Uznesenie – Ostatné ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 24. február 2026

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 28Co/59/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2324200058
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 02. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Lucia Mizerová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2026:2324200058.2

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Lucie Mizerovej a členov senátu
JUDr. Eriky Tischlerovej a JUDr. Petra Dumana, v právnej veci žalobcov: 1/ A. B., nar. XX.XX.XXXX a 2/
B. B. B., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom C. XXXX/X, D., proti žalovanému: Československá obchodná
banka, a.s., so sídlom Žižkova 11, Bratislava, IČO: 36 854 140, o žalobe na obnovu konania, o odvolaní
žalobcov 1/ a 2/ proti uzneseniu Okresného súdu Galanta č. k. 8C/2/2024-67 zo dňa 4. marca 2025, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku I. p o t v r d z u j e a výrok II. o trovách konania
r u š í .

o d ô v o d n e n i e :

16 28Co/59/2025

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie výrokom I. žalobu na obnovu konania odmietol a výrokom
II. žalovanému náhradu trov konania nepriznal.

2. Rozhodnutie súd odôvodnil právne ustanoveniami § 397, § 398, § 400, § 403 ods. 1, 2, § 404, § 405,
§ 412 ods. 1, § 413 ods. 1, § 414 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších
predpisov(ďalejlen„CSP“)avecnedôvodiltým,žežalobcoviasažalobounaobnovukonaniadoručenou

súdu dňa 09.01.2024 domáhali, aby súd povolil obnovu konania, v ktorom podrobí súdnej kontrole z
úradnej povinnosti ex offo zmluvu o úvere č. 110/3021/13/SU zo dňa 19.11.2013, ako aj záložnú zmluvu
k úverovej zmluve č. 110/3021/13SU. Súd rozhodol prvýkrát uznesením zo dňa 30.01.2024 sp. zn.
8C/2/2024 - 21, ktorým žalobu na obnovu konania odmietol a voči ktorému podali žalobcovia odvolanie,
o ktorom rozhodol Krajský súd v Trnave uznesením č. k. 28Co/60/2024 – 56 zo dňa 27.11.2024 tak, že
napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

3. Súd prvej inštancie z pripojeného spisu sp. zn. 35Csp/16/2020 zistil, že v danej veci bola dňa
14.02.2020 podaná žaloba o zaplatenie sumy 133.449,30 eura s príslušenstvom titulom nesplatenia
účelového spotrebného úveru poskytnutého na základe zmluvy o otp refinanc úvere z 19.11.2013.
Súd dňa 31.03.2020 vydal platobný rozkaz č.k. 35Csp/16/2020-52, ktorým uložil žalovaným povinnosť
spoločne a nerozdielne zaplatiť istinu 133.449,30 eura s príslušenstvom a náhradu trov konania.

Platobný rozkaz súd doručoval žalovaným na adresu trvalého pobytu C. E. XXXX/X, D.. Z informácie
o doručovaní súd zistil, že žalovaní si zásielku neprevzali v odbernej lehote. Mesto D. súdu podaním
zo dňa 03.07.2020 oznámilo, že žalovaní majú evidovaný trvalý pobyt na adrese D., C. E. F. XXXX/
X. Okresné riaditeľstvo PZ Galanta na žiadosť súdu o doručenie zásielky žalovaným oznámilo, že
v dňoch 28.06.2020, 03.07.2020 a 11.07.2020 boli vykonané previerky na adrese trvalého pobytu
žalovaných s negatívnym výsledkom. Súd platobný rozkaz uznesením č.k. 35Csp/16/2020-72 zo dňa

06.08.2020 zrušil, nakoľko sa ho nepodarilo doručiť žalovaným do vlastných rúk a inú adresu sa
súdu aj napriek vykonanému šetreniu pobytu nepodarilo zistiť. Oznámenie o podaní žaloby bolovyvesené na úradnej tabuli súdu a zverejnené na webovej stránke súdu dňa 27.08.2020. Predvolanie
na pojednávanie bolo žalovaným doručované na adresu evidovanú v registri obyvateľov, no zásielka
sa vrátila ako neprevzatá v odbernej lehote. Následne sa dňa 25.11.2020 konalo pojednávanie,

kde sudkyňa konštatovala, že žalovaní boli volaní z adresy trvalého bydliska, zásielky sa vrátili ako
neprevzaté v odbernej lehote, preto súd pojednával bez prítomnosti strán sporu a vyhlásil rozsudok.
Predmetný rozsudok bol žalovaným doručený dňa 23.12.2020. Uvedená skutočnosť vyplýva z informácií
o výsledku doručenia listinného rovnopisu, ktoré boli súdu doručené dňa 23.12.2020. V zmysle ust.
§ 31a ods. 10 zákona o e-Governmente sa deň doručenia informácie o výsledku doručovania súdu

považuje za deň vrátenia nedoručenej zásielky súdu. Dňom vrátenia nedoručenej zásielky súdu sa
písomnosť (rozsudok) považuje za doručenú žalovaným, a to aj vtedy, ak sa o tom žalovaní nedozvedeli
(§ 111 ods. 3 CSP). Z informácií o výsledku doručenia listinného rovnopisu vyplýva, že rozsudok
súdu prvej inštancie bol žalovaným správne doručovaný na adresu ich trvalého pobytu vyplývajúcu
z evidencie Registra obyvateľov SR - C. X, D.. Predmetný rozsudok nadobudol právoplatnosť dňom
08.01.2021. Z úradného záznamu zo dňa 07.02.2022 vyplýva, že žalovaná 2/ nahliadla do súdneho

spisu sp. zn. 35Csp/16/2020 a následne proti predmetnému rozsudku podali žalovaní odvolanie, kde
namietali neprijateľné podmienky zmluvy o úvere. Krajský súd v Trnave rozhodol uznesením zo dňa
30.11.2022 č.k. 23CoCsp/9/2022-138 tak, že odvolanie ako neskoro podané odmietol. Vzhľadom na
uvedené skutočnosti, keďže žaloba na obnovu konania bola podaná na súd dňa 09.01.2024 a rozsudok
zo dňa 25.11.2020 sp. zn. 35Csp/16/2020-86 nadobudol právoplatnosť dňom 08.01.2021, súd prvej

inštancie skonštatoval, že objektívna lehota na podanie žaloby na obnovu konania zachovaná nebola.

4. Pokiaľ ide o zachovanie subjektívnej trojmesačnej lehoty, ktorá začína plynúť od času, kedy sa ten, kto
obnovu konania navrhuje, dozvedel o jej dôvodoch, resp. keď mohol dôvod obnovy uplatniť, tu spočívalo
dôkazné bremeno na žalobcoch, ktorých povinnosťou bolo uviesť a aj preukázať jej zachovanie ku

dňu podania žaloby na povolenie obnovy konania. Začiatok plynutia subjektívnej trojmesačnej lehoty
je daný subjektívnym momentom prvej vedomosti o dôvode obnovy konania. Žalobcovia vo svojej
žalobe neuviedli žiaden okamih, kedy sa o možnosti podať žalobu na obnovu konania dozvedeli, teda
relevantným spôsobom nepreukázali, neprodukovali žiaden hodnoverný dôkaz, ktorým by preukázali
začiatok plynutia subjektívnej premlčacej lehoty pri podávaní žaloby na obnovu konania.

5. Súd prvej inštancie uviedol, že žalobcovia v žalobe na obnovu konania uvádzajú, že nie z vlastnej
viny sa nemohli zúčastniť pojednávania, súd im nedoručoval písomnosti do vlastných rúk a uplatňoval
fikciu doručenia pri zasielaní písomností, pretože o konaní sa dozvedeli až z nahliadnutia do spisu na
súde. Uvedené však podľa súdu nie je pravdou, nakoľko z pripojeného spisu sp. zn. 35Csp/16/2020

vyplýva, že súdne zásielky a všetky písomnosti im boli doručované na adresu evidovanú v Registri
obyvateľov SR, ktoré sa však vracali súdu ako adresátmi neprevzaté v odbernej lehote. V zmysle ust.
§ 111 ods. 3 CSP, ak nemožno doručiť písomnosť na adresu podľa § 106, písomnosť sa považuje
dňom vrátenia nedoručenej zásielky súdu za doručenú, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie.
Doručenkajevzmysle§111CSPverejnoulistinouaúdajevdoručenkesapovažujúzapravdivé,aknieje

dokázaný opak. Žalobcovia súdu žiadnym spôsobom nepreukázali, že údaje na doručenke o doručovaní
predvolania na pojednávanie a ostatných písomností nie sú pravdivé. Následne sa dňa 25.11.2020
konalo pojednávanie, kde sudkyňa konštatovala, že žalovaní boli volaní z adresy trvalého bydliska,
zásielky sa vrátili ako neprevzaté v odbernej lehote, preto súd pokračoval bez prítomnosti žalovaných
a vyhlásil rozsudok. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňom 08.01.2021. Žalobcovia proti rozsudku

č. k. 35Csp/16/2020 - 86 podali odvolanie, ktoré Krajský súd v Trnave uznesením zo dňa 30.11.2022,
č.k. 23CoCsp/9/2022-138 ako oneskorene podané odmietol. Nové skutočnosti a dôkazy pre ktoré podali
žalobu na obnovu konania (neprijateľné podmienky spotrebiteľskej zmluvy) boli prvoinštančným súdom
prejednané.

6. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že dôvod obnovy konania podľa § 397 písm. a) CSP nie
je obsiahnutý v žalobe na obnovu konania doručenej Okresnému súdu Galanta dňa 09.01.2024.
Žalobcovia vo svojom podaní neuviedli žiadne skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy, ktoré bez svojho
zavinenia nemohli použiť v pôvodnom konaní, pričom by pre nich privodili priaznivejšie rozhodnutie
vo veci. Žalobcovia poukázali len na neplatné postúpenie pohľadávky na nebankový subjekt, nekalú

povahu klauzuly o predčasnej splatnosti, neprijateľné podmienky zmluvy, teda sa nejedná o dôvody na
obnovu konania taxatívne vymenované v cit. ust. § 397 CSP. Uvedené sa obdobne vzťahuje aj na dôvod
obnovy konania, ktorý má podľa žalobcov spočívať v tom, že súd v pôvodnom konaní nepodrobil zmluvy
súdnej kontrole neprijateľnosti zmluvných podmienok. K dôvodu obnovy konania podľa § 397 písm. b)CSP súd uviedol, že k jeho naplneniu dochádza v situácii, kedy strana síce navrhla v pôvodnom konaní
dôkaz, no tento nemohol byť z objektívnych dôvodov vykonaný. Žalobcovia v žalobe na obnovu konania
nepoukázali na žiaden dôkaz, ktorý navrhli a z objektívnych príčin ho nebolo možné vykonať.

7. K uplatnenému dôvodu obnovy konania podľa § 397 ods. 1 písm. e) CSP súd prvej inštancie uviedol,
že žalobcovia v konaní nepreukázali, kedy sa dozvedeli, resp. mohli dozvedieť o existencii rozhodnutia
Súdneho dvora ES a Rady Európskej únie a Komisie, a teda neuniesli dôkazné bremeno na preukázanie
včasnosti podanej žaloby. Nakoľko sa podľa čl. 297 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, rozhodnutia

Súdneho dvora Európskej únie zverejňujú v Úradnom vestníku Európskej únie, teda žalobcovia mohli
už v čase vydania rozhodnutia v zákonnej lehote na podanie odvolania uvedené argumenty v odvolaní
použiť.Ustanovenie§2ods.1Zákonač.416/2004Z.z.oúradnomvestníkuEÚustanovuje,žeovšetkom
čo bolo v úradnom vestníku uverejnené platí, že dňom uverejnenia sa stalo známym každému, koho
sa to týka, pričom táto domnienka znalosti uverejnených právne záväzných aktov Európskej únie a
Európskeho spoločenstva je nevyvrátiteľná a táto platí i pre spotrebiteľov. Trojročná objektívna lehota na

podanie žaloby na obnovu konania začala plynúť okamihom právoplatnosti rozsudku zo dňa 25.11.2020,
sp. zn. 35Csp/16/2020-86, teda dňom 08.01.2021, a skončila dňom 08.01.2024. Žaloba na obnovu
konania však bola podaná až dňa 09.01.2024 osobne do podateľne súdu a žalobcovia v tomto konaní
nepreukázali, kedy sa dozvedeli, resp. mohli dozvedieť o existencii označených rozhodnutí Súdneho
dvora ES a Rady Európskej únie. Žalobcovia absolútne neuviedli a ani nepreukázali začiatok plynutia

subjektívnejlehoty,taktiežneuviedližiadnenovérozhodnutiaalebodôkazy,ktorébezsvojejvinynemohli
použiť v pôvodnom konaní, ktoré môžu privodiť pre nich priaznivejšie rozhodnutie vo veci, ani dôkazy,
ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní. Z uvedených dôvodov súd podľa § 413 ods. 1 písmeno
a) CSP žalobu na obnovu konania ako oneskorene podanú odmietol.

8. Proti tomuto uzneseniu súdu prvej inštancie podali žalobcovia 1/ a 2/ odvolanie, v ktorom žiadali,
aby odvolací súd napadnuté uznesenie vo výroku I. zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie s tým, aby bolo žalobcom umožnené prejednanie ich veci v ich prítomnosti,
aby sa mohli vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom na verejnom pojednávaní. Ako odvolacie
dôvody uvádzali tie, ktoré sú upravené v ust. § 365 ods. 1 písm. a), b), d), e), f), g) a h) CSP.

Uvádzali, že napadnuté rozhodnutie je nepresvedčivé, nepreskúmateľné, nezákonné a je zanedbaním
súdu konať v súlade s Ústavou SR (čl. 46 a čl. 48), ako i Dohovorom o ľudských právach, ako
i odňatím práva žalobcov na prístup k súdu, pretože súd vec neprerokoval verejne a v prítomnosti
strán sporu, ani neumožnil stranám sporu, aby sa verejne vyjadrili ku všetkým vykonávaným dôkazom.
Súd sa nevenoval skutkovému stavu v pôvodnom konaní, ignoroval dôkazy a výlučne formalisticky

pristúpil k veci. V pôvodnom konaní nebol skutkový stav zistený úplne ani správne, na čo poukázali
žalobcovia 1/ a 2/ ako spotrebitelia tým, že namietali postúpenie pohľadávky na spoločnosť EOS KSI
Slovensko, s.r.o., ktorej spoločnosti mal pôvodný veriteľ postúpiť pohľadávku, pričom išlo o neplatné
postúpenie s poukazom na ust. § 39 OZ, pretože bola postúpená nesplatná pohľadávka, čo vyplýva
z listín zo dňa 24.03.2017 Posledná výzva (pôvodného veriteľa), Vyhlásenie úveru za predčasne

splatný a oznámenie o začatí výkonu záložného práva zo dňa 03.05.2017, pričom ide o nedodržanie
ust. § 565 druhá veta OZ, a tak o absolútne neplatný právny úkon, na ktorý mali konajúce súdy
prihliadať z úradnej povinnosti aj bez námietky dlžníka. Taktiež v pôvodnom konaní absentuje výzva
pôvodného veriteľa podľa ust. § 92 ods. 8 Zákona o bankách z ktorého dôvodu nemohlo dôjsť k
platnému postúpeniu. Žalobcovia poukazovali na právne závery v uznesení Najvyššieho súdu SR sp.

zn. 5Cdo/36/2020 zo 15.12.2020. Odmietnutím žaloby žalobcov došlo k takej vade konania, ktorá
odôvodňuje zmätočnosť napádaného rozhodnutia a jeho zrušenie. Súd prvej inštancie nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dôvodili, že napadnuté rozhodnutie je nedostatočne
odôvodnené, pretože súd sa nevysporiadal s každou námietkou podstatnou pre spravodlivé rozhodnutie

vo veci, riadne neodôvodnil svoje rozhodnutie, ktoré je arbitrárne. Súd prvej inštancie poukazuje v bode
18. odôvodnenia uznesenia na doručenie písomností žalobcom fikciou doručenia. Súd však dospel k
nesprávnemu právnemu posúdeniu veci, pričom žalobcovia poukazovali na nález Ústavného súdu SR
sp. zn. II. ÚS 65/2010 zo dňa 27.10.2010, ktoré hovorí o podmienkach, za akých môže byť použitá
fikcia doručenia. Žalobcovia vedia preukázať, že im neboli písomnosti doručované úmyselne a vyplýva

to aj zo súdneho spisu. Žalobkyňa 1/ pracuje a pracovala na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny
Galanta, ktorý úrad je úradom verejnej správy a nie je akceptovateľné, aby jej písomnosti nemohli byť
doručené do zamestnania. Rovnako je zarážajúce, že Mestský úrad D. odmietol zastupovanie v konaní
občanov mesta – žalobcov 1/ a 2/, ktorí spolupracovali vo veciach verejných s Okresným riaditeľstvomPZ Galanta, a preto je nemysliteľné až zarážajúce, že službu konajúci príslušníci policajného zboru
nedoručili písomnosti údajne z dôvodu, že nemajú vedomosť, či sa žalobcovia zdržiavajú v mieste
trvalého bydliska. Žalobcovia poukazovali na nález Ústavného súdu sp. zn. II. ÚS 65/2010 zo dňa

27.10.2010, ktorý hovorí o nutnosti informovanosti o opakovanom doručení zásielky, o čase a termíne,
kedy sa opakované doručenie zásielky s rozhodnutím uskutoční, resp. uskutočnilo, a preto bez splnenia
tejto zákonnej podmienky nemôže dôjsť k fikcii doručenia. Ak nie je možné preukázať, že zo strany
doručovateľa došlo k správnemu postupu pri doručovaní (uložení) predmetnej zásielky, nie je možné
uplatniť fikciu doručenia. Do dnešného dňa hoci uplynulo takmer 5 rokov od pôvodného konania, sa

súd ani len nepokúsil doručiť písomnosti žalobcom v zmysle zákona. Je nespochybniteľné, že ide o
justičný omyl, o chyby súdu prvej inštancie ktoré je potrebné v obnovenom konaní napraviť. Súd prvej
inštancie sa s uvedenými námietkami žalobcov nevysporiadal ani im neumožnil, aby sa verejne vyjadrili
k veci na verejnom pojednávaní a i z toho dôvodu napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci. Súd prvej inštancie v bode 18. odôvodnenia napádaného uznesenia uviedol,
že mal k dispozícii pripojený spis sp. zn. 35Csp/16/2020 a zistil, že bola podaná žaloba, pričom k

žalobe sú pripojené dôkazy, ktoré opomenul skúmať, súd ďalej uvádza, že z úradného záznamu zo
dňa 07.02.2020 vyplýva, že žalovaná 2/ nahliadla do súdneho spisu 35Csp/16/2020 a následne proti
predmetnémurozsudkupodaližalovaníodvolanie,kdenamietalineprijateľnépodmienkyzmluvyoúvere.
Krajský súd v Trnave rozhodol uznesením zo dňa 30.11.2022 tak, že odvolanie ako neskoro podané
odmietol. Z uvedeného je zjavné, že pokiaľ by žalobcovia 1/ a 2/ o predmetnom konaní vedeli, využili by

svoje právo na spravodlivý súdny proces a využili by prostriedky procesnej obrany a procesného útoku
tak, ako im zaručuje právny systém a Ústava SR. Avšak o prebehnutom konaní sa žalobcovia dozvedeli
až keď boli kontaktovaní dražobnou spoločnosťou.

9. Súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, keď konštatoval, že

rozsudok zo dňa 25.11.2020 sp. zn. 35 Csp/16/2020 - 6 nadobudol právoplatnosť dňom 08.01.2021 a že
v tomto prípade nebola dodržaná objektívna lehota. Rozsudok v pôvodnom konaní nemohol nadobudnúť
právoplatnosť dňom 08.01.2021, pretože nedoručený rozsudok nenadobúda právoplatnosť, preto nie
je akceptovateľný názor súdu prvej inštancie, ktorým súd uviedol, že v tomto prípade nebola dodržaná
objektívna lehota. Žalobcovia podali žalobu na obnovu konania podľa § 397 písm. a), b) a e) CSP.

Údajne právoplatný rozsudok sp. zn. 35 Csp/16/2020 je v rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora EÚ,
ktoré je pre vnútroštátne súdy záväzné v zmysle ustanovenia Civilného sporového poriadku a Nálezu
Ústavného súdu SR. Predmetné rozhodnutie Súdneho dvora je pre súdy precedentne záväzné, a to
odvtedy, ako je uverejnené vo Vestníku Európskej únie v tom-ktorom jazyku členského štátu (nález vo
veci sp. zn. l. ÚS 462/2022, bod 19, 20). Žalobcovia poukazujú v tejto časti na nález vo veci sp. zn.

I. ÚS 462/2022 o konštatovaní porušenia práva na spravodlivý proces v prípade, ak súd neaplikuje
rozsudok Súdneho dvora priliehavý na prejednávanú vec. Odhliadnuc od skutočnosti, že žalobca sa
už v žalobe domáhal ochrany pred neprijateľnými podmienkami, Súdny dvor judikoval, že vykonanie
ex offo kontroly relevantných zmluvných podmienok nie je o možnosti, ale o povinnosti. Neaplikovaním
rozhodnutí Súdneho dvora niet zákonného rozsudku.

10. Súd prvej inštancie dospel k nesprávnemu záveru, keď konštatoval, že žalobcovia žiadnym
relevantným spôsobom nepreukázali začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby pri podávaní žaloby
na obnovu konania. Žalobcovia 1/ a 2/ poukázali v podanej žalobe na rozsudok Súdneho dvora z 9.
novembra 2023 vo veci C-598/21, ktorý bol preukázateľne zverejnený vo Vestníku EÚ dňa 03.01.2024.

Žaloba na obnovu konania bola podaná 09.01.2024. Žalobcovia poukazovali na rozsudok pod sp.
zn. 10Csp/26/2024, kedy bola žaloba na obnovu konania prijatá. V konaní súd skúmal dodržanie
subjektívnej aj objektívnej premlčacej doby, išlo o obdobnú situáciu, rozpor s rozsudkom súdneho dvora
EÚ C -598/21. Rozsudok v pôvodnom konaní pritom nebol žalobcom nikdy doručený. Žalobcovia 1/
a 2/ nemali vedomosť o doručovaní zásielok, o prebiehajúcom súdnom konaní, aj s poukazom na

skutočnosť, že nebol dodržaný zákonný postup zo strany doručovateľského úradu. Zistený skutkový stav
neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného
útoku, ktoré neboli uplatnené. Súd prvej inštancie sa nevysporiadal s námietkami žalobcov, že nebol
dodržaný zákonný postup na uplatnenie fikcie doručenia a ignoroval Nález ÚS SR II. ÚS 65/2010 zo
dňa 27.10.2010, na ktorý žalobcovia poukazujú.

11. Rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, keď súd
konštatuje, že nové skutočnosti a dôkazy pre ktoré podali žalobu na obnovu konania (neprijateľné
zmluvné podmienky spotrebiteľskej zmluvy) boli prvoinštančným súdom prejednané. Súd prvejinštancie nevysvetlil, ktorými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách sa mal súd prvej inštancie v
pôvodnom konaní zaoberať, či ich hodnotil, k akým záverom dospel, či skúmal, či boli individuálne
dojednané a najmä či skúmal klauzulu o zosplatnení úveru, pre ktorú mal vyniesť rozsudok. Podľa

žalobcov sa súd v konaní sp. zn. 35Csp/16/2020 skúmaním neprijateľných zmluvných podmienok
nezaoberal. Konštatovanie, že spotrebiteľská zmluva neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky
nebolo judikované vo výroku rozsudku, ani v jeho odôvodnení. Žalobcovia poukazujú na nálezy ÚS SR a
rozsudky Súdneho dvora EÚ, ktoré judikujú, že kontrola neprijateľných zmluvných podmienok zo strany
vnútroštátnych súdov nie je o možnosti, ale o povinnosti (nález ÚS SR III. ÚS 416/2022). Súd dospel

na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, keď konštatoval, že žalobcovia
v žalobe neuviedli žiadne skutočnosti, ktoré bez svojho zavinenia nemohli použiť v pôvodnom konaní.
V žalobe boli podrobne rozpísané neprijateľné zmluvné podmienky a bola uvedená nekalá klauzula zo
spotrebiteľskej zmluvy, ktorá bola použitá na zosplatnenie úveru, teda zosplatnenie bolo neplatné. Súd
nesprávne konštatoval, že žalobcovia v žalobe na obnovu konania nepoukázali na žiaden dôkaz, ktorý
navrhli a z objektívnych príčin ho nebolo možné vykonať. Žalobcovia totiž poukazujú na skutočnosť, že

uplatnením fikcie doručenia, pri nedodržaní zákonného postupu, im bolo upreté právo na spravodlivý
súdny proces. Dôkazy mal súd v súdnom spise a ignoroval ich, a to Výzva a Oznámenie o vyhlásení
úveru za predčasne splatný. Žalobcovia neboli súdom poučení čo zakladá inú vadu, ktorá mohla mať
za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. S poukazom na rozhodnutie odvolacieho súdu sp. zn.
28Co/60/2024 - 56 zo dňa 27.11.2024 sa súd ani len neriadil povinnosťou mu uloženou odvolacím

súdom, čo zakladá zrušenie napadnutého rozhodnutia.

12. Súd vec nesprávne právne posúdil, keď konštatoval, že žalobcovia v konaní nepreukázali, kedy sa
dozvedeli,resp.mohlidozvedieťoexistenciirozsudkuSúdnehodvoraEÚz9.11.2023voveciC-598/21,
ktorý bol preukázateľne zverejnený vo Vestníku EÚ dňa 03.01.2024, čo žalobcovia tvrdili v žalobe na

obnovu konania podanej dňa 09.01.2024. Súd si uvedenú skutočnosť nepreveril, pričom platí, že súd
pozná právo. Súd nesprávne konštatuje, že žalobcovia neuviedli v žalobe žiadne dôkazy, ktoré bez
svojej viny nemohli použiť v pôvodnom konaní, ktoré môžu privodiť pre nich priaznivejšie rozhodnutie vo
veci, ani dôkazy, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní. Súd sa nezaoberal v žalobe opísanými
neprijateľnými zmluvnými podmienkami v spotrebiteľskej zmluve a použitím nekalej klauzuly zo zmluvy

pri zosplatnení predmetného úveru v rozpore s rozsudkom Súdneho dvora EÚ C- 598/21.

