Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 4. marec 2026

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 26CoCsp/8/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2324202071
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 03. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jozef Mačej

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2026:2324202071.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Jozefa Mačeja a sudcov JUDr.

Ľuboslavy Vankovej a Mgr. Matúša Staríčka v spore žalobkyne: EOS KSI Slovensko, s. r. o., IČO: 35
724 803, so sídlom Prievozská 2, Bratislava, zast. splnomocnenkyňou: Remedium Legal, s. r. o., IČO:
53 255 739, so sídlom Prievozská 2, Bratislava, proti žalovanému: A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom C. XX,
o zaplatenie 2.108,22 eur a príslušenstvo, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Galanta
( ďalej aj ,, súd prvej inštancie “ ) č. k. 30Csp/95/2024-125 zo dňa 26. novembra 2024, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

II. Žalovanému sa voči žalobkyni náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Galanta napadnutým rozsudkom žalobu zamietol a žalovanému nepriznal náhradu trov
konania. Vychádzal zo zistenia, že právna predchodkyňa žalobkyne ( VÚB, a. s. ) uzavrela so žalovaným
dňa 13.8.2014 zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý úver vo
výške 3.300 eur. Pohľadávka mala byť následne postúpená žalobkyni zmluvou o postúpení pohľadávok
zo dňa 4.10.2023.

2.Súdprvejinštanciedospelkzáveru,žežalobkyňaniejeaktívnevecnelegitimovaná,keďžepostúpenie

pohľadávky bolo neplatné. Konštatoval, že:
– v čase postúpenia pohľadávka nebola splatná,
– nedošlo k platnému zosplatneniu úveru v súlade s § 53 ods. 9 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky
zákonník ( ďalej aj ,, OZ “ ),
– veriteľ nepreukázal riadne posúdenie bonity spotrebiteľa podľa § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z.
o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení
niektorých zákonov ( ďalej aj ,, ZoSÚ “ ),

– zmluva obsahovala nesprávne uvedenú RPMN, čo zakladá režim bezúročnosti a bezpoplatkovosti
úveru. Na základe uvedeného dospel k záveru, že zmluva o postúpení pohľadávky je podľa § 39 OZ
absolútne neplatná, a žalobu zamietol.

3. Žalobkyňa napadla rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu a navrhla, aby odvolací súd
rozhodnutie zmenil tak, že žalobe vyhovie. Výslovne uplatnila odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm.
b) ( nesprávnym procesným postupom bolo strane znemožnené uplatňovať procesné práva v miere

porušujúcej spravodlivý proces ), f) ( nesprávne skutkové zistenia ) a h) ( nesprávne právne posúdenie
veci).Namietalanajmä,žesúdprvejinštancie (skutkovénámietky):-bezoporyvspise„spochybnil
“ doručovanie predžalobnej/„ kvalifikovanej “ výzvy ( resp. výzvy relevantnej pre § 53 ods. 9 OZ ) a
podací hárok, hoci podľa nej nič racionálne nespochybňuje, že zásielka obsahovala predmetnú výzvu;úvahy súdu označuje za neodôvodnené a „ absurdné “; neprijal tvrdenia a listiny žalobkyne k posúdeniu
bonity, hoci žalovaný ich nepoprel; žalobkyňa tvrdí, že skutkový základ bol v tejto časti nesporný ( §
151 CSP ), a súd nemal „ aktívne vyhľadávať “ sporné momenty v dôkazoch; nesprávne vyhodnotil údaj

o RPMN a celkovej čiastke na zaplatenie, keď podľa žalobcu súd do výpočtu zahrnul poistné napriek
tomu, že poistenie bolo fakultatívne ( nepodmieňovalo poskytnutie úveru ani jeho podmienky ), a preto
do RPMN a celkových nákladov patriť nemalo. Odvolateľka polemizuje s právnymi závermi súdu prvej
inštancie ( právne námietky ), keď súd založil zamietnutie na spornom výklade, či musí výzva podľa §
53 ods. 9 OZ ( alebo úkon smerujúci k uplatneniu § 565 OZ ) konkrétne označovať splátku, pre ktorú

