Rozsudok – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 20. február 2026

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 38Cb/212/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124348032
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 02. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Novotná Mlinárcsik

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2026:6124348032.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Janou Novotnou Mlinárcsikovou v spore žalobcu:

Národná diaľničná spoločnosť, a.s., so sídlom Dúbravská cesta 14, 841 04 Bratislava-Karlova Vec, IČO:
35 919 001, proti žalovanému: JAVORNIK, s.r.o., so sídlom Makov 134, 023 56 Makov, IČO: 47 753 161,
zastúpený: JUDr. Michaela Bojková, LL.M., advokátka, so sídlom Palárikova 88, 022 01 Čadca, IČO:
42 071 828, o zaplatenie 34.800,- eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu zamieta.

II. Žalobca je povinný zaplatiť žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom na vydanie platobného rozkazu v upomínacom konaní doručeným Okresnému súdu Banská

Bystrica dňa 10.07.2024 sa žalobca domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu
34.800,- eur s úrokom z omeškania 13,25 % ročne z tejto sumy od 14.09.2023 do zaplatenia, náklady
spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- eur a trovy konania. Na odôvodnenie uplatneného
nároku uviedol, že na základe objednávky č. XXXXXXXXXX z 11.09.2023 (ďalej aj len objednávka)
vystavenej v súlade s ponukou žalovaného zo 14.08.2023 si žalobca objednal u žalovaného poskytnutie
dočasného ubytovania pre marginalizovanú komunitu. Malo tak dôjsť k vzniku zmluvy o ubytovaní
podľa § 754 a nasledujúce Občianskeho zákonníka. 11.09.2023 žalobca uhradil cenu za poskytnutie

dočasného ubytovanie za dva mesiace v sume 36.000,- eur a kauciu 30.000,- eur. V rovnaký deň
sa členovia uvedenej komunity nasťahovali do žalovaným poskytnutých priestorov. 13.09.2023 sa
odubytovali, vyprázdnili priestory a odovzdali kľúče. Poskytnuté dočasné ubytovanie tak trvalo dva
dni. To, že došlo k odubytovaniu a žalobca nemá záujem na jeho ďalšom poskytovaní, oznámila
zamestnankyňa žalobcu A. A. B., LL.M. žalovanému. Žalovaný na email nereagoval. 18.09.2023 žalobca
vyzval žalovaného na vrátenie kaucie a vystavenie dobropisu k faktúre č. XXXXXXXX. 12.10.2023
žalobca zaslal žalovanému predžalobnú výzvu, v nadväznosti na čo žalovaný vrátil žalobcovi kauciu

vo výške 30.000,- eur, avšak časť odmeny vo výške 34.800,- eur odmietol uhradiť. 24.01.2024 zaslal
žalobca žalovanému opakovanú výzvu.

2. V prílohe žaloby žalobca predložil email žalovaného zo 14.08.2023 – č.l. 17 spisu, faktúru č.
XXXXXXXX – č.l. 18 spisu, list žalobcu z 24.01.2024 označený ako Odpoveď na list zo dňa 02.11.2023
– č.l. 19 spisu, list právnej zástupkyne žalovaného z 02. novembra 2023 – č.l. 21 spisu, list právnej
zástupkyne žalovaného z 15. februára 2024 – č.l. 24 spisu, emailovú komunikáciu zo septembra 2023 –

č.l. 25 spisu, objednávku č. XXXXXXXXXX – č.l. 26 spisu, emailovú komunikáciu z 11. septembra 2023
– č.l. 27 spisu, Predžalobnú výzvu z 10.10.2023 – č.l. 28 spisu, Výzvu na vrátenie kaucie a výzvu na
vystavenie dobropisu k faktúre č. XXXXXXXX z 18.09.2023 – č.l. 29 spisu.3. Žalovaný žalobcom uplatnený nárok neuznával. Potvrdil, že 14.08.2023 vystavil a doručil žalobcovi
cenovú ponuku na ubytovanie marginalizovanej komunity cca 25 až 30 osôb, ktorí boli dotknutí
výstavbou C. D. E. F.. Ubytovaní mali byť v budove žalovaného bývalej colnici E. zapísanej na LV č.

XXXX. 11.09.2023 žalobca vystavil objednávku v sume 36.000,- eur a zaplatil ju. Predmetom objednávky
bolo ubytovanie marginalizovanej komunity v mesiacoch september a október 2023 v zmysle cenovej
ponuky. 11.09.2023 tak vznikol medzi žalobcom a žalovaným zmluvný vzťah, ktorého obsah určovala
objednávka, cenová ponuka a všeobecné obchodné podmienky žalobcu. Žalobca a žalovaný nemohli
uzavrieťzmluvuoubytovaní,nakoľkobudovažalovaného,bývalácolnicanebolazariadenímpodľa§754

Občianskeho zákonníka. Preto si žalobca objednal nájom za september a október 2023 v zmysle prílohy,
ktorou bola cenová ponuka. Žalovaný poukázal na jej obsah, ktorý preukazuje, čo bolo predmetom
rokovania medzi stranami. Pri vystavení objednávky sa žalobca rozhodol objednať nájom s ubytovaním
na mesiace september a október 2023 s dátumom prvého ubytovania 11.09.2023 a cenou ubytovania
36.000,- eur. Žalovaný zabezpečil nasťahovaným osobám ďalej špecifikované vybavenie. Suma za
dobu ubytovania 11.09. až 13.09. vo výške 1.200,- eur len minimálne pokrývala náklady žalovaného.

