Rozsudok – Vyživovacie povinnosti ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 26. február 2026

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 15CoP/3/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7124201021
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Morozová Nemcová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2026:7124201021.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej

a členov senátu Mgr. Miloša Koleka a JUDr. Sylvie Szabadošovej v právnej veci povinného/otca F.
Č., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. XX, právne zastúpený JUDr. Vladimírom Zeleňákom, advokátom so
sídlom v Košiciach, Letná 40, proti oprávnenému F. Č., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom V. XX, toho
času P. X, M., za účasti matky U.. Y. Č.D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom V. XX, Z. Č.R. P. X, M.,
obaja právne zastúpení JUDr. Petrom Majerníkom, advokátom so sídlom v Košiciach, Werferova 1, o
zníženie výživného, o odvolaní otca proti rozsudku Mestského súdu Košice, č. k. 41P/8/2024 - 238 zo
dňa 07.10.2025, takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok vo výroku I. v spojení s výrokom III. vo výroku o znížení výživného zo sumy 350
Eur mesačne na sumu 180 Eur mesačne počnúc dňom 18. 1. 2024 do 4. 6. 2025.

II. V prevyšujúcej časti rozsudok vo výroku I. v spojení s výrokom III mení tak, že návrh na zníženie
výživného zamieta.

III. Potvrdzuje rozsudok vo výroku II.

IV. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom znížil vyživovaciu povinnosť zo strany osoby povinnej
z výživného na oprávneného zo sumy 350 € mesačne na sumu 180 € mesačne, a to počnúc dňom
18.01.2024 do 31.08.2025 a od 01.09.2025 do budúcna na sumu 50 € mesačne, ktoré je povinný platiť
vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám oprávneného. V prevyšujúcom rozsahu návrh povinného
zamietol, čím sa zmenil rozsudok Okresného súdu Košice - okolie, spisová značka 18P/185/2020 zo
dňa 03.05.2021 v časti vyživovacej povinnosti povinného/otca voči oprávnenému. Zároveň rozhodol,

že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

2. Rozsudok odôvodnil tým, že návrh na zníženie výživného zo strany povinného otca na oprávneného
je čiastočne dôvodný. V porovnaní s predchádzajúcou právnou úpravou výživného došlo k zmene
v možnostiach a schopnostiach otca, nakoľko tento bol dlhodobo od júla 2023 až do 30.11.2024
práceneschopný, pričom podporné obdobie mal do 15.07.2024, dokedy poberal nemocenské vo výške
cca 650 € mesačne a zároveň aj pripoistenie zo životnej poistky, čo bolo približne vo výške 330

€ mesačne k tomu. V januári 2024 absolvoval aj operáciu v oblasti krčnej chrbtice s určitou dobou
rekonvalescencie a tiež potrebou absolvovania rehabilitačnej liečby, teda mal v danom období značne
znemožnené možnosti pracovať. V období od 15.07.2024 do 03.09.2024 nemal žiaden príjem. Od03.09.2024 poberal iba invalidný dôchodok vo výške 265 € mesačne a od 01.01.2025 vo výške 271 €
mesačne v dôsledku zdravotných problémov s chrbticou a stavom po operácii.

3. Zároveň súd prvej inštancie konštatoval, že povinný ukončil k 30.11. 2024 pracovný pomer
so svojim predchádzajúcim zamestnávateľom zo zdravotných dôvodov. Aj keď toto nie je uvedené v
dohode o ukončení pracovného pomeru, je zrejmé, že hlavným dôvodom bol zdravotný stav povinného
a nemožnosť zamestnávateľa poskytnúť mu iné vhodnejšie zamestnanie, čo vyplýva aj z potvrdenia
zamestnávateľa. Od 01.12.2024 bol zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie, doposiaľ si

prácu nenašiel. Od 01.12.2024 do 01.06.2025 však poberal dávku v nezamestnanosti vo výške 21,43
€ na deň, čo vychádza minimálne okolo 600 € mesačne. Zároveň poberal aj invalidný dôchodok, a
to od 03.09.2024 do 20.11.2024 vo výške 265 € mesačne, ktorý mu bol vyplatený dodatočne, keďže
mu bol priznaný spätne. Za mesiace september, október a november roku 2024 bol celkový mesačný
príjem otca pozostávajúci z invalidného dôchodku spolu vo výške 795 €. Po zrátaní všetkých príjmov
povinného za rok 2024, bol zistený jeho celkový príjem vo výške cca 8295 €, čo predstavuje sumu 691