13. Žalobcovia ďalej dôvodili, že imanentnou súčasťou práva na spravodlivé súdne konanie, je aj právo
účastníka na také odôvodnenie, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo
relevantné otázky súvisiace s predmetom právnej ochrany. Dôvodili, že súd svojimi zisteniami bez

vykonania dokazovania došiel k extrémnemu nesúladu (I. ÚS 402/08) a hodnotenie dôkazov nemá
racionálnyzáklad.Súdneprihliadalnavzájomnévzťahyjednotlivýchdoúvahypripadajúcichargumentov
a ich úlohu v konkrétnom prípade nevyvážil s ohľadom na špecifikum danej veci, pričom kritériá iba
mechanicky aplikoval (1. ÚS 243/07). Súd v rozhodnutí nerešpektoval kogentné normy, pričom zvolená
interpretácia je v extrémnom rozpore s prioritami spravodlivosti. Výklad a aplikácia právnych predpisov

je v extrémnom nesúlade a odkláňa sa od ustálenej judikatúry bez toho, aby tento odklon bol dostatočne
zdôvodnený(§220ods.3CSP).Súdznačnúčasťargumentácievyňaladorozhodnutiavôbecneuviedol,
čo sa odzrkadlilo aj v odôvodnení rozhodnutia, ktoré nijako nereflektuje predloženú argumentáciu a
zároveň ani nie je možné dovodiť z argumentácie súdu, že by sa vôbec touto argumentáciou v podaniach
zaoberal, čím dostatočne neposúdil všetky predložené argumenty účastníka konania. Do obsahu

základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy patrí aj právo každého na to, aby sa v
jeho veci rozhodovalo podľa relevantnej právnej normy, ktorá tvorí súčasť právneho poriadku Slovenskej
republiky, alebo tvorí súčasť takých medzinárodných zmlúv, ktoré Slovenská republika ratifikovala a
boli vyhlásené spôsobom, ktorý predpisuje zákon. Súčasne má každý právo na to, aby sa v jeho veci
vykonal ústavne súladný výklad aplikovanej právnej normy, t. j. k reálnemu poskytnutiu súdnej ochrany

dôjde len vtedy, ak sa na zistený stav veci použije ústavne konformným spôsobom interpretovaná
platná a účinná právna norma (m. m. II. ÚS 249/04, IV. ÚS 23/05, I. ÚS 236/06, III. ÚS 363/06).
Podľa uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/89/2017, pod porušením práva na spravodlivý
proces treba rozumieť nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení
kogentných procesných ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho

rámca, a ktoré tak zároveň znamená aj porušenie ústavou zaručených procesných práv spojených so
súdnouochranoupráva.Idenapr.oprávonaverejnéprejednaniesporuzaprítomnostistránsporu,právo
vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom, právo na zastúpenie zvoleným zástupcom, právo na riadne
odôvodnenie rozhodnutia, na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, narelevantné konanie súdu spojené so zákazom svojvoľného postupu a so zákazom denegatio iustitiae
(odmietnutie spravodlivosti). Žalobcovia žiadali, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie s tým, aby žalobcom bolo umožnené verejné

prejednanie veci v ich prítomnosti, aby sa mohli vyjadriť k všetkým vykonávaným dôkazom na verejnom
pojednávaní.

14. V priebehu odvolacieho konania žalobcovia predložili doplnenie odvolania, v ktorom poukázali na
zjednocujúci rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1VCdo/4/2025 a rozhodnutie Najvyššieho súdu

SR sp. zn. 6Cdo/152/2022, uverejnené v Zbierke stanovísk NS SR č. 3/2025 a č. 5/2025 vo veciach
občianskoprávnych, právoplatných 5.8.2025. Teda k ustáleniu rozhodovania súdov prišlo až v auguste
2025. Tieto rozhodnutia nemohli a neboli uplatnené pred súdom prvej inštancie bez viny žalobcov 1/ a 2/,
ktorí od začiatku konania namietajú platnosť postúpenia pohľadávky z pôvodného veriteľa na postupníka
EOS KSI Slovensko, s. r. o. IČO: 35 724 803, Pajštúnska 5, Bratislava, pre absenciu výzvy banky podľa
§ 92 ods. 8 Zákona o bankách a i pre absenciu platného zosplatnenia úveru. Preto je tu dôvod na

vyhovenie žalobe. Podľa rozsudku sp. zn. 1VCdo/4/2025: „Ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o bankách
predpokladá pre platné postúpenie pohľadávky banky na iný subjekt osobitnú výzvu banky klientovi, že
je v omeškaní so splatením čo i len časti svojho peňažného záväzku, pričom touto výzvou nie je (nemôže
byť) výzva banky podľa ustanovenia § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka ani oznámenie o vyhlásení
úveru za predčasne splatný.“ Ďalej Najvyšší súd SR v rozhodnutí sp. zn. 1VCdo/4/2024 z 5.8.2025

rozhodol: „Súd nie je pri rozhodovaní vo veci samej z hľadiska posúdenia aktívnej vecnej legitimácie
viazaný svojím procesným rozhodnutím o zmene žalobcu (§ 80 ods. 2 CSP). Žalobcovia žiadali, aby
súd aplikoval uvedené rozhodnutia Najvyššieho súdu SR. Žalobcovia majú za to, že zosplatnenie úveru
je neplatný právny úkon, pričom poukazovali na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR z 25.01.2025 sp. zn.
5Cdo/2/2023, podľa ktorého je nevyhnutné, aby v tomto zosplatnení veriteľ presne špecifikoval konkrétu

splátku, pre ktorú jednorazovo a predčasne zosplatnil celý dlh. Tiež v rozhodnutí sp. zn. 5Cdo/197/2022
z 26.6.2024 Najvyšší súd SR konštatoval, že pre platný úkon zosplatnenia treba, aby už vo výzve pred
zosplatnením úveru veriteľ špecifikoval konkrétnu splátku, pre ktorú môže úver zosplatniť: „V prípade,
ak zo strany veriteľa dôjde k vyhláseniu úveru za predčasne splatný, a to v súlade s ustanovením § 565
OZ a § 53 ods. 9 OZ, pre platný úkon zosplatnenia je zo strany veriteľa nevyhnutné, aby už v tejto výzve

(upozornení spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva) presne špecifikoval
konkrétnusplátku,prektorújednorazovoapredčasnemôžezosplatniťcelýdlh.Aniuvedenérozhodnutia
Najvyššieho súdu SR (sp. zn. 5Cdo/2/2023 z 25.1.2024 a sp. zn. 5Cdo/197/2022 z 26.6.2024) nemohli
a neboli uplatnené pred súdom prvej inštancie bez viny žalobcov. Pribúdajúce rozsudky a nálezy NS SR
v prospech, a teda na ochranu spotrebiteľov vyplývajú z implementácie práva EÚ – Smernice č. 93/13/

EHS na ochranu spotrebiteľa.

15. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie žalobcov bolo podané
včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo napadnuté
rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie

pripúšťa (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. c/ CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má
zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolatelia použili zákonom prípustné odvolacie dôvody
(§ 365 ods. 1 písm. a/, b/, d/, e/, f/, g/ a h/ CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných
rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné
vady týkajúce sa procesných podmienok (§ 380 ods. 2 CSP), ktoré ale nezistil, súc pritom viazaný

skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie
(§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) po
oboznámení sa s obsahom spisového materiálu dospel k záveru, že odvolanie žalobcov je nedôvodné,
v dôsledku čoho bolo nevyhnutné napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku I. ako vecne
správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť a výrok II. ako nadbytočný podľa § 389 ods. 1 písm. d) CSP

zrušiť.

16. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, s poukazom obsah preskúmavaného rozhodnutia a
žalobcami uplatnenú odvolaciu argumentáciu bolo posúdiť, či súd prvej inštancie dospel k správnym
skutkovým a právnym záverom odôvodňujúcim odmietnutie podanej žaloby na obnovu konania ako

zjavne nedôvodnej a tiež oneskorenej.

17. Žalobcovia 1/ a 2/ v podanom odvolaní voči rozhodnutiu súdu prvej inštancie namietali, že súd vec
neprerokoval verejne v prítomnosti strán sporu, čím im neumožnil, aby sa vyjadrili verejne ku všetkýmvykonávaným dôkazom, súd vec posúdil formalisticky, svoje rozhodnutie nedostatočne odôvodnil,
dôvodili, že v pôvodnom konaní nebol správne a úplne zistený skutkový stav, pričom súd im v pôvodnom
konaní riadne nedoručoval písomnosti v zmysle zákona, namietali nesprávny záver súdu o nedodržaní

objektívnej lehoty pre podanie žaloby na obnovu konania, pričom pri dôvode na obnovu konania podľa §
397 písm. e) CSP možno podať žalobu aj po uplynutí troch rokov od právoplatnosti rozhodnutia, pričom
pôvodný rozsudok je v rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora EÚ z 9.11.2023 vo veci C-598/21, ktoré
bolo zverejnené vo vestníku EÚ dňa 03.01.2024, pričom žaloba na obnovu konania bola podaná dňa
09.01.2024, teda v subjektívnej lehote. Súd vec podľa žalobcov nesprávne právne posúdil, pretože sa

nezaoberal neprijateľnými zmluvnými podmienkami v spotrebiteľskej zmluve a použitím nekalej klauzuly
zo zmluvy pri zosplatnení predmetného úveru v rozpore s rozsudkom Súdneho dvora EÚ C-598/21
z ktorého dôvodu je zosplatnenie úveru neplatné a neplatné je aj postúpenie pohľadávky na EOS KSI
Slovensko, s. r. o.

