Rozsudok – Starostlivosť o maloletých ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 26. február 2026

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 14CoP/28/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3125204243
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Nemravová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2026:3125204243.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Martiny

Nemravovej, členov senátu JUDr. Róberta Bebčáka a JUDr. Miroslavy Korbašovej, vo veci starostlivosti
súdu o maloletého A. B., nar. XX.XX.XXXX, v konaní zastúpeného Úradom práce, sociálnych vecí a
rodiny Nové Mesto nad Váhom, dieťa matky: C. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XXXX/XX, B.
F. B. G., a otca: H. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I. F. XXXX/X, C., v konaní o úpravu práv a
povinností rodičov k maloletému dieťaťu, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Trenčín č.k.
77P/46/2025-55 zo dňa 17.09.2025, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Trenčín č.k. 77P/46/2025-55 zo dňa 17.09.2025 v napadnutých výrokoch

II., III., IV. p o t v r d z u j e .
Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie (ďalej aj len „okresný súd“) napadnutým rozsudkom rozhodol, že „I. Maloletý A. B.,
nar. XX.XX.XXXX, sa zveruje do osobnej starostlivosti matky, obaja rodičia budú maloletého zastupovať
a spravovať jeho majetok. II. Otec je povinný prispievať na výživu mal. A. výživným vo výške 150,-
eur mesačne vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky, s účinnosťou od 09.04.2025. III.
Nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 9.04.2025 do 30.09.2025 v sume 860,- eur je otec
povinný zaplatiť k rukám matky v 100,-Eur mesačných splátkach, splatných spolu s bežným výživným,

pod stratou výhody splátok. IV. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.“
2. V odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súd uviedol, že z výsluchu matky na pojednávaní v
predmetnej veci zistil, že „matka platí za byt 218,- eur, elektriku 52,- eur, TV+ televízia + internet 70,-eur,
poistky deťom 27,50 eur na J., 26,50 eur na A., jej poistku 31,80 eur. Platí 20,-eur za škôlku, uviedla,
že maloletý nemá zvýšené výdavky spojené so zdravotným stavom, má výdavky iba pri klasických
chorobách, a to cca 5,-eur mesačne napríklad na sirup od kašľa. Matka v konečnom dôsledku navrhla
určiť výživné vo výške 150,- eur mesačne.“ Matka je vedená v evidencii nezamestnaných ako uchádzač

o zamestnanie od 01.07.2022 (správa Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Mesto nad Váhom
zo dňa 09.07.2025). Matka poberá rodinné prídavky na maloletého A. a na maloletého J. K., nar.
XX.XX.XXXX, ktorého má v osobnej starostlivosti, a to v sume spolu 120 EUR mesačne. Od 01.04.2025
matka poberá príspevok v hmotnej núdzi vo výške 278 EUR mesačne. Matka dňa 27.06.2025 uzatvorila
Dohodu o vykonaní práce s J. A. ako zamestnávateľom, na dohodnutú pracovnú úlohu: pomocné
brigádnické a skladnícke práce, s dohodnutou odmenou 200 EUR/40 hodín na obdobie od 01.07.2025
do 08.08.2025. Matka má ďalšiu vyživovaciu povinnosť k maloletému J. K., nar. XX.XX.XXXX. Úprava

práv a povinností k maloletému J. K. bola naposledy vykonaná rozsudkom Okresného súdu Nové Mesto
nad Váhom č.k. 9P/11/2013-17 zo dňa 14.02.2013, ktorým súd schválil rodičovskú dohodu, na základe
ktorej bol maloletý J. zverený do osobnej starostlivosti matky a otec maloletého J. sa zaviazal prispievať
výživným vo výške 120 EUR mesačne. Matka predložila doklady o výdavkoch na maloletého za mesiacjúl a august 2025 spolu vo výške 210,77 EUR (poplatok za rodičovský príspevok 30 EUR, výdavky na
topánky a papuče do škôlky v sume 48 EUR, výdavky na lieky v sume 45 EUR, výdavky na veci do škôlky
v sume 60,96 EUR, výdavky na topánky a veci na oblečenie v sume 26,81 EUR).Na strane matky súd

ďalej zohľadnil, že táto bola nezamestnaná, od 01.04.2025 poberala príspevok v hmotnej núdzi vo výške
278 EUR mesačne, uzatvorila Dohodu o vykonaní práce na obdobie od 01.07.2025 do 08.08.2025 s
dohodnutouodmenou200EUR/40hodín.Od01.09.2025jematkazamestnanásdohodnutoumesačnou
mzdou 1.000 EUR brutto + nepravidelné iné mzdové zvýhodnenia a odmeny.
3. Okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že otec sa toho času nachádza vo väzbe.

Z uznesenia Okresného súdu Trenčín sp. zn. 1Tp/28/2025 v spojení s uznesením Krajského súdu v
Trenčíne sp. zn. 25Tpo/63/2025 zo dňa 07.05.2025 okresný súd zistil, že otec je trestne stíhaný pre
podozrenie zo spáchania zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 odsek 1 písmeno a),
písmeno e), odsek 3 písmeno d) Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno b) Trestného zákona.
Uvedeným uznesením bol otec podľa § 87 odsek 2 Trestného poriadku z dôvodov uvedených v § 71
odsek 1 písmeno c) Trestného poriadku vzatý do väzby s tým, že väzba obvineného sa začína 10. apríla

2025 o 17:10 hod. a obvinený túto bude vykonávať v Ústave na výkon väzby Leopoldov. „Z odôvodnenia
uvedeného uznesenia vyplýva, že prokurátor Okresnej prokuratúry Nové Mesto nad Váhom podal na
súd návrh na vzatie otca ako obvineného do väzby z dôvodov uvedených v § 71 ods. 1 písm. c) Tr. por..
Návrh je odôvodnený tým, že vyšetrovateľ Okresného riaditeľstva PZ Nové Mesto nad Váhom, Odbor
kriminálnej polície Nové Mesto nad Váhom uznesením ORP-103/VYS-NM- 2025 z 10.04.2025 podľa §