€ priemerne mesačne za rok 2024. Od januára 2025 do 01.06.2025 mal povinný príjem vo forme dávky
v nezamestnanosti a invalidného dôchodku, spolu vo výške 870 € mesačne a od 01.06.2025 začal
poberaťibainvalidnýdôchodok,čosúdprvejinštancievnímal,žeje vjehomožnostiachaschopnostiach
opätovne sa zamestnať. Povinný sám uviedol, že by sa chcel opäť zamestnať v kamiónovej doprave,
aj keď je čiastočne invalidným dôchodcom a jeho zdravotné postihnutie je v rozsahu 50 %. Za tým

účelom si robí aj kvalifikačný kurz. Prvostupňový súd mal za to, že pokiaľ by sa otec zamestnal hoci
len za minimálnu mzdu alebo na polovičný úväzok, jeho príjem by mohol dosahovať sumu okolo 870
€ mesačne aj s invalidným dôchodkom, ktorý je vo výške 271 € mesačne. Povinný má predpoklady,
schopnosti, vedomosti a pracovné skúsenosti v medzinárodnej kamiónovej doprave, má vodičský
preukaz skupiny B, C, čiže je schopný si nájsť prácu v tejto oblasti, aj keby to bolo iba na polovičný

úväzok.

4. Súd prvej inštancie zhodnotil pomery na strane oprávneného, ktorý bol v priebehu konania žiakom
tretieho a štvrtého ročníka strednej priemyselnej školy, kde štúdium ukončil maturitnou skúškou v júni
2025 a od 01.09.2025 je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie, sám si hľadá prácu a zatiaľ

si ju nevie nájsť. Na základe vykonaných dôkazov dospel súd prvej inštancie k záveru, že pokiaľ ide
o zníženie výživného, tak toto je opodstatnené za obdobie od podania návrhu, to je od 18.01.2024
do 31.08.2025. Vychádzal z príjmov povinného otca počas sporného obdobia a podľa Metodických
pokynov Ministerstva spravodlivosti SR vychádza na oprávneného počas štúdia na strednej škole
výživné vo výške 24 % čistého príjmu povinného. Súd prvej inštancie to teda ustálil tak, že za rok 2024

vychádzal čistý priemerný príjem povinného cca 691 €, čo by malo byť v roku 2024 výživné okolo
165 € mesačne a v roku 2025, kedy bol príjem povinného vyšší, okolo 870 € mesačne (od januára do
konca mája 2025) a od júna do septembra vo výške 271 €. S potencionalitou príjmu vo výške 600 €
mesačne by to malo vychádzať v sume okolo 870 € mesačne, teda 24 % z uvedeného je okolo 208 €
mesačne. Za dané obdobie súd prvej inštancie spriemernil sumu výživného na sumu 180 € mesačne,

ktorá je primeraná reálnym schopnostiam a možnostiam otca. Prvostupňový súd teda znížil vyživovaciu
povinnosť povinného otca na oprávneného z pôvodnej sumy 350 € mesačne na sumu 180 € mesačne.

5. Od 01.09.2025 ponechal súd prvej inštancie vyživovaciu povinnosť zo strany povinného
oprávnenému, nakoľko ju nežiadal zrušiť. Výživné znížil na sumu 50 Eur mesačne z dôvodu, že povinný

tvrdil, že je ochotný ďalej synovi prispievať na výživu, aj keď už ďalej nebude študovať. V prevyšujúcej
časti návrh povinného otca na zníženie vyživovacej povinnosti na sumu 50 Eur mesačne od podania
návrhu zamietol, nakoľko mal za to, že bolo v možnostiach a schopnostiach povinného za dané obdobie
prispievať aspoň zníženou sumou, o výške akej súd rozhodol.

6. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 52 CMP.

7. Proti výrokom I., II. a III. tohto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie povinný z
výživného, ktoré odôvodnil dôvodmi uvedenými v § 365 ods. 1 CSP pís. e), pretože súd prvej inštancie
nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné pre zistenie rozhodujúcich skutočností, podľa pís. f), že súd prvej

inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a podľa pís. h),
že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Svoje odvolanie
povinný odôvodnil aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne a neúplne zistil skutočný stav veci (§ 62
ods. 1 CMP).8. Povinný z výživného trval na znížení výživného zo sumy 350 € mesačne na sumu 50 € mesačne z
dôvodu, že od 18.07.2023 bol nepretržite práceneschopným a jediným zdrojom jeho príjmov boli v tom

čase nemocenské dávky vyplácané Sociálnou poisťovňou. Dňa 11.01.2024 podstúpil náročnú operáciu
chrbtice, následkom čoho do podania návrhu minul všetky svoje úspory, aby mohol platiť výživné vo
výške 350 € mesačne, okrem iných neopomenuteľných výdavkov. Súd prvej inštancie z vykonaného
dokazovania mal správne preukázané, že povinný bol uznaný invalidným až od 03.09.2024. Od
18.07.2024 do priznania invalidného dôchodku nemal žiaden iný príjem, avšak uvedenú skutočnosť

pri znížení výživného v napadnutom rozsudku súd prvej inštancie nezohľadnil. Jeho záver v ods.
10. odôvodnenia napadnutého rozsudku, že od 01.01.2024 do 29.10.2024 bolo povinnému mesačne
vyplácané nemocenské v priemere 591 € mesačne, považuje povinný z výživného za zmätočný,
nezakladajúci sa na pravde. Je potrebné vychádzať zo skutočnosti, aké dávky, v akej výške a za aké
obdobie boli povinnému priznané a nie kedy mu boli vyplatené. Má za to, že súd prvej inštancie
nesprávneaneúplnezistilskutkovýstavveci.Nesúhlasilsozníženímvýživnéhonasumu180€mesačne

od 18.01.2024 do 31.08.2025, pretože nezohľadňuje jeho príjmy oproti príjmov, ktoré mal v čase
stanovenia výživného v pôvodnom rozsudku a už vôbec nezohľadnil skoro 100% nárast príjmu matky
oprávneného ( zo sumy 1335,15 Eur na sumu 2150 Eur ) oproti termínu, keď súd po prvýkrát rozhodol
o výške výživného. Rovnako súdom prvej inštancie nebolo zohľadnené, že oprávnený nepokračuje v
štúdiu na vysokej škole a od 01.09.2025 je evidovaný na úrade práce. Aj keď v priebehu konania bolo

zistené, že ešte počas štúdia si brigádnicky privyrábal, touto otázkou sa nezaoberal a oprávneného k
tejto okolnosti ani nevypočul.

9. Povinný z výživného zastáva názor, že súd prvej inštancie v odseku 25. rozsudku bez akýchkoľvek
dôvodov a riadneho odôvodnenia dospel k nesprávnemu názoru, že je v jeho možnostiach zamestnať

sa. Táto nekritická úvaha súdu nezohľadňuje v rozhodnutí, že bol vedený v zozname uchádzačov
o zamestnanie na úrade práce a že mu úrad neponúkol žiadnu prácu, ktorá by vyhovovala jeho
zmenenému zdravotnému stavu a obmedzeniu tak, ako je to vymedzené v rozhodnutí Sociálnej
poisťovne o priznaní invalidného dôchodku. Záver súdu, že povinný je schopný si nájsť prácu,
považuje za nesprávny a nezákonný. Okrem toho, aj napriek vyslovenému vyjadreniu oprávneného na

