Uznesenie – Všeobecne nebezpečné a proti… ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 8. apríl 2026

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 3To/8/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6625010586
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 04. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Buceková, PhD., LL.M.
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2026:6625010586.3

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Bucekovej,
PhD., LL.M. a sudcov JUDr. Andreja Matušovica a JUDr. Mária Šuleja, na verejnom zasadnutí dňa 08.
apríla 2026 v trestnej veci obžalovaného A. B. B. za prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa
§ 289 ods. 3 písm. a) Tr. zák., o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Lučenec zo dňa
28.10.2025, sp. zn. 2T/95/2025 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. odvolanie obžalovaného A. B. B. z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresného súdu bol obžalovaný uznaný za vinného z prečinu ohrozenia pod
vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 3 písm. a) Tr. zák, na tom skutkovom základe, že

dňa 14.01.2025 v čase asi o 21.02 hod. po ceste C. A. a následne po ceste C. A.,

po predchádzajúcom užití psychoaktívnej návykovej látky – metamfetamínu (pervitínu), viedol osobné
motorové vozidlo zn. D. E., EČ: F. XXX G., kde v obci H. E. rodinným domom č. XXX bol zastavený
a kontrolovaný I. J. E. F., K. sa na výzvu polície podrobil dychovej skúške na zistenie prítomnosti
alkoholu v dychu, ktorá bola negatívna, avšak nakoľko javil príznaky požitia iných návykových látok,
bol vyzvaný na odber krvi a moču, na základe čoho bola u neho dokazovaním stanovená prítomnosť
metamfetamínu v krvi v čase jazdy v koncentrácii 170,22 ng/ml a amfetamínu v koncentrácii 78,25

ng/ml, pričom v dôsledku koncentrácie týchto látok a ich vplyvu na psychické, senzorické a motorické
funkcie organizmu nebol schopný bezpečne viesť motorové vozidlo a uvedeného konania sa dopustil
napriek tomu, že trestným rozkazom Okresného súdu v Lučenci sp. zn. 3T/33/2024 zo dňa 09.04.2024,
ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 01.05.2024 bol uznaný vinným zo spáchania prečinu ohrozenia pod
vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zákona za čo mu bol uložený peňažný trest vo výške
550,- € ako aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkého druhu v trvaní 14 (štrnásť) mesiacov.

Za to bol obžalovanému uložený podľa § 289 ods. 3 Tr. zák. trest odňatia slobody vo výmere 8 (osem)
mesiacov, výkon ktorého mu bol podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák., § 50 ods. 1 Tr. zák. podmienečne
odložený na skúšobnú dobu v trvaní 18 (osemnásť) mesiacov.

Podľa § 61 ods. 1, ods. 2, ods. 3 Tr. zák., súd obžalovanému taktiež uložil aj trest zákazu činnosti viesť

motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v trvaní 6 (šesť) rokov.
Podľa § 73 ods. 2 písm. c) Tr. zák. s poukazom na § 74 ods. 1, ods. 5 Tr. zák., súd obžalovanému
uložil ochranné protitoxikomanické liečenie ústavnou formou, ktoré bude trvať najviac 3 (tri) mesiace,
s následným doliečovaním ambulantnou formou v trvaní 12 (dvanásť) mesiacov.
Proti tomuto rozsudku podal obžalovaný počas plynutia zákonom stanovenej lehoty na podanie
opravného prostriedku odvolanie proti výroku o treste zákazu činnosti písomným podaním zo dňa

11.11.2025, doručeným okresnému súdu dňa 13.11.2025, kde uviedol, že trest zákazu činnosti považuje
za neprimeraný. Viac svoje odvolanie neodôvodnil.K odvolaniu obžalovaného sa prokurátor Okresnej prokuratúry v Lučenci nevyjadril.

Spis bol tunajšiemu súdu predložený na rozhodnutie o odvolaní obžalovaného dňa 29.01.2026.

Verejné zasadnutie krajského súdu sa konalo za prítomnosti obžalovaného, obhajkyne obžalovaného
a prokurátora krajskej prokuratúry.

Obhajkyňa obžalovaného na verejnom zasadnutí krajského súdu uviedla, že trest zákazu činnosti
uložený obžalovanému napadnutým rozsudkom okresného súdu považuje za neprimeraný najmä
vzhľadom k osobe obžalovaného, ktorý už v súčasnosti vedie riadny život a dokonca sa podrobil aj
nariadenému liečeniu. Navrhla, aby krajský súd obžalovanému zmiernil trest zákazu činnosti viesť
motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v cestnej premávke.

Prokurátor krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí krajského súdu považoval napadnutý rozsudok
za zákonný a správny. Vzhľadom k tomu navrhol zamietnuť odvolanie obžalovaného ako nedôvodné.

Obžalovaný na verejnom zasadnutí krajského súdu sa v plnom rozsahu pridržiaval odvolacích
argumentov, ktoré uviedla jeho obhajkyňa. Trest zákazu činnosti v trvaní 6 rokov uložený mu okresným

súdom považuje za neprimeraný. Navrhol, aby mu krajský súd trest zákazu činnosti viesť motorové
vozidlá akéhokoľvek druhu v cestnej premávke zmiernil.

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací zistil, že odvolanie podal obžalovaný ako oprávnená
osoba v zákonnej lehote, a to proti rozhodnutiu, proti ktorému bolo prípustné. Na chyby, ktoré neboli

odvolaním vytýkané by prihliadol len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1
Tr. por. vo vzťahu k výroku o treste, čo však zistené nebolo. Následne preskúmal v intenciách § 317 ods.
1 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku rozsudku o treste, ako aj konania, ktoré mu
predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného nebolo podané dôvodne.