199 ods. 1 Tr. por. začal trestné stíhanie a následne uznesením ORP-103/VYS-NM-2025 z 11.04.2025
podľa § 206 ods. 1 Tr. por. vzniesol obvinenie obvinenému za zločin týrania blízkej osoby a zverenej
osoby podľa 208 ods. 1 písm. a), písm, e), ods. 3 písm. d) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. b) Tr.
zák. na skutkovom základe, že obvinený H. B., ako druh poškodenej C. D., približne od 10.09.2021
v spoločnej domácnosti na adrese E. XXXX/XX, B. F. B. G. a na záhrade v záhradkárskej oblasti v

L. spôsoboval poškodenej fyzické a psychické utrpenie tak, že spočiatku vo frekvencii približne raz za
mesiac poškodenú urážal slovami žebráčka, chudera, vulgárne jej nadával a fyzicky ju napádal tak, že ju
sotil, alebo jej dal facku, pričom jeho konanie sa stupňovalo a približne od 20.04.2023 až do 07.04.2025
vo frekvencii približne raz do týždňa poškodenú kopal do rebier, sácal ju, hádzal ju na zem, kde na ňu
skákal alebo ju kopal, udieral ju s päsťami do oblasti hlavy a celého tela, škrtil ju vo vani, kde na ňu

púšťal vodu a škrtil ju aj na iných miestach, vykrúcal jej ruky a nohy, psychicky ju deptal a nadával jej
slovami žebroňa, chudera, že sa chodí flákať, podvádza ho a vulgárne jej nadával, vyzýval ju aby sa
išla obesiť tak, ako jej brat, pýtal od nej peniaze ako odstupné, že až potom odíde, zakazoval jej kontakt
s kamarátmi, telefonicky ju kontroloval v čase, kedy nebola doma, kričal po nej a vyčítal jej kde bola
a čo robila, načo z obavy pred ním sa bála chodiť von, kontroloval jej telefón, brával jej ho za účelom

zistenia koľko má peňazí na účte, s kým si volala a písala, mobil sa jej pokúsil zlomiť, prehľadával jej
skriňu, zahadzoval jej osobné veci do koša a počas fyzických útokov sa jej vyhrážal zabitím, zobratím ich
spoločného maloletého syna A., rozrúbaním nábytku, aby nič nemala, pričom jeho konanie vyvrcholilo
dňa 07.04.2025, kedy poškodenú fyzicky napadol tak, že ju udrel päsťou do pravého líca, potom ju sotil
a kopol jej do ľadvín, čím takýmto konaním poškodenej spôsoboval bolesti celého tela, hematómy na

tvári, hlave, rukách, na stehnách, hrče na hlave, monokle a viac krát jej rozbil ústa tak, že jej tiekla krv
a vzbudil u nej permanentnú obavu o život a zdravie seba a svojich dvoch detí.“
4. Podľa zistení okresného súdu otec má ďalšiu vyživovaciu povinnosť k maloletému M. B., nar.
XX.XX.XXXX a maloletej N. B., nar. XX.XX.XXXX. Úprava práv a povinností k nim bola naposledy
vykonaná rozsudkom Okresného súdu Námestovo č.k. 3P/36/2013-63 zo dňa 05.09.2013, ktorým

súd schválil rodičovskú dohodu, na „základe ktorej boli maloletý M. a maloletá N. zverení do osobnej
starostlivosti matky maloletých detí a otec sa zaviazal prispievať výživným vo výške 75,- eur mesačne na
maloletého M. a vo výške 75,- eur na maloletú N.. Otec sa zaviazal prispievať na maloleté deti i na tvorbu
úspor, Rozsudkom Okresného súdu v Námestovo č.k. 3P/38/201-86 zo dňa 17.10.2024 súd rozhodol, že
otec nemá povinnosť prispievať na tvorbu uvedených úspor. Otec je zamestnaný, do nástupu do väzby

dosahoval príjem zo zamestnania, tento bol za rok 2024 v priemernej výške 747,- eur netto vrátane
daňového bonusu, za január až marec 2025 otec dosiahol priemerný čistý príjem vo výške 761,- Eur
mesačne netto vrátane dňového bonusu.“ Z výpisu z účtu otca z I. K. a.s. okresný súd zistil, že ku dňu
01.05.2025 zostatok na účte otca predstavoval sumu 11.562,21 eur. Z výpisu z účtu okresný súd zistil,
že ako príjmové položky sú pripisované sumy zo spoločnosti GEŠKO stav s.r.o., čo je zamestnávateľ

otca. Nepravidelné platby na účet otca boli realizované i z účtu F. G., a to vo výške od niekoľko sto EUR
po cca 1.200 EUR.
5. Uznesením okresného súdu sp. zn. 77P/100/2025 zo dňa 20.08.2025 bolo nariadené neodkladné
opatrenie v znení: „I. Súd nariaďuje toto neodkladné opatrenie: „Maloletý A. B., nar. XX.XX.XXXX, sadočasne zveruje do osobnej starostlivosti matky. Zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok budú
obaja rodičia. Otec je povinný prispievať výživné na maloletého A. vo výške 100,- eur mesačne, vždy
do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky. II. Neodkladné opatrenie trvá do právoplatného rozhodnutia

vo veci samej. III. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.“
6. S poukazom na § 36 ods. 1 Zákona o rodine, § 24 ods. 3, 4 Zákona o rodine, § 25 ods. 1, 2, 3 Zákona
o rodine, § 62 ods. 1 až 6 Zákona o rodine, § 65 ods. 1, 2 Zákona o rodine, § 75 ods.
l, 2 Zákona o rodine a vykonané dokazovanie okresný súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej
časti jeho rozhodnutia.

7. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že maloletý A. B. pochádza zo vzťahu matky C. D., nar.
XX.XX.XXXX a otca H. B., nar. XX.XX.XXXX. Rodičia maloletého žili v spoločnej domácnosti, rodičia
prerušili spolužitie v apríli 2025, kedy bol otec vzatý do väzby (uznesenie Okresného súd Trenčín
sp. zn. 1Tp/28/2025 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 25Tpo/63/2025 zo
dňa 07.05.2025). Matka zostala bývať v mestskom nájomnom byte, kde predtým žili spolu s otcom
maloletého a maloletým. Zo správy zo šetrenia pomerov kolíznym opatrovníkom, predloženej vo veci,

bolo preukázané, že ide o jednoizbový byt, ktorý pozostáva z kuchyne, obývacej izby, špajze a kúpeľne
so sociálnym zariadením. Maloletý má v rámci obývacej izby vytvorený vlastný priestor na spánok.
Domácnosť je čistá a uprataná. Predloženou správou zo šetrenia pomerov bolo preukázané, že maloletý
A. má v domácnosti matky vytvorené všetky podmienky pre riadny vývoj, matka o maloletého riadne
zabezpečuje starostlivosť. Žiadne nedostatky v starostlivosti o maloletého zo strany matky neboli

zistené, okresný súd zveril maloletého A. do osobnej starostlivosti matky. Zastupovať a spravovať
majetok maloletého budú obidvaja rodičia.
8. Pri určení výšky výživného okresný súd zohľadnil skutočnosti, ktoré vyplynuli z dokazovania a
prihliadol na skutočnosť, že maloletý žije v spoločnej domácnosti s matkou, pričom mesačné výdavky
matky na bývanie predstavujú „výdavky na nájom 218,-eur, platba za elektriku 52,-eur, platby za televíziu

a internet v sume 70,-eur- S poukazom na počet osôb žijúcich v domácnosti, pomerné náklady na
bývanie a internet na maloletého predstavujú sumu cca 113,- eur mesačne. V spoločnej domácnosti s
matkou a maloletým A. býva ďalší syn matky - J. K., na ktorého matka poberá výživné vo výške 120,- eur
mesačne (Rozsudok Okresného súdu Nové Meste nad Váhom č.k. 9P/11/2013-17 zo dňa 14.02.2013).
Matka poberá rodinné prídavky na dve maloleté deti v sume 120,- eur mesačne. Pokiaľ ide o zistené

výdavky na maloletého, maloletý nemá zvýšené výdavky spojené so zdravotným stavom, má výdavky
iba pri bežných ochoreniach vo výške cca 5,- Eur mesačne. Ako ďalšie výdavky na strane maloletého
možnouviesťvýdavkynastravu,ošatenia,drogériu,atovštandardnejvýške.Matkapreukázalavýdavky
na maloletého za mesiac júl a august 2025 spolu vo výške 210,77 Eur (poplatok za rodičovský príspevok
30,- eur, výdavky na topánky a papuče do škôlky v sume 48,- eur, výdavky na lieky v sume 45,-

eur, výdavky na veci do škôlky v sume 60,96 eur, výdavky na topánky a veci na oblečenie v sume
26,81 eur). Na strane matky súd ďalej zohľadnil, že táto bola nezamestnaná, od 01.04.2025 poberá
príspevok v hmotnej núdzi vo výške 278,- eur mesačne, uzatvorila Dohodu o vykonaní práce na obdobie
od 01.07.2025 do 08.08.2025 s dohodnutou odmenou 200 eur/40 hodín. Od 01.09.2025 je matka
zamestnaná s dohodnutou mesačnou mzdou 1.000,- eur brutto + nepravidelné iné mzdové zvýhodnenia

a odmeny.“
9. Na strane otca okresný súd prihliadol k príjmu otca zo zamestnania, ktorý bol za rok 2024 v priemernej
výške 747 EUR netto vrátane daňového bonusu, za január až marec 2025 otec dosiahol priemerný
čistý príjem vo výške 761 EUR mesačne netto vrátane daňového bonusu. Na strane otca okresný
súd ďalej prihliadol, že tento má ďalšiu vyživovaciu povinnosť k maloletému M. B. a maloletej N. B.,

a to vo výške po 75 EUR na každé z maloletých detí (rozsudkom Okresného súdu Námestovo č.k.
3P/36/2013-63 zo dňa 05.09.2013). Podstatnou okolnosťou na strane otca pre určenie výšky výživného
sú skutočnosti preukázané z výpisu z účtu otca z I. K. O., pričom súd z uvedeného zistil, že ku dňu
01.05.2025 bol zostatok na účte otca vo výške 11.562,21 EUR. Výpisom z účtu otca mal okresný súd
preukázané, že ako príjmové položky na účte otca sú pripisované sumy zo spoločnosti GEŠKO stav

s.r.o., čo je zamestnávateľ otca, na účet otca boli pripisované i nepravidelné platby i z účtu F. G., a to vo
výške od niekoľko sto EUR po cca 1.200 EUR. Toho času sa otec nachádza vo výkone väzby, pričom
nedosahuježiadenpríjem.Jevšakpotrebnézdôrazniť,ženazníženie,resp.stratupríjmuosobypovinnej
platiť výživné súd prihliada len v prípade jednoznačného preukázania takého dôležitého dôvodu, ktorý
vznikol objektívne bez zavinenia tejto osoby. Obdobné negatívne dopady na možnosť platiť výživné, má