Prepočet ubytovania na dni zvolil žalobca až potom, čo sa mu podarilo skupinu ubytovať inde. Zmluva
sa neuzatvárala na dni ubytovania, ale na každý mesiac ubytovania, z toho fixne na prvé dva mesiace
s možnosťou poskytnutia priestorov až na tri roky. Preto žalobca zaplatil za september 2023 celú sumu
15.000,- eur, hoci prvý deň ubytovania bol 11.09.2023. S predpokladom, že budú zazmluvnené ďalšie
mesiace, žalovaný pristúpil na to, že svoje priestory vybaví zariadením potrebným na bežný chod

domácnosti, vymaľuje ich a upraví priečkami. Ak by išlo o ubytovanie na dni, pre žalovaného by bola
jeho vlastná cenová ponuka nevýhodná. Služba ubytovania na dni nebola účelom zmluvy založenej
na objednávke, čo potvrdzuje text objednávky (dva mesiace nájmu), aj cenová ponuka (cena mesačne
plus podmienky úhrady nájmu mesačne dopredu). Žalobca aj žalovaný vedeli, že budova žalovaného
nebola zariadením slúžiacim na ubytovanie podľa § 754 Občianskeho zákonníka, nemohli preto uzavrieť

zmluvu o ubytovaní, ale uzavreli nájomnú zmluvu podľa § 663 Občianskeho zákonníka na dobu určitú
do 31.10.2023. Žalobca nevykonal žiaden právny úkon vedúci k skončeniu zmluvného vzťahu (v zmysle
všeobecných obchodných podmienok, dohoda, odstúpenie alebo výpoveď). Nárok zakladá len na tom,
že od 14.09.2023 ubytovanie ľudí nepotreboval, a preto je žalovaný povinný mu vrátiť peniaze. Zmluvný
vzťah trval do 31.10.2023 a nárok žalobcu nie je skutkovo ani právne dôvodný. Eventualita vzťahu

trvajúceho kratšie ako dva mesiace, resp. trvajúceho tri dni/dve noci nebola pred vystavením objednávky
prejednávaná ani zamýšľaná. Odsťahovanie osôb, ktoré neboli zmluvnými partnermi žalovaného, bolo
len ich faktickým konaním nemajúcim za následok zánik právneho vzťahu. Uvedené osoby boli len
príjemcami plnenia, ktoré si žalobca objednal na dobu dvoch mesiacov a ktoré bol žalovaný po túto dobu
povinný poskytnúť bez ohľadu na to, či ho žalobca využije alebo nie. Zo strany žalobcu došlo k porušenie

jeho všeobecných obchodných podmienok, na ktoré objednávka odkazuje, konkrétne Článok II., III., IV.
a VIII. Nakoľko zmluvný vzťah trval do 31.10.2023, žalovaný nie je povinný žalobcovi nič vrátiť, hoci sa
žalobca rozhodol zaplatenú službu nevyužiť.

4. V prílohe odporu proti platobnému rozkazu žalovaný predložil Všeobecné obchodné podmienky

Národnej diaľničnej spoločnosti, a.s. pre poskytovanie služieb – č.l. 64 spisu.

5. Žalobca vo vyjadrení k odporu žalovaného uviedol, že na základe objednávky z 11.09.2023
si objednal u žalovaného zabezpečenie priestorov za účelom poskytnutia dočasného ubytovania
pre marginalizovanú komunitu v zmysle Cenovej ponuky zo 14.08.2023 upravujúcej podmienky

poskytovaného plnenia. Marginalizovaná komunita bola ubytovaná v zariadení žalovaného v objekte
bývalého hraničného priechodu v Makove 11.09.2023. 13.09.2023 sa odsťahovala, o čom bol
žalobca informovaný emailom zo 14.09.2023. Žalobca ďalej objasnil potrebu umiestnenia členov
marginalizovanej komunity v dočasnom ubytovaní zabezpečenom žalobcom. Uviedol, že táto potreba
vznikla v súvislosti s výstavbou diaľnice C. D. E. – F., nakoľko nehnuteľnosti a priestory, ktoré

členovia tejto komunity obývali, boli v rámci výstavby diaľnice určené k asanácii. Náhradné bývanie
pre členov rodín patriacich k marginalizovanej komunite malo byť zabezpečené spoločnosťou G. F.
kúpou troch nehnuteľností nachádzajúcich sa priamo v H.. Nakoľko zápis vlastníckeho práva k týmto
nehnuteľnostiam, ktoré mali slúžiť ako náhradné bývanie pre členov marginalizovanej komunity na
I. J. H., katastrálnom odbore trval neúmerne dlho najmä z dôvodov protestov občanov, podnetov

občanov adresovaných katastru nehnuteľností a súvisiacej medializácie, žalobca z uvedeného dôvodu
nemohol dlhodobo pokračovať vo výstavbe. Existovalo tak vysoké riziko vrátenia vyčerpaných
finančných prostriedkov nenávratného finančného príspevku pre projekt zo strany Európskej komisie
v celkovej výške 240.700.000,- eur. Z uvedeného dôvodu bolo nevyhnutné zabezpečiť do časuzápisuprevoduvlastníckehoprávačlenommarginalizovanejkomunitydočasnéumiestnenie/ubytovanie.
Vzniknutá situácia bola v danom čase žalobcom riešená bezprostredne operatívne, pričom v snahe
vyriešiť problém s dočasným umiestnením členov marginalizovanej komunity žalobca kooperoval aj

so splnomocnencom K. F. pre rómsku komunitu v snahe nájsť čo najoptimálnejšie a najrýchlejšie
riešenie vzniknutej situácie. Žalovaný bol o dôvodoch potreby umiestnenia marginalizovanej komunity
informovaný. Žalovaný zaslal žalobcovi cenovú ponuku za účelom dočasného umiestnenia členov
marginalizovanej komunity v objekte žalovaného – budove bývalej L. E.. Medzi zaslaním cenovej
ponuky a objednávkou prebiehala medzi stranami telefonická komunikácia. Žalobca v čase vystavenia

objednávky nevedel časový rámec zabezpečovaného plnenia. Objednávku vystavil na dva mesiace,
hoci reálne začalo využívanie priestorov až 11.09., zohľadnil však náklady žalovaného. K podmienkam
vystavovania objednávky, umiestnenia členov marginalizovanej komunity, ich odubytovaniu a vyprataniu
priestorov navrhol výsluch svedkov A. B. M., špecialistu hlavného inžiniera stavby a M. A. B., N.,
vedúcej odboru podporných činností investičného procesu. Uviedol, že účelom poskytnutia služby bolo
zabezpečenie dočasného ubytovania pre skupinu osôb. Objednávku žalobca vystavoval za účelom

uzavretia zmluvy o ubytovaní podľa § 754 a nasledujúce Občianskeho zákonníka, čo je zrejmé
z účelu plnenia objednávky. Prechodnosť ubytovania môže vyplývať nielen z doby ubytovania, ale
aj z účelu ubytovania, čo bola potreba riešenia bytovej situácie členov marginalizovanej komunity
do doby povolenia vkladu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ktoré mali slúžiť ako ich náhradné
bývanie. Občiansky zákonník uvádza len demonštratívny výpočet zariadení, v ktorých sa poskytuje

