Rozsudok – Spoluvlastníctvo ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 25. marec 2026

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 27Co/106/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3824205310
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 03. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Záhumenská
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2026:3824205310.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Záhumenskej a sudkýň
JUDr. Ľubice Bajzovej a Mgr. Stanislavy Kollárovej v spore žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom C. XXX/XX, D., zast.: Peter Janík, advokát so sídlom Košovská cesta 1, Prievidza, IČO: 34
581 111, proti žalovanému: B. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. XXXX/XX, G., zast.: Advokát
CIBULKA,s.r.o.sosídlomHodžova53,Trenčín,IČO:55673121,ozrušenieavyporiadaniepodielového

spoluvlastníctva, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 14. augusta
2025, č.k. 23C/86/2024-72, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalobca m á proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zrušil podielové spoluvlastníctvo žalobcu a žalovaného
k nehnuteľnostiam vedeným Okresným úradom Partizánske, katastrálnym odborom nachádzajúcim sa

v katastrálnom území G., v obci G., v okrese H., zapísaným na liste vlastníctva č. XXX ako pozemok
parc. registra „C“ č. 134 – zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 613 m2, pozemok parc. registra „C“
č. 135 – zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 29 m2, pozemok parc. registra „C“ č. 136 – orná pôda
vo výmere 1383 m2, stavba - rodinný dom so súp. č. XX na parc. č. 134 a stavba bez súp. č. – garáž
na parc. č. 135 a toto vyporiadal tak, že tieto nehnuteľnosti prikázal do vlastníctva žalobcu v podiele
1/1. Výrokom II. žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanému titulom náhrady za spoluvlastnícky

podiel sumu 26.000,- eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Výrokom III. uložil žalovanému
povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %, v lehote 3 dní od právoplatnosti
rozhodnutia o výške náhrady trov konania, pričom o výške náhrady bude po právoplatnosti rozsudku
rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ust.
§ 137, § 141 ods. 1, § 142 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka, § 186, § 191 CSP. Súd prvej
inštancie rozhodol v neprítomnosti žalovaného postupom podľa ust. § 180 CSP, nakoľko tento svoju
neúčasť riadne a včas neospravedlnil. Súd prvej inštancie mal za preukázané, že procesné strany

sú podieloví spoluvlastníci predmetných nehnuteľností, ku ktorým podielové spoluvlastníctvo žiada
žalobca zrušiť a vyporiadať prikázaním veci za primeranú náhradu. Predmetné nehnuteľnosti nadobudli
žalobca a žalovaný do podielového spoluvlastníctva, každý v 1-ici na základe právnych úkonov. Aj
keď žalovaný v konaní poukazoval na okolnosti nadobudnutia podielu žalobcom, predložil listinu,
ktorou sa žalobca od žalovaného domáhal nárokov z predkupného práva, hodnoverne však nebolo
žalovaným v konaní preukázané, že by spoluvlastníctvo strán sporu k predmetným nehnuteľnostiam

bolo toho času spochybnené, t.j. že sa vedie konanie o žalobe, predmetom ktorého by bolo určenie
práva k týmto nehnuteľnostiam, t.j. k nehnuteľnostiam zapísaným v katastrálnom území G., v obci
G., v okrese H., zapísaným na liste vlastníctva č. XXX, t.j. k tým, ktoré sú predmetom zrušenia avyporiadania postupom podľa ust. § 142 Občianskeho zákonníka. Súd prvej inštancie v odôvodnení
svojho rozhodnutia konštatoval, že hmotnoprávnou podmienkou na to, aby súd prikročil k zrušeniu a
vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva je skutočnosť, že podieloví spoluvlastníci neuzavreli dohodu

o jeho zrušení a vyporiadaní. Z tvrdení strán sporu mal súd prvej inštancie preukázané, že k dohode o
zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam nedošlo. Spoločné
užívanie nehnuteľností nie je možné. Z tvrdení žalobcu mal preukázané, že medzi žalobcom a
žalovaným (a jeho predchodkyňou, predchádzajúcou vlastníčkou podielu) nedochádzalo k zhodám
o spôsobe užívania predmetných nehnuteľností, žalobca predmetné nehnuteľnosti udržiava výlučne