úmyselné protiprávne konanie otca, ktoré má znaky trestnej činnosti, za ktoré bol vzatý do väzby, tak
ako je situácia na strane otca daná v predmetnej veci. Okresný súd z vyššie uvedených dôvodov na
strane otca potm uplatnil princíp potencionality príjmov.10. Za takto zisteného skutkového stavu mal okresný súd určené výživné vo výške 150 EUR mesačne zo
strany otca na maloletého ako zodpovedajúce osobným, zárobkovým a majetkovým pomerom rodičov,
ako aj potrebám maloletého. Výška určeného výživného predstavuje sumu cca 5 EUR na deň. Matka si

čiastočne plní vyživovaciu povinnosť i osobnou starostlivosťou o maloletého, na výživu maloletého sa
použije i suma, ktorú matka poberá ako rodinné prídavky. Vo výdavkoch na maloletého nie je započítaná
len strava, ošatenie, výdavky na drogériu, či lieky maloletého, ale je potrebné zohľadniť náklady na
voľnočasové aktivity maloletého a prípadné zvýšené jednorazové výdavky, ako i pomerné náklady na
bývanie, ktoré predstavujú nemalú položku na výdavkoch maloletého (cca 113 EUR mesačne). Okresný

súd uložil otcovi povinnosť zaplatiť nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 09.04.2025 do
30.09.2025 v sume 860 EUR k rukám matky v 100,- eur mesačných splátkach, splatných spolu s bežným
výživným, pod stratou výhody splátok. Nedoplatok na splatnom výživnom predstavuje nedoplatok za
pomernú časť mesiaca apríl to za 22 dní - vo výške 110 EUR (150 EUR : 3 dní x 22 dní = 110 EUR),
za mesiac máj až september 2025 vo výške 750 EUR (5 mesiacov x 150 EUR). Ku dňu rozhodnutia vo
veci otec nezaplatil na výživu maloletého A. žiadnu sumu výživného). O náhrade trov konania okresný

súd rozhodol podľa § 52 CMP, pretože nevzhliadol dôvody na rozhodnutie podľa § 55 CMP.
11. K doručenému odvolaniu otca sa písomne vyjadrila matka, ktorá s napadnutým rozsudkom
okresnéhosúdusúhlasila.Poukázalanato,žeotecúčetnemázablokovaný,mánaúčtedostatokfinancií
na platenie výživného. Od 20.10. do 30.10. bola nútená ísť so synom A. na OČR, dostala polovičnú
mzdu zo zamestnania a OČR bolo 157,40 EUR, takže minimum. To, že by mala na účtoch peniaze, nie

je pravda, pretože účet má iba v I. K. a nikde inde, a to, že zdedila peniaze, bolo v roku 2022 s tým,
že to uviedla aj na okresnom súde. Na výdavky na škôlku a oblečenie nestačí ani výživné. Nesúhlasí
s odvolaním a priložila doklady z jej internetbankingu o úhrade výživného.
12. K doručenému vyjadreniu matky sa písomne vyjadril otec v podaní na č.l. 71 spisu, ktorý nesúhlasil
s rozsudkom okresného súdu. Okresnému súdu zaslal vlastné vyjadrenie o jeho aktuálnej finančnej,

zdravotnej situácii. Splnomocnil svoju matku cez notársky úrad, ktorá bola osobne vo väzbe za ním, aby
mama spravovala jeho účet a platila výživné. Poukázal na čiastočné úhrady, vyjadrenie družky, ktorá
písomne uviedla, že výživné nechce, len nech odíde z bytu. Momentálne je PN, užíva lieky na vysoký
tlak a psychiatrické ťažkosti, je v psychoterapeutickom vedení a pravidelne navštevuje psychológa, platí
výživné na ďalšie deti z prvého manželstva a jeho finančné možnosti sú obmedzené, keďže zároveň

hradí základné životné náklady. Poukázal na pripojené dokumenty a dôkazy, zotrval na odvolacom
návrhu a aby bola zohľadnená dĺžka pobytu vo väzbe, nemožnosť platiť priamo výživné, jeho aktuálne
finančné zdravotné možnosti a snahu zabezpečiť výživné prostredníctvom splnomocnenej osoby.
13. Do spisového materiálu vo vyvolanom odvolacom konaní bolo doložené doplnenie matky
k vyjadreniu. Poukázala matka na to, že otec neuposlúchol okresný súd a platí od novembra 2025 sumu

50 EUR. Všetky výdavky sa zvyšujú, otec maloletého sa odvoláva na sumu 150 EUR, ktorá je aj tak
minimálna. Jej nemá kto pomôcť, lebo nemá rodičov, pracuje aj v sobotu – každú druhú, A. musí dávať
strážiť pani na dôchodku. Maloletého strážila aj jej krstná mama, ale je pred operáciou, má zhoršený
zdravotný stav, tak jej nemôže teraz pomôcť.
14. Uvedené vyjadrenie bolo zaslané na vedomie otcovi a kolíznemu opatrovníkovi. Bolo mu doručené

dňa 18.02.2026 podľa doručenky na č.l. 94 spisu.
15. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku), po zistení, že odvolanie
bolo podané včas (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku), oprávneným subjektom - účastníkom
- otcom (§ 359 Civilného sporového poriadku), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému
zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 Civilného sporového poriadku), po skonštatovaní, že podané

odvolanie má zákonné náležitosti (§ 363 Civilného sporového poriadku) a že odvolateľ použil zákonom
prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku), preskúmal rozsudok súdu
prvej inštancie bez viazanosti rozsahom (§ 65 Civilného mimosporového poriadku) a dôvodmi odvolania
(§ 66 Civilného mimosporového poriadku), s prihliadnutím na prípadné vady konania, iba ak by mali za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ktoré ale nezistil (§ 67 Civilného mimosporového poriadku),

bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania (§ 68 Civilného mimosporového poriadku),
postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku a
contrario) a dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné, v dôsledku čoho boli splnené podmienky
pre jeho potvrdenie v napadnutých výrokoch (§ 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
16. Pretože odvolací súd v plnom rozsahu preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, na

základe ktorého dospel k správnym skutkovým záverom, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre
posúdenie odvolania otca, a pretože odvolací súd zdieľa i právne závery súdu prvej inštancie vo veci,
ktorý na vec aplikoval správne hmotnoprávne ustanovenia a tieto v súvislosti s danou vecou i správne
vyložil, a preto sa stotožňuje s odôvodnením rozhodnutia, s poukazom na § 387 ods. 2 CSP, odvolací súdkonštatuje správnosť jeho dôvodov a už iba odkazuje na správne a presvedčivé písomné vyhotovenie
rozsudku. Odvolací súd ani s prihliadnutím na uplatnené odvolacie argumenty odvolateľa nenachádza
dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu prvej inštancie odchýliť a nemôže preto dať mu za pravdu.

Na zdôraznenie správnosti záverov súdu prvej inštancie sa potom žiada dodať už len nasledovné:
17. Odvolací súd za aplikácie § 380 ods. 2 CSP v spojitosti s § 67 CMP z úradnej povinnosti
predovšetkým posudzoval, či konanie pred súdom prvej inštancie nie je zaťažené vadou/vadami, ktorá/
ktoré sa týka/týkajú procesných podmienok. Posúdením procesného postupu súdu prvej inštancie v
konaní, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci a ktorý zistil odvolací súd preskúmaním predloženého

súdneho spisu, odvolací súd uvádza, že v konaní nezistil procesné vady zakladajúce dôvody pre
zrušenie rozhodnutia podľa § 389 ods. 1 písm. a/ CSP.
18. V prvom rade odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že otec v odvolacom konaní neuviedol žiadne
novéskutočnosti,alebodôkazy,ktoréobjektívnenemoholuplatniťvkonanípredsúdomprvejinštancie,a
ktorébyspĺňaliprocesnépodmienkyuvedenév§366CSP.Akajotec(mimoiného)vodvolanípoukazuje
na nesprávne skutkové zistenia, je potrebné uviesť, že odvolací súd je podľa § 383 CSP viazaný

skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie okrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo
doplní. V tomto prípade odvolací súd ale konštatuje, že súd prvej inštancie vykonal všetky relevantné
dôkazy navrhnuté stranami, tieto dôkazy vyhodnotil a z hodnotenia dôkazov ustálil skutkový stav, z
ktorého pri rozhodovaní vychádzal.
19. Otec podľa obsahu odvolania namietal, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil výsledky

vykonaného dokazovania v rozsahu jemu uloženej vyživovacej povinnosti k maloletému A., v dôsledku
čoho, podľa odvolateľa, dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam.
20. Podľa § 191 Civilného sporového poriadku dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz
jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo
počas konania najavo (ods. 1). Vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak

zákon neustanovuje inak (ods. 2).
21. Hodnotenie dôkazov v zmysle § 191 CSP je činnosť súdu, pri ktorej hodnotí vykonané procesné
dôkazy z hľadiska ich pravdivosti a relevantnosti pre rozhodnutie. Pri hodnotení dôkazov súd v zásade
nie je právnymi predpismi obmedzovaný v tom, ako má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť.
Uplatňuje sa teda zásada voľného hodnotenia dôkazov. Hodnotiaca úvaha súdu pritom ale nie je

svojvoľná, súd musí vychádzať zo všetkého, čo vyšlo v konaní najavo. Tieto skutočnosti musí súd
rešpektovať a musí správne určiť ich vzájomný vzťah. Pritom súd nie je viazaný žiadnym poradím
významu a dôkaznej sily jednotlivých dôkazov.
22. Súd prvej inštancie si túto svoju povinnosť splnil, výsledky vykonaného dokazovania riadne
vyhodnotil a na ich základe odôvodnil rozhodnutie, s ktorým sa odvolací súd stotožňuje tak, ako

už bolo uvedené vyššie. Odvolací súd ďalej uvádza, že vnútorné presvedčenie súdu (ako výsledok
hodnotenia dôkazov) by sa totiž malo vytvárať na základe starostlivého uváženia a zhodnotenia dôkazov
jednotlivo, aj v ich komplexnosti tak, aby vychádzalo z pravidiel formálnej logiky. Kontrola výsledku
hodnoteniadôkazov,kuktorýmdospelsúd,sauskutočňujenajmäprostredníctvominštitútuodôvodnenia
rozsudku. Súd má povinnosť dbať na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé a vyhovujúce

najmä základnej požiadavke preskúmateľnosti. V posudzovanom prípade súd prvej inštancie v rozsahu
potrebnom pre rozhodnutie dokazovaním riadne zistil skutkový stav veci, aplikoval naň správny predpis
a svoje rozhodnutie aj podrobne a presvedčivo odôvodnil. Okolnosti namietané otcom v odvolaní
nemajú za následok úvahu odvolacieho súdu, ktorá by nebola zhodná s v napadnutom rozhodnutí
prezentovanou úvahou súdu prvej inštancie.