18. Ako už uviedol odvolací súd v rámci právneho posúdenia veci vo svojom predchádzajúcom

uznesení č. k. 28Co/60/2024-56 zo dňa 27. novembra 2024, obnova konania je mimoriadnym opravným
prostriedkom, pričom dôvody, podania žaloby na obnovu konania sú zákonom stanovené taxatívne
(§ 397 CSP), nakoľko narušenie princípu právnej istoty strán, ktorých právna vec bola právoplatne
skončená meritórnym rozhodnutím, musí byť vyvážené sprísnenými podmienkami prípustnosti. Žaloba
na obnovu konania potom musí obligatórne obsahovať jednak všeobecné náležitosti podania (§ 127

CSP) a jednak osobitné náležitosti stanovené zákonom pre žalobu na obnovu konania (§ 406 CSP),
teda uvedenie konkrétneho rozhodnutia, ktoré sa napáda (proti ktorému je návrh na obnovu konania
prípustný), uvedenie rozsahu, v ktorom sa tento rozsudok napáda, uvedenie skutočností z ktorých
možno vyvodiť zachovane lehoty pre podanie žaloby na obnovu konania, uvedenie niektorého z
taxatívne stanovených dôvodov obnovy konania podľa § 397 CSP, predloženie dôkazov, ktoré preukážu

dôvodnosť žaloby a petit, t. j. čoho sa žalobca domáha.

19. Podľa § 403 ods. 1, 2 CSP, žaloba na obnovu konania sa podáva v lehote troch mesiacov, odkedy
sa ten, kto podal žalobu na obnovu konania, mohol dozvedieť o dôvode obnovy, alebo odo dňa, keď
ho mohol uplatniť (ods. 1). Žaloba na obnovu konania sa podáva najneskôr v lehote troch rokov od

právoplatnosti rozhodnutia (ods. 2).

20. Podľa § 404 písm. c) CSP za splnenia podmienok podľa § 403 ods. 1 po troch rokoch od
právoplatnosti rozhodnutia možno podať žalobu na obnovu konania, ak ide o dôvody obnovy konania
uvedené v § 397 písm. c) až e).

21. Podľa § 408 CSP, dôvody obnovy konania možno meniť len počas trvania lehoty na podanie žaloby
na obnovu konania.

22. Ustanovenie § 413 ods. 1 písm. a) a e) CSP umožňuje, aby súd bez ďalšieho prejednania žaloby

na obnovu konania túto odmietol v prípade, ak a) bola podaná oneskorene alebo e) z obsahu žaloby
zjavne vyplýva, že je nedôvodná, teda že nie sú dané dôvody na jej podanie v zmysle § 397 CSP.

23. Odvolací súd v prvom rade konštatuje, že záver súdu prvej inštancie o tom, že predmetná žaloba
na obnovu konania bola, pokiaľ ide o uplatnené dôvody obnovy konania podľa § 397 písm. a) a b)

CSP podaná oneskorene, t. j. po uplynutí trojročnej objektívnej lehoty od právoplatnosti rozhodnutia
vo veci sp. zn. 35Csp/16/2020, je celkom nesprávny. Z obsahu spisu sp. zn. 35Csp/16/2020 vyplýva,
že rozsudok č. k. 35Csp/16/2020-86 nadobudol právoplatnosť dňom 08.01.2021. Žaloba na obnovu
konania v predmetnej veci však nebola podaná až dňa 09.01.2024, ako nesprávne konštatuje súd prvej
inštancie, ale už dňa 08.01.2024 e-mailovými podaniami žalobcov 1/ a 2/, ako vyplýva z č. l. 7 a 13

spisu, ktoré e-mailové podania boli doplnené v zmysle § 125 ods. 2 CSP písomným podaním žalobcov,
podaným osobne do podateľne súdu nasledujúceho dňa 09.01.2024. To znamená že žalobu žalobcov
na obnovu konania je potrebné považovať za podanú dňa 08.01.2024, čím jednoznačne bola objektívna
trojročná lehota od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia na podanie žaloby na obnovu konania
z uplatnených dôvodov podľa § 397 písm. a) a b) CSP dodržaná, pričom táto lehota sa neuplatní pri

dôvode na obnovu konania podľa § 397 písm. e) CSP.

24. Pokiaľ ide o zachovanie trojmesačnej subjektívnej lehoty na podanie žaloby na obnovu konania, je
potrebné prisvedčiť súdu prvej inštancie, že žalobcovia 1/ a 2/ v žalobe ani neskôr neuviedli, kedy sao existencii nimi tvrdených dôvodov na obnovu konania podľa § 397 písm. a) a b) mali dozvedieť,
čím chýba náležitosť žaloby na obnovu konania podľa § 406 CSP uviesť skutočnosti, ktoré svedčia
o tom, že je žaloba na obnovu konania podaná včas. V prípade týchto dôvodov však súd prvej inštancie

dospel tiež k záveru o zjavnej nedôvodnosti podanej žaloby na obnovu konania podľa § 413 ods. 1 písm.
e) CSP (ods. 21. a 22. odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie), ktoré závery považuje odvolací
súd v zmysle nižšie uvedeného za správne.

25. Pokiaľ ide o uplatnený dôvod obnovy konania podľa § 397 písm. e) CSP, pre tento dôvod

obnovy konania neplatí objektívna lehota (§ 404 písm. c/ CSP), iba trojmesačná subjektívna lehota
(§ 403 ods. 1 CSP), pričom tu musí odvolací súd prisvedčiť odvolacej argumentácii žalobcov 1/ a 2/
o nesprávnosti záveru súdu prvej inštancie, že žalobcovia nepreukázali, kedy sa dozvedeli o existencii
označených rozhodnutí Súdneho dvora ES a Rady Európskej únie, keď v odvolaní žalobcovia namietali,
že rozsudok súdneho dvora EÚ z 9.11.2023 vo veci C-598/11 bol zverejnený v Úradnom vestníku
EÚ dňa 03.01.2024, pričom žaloba bola podaná dňa 09.01.2024 (správne už dňa 08.01.2024), teda

v trojmesačnej subjektívnej lehote, pričom uvedená skutočnosť mala byť súdu známa, lebo súd pozná
právo. Vo vzťahu k namietanému rozhodnutiu Súdneho dvora EÚ z 9.11.2023 vo veci C-598/11 teda
žalobcovia podali žalobu na obnovu konania z dôvodu podľa § 397 písm. e) CSP včas, preto súd prvej
inštancie nepostupoval správne, pokiaľ žalobu na obnovu konania v tejto časti ako oneskorene podanú
odmietol.

26. Z obsahu spisu vyplýva, že v danom prípade žalobcovia v podanej žalobe ako dôvody obnovy
konania uplatnili ustanovenia § 397 písm. a), b) a e) CSP, teda že 1. sú tu skutočnosti, rozhodnutia a
dôkazytýkajúcesastránapredmetupôvodnéhokonania,ktoréten,ktopodalžalobunaobnovukonania,
bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie

o veci, 2. možno vykonať dôkazy, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre
strany priaznivejšie rozhodnutie vo veci a 3. právoplatný rozsudok je v rozpore s rozhodnutím Súdneho
dvora Európskej únie, Rady Európskej únie alebo Komisie, ktoré je pre strany záväzné.

27. Ako konkrétne dôvody obnovy konania vedeného pred Okresným súdom Galanta pôvodne pod

sp. zn. 35Csp/16/2020 v žalobe uvádzali, že o tomto konaní nevedeli, pretože súd im doručoval
listiny na fikciu, nie z vlastnej viny sa nemohli zúčastniť daného konania, nemohli sa teda brániť a
uplatniť svoje procesné práva, ani rozsudok vo veci nebol žalobcom doručený, pričom podané odvolanie
bolo odmietnuté ako oneskorené. Na základe súdom judikovanej pohľadávky v spotrebiteľskej veci
potom prebehla dražba nehnuteľnosti žalobcov, pričom podali aj žalobu o určenie neplatnosti dražby.

Žalobcovia mali za neplatné postúpenie pohľadávky z pôvodného žalobcu ČSOB, a.s. (predtým OTP
banka a.s.) na EOS KSI Slovensko, s. r. o., keďže išlo o spotrebiteľskú vec. Dôvodili tiež, že právoplatný
rozsudok vydaný vo veci sp. zn. 35 Csp/16/2020 je v rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora EÚ vo
veci C-598/21 zo dňa 9. novembra 2023, týkajúceho sa posudzovania nekalosti zmluvnej podmienky
o možnosti predčasného zosplatnenia úveru s ohľadom na princíp proporcionality. Zdôrazňovali, že v

rozpore s tým, súd v pôvodnom konaní nepreskúmal klauzulu o predčasnej splatnosti obsiahnutú v
zmluve o úvere z hľadiska proporcionality možnosti priznanej dodávateľovi uplatniť právo, ktoré mu
vyplýva z tejto klauzuly, s ohľadom na kritériá súvisiace najmä so závažnosťou nesplnenia zmluvných
povinností zo strany spotrebiteľa, ako výška splátok, ktoré neboli splatené vo vzťahu k celkovej výške
úveru a dĺžke trvania zmluvy ako aj s možnosťou, že uplatnenie uvedenej klauzuly povedie k tomu,