prechodné ubytovanie. Na poskytovanie prechodného ubytovania sa vyžaduje, aby poskytovateľ
mal živnostenské oprávnenie na poskytovanie ubytovacích služieb, ktoré žalovaný má. Žalovaný
v cenovej ponuke deklaroval poskytované služby ubytovania. V cenovej ponuke nebol vymedzený
predmet nájmu ako v prípade nájomnej zmluvy. Žalobca predpokladal, že žalovaný má budovu
bývalej colnice zariadenú tak, že v nej poskytuje ubytovacie služby, ktoré má zapísané v obchodnom

registri ako predmet činnosti. Ďalej uviedol argumentáciu, prečo zmluvný vzťah nie je nájomnou
zmluvou podľa Občianskeho zákonníka, ani zmluvou o nájme nebytových priestorov. Žalobca sa
obával, že žalovaný bude požadovať vystavenie objednávky iba na celý kalendárny mesiac, pričom
v prípade jej neakceptovania by žalobca nemal ubytovaciu kapacitu pre členov marginalizovanej
komunity. Paragraf 759 ods. 1 Občianskeho zákonníka upravuje možnosť odstúpiť od zmluvy pred

uplynutím dohodnutej doby. Už samotné konanie ubytovaných možno považovať za odstúpenie od
zmluvy. K vyprataniu priestorov došlo v súčinnosti so žalobcom. Zároveň emailom zo 14.09.2023
žalobca oznámil žalovanému, že ubytované osoby sa z priestorov 13.09.2023 odsťahovali a listom
z 18.09.2023 vyzval žalovaného na vrátenie kaucie a vystavenie dobropisu k faktúre. Poukázal na
nečinnosť resp. absenciu odozvy žalovaného až do odpovede na predžalobnú výzvu z 02.11.2023.

Vzťah medzi žalobcom a žalovaným označil za obchodno-právny. V zmysle ustanovenia § 356 ods. 1
Obchodného zákonníka došlo k zmareniu základného účelu zmluvy – potreby dočasného umiestnenia/
poskytnutia dočasného ubytovania členom marginalizovanej komunity do času rozhodnutia príslušného
správneho orgánu o povolení vkladu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, ktorá mala slúžiť ako náhradné
bývanie. O týchto dôvodoch bol žalovaný vopred informovaný. Základný účel zmluvy bol v objednávke

zadefinovaný. Išlo o medializované a verejne známe informácie. Žalovaný bol informovaný o dočasnom
charaktere potreby ubytovania. Žalobca v čase vystavenia objednávky nevedel, ani nemohol vedieť, na
akú dobu ho bude potrebovať. Odpadnutím dôvodu, pre ktorý bolo dočasné ubytovanie poskytované bez
konania žalobcu, došlo k takej zmene okolností, ktorá mala za následok zmarenie účelu poskytovaného
zmluvného plnenia a žalobca bol oprávnený od zmluvy odstúpiť. Požiadavka na úhradu plnenia za

poskytnutie služby – dočasného ubytovania za celú objednanú dobu, aj keď k reálnemu využitiu došlo na
dve noci, by bola v rozpore s dobrými mravmi a poctivým obchodným stykom. Napriek výzvam žalobcu
žalovaný nevyčíslil náklady na úpravu priestorov v súvislosti s poskytnutím dočasného ubytovania.
Nevrátením uhradenej ceny by na strane žalovaného došlo k vzniku bezdôvodného obohatenia.

6. Žalovaný v druhom písomnom vyjadrení vo veci označil tvrdenie žalobcu, že ubytovanie
marginalizovanej komunity bolo medzi žalobcom a žalovaným dohodnuté ako prechodné do času zápisu
prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, do ktorých sa mala táto komunita nasťahovať ako do
náhradného bývania, za tendenčné a v rozpore s objednávkou a cenovou ponukou, v ktorých o takomto
určení doby resp. účelu ubytovania nie je žiadna zmienka. Uvedené listiny naopak preukazujú, že

dohodnutá a zaplatená doba ubytovania boli dva mesiace, september a október 2023. Žalobca zároveň
toto tvrdenie nijako nepreukázal a navrhovaný výsluch svedkov považuje žalovaný za neobjektívny,
nakoľkoideozamestnancovžalobcu.Takátodobaaniúčelubytovanianikdynebolidohodnuté.Žalovaný
by k takejto dohode ani nikdy nepristúpil, nakoľko by išlo o ekonomicky nezmyselné rozhodnutie,aby začal prerábať svoju budovu, premaľoval ju a nakúpil cca 20 postelí, matracov, posteľného
prádla, nočných stolíkov a tak ďalej. Na preukázanie zakúpeného zariadenia a vykonaných prác
žalovaný predkladá fotografie a doklady o úhrade. Účel ubytovania do zápisu vlastníckeho práva

k nehnuteľnostiam ako náhradnému bývaniu komunity nebol prerokúvaný, nikde nie je zaznamenaný
a nie je právne relevantný, nakoľko objednávka obsahuje explicitné časové obdobie doby trvania
nájmu september a október 2023. Žalovaný nesúhlasí s tvrdením žalobcu, že netušil, aký priestor
mal žalovaný k dispozícii a že ho upravoval len pre potreby žalobcu. Poukazuje na rozporné tvrdenia
žalobcu a okolnosti, za ktorých došlo k umiestneniu marginalizovanej komunity v budove žalovaného

11.09.2023. Pokiaľ žalobca zotrváva na tom, že od zmluvy platne odstúpil, tak odstúpenie vyžaduje
jednoznačné vymedzenie dôvodu, ktorý nemožno dodatočne dotvárať. Faktické vystavenie nemožno
považovať za právny úkon odstúpenia a v emaili zo 14.09.2023 chýba vymedzenie dôvodu, z ktorého
dôvodu je odstúpenie neplatné. Eventualita ubytovania na dni nebola medzi stranami prejednávaná.
Za nepoctivé a v rozpore s dobrými mravmi považuje konanie žalobcu, ktorý cca pol roka nedokázal
komunitu ubytovať, žalovaný mu ponúkol budovu kapacitne vhodnú, ktorá ale musela byť prerobená.