23. Posúdením otcom produkovaných odvolacích námietok vo svetle skutočností z obsahu spisového
materiálu plynúcich, tieto odvolací súd nevyhodnotil ako opodstatnené k odlišnému rozhodnutiu ako
okresný súd.
24. Vo všeobecnosti k odvolacím námietkam otca odvolací súd poukazuje na to, že určenie výšky
výživného je vždy výsledkom posúdenia vysoko individuálnych, jedinečných skutkových okolností

každej prejednávanej veci, ktoré sú nezameniteľné s okolnosťami relevantnými v iných veciach, pretože
kritériá na určenie rozsahu vyživovacej povinnosti (napr. schopnosti, možnosti a majetkové pomery
povinného, ako aj odôvodnené potreby dieťaťa a ďalšie) sú rozdielne v každej veci a odlišujú sa od
prípadu k prípadu. Iný výklad by viedol k rozporu so záujmami dieťaťa, ktorému sa výživné priznáva
(porovnaj rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8 Cdo 50/2017). Každé jedno rozhodnutie o

výživnom na dieťa je založené na riešení čisto individuálnych otázok, ktoré nemôže byť považované
za pravidlo pre iné prípady (porovnaj rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Cdo 87/2017, 3 Cdo
226/2017). Pri posúdení a hodnotení zákonom ustanovených východísk na určenie výživného postupujú
totiž súdy vždy diferencovane v každom konkrétnom prípade a nezotrvávajú na určitých striktnýchhraniciach (porovnaj rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8 Cdo 50/2017, 3 Cdo 88/2017). V takto
individualizovanom rámci určovania konkrétnej výšky výživného zovšeobecnenie ani neprichádza do
úvahy (porovnaj rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo 226/2017, 4 Cdo 148/2019).

25. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že okresný súd vzhľadom na zistený skutkový
stav aplikoval i princíp potencionality. Vo vzťahu k potencionalite príjmov aplikovanej okresným súdom
odvolací súd uvádza, že podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na
odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na
schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez

dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu a rovnako prihliadne
aj na prípadné neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
26.Preposúdenieschopnostíamožnostírodičavzmysle§75ods.1Zákonaorodineniesúrozhodujúce
jeho skutočné zárobkové (prípadne aj majetkové) pomery, ale jeho reálne zárobkové (prípadne aj
majetkové) možnosti, dané okrem iného jeho fyzickým stavom, nadaním, množstvom získaných
vedomostí a pracovných skúseností a pod. Ak súd zistí, že rodič zmenil doterajšie zamestnanie za

menej výhodné, starostlivo skúma, či sa tak stalo z dôležitého dôvodu (napr. zo zdravotných dôvodov,
z dôvodu odchodu rodiča z funkcie, na ktorej výkon nemá kvalifikáciu, z dôvodu organizačných zmien,
zmeny bydliska), ak to tak nie je, vychádza z príjmov rodiča pred zmenou zamestnania (R 27/1970).
Uvedené ustanovenie je vyjadrením zásady tzv. potencionality príjmu povinného rodiča, v zmysle ktorej
súdpriurčovanívýživnéhoneprihliadnelennaskutočnýpríjempovinnéhorodiča,alenajehoschopnosti,

možnosti a celkové majetkové pomery, t. j. prihliada aj k jeho zjavne nevyužitým schopnostiam.
Rozhodujúci je potom príjem, ktorý rodič reálne mohol dosahovať a nie príjem, ktorý fakticky dosahuje,
pretože princíp potencionality má prednosť pred princípom fakticity (práve takáto situácia v súdenej veci
nastala). V zmysle § 62 ods. 5 Zákona o rodine je rodič povinný plne rešpektovať svoju vyživovaciu
povinnosťasvojevýdavkyusmerniťtak,abyplnenievyživovacejpovinnostineboloohrozenéasvyužitím

svojich subjektívnych vlastností a pracovných príležitostí si organizovať svoje pracovné aktivity tak,
aby mal reálnu možnosť si riadne plniť svoju vyživovaciu povinnosť (obdobne uznesenie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Cdo/200/2018 zo dňa 30.04.2019). Princíp potencionality príjmov
je inštitútom výrazne ochraňujúcim záujmy oprávneného. Záujem zákonodarcu na tom, aby v rámci
majetkových vzťahov odvodených od príslušných osobných rodinnoprávnych vzťahov boli uspokojené

potreby subjektov týchto vzťahov, siaha až do tej miery, že umožňuje hodnotiť nielen jeho životné
okolnostiapomery,ktorésúreálnedané(prednosťpredprincípomfakticity),aleajtie,ktorébyzaurčitých
podmienok mohli existovať. Zdôvodnenie sa vidí v existenčnom charaktere výživného a v potrebe
zabrániť povinnému, aby svojím konaním znižoval jeho rozsah. V rámci výpočtu zákon uvádza vzdanie
sa výhodnejšieho zamestnania, zárobku a majetkového prospechu a tiež o situáciu, keď bez závažného

dôvodu ukončí podnikateľskú činnosť, alebo pracovný pomer bez toho, aby mal zabezpečené, resp.
vykonával aktivitu smerujúcu k získaniu iného zamestnania, porušenie pracovnej disciplíny, ktoré malo
za následok rozviazanie pracovného pomeru. Následkom princípu potencionality (ak sa nepreukáže
ospravedlniteľný dôvod) je skutočnosť, že súd pri určovaní výšky výživného vychádza z potenciálneho
príjmu, tak ako vychádzal okresný súd.