z vlastných finančných prostriedkov, druhý spoluvlastník sa na udržiavaní nehnuteľností, zachovaní ich
vlastností nepodieľa. Žalobca a žalovaný medzi sebou nekomunikujú. Nezhody o užívaní predmetných
nehnuteľností pretrvávajú. Súd v konaní nezistil žiadne okolnosti, na základe ktorých by nemalo dôjsť
k zrušeniu a vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva. Súd prvej inštancie poukázal, že žalovaný v
priebehu sporu ani neprezentoval okolnosti o záujme zotrvať v spoluvlastníckom zväzku so žalobcom.
Súd prvej inštancie rešpektoval zásadu, že podielového spoluvlastníka, ktoré už nechce zotrvať v

spoluvlastníckom zväzku, nie je možné nútiť, aby v takomto právnom vzťahu zotrval proti svojej vôli,
keď je možné účelnejšie riešenie. Súd mal preukázané výpoveďou žalobcu, že pri užívaní predmetných
nehnuteľností dochádza medzi podielovými spoluvlastníkmi k nezhodám. Poukázal na to, že zákonné
ustanovenie § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka pritom neustanovuje len výpočet spôsobov zrušenia
a vzájomného vyporiadania, ale zároveň vymedzuje aj poradie, v ktorom treba skúmať možnosť

jednotlivých spôsobov vyporiadania. Za najprirodzenejší spôsob zrušenia spoluvlastníckych vzťahov
je reálne rozdelenie veci medzi spoluvlastníkov podľa výšky spoluvlastníckych podielov. Musí ísť z
technického hľadiska o deliteľnú vec, jej rozdelenie je nielen možné, ale aj funkčne opodstatnené a teda
reálnym rozdelením vzniknú také samostatné veci, ktoré môžu slúžiť účelnému využitiu takejto veci. Súd
prvej inštancie mal v konaní preukázané, že reálne rozdelenie predmetných nehnuteľnosti nie je možné,

a to vzhľadom už na v samotnej žalobe žalobcom tvrdenú skutočnosť, o nedeliteľnosti nehnuteľností,
a tiež zistil, že na predmetné pozemky je len jeden prístup z verejnej komunikácie vpredu a ani
rodinný dom nie je deliteľný, ktoré tvrdenie žalobcu o nedeliteľnosti predmetných nehnuteľností žalovaný
žiadnym spôsobom nerozporoval, pričom o povinnosti tvrdenia, resp. poprieť tvrdenia protistrany a
dôkaznej povinnosti bol riadne poučený v písomnostiach súdu doručovaných mu spolu so žalobou.

Vzhľadom na obidvomi stranami uplatnené prostriedky procesného útoku a procesnej obrany, z ktorých
je zrejmé, že o vyporiadavané nehnuteľnosti prejavil záujem z podielových spoluvlastníkov len žalobca,
mal za splnené predpoklady pre aplikáciu ustanovenia § 142 ods.1 Občianskeho zákonníka, teda
predpoklady pre zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva strán sporu v poradí druhým
spôsobom, a to prikázaním do výlučného vlastníctva tohto podielového spoluvlastníka za primeranú

náhradu. Žalobca za primeranú náhradu považoval sumu 26.000,- eur, o ktorom tvrdení predložil
dôkaz, odborné vyjadrenie spoločnosti MN Develop, s.r.o. o trhovej cene. Žalovaný tvrdenia o hodnote
predmetných nehnuteľností a tým aj primeranej náhrade za spoluvlastnícky podiel nerozporoval, do
skončenia dokazovania nepredložil a ani neoznačil dôkaz, hoci bol o tom súdom poučený v poučení o
procesnýchprávachapovinnostiach,ktorémubolodoručenéužspolusožalobou.Súdprvejinštanciena

základe vykonaného dokazovania vyslovil názor, že žalobca svoje tvrdenia o výške primeranej náhrady
hodnoverne preukázal dôkazmi, ktoré zo strany žalobcu neboli žiadnym dôkazom spochybnené, a
preto žalobcovi, ktorému predmetné nehnuteľnosti prikázal do výlučného vlastníctva, uložil povinnosť
žalovanémutútonáhraduzaspoluvlastníckypodielvovýške1-icavsume 26.000,-euruhradiť.Žalovaný
dôkaz žalobcu o výške primeranej náhrady žiadnym dôkazom nespochybnil. Lehotu na plnenie určil