Žalobca si objednal dva mesiace ubytovania v obave, že na kratšiu dobu by žalovaný nepristúpil, čo je
pravda, pričom konal s vnútornou/neprejavenou pohnútkou, že ak už ubytovanie nebude potrebovať,
bude žiadať zaplatené peniaze vrátiť. V súlade so zásadou zmluvy sa majú dodržiavať, žalovaný
vychádzal z dohodnutej a zaplatenej doby ubytovania, zatiaľ čo žalobca konal špekulatívne. Žalobu
žalobcu žiadal zamietnuť a uplatnil si nárok na náhradu trov konania.

7. V prílohe písomného vyjadrenia z 27.12.2024 žalovaný predložil fotografie dotknutých priestorov –
č.l. 127 a nasledujúce spisu, faktúru č. XXXXXXXXX – č.l. 133 spisu, faktúru č. XXXXXXXX – č.l. 133
rub spisu, faktúru č. XXXXXXXXXX – č.l. 134 spisu, Súpis vykonaných prác z 01.09.2023 – č.l. 134
rub spisu, doklady o úhrade – č.l. 135 spisu, elektronickú komunikáciu z apríla 2023 – č.l. 136 spisu

a doklady súvisiace s Priemyselným a logistickým parkom E. B. – č.l. 137 a nasledujúce spisu.

8. Žalobca v písomnom vyjadrení z 28.10.2025 uviedol, že všetky skutkové okolnosti opísal pravdivo
a v súlade s faktickým stavom. Žalovaný poznal dôvod potreby umiestnenia členov marginalizovanej
komunity v zariadení žalovaného a bol mu známy dočasný charakter poskytovanej služby. Dôvodom boli

skutočnostiverejneznámesúvisiacesvýstavboudiaľniceC.D.E.–F.,asanáciaobydlímarginalizovanej
komunity, ktorých náhradné bývanie mala zabezpečiť spoločnosť G. F., ako aj komplikácie súvisiace
s ich presídlením a zápisom vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ktoré mali tvoriť náhradné bývanie.
Navrhol výsluch svedkyne E. O. E., E., N., starostky obce Svrčinovec na objasnenie urgentnej potreby
žalobcu zabezpečiť členom marginalizovanej komunity dočasné ubytovanie a okolnosti, za ktorých bolo

zabezpečované. Žalobca netvrdí, že doba ubytovania mala skončiť dňom zápisu prevodu vlastníckeho
práva k nehnuteľnostiam. U žalovaného si objednal službu dočasnú, ktorú mu žalovaný 14.08.2023
ponúkol, o dočasnosti a jej dôvode mal vedomosť. Nakoľko v čase vystavenia objednávky nevedel,
ani nemohol vedieť časový rámec jej potreby, vystavil objednávku na dva mesiace. Žalobca odkázal
na výkladové pravidlá § 35 Občianskeho zákonníka a žiadal podrobiť skúmaniu vôľu konajúcich osôb.

Zotrval na tom, že objednávka bola žalobcom vystavená za účelom vzniku zmluvy o ubytovaní podľa
§ 754 a nasledujúce Občianskeho zákonníka. Netvrdí, že nevedel, kde sa budova colnice nachádza,
ani že nepoznal nehnuteľnosť, v ktorej malo byť dočasné ubytovanie zabezpečené. Predpokladal,
že ju má žalovaný zariadenú tak, že v nej poskytuje ubytovacie služby. Pred ubytovaním členov
marginalizovanej komunity vykonali jeho zamestnanci obhliadku na mieste, overili stav nehnuteľnosti,

ktorá bola zariadená pre potreby ubytovania. Nebola dostatočná ubytovacia kapacita, avšak žalovaný
ho ubezpečil, že zabezpečí dostatok matracov. Aj žalovaným predložený email z 20.04.2023 A. M. P.
preukazuje, že žalovaný ponúkal priestory spôsobilé na poskytnutie služby ubytovania. Ďalej sa vyjadril
k prerábke budovy a tvrdeným nákladom žalovaného a k porušeniu zásady dobrých mravov a poctivého
obchodného styku, pričom zotrval na svojom predchádzajúcom vyjadrení.

9. V prílohe písomného vyjadrenia predložil medializované informácie súvisiace so zaisťovaním
náhradného bývania osobám dotknutým stavbou C. D. E. F. – č.l. 183 a nasledujúce spisu.

10. Žalovaný v písomnom vyjadrení z 31. októbra 2025 doplnil argumentáciu o porušení dobrých mravov

a poctivého obchodného styku žalobcom.

11. Na pojednávaní konanom dňa 20.2.2026 zástupkyne strán sporu zotrvali na skutkovej a právnej
argumentácie uvádzanej v písomných podaniach. Na otázku súdu zástupkyňa žalobcu uviedla, že zaodstúpenie žalobca považuje samotné vypratanie priestorov a oznámenie žalovanému, že priestory boli
uvoľnené. Právna zástupkyňa žalovaného predložila Kolaudačné rozhodnutie Okresného úradu Čadca,
odbor životného prostredia z 02.12.2022 – č.l. 226 spisu, z ktorého je zrejmé, že sa jedná o budovu

bývalej colnice.

12. Podľa ustanovenia § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka č. 513/1991 Zb. v znení neskorších
predpisov /ďalej len Obchodný zákonník/, táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi
podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich

podnikateľskej činnosti.

13. Podľa ustanovenia § 261 ods. 9 Obchodného zákonníka, zmluvy medzi osobami uvedenými v
odsekoch 1 a 2, ktoré nie sú upravené v hlave II tejto časti zákona, a sú upravené ako zmluvný typ v
Občianskom zákonníku, spravujú sa príslušnými ustanoveniami o tomto zmluvnom type v Občianskom
zákonníku a týmto zákonom.

14. Podľa ustanovenia § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka, účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu,
ktorá nie je upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov,
zmluva nie je uzavretá.

15. Podľa ustanovenia § 663 Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov /
ďalej len Občiansky zákonník/, nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi vec,
aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky.

16. Podľa ustanovenia § 676 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nájom sa skončí uplynutím doby, na ktorú

sa dojednal, ak sa prenajímateľ nedohodne s nájomcom inak.