27. Odvolací súd po vykonanom odvolacom prieskume, považuje za dôležité na dotvrdenie správnosti
záverov okresného súdu zodpovedať v nasledujúcej časti svojho rozhodnutia i na nosné odvolacie
dôvody otca.
28. Odvolací súd považuje výživné určené okresným súdom vo výške 150 EUR mesačne za primerané
a zákonné. Pri jeho určení okresný súd, podľa odvolacieho súdu, správne vychádzal zo zásady, že

rozsah vyživovacej povinnosti rodičov k maloletému dieťaťu sa určuje podľa schopností, možností a
majetkových pomerov každého z rodičov a podľa odôvodnených potrieb dieťaťa, pričom dieťa má
právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. V konaní bolo preukázané, že odôvodnené mesačné
potreby maloletého zahŕňajú najmä pomerné náklady na bývanie v spoločnej domácnosti (cca 113
EUR mesačne) a ďalej bežné výdavky spojené so stravou, ošatením, hygienou, liekmi pri bežných

ochoreniach, ako aj výdavky súvisiace s predškolským vzdelávaním a voľnočasovými aktivitami. Z
predložených dokladov matky za letné mesiace (júl – august) vyplývajú osobitné položky vo výške
cca 210 EUR/2 mesiace, ktoré však nepokrývajú kompletné mesačné náklady na stravu a bežný
chod dieťaťa. Už len s prihliadnutím na pomerné náklady na bývanie a štandardné výdavky na dieťa
v predškolskom veku je zrejmé, že celkové mesačné potreby maloletého presahujú sumu 200 – 250

EUR. Keďže matka zabezpečuje každodennú osobnú starostlivosť a nesie prevažnú časť nákladov na
dieťa, je odôvodnené, aby otec niesol finančný podiel na výžive dieťaťa v rozsahu 150 EUR mesačne,
čo zodpovedá približne 5 EUR na deň a predstavuje skôr spodnú hranicu primeranej úrovne výživného
pre dieťa v predškolskom veku v dnešných cenových pomeroch.29. Na strane otca okresný súd, podľa zistení odvolacieho súdu, korektne aplikoval i princíp
potencionality príjmov, keďže rozhodujúcim kritériom nie je iba aktuálne dosahovaný príjem, ale celkové
schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného, a to, čo by objektívne mohol zarábať pri riadnom

využití pracovných schopností a zodpovednom správaní. Zo spisu vyplýva, že otec mal v rozhodnom
období stabilný čistý príjem zo zamestnania na úrovni cca 750 – 760 EUR, a zároveň mu boli na účet
pripisovanéďalšienepravidelnéplatbyvrozpätíodniekoľkýchstoviekaždocca1.200EUR,ktorézjavne
zvyšovali jeho reálne disponibilné zdroje. K 01.05.2025 otec disponoval na účte zostatkom 11.562,21
EUR, čo je z hľadiska vyživovacej povinnosti podstatná, neprehliadnuteľná okolnosť, s dôrazom na

skutočnosť, že výživné má prednosť pred inými výdavkami a povinný rodič je povinný plniť vyživovaciu
povinnosť aj z úspor, ak jeho aktuálny zárobok dočasne absentuje. Skutočnosť, že sa otec nachádzal vo
výkone väzby v rozhodnom čase a teda nedosahoval príjem, nemôže ísť na ťarchu dieťaťa, keďže ide o
stav spôsobený jeho vlastným zavineným konaním majúcim znaky trestnej činnosti. Pripomína odvolací
súd na tomto mieste, že zníženie alebo strata príjmu, ktorú si povinný privodil sám, nie je dôvodom
na zníženie miery jeho účasti na výžive dieťaťa, naopak, v takom prípade súd posudzuje schopnosti a

možnosti povinného podľa toho, čo by bol schopný zarábať a akými zdrojmi reálne disponuje, keby k
zavinenému konaniu nedošlo.
30. Berúc do úvahy aj ďalšie vyživovacie povinnosti otca voči dvom maloletým deťom (po 75 EUR na
každé), výška 150 EUR na maloletého A., nielen podľa okresného súdu, ale i podľa odvolacieho súdu,
primerane reflektuje kombináciu jeho príjmových a majetkových pomerov a súčasne rešpektuje rozumné

rozdelenie nákladov medzi rodičov, keď matka prispieva nielen finančne (vrátane rodinných prídavkov),
alenajmäosobnoustarostlivosťou.Suma150EURnepredstavujepreotcaneprimeranúzáťažvzhľadom
na preukázané finančné rezervy a príjmové pomery v posudzovanom období a súčasne je primeraná
potrebám dieťaťa na zabezpečenie bežného chodu, vrátane tvorby primeranej rezervy na predvídateľné
jednorazové výdavky (obuv, výbava do škôlky a pod.). Skutočnosť, že otec do rozhodnutia nehradil na

výživu maloletého žiadne plnenia, čo v konečnom dôsledku ani v odvolaní nespochybnil, v dostatočnom
rámci odôvodnilo aj uloženie povinnosti uhradiť nedoplatok v splátkach viazaných na bežné výživné vo
výške splátky 100 EUR mesačne, ktorá splátka je nastavená tak, aby rešpektovala prednosť výživného
a zároveň nebola pre povinného likvidačná vzhľadom na jeho preukázané finančné možnosti.
31. Z vyššie uvedených dôvodov vo väzbe na skutočnosti vyplývajúce z rozhodnutia okresného súdu bol

odvolacím súdom vyhodnotený záver okresného súdu o určení výživného vo výške 150 EUR mesačne
ako vecne správny, v súlade so zásadou i s princípom potencionality na strane povinného a primeranosti
vzhľadom na potreby maloletého a majetkové pomery rodičov, námietka otca, že výživné je „vysoké“,
nebola dôvodná. V tejto rovine odvolací súd len primerane a podporne poukazuje na závery vyplývajúce
z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp.zn. 5Cdo/14/2021 z 31. marca 2021, z ktorého tiež vyplýva, že