že dodávateľ môže pristúpiť k vymáhaniu dlžných súm na základe tejto klauzuly predajom rodinného
obydlia spotrebiteľa v mimosúdnom konaní. Dôvodili tiež, že právny úkon veriteľa o vyhlásení úveru za
predčasne splatný, je s poukazom na rozsudok Súdneho dvora EÚ z 9.11.2023 neplatný. Ďalej žiadali,
abysúdpodrobilkontroleuzavretúúverovúzmluvuazáložnúzmluvu,pretožetietoobsahujúneprijateľné
a nekalé zmluvné podmienky, ktoré mohli determinovať výšku splatného dlhu, ostatných zmluvných

podmienok, súvisiacej záložnej zmluvy a všetkých okolností súvisiacich s uzatvorením zmluvy, a to
najmä rozhodcovská doložka, dohoda o zrážkach zo mzdy, dohoda o poplatkoch za upomienky a v
zmluve tiež absentuje RPMN. Poukazovali na nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 416/2022
z 13.07.2023, rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci G. C-34/13 z 10.09.2014. Preto žiadali, aby súd
povolil obnovu pôvodného konania vedeného pod sp. zn. 35Csp/16/2020, v ktorom súd podrobí uzavretú

úverovú zmluvu a rovnako záložnú zmluvu súdnej kontrole neprijateľných zmluvných podmienok. K
žalobe neboli pripojené žiadne listiny, či iné dôkazy. V zmysle ust. § 408 CSP pritom dôvody obnovy
konania možno meniť len počas trvania lehoty na podanie žaloby na obnovu konania, preto na žalobcami
1/ a 2/ neskôr uvádzané ďalšie dôvody obnovy konania nebolo možné prihliadať.28. Na základe tejto žaloby na obnovu konania dospel súd prvej inštancie vo svojom prvom uznesení
č. k. 8C/2/2024-67 zo dňa 04.03.2025 k záveru o jej zjavnej nedôvodnosti, keď mal za to, že žiaden zo

žalobcami uplatnených dôvodov na obnovu konania podľa § 397 písm. a), b) a e) nie je daný. Súd prvej
inštancie preskúmaním pôvodného spisu sp. zn. 35Csp/16/2020 nezistil porušenie procesných práv
žalobcov v tomto konaní, keď mal za to, že súd pri doručovaní zásielok žalobcom postupoval v súlade s
ustanoveniami CSP o doručovaní (§ 106, § 111 ods. 3 a § 116 CSP), pričom žalobcovia nepreukázali, že
údaje na doručenke o doručovaní predvolania na pojednávanie a ostatných písomností nie sú pravdivé.

Pokiaľideodôvodobnovykonaniapodľa§397písm.a)CSP,malsúdprvejinštanciezato,žežalobcovia
v podanej žalobe neuviedli žiadne skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy, ktoré bez svojho zavinenia
nemohli použiť v pôvodnom konaní, pričom by pre nich privodili priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Súd
mal za to, že neprijateľné podmienky spotrebiteľskej zmluvy boli súdom prvej inštancie prejednané.
Zákonom prípustnými dôvodmi obnovy konania nie sú neplatné postúpenie pohľadávky na nebankový
subjekt, nekalá povahy klauzuly o predčasnej splatnosti a iné neprijateľné zmluvné podmienky úverovej

zmluvy. Pokiaľ ide o dôvod obnovy konania podľa § 397 písm. b) CSP, tak súd mal za to, že žalobcovia
v žalobe nepoukázali na žiaden dôkaz, ktorý v pôvodnom konaní navrhli a z objektívnych príčin ho
nebolo možné vykonať. K dôvodu obnovy konania podľa § 397 písm. e) CSP súd uviedol, že žalobcovia
nepoukázali na akékoľvek rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie, Rady Európskej únie alebo
Komisie, s ktorým by bolo rozhodnutie súdu, alebo jeho postup predchádzajúci tomuto rozhodnutiu v

rozpore.

29. Voči tomuto prvému rozhodnutiu súdu prvej inštancie č. k. 8C/2/2024-67 zo dňa 04.03.2025 podali
žalobcovia odvolanie, o ktorom odvolací súd rozhodol prvým uznesením č. k. 28Co/60/2024-56 zo
dňa 27.11.2024, ktorým odvolaním napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na

ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V napadnutom, v poradí druhom uznesení súdu prvej inštancie č.
k. 8C/2/2024-67 zo dňa 04.03.2025 dospel súd prvej inštancie k záveru o potrebe žalobu na obnovu
konania ako oneskorene podanú odmietnuť, resp. tiež o jej zjavnej nedôvodnosti pokiaľ ide o dôvody na
obnovu konania podľa § 397 písm. a) a b) CSP, ktoré rozhodnutie súdu prvej inštancie bolo opakovane
napadnuté odvolaním žalobcov 1/ a 2/.

30. Odvolací súd predovšetkým zdôrazňuje, že už vo svojom prvom rozhodnutí č. k. 28Co/60/2024-56 zo
dňa 27.11.2024 vyjadril svoje právne závery pokiaľ ide o žalobcami uplatnené dôvody obnovy konania
podľa § 398 písm. a) a b) CSP, pričom na týchto záveroch odvolací súd naďalej zotrváva a nemá dôvod
sa od nich odchýliť.

31. Na tomto mieste preto odvolací súd len opakuje svoju argumentáciu v tom, že pokiaľ ide o dôvod
prípustnosti obnovy konania podľa § 397 písm. a) CSP, musia existovať skutočnosti, rozhodnutia alebo
dôkazy týkajúce sa strán a predmetu pôvodného konania, ktoré osoba oprávnená na podanie žaloby
na obnovu konania bez svojej viny nemohla použiť v pôvodnom konaní. Predpokladom ich uplatnenia

je aj to, že pre žalobcu môžu privodiť priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Otázka viny sa v tomto prípade
posudzuje zo striktne procesného hľadiska. Teda napr. napriek tomu, že skutočnosti a dôkazy objektívne
v čase pôvodného konania existovali, strana z procesného hľadiska nezavinila, že sa súd s nimi nemohol
oboznámiť. Spravidla ide o prípady, keď strana o existencii skutočností alebo dôkazov nevedela. Musí
ísť o také skutočnosti alebo dôkazy, ktoré existovali v čase pôvodného konania. Pri rozhodnutiach sa

nevyžaduje, aby existovali už v pôvodnom konaní. Môže teda ísť aj o také rozhodnutia, ktoré boli vydané
až po právoplatnom skončení konania, ktoré sa napáda žalobou na obnovu konania. V tomto prípade
spravidla ide o neskoršie rozhodnutia o prejudiciálnej otázke, ktorú súd v pôvodnom konaní posúdil
inak. Súd v konaní o žalobe na obnovu konania musí skúmať aj to, prečo v pôvodnom konaní tieto
skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy predložené žalobcom neboli, a či ich teda žalobca nepredložil

bez svojej viny. Pre záver, či nové skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy môžu privodiť pre žalobcu
priaznivejšie rozhodnutie vo veci, postačuje aj pravdepodobnosť tohto záveru.

32. Nemožnosťou použiť skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy bez svojej viny v pôvodnom konaní, sa
rozumie nemožnosť vykonať dokazovanie v súdnom konaní alebo nemožnosť označiť, či predložiť tieto

skutočnosti, rozhodnutia dôkazy stranou sporu voči súdu (porovnaj R 19/1975). Žalobcovia k dôvodu na
obnovu konania podľa § 397 písm. a) CSP uvádzali, že v pôvodnom konaní nemohli bez vlastnej viny
použiť prostriedky procesnej obrany a procesného útoku, pretože sa pojednávania nemohli bez vlastnej
viny zúčastniť, lebo im súd doručoval písomnosti na fikciu. Avšak splnenie procesných podmienok prevedenie pôvodného konania sp. zn. 35Csp/16/2020 bolo v danom prípade správne preskúmané súdom
prvejinštancie,pričomtentozistil,ževpôvodnomkonaníboloriadnevykonanéšetreniepobytužalobcov,
písomnosti súdu im boli doručované v súlade s § 111 ods. 3 CSP a § 106 CSP, pričom súd ich doručoval

na adresu bydliska žalobcov C. E. F. XXXX/X, D., a to do vlastných rúk. Žalobcovia skutočne ani v
žalobe na obnovu konania, ani v podanom odvolaní neuvádzali, že by sa na danej adrese v čase
vedenia pôvodného konania sp. zn. 35Csp/16/2020 nezdržiavali. Aktuálne so súdom z tejto adresy
riadne komunikujú a na tejto adrese zásielky súdu preberajú. Žalobcovia neuviedli žiadne skutočnosti,
ktorými by preukázali, že údaje na doručenkách súdu v spore sp. zn. 35Csp/16/2020 nie sú pravdivé.

Z hľadiska tohto uplatneného dôvodu na obnovu konania teda nie je splnená základná podmienka, že
rozhodujúce skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy by žalobcovia nemohli použiť v pôvodnom konaní
bezsvojejviny(t.j.ichnámietkyohľadomneprijateľnýchzmluvnýchpodmienok,neplatnostizosplatnenia
úveru, postúpenia pohľadávky a ostatné). Tiež pokiaľ žalobcovia namietali, že rozsudok vo veci sp.
zn. 35Csp/16/2020 nie je právoplatný , pretože im nebol doručený, odvolací súd v zhode so súdom
prvej inštancie zistil, že rozsudok vo veci sp. zn. 35Csp/16/2020 bol žalobcom riadne doručovaný na ich

adresu evidovanú v registri obyvateľov, pričom sa považuje za doručený v súlade s ust. § 111 ods. 3 CSP.
Navyše preskúmanie doručenia predmetného rozsudku žalobcom vykonal odvolací súd už v konaní sp.
zn. 23CoCsp/9/2022, v ktorom konaní odvolanie žalobcov voči rozsudku uznesením zo dňa 30.11.2022
č. k. 23CoCsp/9/2022-138 odmietol ako oneskorene podané.