17. Podľa ustanovenia § 754 Občianskeho zákonníka, (1) Zo zmluvy o ubytovaní vznikne
objednávateľovi právo, aby mu ubytovateľ poskytol prechodné ubytovanie na dohodnutú dobu alebo
na dobu vyplývajúcu z účelu ubytovania v zariadení na to určenom (hotely, nocľahárne, ubytovne a iné

zariadenia). (2) Za ubytovanie a služby s ním spojené je objednávateľ povinný zaplatiť ubytovateľovi
cenu v lehotách určených ubytovacími poriadkami.

18. Podľa ustanovenia § 344 Obchodného zákonníka, od zmluvy možno odstúpiť iba v prípadoch, ktoré
ustanovuje zmluva alebo tento alebo iný zákon.

19. Podľa ustanovenia § 356 Obchodného zákonníka, (1) Ak sa po uzavretí zmluvy zmarí jej základný
účel, ktorý bol v nej výslovne vyjadrený, v dôsledku podstatnej zmeny okolností, za ktorých sa zmluva
uzavrela, môže strana dotknutá zmarením účelu zmluvy od nej odstúpiť. (2) Za zmenu okolností podľa
odseku 1 sa nepovažuje zmena majetkových pomerov niektorej strany a zmena hospodárskej alebo

trhovej situácie.

20. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, pričom uvedené nebolo v konaní sporné, že medzi
žalobcom v postavení zmluvnej strany objednávateľa a žalovaným v postavení zmluvnej strany
dodávateľa došlo k vzniku záväzkovo-právneho vzťahu, a to na základe objednávky žalobcu č.

XXXXXXXXXX zo dňa 11.09.2023, tak ako je táto súčasťou spisového materiálu na č.l. 26 spisu a jej
akceptácie žalovaným. Z obsahu predmetnej objednávky vyplýva, že žalobca si objednáva u žalovaného
plnenie označené ako nájom za september a október 2023 v zmysle prílohy, ktorou na základe zhodných
skutkových tvrdení strán bola ponuka žalovaného, ktorá je súčasťou emailovej komunikácie zo dňa
14.08.2023, tak ako je táto súčasťou spisového materiálu na č.l. 17 spisu. Vykonaným dokazovaním bolo

preukázané, pričom uvedené rovnako nebolo medzi stranami sporné, že obsahom záväzku žalovaného
bolo poskytnúť žalobcovi priestory bývalej L. E., v zmysle kolaudačného rozhodnutia zo dňa 02.12.2002
stavby označenej ako hraničný priechod E. – Q. R. – K. S. nachádzajúcej sa v katastrálnom území E.
na parcele č. XXXX/X, za účelom ubytovania skupiny osôb z marginalizovanej komunity v súvislosti
s potrebou zabezpečenia ich prechodného umiestnenia do doby zabezpečenia náhradného bývania

z dôvodu, že obydlia tejto skupiny osôb boli v rámci výstavby diaľničného úseku C. D. E. – F. určené
na asanáciu. Z vykonaného dokazovania vyplynuli a uvedené taktiež nebolo sporné, že žalobca
dňa 11.09.2023 vystavil objednávku č. XXXXXXXXXX, uhradil žalovanému sumu 36.000,- eur za
poskytnutie dočasného ubytovania skupiny osôb za dva mesiace a zároveň kauciu 30.000,- eur. V danýdeň 11.09.2023 sa členovia uvedenej komunity nasťahovali do žalovaným poskytnutých priestorov
a následne dňa 13.09.2023 tieto priestory vyprázdnili, čo oznámil žalobca žalovanému emailom zo
14.09.2023. Na základe následnej komunikácie strán žalovaný vrátil žalobcovi kauciu vo výške 30.000,-

eur, odmietol mu však uhradiť časť odmeny vo výške 34.800,- eur, v ktorej sume žalobca považoval
za dôvodný nárok žalovaného na zaplatenie odplaty za poskytnutie dočasného ubytovania dotknutej
skupiny osôb v dňoch 11.09.2023 až 13.09.2023.

21. Vzhľadom na postavenie žalobcu a žalovaného ako subjektov záväzkovo-právneho vzťahu

a predmet ich záväzkov súd posúdil záväzkovo-právny vzťah medzi stranami založený na základe
objednávky žalobcu č. XXXXXXXXXX z 11.09.2023 a jej akceptácie žalovaným ako vzťah obchodno-
právny v zmysle ustanovenia § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka. Žalobca ďalej tvrdil, že
medzi žalobcom a žalovaným došlo k uzavretiu zmluvy o ubytovaní podľa § 754 Občianskeho
zákonníka. V zmysle odbornej literatúry účelom zmluvy o ubytovaní uzatvorenej podľa § 754
a nasledujúce Občianskeho zákonníka je prechodne zabezpečiť potrebu bývania objednávateľa, za

čo patrí ubytovateľovi odplata. Zákon označuje zmluvné strany ako objednávateľ a ubytovateľ, po
uzavretí zmluvy ako ubytovaný a ubytovateľ. So zmluvou o ubytovaní je štandardne spojené aj
poskytovanie ďalších služieb, ktoré sú s ubytovaním spojené, ako napríklad výmena posteľnej bielizne,
upratovanie a podobne. Táto zmluva taktiež predpokladá existenciu ubytovacieho poriadku, ktorý
môže upravovať časť obsahu zmluvy. V zmysle rozhodnutia Krajského súdu Bratislava 2Co 138/2012

