnedržanéhopozemkujerovnaký.OpaknevyplývaanizoZnaleckého
posudku č. XX/XXXX vyhotovenom B. M. C.. Preto nie je možné argumentáciu žalobcov akceptovať,

nakoľko táto sa týka práve situácie, ak pozemok, ktorý držiteľ skutočne užíva, má väčšiu rozlohu, než aký
mal držiteľ na základe právneho titulu nadobudnúť. Skutočnosť, že žalovaní a ich právny predchodca
nadobudol pozemky, ktoré boli ohraničené tak, ako to vyplýva aj z predloženej fotodokumentácie, a tieto
v takýchto hraniciach užívajú a nakladajú s nimi od roku 1982 bez toho, aby držali a užívali pozemok
o rozlohe väčšej, ako nadobudli, možno považovať za ospravedlniteľný omyl a vychádzať z neho pri

posudzovaní splnenia podmienok vydržania.

31. Žalovaní už vo svojom prvom vyjadrení k žalobe zo dňa 02.11.2020 nielenže spochybnili závery
uvedené v Znaleckom posudku č. XX/XXXX vyhotovenom B. M. C., ale zároveň v rámci procesnej
obrany uviedli aj skutočnosti týkajúce sa vydržania dotknutého pozemku CKN XXX/XX. Podaním zo dňa

11.04.2022 žalovaní predložili súdu fotodokumentáciu užívacieho stavu pozemkov, z ktorej bolo zrejmé,
žepozemkyžalobcovažalovanýchsúodsebaoddelenéplotom,resp.provizórnymkolíkovýmoplotením
a že pozemky sú žalovanými dlhodobo užívané a obhospodarované, o čom svedčia napr. vysadené
ovocné stromy. Žalobcovia na argumentáciu žalovaných reagovali až v podaní zo dňa 14.02.2024 t.j.
viac ako tri roky po vyjadrení žalovaných k žalobe, v ktorom uviedli „vo vzťahu k vydržaniu žalobcovia

uvádzajú, že podmienky vydržania boli žalovanými zatiaľ len tvrdené, no neboli doposiaľ nijako
preukázané. Žalobcovia spochybňujú v tomto smere najmä dobromyseľnosť držby“. Na pojednávaní
dňa 26.06.2024 žalobcovia k otázke vydržania uviedli, že výmera XXX m2 nie je zanedbateľná a s
poukazom na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/212/2022 zo dňa 29.03.2023 sa nemohlojednať o ospravedlniteľný omyl, z ktorého by bolo možné vyvodzovať dobromyseľnosť žalovaných pre
účely vydržania. Zo strany žalobcov sa nejednalo o účinné popretie skutkových okolností tvrdených
žalovanými.

32. So zreteľom na všetky vyššie uvedené skutočnosti neuznal preto odvolací súd opodstatnenosť
dôvodov, na ktoré poukazovali žalobcovia vo svojom odvolaní, a pokiaľ teda súd prvej inštancie žalobu
zamietol, rozhodol vecne správne. So zreteľom na to, že správny je výrok napadnutého rozsudku aj
o trovách konania, odvolací súd postupom podľa § 387 ods. 1 CSP napadnutý rozsudok súdu prvej

inštancie ako vecne správny potvrdil.

33. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP.
Žalovaní, ktorí mali v odvolacom konaní plný úspech, majú nárok na náhradu trov tohto štádia konania
proti žalobcom, ktorí v odvolacom konaní úspech nemali. Výšku týchto trov ustáli postupom podľa §
262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia odvolacieho súdu samostatným

uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

34. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.

2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).