súd prvej inštancie podľa ust. § 232 ods. 3 CSP, podľa ktorého lehota na plnenie je tri dni a plynie
od právoplatnosti rozsudku. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1, 2 CSP,
keď v konaní úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Proti rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný, ktorý považuje napadnutý

rozsudok za nesprávny. Mal za to, že mu súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom
znemožnil, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu jeho
práva na spravodlivý proces, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie
voveci,súdprvejinštancienevykonalnavrhnutédôkazy,potrebnénazistenierozhodujúcichskutočností,
zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené. Mal za to, že procesným postupom súdu mu
bola odňatá možnosť sa osobne zúčastniť pojednávania vytýčeného na deň 14.08.2025 (resp. súd
neakceptoval ospravedlnenie), vyjadriť sa k veci samej, ku skutkovým tvrdeniam a prednesom žalobcu
na pojednávaní, reagovať na jeho tvrdenia, poprieť ich, podať návrhy na doplnenie dokazovania, uplatniťďalšie prostriedky procesnej obrany a procesného útoku. Dôkazom, ktorý sa mal na pojednávaní
vykonať, bol aj navrhovaný výsluch žalovaného, prostredníctvom ktorého chcel vyvrátiť zavádzajúce
tvrdenia žalobcu najmä čo sa týka údržby nehnuteľností, ich skutočnej hodnoty a výšky požadovanej

náhrady za vyporiadanie. Chcel predložiť fotodokumentáciu nehnuteľností, spochybniť ich žalobcom
tvrdenú hodnotu a tým aj výšku požadovanej náhrady. Súd prvej inštancie rozhodol v neprítomnosti
žalovaného, a to napriek tomu, že jeho neúčasť bola spôsobená objektívnymi a nepredvídateľnými
okolnosťami, ktoré mu zároveň zabránili, aby svoju neúčasť včas ospravedlnil. Mal byť vykonaný výsluch
žalovaného v rámci vykonávania dôkazov a ten mohol mať zásadný význam pre objasnenie skutkového

stavu, pričom tento výsluch bol vopred riadne navrhnutý. Dôvodil, že pojednávania sa nezúčastnil
z dôvodu meškania prvého spoju bratislavskej MHD (autobus 56), v dôsledku ktorého zmeškal aj ďalší
prípojMHDnazastávkeDetvianskaanásledneajvlaksmerujúcizBratislavydoBánoviecnadBebravou.
Tento spoj bol zároveň jediným spojom, ktorým žalovaný mohol stihnúť pojednávanie so začiatkom
o8:00hod.vBánovciachnadBebravouzosvojhobydliskavBratislave.Zdôrazňoval,žetentospojMHD,
ktorý použil na dopravu na železničnú stanicu, bol prvý a zároveň najskorší dostupný spoj (o 04:46 hod.),

ktorý v danom čase z miesta jeho bydliska premával. Neexistovala žiadna skoršia možnosť, ktorú by
mohol využiť na vytvorenie väčšej časovej rezervy pre prípad neočakávaných okolností. Žalovaný o tejto
skutočnosti včas (teda pred začatím pojednávania) informoval súd elektronicky, nakoľko sa nemohol
dovolať na telefónne číslo súdu. Súdu prvej inštancie vytýkal čas vytýčenia termínu pojednávania, a to
z dôvodu, že napriek tomu, že súdu bolo zrejmé, že miesto bydliska žalovaného je v Bratislave, túto

okolnosť pri vytýčení termínu pojednávania nezohľadnil. Akonáhle sa žalovaný dozvedel, že spoj do
Bánoviec nad Bebravou nestihne, obratom smeroval domov, aby súdu zaslal písomné ospravedlnenie
neúčasti na pojednávaní a pred 8:00 hod. viackrát telefonicky kontaktoval súd, aby ho čo najskôr
o tejto skutočnosti upovedomil. Nepodarilo sa mu na súd dovolať, čo mu nemôže byť na ťarchu.
Žalovaný mal za to, že uvedené skutočnosti predstavovali dôležitý a ospravedlniteľný dôvod jeho

neúčasti a preto mal súd podľa § 183 CSP pojednávanie odročiť predovšetkým vzhľadom na to, že
žalovaný mal byť sám vypočutý ako sporová strana v rámci vykonávania dôkazov. Tým, že súd konal
v neprítomnosti žalovaného došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces, teda boli porušené jeho
základné procesné práva a zásady Civilného sporového poriadku ako zásada kontradiktórnosti, rovnosti
strán a možnosti uplatniť prostriedky procesnej obrany a útoku. Žalovaný zároveň tvrdil, že hodnota

predmetnýchnehnuteľnostíakoichsúdvyporiadaljeevidentneznačnepodhodnotená,zktoréhodôvodu
predkladá súdu aj novoty s poukazom na ust. § 366 písm. d/ CSP.