účelom tohto inštitútu je poskytnúť ubytovanie na prechodnú dobu, ako aj služby, ktoré sú s tým
spojené. Paragraf 759 ods. 1 Občianskeho zákonníka následne upravuje právo ubytovaného odstúpiť
od zmluvy aj pred dojednanou dobou ubytovania /Števček, M., Dulak, A., Bajánková, J., Fečík, M.,
Sedlačko, F., Tomašovič, M. a kol. Občiansky zákonník I. § 1 - 450. Komentár. 2. vydanie. Praha:
C. H. Beck, 2019/. Z ustanovenia § 754 Občianskeho zákonníka vyplýva, že zmluva o ubytovaní

vzniká medzi objednávateľom a ubytovateľom. Objednávateľom je osoba, ktorej ubytovateľ poskytuje
prechodné ubytovanie. Žalobca toto postavenie nemal, pričom ubytovanie zabezpečoval pre skupinu
osôb, ktorá bola vysídlená zo svojich obydlí, resp. bola nútená ich opustiť v dôsledku činnosti
žalobcu (stavba diaľnice) a s tým súvisiacim rozhodnutím o asanácii obydlí tejto skupiny. Je pritom
zrejmé, že žalobca zabezpečoval náhradné bývanie členov tejto skupiny osôb iným spôsobom, avšak

v dôsledku objektívnych skutočností spojených s jeho zabezpečovaním potreboval dočasne preklenúť
určité obdobie, ktorého dĺžku vyslovene nepoznal, resp. nevedel dopredu presne určiť. Taktiež je
zrejmé, že uvedené sa dialo mimo vôle členov marginalizovanej komunity, ktorí neboli presídľovaní
ani umiestňovaní v nehnuteľnosti žalovaného z vlastnej vôle na základe vlastného rozhodnutia,
ale na základe konania žalobcu, pričom na základe výsledkov vykonaného dokazovania nemožno

konštatovať, že by žalobcu na dojednanie záväzkovo-právneho vzťahu so žalovaným splnomocnili.
Zároveň ubytovanie na základe zmluvy o ubytovaní uzatvorenej podľa § 754 Občianskeho zákonníka
sa poskytuje v zariadení na to určenom. Z vykonaného dokazovania nevyplýva, že by objekt bývalého
hraničnéhoprechoduMakovmaltakýtocharaktervčaseuzavretiazmluvymedzižalobcomažalovaným,
hoci žalovaný mal poskytovanie ubytovacích služieb zapísané ako predmet podnikania v obchodnom

registri a zároveň mal zjavne záujem tento objekt takto využívať, ako vyplýva aj z ním predloženej
elektronickejkomunikáciesostarostkouobceF.z20.apríla2023–č.l.136spisu.Ustanovenie§759ods.
1 Občianskeho zákonníka umožňuje ubytovanému odstúpiť od zmluvy pred uplynutím dohodnutej doby.
Žalobca postavenie ubytovaného v zmluvnom vzťahu so žalovaným nemal, členovia marginalizovanej
komunity umiestnení v nehnuteľnosti žalovaného v zmluvnom vzťahu so žalovaným neboli, žalobcu na

uzatvorenie takéhoto zmluvného vzťahu nesplnomocnili a súd má za to, že medzi žalobcom a žalovaným
ani nejde o zmluvný typ zmluvy o ubytovaní podľa ustanovenia § 754 a nasledujúce Občianskeho
zákonníka. Žalobca tak nemal právo od zmluvy uzatvorenej so žalovaným odstúpiť v režime ustanovenia
§ 759 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

22. Zistený skutkový stav nasvedčuje možnému posúdeniu záväzkovo-právneho vzťahu medzi
stranami ako zmluvy nájomnej v zmysle ustanovenia § 663 Občianskeho zákonníka, kedy žalovaný
prenechal žalobcovi za odplatu vec (objekt bývalého hraničného prechodu Makov), aby ho dočasne
(v dojednanej dobe dvoch mesiacov september a október 2023) užíval spôsobom určeným v zmluve
(§ 665 Občianskeho zákonníka), a to na dočasné ubytovanie/umiestnenie skupiny osôb tvoriacich

marginalizovanú komunitu, tak ako to vyplýva aj z objednávky žalobcu č. XXXXXXXXXX, nie však
v zmysle záväzku žalovaného poskytnúť žalobcovi služby prechodného ubytovania vrátanie služieb,
ktorých poskytovanie je s ubytovaním spojené, ako to predpokladá ustanovenie § 754 a nasledujúce
Občianskeho zákonníka. V zmysle ustanovenia § 676 Občianskeho zákonníka tak platí, že nájomsa skončí uplynutím doby, na ktorý sa dojednal, ak sa prenajímateľ s nájomcom nedohodne inak.
Pokiaľ by aj boli pochybnosti o určitosti predmetu nájmu, ktoré však medzi žalobcom a žalovaným
podľa výsledkov vykonaného dokazovania neboli, tak minimálne možno záväzkovo-právny vzťah medzi

stranami posúdiť ako nepomenovanú zmluvu uzatvorenú podľa ustanovenia § 269 ods. 2 Obchodného
zákonníka, nakoľko strany dostatočne určito určili predmet svojich záväzkov.

23. Možnosť odstúpenia od zmluvy v obchodných záväzkovo-právnych vzťahoch upravuje ustanovenie
§ 346 Obchodného zákonníka, ktorý pripúšťa odstúpenie od zmluvy uzatvorenej v režime Obchodného

zákonníka v prípadoch, ktoré ustanovuje zmluva, Obchodný zákonník alebo iný zákon. Faktické
vysťahovanie resp. opustenie nehnuteľnosti žalovaného členmi marginalizovanej komunity za
odstúpenie od zmluvy považovať nemožno. Žalobca zároveň nepreukázal existenciu zmluvného ani
zákonného dôvodu na odstúpenie od zmluvy uzavretej so žalovaným. Týmto dôvodom nemôže byť
skutočnosť, že na strane žalobcu odpadla potreba dôvodu užívania nehnuteľnosti žalovaného pred
dojednanou dobou do konca októbra 2023. Z objednávky žalobcu je zrejmý účel užívania nehnuteľnosti

žalovaného (dočasné ubytovanie pre marginalizovanú komunitu), ktorý však nedeterminuje dobu trvania
zmluvného vzťahu, ktorá podľa v objednávke prejavenej vôle žalobcu bola dva mesiace september
a október 2023, za ktoré obdobie aj žalobca dňa 11.09.2023 zmluvnú odplatu žalovanému uhradil. To, že
žalobcaaprípadneajžalovanývedeli,žepotrebažalobcuužívaťnehnuteľnosťžalovanéhonadojednaný
účel môže odpadnúť skôr, nemá vplyv na trvanie zmluvného vzťahu medzi žalobcom a žalovaným do

konca októbra 2023, nakoľko žalobcovi nič nebránilo objednať si užívanie nehnuteľnosti žalovaného na
dobu vymedzenú potrebou (do zabezpečenia náhradného bývania členom marginalizovanej komunity)
a viazať odplatu na skutočný počet dní užívania nehnuteľnosti. Pokiaľ to žalobca neurobil preto, lebo sa
obával, že na taký vzťah by žalovaný nepristúpil (čo potvrdil aj samotný žalovaný), bolo jeho slobodným
rozhodnutím navrhnúť trvanie zmluvného vzťahu na dva mesiace, pričom uvedené zjavne zohľadňovalo

akútnosť potreby žalobcu marginalizovanú komunitu niekde dočasne umiestniť do doby zabezpečenia
náhradného bývania a čo vzhľadom na jeho akceptovanie bolo zjavne aj v súlade s ekonomickými
záujmami žalovaného, ktorých relevantnosť je imanentným znakom záväzkovo-právnych vzťahov medzi
podnikateľmi a v pomeroch prejednávanej veci ich nemožno na strane žalovaného vnímať ako konanie
v rozpore s poctivým obchodným stykom alebo dobrými mravmi.