V prvom rade je potrebné konštatovať, že výrok o vine obžalovaného, ktorým bol uznaný za vinného z
prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 3 písm. a) Tr. zák., na tom skutkovom
základe ako je vyššie uvedený nadobudol právoplatnosť, nakoľko obžalovaný na hlavnom pojednávaní
vyhlásil podľa § 257 ods. 1 písm. b) Tr. por., že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe,
pričom okresný súd jeho vyhlásenie uznesením prijal a následne rozhodol odsudzujúcim rozsudkom.

Pokiaľ ide o úvahy o druhu a výmere uloženého trestu, krajský súd sa stotožnil s výrokom okresného
súdu, ktorým obžalovanému uložil za spáchaný trestný čin vyššie uvedený trest odňatia slobody, vrátane
spôsobu jeho výkonu a zároveň aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá, keďže ich nemohol
považovať za neprimerané tresty, čo jediné by bolo dôvodom na zrušenie tohto výroku napadnutého

rozsudku podľa § 321 ods. 1 písm. e) Tr. por., pričom krajský súd na túto časť odôvodnenia napadnutého
rozsudku okresného súdu na čl. 3 a čl. 4 v podrobnostiach odkazuje a bolo by nadbytočné ju opakovať.
Na tomto mieste je ešte potrebné zdôrazniť, že obžalovaný sa s vymeraným trestom odňatia slobody
v napadnutom rozsudku bez výhrad stotožnil a napadol riadnym opravným prostriedkom iba výrok
o uložení trestu zákazu činnosti, ktorý považoval z jeho pohľadu za neprimeraný.

Podľa § 61 ods. 1 Tr. zák., trest zákazu činnosti spočíva v tom, že sa odsúdenému po dobu výkonu tohto
trestu zakazuje výkon určitého zamestnania, povolania alebo funkcie alebo takej činnosti, na ktorú treba
osobitné povolenie alebo ktorej podmienky výkonu upravuje osobitný predpis.

Podľa § 61 ods. 2 veta prvá Tr. zák., trest zákazu činnosti môže súd uložiť na jeden rok až desať rokov,
ak sa páchateľ dopustil trestného činu v súvislosti s touto činnosťou.

Podľa § 61 ods. 3 Tr. zák., ak súd odsudzuje páchateľa za trestný čin ohrozenia pod vplyvom návykovej
látky podľa § 289 Tr. zák., ktorého sa dopustil ako vodič dopravného prostriedku, ktorý už bol za taký

trestný čin alebo za trestný čin usmrtenia podľa § 149 ods. 4 alebo ods. 5 Tr. zák., ktorých sa dopustil
ako vodič dopravného prostriedku, odsúdený, uloží mu trest zákazu činnosti v hornej polovici trestnej
sadzby uvedenej v § 61 ods. 2 Tr. zák.Podľa § 61 ods. 7 Tr. zák., na ukladanie trestu zákazu činnosti podľa § 61 ods. 3 až ods. 5 nemá vplyv
zahladenie odsúdenia.

Krajský súd uzatvára, že v súlade so zákonom a výsledkami dokazovania, keďže obžalovaný sa dopustil
trestnej činnosti v súvislosti s vedením motorového vozidla, bolo aj uloženie trestu zákazu činnosti viesť
motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v cestnej premávke v trvaní 6 rokov, pretože na to boli splnené
zákonné podmienky. Obžalovaný už bol raz odsúdený za trestný čin ohrozenia pod vplyvom návykovej
látky, ktorého sa dopustil ako vodič dopravného prostriedku, a to trestným rozkazom Okresného súdu

Lučenec zo dňa 09.04.2024, sp. zn. 3T/33/2024, právoplatný dňa 01.05.2024. Aj keď v tomto prípade ide
o už zahladené odsúdenie, toto však s poukazom na ustanovenie § 61 ods. 7 Tr. zák. netvorí zákonnú
prekážku pre uloženie trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá v zmysle zásad na ukladanie tohto
trestu podľa § 61 ods. 3 Tr. zák. Z tohto dôvodu nemožno okresným súdom uložený trest zákazu činnosti
viesť motorové vozidlá všetkého druhu v trvaní 6 rokov obžalovanému, teda takmer na úplne spodnej
hranici zákonom stanovej trestnej sadzby považovať za neprimeraný.

Obžalovaný si celkom zrejme nevzal dostatočné ponaučenie z predchádzajúceho odsúdenia a hlboko
podcenil riziko hrozby uloženia takéhoto vyššieho trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá do
budúcnosti.

Záverom krajský súd uvádza, že obidva vymerané tresty (trest odňatia slobody a trest zákazu činnosti)
v napadnutom rozsudku sú konformnými, s očakávaným účelom trestu v zmysle § 34 ods. 1, ods. 4 Tr.
zák. ako aj s očakávaným naplnením individuálnej a aj generálnej prevencie pôsobiť na obžalovaného
i na ostatných členov spoločnosti - potencionálnych páchateľov trestnej činnosti takéhoto charakteru a
sú tiež dostatočným vyjadrením morálneho odsúdenia konania obžalovaného spoločnosťou.

Podľa § 319 Tr. por. odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.

S poukazom na vyššie uvedené dôvody krajský súd, po preskúmaní zákonnosti a odôvodnenosti
napadnutého výroku o treste, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, odvolanie obžalovaného v súlade

s citovaným ustanovením Trestného poriadku ako nedôvodné zamietol.

Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 163 ods. 4 Tr. por. v spojení s § 180 Tr. por.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu riadny opravný prostriedok nie je prípustný.