„princíp potencionality príjmov nevyžaduje detailné preukázanie všetkých príjmov povinného, pretože
použitím tohto princípu súd podľa charakteru správania sa povinného vymedzuje fiktívny (prezumovaný
príjem), ktorý je následne základom pre určenie výživného na dieťa.“
32.Kodvolacejnámietkeotca,podľaktorejmalamatkavroku2022disponovaťfinančnýmiprostriedkami
vo výške 15.000 EUR, z ktorých uhradila úver vo výške 2.400 EUR, odvolací súd uvádza, že táto

skutočnosť nie je pre rozhodovanie o výživnom v roku 2025 právne významná. Posúdenie majetkových
pomerov rodičov sa viaže na stav existujúci v čase rozhodovania súdu, teda na obdobie bezprostredne
predchádzajúce určeniu výživného, nie na majetkové transakcie staré tri roky. Rozhodujúce pre
posúdenie schopností a možností matky nie je to, akými prostriedkami disponovala v minulosti, ale aké
sú jej reálne majetkové a príjmové pomery v rozhodnom čase, ktoré okresný súd riadne zistil – matka

v rozhodnom období poberala len dávky v hmotnej núdzi, následne krátkodobo pracovala na dohodu s
príjmom 200 EUR a až od septembra 2025 má pracovný pomer s hrubou mzdou 1.000 EUR. Odvolací
súd preto konštatuje, že táto okolnosť nemá žiaden relevantný dopad na určenie výživného, keďže ide o
majetkové pomery časovo vzdialené, ktoré nemajú vzťah k aktuálnej finančnej situácii matky. Odvolací
súd uvádza, že pri určení výživného je rozhodujúci stav schopností, možností a majetkových pomerov

rodičov v čase rozhodovania (§ 62 ods. 2 Zákona o rodine). Judikatúra Najvyššieho súdu SR (napr. sp.
zn. 5Cdo/14/2021) zdôrazňuje, že súd prihliada len na majetok, ktorým rodič reálne disponuje, a nie na
prostriedky, ktoré mal v minulosti. Rovnako Metodika Ministerstva spravodlivosti SR pre výživné (časť
3.2) uvádza, že pri posudzovaní majetkových pomerov rodiča sa hodnotí iba aktuálne dostupný majetok
a nie „historické“ finančné zdroje.

33. Súd prvej inštancie posúdil vec v zmysle vyššie uvedeného, podľa zistení odvolacieho súdu
prihliadol na individuálne a špecifické okolnosti prejednávanej veci a svoj záver o trvaní vyživovacej
povinnosti osoby povinnej z výživného riadne odôvodnil, pričom jeho záverom nemožno nič vytknúť.
Správne okresný súd, podľa odvolacieho súdu ustálil i počiatok vyživovacej povinnosti, ako aj jej výšku,pričom zohľadnil všetky podstatné okolnosti a svoje rozhodnutie i náležite odôvodnil. Odvolací súd
považuje za nadbytočné opakovať dôvody prvoinštančného rozhodnutia a v podrobnostiach odkazuje
na odôvodnenie napadnutého rozsudku cez úpravu v § 387 ods. 1, 2 CSP.

34. Z judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov vyplýva, že súd nemusí dať odpoveď na
všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,
prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do
všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať
odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však

nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj
napríklad rozhodnutia ÚS SR II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04, II. ÚS 200/09 a podobne). Na ďalšiu
irelevantnú argumentáciu zachádzajúcu podrobne do detailov, nespôsobilú ovplyvniť rozhodnutie
odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.
35. Krajský súd napokon považuje za potrebné primerane poukázať aj na uznesenie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp.zn. 1 Cdo 147/2011 z 25. apríla 2012, podľa záverov ktorého odvolací

súd, ktorý sa stotožnil so závermi súdu prvého stupňa, neporušil zákon, ak v odôvodnení svojho
rozhodnutia skonštatoval správnosť dôvodov rozhodnutia súdu prvého stupňa a navyše tiež rozviedol
vlastnú argumentáciu.
36. Podľa § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.

37. Odvolací súd zároveň potvrdil i závislý výrok o trovách konania, pričom východiskom je, že
v mimosporových konaniach upravených CMP platí vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení §
52 CMP, § 55 CMP zásada, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, čo znamená,
že každý z účastníkov si teda sám znáša svoje trovy, ktoré v konaní platil. CMP obsahuje z tejto zásady
aj výnimku v zmysle § 55 umožňujúceho náhradu trov konania priznať, ak je to spravodlivé s ohľadom na

okolnosti prípadu, pričom zákon nekonkretizuje komu môže súd podľa tohto ustanovenia náhradu trov
konania priznať. Zákonodarca konštatoval, že materiálny korektív spravodlivého požadovania náhrady
trov konania môže súd použiť vo všetkých typoch mimosporových konaní. Zároveň je však potrebné
zdôrazniť, že pre aplikáciu § 55 CMP nie je nevyhnutným predpokladom úspech v konaní. S poukazom
na tieto uvedené teoretické východiská súd prvej inštancie rozhodol správne o nároku na náhradu trov

konania v zmysle § 52 CMP, tak že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, keďže
nezistil dôvod na aplikáciu výnimky v zmysle § 55 CMP, ktoré závery v konkrétnostiach
odvolateľ ani nespochybnil a existenciu takýchto okolností ani vo vzťahu k nároku na náhradu trov
konania neuvádzal.
38. Keďže odvolací súd nezistil dôvod na aplikáciu výnimky v zmysle § 55 CMP ani pokiaľ ide o trovy

odvolacieho konania, o týchto rozhodol podľa § 396 CSP v spojení s § 52 CMP tak, že žiaden
z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
39. Rozhodnutie bolo odvolacím senátom prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné
podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.

Podľa § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie dovolania.

Podľa § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade
uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto
vada.

Podľa § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo

zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva

v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia.

Podľa § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred

súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa§434CSPdovolaciedôvodymožnomeniťadopĺňaťlendouplynutialehotynapodaniedovolania.

Podľa § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky

procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného
dovolania.