33. Pokiaľ žalobcovia v odvolaní namietali, že žalobkyňa 2/ pracovala na Úrade práce, sociálnych vecí
a rodiny Galanta, preto je neakceptovateľné, aby jej písomnosti neboli doručované do zamestnania,
je potrebné uviesť, že právna úprava doručovania podľa ust. § 105 a nasl. CSP doručovanie
prostredníctvom zamestnávateľa fyzickej osoby nepozná. Preferuje doručovanie písomností na adresu
fyzickej osoby evidovanú v registri obyvateľov SR, na ktorú ak sa nepodarí žalobu doručiť, ukladá v ust.

§ 116 ods. 1 CSP vykonať šetrenie pobytu žalovaného, čo vo veci sp. zn. 35Csp/16/2020 bolo vykonané
– dopytom na Mestský úrad D. a šetrením prostredníctvom polície; pričom ak sa adresu jeho pobytu
šetrením zistiť nepodarí, má sa podľa § 116 ods. 2 CSP žaloba zverejniť na úradnej tabuli súdu a na
webovej stránke súdu, ktorá povinnosť bola rovnako vo veci sp. zn. 35Csp/16/2020 splnená. Následne
sa v zmysle § 116 ods. 3 CSP všetky ďalšie písomnosti žalovanému doručujú na adresu podľa § 106

ods. 1 písm. a) CSP, t. j. na adresu fyzickej osoby evidovanú v registri obyvateľov, čo v prípade žalobcov
1/ a 2/ bola C. X, D., pričom ako už bolo vyššie uvedené, žalobcovia žiadnym spôsobom neodôvodnili,
prečo si v uvedenom období na uvedenej adrese zásielky súdu nepreberali. Podľa § 111 ods. 3 CSP
potom platí, že ak nemožno doručiť písomnosti na adresu podľa § 106, písomnosť sa považuje dňom
vrátenia nedoručenej zásielky súdu za doručenú, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie. Pokiaľ

žalobcovia argumentovali tým, že mali byť splnené podmienky pre fikciu doručenia v zmysle nálezu
Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 65/2010 zo dňa 27.10.2010, tak je potrebné uviesť že predmetný
nález sa týkal ustanovení už zrušeného procesného predpisu zák. č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho
poriadku (ďalej len „OSP“), pričom tiež žalobcovia neuvádzali konkrétne skutočnosti ohľadom toho, pri
doručovaní ktorých písomností ako konkrétne postup doručovania písomnosti do vlastných rúk nebol

dodržaný. Je potrebné zdôrazniť, že podľa § 111 ods. 1 CSP, údaje v doručenke sa považujú za
pravdivé, ak nie je dokázaný opak; doručenka je verejnou listinou. Žalobcovia v tomto prípade neposkytli
relevantné skutkové tvrdenia, ktoré údaje na ktorých doručenkách preukazujúcich doručenie písomností
v spore sp. zn. 35Csp/16/2020, nie sú pravdivé. Rovnako pokiaľ žalobcovia v odvolaní uvádzali, že je
zarážajúce, že Mestský úrad D. odmietol zastupovanie v konaní občanov mesta – žalobcov 1/ a 2/,

tak je potrebné uviesť, že platný Civilný sporový poriadok zastupovanie strany, ktorá si nepreberá
písomnosti na adrese svojho evidovaného trvaného pobytu mestským úradom nepozná. Žalobcom 1/
a 2/ v spore sp. zn. 35Csp/16/2020 teda nebol dôvod ustanovovať opatrovníka, resp. zástupcu pre
doručovanie, vzhľadom na odlišnú - na rozdiel od OSP, komplexnú úpravu doručovania písomností
fyzickým osobám v platnom CSP. Tiež pokiaľ žalobcovia v odvolaní dôvodia, že je zarážajúce, že službu

konajúci príslušníci PZ nedoručili písomnosti žalobcom (v konaní sp. zn. 35Csp/16/2020 žalovaným)
z dôvodu, že nemajú vedomosť, či sa žalobcovia zdržiavajú v mieste trvalého bydliska, je potrebné
uviesť, že príslušné OO PZ, ktoré bolo súdom vo veci sp. zn. 35Csp/16/2020 požiadané o doručenie
písomností (žaloby) žalobcom uviedlo, že sa im písomnosti doručiť nepodarilo, pričom toto stanovisko
polície nie je dôvod spochybňovať (žalobcovia ho nijako nevyvrátili). Odvolací súd teda opakovane

konštatuje, že zo spisu sp. zn. 35Csp/16/2020 nebolo zistené, že by súd prvej inštancie pri doručovaní
písomností žalobcom pochybil, čím by im odňal ich procesné práva takým spôsobom, že by došlo
k porušeniu ich práva na spravodlivý proces, teda by nastala situácia, že žalobcovia bez vlastnej viny (čo
jepodmienkažalobynaobnovukonania)nemohlivpôvodnomkonanípoužiťtuuplatňovanéskutočnosti,rozhodnutia a dôkazy (ohľadom neprijateľných zmluvných podmienok, neplatnosti zosplatnenia úveru,
neplatnosti postúpenia pohľadávky a pod.). Žalobcovia pritom neuviedli žiadne skutkové okolnosti (či
ospravedlniteľný dôvod), ktorými by vysvetlili, prečo by im písomnosti súdu na adrese ich trvaného

bydliska registrovaného v Registri obyvateľov SR nemohli byť v rozhodujúcom období (počas vedenia
konania sp. zn. 35Csp/16/2020) doručené/doručované. Preto danosť dôvodu prípustnosti obnovy
konania podľa § 397 písm. a) CSP, teda, že existujú skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy týkajúce sa
strán a predmetu pôvodného konania, ktoré osoba oprávnená na podanie žaloby na obnovu konania
– tu žalobcovia 1/ a 2/ bez svojej viny nemohla použiť v pôvodnom konaní, lebo im v ňom súd riadne

nedoručoval písomnosti, nebol žalobcami relevantne preukázaný.

34. Dôvodom na povolenie obnovy konania podľa § 397 písm. b) CSP je možnosť vykonania dôkazov,
ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní. V tomto prípade ide o také dôkazy, ktoré navrhla alebo
predložila strana v pôvodnom konaní, nebolo ich však možné vykonať z dôvodu existencie objektívnych
prekážok. Predpokladom však je, že vykonanie dôkazov môže privodiť pre stranu priaznivejšie

rozhodnutie vo veci. Typickým prípadom je nepriaznivý zdravotný stav svedka v pôvodnom konaní, ktorý
neumožňoval jeho výsluch, alebo strata, či zničenie listiny.

35. Ohľadom tohto dôvodu na obnovu konania odvolací súd už vo svojom predchádzajúcom rozhodnutí
konštatoval, že žalobcovia v podanej žalobe, nepoukázali na žiaden dôkaz, ktorí navrhli v pôvodnom

konaní a ktorý z objektívnych príčin nebolo možné vykonať, pretože procesná situácia v pôvodnom
konaní sp. zn. 35Csp/16/2020 tomuto dôvodu ani nezodpovedala, keďže žalobcovia v pôvodnom konaní
nenavrhli vykonanie žiadneho dôkazu.

36. Dôvodom na obnovu konania podľa § 397 písm. e) CSP je existencia právoplatného rozsudku, ktorý

je v rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora Európskej únie, Rady Európskej únie alebo Komisie, ktoré
je pre strany sporu záväzné. So zreteľom na tento dôvod pre povolenie obnovy konania, žalobcovia v
žalobe poukazovali jednoznačne na rozsudok Súdneho dvora EÚ z 9. novembra 2023 vo veci C-598/21,
ako aj rozsudok Súdneho dvora EÚ z 10. septembra 2014 vo veci C-34/13 (G.), pričom však iba
ohľadom rozsudku Súdneho dvora EÚ z 9.11.2023 vo veci C-598/21 preukázali aj splnenie subjektívnej

trojmesačnej lehoty pre podanie žaloby na obnovu konania.

37. Je potrebné zdôrazniť, že obnova konania ako mimoriadny opravný prostriedok, predstavuje
narušenie princípu právnej istoty strán, ktorých právna vec bola právoplatne skončená meritórnym
rozhodnutím. Nemá slúžiť ako ďalší opravný prostriedok na preskúmavanie správnosti skutkových

a právnych záverov právoplatných súdnych rozhodnutí so zreteľom na neskoršiu rozhodovaciu
činnosť najvyšších súdnych autorít. Tento zásah do právoplatného súdneho rozhodnutia sa vyvažuje
sprísnenými podmienkami prípustnosti, ktoré sú taxatívne vymedzené v ust. § 397 CSP.