pojednávaní dňa 07.10.2025, že sa chce dohodnúť na znížení výživného na sumu 150 € mesačne,
rozhodol o znížení na sumu 180 € mesačne do 31.08.2025 a od 01.09.2025 na sumu 50 € mesačne,
a to i napriek tomu, že oprávnený je schopný sa sám živiť. V rámci dobrých vzťahov je ochotný synovi
prispievať na výživu aj naďalej, ale dobrovoľne, ak mu to dovolia jeho príjmy. Nie však ako povinnosť
keďže od 01.09.2025 má zaručený príjem len vo výške 271,10 € mesačne. Na základe týchto odvolacích

námietok navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie tak, že znižuje vyživovaciu
povinnosť zo strany povinného oprávnenému od 18.01.2024 zo sumy 350 € mesačne na sumu 50
€ mesačne, ktorú je povinný platiť mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci k rukám oprávneného. Týmto
sa mení rozsudok Okresného súdu Košice - okolie, sp.zn.18 P/185/2020 zo dňa 03.05.2021 v časti
vyživovacej povinnosti povinného/otca voči oprávnenému. Zároveň navrhol, aby odvolací súd trovy súdu

prvej inštancie a odvolacieho konania nepriznal žiadnemu z účastníkov konania.

10. VpriebehuodvolaciehokonaniapovinnýzvýživnéhopredložillekárskusprávuazápisnicuSociálnej
poisťovne, podľa ktorej je aj naďalej invalidný podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom
poistení, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú

činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Miera poklesu schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť v percentách: 50%. Invalidita trvá, kontrolná lekárska prehliadka určená v lehote
10/2028. Podaním povinný zároveň oznámil súdu, že oprávnený F. Č. nastúpil do pracovného pomeru
od začiatku roka 2026, a preto je schopný sám sa živiť.

11. Oprávnený a matka sa k odvolaniu osoby povinnej z výživného nevyjadrili.

12. Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a zistil,
že rozhodnutie súdu prvej inštancie o znížení výživného zo sumy 350 Eur mesačne na sumu 180 Eur
mesačne počnúc dňom 18. 1. 2024 do 4. 6. 2025 je vo výroku vecne správne. V tejto časti súd prvej

inštancie správne zistil skutkový stav a správne vo veci rozhodol. Odvolací súd sa s jeho rozhodnutím
stotožňuje.13. K odvolacím námietkam povinného odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie správne určil výšku
celkových príjmov povinného otca za rok 2024, čo predstavuje sumu cca 8295 €, to je 691 € priemerne
mesačne v roku 2024. Pokiaľ povinný namieta, že v období od 18.07.2024 do 03.09.2024 nemal žiaden

príjem, ide o 46 dní, ktoré boli zahrnuté do výpočtu priemerného mesačného príjmu za rok 2024
(súhrnný prepočet príjmu 8295 Eur delené 12timi mesiacmi). Súd prvej inštancie správne vypočítal aj
príjem povinného za rok 2025, v ktorom zohľadnil aj to, že od 01.06.2025 poberá povinný iba čiastočný
invalidný dôchodok, popri ktorom má možnosti a schopnosti zamestnať sa. Súd prvej inštancie správne
vyhodnotil, že by sa povinný mohol zamestnať za minimálnu mzdu, alebo na polovičný úväzok a v

takom prípade by jeho príjem mohol dosahovať sumu 870 € mesačne, vrátane invalidného dôchodku vo
výške 272 € mesačne. Skutočnosť, že povinný otec má predpoklady, schopnosti a vedomosti zamestnať
sa ako vodič v medzinárodnej kamiónovej doprave, alebo ako vodič taxislužby, či kuriér, súd prvej
inštancie správne vyhodnotil pracovnými ponukami na internete, ale aj tým, že si povinný opätovne robí
kvalifikačný kurz na kamiónovú dopravu. Povinný v odvolaní namietal záver súdu prvej inštancie, že
je schopný si nájsť prácu, čo považuje za záver nezákonný a nesprávny. K uvedenému odvolací súd

poukazuje na to, že povinný v čase rozhodovania súdom prvej inštancie pracoval na základe Dohody
o pracovnej činnosti s nástupom do práce od 16.9.2025 do 31.8.2026, teda si prácu, aj keď iba na 10
hodín týždenne, našiel.