24. Žalobca opakovane v priebehu konania objasňoval potrebu umiestnenia členov marginalizovanej
komunity v dočasnom ubytovaní zabezpečovanom žalobcom a poukazoval na vedomosť žalovaného
o tejto situácii, čo v konaní nebolo sporné, pričom išlo o potrebu dočasného umiestnenia členov
marginalizovanej komunity do času zabezpečenia náhradného bývania, ktoré sa v dôsledku

administratívnych procesov na katastrálnom úrade predlžovalo. Hoci žalobca zdôrazňoval, že v čase
vystavenia objednávky nevedel určiť časový rámec zabezpečovaného plnenia, tak napriek uvedenému
si neobjednal plnenie na čas obmedzený účelom, na ktorý priestory bude potrebovať s dojednanou
odplatou na dennej báze. Z obsahu objednávky žalobcu z 11.09.2023 rovnako nevyplýva, že
prechodnosť ubytovania mala vyplývať z účelu ubytovania, čo bola potreba riešenia bytovej situácie

marginalizovanej komunity do doby povolenia vkladu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ktoré mali
slúžiť ako ich náhradné bývanie. Zároveň hoci žalobca uvádzal, že sa obával, že žalovaný bude
požadovať vystavenie objednávky iba na celý kalendárny mesiac, pričom v prípade jej neakceptovania
by žalobca nemal ubytovaciu kapacitu pre členov marginalizovanej komunity, tak napriek uvedenému
nevystavil objednávku na dobu trvania jedného mesiaca, ale na dva mesiace. Rovnako nie je zrejmé,

na základe čoho žalobca predpokladal, že žalovaný má budovu bývalej colnice zariadenú tak, že v nej
poskytuje ubytovacie služby, ktoré má zapísané v obchodnom registri ako predmet činnosti. Vykonaným
dokazovaním nebolo preukázané, že by v súvislosti s charakterom objektu poskytovaného žalovaným
žalobcovi uviedol žalovaný žalobcu do omylu.

25. Na prijatých skutkových a právnych záveroch nemení nič ani fakt, že žalovaný podľa vyjadrenia
žalobcu poznal dôvody potreby umiestnenia členov marginalizovanej komunity v zariadení žalovaného
a bol mu známy dočasný charakter poskytovanej služby, čo žalovaný ani nepoprel. Samotná dočasnosť
však bola vymedzená dobou trvania dva mesiace, nie do povolenia vkladu vlastníckeho práva
k nehnuteľnostiam, v ktorých malo byť dotknutým osobám zabezpečované náhradné bývanie alebo do

iného časového momentu. Aj samotný žalobca na jednej strane uvádza, že zaplatil za celý september
2023, hoci k umiestneniu osôb v nehnuteľnosti žalovaného došlo až 11.09.2023, nakoľko si bol vedomý
určitých nákladov žalovaného v súvislosti s prípravou priestorov, ktoré náklady museli byť vynaložené
v rovnakej miere, či by službu využíval dva dni alebo dva mesiace, avšak v tomto konaní žiada vrátiťplatbuajzatotoobdobie,čojevrozporesjehovlastnýmitvrdeniami.Ajuvedenésvedčíotom,žežalobca
mal vedomosť, že budova žalovaného pred umiestnením členov marginalizovanej komunity nebola
zariadením slúžiacim na poskytovanie dočasného ubytovania v zmysle § 754 Občianskeho zákonníka.

Žalobca pritom nespochybnil obsah vyjadrenia právnej zástupkyne žalovaného na pojednávaní dňa
20.02.2026, ktorá uvádzala, že dotknutá budova nie je rozdelená na samostatné jednotky, nie je
ubytovacím zariadením, nie je rozdelená na bytové a nebytové priestory.

26. Aj z ponuky žalovaného zo dňa 14. augusta 2023, ktorá mala byť prílohou objednávky žalobcu

z 11.09.2023 vyplýva, že predmetom rokovania medzi stranami malo byť dočasné umiestnenie 25 až
30 osôb z obce F. s tým, že dĺžka dočasného umiestnenia osôb mala byť cca tri mesiace. Samotná
cenová ponuka žalovaného počítala s cenou za poskytované služby na mesačnej báze (15.000,- eur
bez DPH mesačne) so splatnosťou nájomného 15. deň v mesiaci s tým, že nájomné sa malo uhrádzať
mesačne dopredu. Žalovaný v cenovej ponuke ponúkol žalobcovi plnenie na mesačnej báze, žalobca
si ho objednal na dva mesiace, žalovaný objednávku akceptoval.

27. Pokiaľ žalobca odkazoval na výkladové pravidlá § 35 Občianskeho zákonníka a žiadal podrobiť
skúmaniu vôľu konajúcich osôb, tak z hľadiska určitosti a zrozumiteľnosti obsah objednávky žalobcu
nevzbudzuje pochybnosti, pokiaľ ide o dobu trvania objednaného plnenia ako dočasné ubytovanie
pre marginalizovanú komunitu, pričom nájom za september a október 2023 v zmysle prílohy, ktorá

podľa zhodných tvrdení strán bola cenová ponuka žalovaného, predstavuje 36.000,- eur. Súd tak nevidí
priestor pre aplikáciu § 35 Občianskeho zákonníka, ani výkladových pravidiel podľa § 266 a nasledujúce
Obchodného zákonníka, nakoľko žalobcom tvrdená vôľa by bola v rozpore s jazykovým prejavom.