sa zosplatňuje; poukazuje na nejednotnú prax a uvádza judikatúru, podľa ktorej to podmienkou nie je.
V prípade bonity súd nesprávne aplikoval § 7 ods. 1 a § 11 ods. 2 ZoSÚ a ignoroval nespornosť tvrdení
a dôkazov žalobcov ( žiadosť o úver, „osvedčenie skúmania bonity“ a pod. ). Odvolateľka namietala
aj nesprávny výpočet RPMN súdom prvej inštancie pričom argumentovala tým, že v čase uzatvorenia
zmluvy neexistoval „ zjednocujúci “ nástroj NBS a že poistenie bolo fakultatívne, teda nesmelo zvyšovať
RPMN a celkovú čiastku na zaplatenie. Vytkla súdu najmä „nadmernú aktivitu“ pri spochybňovaní listín a

tvrdení žalobcu nad rámec obrany žalovaného, a to aj s poukazom na kontradiktórnosť a nespornosť ( §
151CSP);zároveňnamieta,žesúdtýmporušilspravodlivýproces(§365ods.1písm.b)CSP).Navrhla
zmenu napadnutého rozsudku tak, aby bolo žalobe vyhovené ( prípadne aby sa vec posúdila spôsobom
umožňujúcim priznanie nároku ), pričom jadrom je snaha prelomiť záver o neplatnosti postúpenia ( a
tým o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie ).

4. Žalovaný sa k odvolaniu nevyjadril.

5. Odvolací súd podľa § 34 CSP po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( § 362 ods. 1 CSP ),
oprávnenou osobou ( § 359 CSP ), proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné podať odvolanie ( §

355 ods. 1 CSP ), po skonštatovaní, že odvolanie obsahuje zákonom stanovené náležitosti ( § 363
CSP ), preskúmal napadnutý rozsudok v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania ( § 379 a
§ 380 CSP ), postupom bez nariadenia pojednávania ( § 385 CSP á contrario ) a dospel k záveru, že
odvolanie nie je dôvodné.

6. Súd prvej inštancie založil prioritne rozhodnutie na právnej otázke, či musí veriteľ vo výzve podľa §
53 ods. 9 OZ ( resp. v úkone smerujúcom k § 565 OZ ) uviesť, pre ktorú konkrétnu splátku pristupuje
k zosplatneniu. Žalobkyňa tvrdí, že prax nie je jednotná a predložila rozhodnutia, ktoré vyžadovanie
„ konkrétnej splátky “ odmietajú. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že k
platnému zosplatneniu úveru nedošlo, keďže rozhodujúcim dôvodom je absencia konkretizácie splátky,

pre ktorú malo dôjsť k zosplatneniu. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na judikatúrne zjednotenie
v tomto smere vyjadrené v uznesení 6Cdo/152/2022, publikovanom ako R 34/2025, podľa ktorého: „ Bez
konkretizácie splátky, pre ktorú prichádza zosplatnenie, nie je možné spoľahlivo určiť, či k uplatneniu
práva došlo za splnenia zákonných podmienok. Právny úkon nekonkretizujúci splátku je nedostatočne
určitý a neplatný. “ Odvolací súd zdôrazňuje, že:

– ide o materiálnu náležitosť právneho úkonu,
– jej absencia spôsobuje neplatnosť podľa § 37 ods. 1 OZ,
– bez nej nemožno overiť splnenie § 53 ods. 9 OZ.
V danom prípade výzva neobsahuje identifikáciu konkrétnej splátky. Zosplatnenie je preto neplatné.
Odvolacia námietka žalobkyne o nejednotnosti praxe je vzhľadom na prijatie judikátu R 34/2025

nedôvodná.