3. Žalobca v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu uviedol, že napadnutý rozsudok považuje za
správny, zákonný a riadne odôvodnený. Taktiež za taký pokladá aj postup súdu v súvislosti s preverením

podmienok možností otvoriť pojednávanie.

4. Žalovaný v písomnej replike k podanému vyjadreniu zotrvával na dôvodoch svojho odvolania s tým, že
existujú objektívne dôvody na pochybnosti o nestrannosti a hodnovernosti potvrdenia o trhovej hodnote
predmetu vyporiadania, z ktorého dôvodu navrhol rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť

na ďalšie konanie.

5. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec na podklade podaného odvolania podľa §
379 a § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a dospel k záveru,
že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správny potvrdiť podľa § 387 ods. 1 CSP,

pričom v nadväznosti na § 387 ods. 2 CSP odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na vecne správne
odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, s ktorým sa v celom rozsahu stotožňuje.

6. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dostatočné dokazovanie, vec po právnej stránke správne posúdil
a v konečnom dôsledku aj správne vo veci rozhodol.

7. Odvolací súd za aplikácie § 380 ods. 2 CSP z úradnej povinnosti predovšetkým posudzoval, či
konaniepredsúdomprvejinštancieniejezaťaženévadou/vadami,ktorá/ktorésatýka/týkajúprocesných
podmienok a vzhľadom na odvolaciu námietku odvolateľa, či postupom súdu nedošlo k takému
nesprávnemu procesnému postupu, ktorý by znemožnil stranám uskutočňovať im patriace procesné

právavtakejmiere,žebydošlokporušeniuprávanaspravodlivýproces,resp.čituniejeexistenciatakej
vady, ktorá by bola spôsobilou mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 365 ods. 1 písm. b/,
d/ CSP). Odvolací súd preskúmaním predloženého súdneho spisu dospel k záveru, že nezistil procesné
vady zakladajúce dôvody pre zrušenie rozhodnutia podľa § 389 ods. 1 písm. a/ CSP.8. Posúdením obsahu odvolania považoval odvolací súd za podstatnú odvolaciu námietku žalovaného,
a to jeho tvrdenie o tom, že predmetného pojednávania sa nezúčastnil z objektívnych dôvodov, ktoré

zakladajú ospravedlnenie jeho neúčasti, keď napriek tomu, že urobil všetko, čo bolo v jeho možnostiach,
objektívne sa nemohol dostaviť na pojednávanie. Jednalo sa o skutočnosti, ktoré boli neočakávané
a ktoré nemohol nijakým spôsobom ovplyvniť. Z uvedeného dôvodu odvolací súd preskúmal procesný
postup súdu prvej inštancie a teda, či tento skutočne znemožnil realizáciu práv žalovaného v konaní.

9. Ústavou Slovenskej republiky je zaručené právo osobnej prítomnosti účastníka na súdnom konania.
Civilný sporový poriadok toto právo osôb zabezpečuje tak, že ukladá súdu, aby na pojednávanie veci
nariadil ústne pojednávanie. Predvolanie sa doručuje strane alebo jej zástupcovi tak, aby mali dostatok
času na prípravu, spravidla najmenej päť dní predo dňom, keď sa má pojednávanie konať (§ 178 ods.
2 CSP). Je potom na účastníkovi, či svoje právo využije, teda či sa pojednávania zúčastní alebo nie.
Ak sa riadne predvolaný účastník neustanoví na pojednávanie, súd podľa § 180 CSP rozhodne, či

sa pojednávanie bude konať v jeho neprítomnosti. O konaní pojednávania aj bez prítomnosti riadne
predvolaného účastníka môže konajúci súd spravidla rozhodnúť vtedy, ak tento účastník neospravedlní
svoju neprítomnosť včas a závažnými okolnosťami, pričom konajúci súd musí vždy prihliadať na to, aby
svojím procesným postupom neznemožnil účastníkovi realizáciu jeho procesných práv v miere, ktorá
predstavuje porušenie práva účastníka na spravodlivý proces.