28. Pokiaľ žalobca uvádzal, že predpokladal, že predmetnú budovu má žalovaný zariadenú tak,

že v nej poskytuje ubytovacie služby, tak uvedené je v rozpore s jeho vlastnými tvrdeniami na
strane 4 vyjadrenia k odporu žalovaného (posledný odsek), že mu „boli vopred avizované určité
náklady uvedené priamo v cenovej ponuke, ktoré mali žalovanému údajne vzniknúť v súvislosti
s vybavením a úpravou priestorov“, čím odôvodňoval uhradenie odplaty do 11.09.2023, kedy členovia
marginalizovanej komunity v nehnuteľnosti žalovaného neboli. Zo skutočností, ktoré vyšli v konaní

najavo, nemožno dovodiť, že by žalovaný žalobcu uviedol do omylu ohľadne charakteru a stavu
priestorov budovy, do ktorých mali byť členovia marginalizovanej komunity dočasne umiestnení.

29. Súd pritom nepovažoval za potrebné osobitne sa zaoberať otázkou, či a v akej miere žalovaný
vynaložil náklady na úpravu a vybavenie dotknutej budovy v súvislosti s poskytovaním zmluvného

plnenia žalobcovi, nakoľko náhrada týchto nákladov nebola predmetom tohto konania.

30. Žalobca ďalej odkazoval na aplikáciu ustanovenia § 356 Obchodného zákonníka upravujúceho
možnosť odstúpenia od zmluvy z dôvodu zmarenia účelu zmluvy. Podmienkou pre aplikáciu tohto
zákonného ustanovenia je, že po uzavretí zmluvy sa zmarí jej základný účel, ktorý bol v nej výslovne

vyjadrený v dôsledku podstatnej zmeny okolností, za ktorých sa zmluva uzavrela (príčina zmarenia),
za ktorých strana dotknutá zmarením účelu zmluvy môže od zmluvy odstúpiť. Základným účelom
zmluvy uzavretej medzi stranami vyplývajúcim z objednávky žalovaného bolo dočasné ubytovanie pre
marginalizovanú komunitu. Z výsledkov vykonaného dokazovania nevyplynulo, že by po uzavretí zmluvy
došlo k podstatnej zmene okolností, za ktorých sa zmluva uzavrela. K uzavretiu zmluvy došlo v čase,

kedy sám žalobca nevedel, na ako dlho bude nehnuteľnosť potrebovať, napriek čomu dobu trvania
zmluvy neohraničil účelom, ale navrhol jej uzavretie /objednal si zmluvné plnenie/ na dva mesiace,
zohľadňujúc aj ekonomický záujem žalovaného do záväzkovo-právneho vzťahu vstúpiť. Samotné
skoršie odpadnutie dôvodu, pre ktorý žalobca plnenie potreboval, nemožno považovať za zmarenie
základného účelu zmluvy v zmysle ustanovenia § 356 Obchodného zákonníka.

31. Zároveň súd dopĺňa, že odstúpenie od zmluvy je jednostranný adresovaný právny úkon zmluvnej
strany, právnym následkom ktorého je zánik zmluvy (§ 349 Obchodného zákonníka). Samotné
vypratanie priestorov členmi marginalizovanej komunity, ktorí neboli v zmluvnom vzťahu so žalovaným,
za odstúpenie od zmluvy považovať nemožno. Pokiaľ ide o email vedúcej odboru podporných činností

investičného procesu žalobcu M. A. B., N. zo dňa 14.09.2023, ktorý je súčasťou spisového materiálu
na č.l. 25 spisu, tak tento rovnako nemožno považovať za odstúpenie od zmluvy podľa § 344
Obchodného zákonníka. Tento email neobsahuje prejav vôle smerujúci k zániku zmluvy uzavretej medzi
stranami. Jeho obsahom je výlučne informácia, že marginalizovaná komunita ubytovaná v zariadenížalovaného v obci E. sa dňa 13.09.2023 zo zariadenia odsťahovala a uvoľnila všetky uvoľnené
priestory a konštatovanie žalobcu o nevyhnutnosti vysporiadania vzájomných nárokov medzi žalobcom
a žalovaným. Obsahom emailu žalobcu zo 14.09.2023 nie je prejav vôle smerujúci k zániku zmluvného

vzťahu medzi žalobcom a žalovaným. A hoci v ňom žalobca hovorí o potrebe vysporiadania vzájomných
nárokov, táto sa kľudne môže týkať aj len zaplatenej kaucie 30.000,- eur.

32.Spoukazomnavšetkyvyššieuvedenéskutočnostisúdkonštatuje,žezáväzkovo-právnyvzťahmedzi
žalobcom a žalovaným založený na základe objednávky žalobcu z 11.09.2023 trval do konca októbra

2023, za ktoré obdobie žalobca v súlade s dojednaním zmluvných strán zaplatil žalovanému dojednanú
zmluvnú odplatu vo výške 30.000,- eur bez DPH resp. 36.000,- eur s DPH. Vykonaným dokazovaním
nebola preukázaná žiadna právna skutočnosť, na základe ktorej by došlo k predčasnému ukončeniu
zmluvného vzťahu zakladajúcemu nárok žalobcu na vrátenie časti plnenia vo výške 34.800,- eur.
Z vykonaného dokazovania nevyplynulo, že by povinnosťou žalobcu bolo uhradiť žalovanému zmluvné
plnenie len v tvrdenej výške 1.200,- eur za obdobie od 11.09. do 13.09.2023 a na strane žalovaného

tak bezdôvodné obohatenie v tvrdenej výške resp. povinnosť vrátiť časť zaplateného zmluvného plnenia
v sume 34.800 eur nevznikla. Vzhľadom na uvedené súd konštatuje skutkovú a právnu nedôvodnosť
žalobcom uplatneného nároku, z ktorého dôvodu žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol.

33. Vo výroku o nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP,

podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalovaný bol
v konaní v celom rozsahu úspešný, preto mu súd priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania
v plnom rozsahu, t. j. v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
v súlade s ustanovením § 262 ods. 2 CSP v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina.

Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo

veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa
dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie
podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov
s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší

subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 Civilného sporového poriadku).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa

napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh) (363 Civilného sporového poriadku).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 Civilného
sporového poriadku).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).