7. Žalobkyňa taktiež tvrdí, že v spise nie je nič, čo by racionálne spochybňovalo, že zásielka odovzdaná
napoštu(podacíhárok)obsahovalavýzvurelevantnúpre§53ods.9OZ,ažeúvahysúdunemajúoporu
v dôkazoch ani v obrane žalovaného; žalobkyňa varuje pred „absurdnými“ závermi. Pri spotrebiteľských

úveroch je dôraz na preukázanie doručenia a obsahu výzvy objektívne vyšší. Ak sa od výzvy odvíja
jednorazová splatnosť ( zásadná zmena právneho postavenia spotrebiteľa ), je primerané, aby súd
skúmal, či veriteľ preukázal doručenie upozornenia a následného úkonu zosplatnenia spoľahlivo.
Podací hárok typicky preukazuje odoslanie, nie obsah zásielky. Ak sa spor láme na otázke splnenia
hmotnoprávnej podmienky zosplatnenia, súd môže vyhodnotiť, či reťaz dôkazov ( listina + doručenie

+ obsahové náležitosti ) dosahuje potrebnú mieru presvedčivosti. Samotná argumentácia žalobkyne
„ nič iné z daného obdobia v spise nebolo “ nepredstavuje pozitívny dôkaz obsahu zásielky, iba úvahu.
Polemika so „ spochybnením “ podacieho hárku nevedie k záveru, že zosplatnenie bolo účinné a že
pohľadávka bola splatná pre účely postúpenia.8. Odvolateľka uvádzala, že predložila dokumentáciu ( napr. žiadosť o flexipôžičku, „osvedčenie
skúmania bonity“), pričom žalovaný nič nepoprel, takže skutkové tvrdenia a dôkazy boli nesporné ( §

151 CSP ). Súd podľa žalobkyne nemal vyžadovať ďalšie dôkazy ani aktívne spochybňovať vstupné
údaje veriteľa; opierala sa aj o rozhodnutia Krajského súdu v Trenčíne k otázke nespornosti. Nespornosť
podľa § 151 CSP neodstraňuje povinnosť súdu skúmať kogentné spotrebiteľské predpoklady ex offo.
V spotrebiteľských veciach súd nie je „ viazaný pasivitou spotrebiteľa “ v tom zmysle, že by musel
akceptovať právny následok ( napr. účinné zosplatnenie, platnosť postúpenia, sankčný režim

úveru ) len preto, že spotrebiteľ sa nebránil kvalifikovane. Aj samotný rozsudok súdu prvej inštancie
výslovne vychádzal z toho, že splnenie podmienok súd skúma. Žiadosť o úver s deklarovanými príjmami
sama osebe nemusí naplniť štandard „ odbornej starostlivosti “ podľa § 7 ods. 1 ZoSÚ. Zo spisu
vyplývajú údaje deklarované žalovaným ( príjem, niektoré výdavky ), avšak súd prvej inštancie výslovne
konštatoval absenciu takých dokladov a overení, ktoré sú relevantné pre odborné posúdenie schopnosti
splácať. Právny následok podľa § 11 ods. 2 ZoSÚ je kogentný a viaže sa na kvalitu posúdenia bonity, nie

naprocesnúaktivituspotrebiteľa.Aksúddospejekzáveru,ževeriteľnekonalsodbornoustarostlivosťou,
zákon priamo stanovuje, že veriteľ nie je oprávnený vyžadovať jednorazové splatenie; tým sa následne
láme splatnosť a následne aj možnosť postúpenia pred konečnou splatnosťou. Test bonity nie je iba
„ skutkové tvrdenie “, ale zákonná povinnosť s kvalitatívnym štandardom; jej splnenie sa neposudzuje
len podľa toho, či niekto niečo nenamietal, ale podľa toho, či veriteľ pri uzavretí zmluvy objektívne

získal a vyhodnotil relevantné údaje tak, aby posúdenie bolo odborné. Pokiaľ súd prvej inštancie
skúmal kogentné spotrebiteľské predpoklady, neporušil tým kontradiktórnosť; odvolacia argumentácia
„ nespornosťou “ nevyvracia právny záver o následku podľa § 11 ods. 2 ZoSÚ a o nemožnosti účinného
zosplatnenia.