10. Odvolacej námietke žalovaného týkajúcej sa nesprávneho procesného postupu súdu prvej inštancie
pri prejednaní veci odvolací súd nemohol prisvedčiť ako dôvodnej, nakoľko namietané nezodpovedá
skutočnostiam zisteným z obsahu súdneho spisu.

11. Z obsahu spisu vyplýva, že súd prvej inštancie v danej veci nariadil vo veci pojednávanie na
termín 14.08.2025 o 8:00 hod., na ktorý predvolal okrem žalobcu a právneho zástupcu žalobcu aj
žalovaného, ktorému bolo predvolanie riadne doručené dňa 21.06.2025. Pojednávanie sa uskutočnilo
dňa 14.08.2025, pričom súd prvej inštancie skonštatoval, že z predvolaných osôb sa nedostavil
žalovaný, ktorý predvolanie na pojednávanie prevzal dňa 21.06.2025 a po preverení došlej pošty

a správ ku dňu pojednávania žalovaný sa z pojednávania neospravedlnil a ani nepožiadal o odročenie
pojednávania. V dôsledku uvedeného bolo vyhlásené uznesenie, ktorým súd otvoril pojednávanie s tým,
že bude pojednávať v neprítomnosti žalovaného. Následne v predmetný deň 14.08.2025 bolo po
skončení pojednávania doručené súdu podanie žalovaného označené ako ospravedlnenie sa z neúčasti
na pojednávaní a vyjadrenie k samej veci. Žalovaný ospravedlňoval svoju neúčasť na pojednávaní

z dôvodu, že mu prvý spoj z domu meškal a ďalší prípoj už nemal šancu stihnúť. Okrem iného uviedol, že
„spoje v rámci Bratislavy absolútne nefungujú“, prvý spoj z domu mu meškal 5 minút a na ďalšom spoji
mu autobusár zavrel pred nosom dvere a odišiel. Následne mu išla električka, ktorá to už nezachránila,
keďže má veľa zastávok a tým pádom dlhý presun ku zastávkam ŽSR.

12. Odvolací súd v procesnom postupe súdu prvej inštancie nenašiel žiadne pochybenie, ktoré by mohol
posúdiť ako nesprávny procesný postup, ktorý znemožnil žalovanému realizáciu jeho procesných práv.

13. Odvolací súd z obsahu spisu má za preukázané, že žalovanému bola zachovaná lehota na prípravu
na pojednávanie minimálne 5 dní v zmysle ust. § 178 ods. 2 CSP.

14. V danej veci žalovaný mal vytvorený dostatočný priestor na prípravu na pojednávanie, na uvedenom
sa zúčastniť mohol a mohol uviesť k veci podstatné okolnosti a navrhnúť vykonanie dôkazov pre
rozhodnutie o veci, avšak toto svoje procesné právo nevyužil. Je povinnosťou účastníka totiž, aby sa
na pojednávanie dostavil včas. Je na ťarchu účastníka brať do úvahy bežné komplikácie (napr. hustota

dopravy, parkovanie, meškanie spojov), čoho si bol sám žalovaný vedomý, nakoľko sám uviedol, že
„spoje v rámci Bratislavy absolútne nefungujú.“ Ak uvedené skutočnosti žalovaný v príprave na cestu
zanedbal, v dôsledku čoho sa nedostavil na pojednávanie, nejde o odňatie možnosti konať pred súdom,
pretože príčinu meškania nemožno pričítať na ťarchu súdu, ale na ťarchu samotného žalovaného, ktorý
sa danej situácii mohol prispôsobiť.