38. V súvislosti s prelomením zásady res iudicata odvolací súd pripomína uznesenie Ústavného súdu

SR sp. zn. III. ÚS 345/2017 (bod 21), kde ústavný súd odkazom na závery Súdneho dvora v rozsudku
zo 16.03.2006, Kapferer (C-234/04, EU:C:2006:178) zdôraznil platnosť tejto zásady aj v prípade zmeny
judikatúry Súdneho dvora EÚ. Súdny dvor konštatoval, že úniové právo neprikazuje vnútroštátnemu
súdu, aby preskúmaval a rušil právoplatné rozhodnutie vnútroštátneho súdu, ak sa aj ukáže, že je v
rozpore s právom Európskeho spoločenstva (Európskej únie). Súdny dvor tiež uviedol, že na to, aby

sa zabezpečila stabilita práva a právnych vzťahov, ako aj riadny výkon spravodlivosti, je dôležité, aby
sa nemohli napadnúť súdne rozhodnutia, ktoré sa stali konečnými. Týmto rozhodnutím Súdny dvor
zdôraznil dôležitosť zásady res iudicata. Obnova konania nemá byť nariadená pre rozpor pôvodného
rozhodnutia s akýmkoľvek rozhodnutím Súdneho dvora. Rozhodnutie Súdneho dvora zakladá dôvod
prípustnosti obnovy konania len vtedy, keď sa týka rovnakej veci ako obnovou napadnuté rozhodnutie,

alebo ak odlišne, hoci vo veci inej, rieši otázku, majúcu na spôsob právneho posúdenia veci v pôvodnom
konaní dosah. V záujme podčiarknutia charakteru výnimočnosti obnovy konania zákonodarca pri prijatí
Civilného sporového poriadku znenie pôvodného ust. § 228 ods. 1 písm. e) OSP spresnil tak, že daný
dôvod obnovy konania podmienil aj záväznosťou rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie (Rady
Európskej únie alebo Európskej komisie) pre strany konania. Výsledkom prejudiciálneho konania nie je

vyriešenie sporu medzi stranami, ale iba odpoveď na konkrétne otázky vnútroštátneho súdu týkajúce
sa výkladu práva EÚ. Na základe odpovedí zo Súdneho dvora súd, ktorý položil prejudiciálnu otázku,
následne uplatňuje právo EÚ na spor, ktorý prejednáva a vo veci rozhodne. Po zverejnení rozhodnutia v
zbierke rozhodnutí Súdneho dvora a Všeobecného súdu sú vnútroštátne súdy pri riešení otázky výkladupráva EÚ, ktorá už bola riešená pred Súdnym dvorom, povinné uplatniť tento výklad práva EÚ. V danom
prípade však ide o všeobecnú záväznosť judikatúry Súdneho dvora EÚ pre vnútroštátne súdy. Pre strany
iného konania nemôže byť takéto rozhodnutie (subjektívne) záväzné.

39. Pretože práve subjektívny vzťah nového rozhodnutia Súdneho dvora EÚ k obom stranám konania,
ktorý v prípade žalobcami označeného rozhodnutia Súdneho dvora EÚ z 9.11.2023 vec C-598/21 tu
chýba, pričom je jednou z podmienok, ktorá musí byť splnená, aby bol daný dôvod na povolenie obnovy
konania podľa § 397 písm. e) CSP (t. j. rozpor s rozhodnutím Súdneho dvora EÚ, ktoré je pre strany

záväzné), je zrejmé, že obnova konania nie je v prejednávanej veci ani v zmysle uplatneného § 397
písm. e) CSP prípustná, teda podaná žaloba žalobcov z tohto uplatneného dôvodu je rovnako zjavne
nedôvodná.

40. Pokiaľ žalobcovia v odvolaní namietali, že súd prvej inštancie rozhodol v predmetnej veci bez
pojednávania (vec neprerokoval verejne, v prítomnosti strán sporu), tak na túto námietku je potrebné

uviesť, že ustanovenie § 413 ods. 1 CSP umožňuje, aby súd bez ďalšieho prejednania žaloby na obnovu
konaniatútoodmietolvprípade,aka)bolapodanáoneskorene aleboe)zobsahužalobyzjavnevyplýva,
že je nedôvodná, teda že nie sú dané dôvody na jej podanie v zmysle § 397 CSP. V prípade, že
o odmietnutí žaloby o obnovu konania rozhoduje súd uznesením, pretože je zjavné, že je nedôvodná,
nie je potrebné vo veci nariaďovať pojednávanie. Voči uzneseniu o odmietnutí žaloby na obnovu

konania je prípustné odvolanie, v ktorom žalobcovia mohli uviesť svoje námietky proti rozhodnutiu
súdu prvej inštancie, ktoré aj boli predmetom prieskumu odvolacieho súdu v tomto odvolacom konaní,
pričom odvolací súd po vysporiadaní sa s týmito odvolacími námietkami žalobcov tieto vyhodnotil ako
nedôvodné, okrem nesprávnosti záveru súdu prvej inštancie o oneskorenom podaní žaloby na obnovu
konania.

41. Uplatnené odvolacie dôvody žalobcov 1/ a 2/ nie sú v predmetnej veci spôsobilé spochybniť
záver o zjavnej nedôvodnosti žaloby na obnovu konania podľa § 413 ods. 1 písm. e) CSP, z ktorého
dôvodu bolo potrebné predmetnú žalobu na obnovu konania odmietnuť, vzhľadom na to, že uplatnené
dôvody obnovy konania podľa § 397 písm. a), b) a e) zjavne nie sú dané, teda aj z iných ako

súdom prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí uvádzaných dôvodov (nesprávny záver súdu prvej
inštancie o oneskorenom podaní žaloby na obnovu konania), čo však nič nemení na tom, že rozhodnutie
súdu prvej inštancie je v konečnom dôsledku vo výroku I. vecne správne. Vzhľadom na to nebolo
dôvodným sa už po vecnej stránke zaoberať argumentmi žalobcov 1/ a 2/, ktoré sa týkali tvrdenej
existencie neprijateľných zmluvných podmienok v spotrebiteľskej úverovej zmluve, resp. v záložnej

zmluve, neplatnosti zosplatnenia úveru, či neplatnosti postúpenia pohľadávky z predmetnej úverovej
zmluvy, ktorými by sa súd zaoberal až v prípade rozhodnutia o povolení obnovy predmetného súdneho
konania. Z tohto dôvodu neobstojí ani argumentácia žalobcov v podaní - Doplnenie odvolania, v ktorom
žalobcovia 1/ a 2/ žiadali aplikovať na predmetnú právnu vec rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn.
1VCdo/4/2025 a rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/152/2022, sp. zn. 5Cdo/2/2023 a sp. zn.

5Cdo/197/2022, a to jednak z dôvodu, že uvedené rozhodnutia najvyššieho súdu nepredstavujú dôvod
obnovy konania podľa § 397 písm. a) CSP, pretože ide o rozhodnutia, ktoré nie sú subjektívne záväzné
pre strany tohto konania, pričom právny názor vyjadrený v týchto rozhodnutiach nie je sám o sebe
spôsobilým dôvodom obnovy konania sp. zn. 35Csp/16/2020, pričom prípadná vecná nesprávnosť
rozhodnutia vydaného vo veci sp. zn. 35Csp/16/2020, resp. jeho rozpor s týmito neskôr vydanými

rozhodnutiami najvyššieho súdu nie je dôvodom zakladajúcim prípustnosť obnovy konania. Tiež platí, že
dôvody obnovy konania uvedené v doplnení odvolania, boli žalobcami uplatnené až po uplynutí lehoty
na podanie žaloby na obnovu konania, t. j. v rozpore s ust. § 408 CSP. Odvolací súd preto odvolaním
napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku I. ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP
potvrdil.

42. Zároveň odvolací súd dospel k záveru o potrebe zrušenia závislého výroku II. napadnutého
uznesenia súdu prvej inštancie, ktorým súd prvej inštancie rozhodoval o trovách konania, pričom
žalovanému náhradu trov konania nepriznal. Podľa § 413 ods. 2 CSP, ak sa postupuje podľa odseku 1
(t. j. súd žalobu na obnovu konania uznesením odmietne), žalobu na obnovu konania netreba doručovať

ostatným subjektom na vyjadrenie. Uvedené znamená, že ak súd žalobu na obnovu konania uznesením
odmietne predtým, ako bude rozhodovať o samotnom povolení obnovy konania, žalobu druhej strane
sporu na vyjadrenie nedoručuje. Znamená to tiež, že pre túto fázu konania sa označený žalovaný zatiaľ
ani nestáva subjektom sporu. Preto ani nie je potrebné rozhodovať o trovách jeho konania, pretoženakoľko sa reálne stranou sporu ešte nestal, nemohli mu ani žiadne trovy konania vznikať. Z obsahu
spisu nepochybne vyplýva, že súd prvej inštancie žiadne písomnosti označenému žalovanému zatiaľ
nedoručoval, preto je výrok II. o trovách konania v napadnutom uznesení celkom nadbytočný a bolo

dôvodné ho podľa § 389 ods. 1 písm. d) CSP zrušiť.

43. Senát odvolacieho súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

2 28Co/59/2025

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého

stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej

inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).