9. Žalobkyňa nesúhlasila ani s výpočtom RPMN súdom prvej inštancie. Podľa nej poistenie bolo
fakultatívne ( úver sa dal poskytnúť aj bez poistenia za rovnakých podmienok ), a preto poistné nemalo
byť zahrnuté do celkových nákladov a RPMN; súd prvej inštancie tu nesprávne vychádzal zo splátky
s poistením a nesprávne uzavrel bezúročnosť. Tu je v prvom rade potrebné uviesť, že poistenie
nebolo individuálne dojednané a preto jeho náklad mal byť zahrnutý, t.j. pri výpočte RPMN a celkovej

čiastky bolo potrebné vychádzať zo splátky vrátane poplatku za poistenie, pričom žalobkyňa nevyvrátila
presvedčivo skutkové východiská súdu prvej inštancie o povahe poistenia a o potrebe jeho zahrnutia
do výpočtu.

10. Žalobkyňa taktiež tvrdila, že súd jej nesprávnym procesným postupom znemožnil uplatniť procesné

práva a porušil spravodlivý proces; v skutočnosti tým mienila, že súd ex offo rozporoval listiny a jej
tvrdenia ( doručenie výzvy, bonita ) nad rámec námietok žalovaného. Aj tu je treba konštatovať, že
odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP nie je naplnený, keďže nepreukázala procesnú
vadu intenzity porušenia spravodlivého procesu; išlo len o nesúhlas s ex offo posúdením kogentných
podmienok spotrebiteľskej ochrany.

11. Odvolací súd podľa § 387 CSP napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne
potvrdil vrátane rozhodnutia o náhrade trov konania.

12. Z dôvodu, že žalovaný bol úspešný v odvolacom konaní, podľa § 396 ods. 1 a § 262 ods. 1 v spojení

s § 255 ods. 1 CSP, vzniklo mu právo na náhradu trov odvolacieho konania. Žalovanému však nebola
náhrada trov odvolacieho konania priznaná, pretože si žiadne trovy odvolacieho konania neuplatňoval
a nebolo preukázané, že takéto trovy konania by mu boli vznikli, pričom je v súlade s článkom 17
základných princípov CSP, zakotvujúcim procesnú ekonómiu, rozhodnúť priamo tak, že sa žalovanému
náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva ( porov. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

sp. zn. 7Cdo 14/2018 ).

13. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa

( § 419 CSP ).Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( § 420 CSP ).
Dovolanie je podľa § 421 C. s. p. prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( § 421 ods. 1 CSP ).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) ( § 421 ods. 2 CSP ).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( § 422 ods. 1 CSP ).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 2 CSP ).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( § 423 CSP ).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( § 424 CSP ).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 ( § 425 CSP ).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil ( §
426 CSP ).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP ).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods. 2 CSP ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
( dovolacie dôvody ) a čoho sa dovolateľ domáha ( dovolací návrh ) ( § 428 CSP ).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom ( § 429 ods. 1 CSP ).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
( § 429 ods. 2 CSP ).
Súd vždy poučí strany o ich práve zvoliť si advokáta a o možnosti obrátiť sa na Centrum právnej pomoci

( § 160 ods. 2 CSP ).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania ( § 430 CSP ).Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení ( § 431 ods. 1 CSP ).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( § 431 ods. 2 CSP ).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci ( § 432 ods. 1 CSP ).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( § 432 ods. 2 CSP ).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej

inštancie alebo pred odvolacím súdom ( § 433 CSP ).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( § 434 CSP ).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okremskutočnostíadôkazovnapreukázanieprípustnostiavčasnostipodanéhodovolania(§435CSP).