15. Príčina, prečo sa účastník pojednávania zúčastniť nemôže, sa musí s ohľadom na jej
povahu vyznačovať nepredvídateľnosťou, závažnosťou, rozsahom alebo z iných dôvodov. Musí ísť
o mimoriadnu udalosť, o okolnosť, ktorú nemohol žalovaný v danej veci predvídať. Okolnosti, na ktoréžalovanýpoukazuje,nemôžubyťakceptované,nakoľkoideomeškaniespojov,sktorýmimoholžalovaný
počítať (vycestovať napr. o deň skôr), vytvoriť si dostatočnú časovú rezervu. Žalovaný mohol počítať
s tým, že môže dôjsť k meškaniu jediného spoja, ktorým sa mohol v predmetný deň dostaviť na

pojednávanie včas, cestu si naplánoval príliš tesne s časom pojednávania. Nemožno ponechať bez
povšimnutia, že termín a čas pojednávania bol žalovanému známy takmer dva mesiace a nič mu
nebránilo požiadať o zmenu termínu, resp. času začiatku pojednávania na inú hodinu tak, aby sa dalo
racionálne očakávať, že termín pojednávania sa aj v prípade meškania spojov dá stihnúť.

16. Nakoľko žalovaný sa uvedeného pojednávania aj napriek riadne doručenému predvolaniu
nezúčastnil, svoju neprítomnosť zákonným spôsobom včas a riadne neospravedlnil a nežiadal ani
o odročenie pojednávania, súd prvej inštancie tak mal splnené procesné podmienky na vedenie
pojednávania, prejednanie veci a rozhodnutie o veci a odvolací súd tak konštatuje, že uvedeným
postupom nedošlo k porušeniu práva žalovaného na spravodlivé súdne konanie.

17. S prihliadnutím k uvedenému súd prvej inštancie mal splnené procesné podmienky na postup
v zmysle § 157 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd postupuje v konaní tak, aby sa mohlo rozhodnúť rýchlo
a hospodárne spravidla na jedinom pojednávaní, s prihliadnutím na povahu konania a mohol tak o veci
rozhodnúť už na pojednávaní konanom dňa 14.08.2025. Z uvedeného dôvodu odvolacia námietka

žalovaného o nesprávnom procesnom postupe súdu prvej inštancie nie je dôvodná.

18. K prípadným ostatným odvolacím námietkam žalovaného odvolací súd uvádza, že podľa ustálenej
judikatúry súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami, ale len na tie, ktoré majú pre
vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho,

aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí
dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku strany.

19. Odvolací súd ďalej preskúmaním zistil, že súd prvej inštancie vykonal vo veci dostatočné
dokazovanie, vec po právnej stránke správne posúdil a v konečnom dôsledku aj správne vo veci

rozhodol.

20. Tak ako odvolací súd už uviedol, stotožňuje sa v celom rozsahu s odôvodnením napadnutého
rozsudku vo veci samej a konštatuje správnosť jeho dôvodov (§ 387 ods. 2 CSP).

21. V súvislosti so žalovaným prejavom nespokojnosti s namietaným rozsudkom okresného súdu
odvolací súd konštatuje, že obsahom základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods.
1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nie je záruka, že rozhodnutie súdu bude spĺňať očakávania
a predstavy účastníka konania. Podstatou je, aby postup súdu bol v súlade so zákonom, aby bol ústavne
akceptovateľný a aby jeho rozhodnutie bolo možné kvalifikovať ako zákonné, preskúmateľné a bez

znakov arbitrárnosti, čo v danom prípade splnené bolo.

22. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia súd prvej inštancie zrozumiteľným spôsobom uviedol
právne dôvody, pre ktoré žalobe vyhovel. Jeho rozhodnutie nemožno považovať za svojvoľné,
zjavne neodôvodnené, resp. ústavne nekonformné, pretože súd prvej inštancie sa pri výklade a aplikácii

zákonných predpisov neodchýlil od znenia príslušných ustanovení a nepoprel ich účel a
význam.Akovyplývaajzjudikatúryústavnéhosúdu,ibaskutočnosť, žeodvolateľsasprávnymnázorom
všeobecného súdu nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti
rozhodnutia súdu, teda k porušeniu práva na spravodlivý proces (uznesenie Najvyššieho súdu
SR, sp. zn. 5Cdo/218/2010, uznesenie Ústavného súdu SR, sp. zn. I. ÚS 188/06).

23. S poukazom na vyššie uvedené, odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania
potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

24. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s §

262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní úspešnému žalobcovi odvolací súd priznal nárok
na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanému v rozsahu 100 % s tým, že o výške náhrady
trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.25. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2
CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP):
- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP)
- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe

dovolacieho súdu
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP)
- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1, 2 CSP)
- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,

v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428 CSP)
- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429
ods. 2 CSP). Dovolateľ má možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP).
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).