14. K námietke povinného, že súd prvej inštancie nezohľadnil zvýšenie príjmu u matky oprávneného

odvolací súd uvádza, že počas celého rozhodného obdobia si matka plnila vyživovaciu povinnosť
v dostatočnej miere, či už osobnou starostlivosťou v čase maloletosti syna, ako aj po dovŕšení jeho
plnoletosti, čo mal súd preukázané výpoveďou oprávneného aj jeho matky. Okrem toho, predmetom
konania nebolo určenie výživného zo strany matky pre plnoleté dieťa, ale návrh otca na zníženie
výživného z jeho strany pre maloleté dieťa, ktoré v priebehu konania dovŕšilo plnoletosť.

15. K vyjadreniu povinného v jeho odvolaní, že výška zníženia výživného za obdobie od 18.01.2024
do 31.08.2025 je nereálna, odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie správne aplikoval zákon
(a podporne aj Metodické pokyny MS SR pre stanovenie výšky výživného z príjmu povinného).
Navrhované zníženie výživného zo strany povinného otca na sumu 50 € mesačne je neprimerané nízke

a nezodpovedá jeho zisteným príjmom, ani jeho reálnym schopnostiam a možnostiam. Výživné bolo
určené z preukázanej vyplácanej nemocenskej dávky, pripoistenia zo životnej poistky a priznaného
čiastočného invalidnéhodôchodkuakoajaktívnejsnahypovinnéhonájsťsizamestnanie,čovykonaným
dokazovaním bolo riadne preukázané jeho výpoveďou ako aj potvrdením o výške príjmu na základe
dohody o vykonaní práce v mesiacoch november, december 2024 a v januári 2025.

16. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil vo výroku I. v spojení s výrokom
III. vo výroku o znížení výživného zo sumy 350 € mesačne na sumu 180 € mesačne počnúc dňom
18.01.2024 do 04.06.2025, ako aj výrok II., postupom podľa § 2 ods. 1 CMP v spojení s § 387 ods.
1 CSP.

17. Odvolací súd akceptoval námietku otca, že oprávnený nadobudol schopnosť sa sám živiť vykonaním
maturitnej skúšky. K jeho tvrdeniu, že príspevok na výživu syna sumou 50 € mesačne bol myslený iba
na dobrovoľnej báze a v prípade, ak bude mať dostatok finančných prostriedkov odvolací súd uvádza,
že v súlade s ustanovením § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je

ichzákonnápovinnosť,ktorátrvádočasu,kýmdetiniesúschopnésamésaživiť.Nazákladeuvedeného
vyživovacia povinnosť povinného otca k oprávnenému synovi bola ukončená vykonaním maturitnej
skúšky dňa 04.06.2025, teda jeho zákonná vyživovacia povinnosť bola uvedeným dňom ukončená.
Nebolo možné znižovať výživné pri neexistujúcej vyživovacej povinnosti.

18. Vzhľadom na ustanovenie § 62 ods. 1 Zákona o rodine odvolací súd v prevyšujúcej časti rozsudok
vo výroku I. v spojení s výrokom III. zmenil postupom podľa § 2 ods. 1 CMP v spojení s § 388 CSP
tak, že návrh na zníženie výživného zamietol.

19. Odvolací súd žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v súlade

s ustanovením § 52 CMP. Ustanovenie § 52 CMP je všeobecným pravidlom rozhodovania o trovách
konania v konaniach vedených podľa ustanovení CMP. Ak CMP ustanovuje inak (napr. v ustanovenia
podľa § 53 až 55), možno sa od tohto všeobecného pravidla odchýliť. V danom prípade nie sú dané
dôvody na rozhodnutie podľa iných ustanovení CMP.20. Rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 ( § 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné

doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Podľa § 376 ods. 1 CMP v spojení s § 370 ods. 1 CMP ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá
vykonateľný exekučný titul, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná
ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu
rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená
vyživovacia povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995
Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).